Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 4, 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 14C/105/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116205510
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bartová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4116205510.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Danou Bartovou v spore žalobcu: 1/ Martin Y., narodený

XX.XX.XXXX, bytom N. XX/X, XXX XX I., 2/ F. Y., narodená XX.XX.XXXX, bytom N. XX/X, XXX XX I.,
obaja právne zastúpení JÁNSKÝ & PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Štúrova 13,
949 01 Nitra, IČO: 47 249 650, proti žalovanej: F. Q., narodená XX.XX.XXXX, bytom O. trieda XX/XX,
XXX XX I., právne zastúpená W.. R.. Ronaldom Kočiščákom, advokátom, so sídlom Farská 12, 949 01
Nitra, zaplatenie sumy 2.200 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 2.200 eur s úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.200 eur od 16.12.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

II. Žalobcom súd p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou súdu dňa 02.03.2016 sa žalobcovia domáhali voči žalovanej zaplatenia sumy 2.200
eur s príslušenstvom a trovami konania. Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia ako budúci predávajúci
a žalovaná ako budúci kupujúci uzatvorili Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve dňa 21.08.2015 v znení
dodatku zo dňa 01.10.2015. Pre riadne nesplnenie zmluvných povinností sa stala splatnou sankcia.
Žalobcovia a žalovaná sa v liste „Uznanie dlh zo dňa 20.11.2015“ dohodli na nahradení pôvodného

peňažného záväzku tak, že žalovaná ako dlžník sa zaviazala uhradiť žalobcom 2.200 eur do 15.12.2015.

2. Súd vo veci rozhodol dňa 18.03.2016 platobným rozkazom, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
Proti platobnému rozkazu podala dňa 20.04.2016 žalovaná včas odpor. Žalovaná v podanom odpore
namietala, že nie si je vedomá žiadneho záväzku, naopak, ona eviduje voči žalobcom pohľadávku
vzniknutú z toho istého titulu. Listinné dôkazy považuje za neplatné, pričom k uvedeným dôkazom sa
vyjadrí v ďalšom konaní.

3. Uznesením zo dňa 26.05.2016 súd odpor voči platobnému rozkazu odmietol, keď odpor vyhodnotil
ako neodôvodnený vo veci samej, nakoľko žalovaná neuviedla, z akých dôvodov ho podáva, neuviedla
žiadne konkrétne okolnosti, z ktorých by vyplývalo, že žalovanú sumu popiera.

4.Vočiuzneseniuoodmietnutíodporupodalažalovanáodvolanie,vktorompoukázalanaznenieodporu,
z ktorého je zrejmé, že popiera existenciu pohľadávky, naopak ona sama má pohľadávku voči žalobcom

a namieta listiny predložené žalobcami. Ďalej uviedla, že na Okresnom súde Nitra je vedené konanie sp.
zn. 9C/188/2016, v rámci ktorého sa žalovaná domáha určenia neplatnosti právneho úkonu (uznanie
dlhu), o ktorý ako jediný žalobcovia opierajú svoj nárok. Nárok žalobcov nemá oporu ani v zmluve o
budúcej zmluve, zo strany žalobcov nebol urobený úkon - odstúpenie od zmluvy, ktorý by zakladal nárokna zaplatenie zmluvnej pokuty. Naopak zo strany žalovanej bolo žalobcom zasielané odstúpenie od
zmluvy o budúcej zmluve, toto odignorovali, zásielku si neprevzali.

5. Odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu,
že odpor obsahoval odôvodnenie vo veci samej. Keďže odpor bol podaný riadne a včas za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku, t.j. dňa 20.04.2016, došlo k zrušeniu platobného rozkazu ex lege (§
174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016).

6. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k tvrdeniam žalovanej uvedených v odpore a v odvolaní poukázali
na to, že úkon „Uznanie dlhu zo dňa 20.11.2015“, ktorým sa sporové strany dohodli na nahradení
pôvodného záväzku, bol vypracovaný a predložený žalovanou, resp. ňou poverenou osobou, ktorá v
komunikácii so žalobcami vystupovala ako Ing. L. T., realitný maklér CENTURY 21 Realitné centrum,
v prítomnosti ktorej bola listina aj podpísaná oboma zmluvnými stranami, ktorého zároveň navrhli
vypočuť ako svedka. Poukázali na záverečné ustanovenie listiny obsahujúce prehlásenie, že listina

bola podpísaná na základe slobodnej vôle oboch strán. Ďalej uviedli, že hoci žalovaná deklaruje
svoj nárok voči žalobcom, nevyzvala ich na jeho splnenie. Súd zaslal vyjadrenie žalobcov žalovanej
prostredníctvom jej právneho zástupcu s poučením podľa § 167 ods.4 a 153 ods. 1,2,3 CSP (výzva
doručená zástupcovi dňa 05.02.2018), žalovaná však nijakým spôsobom nereagovala, neuviedla žiadne
skutočnosti ani neoznačia dôkazy na svoju obranu.

7. Súd na pojednávanie dňa 04.05.2018 predvolal právnych zástupcov strán sporu v zmysle § 178 ods. 1
CSP. Na pojednávanie sa dostavil právny zástupca žalobcov, žalobcovia, nedostavil sa právny zástupca
žalovanej, zásielka s predvolaním na pojednávanie sa vrátila z adresy sídla jeho advokátskej kancelárie
dňa 10.04.2018 ako neprevzatá v odbernej lehote (na pošte uložená od 10.03.2018), obratom bola

opätovne zaslaná právnemu zástupcovi žalovanej, aj druhá zásielka v poradí bola uložená na pošte a
vrátená súdu bez prevzatia. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že právny zástupca žalovanej neoznamoval
súdu skutočnosti brániace mu v preberaní zásielok (napr. plánovaná dovolenka), ani zmenu adresy,
na webovej stránke Slovenskej advokátskej komory je vedené sídlo kancelárie Farská 12, Nitra (teda
adresa, kde mu boli doručované predvolania a ktorú uvádza ako sídlo kancelárie vo svojich podaniach a

plnomocenstve). V prípade advokátov, ak tento doručí súdu splnomocnenie na zastupovanie v konaní,
uvádza v ňom svoje sídlo, čo sa považuje za oznámenie inej adresy na doručovanie písomností v
súlade s § 106 ods. 1 CSP prvá časť vety (O. M., J. S., Z. J., W. S., Z. J., G. M., a kol., H. sporový
poriadok,Komentár,Praja:C.H.BECK,str.392).Vzmysleuvedenéhobolopredvolanienapojednávanie
účinne doručené právnemu zástupcovi žalovanej dňa 10.04.2018 (č.l.57), tento sa na pojednávanie

nedostavil, preto súd pojednával v jeho neprítomnosti (súd dodáva, že aj napriek tomu opakovane
doručoval právnemu zástupcovi predvolanie, rovnako však neúspešne).

8. Žalobca v 1.rade na pojednávaní uviedol, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo z dôvodu, že žalovaná
nestíhala termíny, blokovala im kúpu nehnuteľnosti, o ktorú mali záujem, nakoľko nemohli vyplatiť kúpnu

cenu. Žalovaná sa obrátila sama na p. Oceľku, ktorý v jej záujme realizoval uznanie dlhu, bolo to na
podnet žalovanej, kde si to dobrovoľne uznala. Obsah uznania dlh riešil s p. Oceľkom, v dodatku v
zmluve č. 1 je uvedené, že sa to navyšovalo na 2.200 eur, žalovaná so všetkým súhlasila. Stretli sa so
žalovanou u p. T.u, kde podpísali uznanie dlhu.

9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

10. Z písomného uznania dlhu zo dňa 20.11.2015 vyplýva, že žalovaná ako dlžník uznala svoj dlh
voči žalobcom ako veriteľom čo do dôvodu aj výšky, ktorý bol špecifikovaný nasledovne: výška dlhu
2.200 eur, dôvod vzniku dlhu: Zmluvná pokuta - Zmluva o budúcej zmluve uzatvorená medzi dlžníkom

a veriteľom s príslušnými dodatkami. Žalovaná ako dlžník sa zaviazala uhradiť dlh veriteľom v sume
2.200 eur najneskôr do dňa 15.12.2015, prevodom na účet veriteľovi. Veriteľ sa zaviazal, že sa vzdáva
akýchkoľvek dodatočných zmluvných pokút, prípadne nárokov na náhradu škody v zmysle zmluvy
o budúcej zmluve uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom a jej príslušných dodatkov. V záverečnom
ustanovení bolo uvedené, že zmluvné strany prehlasujú, že tento dokument podpísali slobodne a vážne.

11. Výzvou zo dňa 22.02.2016 žalobcovia prostredníctvom ich právneho zástupcu vyzvali žalovanú na
zaplatenie sumy 2.200 eur titulom uznania dlhu zo dňa 20.11.2015.12. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9C/188/2016 (súd pripojil spis z dôvodu tvrdenia
žalovanej, že v predmetnom konaní sa rieši otázka neplatnosti uznania dlhu, keďže ide o otázku, ktorá by
mohla mať význam pre rozhodnutie súdu) vyplýva, že žalovaná podala dňa 20.04.2016 žalobu o určenie

neplatnosti právneho úkonu - uznania dlhu zo dňa 20.11.2016. Súd uznesením zo dňa 01.03.2018
konanie vedené pod sp. zn. 9C/188/2016 zastavil z dôvodu litispedencie, keď na súde prebieha konanie
o plnenie zo právneho úkonu pod sp. zn. 14C/105/2016, kde súd posúdi ako predbežnú otázku platnosť
právneho úkonu. Proti uzneseniu o zastavení konania podala žalovaná odvolanie bez odôvodnenia (po
slovách s nasledovným odôvodnením už nebolo uvedené nič).

13. Zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 21.08.2015 vyplýva, že jej predmetom je záväzok
zmluvných strán (žalobcov ako budúcich predávajúcich a žalovanej ako budúceho kupujúceho) uzavrieť
najneskôr do 30.09.2015 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude prevod nehnuteľností z budúcich
predávajúcich na budúceho kupujúceho. Dňa 01.10.2015 uzatvorili strany dodatok č. 1 k zmluve, ktorým
došlo k zmene dátum, do ktorého sa zaväzujú strany uzatvoriť zmluvu, a to do 15.11.2015, ďalej došlo

k zmene v čl. III zmluvy (Kúpna cena).

14. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

15. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

16. Podľa § 50a Občianskeho zákonníka, účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby
uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

17. Podľa § 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a
povinnosti. Podľa ods. 2 cit. ust. ak z dohody nevyplýva nepochybne, že dojednaním nového záväzku

má doterajší záväzok zaniknúť, vzniká nový záväzok popri doterajšom záväzku, ak sú pre jeho vznik
splnené zákonom požadované náležitosti.

18. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. V konaní nebolo sporné
uzatvorenie Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Sporný bol vznik nároku na zmluvnú pokutu pre porušenie

záväzkov v Zmluve o budúcej kúpnej zmluve, ako aj platnosť právneho úkonu, uznania dlh. Žalobcovia
odvodzovali svoj nárok práve od sporného uznania dlhu.

19. Uznanie dlhu ako samostatný zabezpečovací prostriedok plní aj zabezpečovaciu funkciu. Táto
funkcia je vyjadrená postulátom právnej domnienky, že sa predpokladá, že dlh v čase jeho uznania

trval. Ide o vyvrátiteľnú domnienku, ktorá zaťažuje dlžníka dôkazným bremenom, a naopak, posilňuje
postavenie veriteľa tým, že ten svoj nárok vie oprieť nie len o samotný primárny záväzok, ale i o
sekundárny, vedľajší záväzok, slúžiaci na jeho zabezpečenie. V čase uznania dlhu tak narastá právna
istota veriteľa, že jeho nárok bude uspokojený včas a riadne. Okrem všeobecných náležitostí (§ 34 a
nasl.Občianskehozákonníka),potrebnýchnato,abybolprávnyúkonuznaniadlhuperfektný,Občiansky

zákonníkvprípadeuznaniadlhuvyžadujeajsplnenieďalších,osobitnýchnáležitostí,ktorýmisúpísomná
forma, sľub zaplatiť dlh a vymedzenie dlhu čo do dôvodu aj výšky. Zároveň je pre perfektnosť a vznik
všetkých účinkov uznania dlhu v prípade, že je dlh už premlčaný, potrebné, aby ten kto dlh uznal, vedel
o jeho premlčaní.

20. Účinkom uznania dlh je obrátenie dôkazného bremena. Uznaním dlhu sa posilňuje postavenie
veriteľa, a to najmä z hľadiska jeho procesnoprávneho uplatňovania práva tým, že zakladá vyvrátiteľnú
domnienku, že dlh v čase uznania trval. Z procesného hľadiska tak nastáva výmena úloh procesných
strán(žalobcuažalovaného),nazákladektorejsadôkaznébremenopresúvazožalobcunažalovaného.
Žalovaný je tak nútený vyvrátiť samotnú existenciu dlhu, a zároveň vyvrátiť svoj prísľub, tento dlh splniť.

Na dlžníka sa presúva dôkazné bremeno trvania záväzku v čase jeho uznania, t. j. ak chce byť dlžník
v spore úspešný, musí preukázať, že uznaný záväzok neexistuje, resp. v čase uznania neexistoval. Ak
založilo uznanie dlhu vyvrátiteľnú domnienku, podľa ktorej sa má za to, že záväzok v dobe uznania trval,
potomvkonaní,vktoromsaveriteľ(žalobca)domáhasplneniatohtozáväzku,spočívadôkaznébremenovzťahujúce sa na neexistenciu záväzku na dlžníkovi (žalovanom). Nestačí samotné spochybnenie
uznania, ale musí dôjsť k preukázaniu absencie niektorej zo všeobecných náležitosti právneho úkonu
ako takého (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka), resp. absencie niektorej z osobitných náležitosti

potrebnýchpreplatnéuznaniedlhupodľa§558Občianskehozákonníka.Vpraktickejrovinetoznamená,
že ak dlžník len poukáže v konaní na to, že jeho uznanie dlhu nebolo napríklad slobodné a vážne, resp.
že bol k takémuto konaniu prinútený, neznamená to automaticky akceleráciu súdu smerom k veriteľovi,
aby svoj nárok obhájil, ale práve naopak, má mať za následok vyhovenie uplatňovanému nároku veriteľa
s odôvodnením, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno.

21. Tvrdenia žalovanej ohľadom neplatnosti uznania dlhu ako právneho úkonu boli len vo všeobecnej
rovine. V podanom odpore len konštatovala neplatnosť úkonu s tým, že sa vyjadrí v ďalšom konaní. V
odvolaní voči uzneseniu o odmietnutí odporu poukázala na konanie sp. zn. 9C/188/2016. Žalovaná teda
ani netvrdila, čo zakladá neplatnosť úkonu. Skutkové tvrdenia predložené v konaní sp. zn. 9C/188/2016
(v žalobe) súd nemôže brať do úvahy, nakoľko neboli predložené v tomto konaní, súd sa oboznámil

so spisom sp. zn. 9C/188/2016 len z dôvodu, či existuje dôvod na fakultatívne prerušenie konania v
zmysle § 164 CSP, pričom dospel k záveru, že dôvod na prerušenie konania nie je, keď konanie sp.
zn. 9C/188/2016 bolo zastavené z dôvodu litispedencie (aj keď nie právoplatne), súd si môže platnosť
právneho úkonu posúdiť ako predbežnú otázku v konaní o plnenie. Podľa názoru súdu má uznanie
dlhu všetky náležitosti, ktorými sú písomná forma, sľub zaplatiť dlh a vymedzenie dlhu čo do dôvodu

(zmluvná pokuta vyplývajúca zo Zmluvy o budúcej zmluve) aj výšky (2.200 eur). Čo sa týka všeobecných
náležitostí právneho úkonu, súd nezistil žiadne vady majúce za následok neplatnosť uznania dlhu (§
37 až 39 Občianskeho zákonníka), pričom súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaná ani netvrdila, čo
konkrétne zakladá neplatnosť úkonu, preto toto tvrdenie nebolo možné ani preskúmať.

22. Aj ohľadom vyvrátenia existencie samotného dlhu žalovaná len tvrdila, že k odstúpeniu od zmluvy
zo strany žalobcov nedošlo(odstúpenie malo zakladať nárok na zmluvnú pokutu), naopak od zmluvy
odstúpila žalovaná, čo nepreukázala ani len tvrdenou zásielkou - odstúpením, ktorá mala byť zasielaná
žalobcom. Žalovaná ďalej nešpecifikovala a už vôbec nepreukázala tvrdený nárok voči žalobcom, ktorý
jej mal vzniknúť zo Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve.

23. Na ďalšie skutkové tvrdenia žalobcov, že samotná žalovaná, resp. ňou poverená osoba predložila
návrh uznania dlhu žalobcom, žalovaná už nereagovala, hoci toto vyjadrenie s výzvou a s poučením
podľa § 167 ods. 4 SCP a 153 ods. 1, 2, 3 CSP bolo jej právnemu zástupcovi doručené dňa 05.02.2018.
Súd by preto aj v prípade, ak by na pojednávaní strana žalovanej uviedla ďalšie skutočnosti alebo

predložila dôkazy na svoju obranu, na tieto s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania nemusel
prihliadať.

24. Tak ako bolo uvedené, dôkazné bremeno spočíva na žalovanej, ktorá má povinnosť vyvrátiť samotnú
existenciu dlhu, a zároveň vyvrátiť svoj prísľub, tento dlh splniť. Žalovaná však dôkazné bremeno

neuniesla, keď v konaní na podporu svojich všeobecných tvrdení (ktoré neboli spôsobilé spochybniť
nárok žalobcov) nepredložila, ani neoznačia jediný dôkaz.

25. Súd preto žalobe žalobcov vyhovel, keď považoval za platný úkon uznanie dlhu vo výške 2.200
eur. Súd sa zároveň nestotožnil s tvrdením žalovanej, že zmluvná pokuta nemá oporu v zmluve o

budúcej kúpnej zmluve, keďže táto bola dojednaná v čl. V bode 2 Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve
tak, že ak nebude kúpna zmluva uzatvorená v lehote podľa zmluvy z dôvodu na strane kupujúceho
(žalovanej) alebo kupujúci poruší akúkoľvek zo svojich povinností alebo záväzkov, alebo aj vyjde najavo,
že vyhlásenia kupujúceho v zmluve sú nepravdivé, sú predávajúci (žalobcovia) oprávnení požadovať
zmluvnú pokutu vo výške 2.000 eur. Nebolo povinnosťou žalobcov preukazovať, k akému porušeniu

zabezpečovanej povinnosti došlo, pretože uznaním dlhu sa prenieslo dôkazné bremeno na žalovanú.
Žalobcovia sa v uznaní dlhu dohodli na zmene (nahradení) zmluvne dojednanej zmluvnej pokuty
pôvodne vo výške 2.000 eur na zmluvnou pokutou vo výške 2.200 eur (podľa tvrdenia žalobcov samotná
žalovaná navrhla túto sumu, pričom toto tvrdenie nebolo zo strany žalovanej rozporované), čo bolo
prejavom zmluvnej slobody účastníkov právneho úkonu v zmysle § 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

26. Súd dodáva, že dôkaz navrhnutý žalobcami, výsluch svedka Ing. Rastislava Ocelku, súd nevykonal,
nakoľko na ňom žalobcovia podľa vyjadrenia na pojednávaní netrvali.27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

28. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

29. Žalovaná mala v zmysle uznania dlh vrátiť dlh žalobcom do 15.12.2015, dňom 16.12.2016 sa teda
dostala do omeškania. Nakoľko je žalovaná v omeškaní s plnením peňažného záväzku, majú žalobcovia
nárok na úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne (základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania bola 0,05 %, zvýšená o 5 percentuálnych bodov predstavuje
výšku úroku z omeškania 5,05 %).

30. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane
náhradu trov podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže boli žalobcovia konaní vo veci samej plne
úspešní, súd im priznal náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj v odvolacom konaní (o
odvolaní proti uzneseniu o odmietnutí odporu) v plnom rozsahu, teda v rozsahu 100 %.

31. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra.
O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí,
ktorejvecisatýka,čosanímsleduje,podpis)uvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu

sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.