Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 26, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/36/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617210600
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7617210600.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a
sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu PRO CIVITAS,s.r.o., Bratislava,
Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD.,
s.r.o., Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368, proti žalovanej N. Č., nar. XX.XX.XXXX, M. XXX,
o zaplatenie 781,76 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti uzneseniu 5Csp/109/2017-27 z 29.9.2017

Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.
Žalovanej nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) uznesením rozhodol, že odpor žalovanej doručený súdu 30.6.2017
odmieta.

2.V odôvodnení uznesenia o.i. uviedol, predmetom konania je zaplatenie sumy 781,76 eur s
príslušenstvom, že 2.6.2017 vydal platobný rozkaz, ktorý bol doručený stranám, žalovanej 16.6.2017,
voči ktorému žalovaná 30.6.2017 podala odpor, ktorý odôvodnila tým, že súhlasí s vyplatením
zostávajúcej nesplatenej časti úveru 781,76 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy, ale len
v pravidelných mesačných splátkach po 30 eur, nakoľko jej čistý mesačný príjem po odrátaní ďalších
zrážok je necelých 500 eur. Je samoživiteľka, nemá ďalšie finančné zdroje. Vychovala sama 3 deti.

Celá pohľadávka úveru nebola splatená z dôvodu jej zlej finančnej situácie, najmä keď bola dlhodobo
PN. Snažila sa so žalobcom dohodnúť na splátkach, ale tie nestačili ani na úroky. Preto navrhla zrušiť
platobný rozkaz a nariadiť pojednávanie. Citoval znenie § 267 ods.2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a posúdení odporu žalovanej zistil, že tento bol podaný včas a
oprávnenou osobou, avšak bez vecného odôvodnenia, pričom žalovaná bola o povinnosti odpor vecne
odôvodniť v platobnom rozkaze riadne poučená. Vecným odôvodnením odporu je odôvodnenie vo veci

samej, teda splnením si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. Žalovaná musí vo svojom odpore
nevyhnutne uviesť skutočnosti odôvodňujúce spochybnenie žalobcom tvrdeného nároku, a to buď v
rovine skutkových tvrdení alebo v rovine právneho posúdenia. Tvrdenia žalovanej nie sú tvrdeniami
spochybňujúcim nárok uplatnený žalovanou. Naopak, žalovaná uviedla, že je ochotná rozhodnutiu
vyhovieť a uhradiť sumu v splátkach, avšak momentálne je v zlej finančnej situácii. Záverom dodal, že
so žiadosťou o splátkový kalendár je potrebné obrátiť sa na žalobcu.

3.Uznesenie napadla včas podaným odvolaním žalovaná z týchto dôvodov: 1. Nesúhlasí so žalobou,
ale hlavne s vyčíslenými úrokmi a penálmi. K uzavretiu úverovej zmluvy došlo v čase, keď bola v
zlej finančnej situácii. Bola rozvedená a starala sa sama o 3 deti, preto si v Poštovej banke požičala
peniaze. Bol jej predložený formulár, ktorý si nemala čas poriadne preštudovať, pracovníčka jej len
stručne opísala pôžičku, bola uskutočnená rýchle a dôležité veci boli písané malými písmenami, ktoré
bolo treba čítať lupou. Pôžička bola riadne splácaná zo zrážok z účtu v Poštovej banke, kde mala v

tom čase založený účet. Ohľadom zrážok podpisovala s Poštovou bankou dohodu. Prestala platiť, keď
bola na maródke, ale niečo platila aj na úverový účet, avšak nevie to preukázať, nakoľko sa jej stratilfascikel s dokladmi pri viacnásobnom sťahovaní. Mala snahu sa so žalobcom dohodnúť na nejakých
splátkach, no ten nesúhlasil so sumou maximálne 30 eur, ako navrhovala, s tým, že to nestačí ani
na úroky, ktoré každý deň rástli, takže hrozilo, že úver bude plácať do konca života, čo je hlboko

nemorálne a naďalej zvyšuje jej finančnú tieseň. Ide o nepomer strán a porušuje sa tak aj zákon o
ochrane spotrebiteľa. V bodoch 2. - 6. citovala znenie § 53 ods.1,2,3,4 písm. r), § 54 ods.1,2 OZ platného
a účinného v čase uzatvorenia zmluvy a uviedla, že východiskom spotrebiteľskej zmluvy je názor, podľa
ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom a to s
ohľadomnaokolnosti,zaktorýchdochádzakukontraktácii,vzhľadomnaväčšiuprofesionálnuskúsenosť

predávajúceho, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanoviť
zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že
podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné
dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa.
Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú
nerovnosť a to formou autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania

materiálneho právneho štátu, nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov
princípov ochrany tej osoby, ktorá predstavovala právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou
prezentovaný skutkový stav. Práve ohľadom na uvedenú koncepciu spotrebiteľského práva bol prijatý
aj zákon č. 258/2001 Z. z, ktorý ustanovil osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak,
aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom

informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru a vedel lepšie, ako pri nespotrebiteľskej úverovej
zmluvyposúdiťvšetkyprávnedôsledkyvyplývajúceprenehozuzatvorenejzmluvy.Niektoréustanovené
náležitosti zákonodarca v prospech ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie
v písomnej forme „sankcioval“ bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru ako sankciou pre dodávateľa,
ktorý nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu. 7. V zmysle ustanovenia

§ 4 ods.2 písm. g/ zák. č. 258/2001 Z.z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov. Ak nieje
uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z citovaného ustanovenia
vyplýva, že neuvedenie RPMN v zmluve o úvere je „sankciované“ bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou
úveru. 8. Necháva na zvážení súdu ,aby preskúmal výšku nesplatenej časti úveru, ale hlavne počet

nastavených mesačných splátok, ako boli zahrnuté v úvere a koľko predstavuje percentuálna miera
nákladov, pretože nesprávne uvedenie RPMN má rovnaký následok, ako neuvedenie RPMN vôbec a že
zmluva ročnú percentuálnu mieru nákladov neobsahuje. Iba uvedenie správnej výšky RPMN si plní svoj
účel pravdivo informovať spotrebiteľa o podmienkach úverovej zmluvy, pričom je irelevantné, či zmluva
obsahuje vyššiu alebo nižšiu nesprávne uvedenú RPMN. Ona si vzala spotrebiteľský úver vo výške

30 000.- Sk, pričom časť úveru je už splatená. Žiada o možnosť splácania v splátkach zvyšnej časti
nesplateného úveru so správnym posúdením RPMN. Poukázala na pomery, že je rozvedená a poberá
príjem vo výške 500 eur mesačne. Navyše má ešte ďalších veriteľov. Z uvedených dôvodov žiadala
Okresný súd Spišská Nová Ves , aby vo veci rozhodol, tak, že uznesenie Okresného súdu Spišská Nová
Ves o odmietnutí odporu zo 29.9.2017 mení tak, že návrh žalobcu zamieta alebo ho zrušuje tak, ako bol

podaný s dôrazom na zákonnosť a spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov.
4.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom

rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.
5.Aj keď žalovaná v odvolaní výslovne neoznačila odvolacie dôvody, skutočnosti v odvolaní uvedené sa
dajú podradiť pod odvolací dôvod upravený v § 365 ods.1 písm. h) CSP.
6.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP spočíva v tom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie,

pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového
zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym
právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie),
pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne
použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak

nesprávneaplikoval(zpodradeniaskutkovéhostavupodprávnunormuvyvodilnesprávneprávnezávery
o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho
dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením
veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisuvychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké
majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania
práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

6.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.
7.Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2) možno doplniť nasledovné:
8.Podľa § 267 ods.2 písm. c/ CSP súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný bez vecného

odôvodnenia; o tomto následku musí byť žalovaný poučený v platobnom rozkaze.
9.Odpor predstavuje osobitný riadny opravný prostriedok proti meritórnemu výroku platobného rozkazu.
K jeho podaniu je z povahy veci subjektívne legitimovaný len žalovaný (žalobcovi je platobným rozkazom
v merite plne vyhovené), ktorý podaním odporu súdu oznamuje, že odmieta plniť povinnosť uloženú mu
výrokom platobného rozkazu s uvedením dôvodu. CSP (ani predtým O. s. p.) nemá bližšie ustanovenia o
tom, kedy je splnený predpoklad odôvodnenia odporu vo veci samej (vecného odôvodnenia). Zo zmyslu

tohtoopravnéhoprostriedkuvšakmožnovyvodiť,žebymaloísťonámietkytýkajúcesadôvodnostialebo
výškyplatobnýmrozkazomžalobcovipriznanejpeňažnejsumy(uznesenieNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky sp. zn. 3Obo 403/98).
10.Odvolací súd poukazuje aj na judikované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. Rc 76/1999, sp.
zn. 2Cdo 124/98, podľa právnej vety ktorého „...na odôvodnenie odporu podaného proti platobnému

rozkazumôžežalovanýuviesťakékoľvektvrdenia(vecnéaleboprávne),spochybňujúceopodstatnenosť
v platobnom rozkaze uloženej povinnosti. Nie je pritom rozhodujúce, či žalovaným uvádzané skutočnosti
sú aj spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie.“
11.V nadväznosti na cit. rozhodnutia súd správne posúdil, že odpor proti platobnému rozkazu
neobsahuje vecné odôvodnenie a nemožno považovať za odôvodnenie vo veci samej.

12.Žalovaná v odpore uviedla, že navrhuje splácať dlh v splátkach ale neuviedla žiadne vecné alebo
právne tvrdenia, ktoré by spochybňovali nárok žalobcu. Žalovaná tak nespochybňuje opodstatnenosť
povinnosti uloženej jej platobným rozkazom. Námietky voči uloženej povinnosti uplatnila až v odvolaní
proti napadnutému uzneseniu. Vzhľadom na to, že žalovaná bola poučená o následkoch podania
odporu bez odôvodnenia vo veci samej, pričom akékoľvek odôvodnenie je nepostačujúce (musí ísť o

vecné odôvodnenie), bol daný dôvod na odmietnutie odporu. Tvrdenia žalovanej obsiahnuté v podanom
odpore nie je možné považovať za relevantný dôvod vo veci samej, pre ktorý by nastali účinky
zrušenia platobného rozkazu, a teda splnenia podmienky podaného odporu proti platobnému rozkazu
s odôvodnením vo veci samej.
13.Pre úplnosť treba dodať, že na skutočnosti, ktoré žalovaná uvádza v odvolaní proti uzneseniu, ktorým

bol odpor odmietnutý, odvolací súd neprihliadol, lebo odvolaním, ktoré žalovaná podala voči uzneseniu
o odmietnutí odporu, nemožno nahradiť podaný odpor.
14.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
15.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16.Žalovaná nebola v odvolacom konaní úspešná, preto jej nebola priznaná náhrada trov odvolacieho
konania.
17.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnejotázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.