Rozsudok Judgement was issued on Thursday, April 18, 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4C/86/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515202356
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8515202356.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Janou Srokovou v právnej veci žalobcu: Home Credit

Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, proti žalovaným: 1. M. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, 2. O. U., nar. X.X.XXXX, bytom L. XX, 3. B. U., nar. X.XX.XXXX, bytom
L. XX, 4. M. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, 5. V. M., nar. X.XX.XXXX, bytom L. XX, 6. Q. U., nar.
XX.X.XXXX,bytomL.XX,7.Q.U.,nar.X.X.XXXX,bytomL.3,8.T.U.,nar.XX.X.XXXX,bytomL.XXX,9.
C. U., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XX, XX. M. U., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX, za účasti Občianskeho
združenia slovenských spotrebiteľov AZ, IČO: 42264154, so sídlom 930 37 Lehnice 725, zastúpeného
JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so sídlom Mandľová 90, Bratislava, v konaní o zaplatenie 1.405,56

eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. až 4. rade - M. U., O. U., B. U. a M. U. sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi
sumu 820,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy 820,72 eur od 25.5.2012
do zaplatenia.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Súd zastavuje konanie voči žalovaným v 5. rade V. M., 6. rade Q. U., 7. rade Q. U., 8. rade T. U.,
9. rade C. U. a 10. rade M. U..

IV. Žalovaní v 1. až 4. rade sú povinní uhradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 41,60%, o výške ktorých
bude rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť mu sumu 1426,30 eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu odôvodňoval tým, že dňa 27.1.2009 uzatvoril žalobca s t.č. neb. pôvodne žalovaným W.
U. úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 996 eur.
Žalovaný sa zaviazal uhradiť úver v 36 mesačných splátkach po 43,82 eur, teda spolu 1577,52 eur.
Nakoľko tento nesplácal úver podľa dohodnutých podmienok, žalobca mu uložil v súlade s úverovými
zmluvnými podmienkami pokutu vo výške 17,42 eur, upomienku vo výške 3,32 eur a dňa 29.10.2009
mu zaslal výzvu k splateniu celého dlhu vo výške 1426,30 eur. Žalobca po zosplatnení zaplatil 0 eur,
preto dlh predstavuje sumu 1426,30 eur. Zákonný úrok z omeškania v zmysle vládneho nariadenia

87/1995 Z.z. bol v čase omeškania odporcu min. 9% ročne. Žalobcom uplatňovaný úrok z omeškania vo
výške 0,024% predstavuje ročný úrok 8,76%, z čoho je zrejmé, že navrhovateľ ani nevyužíva zákonom
povolený strop tohto inštitútu.3. Vo veci bol súdom dňa 27.2.2012 vydaný platobný rozkaz, ktorý však nebolo možné doručiť
žalovanému, nakoľko z oznámenia poštového doručovateľa bolo zistené, že tento po podaní žaloby
zomrel dňa 14.1.2012, v dôsledku čoho bol platobný rozkaz zo zákona zrušený v plnom rozsahu a súd

zisťoval teda jeho právnych nástupcov.

4. Na základe oznámenia notárky JUDr. Dariny Sčensnej súd ďalej konal s dedičmi po neb. žalovanom
a to : V. M., nar. X.XX.XXXX, bytom L. XX, B. U., nar. X.XX.XXXX, bytom L. XX, M. U., nar. XX.X.XXXX,
bytom L. XXX, M. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, O. U., nar. X.X.XXXX, bytom L. XX, Q. U., nar.

XX.X.XXXX, bytom L. XX, Q. U., nar. X.X.XXXX, bytom L. 3, T. U., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX, C.
U., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XX, M. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX.

5. Pojednávania vo veci, ktoré boli následne nariadené boli viac-krát odročované pre nemožnosť doručiť
zásielky súdu týmto právnym nástupcom ešte na základe ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

6. Na základe čiastočného späťvzatia žaloby súd uznesením zo dňa 11.3.2015 zastavil konanie v časti
týkajúcej sa zmluvnej pokuty vo výške 17,42 eur a upomienky vo výške 3,32 eur a v prevyšujúcej časti
vylúčil vec na samostatné konanie. Vec bola následne zapísaná pod sp. z. 4C/86/2015.

7. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),

pričom podľa jeho prechodných ustanovení, a to konkrétne § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na uvedené sa
počnúc dňom 1.7.2016 aj sporná vec riadila ustanoveniami CSP. Postupujúc podľa § 292 CSP súd po
uvedenej zmene právnej úpravy žalovanú ako spotrebiteľa písomne poučil o možnosti zastúpenia a o
jej procesných právach a povinnostiach.

8. Súd následne z doručeného dedičského rozhodnutia 1D 52/2012, Dnot 46/2012 zistil, že po nebohom
žalobcovi je desať dedičov ale na základe ich dohody dedili iba štyria dedičia a to M. U., O. U., B. U. a
M. U.. V zmysle tohto rozhodnutia súd ďalej pokračoval v konaní s týmito účastníkmi, ktorý zodpovedajú
za dlhy do výšky svojich dedičských podielov.

Všeobecná cena dedičstva bola 27027,64 eur, výška dlhov poručiteľa 2163,39 eur a čistá hodnota
dedičstva bola 24864,25 eur.

9. Žalobca preto vzhľadom na výsledok dedičského konania písomným podaním žiadal pripustiť zmenu
petitu žaloby tak, aby súd zaviazal k povinnosti uhradiť žalobcovi žalovanú sumu žalovaných v 1. až 4.

rade. Súd zmenu petitu na pojednávaní uznesením pripustil.

10. Súd stranám sporu doručil poučenia o procesných právach a povinnostiach, spolu so žalobou na
vyjadrenie. Žalovaní sa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadrili.

11.Súdvovecinariadilpojednávanieavykonaldokazovanieoboznámenímsobsahomžaloby,obsahom
predložených listinných dôkazov, a to fotokópiou Úverovej zmluvy číslo XXXXXXXXXX, Úverových
zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., žalovanému adresovanej výzvy k
splateniu celého úveru zo dňa 29.10.2009, splátkovým kalendárom zmluvy a ostatnými listinami a zistil
tento skutkový stav:

12. Z obsahu úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX súd zistil, že obchodná spoločnosť Home Credit
Slovakia, a.s., so sídlom v Piešťanoch, IČO: 36 234 176 a neb. žalovaný uzavreli úverovú zmluvu,
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému vo výške 996 eur. Zástupcom spoločnosti Home
Credit Slovakia, a.s. bola zmluva podpísaná dňa 27.1.2009, žalovaným dňa 4.2.2009. Žalovaný mal

tento úver podľa zmluvy splatiť 36 mesačnými splátkami vo výške 43,82 eur, pričom v zmluve je uvedené
(kolónka č. 40), že celkové náklady spotrebiteľa budú 591,48 eur. Ročná percentuálna miera nákladov
bola uvedená v zmluve v kolónke č. 38 tak, že RPMN je 39,3 %, a ročná úroková sadzba bola uvedená
v kolónke č. 37 ako 32,35 %. Kolónka č. 41 zmluvy označená ako termíny splatnosti splátok je prázdna,
ako lehota splatnosti je v kolónke č. 44 zmluvy uvedené „36 mesiacov po poskytnutí úveru“. Ako

spôsob úhrady splátok je v zmluve uvedené poštovou poukážkou. Pod časťou zmluvy označenou ako
Úver (kolónky č. 34 až 44) obsahujúcou špecifikáciu úveru a podmienok jeho splácania je ďalšia časť
označená ako Výplata úveru (kolónky č. 45 až 47) a potom časť označená ako Poistenie úverových
splátok. Pod tým je drobný, voľným okom v podstate nečitateľný, husto písaný text. Zo splátkovéhokalendára a výpisu splátok k predmetnej úverovej zmluve súd zistil, že úver bol poskytnutý vo výške
996 eur, ďalej sú tam zaznamenané dátumy a výška úhrad splátok úveru žalovaným, z ktorých vyplýva,
že žalovaný uhradil v splátkach sumu spolu 175,28 eur, posledná úhrada bola realizovaná dňa 14.

6. 2009. Pri dátume 29. 10. 2009 je tam uvedené „zosplatnenie“, pričom z výpisu vyplýva, že z úhrad
realizovanýchžalovanýmvovýškespolu175,28eurbolasumavovýške56,67eurzapočítanánaúhradu
úverovej istiny a suma 118,61 eur na úhradu úroku.
Ďalej z oznámenia žalobcu vyplýva, že žalobca úver nesplácal boli mu preto vystavené zmluvné pokuty
z zmysle Hl. 14 § 3 ÚZP vo výške 17,42 eur a za upomienky 3,32 eur. Žalobca tvrdí, že uvedené jeho

nároky z úverovej zmluvy, žalovaný mu neuhradil.

13. Pokiaľ ide o právne posúdenie žalobou uplatneného nároku, bolo potrebné vychádzať z toho, že
obchodná spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. ktorá bola veriteľom v úverovom vzťahu so žalovanou
je obchodnou spoločnosťou, ktorej jedným z predmetov podnikania (činnosti) zapísaným v obchodnom
registri je poskytovanie spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom. Žalovaná zmluvu uzatvárala

ako fyzická osoba - nepodnikateľ, preto súd predmetnú úverovú zmluvu v zmysle § 1 a § 2 písm.
a) a b) a § 3 ods.1 a 2 v tom čase účinného zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
ako aj § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka považoval za zmluvu spotrebiteľskú. A tak pri
právnom posúdení uvedenej zmluvy a z nej uplatnených nárokov súd vychádzal z ustanovení zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy ako aj zo všeobecnej

úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.).

14. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch právne vzťahy, ktoré
vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších
predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

15. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 4.2.2009, teda ku
dňu uzavretia tu posudzovanej zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak
je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

16. Podľa § 4 ods. 2 tohto zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú

sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode , ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7 , q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1 . Podľa § 4 ods. 3 tohto zákona pri
nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi
na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar,
alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku
2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

17. Podľa § 4 ods. 3 pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná,
ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)

a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

18. Podľa § 4 ods. 4 tohto zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré
nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

19. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

20. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Zmluva posudzovaná v súdenej veci, uzavretá právnym predchodcom žalobcu so žalovanou je ako už

bolo uvedené spotrebiteľskou zmluvou.

21. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne
a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ
ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky

ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá
možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie,
respektíve odmietnutie návrhu zmluvy ako celku. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že
spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá reálne možnosť tieto zmluvné
podmienky individuálne ovplyvniť.

Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok
spotrebiteľských zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné,
a preto neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým
spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie

a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa,
že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom
dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.22. Podľa ustanovenia §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz

klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak
preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach
by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru
všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť,
ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel

v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za
činnosť proti dobrým mravom.

23. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol obsiahnutý i v zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa. Podľa ustanovenia §4 ods. 8 tohto právneho prepisu, predávajúci nesmie konať v rozpore s
dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie,

ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami, a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia
z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu
účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva
najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Za
dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých

dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade
so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

24. Pri peňažných úveroch, resp. pôžičkách je samozrejmé, že sa poskytujú za odmenu, pričom touto
odmenou je spravidla zmluvný, resp. dohodnutý úrok, ktorý vyjadruje odmenu za poskytnutý úver. V

tomto prípade úrok z úveru, dohodnutý medzi účastníkmi konania, bol vo výške 32,35% ročne, pričom
tento je viac ako dvakrát vyšší ako obvyklá priemerná výška úrokov poskytovaných v obchodných
bankách pri obdobných úveroch v danom období /obdobie 02/2009 pri spotrebiteľských a ostatných
úveroch od 1 do 5 rokov bol 13,17 %/. Z tohto dôvodu dojednanie v zmluve úvere o takto vysokom
zmluvnomúrokupovažujesúdprerozporsdobrýmimravmizaneplatné,pretožedohodnutýúrokzúveru

je zjavne vyšší ako bola priemerná úroková sadzba poskytovaná obchodnými bankami v uvedenom
období. Podľa ustanovenia §3 ods. 1 a ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka sa jedná v tejto časti
o neplatný právny úkon a ide o absolútne neplatnosť na ktorú súd prihliada ex offo. Preto súd je toho
názoru, že žalobcovi nepatrí úrok z úveru.
Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých

mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané
úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a
predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly,
pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne

presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším
úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových
subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo
všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100% oproti priemeru bánk.
Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o

viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo
1/2009 zo dňa31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie
požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom
limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške

úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde
spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase
uzavretia zmluvy.“ (rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 24. 5. 2016 sp. zn. 19Co/312/2015). Súd
považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu o 100%

priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa,
jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Aj pri nedbanlivosti veriteľa
ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva neplatná v celom rozsahu.
Poskytovanie úverov je citlivá agenda a pre odbornú starostlivosť veriteľa sa musí vyžadovať proaktívnyprístup k zisteniu vhodnosti úverových podmienok (starostlivosť o hospodárske záujmy spotrebiteľov;
čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie).

25. Ďalej súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 25. septembra 2013
č.k. 3Co 151/2013. Z vyššie citovaného rozhodnutia tiež vyplýva, že „Odvolací súd považuje za
rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu o 100% priemernú
cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho
neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide

o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva neplatná v celom rozsahu.
Poskytovanie úverov je citlivá agenda a pre odbornú starostlivosť veriteľa sa musí vyžadovať proaktívny
prístup k zisteniu vhodnosti úverových podmienok (starostlivosť o hospodárske záujmy spotrebiteľov; čl.
169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie).“ „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer
úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100% je neprijateľná a odporuje dobrým mravom.
Prevýšenie úrokov o 100% oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za

žiadnych okolností . Pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani moderovať, úroky
sú neplatné v celom rozsahu. Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov
v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností
je potrebné hodnotiť dohodu o výške úrokov ako absolútne neplatnú.“ Rozsudok Krajského súdu v
Prešove sp.zn. 3Co/114/2014 zo dňa 05.11.2014. (porovnaj aj Rozsudok Krajského súdu v Prešove

sp.zn. 7Co/220/2014 zo dňa 27.11.2014). Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s §39 Občianskeho
zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto
stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase
uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

26. Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý
požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho
nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke
„uspokojí"bez ohľadu na to,v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za
užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „ zhodnotiť" obvyklým spôsobom.

Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o
úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá
preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi
neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška
úrokov dojednaná podľa §658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru

vdobedojednaniaobvyklú,určenúnajmäsprihliadnutímknajvyššímúrokovýmsadzbám,uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012,
sp. zn. 5 Cdo 26/2011). Vo vyššie uvedených rozhodnutiach súd považoval za rozporné s dobrými
mravmi poskytnutie úveru spotrebiteľovi za cenu prevyšujúcu o 100% priemernú cenu porovnateľných
úverov poskytovaných bankami. Súd aj v danej veci považoval dohodu o výške úrokov za absolútne

neplatnú. 12. Keďže sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, je zabezpečená ochrana slabšej strany,
t.j. spotrebiteľa - žalovanému aj v súdnom konaní. Súd ex offo podrobuje súdnej kontrole zmluvy
uzavreté v rámci spotrebiteľských právnych vzťahov, teda aj túto zmluvu. Predmetnú úverovú zmluvu je
potrebné posúdiť i podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, súd skúmal, či uvedená zmluva má všetky
obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, pričom dospel k záveru, že

úverová zmluva má v tomto smere nedostatky.

27. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd v prejednávanej veci za preukázané, že
žalobca, obchodná spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. poskytla na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 996 eur, pričom žalovaný na úhradu

nárokov z tejto zmluvy zaplatil spolu sumu 175,28 eur. Žalobca tvrdí, že uvedenými úhradami
žalovaný nerealizoval svoju zmluvnú povinnosť v celom rozsahu, nakoľko neuspokojené ostali nároky
špecifikované v žalobe a vo výpise čerpania, splátok a úhrad. Súd preskúmal, či uplatnenie týchto
nárokov čo do základu a výšky má oporu v zákone o spotrebiteľských úveroch, ako aj opodstatnenosť
týchto uplatnených nárokov z hľadiska ich súladu z ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel

k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná, nakoľko žalovaný povinnosť, ktorá mu v danom
prípade vyplývala zo záväzkového vzťahu so spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. splnil len v
horeuvedenom rozsahu 175,28 eur.28. V danom prípade totiž na rozdiel od žalobcu súd je toho názoru, že spotrebiteľský úver, ktorý bol
žalovanému poskytnutý je z dôvodov rozvedených v ďalšej časti tohto odôvodnenia bezúročný a bez
poplatkov, preto veriteľovi z neho vznikol iba nárok na vrátenie úverovej istiny rovnajúcej sa rozdielu

medzi výškou poskytnutej sumy, t.j. 996 eur a sumy, ktorý už žalovaný uhradil t.j. 175,28 a teda žalobca
má nárok na úhradu sumy 820,72 eur.

29. Uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere má podobu predtlačeného formulárového tlačiva, do
ktorého predtlače boli doplnené údaje, ako evidenčné číslo, číslo zmluvy, potom údaje identifikujúce

klienta (žalovanú), jej sociálne postavenie a príjem a potom nasledujú údaje o samotnom úvere. V
kolónkach 34 až 44 Zmluvy sú postupne uvedené údaje o celkovej výške úveru, výške mesačnej
splátky, počte splátok, ročnej úrokovej sadzbe, RPMN, priemernej hodnote RPMN, celkových nákladoch
spotrebiteľa, spôsobe úhrady splátok a lehote splatnosti. Potom nasledujú údaje o výplate úveru a o
poistení splátok a za tým je v podstate nečitateľným spôsobom uvedený drobný, husto popísaný text.

30. Z ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, ktoré súd citoval vyššie vyplýva, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka povinne obsahovať aj osobitné náležitosti podľa
§ 4 ZoSÚ. Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení
síce nespája s následkom neplatnosti právneho úkonu (úverovej zmluvy), poskytuje však spotrebiteľovi

ochranu v takej forme, že úver pri ktorého dojednaní neboli tieto náležitosti splnené je potrebné
považovať za bezúročný a bez poplatkov.

31.Medzitakétonáležitostizmluvyospotrebiteľskomúverepatrívzmysleužcitovaného§4ods.2písm.
g) ZoSÚ uvedenie konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru . Po preskúmaní obsahových náležitostí

zmluvy súd zistil, že zmluva neobsahuje zákonným spôsobom, jednoznačne uvedený údaj o konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že v zmluve nie je v súlade so
zákonnou požiadavkou pri uvedení výšky a počte splátok uvedený správny údaj o výške RPMN . V
úverovej zmluve sa takýto údaj nenachádza a takýto údaj nie je ani v splátkovom kalendári /č.l. 7 spisu/,
ktorý predložil súdu žalobca.

32. Čo sa týka konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 2 písm. g) Zákona), niet pochýb
o tom, že tá musí byť určená presne, jasne, určito a zrozumiteľne. V danom prípade síce v kolónke
č. 44 zmluvy je uvedené, že lehota splatnosti je 36 mesiacov po poskytnutí úveru, ale takéto určenie
je podľa názoru súdu nepostačujúce, neurčité a nezrozumiteľné. V zmluve absentuje údaj o presnom

termíne konečnej splatnosti, lebo tam nie je dátum, termín konečnej splatnosti . Nestačí len dedukcia
z toho, že to má byť 36 splátok a 36 mesiacov po poskytnutí úveru. Spotrebiteľ má byť jasne a
zrozumiteľne informovaný o konkrétnom termíne, dátume konečnej splatnosti, ktorý musí byť v zmluve
výslovne uvedený bez ohľadu na to, že je možné ho vyvodiť z počtu splátok a ich splatnosti. Zákon o
spotrebiteľských úveroch ale hovorí jednoznačne a osobitne o jednej z náležitostí zmluvy - konečnej

splatnosti spotrebiteľského úveru. Podľa názoru súdu musí to byť konkrétny termín, čo potvrdzuje aj
neskorší vývoj právnej úpravy, keď v súčasnom zákone o spotrebiteľských úveroch je už výslovne ako
náležitosť zmluvy uvedený termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/). Takýto
jasný, určitý a zrozumiteľný údaj ale v zmluve absentuje. Pod kolónkou 44, v ktorej je uvedené že
splatnosť je 36 mesiacov po poskytnutí úveru je malým písmom husto písaný, veľmi ťažko čitateľný

a zrozumiteľný text, v ktorom sa uvádza, že klient je povinný splácať úver v pravidelných mesačných
splátkach a to počínajúc kalendárnym mesiacom bezprostredne nasledujúcim po dátume poskytnutia
úveru. Prvá splátka je splatná práve po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Ak teda v kolónke 44
zmluvy je na jednej strane uvedené, že lehota splatnosti úveru je 36 mesiacov po poskytnutí úveru a na
druhej strane hneď pod tým je uvedené, že úver má byť splácaný až počínajúc kalendárnym mesiacom

bezprostredne nasledujúcim po dátume poskytnutia úveru, tak tu je absolútne zrejmý rozpor, lebo nie je
zrejmé, kedy vlastne sa má začať úver splácať a kedy je jeho konečná splatnosť.

33. V zmluve absentuje aj ďalšia náležitosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm. i/ zák. o spotrebiteľských úveroch
- termíny splátok. Vo formulári zmluvy sa síce nachádza kolónka č. 41 označená ako termíny splatnosti

splátok, kde by sa takýto údaj logicky mal nachádzať, avšak tu sa spotrebiteľ nedozvie, kedy budú
splátky splatné. Kolónka č. 41 zmluvy, teda termíny splatnosti splátok totiž nie je vyplnená vôbec. Malý
text dva riadky pod ňou uvádza, že „klient je povinný splácať úver v pravidelných mesačných splátkach
a to počínajúc kalendárnym mesiacom bezprostredne nasledujúcim po dátume poskytnutia úveru. Prvásplátka je splatná práve po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru“. Tento spôsob vyjadrenia termínov
splátok je podľa názoru súdu neplatný, lebo je nejasný a neurčitý. V podstate sa z neho spotrebiteľ
jednoznačne nedozvie, ktorý je ten konkrétny deň v mesiaci, ktorý má byť dňom splatnosti v každom

mesiaci po dobu 84 mesačných splátok. Nie je totiž zrejmé, čo presne znamená poskytnutie úveru, či
deň podpisu zmluvy, či deň, keď veriteľ poukázal úver žalovanej na účet, či prípadne deň keď bola suma
pripísanážalovanejnaúčet,alebovyplatenáinýmspôsobom.Celétotozneniejezavádzajúce,nepresné
a neurčité a preto nezrozumiteľné. Naviac v hlave 5 § 1 úverových zmluvných podmienok označenej
ako podmienky splácania úveru tiež nie je vyššie uvedená náležitosť obsiahnutá. Je tu len uvedené,

že klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to v pravidelných mesačných splátkach,
ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v úverovej zmluve. Potom je tam uvedené, „že v
jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, úroky, poplatok za vedenie úverového
účtu, úroky a prípadná úhrada za poistenie... Z uvedeného však nevyplýva, aká je výška splátky na
úver, aká je výška splátky na úrok, aká je výška splátky na poplatky. Keďže účelom ustanovenia § 4
ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch bolo to, aby bol spotrebiteľ zrozumiteľne informovaný

v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu,
úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je zrejmé že táto podmienka
nemôže byť splnená vtedy, keď kolónka termíny splatnosti splátok v tej časti zmluvy ktorá je hlavným
bodom záujmu spotrebiteľa, lebo obsahuje špecifikáciu úveru umožňujúceho posúdiť jeho výhodnosť je
prázdna a termíny splatnosti splátok majú byť zložito vyvodzované z malých písmen v texte zmluvy a už

vôbec nie vtedy, keď je zakotvená iba do rozsiahlych ťažko čitateľných úverových zmluvných podmienok
zmluvy, resp. do jej prílohy. Z ust. § 4 ods. 2 zákona vyplýva, že tam uvedené náležitosti musí obsahovať
samotná zmluva. Je preto vylúčené aby sa zmluva pokiaľ ide o tieto podstatné náležitosti odvolávala na
inú listinu, napr. na úverové zmluvné podmienky, ktorých obsah dlžník nemôže vôbec ovplyvniť.

34. Keďže termíny splátok zákon o spotrebiteľských úveroch jednoznačne stanovuje ako nevyhnutnú
náležitosť zmluvy tak je zrejmé, že absenciu tohto údaja v zmluve nemôže zhojiť to, že podľa vyjadrenia
žalovanej boli jej po uzavretí zmluvy posielané šeky na zaplatenie splátok, keďže to nemení nič na
tom, že priamo v zmluve, teda tam kde má byť, údaj o termíne splátok chýba. Už len vzhľadom na
uvedené súd v zmysle § 4 ods. 3 posledná veta zákona považuje úver za bezúročný a bez poplatkov,

keďže veriteľom použité vyjadrenie náležitosti zmluvy podľa § 4 ods.2 písm. g/ a i/ zákona v zmluve
nezodpovedá požiadavke tohto zákonného ustanovenia.
Keďže účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch premietnutej okrem iného aj
do precizovanej úpravy náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 4 ZoSÚ je práve vyvažovanie
nerovnováhy spočívajúcej v prevahe dodávateľa ako profesionála pri poskytovaní úverových služieb,

tak je zjavné, že uvádzanie náležitostí zmluvy o úvere spôsobom, ktorý je nezrozumiteľný, neurčitý,
pre spotrebiteľa komplikovaný, keď napr. tak ako tu mnohé z takýchto náležitostí sú doslova skryté a
majú byť zložito vyvodzované z textu zmluvy či úverových zmluvných podmienok (viď napr. termíny
splatnosti splátok či konečná splatnosť spotrebiteľského úveru), túto nerovnováhu nevyvažuje, ale
naopak podstatne prehlbuje na úkor spotrebiteľa a je tak v príkrom rozpore s účelom spotrebiteľskej

ochrany

35. Z uvedených dôvodov súd predmetnú zmluvu o úvere, z ktorej si žalobca uplatnil žalovaný nárok,
považuje podľa § 4 ods. 3 posledná veta ZoSÚ za bezúročnú a bez poplatkov. Preto ani uskutočnené
platby žalovaného nemohli byť platne započítavané na úhradu úrokov a poplatkov, ale mohli byť v celom

rozsahu započítavané iba na úhradu úverovej istiny, t.j. tej sumy, ktorú veriteľ žalovanej reálne poskytol.

36. Vzhľadom na to, že žalovaný uhradil sumu 175,28 eur, súd jeho právnych nástupcov zaviazal na
úhradu rozdielu medzi sumou vyplatenou a sumou uhradenou /996 eur mínus 175,28 eur/ t.j. 820,72 eur.

37. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

38. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.39. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru, preto žalobca má nárok na úrok z omeškania.
Súd však zaviazal právnych nástupcov - dedičov na úhradu úroku z omeškania až od právoplatnosti
rozhodnutia o dedičstve po neb. žalovanom t.j. od 25.5.2012 v uplatnenej výške 0,024 % tak, ako

to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku, t.j. nižšej ako zákonnej. Žalobu ako nedôvodnú súd v
prevyšujúcej časti zamietol.

40. Keďže dedili iba štyria dedičia Miroslav, Peter, Jozef a Mária Oračkovci tak, ako je to horeuvedené,
súd voči ostatným dedičom, s ktorými konal zo zákona za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku,

konanie zastavil, nakoľko títo nie sú účastníkmi tohto konania vzhľadom na výsledok dedenia.

41. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo. Žalobca podal na súd žalobu o zaplatenie sumy 1405,56 eur. Z tejto

sumy bol žalobca v konaní úspešný len v časti o zaplatenie 820,72 eur (58,40% žalovanej sumy),
čo predstavuje neúspech žalovaného. V prevyšujúcej časti žalovanej sumy žaloba bola zamietnutá, čo
predstavuje úspech žalovaného a neúspech žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že v konečnom dôsledku
patri náhrada trov konania žalobcovi v rozsahu 41,60 %, v ktoré sú žalovaní v 1. - 4. rade uhradiť
žalobcovi tiež spoločne a nerozdielne. O výške týchto trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku

vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 357 písm. a) CSP). Odvolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia
nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

1/ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.