Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Wednesday, May 31, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/77/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515204792
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8515204792.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: 1. CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o.,
so sídlom Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, IČO: 35 886 013, proti žalovaným: 1. S. Z., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom Y. XXX/XXXX, XXX XX T. B., 2. R. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX/XXXX,
XXX XX T. B., v konaní o zaplatenie 1.079,90 eur s príslušenstvom, o odvolaní AK Herceg, s.r.o.,

advokátska kancelária so sídlom Košická 56, Bratislava proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa
č.k. 3C/265/2015-123 zo dňa 23.01.2017 takto

r o z h o d o l :

Zastavuje odvolacie konanie.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a vyslovil, že žalovaným v 1. a 2. rade
nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaviazať
žalovaných v 1. a 2. rade povinnosťou zaplatiť mu 1.079,90 eur s príslušenstvom. Nárok odvodzoval
od zmluvy o bežnom účte a vydania debetnej platobnej karty, uzatvorenej s právnym predchodcom
žalobcu T. dňa 14.06.2006 a zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby uzavretej
dňa 21.11.2009. Žalobca tvrdil, že nárok vznikol prečerpaním finančných prostriedkov žalovanými. T.

dňa 27.03.2014 postúpila predmetnú pohľadávku voči žalovaným žalobcovi. Prvoinštančný súd žalobu
zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal, aby písomná výzva jeho právneho predchodcu bola
žalovaným v 1. a 2. rade čo i len odoslaná. Neboli teda zo strany právneho predchodcu žalobcu splnené
podmienky vyžadované pre postúpenie pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o
bankách, a preto k platnému postúpeniu pohľadávky nedošlo. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa
23.07.2014 je neplatná pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ). Súd preto z dôvodu nedostatku vecnej aktívnej

legitimácie žalobu zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie za žalobcu AK Herceg, s.r.o., advokátska kancelária, IČO:
35 890 240, so sídlom Košická 56, Bratislava a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, žalobe vyhovieť a
priznaťžalobcoviprávonanáhradutrovkonaniavrozsahu100%.Vodvolaníuviedol,žedňa21.12.2016
došlo k uzatvoreniu Zmluvy o prevode časti podniku medzi spoločnosti Havel, Holásek & Partners

s.r.o. a advokátska kancelária AK Herceg, s.r.o., na základe ktorej s účinnosťou od 01.01.2017 prešli
všetky práva a povinnosti zo zmluvy o poskytovaní právnych služieb uzatvorenej dňa 23.03.2015 so
žalobcom vrátane práv a povinností z plnomocenstva udeleného spoločnosti Havel, Holásek & Partners
s.r.o., advokátska kancelária na AK Herceg, s.r.o. Z uvedeného dôvodu je AK Herceg, s.r.o. subjektom
oprávneným podať odvolanie za žalobcu.

3. Odvolací súd skôr, než sa mohol zaoberať podaným odvolaním, zaoberal sa otázkou, či odvolanie
bolo podané osobou, na to splnomocnenou žalobcom.4. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

5. Strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí (§ 89 ods. 1 prvá veta CSP).

6. Strana sporu je teda oprávnená dať sa v konaní pred súdom zastupovať. Ide o subjektívne právo,
ktoré je prejavom realizácie základného práva na právnu pomoc v konaní pred súdmi ( článok 47
ods. 2 Ústavy SR) a výrazom jedného zo základných princípov sporového konania ( článok 13 ods. 1

CSP). Efektívny výkon práva na zastúpenie umožňuje sporovej strane uskutočňovať procesné úkony
prostredníctvom tretej osoby ako zástupcu, ktorý koná v jej mene. Ide o tzv. priame zastúpenie, z
ktorého vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Sporová strana si môže za zástupcu zvoliť
advokáta. Pritom inštitút procesného zastúpenia je eseciálnou súčasťou civilného sporového konania.
Vzťah zastúpenia vzniká na základe osobitnej dohody o splnomocnení, resp. dohody o zastúpení ako
dvojstranného právneho úkonu. Splnomocnenie na zastupovanie v civilnom sporovom konaní musí

byť udelené písomne, čo vyplýva z ust. § 92 CSP, podľa ktorého zástupcovi, ktorého si strana zvolí,
udelí písomné splnomocnenie buď na celé konanie alebo len na určité úkony, teda zákon expressis
verbis vyžaduje, aby bolo splnomocnenie udelené písomne. Táto požiadavka je opodstatnená vzhľadom
na význam a procesné účinky zastúpenia. Je možné skonštatovať, že vznik splnomocnenia na účely
sporového konania je podmienený výlučne relevantným prejavom vôle splnomocniteľa, a to v písomnej

forme. Splnomocnením preukazuje zástupca v spore svoje oprávnenie konať v mene zastúpenej strany.

7. Ak odvolanie podáva advokát v mene strany sporu ako jej zástupca bez toho, aby bolo preukázané
jehooprávneniezastupovaťstranysporuspôsobomuvedenýmv§28ods.1OSP,teraz §92ods.1CSP,
nejde o odvolanie podané neoprávnenou osobou, lebo v takomto prípade ten, kto v odvolaní vystupuje

ako zástupca strany, neuplatňuje v konaní procesné právo vo vlastnom mene, ale procesnoprávny úkon
robí za zastúpeného. Nedostatok preukázania plnomocenstva potom treba považovať za nedostatok
podmienky konania, ktorý možno odstrániť. Procesným dôsledkom neodstránenia tohto nedostatku je
zastavenie konania (§ 161 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP). (Viď uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 31.10.2011, sp. zn. 1Cdo/152/2010).

8. Ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok
procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom
spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa

nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví (§ 161 ods. 1, 3 CSP).

9. Na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej
inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 378 ods. 1 CSP).

10.Vzhľadomnato,ževpredmetnomkonaníprotirozhodnutiusúduprvejinštancieodvolaniezažalobcu
bolo podané spoločnosťou Ak Herceg, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Košická 56, Bratislava
bez toho, aby bolo súdu doručené aj plnomocesntvo uvedenej advokátskej kancelárie na zastupovanie
žalobcu, Krajský súd v Prešove opakovane vyzval advokátsku kanceláriu AK Herceg, s.r.o. so sídlom
v Bratislave, a to výzvou zo dňa 11.05.2016 a urgenciou zo dňa 02.08.2017 a rovnako vyzval žalobcu

urgenciou zo dňa 02.08.2017 na predloženie dôkazu o oprávnenosti advokátskej kancelárie AK Herceg,
s.r.o. so sídlom Košická 56, Bratislava na zastupovanie žalobcu v tomto konaní. Urgencie boli obom
doručené 02.08.2017, čo vyplýva z obsahu spisu. Oprávnenie Ak Herceg, s.r.o. advokátskej kancelárie
so sídlom v Bratislave nebolo odvolaciemu súdu predložené ani žalobcom, ani uvedenou advokátskou
kanceláriou. Do spisu bolo predložené oznámenie pôvodného právneho zástupcu žalobcu, a to Havel,

Holásek & Partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, že s účinnosťou od 23.11.2017
je odvolané v plnom rozsahu jeho plnomocenstvo udelené mu žalobcom dňa 23.03.2015.

11. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že v čase podania odvolania advokátskou kanceláriou
AK Herceg, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, ktoré bolo doručené súdu prvej

inštancie24.03.2017žalobcuzastupovalaeštespoločnosťHavel,Halásek&Partners,s.r.o.,advokátska
kancelária, a to až do 23.11.2017.12. Keďže v konaní sa nepodarilo odstrániť nedostatok konania, ktorým je predloženie plnomocenstva
od žalobcu v prospech spoločnosti AK Herceg, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, a
to ani po urgenciách plnomocenstvo nebolo predložené a ide o odstrániteľný nedostatok podmienky

konania, ktorý sa nepodarilo odstrániť, odvolací súd preto zastavil odvolacie konania v zmysle § 161
ods. 3 CSP.

13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods.
1 CSP tak, že žalobca zavinil zastavenie konania, preto by mali mať nárok na náhradu trov odvolacieho

konania žalovaní. Žalovaným v priebehu odvolacieho konania však žiadne trovy nevznikli, ani si ich
neuplatnili, preto im trovy neboli priznané. Žalobca, ktorý zavinil zastavenie konania nemôže mať nárok
na náhradu trov odvolacieho konania. Bolo preto vyslovené, že stranám sporu nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznáva.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.