Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, June 5, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/126/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213217286
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2213217286.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a členov senátu JUDr.

Daniela Ilavského a Mgr. Michala Novotného v sporovej veci žalobkýň: 1. O. S., nar. X. A. XXXX, P.
XX, W. - X. P., 2. X. A., XX. E. XXXX, Q. XXX/XX, N., 3. U. S., nar. X. T. XXXX, A. nám. XXXX/X,
W. - F., spoločne zastúpených: JUDr. Libuša Dočkalová, advokátka, Bratislava, proti žalovanej: Prima
banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, Hodžova 11, Žilina, o určenie neexistencie záložného práva,
na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 8 C 253/2013-429 z 18.
augusta 2016 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje v časti výroku II, ktorým bolo

určené, že neexistuje záložné právo žalovanej zriadené na rozostavanú stavbu na parcele reg. C č.
206/75, t. j. dom súp. č. XXX v k. ú. W. A. E..
II. Vo zvyšnej časti výroku II. napadnutý rozsudok mení tak, že žalobu o určenie neexistencie záložného
práva žalovanej na pozemkoch parc. reg. C č. 206/74, 206/75 a 206/76 v k. ú. W. A. E. zamieta.
III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov prvoinštančného ani odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 8 C 253/2013-429 z 18. augusta 2016 súd prvej inštancie I. určil, že do
dedičstva po neb. Ing. U. S. (pôvodný žalobca v 1. rade, ktorý za konania zomrel, takže súd pokračoval
v konaní s dedičkami po ňom - terajšími žalobkyňami v 1. až 3. rade) patria nehnuteľnosti v k. ú. W.

A. E. zapísané na LV č. XXX ako pozemky parc. reg. C č. 206/74, 206/75 a 206/76, ako aj stavba -
rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. 206/75, II. určil, že záložné právo žalovanej (pôvodne v 2. rade)
zriadenej na rozostavanú stavbu na parc. č. 206/75 a na pozemky parc. č. 206/74, 206/75 a 206/76
neexistuje, III. zamietol žalobu o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam vo vzťahu k žalovanej (pôvodne
v 2. rade), IV. rovnako zamietol žalobu vo vzťahu k pôvodnému žalovanému v 3. rade - spoločnosti
BLATNÁ INVENTMENTS, s. r. o. a V. žalobkyniam v 1., 2. a 3. rade priznal vo vzťahu k pôvodnému
žalovanému v 1. rade - 1. SENIOR CITY, a. s., nárok na náhradu 100 % trov konania a VI. žalovanej

(pôvodne v 2. rade) a pôvodnému žalovanému v 3. rade náhradu trov konania nepriznal.

2.1 Súd prvej inštancie vyšiel zo skutkových zistení, že právny predchodca žalobkýň Ing. U. S. a
BLATNÁ INVENTMENTS, s. r. o., uzavreli 18. februára 2008 písomnú zmluvu o dielo č. 001/02/08, ktorej
predmetom malo byť zhotovenie diela - rodinného domu na kľúč v radovej zástavbe na pozemkoch
parc. č. 206/65, 206/66 a 206/67 vyčlenených z pôvodnej parcely č. 206/41 v k. ú. W. A. E.. Vlastníkom
pozemku bol v tom čase Ing. U. Q., ktorý zmluvu o dielo tiež podpísal. Zmluva obsahovala dohodu, že

kúpna cena zahŕňa aj cenu za pozemky, pričom vlastník pozemku sa zaviazal previesť tento pozemok na
Ing. S.. Následne došlo medzi stranami ústne k dohode o zámene pozemkov, na ktorých sa malo dielo
zhotoviť, takže dom sa nakoniec postavil na pozemkoch parc. č. 206/74, 206/75 a 206/76. Ing. S. zaplatil
postupne v prospech spoločnosti BLATNÁ INVENTMENTS, s. r. o., ako zálohu na cenu rodinného domusumy 989.700 Sk dňa 20. februára 2008, 595.000 Sk dňa 13. augusta 2008, 9.875,19 € dňa 25. januára
2009, 7.900,15 € dňa 28. januára 2009, 12.613,69 € dňa 6. mája 2009, ktorá bola poukázaná na účet
spoločnosti1.SENIORCITY,a.s.,užalovanejbanky,akonečne36.390,49€dňa26.júna2009.Rodinný

dom bol dokončený a spoločnosť BLATNÁ INVESTMENTS, s. r. o., ho Ing. S. aj riadne odovzdala.
Užívanie samotného rodinného domu však bolo povolené až kolaudačným rozhodnutím stavebného
úradu z 26. apríla 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 6. mája 2013.

2.2 Pôvodný vlastník pozemkov Ing. U. Q. ešte 5. októbra 2007 uzavrel so žalovanou bankou záložnú

zmluvu, ktorej vklad do katastra bol povolený pod č. V 6348/07. Predmetom záložného práva bola v
tom čase veľká parcela označená číslami 206/1 a 206/41, z ktorej boli neskôr vytvorené aj sporné
parcely č. 206/65, -/66, -/67, -/74, -/75 a -/76. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol na liste
vlastníctva č. XXX pre k. ú. W. A. E. ako vlastník pozemkov parc. č. 206/65, -/66, -/67, -/74, -/75 a
-/77 vedený pôvodný žalovaný v 1. rade - 1. SENIOR CITY, a. s., ktorý bol takisto vedený ako vlastník
rozostavaných stavieb (neskôr označených ako rodinné domy súp. č. XXX a XXX) nachádzajúcich sa

na týchto parcelách. Spoločnosť 1. SENIOR CITY, a. s., nadobudol pozemky od pôvodného žalovaného
v 3. rade - BLATNÁ INVENTMENTS, s. r. o., kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený 23. augusta
2010 pod číslom V-3905/10. Spoločnosť BLATNÁ INVESTMENTS, s.r.o., ešte 11. júna 2008 uzavrela
so žalovanou bankou zmluvu o záložnom práve č. 10/071/08, ktorou bolo v prospech banky zriadené
záložné právo na vyššie označené pozemky parc. č. 206/65, -/66, -/67, -/74, -/75 a -76, ako aj na

rozostavané stavby na parc. č. 206/66 a 206/75.

3. Dňa 5. februára 2012 pôvodný žalobca Ing. U. S. a súčasná žalobkyňa v 1. rade ako kupujúci uzavreli
s pôvodným žalovaným v 1. rade - 1. SENIOR CITY, a. s., ako predávajúcim kúpnu zmluvu, ktorej
predmetom boli nehnuteľnosti uvedené vo výroku rozsudku. Zmluva obsahovala ustanovenie, podľa

ktorého výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti bol predávajúci a predával ju do bezpodielového
spoluvlastníctva kupujúcich. V zmluve sa vyslovene upozorňuje na to, že na tieto nehnuteľnosti je
zriadené záložné právo žalovanej banky s tým, že predávajúci sa zaväzuje v deň podania návrhu na
prevod nehnuteľnosti podať návrh na výmaz záložného práva. V článku III. zmluvy sa konštatuje, že
kúpna cena bola už uhradená na základe zálohových platieb. Návrh na vklad vlastníckeho práva podľa

tejto zmluvy bol podaný až po začatí konania 25. septembra 2014, k jeho povoleniu však nedošlo ani
do vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie. Po uzavretí tejto zmluvy a po začatí tohto sporu Ing. S.
zomrel a nadobudnutie dedičstva po ňom bolo osvedčením o dedičstve z 12. augusta 2015 Okresného
súdu Bratislava I sp. zn. 1 D 135/2015 potvrdené žalobkyniam v 1. až 3. rade.

4. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie predovšetkým uzavrel, že žalobkyne majú
naliehavý právny záujem na žiadanom určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich právnom
predchodcovi, ako aj na určení, že záložné právo žalovanej banky neexistuje, pretože v tejto časti
bude rozsudok podkladom pre zmenu zápisu v katastri nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie uzavrel, že
právny predchodca žalobkýň faktúry priebežne hradil a uhradil tak celú cenu diela, ako aj kúpnu cenu

za pozemky, nikto zo žalovaných mu však neposkytol informáciu o tom, že na pozemkoch je zapísané v
záložnompráve.Napriektomu,žecenudielaajpozemkovuhradilprávnypredchodcažalobkýň,pôvodný
žalovaný v 3. rade v roku 2008 založil sporné nehnuteľnosti v prospech žalovanej banky, hoci musel
vedieť, že dom bol určený pre právneho predchodcu žalobkýň, ktorý ho aj prefinancoval. Žalovaný v 3.
rade tak uviedol do omylu nielen právneho predchodcu žalobkýň, ale aj žalovanú banku. Nekonal však

v dobrej viere a jeho konanie nemôže ísť na ťarchu právneho predchodcu žalobcu, pretože by to bolo v
hrubom rozpore so zásadou spravodlivosti. Žalovaný v 1. rade, ktorý pozemky a stavby nadobudol od
žalovaného v 3. rade, toho času nemá finančné prostriedky na vyrovnanie úveru vo vzťahu k žalovanej
banke, nemal by teda ani prostriedky na vrátenie platieb poskytnutých právnym predchodcom žalobkýň
na výstavbu rodinného domu, takže by mu zostala aj stavba aj hodnota poskytnutá na jej zhotovenia. To

by bolo vo vzťahu k žalobkyniam v rozpore s dobrými mravmi viac ako vo vzťahu žalovanej banke, ktorá
vstupuje pri zmluvných vzťahoch v súvislosti s poskytovaním úverov do finančného rizika prakticky vždy.
Navyše žalovaná banka obdržala na svoje účty od právneho predchodcu žalobkýň sumu 12.613,69
€. Z toho mohla zistiť, že pôvodný žalovaný v 3. rade dostal finančné prostriedky od tretej osoby a v
rámci toho mala a mohla vykonať šetrenie ohľadom prijatej platby a žiadať vysvetlenie od žalovaného

v 1. rade, resp. žalovaného v 3. rade. Žalovaná banka prostredníctvom týchto platieb mala uhradenú
časť dlhu. Súd prvej inštancie potom dospel k záveru, že právny predchodca žalobkýň uzavrel zmluvu
o dielo, financoval dielo, uhradil jeho cenu, preto mu priznal ochranu vlastníctva, keďže ho podľa súdu
prvej inštancie nadobudol v dobrej viere. Vo vzťahu k záložnému právu žalovanej banky súd dospel kzáveru, že v čase uzavretia zmluvy o záložnom práve pôvodný žalovaný v 3. rade musel vedieť, že
bola uzavretá zmluva o dielo s právnym predchodcom žalobkýň, ako aj o následnej zámene predmetu
diela. Ak napriek tomu zmluvu o záložnom práve uzavrel aj na tieto sporné nehnuteľnosti, konal v

rozpore s dobrými mravmi, čo nemôže ísť na ťarchu druhej strany zmluvy o dielo. Okrem toho právny
predchodca žalobkýň zaplatil celú dohodnutú cenu diela, čiastočne na účet vedený u žalovanej banky,
a táto úhrada mala slúžiť na zaplatenie dlhu, ktorý bol záložným právom zabezpečený. Záložné právo
teda nemôže byť účinné a neexistuje. Zamietnutie zvyšnej časti žaloby odôvodnil súd prvej inštancie
v podstate nedostatkom pasívnej legitimácie žalovanej banky a pôvodného žalovaného v 3. rade, ktorí

neboli zapísaní ako vlastníci sporných nehnuteľností. Výrok o trovách odôvodnil ustanoveniami § 255
a 257 C. s. p.

5. Včas podaným odvolaním sa žalovaná banka (pôvodne ako žalovaná v 2. rade) domáha zmeny tohto
rozsudku a zamietnutia žaloby v časti, ktorou žalobkyne žiadali určenia neexistencie záložného práva,
eventuálnejehozrušeniavtejtočastiavráteniavecinaďalšiekonanie.Nesúhlasilasnázoromsúduprvej

inštancie o rozpore záložnej zmluvy s dobrými mravmi. Úvodom zdôraznila, že na základe zmluvy o dielo
z 18. februára 2008 bola dohodnutá výstavba na parcelách č. 206/65, -/66 a -/67 vyčlenených z pôvodnej
parcely206/41,pričompočasrealizáciedošlokdohode,ževýstavbarodinnéhodomusabuderealizovať
na iných pozemkoch (parc. č. 206/74, 75 a 76). Záložné právo na tieto pozemky bolo riadne zriadené
Zmluvou o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. 10/071/08 z 11. júna 2008 uzatvorenej

medzi žalovanou bankou a Ing. U. Q. ako vlastníkom pozemku a rozostavených stavieb. V tejto zmluve
záložca prehlásil, že je výlučným vlastníkom a má dispozičné právo k zakladaným nehnuteľnostiam,
medzi nimi aj k sporným pozemkom. Záložné právo malo slúžiť na zabezpečenie pohľadávky žalovanej
banky zo Zmluvy o úverovej linke č. 10/071/08 so spoludlžníkmi BLATNÁ INVENTMENTS, s. r. o., a
ARDA STAV s. r. o. Medzi žalovanou bankou a týmito dlžníkmi existoval riadny zmluvný vzťah z riadne

uzavretej zmluvy o úvere a tento úver bol zabezpečený riadne zriadený záložným právom k uvedeným
nehnuteľnostiam. Žalobkyne nepredložili žiadne dôkazy, ktoré by preukázali, že by zmluva o úvere alebo
zmluva o zriadení záložného práva mala byť neplatná. Podobne súd prvej inštancie sa touto otázkou
absolútnenezaoberal,keďžalobkynetvrdililento,žeozriadenízáložnéhoprávanevedeliaboliuvedené
do omylu pri uzavretí zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie

ohľadom toho, že záložné právo bolo zriadené len na dve veľké parcely č. 206/1 a 206/41. Zo zmluvy
o dielo je zrejmé, že v nej uvedené parcely boli z týchto veľkých parciel vyčlenené a právny predchodca
žalobkýň tak vedel, z akého pozemku sa tieto parcely odčleňujú. Na tomto veľkom pozemku pritom už
existovalo záložné právo v prospech žalovanej banky, čo si právny predchodca žalobcov mohol v katastri
nehnuteľnosti overiť. Prípadné zanedbanie tejto povinnosti nemôže ísť na jej ťarchu. Medzi uzavretím

zmluvy o dielo a zriadením záložného práva boli cca štyri mesiace a od roku 2008 bolo záložné právo
v katastri nehnuteľnosti evidované, takže právny predchodca žalobkýň mal dosť času, aby si preveril
všetky okolnosti týkajúce sa tohto pozemku. V tomto smere žalovaná banka poukázala na § 2 a § 68
ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti. Záložné právo bolo na sporných pozemkoch
evidované už v čase uzavretia zmluvy o dielo, čo či žalobkyne, resp. ich právny predchodca mohol

preveriť. Ďalej namietla, že medzi zmluvou o dielo a záložnou zmluvou nie je žiaden vzťah závislosti,
zmluva o dielo nezakazuje uzavretie záložnej zmluvy. Nie je preto správny záver súdu prvej inštancie,
že konanie žalovaného v 3. rade bolo v rozpore s dobrými mravmi, pretože tým súd prvej inštancie
nahrádza vôľu zmluvných strán a zakazuje zmluvným stranám vykonávať a realizovať také úkony, ktoré
neboli medzi stranami dojednané. Súd prvej inštancie preto neskúmal, či záložné právo bolo platne a

riadne zriadené, len uložil žalovanej banke povinnosť vykonávať šetrenie na ochranu svojich požičaných
prostriedkov. Určením neexistencie záložného práva síce vyhovel žalobcom, no neoprávnene zasiahol
doprávžalovanejbankyvyplývajúcichzriadnychaplatnýchprávnychúkonov(zmluvyoúvereazáložnej
zmluvy). Žalovaný v 3. rade uzavretím zmluvy o úvere len využil to, čo mu zmluva o dielo nezakazovala,
neporušil žiadne ustanovenia, keďže sa v nej nezavial sporné pozemky a stavbu nezaťažiť právom v

prospech tretej osoby. Nemôže preto obstáť záver súdu prvej inštancie, že v rozpore s dobrými mravmi
má byť konanie, ktoré 1. nebolo v zmluvnom vzťahu medzi stranami zakázané, 2. zákon ho umožňuje
(§ 151a Občianskeho zákonníka) a 3. vzniklo na základe platného a riadne uzatvoreného zmluvného
vzťahu. Zbytočný je aj záver, že žalovaná banka bola čiastočne uspokojená, pretože záložné právo
trvá do úplného splatenia záväzkov všetkých dlžníkov, ktorými však žalobcovia nie sú. Na základe toho

vyslovila názor, že záložné právo v prospech žalovanej banky platne vzniklo, bolo riadne zapísané
do katastra dávno predtým než právny predchodca žalobcov a aktuálna žalobkyňa v 1. rade uzatvorili
zmluvu o prevode nehnuteľnosti. Preto neexistuje dôvod, prečo by malo byť rozhodnuté o neexistencii
záložného práva k týmto nehnuteľnostiam6. Žalobkyne vo vyjadrení navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť. Stotožnili sa s názorom, že záložná
zmluva z 11. júna 2008 je absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho

zákonníka. Žalobkyne ani ich právny predchodca neboli nikdy v právnom vzťahu so žalovaným v 2.
rade, dohodnutú cenu diela zaplatili, voči žalovanej banke nemajú postavenie dlžníkov. Poukázali na
subsidiaritu záložného práva, ktoré sa uplatní len vtedy, ak pohľadávka veriteľa nebola dobrovoľne
splnené alebo nezanikla. Žalobkyne netvrdili, že zmluvy o úvere a o záložnom práve sú neplatné v
celosti ale iba v časti týkajúcich sa sporných nehnuteľností. Žalovaná banka nie je voči žalobkyniam

v žiadnom právnom vzťahu a nepreukázala existenciu splatnej pohľadávky voči nim a nikdy ich na jej
úhradu nevyzývala. Nesúhlasili ani s názorom odvolateľky, že právny predchodca žalobkýň a žalobkyňa
v 1. rade vedeli o existencii záložného práva. Naopak, zmluva o dielo z 18. februára 2008, zmluva o
záložnom práve z 11. júna 2008 a zmluva o úverovej linke z toho istého dňa, ako aj zmluva o prevode
nehnuteľností zo 7. februára 2012 svedčia o opaku. Rovnako o opaku svedčí aj e-mail žalovanej banky
z 22. mája 2013, podľa ktorého predmetom výkonu záložného práva nebude dom na parcele č. 206/75.

Zmluva o zriadení záložného práva bola uzavretá bez ich vedomia a v rozpore so skutočným stavom veci
sa jej existencia neuvádza ani v zmluve o dielo. Zmluva o úverovej linke z 11. júna 2008 bola uzavretá
s inými dlžníkmi - BLATNÁ INVENTMENTS, s. r. o., a ARDA STAV s. r. o., s ktorými žalobkyne ani ich
právny predchodca nemajú nič spoločné

7. Žalovaná banka v odvolacej replike znova zdôraznila, že sporná zmluva o záložnom práve z 11.
júna 2008 nadväzuje na už skoršiu záložnú zmluvu z 5. októbra 2007, ktorej vklad bol do katastra
nehnuteľnosti povolený v ten istý deň pod číslom V-6348/07. Od 5. októbra 2007 až dodnes boli teda
nehnuteľnosti evidované na LV XXX pre k. ú. W. A. E. nepretržite zaťažené záložným právom v prospech
žalovanej banky, ktoré bolo zriadené vlastníkom nehnuteľností. Žalovaná banka naďalej eviduje

pohľadávku voči pôvodným žalovaným v 1. a 3. rade (1. SENIOR CITY, a. s., a BLATNÁ INVENTMENTS
s. r. o.). Následne poukázala na § 39 Obč. zák., ktorý predpokladá rozpor s dobrými mravmi. Žalobkyne,
resp. ich právni predchodcovia mali pritom neustále prístup k informácii z katastra nehnuteľnosti o tom,
že na pozemkoch je zriadené záložné právo, ich existencia sa dokonca výslovne konštatuje v zmluve
o prevode nehnuteľnosti z 5. februára 2012, ktorú žalobcovia (ich právny predchodca) podpísali. Je

teda zrejmé, že žalobcovia nepostupovali s riadnou obozretnosťou. Rozpor právneho úkonu s dobrými
mravmi nemožno vyvodiť okolnosti, ktoré nastali po urobení právneho úkonu, čo súd prvej inštancie
urobil. Ďalej žalovaná banka poukázala na vecnoprávnu povahu záložného práva, ktoré zaťažuje záloh v
prospech záložného veriteľa bez ohľadu na to, kto je jeho vlastníkom, a bez ohľadu na to, či je táto osoba
sama osobne povinná na splnenie zabezpečeného záväzku. Kto nadobudne vlastnícke právo k zálohu,

prevezme záložné právo aj s ťarchami. Ak teda žalobkyne nadobudli vlastnícke právo k pozemkom
a stavbe, prevzali aj záložné právo na ňom v prospech žalovanej banky. Záverom žalovaná banka
poukázala na to, že žalobkyniam nie je zrejmá subsidiarita záložného práva, ktoré má akcesorickú
povahu. To znamená, že jeho vznik a trvanie nerozlučne súvisí so zabezpečovanou pohľadávkou.
Samotná pohľadávka žalovanej banky pritom počas konania vôbec rozporovaná nebola. Záložné právo

ďalej poskytuje väčšiu garanciu ako osoba dlžníka práve preto, že pôsobí aj vo vzťahu k nadobúdateľovi
zálohu. Žalobkyne ďalej vôbec nevysvetlili, prečo by na platnosť záložnej zmluvy mal byť potrebný aj
súhlas Ing. S.. Ak aj žalobkyne svojím majetkom zabezpečujú pohľadávku niekoho iného (pôvodných
žalovaných v 1. a 3. rade), potom sa vyporiadanie vzťahov ich vzťahov musí udiať medzi nimi a nie tým,
že sa zasiahne do práv žalovanej banky.

8. Žalobkyne v odvolacej duplike zotrvali na svojom skoršom stanovisku. Úvodom poukázali na to,
že zmluvy o zriadení záložného práva nepodpísal vlastník zakladanej nehnuteľnosti Ing. Q., ale
splnomocnenec, pričom plnomocenstvo netvorí nedeliteľnú súčasť právneho úkonu. Popreli tvrdenie
žalovanej banky, že by záložná zmluva z roku 2008 nadväzovala na záložnú zmluvu z roku 2007,

keďže zabezpečovali samostatné úverové obchody. Žalovaná banka zámerne obchádza existujúce
fakty, ktorými je neplatnosť záložnej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi v časti týkajúcej sa sporných
nehnuteľností. Tvrdenie, že žalobkyne nadobudli nehnuteľnosti aj so záložným právom, bezdôvodne
zasahuje do ich vlastníckeho práva. Žalobkyne ho neprevzali a jeho existencia nie je ani v súlade s ich
záujmami. Ich právny predchodca bol dobromyseľný. Žalobkyne v tomto smere poukázali na § 151h

ods. 3 Občianskeho zákonníka. Právny predchodca žalobkýň zaplatil za nehnuteľnosti dohodnutú cenu
a existencia pohľadávok voči pôvodným žalovaným v 1. a 3. rade je z hľadiska tohto predmetu konania
bezvýznamná.8. Odvolací súd na prejednanie veci nariadil odvolacie pojednávanie (§ 385 ods. 2 C. s. p.), pretože
považoval za potrebné opakovať dokazovanie.

8.1 Na odvolacom pojednávaní a vo vyjadrení v odvolacom konaní žalovaná banka doplnila, že podľa
nej v konaní bolo preukázané aj to, že Ing. Q. bol v čase uzatvorenia zmluvy o zriadení záložného práva
na nehnuteľný majetok č. 10/071/08 z 11. júna 2008 vlastníkom tak pozemkov, ako aj stavieb - rodinného
domu (t. č. súp. č. XXX). Z LV XXX totiž vyplýva, že tento dom bol na list vlastníctva zapísaný pod
položkou výkazu zmien 12/08. Pod týmto číslom bol v časti B zapísaný Ing. U. Q. ako vlastník všetkých

nehnuteľností. Na základe toho teda bol oprávnený uzavrieť uvedenú záložnú zmluvu, v dôsledku čoho
záložné právo platne vzniklo aj k samotnej rozostavanej stavbe.

8.2 Žalobkyne v reakcii na to poukázali na ustanovenia čl. XII ods. 1 zmluvy o dielo z 18. februára
2008, podľa ktorého vlastníkom stavby mal byť od počiatku zhotoviteľ, t. j. BLATNÁ INVENTMENTS,
s. r. o. Okrem toho poukázali aj na ďalšie ustanovenia zmluvy o dielo, z ktorých je zrejmé, že vlastník

pozemku mal byť odlišná osoba od vlastníka stavby, aj keď cena diela mala zahŕňať aj cenu pozemku.
V nadväznosti na to podľa § 542 ods. 2 Obchodného zákonníka mal byť zhotoviteľ vlastníkom veci.
Ďalej žalované znova poukázali na to, že uhradili podľa pokynov zhotoviteľa zálohu a celú cenu diela,
z toho čiastočne na účet u žalovanej banky. Ich právny predchodca nemal vedomosť o tom, že boli
uzavreté záložné zmluvy na nehnuteľný majetok z 5. októbra 2007 a 11. júna 2008. Zo záložnej zmluvy

z 11. júna 2008 je zrejmé, že sa ňou zabezpečuje pohľadávka žalovanej banky zo zmluvy o úverovej
linke z toho istého dňa, ktorého účelom malo byť jednak úhrada doplatku kúpnej ceny za pozemok a
financovanie výstavby 11-tich rodinných domov, ako aj splatenie kontokorentného úveru. Na zriadenie
záložného práva v prípade žalobkýň teda neexistoval dôvod, pretože právny predchodca žalobkýň za
dom platil vlastnými peniazmi. Právne potom poukázali na § 3 ods. 15 katastrálneho zákona, pričom

ako vlastník rozostavanej stavby sa mala zapísať osoba uvedená v stavebnom povolení, ak nie je
preukázané niečo iné. Zo zmluvy o dielo vyplývalo, že vlastníkom stavby bol zhotoviteľ, a Ing. Q. ho
moholnadobudnúťlennazákladeinéhoprávnehodôvodu.Takýdôvodvšakpreukázanýniejeanemôže
ho preukazovať ani zápis na liste vlastníctva pod PVZ č. 12/08. Vlastníkom stavby bol teda zhotoviteľ,
vlastník pozemku sa nestal vlastníkom zhotovenej stavby a nemohol ho založiť ani v prospech žalovanej

banky, preto nebola splnená podmienka § 151d ods. 3 Obč. zák. Žalobkyne znova poukázali na to, že
zabezpečujú pohľadávku niekoho iného, a so žalovanou bankou nemajú žiaden vzťah, pričom odkázali
na § 265 Obch. zák. Objednávateľ mal vylúčiť z procesu zriadenia záložného práva nehnuteľnosť
zhotovovanú pre právneho predchodcu žalobcov. Zhotoviteľ a vlastník pozemku teda pred právnym
predchodcom žalobkýň zamlčali dôležité skutočnosti, čím ho uviedli do omylu. Žalovaná banka mala

povinnosť sledovať platby na svojich účtoch, takže by vedela, že existuje zmluva o dielo medzi právnym
predchodcom žalobkýň a pôvodným žalovaným v 3. rade. Napriek tomu pristúpila žalovaná banka k
uzavretiu záložnej zmluvy. Žalobkyne nie sú žalovanej banke nič dlžné, napriek tomu tu existuje záložné
právo, čo je voči nim nespravodlivé, keďže nikdy neboli jej dlžníkmi.

8.3 Na samotnom odvolacom pojednávaní potom žalobkyne vzniesli námietku premlčania výkonu
záložného práva, ktorú odôvodnili tým, že toto právo malo byť vykonané najneskôr v januári 2014 a
premlčalo sa vo všeobecnej trojročnej lehote. Okrem toho namietli, že obsah listu vlastníctva je v rozpore
s obsahom zmluvy o dielo, čím bol právny predchodca žalobkýň uvedený do omylu. Ak by o záložnom
práve vedel, zmluvu o dielo by nepodpísal. Bol však dobromyseľný, pretože nevedel o jeho existencii.

9. Na odvolacom pojednávaní odvolací súd zopakoval dokazovanie listinnými dôkazmi, a to:
- obsahom spisu Okresného úradu Dunajská Streda - katastrálny odbor značky V-4103/08, z neho:
zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. 10/071/08 a splnomocnenie,
- zmluva o dielo č. 001/02/08 (č. l. 13 až 17) a list vlastníctva č. XXX pre k. ú. W. A. E. (č. l. 55 až 63)

a v spojení s tými skutkovými závermi súdu prvej inštancie, ktorými je odvolací súd viazaný (§ 383 C.
s. p.), zistil tento

skutkový stav:

10.1 Ing. U. Q., nar. XX. C. XXXX, nadobudol postupne 28. a 29. novembra 2006 vlastnícke právo k
pozemkom v k. ú. W. A. E. - parcela reg. C č. 206/1 o výmere 491 m2 a parcela reg. C č. 206/41 o
výmere 15 051 m2. Dňa 5. októbra 2007 bolo do katastra nehnuteľnosti vložené záložné právo na tieto
pozemky v prospech žalovanej banky pod č. V-6348/07. Po vklade tohto záložného práva došlo ešte vroku 2007 zápisu k rozdeleniu oboch uvedených parciel na celkovo 65 menších parciel reg. C, medzi
nimi aj na parcely č. 206/65 o výmere 44 m2, 206/66 o výmere 80 m2 a 206/67 o výmere 24 m2 ako aj
parciel 206/74 o výmere 45 m2, 206/75 o výmere 80 m2 a 206/76 o výmere 24 m2.

10.2 Dňa 18. februára 2008 Ing. U. S. (manžel žalobkyne v 1. rade a otec žalobkýň v 2. a 3. rade)
ako objednávateľ, spoločnosť BLATNÁ INVENTMENTS, s. r. o., ako zhotoviteľ a Ing. U. Q. ako vlastník
pozemku podpísali listinu označenú ako „Zmluva o dielo č. 001/02/08 uzavretá v zmysle ustanovení §
536 a nasl. Obchodného zákonníka“ (č. l. 13 až 17). Predmetom tejto zmluvy bol záväzok zhotoviteľa

zhotoviť pre objednávateľa rodinný dom v radovej zástavbe, ktorej sa bude nachádzať na pozemkoch
parc. č. 265/65, 66 a 67, ktoré boli vyčlenené z pôvodného pozemku parcela č. 206/41, ktorého
vlastníkom je Ing. Q.. Táto zmluva obsahovala okrem iného tieto ustanovenia:
„I.
Predmet zmluvy...
3. Zhotoviteľ zhotoví dielo vo svojom mene a na vlastnú zodpovednosť...

III.
Cena diela a platobné podmienky
1. Celková cena za zhotovenie diela (stavby) tejto zmluvy je stanovená dohodou zmluvných strán vo
výške 3.299.000,-Sk... Zmluvné strany sa dohodli, že v cene je zahrnutá aj kúpna cena pozemku, na
ktorom bude dielo zhotovené a to parcela č. 206/65, 206/66, a 206/67. Vlastník pozemku sa zaväzuje

vykonať všetky potrebné právne úkony, aby zhotoviteľ bol oprávnený zahrnúť kúpnu cenu pozemku
do ceny za zhotovenie diela a zároveň sa zaväzuje po riadnom odovzdaní a prevzatí diela uzavrieť s
objednávateľom zmluvu o prevode nehnuteľnosti...
3. Zmluvné strany sa dohodli o tom, že úhrada ceny diela bude uskutočňovaná na základe čiastkových
faktúr vystavených zhotoviteľom so platnosťou 7 dní od jej doručenia objednávateľovi...

VI.
Práva a povinnosti vlastníka pozemku...
2. Vlastník pozemku ako aj zhotoviteľ sa zaväzujú poskytnúť súčinnosť a vykonať všetky potrebné
úkony k tomu, aby objednávateľ nadobudol vlastnícke právo k stavbe bezodkladne po odovzdaní diela
objednávateľovi a aby nadobudol vlastnícke právo aj k pozemku.

3. Vlastník pozemku sa zaväzuje uzavrieť kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bude prevod vlastníckeho
práva k pozemku...
XII.
Ostatné dojednania.
1. Vlastníkom stavby je od počiatku zhotoviteľ. Zhotoviteľ má taktiež vlastnícke právo ku všetkým veciam

potrebným k uskutočneniu diela, ktoré ako zhotoviteľ zabezpečil a dodal na miesto uskutočnenia diela.
2. Zhotoviteľ sa zaväzuje, že neprenesie vlastnícke právo k zhotovenej stavbe na tretiu osobu pred
podpisom protokolu o odovzdaní a prevzatí diela.“

10.3 Po podpise tejto listiny došlo medzi Ing. S. a zástupcami BLATNÁ INVESTMENTS, s. r. o., k

ústnej dohode o tom, že namiesto na parcelách 206/65, -/66 a -/67 bude rodinný dom pre Ing. U. S.
zhotovený na parcelách 206/74, -/75 a -/76. Zmena bola vyvolaná tým, že pôvodný záujemca o výstavbu
na týchto parcelách od svojho zámeru ustúpil. V nadväznosti na túto zmluvu došlo pod PVZ 12/08 k
zápisu rozostavanej stavby na parcele č. 206/75, a to v prospech vlastníka pozemku Ing. U. Q.. Táto
stavba bola postupne zhotovená a Ing. U. S. ako právny predchodca žalobkýň aj zaplatil za túto stavbu

dohodnutú kúpnu cenu zhotoviteľovi, teda spoločnosti BLATNÁ INVENTMENTS, s. r. o., a to postupne
splátkami 20. februára 2008 v sume 989.700 Sk, 13. augusta 2008 v sume 595.000 Sk, 25. januára
2009 v sume 9.875,19 €, 28. januára 2009 v sume 7.900,15 €, 6. mája 2009 v sume 12.613,69 € a 26.
júna 2009 v sume 36.390,49 €. Rodinný dom bol dokončený a spoločnosť BLATNÁ INVESTMENTS,
s. r. o., ho Ing. S. aj riadne odovzdala. Užívanie samotného rodinného domu však bolo povolené až

kolaudačným rozhodnutím stavebného úradu z 26. apríla 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 6. mája
2013.

10.4 Ing. U. Q. ešte 10. januára 2007 podpísal splnomocnenie (v spise V-4103/08) pre splnomocnenca
U. Y., nar. XX. U. XXXX, na zastupovanie v týchto veciach:

„a) Výstavba rodinných domov, rokovanie s dodávateľskými firmami na parc. č. 206/41 a parc. č. 206/1
k. ú. W. A. E.
b) Predaj rodinných domov, podpisovanie kúpnych zmlúv, podávanie návrhu na vklad ohľadne predaja
rodinných domov a pozemkov nachádzajúcich sa na LV č. XXX k. ú. W. A. E.c) Vybavovanie finančných prostriedkov na výstavbu, zastupovanie pred úradmi, bankami, spisovanie
dohôd a zmlúv na financovanie výstavby
d) Podpisovanie záložných zmlúv v prípade vybavenia úveru na výstavbu na rodinné domy W. A. E.,

nachádzajúcich sa na parc. č. 206/41 a parc. č. 206/1, k. ú. W. A. E., nachádzajúcich sa na LV č. XXX“.

10.5 Na základe tohto splnomocnenia U. Y. ako splnomocnenec Ing. U. Q. ako záložcu a oprávnení
zamestnanci žalovanej banky (pod obchodným menom „Dexia Banka Slovensko a. s.“) ako záložného
veriteľa podpísali 11. júna 2008 listinu označenú ako „Zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľný

majetok č. 10/071/08“ (v spise V-4103/08), ktorej predmetom bolo zriadenie záložného práva „na
zabezpečenie zaplatenia istiny úrokov, poplatkov, prípadne zmluvných pokút a ďalších pohľadávok
záložného veriteľa z úveru poskytnutého na základe Zmluvy o úverovej linke č. 10/071/08 uzatvorenej
medzi:
Dexia bankou Slovensko a s.
a

klientom: Blatná Inventments s.r.o.
a spoločne a nerozdielne
ARDA STAV s.r.o.“

Táto zmluva obsahovala okrem iného tieto ustanovenia:

„1.2. Záložné právo sa zriaďuje do výšky zostatku istiny, úrokov a poplatku na dobu do splatenia úveru
úrokovpoplatkuzmluvnýchpokútakoajďalšíchpohľadávokzáložnéhoveriteľapodľazmluvyuvedených
v bode 1.1.
1.2.1. Najvyššia hodnota istiny do ktorej sa pohľadávka záložného veriteľa zabezpečuje je 31.380.000
Sk...

1.3. Záložca prehlasuje, že je výlučným vlastníkom má dispozičné právo k nasledovnému nehnuteľnému
majetku:
1.3.1. Nachádzajúcemu sa v obci W. A. E.... v katastrálnom území W. A. E., zapísanom na liste
vlastníctva č. XXX:
pozemku parc. číslo 206/65...

pozemku parc. číslo 206/66...
pozemku parc. číslo 206/67...
pozemku parc. číslo 206/74...
pozemku parc. číslo 206/75...
pozemku parc. číslo 206/76...

stavby na pozemku parc. číslo 206/66, bez súpisného čísla...
stavby na pozemku parc. číslo 206/75, bez súpisného čísla...
1.4. Záložca prehlasuje že záloh nie je zaťažený žiadnymi ťarchami alebo právami tretích osôb a
akýmkoľvek inými záväzkami ...
3. Trvanie záložného práva.

3.2. Záložné právo vyplývajúce z tejto zmluvy zaniká:
3.2.1. Zaplatením zabezpečovanej pohľadávky spolu s úrokmi, poplatkami a všetkými účelne
vynaloženými vyplývajúcimi z tejto zmluvy, o čom záložný veriteľ vydá záložcovi potvrdenie
(kvitanciu),...“.
Vklad záložného práva podľa tejto zmluvy bol povolený v katastri nehnuteľnosti 12. júna 2008 pod č.

V-4103/08 a zapísaný na list vlastníctva pod PVZ 83/08.

11. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo záväzných skutkových zistení súdu prvej inštancie
(§ 383 C. s. p.) a zo skutkových tvrdení, ktoré sa považujú za uznané (§ 151 ods. 1 C. s. p.), vyplýva z
vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 191 C. s. p.).

11.1 Jednotlivé skutkové zistenia sú v podstate len reprodukciou listinných dôkazov a obsahu spisu
Okresného úradu Dunajská Streda - katastrálneho odboru č. V-4103/08. Chronológia jednotlivých
úkonov vyplýva z čísla tzv. položky výkazu zmien, ktoré označujú poradie, v akom sa na liste vlastníctva
vykonávajú jednotlivé zmeny. Položka s nižším číslom v danom roku bola na list vlastníctva zapísaná

skôr než položka s vyšším číslom v danom roku.

11.2 Odvolací súd nemôže prisvedčiť námietke žalovanej banky, že vlastnícke právo Ing. Q. k
rozostavaným stavbám je preukázané zápisom na liste vlastníctva pod PVZ 12/08. Podľa § 70 ods. 1katastrálneho zákona (č. 162/1995 Z. z.) sa údaje katastra uvedené v § 7 považujú za hodnoverné ak
sa nepreukáže opak. Údajmi v § 7 písm. c) sa rozumie okrem iného aj údaj o vlastníkoch nehnuteľnosti.
Citované ustanovenie zakladá vyvrátiteľnú domnienku hodnovernosti týchto údajov, čo podľa § 192

C. s. p. znamená, že skutočnosť, pre ktorú je táto domnienka ustanovená (vlastnícke právo osoby
evidovanej na liste vlastníctva), sa považuje za dokázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak. Ide teda
len o domnienku, ktorú však možno v konkrétnom konaní vyvrátiť. V konkrétnom konaní tak možno
dospieť na zákale vykonaného dokazovania k záveru, že údaj o vlastníkovi nehnuteľností uvedených
v katastri nehnuteľností nie je hodnoverný, teda že vlastníkom je iná osoba než tá, ktorá je napríklad

zapísaná na liste vlastníctva (porov. napr. judikáty R 86/2001 a R 68/2010). Ako bude vysvetlené
ďalej, v prerokúvanej veci zo zisteného skutkového stavu nevyhnutne vyplýva právny záver, že Ing.
Q. sa nemohol stať vlastníkom rozostavaných stavieb. Tým je domnienka jeho vlastníctva založená
ustanovením § 70 katastrálneho zákona v spojení s § 192 C. s. p. pre toto konanie vyvrátená.

12. Odvolací súd na základe výsledkov odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok v

napadnutom rozsahu (§ 380 C. s. p.) ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie. Po
jeho preskúmaní v medziach odvolacích dôvodov (§ 380 C. s. p.), dospel k záveru, že odvolanie je sčasti
dôvodné.

13. Predmetom odvolacieho konania v prerokúvanej veci zostáva len tá časť napadnutého rozsudku,

ktorou bolo určené, že záložné právo žalovanej banky zriadené na rozostavanú stavbu na parc. č.
206/75 a na pozemky parc. č. 206/74, 206/75 a 206/76 v k. ú. W. A. E. zapísané pod č. V-4103/08
neexistuje. Vo zvyšných častiach totiž napadnutý rozsudok nadobudol právoplatnosť, pretože sa nimi
rozhodlo o určení vlastníckeho práva, teda práva so samostatným skutkovým základom (porov. §
367 ods. 2 C. s. p.). Súd prvej inštancie založil svoj výrok o neexistencii záložného práva na tom,

že zmluva o záložnom práve na nehnuteľný majetok č. 10/071/08 z 11. júna 2008, ktorou bolo toto
záložné právo zriadené, je neplatná pre jej rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Obč. zák. S týmto
záverom sa odvolací súd nestotožňuje. Podľa § 39 Obč. zák. je neplatný okrem iného právny úkon,
ktorý odporuje dobrým mravom. Dobré mravy sú v zásade obvyklé, poctivé a spravodlivé správanie sa,
ktoré zodpovedá základným, v spoločnosti prevládajúcim morálnym zásadám. Judikatúra k uvedenému

ustanoveniu je v zásade vždy kazuistická, medzi jednu skupinu úkonov považovaných za neplatné
pre rozpor s dobrými mravmi tvoria úkony, ktorými sa nedobromyseľne zasahuje do práv tretích osôb
(porov. uzn. Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 MCdo 1/2011). Aspekt nedostatku dobromyseľnosti jeho
účastníkov je veľmi dôležitý. Podľa judikatúry totiž právny úkon nie je neplatný pre rozpor s dobrými
mravmi len preto, že odporuje záväzku, ktorý na seba prevzal účastník tohto úkonu voči inej osobe

(napr. judikát R 87/2001, porov. prehľad u Gyárfáš, J. In: Števček, M, Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M.,
Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2015,
s. 269). Dôvodom neplatnosti právneho úkonu tiež nemôžu byť okolnosti, ktorá nastali potom, čo bol
urobený, napríklad okolnosť, že niektorá zo strán neplní povinnosti z tejto zmluvy alebo koná v rozpore
s ňou (porov. rozsudok NS SR sp. zn. 1 M ObdoV 16/2006, Zo súdnej praxe č. 38/2010). Odvolací

súd na tomto mieste pripomína aj ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa
ktorej v rámci súkromného práva ako celku sa uplatňuje princíp preferencie platnosti právnych úkonov,
vrátane zmlúv. Práve úkony sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky;
čo možno vyjadriť aj tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom,
aby bol tento úkon neplatný. Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej možno

interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný. Úloha
všeobecného súdu pri interpretácii relevantných právnych úkonov nespočíva vo ,,vyhľadávaní“ dôvodov
neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany
účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej
aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu

vprospechplatnosti,anieneplatnostiprávnehoúkonu(porov.rozhodnutiaÚSSRsp.zn.I.ÚS242/2007,
I. ÚS 243/2007, IV. ÚS 340/2012, IV. ÚS 15/2014, I. ÚS 640/2014, ako aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 4
Cdo 132/2007; podobne aj Sedlačko, In: Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F.,
Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 - 880. Komentár. C. H. Beck: Praha, 2015, s. 1698)..
Ani v prerokúvanej veci teda nemožno hľadať dôvody neplatnosti záložnej zmluvy v rozpore s dobrými

mravmi len preto, lebo jej dôsledky sú pre žalobkyne v konkrétnej veci nevýhodné.

14. Predpoklady zriadenia záložného práva sú uvedené v § 151b až § 151d Občianskeho zákonníka.
Podľa § 151d ods. 3 a 4 Obč. zák. možno záložné právo zriadiť na vec, byt alebo nebytový priestor vovlastníctve záložcu, prípadne na také, ktoré záložca nadobudne v budúcnosti. Z ustanovenia § 151d
ods. 5 Obč. zák. potom vyplýva, že akékoľvek dohody zakazujúce zriadiť záložné právo sú voči tretím
osobám neúčinné. Toto ustanovenie potom znamená, že ak by aj záložca bol viazaný takouto dohodou,

nemala by účinky voči tretej osobe, teda ani voči záložnému veriteľovi. Záložné právo zriadené zmluvou
medzi záložcom a záložným veriteľom by teda bolo zriadené platne a účinne, pretože obmedzujúca
dohoda by nemala na túto záložnú zmluvu žiadne účinky. Aj z citovaného ustanovenia teda treba
vyvodiť, že aj uzavretie záložnej zmluvy v rozpore s dohodou o zákaze zriadiť záložné právo nemá za
následok neplatnosť záložnej zmluvy, ale len prípadné nároky na náhradu škody medzi záložcom a jeho

zmluvným partnerom. V prerokúvanej veci žalobkyne argumentovali okrem iného tým, že zo zmluvy o
dielo č. 001/02/08 z 18. februára 2008 nevyplývalo oprávnenie zhotoviteľa (BLATNÁ INVESTMENTS,
s.r.o.) ani vlastníka pozemku (Ing. U. Q.) zriadiť záložné právo na tam uvedené pozemky. Práve z
cit. § 151d ods. 5 Obč. zák. však vyplýva, že záložná zmluva by nebola neplatná ani vtedy, ak by
zmluva o dielo takýto zákaz obsahovala. Ak teda vlastník predmetu zálohu zriadil záložné právo na svoju
vlastnú vec, takýto úkon je právom výslovne dovolený aj v prípade, ak by bol záložca v tomto úkone

obmedzený dohodou, ktorej by bol účastníkom. Nemožno akceptovať výklad, podľa ktorého by úkon
výslovne dovolený právnym poriadkom mal byť zároveň neplatný pre rozpor s dobrými mravmi podľa
§ 39 Obč. zák.

15. Vychádzajúc z citovanej judikatúry (uzn. NS SR sp. zn. 6 M Cdo 1/2011) by záložná zmluva

bola neplatná pre rozpor s dobrými mravmi v zásade vtedy, ak by záložca a záložný veriteľ svojím
konaním v konkrétnej veci nekonali dobromyseľne, teda konali by zlomyseľne na škodu dlžníka. Pre
také konanie však skutkový stav nedáva nijaký podklad. Predovšetkým, zo zisteného skutkového stavu
je zrejmé, že spoločnosť BLATNÁ INVESTMENTS, s. r. o., ako tzv. developer organizovala výstavbu
viacerých rodinných domov pre záujemcov na pozemku, ktorý pôvodne patril Ing. Q.. Je všeobecne

známeazodpovedátoajhospodárskejlogike,žetakýtoprojektsivyžadujemasívnefinancovaniejednak
samotnej výstavby, jednak prípravy pozemku (napr. vyňatie z pôdneho fondu, príprava inžinierskych
sietí, infraštruktúry), ako aj súvisiacich prác (stavebné projekty, štúdie, územné a stavebné konanie).
Práve za účelom takéhoto financovania poskytujú banky úvery, na ktorých zabezpečenie pravidelne
zriaďujúzáložnéprávonapozemkyarozostavanéstavbyvrámcitohtoprojektu,čodokladajúvšeobecné

skúsenosti každého, kto niekedy kupoval byt v novostavbe. V prerokúvanej veci je zjavné, že žalovaná
bankaaspoločnosťBLATNÁINVESTMENTS,s.r.o.,vstúpilidoúverovéhovzťahuužnazačiatkucelého
projektu, kedy už bolo zriadené záložné právo na celý pôvodný pozemok parc. reg. C č. 206/1 a 206/41
(pod č. V-6348/07). Následne spornou zmluvou o záložnom práve na nehnuteľný majetok č. 10/071/08
z 11. júna 2008 bolo zriadené v poradí druhé záložné právo na zabezpečenie úveru podľa zmluvy o

úverovej linke č. 10/071/08 z toho istého dňa. Podľa zmluvy o úverovej linke sa dlžníkovi (BLATNÁ
INVESTMENTS, s. r. o.) spolu so spoludlžníkom poskytol úver na financovanie celého projektu, okrem
iného na nákup pozemku. Toto záložné právo bolo zriadené na všetky pozemky a všetky rozostavané
stavby v rámci tohto projektu, čo znamená, že spôsob jeho zriadenia zodpovedal ekonomickému modelu
využívanému bežne pri financovaní týchto projektov. Podľa odvolacieho súdu tak zo všetkých okolností

týkajúcich sa uzavretia oboch zmlúv, osobitne zmluvy o záložnom práve, nemožno dospieť k záveru,
že by Ing. Q. ako záložca a žalovaná banka konali nedobromyseľne vo vzťahu k žalobkyniam, resp.
Ing. S. ako ich právnemu predchodcovi. Napokon, zo samotnej kúpnej zmluvy z 5. februára 2012, ktorú
následneuzavreliIng.S.ažalobkyňav1.radesvtedajšímvlastníkomapredávajúcim-1.SENIORCITY,
a. s., celkom zjavne vyplýva, že kupujúci mali o tomto záložnom práve vedomosť a zámer predávajúceho

bol taký, aký je opäť pri podobných projektoch bežný - vymazať záložné právo v prospech žalovanej
banky pri vklade vlastníckeho práva pre kupujúcich. Sama okolnosť, že predávajúci nebol od 5. februára
2012 schopný splniť tejto svoj záväzok, nemôže viesť k tomu, že sa za neplatnú prehlási záložná zmluva
z 11. júna 2008, teda uzavretá štyri roky predtým.

16. Rozpor s dobrými mravmi nespôsobuje ani to, na čo poukazovali odvolateľky, že na zriadenie
záložného práva nebol dôvod, pretože Ing. S. cenu domu a pozemku zaplatil z vlastných prostriedkov.
Predovšetkým, z obsahu samotnej záložnej zmluvy a zmluvy o úverovej linke vyplýva, že poskytovaný
úver neslúžil len na financovanie výstavby a kúpy pozemku, ale čiastočne aj na splatenie skoršieho
úveru spoločnosti BLATNÁ INVESTMENTS, s. r. o., u žalovanej banky. V dôsledku toho nemožno vidieť

priamy súvis medzi tým, že Ing. S. splácal cenu diela v hotovosti, a tým, že na pozemky a dom, ktorý mal
nadobudnúť, bolo zriadené záložné právo. Toto záložné právo zabezpečovalo širšie pohľadávky než tie,
ktoré vôbec splácal Ing. S.. Okrem toho je potrebné si uvedomiť časové súvislosti: zmluva o záložnom
práve na nehnuteľný majetok č. 10/071/08 bola uzavretá 11. júna 2008, teda v čase, kedy Ing. S. nazáklade zmluvy o dielo č. 001/02/08 zaplatil ešte len prvú splátku vo výške 989.700 Sk (32.852,02 €),
teda 30 % z celkovej ceny 3.299.000 Sk (109.506,74 €). Nebolo zistené, že by táto splátka bola pokryla
všetky náklady zhotoviteľa spojené dovtedy s výstavbou sporných nehnuteľností. Vo výsledku je však

táto otázka nepodstatná aj preto, že Ing. U. S. nebol v právnom vzťahu so žalovanou bankou a nebol
sám stranou zmluvy o úverovej linke, ale stranou a dlžníkom z tejto zmluvy boli iné osoby. Platby Ing.
S. na základe zmluvy o dielo teda nemajú priamy súvis s touto zmluvou o úverovej linke. Odvolací súd
sa nestotožňuje sa názorom súdu prvej inštancie, že žalovaná ako banka mala vykonávať kontrolnú
činnosť, od koho a za akým účelom prichádzali zhotoviteľovi peňažné prostriedky na účty vedené v

žalovanej banke. Takáto povinnosť totiž žalovanej banke nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu
a nebolo ani dokázané, že by ju prevzala voči žalobkyniam ani ich právnemu predchodcovi právnym
úkonom. Okrem toho ani nie je zrejmé, čo by žalovaná banka mohla usúdiť z toho, že na účet zhotoviteľa
u nej došla platba od Ing. S., a prečo by to vôbec malo mať vplyv na platnosť záložnej zmluvy uzavretej
ešte 11. júna 2008, teda dávno predtým, než tam tieto prostriedky prišli.

17. Celkom nedôvodné sú odkazy žalobkýň na údajnú dobromyseľnosť Ing. S. a jeho uvedení do
omylu. Otázka omylu by síce mohla byť relevantná z hľadiska § 49a Obč. zák., podľa ktorého je
právny úkon neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je
pre tento úkon podstatná. Neplatnosti pre omyl sa však podľa § 40a Obč. zák. môže dovolať len ten,
kto je tým dotknutý. Z argumentácie žalobkýň nie je vôbec zrejmé, aký vplyv by malo dovolanie sa

takejto neplatnosti na platnosť zmluvy o záložnom práve na nehnuteľný majetok č. 10/071/08 z 11. júna
2008. Ak bol totiž Ing. S. uvedený do omylu pri uzatváraní zmluvy o dielo č. 001/02/08 z 18. februára
2008 tým, že nebol upozornený na možnosť zriadenia záložného práva na tam uvedené nehnuteľnosti,
potom by to malo za následok len neplatnosť tejto zmluvy, čože odpadnutie titulu, od ktorého žalobkyne
odvodzujú svoje vlastnícke právo k pozemkom a domu. Ak mali byť Ing. S. a žalobkyňa uvedení do

omylu pri uzatváraní kúpnej zmluvy z 5. februára 2012, potom by to opäť malo za následok len jej
neplatnosť. Nič z toho by sa však nedotklo platnosti zmluvy o záložnom práve na nehnuteľný majetok
č. 10/071/08, ktorej Ing. S. ani žalobkyne ani neboli stranou a teda prípadný omyl na ich strane vôbec
nemohol byť podstatný pre uzavretie tejto zmluvy. Inak treba dať za pravdu žalovanej banke, že v
prípade Ing. S. ani nebola dokázaná jeho relevantná dobromyseľnosť. Zo zápisov na liste vlastníctva

totiž vyplýva, že už v čase uzavretia uvedenej zmluvy o dielo bolo v katastri nehnuteľností evidované
jedno záložné právo v prospech žalovanej banky, o ktorom tak Ing. S. mohol vedieť. Ak by nedošlo
k uzavretiu novej záložnej zmluvy, boli by minimálne pozemky zaťažené týmto pôvodným záložným
právom, ktoré sa práve novou záložnou zmluvou zrušilo. Podľa odvolacieho súdu je naopak zjavné,
že Ing. S. nepostupoval pri uzatváraní zmluvy o dielo s náležitou opatrnosťou. Vstupoval totiž do takej

schémy, pri ktorej vlastnícke právo k pozemku a stavbe patrilo inej osobe než jemu, napriek tomu však
vopred platil cenu tohto diela. Zrejme sa spoliehal na ústne prísľuby ľudí pracujúcich na tomto projekte
bez toho, aby riadnym spôsobom vyhodnotil právne riziká vyplývajúce zo zvolenej právnej konštrukcie.
Potom ale negatívne právne dôsledky tohto rizika musí znášať sám, resp. jeho právne nástupkyne, nie
sa ich snažiť preniesť na žalovanú banku.

18. Na základe uvedeného tak odvolací súd dospel k záveru, že zmluva o záložnom práve na nehnuteľný
majetok č. 10/071/08 z 11. júna 2008 nie je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Obč. zák.
ani ako celok, ani vo vzťahu k pozemkom parc. reg. C č. 206/74, -/75, -/76 a rozostavanej stavbe na parc.
č. 206/75 (dnes rodinný dom súp. č. XXX) v k. ú. W. A. E.. Rozsudok súdu prvej inštancie preto spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci. Nie je dôvodná ani argumentácia žalobkýň o nedostatku
splnomocnenia pre U. Y. na uzavretie tejto záložnej zmluvy. Zo zisteného skutkového stavu totiž vyplýva,
že takéto splnomocnenie bolo menovanému udelené vlastníkom pozemku Ing. U. Q. v listine z 10.
januára 2007, pričom jeho obsah zahŕňal aj „podpisovanie záložných zmlúv v prípade vybavenia úveru
na výstavbu na rodinné domy W. A. E.“. Pretože zmluva o záložnom práve na nehnuteľný majetok

č. 10/071/08 z 11. júna 2008 zabezpečuje pohľadávku práve z úveru poskytnutého na financovanie
tejto výstavby, je tejto úkon krytý rozsahom splnomocnenia. Z podpisu splnomocnenca tak je zaviazaný
priamo splnomocniteľ - vlastník pozemku Ing. Q. (§ 22 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka). V
dôsledku toho treba záložnú zmluvu považovať za uzavretú priamo vlastníkom pozemku Ing. Q.. Práve
preto však nemožno považovať záložnú zmluvu za platne uzavretú vo vzťahu k rozostavanej stavbe, v

dôsledku čoho je napadnutý rozsudok predsa len sčasti vecne správny.

19.Podľaužcit.§15dods.3Obč.zák.možnozáložnéprávozriadiťnavecvovlastníctvezáložcu,zčoho
vyplýva, že oprávneným na zriadenie záložného práva ako záložca je zásadne vlastník veci. Z viackrátcitovanej zmluvy o záložnom práve na nehnuteľný majetok č. 10/071/08 z 11. júna 2008 vyplýva, že sa
ňou zriaďuje záložné právo na nehnuteľnosti v k. ú. W. A. E., okrem iného na sporné pozemky parc. reg.
C č. 206/74, -/75, -/76 a rozostavanú stavbu na týchto pozemkoch. V prerokúvanej veci vôbec nebolo

sporné, že Ing. Q. bol vlastníkom uvedených pozemkov k 11. júnu 2008, v dôsledku čoho bol oprávnený
zriadiť k nim záložné právo. Na týchto pozemkoch však bola zhotovovaná stavba na základe zmluvy
o dielo č. 001/02/08 z 18. februára 2008, ktorá bola (so súhlasom vlastníka pozemku) uzavretá medzi
Ing. U. S. ako objednávateľom a spoločnosťou BLATNÁ INVESTMENTS, s. r. o., ako zhotoviteľom.
Medzi stranami totiž nebolo sporné, že hoci sa v zmluve uvádzajú iné pozemky, neskôr došlo medzi

zhotoviteľom a objednávateľom k dohode o tom, že stavba sa zhotoví na pozemkoch parc. č. 206/74,
-/75 a -/76. Už v úvodných ustanoveniach sa účastníci tejto zmluvy dohodli, že bude uzavretá podľa
ustanovení Obchodného zákonníka. Pretože podľa § 536 ods. 2 Obch. zák. je zhotovenie stavby vždy
dielom, ide právne o zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. Obch. zák. Vlastnícke právo k zhotovovanému
dielu upravuje § 542 ods. 1 a 2 Obch. zák., z ktorých vyplýva, že táto otázka je predovšetkým otázkou
úpravy v zmluve. V prerokúvanej veci citovaná zmluva o dielo v čl. XII ods. 1 výslovne upravovala, že

vlastníkom stavby je od počiatku zhotoviteľ, teda spoločnosť BLATNÁ INVESTMENTS, s.r.o. Len čo sa
teda táto stavba stala nehnuteľnou vecou v právnom zmysle (§ 118 ods. 1 a § 119 ods. 2 Obč. zák.),
jej vlastníkom sa automaticky stala táto spoločnosť, nie Ing. Q. ako vlastník pozemku. Podľa už cit. §
151d ods. 3 Obč. zák. tak právo založiť rozostavanú stavbu patrilo nie Ing. Q., ale spoločnosti BLATNÁ
INVESTMENTS, s. r. o., ako vlastníkovi tejto rozostavanej stavby. Zo zisteného skutkového stavu je

však zrejmé, že zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. 10/071/08 z 11. júna 2008
uzavrel ako záložca práve a len Ing. Q., nie spoločnosť BLATNÁ INVESTMENTS, s. r. o. Záložná zmluva
bola teda uzatvorená neoprávnenou osobou, v dôsledku čoho je podľa § 39 Obč. zák. v spojení s § 151d
ods. 3 Obč. zák. neplatná pre rozpor so zákonom v časti týkajúcej sa rozostavanej stavby na pozemku
parc. č. 206/75.

20. Nemožno súhlasiť s názorom žalovanej banky, že vlastnícke právo Ing. Q. je preukázané zápisom
na liste vlastníctva č. XXX. Možno jej prisvedčiť, že podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona (č. 162/1995
Z. z.) sa údaje katastra uvedené v § 7 považujú za hodnoverné ak sa nepreukáže opak. Údajmi
v § 7 písm. c) sa rozumie okrem iného aj údaj o vlastníkoch nehnuteľnosti. Citované ustanovenie

zakladá vyvrátiteľnú domnienku hodnovernosti týchto údajov. Ide však len o domnienku, ktorú však
možno v konkrétnom konaní vyvrátiť. V konkrétnom konaní tak možno dospieť na zákale vykonaného
dokazovania k záveru, že údaj o vlastníkovi nehnuteľností uvedených v katastri nehnuteľností nie je
hodnoverný, teda že vlastníkom je iná osoba než tá, ktorá je napríklad zapísaná na liste vlastníctva.
Tento záver súdu je v zhode so závermi judikatúry (porov. napr. judikáty R 86/2001 a R 68/2010). V

prerokúvanej veci je rozhodná otázka nadobudnutia vlastníckeho práva k rozostavanej stavbe, teda k
zhotovovanej veci. Stavba je podľa § 118 ods. 1 a § 119 ods. 2 Obč. zák. nehnuteľnou vecou, ktorej
vlastníctvo je odlišné od vlastníctva k pozemku. Vlastnícke právo k takejto veci možno nadobudnúť
podľa § 132 ods. 1 Obč. zák. rôznymi spôsobmi, okrem iného však vytvorením veci. Vytvorením veci
sa vlastnícke právo nadobúda originárne, teda určitá osoba sa stáva prvým vlastníkom danej vec.

Predpokladomvlastníckehoprávakstavbeje,abystavbaexistovala(vznikla)akovecvprávnomzmysle.
Podľa záverov judikatúry (porov. napr. R 29/1999) vzniká stavba ako samostatná vec v okamihu, kedy sú
na nej zhotovené také prvky, že je zrejmé dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. Podobne
§ 3 ods. 15 katastrálneho zákona (č. 162/1995 Z. z.) definuje rozostavanú stavbu na účely zápisu
do katastra nehnuteľností stavbu v takom stupni rozostavanosti, že je zrejmé stavebnotechnické a

funkčné usporiadanie jej prvého nadzemného podlažia. Okamihom naplnenia týchto podmienok vzniká
stavba ako vec v právnom zmysle a tým istým okamihom k nej vzniká vlastnícke právo určitej osoby.
V prerokúvanej veci bolo vyššie vysvetlené, že na základe čl. XII ods. 1 zmluvy o dielo č. 001/02/08
z 18. februára 2008 v spojení s § 542 Obchodného zákonníka mala byť zhotovovaná stavba vo
vlastníctve spoločnosti BLATNÁ INVESTMENTS, s. r. o. Len čo teda rozostavaná stavba (rodinný dom)

na parc. č. 206/75 vznikol, stala sa táto spoločnosť jeho vlastníkom a ona jediná bola oprávnená s ním
disponovať. Podľa § 34 katastrálneho zákona potom mala byť táto spoločnosť zapísaná ako vlastník
tejto rozostavanej stavby, pretože jej vlastnícke právo vzniklo zo zákona. Tým je vyvrátená správnosť
zápisu Ing. Q. na liste vlastníctva č. XXX ako vlastníka tejto stavby; k jeho zápisu došlo zrejme len preto,
že orgánu katastra nebola predložená zmluva o dielo č. 001/02/08 z 18. februára 2008. Pretože však

vlastnícke právo k zhotovovanej stavbe vzniklo priamo zo zákona, pre jeho vznik nie je podstatné, či
bolo alebo nebolo zapísané do katastra nehnuteľností.21. Na tomto mieste treba len pripomenúť, že Ing. Q. sa nemohol stať vlastníkom ani na
základe prípadnej zmluvy, ktorou by túto rozostavanú stavbu nadobudol od spoločnosti BLATNÁ
INVESTMENTS, s. r. o. Dohoda medzi týmito dvoma subjektami by totiž bola zároveň dohodou o zmene

zmluvy o dielo, na ktorú by bol potrebný súhlas Ing. S. ako tretej strany zmluvy o dielo, ktorý však zjavne
daný nebol. Zároveň nemohlo dôjsť ani k zmluve o prevode takejto stavby. Ak by totiž takáto zmluva
bola uzavretá predtým, než stavba nadobudla charakter nehnuteľnej veci, bola by neplatná, pretože
by jej predmetom bolo niečo, čo nie je predmetom občianskoprávnych vzťahov. Stavba má totiž do
nadobudnutiatohtocharakterulencharaktersúčastipozemku.Akbytakátozmluvabolauzavretápotom,

čostavbanadobudlacharakternehnuteľnejveci,bolbynaprevodvlastníckehoprávanaIng.Q.potrebný
vklad tohto práva do katastra nehnuteľností (§ 133 ods. 2 Obč. zák.), čo je zákonný spôsob nadobúdania
vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam. K takému vkladu však podľa zisteného skutkového stavu
nedošlo, naopak, Ing. Q. bol zapísaný priamo ako vlastník rozostavanej stavby záznamom podľa § 34
katastrálneho zákona. Na základe toho tak treba uzavrieť, že domnienka vlastníckeho práva Ing. Q. k
rozostavanej stavbe k 11. júnu 2008 (deň uzavretia záložnej zmluvy) založená jeho zápisom na liste

vlastníctva podľa § 70 katastrálneho zákona je zisteným skutkovým stavom vyvrátená.

22. Z uvedeného teda možno uzavrieť, že Ing. Q. bol k 11. júnu 2008 len vlastníkom pozemkov v k. ú.
W. A. E. parc. reg. C č. 206/74, -/75 a -/76, nie však vlastníkom rozostavanej stavby na pozemku parc.
č. 206/75 (dnes rodinný dom súp. č. XXX). Keďže zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný

majetok č. 10/071/08 z 11. júna 2008 uzavrel ako záložca práve a len Ing. Q., nie spoločnosť BLATNÁ
INVESTMENTS, s. r. o., mohol podľa § 151d ods. 3 Obč. zák. zriadiť len záložné právo k pozemku, nie
k rozostavanej stavbe. V dôsledku toho záložné právo nebolo platne zriadené vo vzťahu k stavbe, ale
len vo vzťahu k pozemku. Ak nebolo záložné právo platne zriadené, nemôže existovať. Už na základe
uvedeného je teda zrejmé, že záložné právo platne neexistuje k stavbe súp. č. XXX.

23. Vo vzťahu k pozemkom však záložné právo vzniklo platne, takže jeho neexistenciu by bolo možné
určiť len vtedy, ak by zákonným spôsobom zaniklo. Žalobkyne v prerokúvanej veci poukazovali jednak
na § 151h ods. 3 [v logickom spojení s § 151md ods. f)] Obč. zák., podľa ktorého záložné právo nepôsobí
voči nadobúdateľovi zálohu, ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu

podnikania. Záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu ani vtedy, ak bol v čase prevodu alebo
prechodu zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený
záložným právom. Podľa § 151h ods. 4 Obč. zák. sa však ustanovenie odseku 3 nevzťahuje na záložné
právo, ktoré vzniká registráciou v osobitnom registri. Pojem „osobitný register“ je legislatívna skratka
zavedená v § 151e ods. 4 Obč. zák. a označuje sa ním spoločne kataster nehnuteľností (§ 151e

ods. 2) a osobitný register, do ktorého sa zapisujú niektoré záložné práva k predmetom duševného
vlastníctva, lodiam, lietadlám a pod. (§ 151e ods. 3). V prerokúvanej veci je sporným záložné právo k
nehnuteľnostiam, ktoré sa podľa § 151e ods. 2 Obč. zák. vždy zapisuje do katastra nehnuteľností, v
dôsledku čoho ide o záložné právo zapísané v osobitnom registri v zmysle § 151h ods. 4 Obč. zák.
Nevzťahuje sa naň preto ustanovenie § 151h ods. 3 Obč. zák. V dôsledku toho ani netreba skúmať,

či k prevodu zálohu v prerokúvanej veci došlo v bežnom obchodnom styku alebo či žalobkyne boli
dobromyseľné.

24. Žalobkyne ďalej namietali, že záložné právo zaniklo tým, že Ing. S. zaplatil celú cenu diela, ktorá
zahŕňala aj cenu pozemku (čl. III ods. 1 zmluvy o dielo č. 001/02/08). Podľa § 151md ods. 1 písm. a)

Obč. zák. totiž záložné právo zaniká zánikom zabezpečenej pohľadávky. Z obsahu zmluvy o zriadení
záložného práva na nehnuteľný majetok č. 10/071/08 z 11. júna 2008 však jasne vyplýva, že záložné
právo zabezpečuje celú zabezpečenú pohľadávku zo zmluvy o úverovej linke č. 10/071/08 z rovnakého
dňa, pričom podľa ods. 3.2.1 výslovne zaniká zaplatením celej tejto pohľadávky. Z obsahu záložnej
zmluvy naopak neplynie, že by malo záložné právo čiastočne zanikať vo vzťahu k jednotlivým zálohom

v závislosti od toho, ako budú čiastočne uhrádzané pohľadávky žalovanej banky voči dlžníkom, ani
záložná zmluva neurčuje žiaden pomer, v akom by sa jednotlivé zálohy mali oslobodzovať od záložného
práva. Naopak, z jej obsahu jasne plynie, že záložné právo zostáva zriadené vo svojej celosti na všetky
zálohy až do momentu, kým spoločnosti BLATNÁ INVESTMENTS, s. r. o., a ARDA STAV, s. r. o., ako
dlžníci nesplatia všetky svoje záväzky voči žalovanej banke zo zmluvy o úverovej linke č. 10/071/08.

25. Konečne, záložné právo nezaniklo ani vzdaním sa ho zo strany banky. Pokiaľ žalobkyne poukazujú
na email Ing. Mgr. N. Q., zamestnankyne žalovanej banky, z 22. mája 2013, že predmetom výkonu
záložného práva „nebude predmetný dom ležiaci na parcele 206/75“, tak podľa predošlého výkladuzáložné právo na tento dom beztak nebolo platne zriadené. Preto informácia, že sa ho výkon netýka,
nemá na jeho trvanie relevanciu. Naopak, citovaný email sa nijako nezmieňuje o záložnom práve vo
vzťahu k pozemkom, v dôsledku čoho z neho nemožno usudzovať na vôľu žalovanej banky vzdať sa

záložného práva k týmto pozemkom. Aj keby však tento email bolo možné vyložiť ako prejav vôle vzdať
sa záložného práva (čo podľa odvolacieho súdu s ohľadom na § 35 ods. 1 a 2 Obč. zák. určite nemožno),
nevyhovuje takýto prejav požiadavke písomnej formy, ktorá podľa § 574 ods. 1 Obč. zák. musí byť
povinne písomná, odhliadnuc celkom od otázky, či by Ing. Mgr. Q. bola oprávnená v mene žalovanej
banky takýto závažný prejav urobiť, teda či ide o úkon súvisiaci s činnosťou, na ktorú bola poverená

(porov. § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka).

26. Zo všetkých uvedených dôvodov tak odvolací súd dospel k záveru, že záložné právo v prospech
žalovanej banky zapísané pod č. V-4103/08 nebolo platne zriadené, a preto neexistuje len vo vzťahu
k rodinnému domu súp. č. XXX (pôvodne rozostavaná stavba na parc. č. 206/75). Preto v tejto časti
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (výrok I). Naopak, vo zvyšnej časti

dospel odvolací súd k opačnému záveru ako súd prvej inštancie, teda že toto záložné právo bolo platne
zriadené a neexistuje žiaden dôvod jeho zániku, preto stále existuje. Odvolací súd tak v tejto časti vecne
nesprávny rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C. s. p. zmenil a žalobu v tejto časti zamietol
(výrok I).

27. Žalobkyne na odvolacom pojednávaní vzniesli námietku premlčania záložného práva. Námietka
premlčania je kvalifikovaná námietka majúca svoj pôvod v § 100 Občianskeho zákonníka, teda v
hmotnom práve. Jej podstatou je oslabenie práva o zložku nároku, takže právo nemôže priznať súd a
zostáva existovať len ako naturálny záväzok. Takýto úkon spôsobujúci oslabenie práva je podľa § 152
C. s. p. jedným z prostriedkom procesného útoku a procesnej obrany v civilnom sporovom procese.

Podľa § 366 C. s. p. však prostriedky procesného útoku a obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno uplatniť len v odvolaní, resp. podľa § 373 ods. 4 C. s. p. ešte v lehote
na vyjadrenie k odvolaniu. Na prostriedky procesného útoku a obrany uplatnené po uplynutí týchto
lehôt nemožno vôbec prihliadať. V prerokúvanej veci žalovaná podala odvolanie 11. novembra 2016,
žalobkyniam bolo doručené 20. januára 2017 s výzvou na vyjadrenie v lehote 10 dní. Žalobkyne teda

mohli nové prostriedky procesného útoku a obrany uplatniť podľa § 373 ods. 4 C. s. p. najneskôr do
30. januára 2017. V tejto lehote námietku premlčania neuplatnili, naopak, uplatnili ju až na odvolacom
pojednávaní 5. júna 2018, teda celkom zjavne po uplynutí tejto lehoty. Preto na ňu odvolací súd nemohol
prihliadať. Tým samozrejme nie je vylúčené, aby žalobkyne tento (nimi tvrdený) dôvod neexistencie
záložného práva uplatnili voči žalovanej banke novou žalobou.

28. Zmenou napadnutého rozsudku vznikla podľa § 369 ods. 2 C. s. p. odvolaciemu súdu povinnosť
rozhodnúť o celom nároku na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania. Žalobkyne boli
vo výsledku úspešné čo do záložného práva k rodinnému domu, žalovaná banka bola úspešná čo do
záložného práva k okolitým pozemkom. Vzhľadom na rovnaký význam stavby aj pozemku pre riadne

užívanie rodinného domu žalobkyňami odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyne a žalovaná banka
boli úspešné v rovnakom pomere. Preto podľa § 255 ods. 2 C. s. p. rozhodol tak, že žiadnej zo strán
nárok na náhradu trov nepriznal (výrok III).

29. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona

č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C. s.
p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.