Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 27, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/12/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2717202349
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2717202349.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého A. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom ako starí rodičia, zastúpeného procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny A., dieťa rodičov: B. P., nar. XX.X.XXXX, I. XXXX/XX, I., a M. A., nar. XX.X.XXXX, bytom
I. XXXX/XX, I., o návrhu na zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov: M.
A., nar. XX.X.XXXX, a Q. A., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom M. G. XX, I., obaja právne zastúpení JUDr.
Jánom Pekarom, advokátom, Potočná 191/39, Skalica, o odvolaní matky maloletého proti rozsudku
Okresného súdu Skalica zo dňa 6. septembra 2017, č.k. 8P/47/2017-46, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zveril maloletého A. A., nar. XX.XX.XXXX,
do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov M. a Q. A., ktorí sú povinní vykonávať osobnú
starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia a sú oprávnení
zastupovaťmaloletéhoaspravovaťjehomajetokvbežnýchveciachsúčinnosťouod16.3.2017.Matkeaj
otcovi určil povinnosť prispievať na výživu maloletého A. každému po 120 eur mesačne od 16.3.2017, na

účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny A.. Nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 16.3.2017 do
31.8.2017 u každého z rodičov vo výške 661,94 eur súd povolil tak matke ako i otcovi zaplatiť v siedmych
mesačných splátkach po 94,56 eur splatných spolu s bežným výživným na účet Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny A., počínajúc mesiacom po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok.
Návrh matky na zverenie maloletého A. do jej osobnej starostlivosti zamietol a o nároku na náhradu
trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok. Z odôvodnenia rozsudku
vyplynulo, že navrhovatelia - starí rodičia maloletého A. žiadali maloletého zveriť do náhradnej osobnej

starostlivosti a zároveň určiť rodičom maloletého povinnosť platiť výživné vo výške 120 eur mesačne,
keď tvrdili, že o maloletého zabezpečujú starostlivosť od jeho 8 mesiacov veku počas týždňa od nedele
18.00 hod. do soboty 14.00 hod. Rodičia pracujú v P. v týždňových pracovných zmenách. Z dôvodu
nedorozumení medzi rodičmi sa otec v priebehu roku 2016 prisťahoval do domácnosti starých rodičov.
Matkavpriebehuroku2016sasmaloletým nestretávalatakmervôbec.Omaloletéhosazaujímalaveľmi
nepravidelne, iba telefonicky. Od 15.1.2017 rodičia dieťaťa bývajú opätovne na adrese v I.. A. je však
naďalej v starostlivosti starých rodičov, tí sa oňho riadne starajú, platia mu krúžky, zabezpečujú prepravu

a prípravu na krúžky do školy. Rodičia na krúžky neprispievajú, občas mu kupujú darčeky. Maloletý sa na
rodičov nepýta, nehovorí o nich, so starými rodičmi má veľmi dobrý vzťah. Má u nich vytvorené vhodné
podmienky. Keďjeurodičov,nespávatam,ajpočasvíkendovspíustarýchrodičov.Procesnýopatrovník
navrhol maloletého zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov. Matka maloletého uviedla,že s návrhom nesúhlasí, navrhla, aby súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti, nakoľko má
podľa nej vytvorené podmienky na jeho zverenie. Je spoluvlastníčkou trojizbového bytu, v ktorom má
riadne zariadenú izbu pre maloletého, v ktorom t.č. aj býva. Pracuje rovnako ako otec v P., jej príjem je

približne 1.300 eur netto mesačne. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Chce sa vrátiť robiť na Slovensko,
avšak ešte trvá jej pracovný pomer v P.. U lekára sa na maloletého pýtať nebola, v škole sa pýtala, avšak
žiadne informácie jej neposkytli. Otec maloletého uviedol, že s návrhom súhlasí. Potvrdil, že maloletý
je od 8 mesiacov svojho veku v osobnej starostlivosti starých rodičov, a nikdy nebol žiadny problém,
súhlasil aj s výživným, t.č. pracuje v P. s príjmom 1.300 eur netto mesačne. Spolu s matkou maloletého

vlastnia byt, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Cez týždeň býva
v nájme v P., za ktorý platí 200 eur mesačne. Ostatné výdavky má bežné. Domov chodí iba na dva dni
v týždni, preto nemôže zabezpečovať osobnú starostlivosť o syna. Z dôvodu dobrého zárobku v P. sa
na Slovensku zamestnať nechce. Na styku s maloletým sa so starými rodičmi vie dohodnúť. Maloletý
na pohovore vykonanom na ÚPSVaR A., pracovisko A., dňa 24.8.2017, za prítomnosti psychologičky
a kolíznej opatrovníčky uviedol, že matka si ho nevšíma, nechce sa s ňou stretnúť, nemôže dýchať a

cíti sa zle keď ju vidí, nechce ju ani pozdraviť. A. vybral z rozložených obrázkov rybičiek rybu matky
ako na neho kričí, uviedol, že keď je u mamy, musí nastaviť ruku a varechou ho udrie. Vyhráža sa
mu, že ho zoberie do P.. Maloletý chodí rád k tete Z. do Y.. Otec pracuje v P., niekedy je tam aj 5 dní.
Starých rodičov má veľmi rád, otec je naňho tiež dobrý, matka je zlá, bije ho a nadáva mu. Maloletý
nechcel ísť s rodičmi ani na dovolenku, lebo sa bojí mamy. Maloletému vyhovuje kde býva, chce zostať u

starých rodičov. Uviedol, že nechce dať mame šancu, nechcel sa s ňou ani stretnúť, nepamätá si žiadny
pekný deň s mamou. Stará matka na jeho matku nenadáva, ani ho nenavádza, aby k nej nechodil.
Po ukončení pohovoru s maloletým A. sa uskutočnilo stretnutie s rodičmi a starými rodičmi, kde matka
uviedla, že starí rodičia negatívne ovplyvňujú maloletého. Stará matka nebráni stretávaniu sa maloletého
smatkou,onasavšakosynanezaujíma.ZosprávzprešetreniapomerovÚPSVaRA.,pracoviskoA.,súd

zistil, že maloletý žije od jeho siedmych mesiacov so starými rodičmi, spočiatku s nimi bývali aj rodičia,
ktorí sa neskôr odsťahovali. Maloletý zostal bývať so starými rodičmi. Matka sa o maloletého nestarala,
nezaujímala sa o výsledky v škole ani o jeho zdravie. S otcom má maloletý pekný vzťah, skoro každý
deň s ním je v telefonickom kontakte. Cez víkend, ak je doma, tak ho navštevuje. Maloletý navštevuje
druhý ročník základnej školy v I., v škole má veľa kamarátov. Navštevuje krúžok krasokorčuľovania,

keramiky, koniarsky, je prijatý na výtvarný krúžok. Starých rodičov rešpektuje, nemajú s ním výchovné
problémy. Maloletý uviedol, že u starých rodičov je mu najlepšie, nič mu nechýba, chce u nich zostať.
S mamou sa stretávať nechce. Odkedy zabezpečujú starostlivosť starí rodičia, matka poslala prvýkrát
v tomto roku 100 eur za vysvedčenie, inak žiadnym spôsobom neprispieva. Maloletý sa matky bojí,
uviedol,žematkabolanaňhozlá,napr.keďplakalzastaroumamou,takhovyhodilapreddvere.Maloletý

A. uviedol že sa zajakáva, ale to len vtedy, keď vidí mamu, má z nej strach. Maloletý sa s rodinou
matky nestretáva. Matka na neho kričí, nadáva aj starej matke, on je vtedy schovaný pod stolom. Starí
rodičia nebránia styku rodičov s maloletým, len chcú, aby mal A. pevné zázemie. Opatrovník nezistil
žiadne nedostatky v starostlivosti zo strany starých rodičov, ktorí riadne a zodpovedne zabezpečujú
starostlivosť a výchovu maloletého. Súd vec právne posúdil podľa § 44 ods. 2, 3 písm. a), podľa §

45 ods. 1, 2, 3, 4, 6, 7, 8, podľa § 62, podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Súd môže maloleté dieťa
zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa. V záujme dieťaťa
v najširšom slova zmysle je, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie,
harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a
fyzických schopností, mravnému, duchovného asociálnemu rozvoju, aby bol jeho majetok spravovaný s

náležitou starostlivosťou, a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa ako
aj v iných právnych predpisoch. Súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že existujú
objektívne i subjektívne dôvody na zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti starým
rodičom, ktorí zabezpečujú starostlivosť o maloletého A. od 8 mesiacov jeho veku doposiaľ. Maloletý
sa pravidelne stretáva s otcom, telefonujú si, matka o maloletého neprejavuje záujem, naopak, maloletý

má z matky strach, čo bolo preukázané najmä pohovorom s psychologičkou úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny bez prítomnosti ďalších osôb. U starých rodičov má stabilné domáce prostredie, cíti sa tam
dobre, starých rodičov má veľmi rád. Dbajú na to, aby mohol maloletý rozvíjať svoje záľuby, podporujú
ho v jeho záujmoch. Otec s náhradnou starostlivosťou maloletého súhlasil. Uviedol, že je pracovne
zaneprázdnený, nemohol by vykonávať starostlivosť o maloletého v potrebnom rozsahu. Matka mala

záujem na zverení do jej osobnej starostlivosti, avšak súd má za to, že v danom prípade by toto nebolo
v záujme dieťaťa, nakoľko sám maloletý A. sa jasne vyjadril, že má z matky strach. Starí rodičia
majú vytvorené vhodné podmienky na výchovu dieťaťa, maloletý žije v ich domácnosti a vychovávajú
ho viac ako 7 rokov. V danom prípade je v najlepšom záujme dieťaťa jeho zverenie do starostlivostistarých rodičov. Súd bral na zreteľ aj skutočnosť, že otec maloletého a taktiež opatrovník súhlasili s
návrhom starých rodičov. Súd mal preukázané, že starí rodičia majú spôsobilosť na právne úkony v
plnom rozsahu, nemajú žiadne záznamy v registri trestov, sú zdraví, pracujú a spôsobom svojho života

zaručujú, že náhradnú osobnú starostlivosť vykonajú a budú vykonávať v záujme maloletého A.. Súd tak
zveril maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov s účinnosťou od 16.3.2017 teda od
podania návrhu. Nakoľko maloletý bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, súd
rozhodol aj o určení výživného na maloletého zo strany rodičov, keď obaja rodičia sú toto výživné povinní
poukazovať na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny A. do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred.

Obom rodičom súd určil výživné každému 120 eur mesačne od podania návrhu, teda od 16.3.2017,
keď obaja rodičia sú zamestnaní v bagetérii v P., pričom ich zárobok je podľa vyjadrenia otca 1.300
eur netto mesačne, podľa vyjadrenia matky 1.100 eur netto mesačne. Otec platí za ubytovanie v P.
200 eur, ostatné výdavky má bežné. Spolu s matkou splácajú hypotéku vo výške 600 eur mesačne.
Obaja iné vyživovacie povinnosti nemajú. Matka je v čase rozhodovania súdu dlhšie na PN, platí
hypotéku a náklady spojené s bývaním približne 250 eur mesačne. Maloletý A. od septembra 2016 začal

navštevovať základnú školu. Navštevuje záujmové krúžky krasokorčuľovanie, za ktorý mu starí rodičia
platia 600,- Kč mesačne, keramický krúžok za 100,- Kč za hodinu. Zvýšené výdavky majú starí rodičia v
súvislosti so zdravotným stavom maloletého z dôvodu návštev u logopéda a alergológa. Sumu 120 eur
mesačne tak súd považoval za primeranú odôvodneným potrebám maloletého ako aj schopnostiam a
možnostiam rodičov. Keďže rodičia neprispievali riadne na výživu syna za obdobie od 16.3.2017 teda

od podania návrhu, do 31.8.2017 im vznikol na výživnom každému nedoplatok vo výške 661,94 eur,
ktorý im súd povolil zaplatiť každému v siedmych mesačných splátkach po 94,56 eur spolu s bežným
výživným. Návrh matky na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti súd zamietol. Z vykonaného
pohovoru s maloletým zo dňa 24.8.2017 mal preukázané, že maloletý sa s matkou nechce ani stretávať.
V jej prítomnosti sa zajakáva, nemá spomienku na žiadny pekný deň strávený s matkou. Pri stretnutiach

uviedol len situácie, keď mu spôsobila pád na korčuliach, udierala ho po rukách s vareškou, kričala
naňho, nadávala mu. Uviedol sám, že chce zostať u starých rodičov, že je tam najspokojnejší. Vyjadril
sa, že ak by sa mu mohli splniť tri želania, prial by si bývať už natrvalo so starými rodičmi a aby už nikdy
nestretol mamu. Čoskoro bude mať 8 rokov, nastúpil v súčasnosti do druhého ročníka základnej školy,
jeho názory je potrebné rešpektovať, nemožno prehliadať skutočnosť, že maloletý má na stretnutia s

matkou len zopár spomienok, žiadna z nich nie je príjemná. Aj napriek zdanlivo vytvoreným materiálnym
podmienkam zo strany matky na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti, súd s poukazom na
samotné vyjadrenie maloletého, ktorý je už schopný prezentovať svoj názor, ako aj na jeho najlepší
záujem, mal za to, že je potrebné návrh matky zamietnuť. Matka sa viac ako 7 rokov o maloletého
nezaujímala, v dôsledku čoho ju maloletý podľa názoru súdu v súčasnosti odmieta. Je preto na matke,

aby sa snažila o obnovu narušených vzťahov s maloletým a nápravu svojho chovania voči maloletému.
Súd neupravoval styk maloletého s matkou, pretože za daného stavu by to bolo kontraproduktívne a
nie v záujme maloletého. V budúcnosti, ak si matka uvedomí svoje nedostatky, zmení svoj postoj k
maloletému či už za pomoci odborného poradenstva a opätovne sa citovo priblíži k maloletému, bude
možné upraviť jej styk s maloletým, eventuálne aj pomýšľať na zverenie maloletého do jej osobnej

starostlivosti. Obdobne to platí aj pre otca maloletého, ktorý kvôli práci zanedbáva maloletého, ktorý
nemôže byť zverený ani do jeho osobnej starostlivosti. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol
podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom určenej lehote odvolanie matka

maloletého. Uviedla, že A. je ovplyvňovaný starými rodičmi voči jej osobe, syna navádzajú proti nej ako
matke. Celý rok syna nevidela. Nenosia jej ho, porušujú súdne rozhodnutia. Preto sa rozhodla, že žiada
krajský súd o dočasné zbavenie svojich rodičovských práv voči A.. Na výzvu súdu prvej inštancie matka
maloletého doplnila svoje odvolanie. Uviedla, že rozhodovanie sudcu z prejednania a rozhodnutia vo
veci pre jeho pomer k navrhovateľom je vylúčené podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP. Procesný opatrovník

ani súd nijakým spôsobom riadne nepreskúmal pomery v jej domácnosti, takže nesprávne zistil skutkový
stav. Navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec súdu vrátiť na ďalšie konanie.

3. Navrhovatelia v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedli, že s odvolaním nesúhlasia, nie je
vôbec zrejmé, ako mohla matka dospieť k záveru o tom, že sudca mal by mať pomer k navrhovateľom.

Sudca v danej veci rozhodoval na základe listín, ktoré mal ako dôkazy v spise a tiež na základe výpovedí
účastníkov konania. Navrhovatelia sudcu nepoznajú, nikdy sa s ním nestretli. Je zrejmé, že sudca
rozhodoval objektívne, na základe skutočne zisteného stavu veci. Matka uviedla, že neboli u nej riadne
prešetrené pomery. Matka pracuje v P., v domácnosti sa zdržuje iba počas víkendov. Je teda zrejmé, žezo strany opatrovníka nebolo reálne v pracovných dňoch možné navštíviť domácnosť matky a vykonať
kontrolu. Opatrovník však vykonal podrobné šetrenie v časti týkajúcej sa vzťahu maloletého A. k jeho
rodičom, z ktorého šetrenia absolútne jednoznačne bolo preukázané, že maloletý má veľmi negatívny

vzťahksvojejmatke,nechcesasňouanistretávať.Maloletýsaopakovanevyjadrovalosvojomvzťahuk
matke rovnako a to aj v prítomnosti psychológa a opatrovníka. Je teda nepochybne preukázané, že takto
zistené pomery, t.j. vzťah maloletého A. k jeho matke a k starým rodičom dávajú dostatočný podklad pre
to, aby opatrovník dal súdu vyjadrenie k tomu, komu má byť maloletý zverený do starostlivosti. Matka
žiadnym spôsobom neodôvodnila z akého dôvodu malo dôjsť k nesprávnemu skutkovému zisteniu súdu.

Pohovor s maloletým bol opakovaný v prítomnosti psychológa i zástupcu opatrovníka, kde maloletý
jednoznačne totožne definoval svoj vzťah k starým rodičom ako aj k rodičom. Poukázali, že matka
v poslednej vete odvolania uviedla, že žiada krajský súd o dočasné zbavenie rodičovských práv ňou
voči A.. Toto jej vyjadrenie absolútne jednoznačne preukazuje jej vzťah k maloletému. Tým, že žiada o
zbavenie svojich rodičovských práv preukazuje, že ani ona sama nemá k dieťaťu žiadny citový vzťah.
Najmä toto jej vyjadrenie potvrdzuje, že súd nemal vôbec žiadne dôvody k tomu, aby maloletého zveril

do jej výchovy, keď táto chce byť dokonca zbavená svojich rodičovských práv k dieťaťu. Poukázali tiež
na skutočnosť, že ani od podania ich návrhu až doposiaľ, matka neprejavila vôbec žiadny záujem o to,
aby mohla maloletého A. navštíviť. Neinformuje sa na to, či je zdravý, ako prospieva v škole, aké má
záujmy. Je teda zrejmé, že vzťah maloletého a matky je narušený a maloletý nemá k matke žiadny citový
vzťah. Navrhli rozsudok potvrdiť.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - matka dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah

a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože rozsudok
súdu prvej inštancie je vecne správny.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 8P/47/2017 je zverenie maloletého
A. A., nar. XX.XX.XXXX, do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov M. A., nar. XX.X.XXXX, a

Q. A., nar. XX.X.XXXX.

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým bol maloletý A. zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov M. a Q. A.,
matke a otcovi bolo určené prispievať na jeho výživu každému sumou 120 eur mesačne s účinnosťou

od 16.3.2017 na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny A.. Zároveň bol určený nedoplatok matky
aj otca na výživnom za obdobie od 16.3. do 31.8.2017 u každého v sume 661,94 eur, ktorý im súd
povolil zaplatiť každému v siedmych mesačných splátkach po 94,56 eur splatných spolu s bežným
výživným pod následkom straty výhody splátok a návrh matky na zverenie maloletého A. do jej osobnej
starostlivosti bol zamietnutý.

7. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom má
za to, že súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre posúdenie dôvodnosti
zverenia maloletého A. do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov ako aj určenia výšky
výživného a nedoplatku na zročnom výživnom rodičom maloletého. Jeho výsledky jednotlivo i vo

vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým zisteniam,
pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov
o maloletého A., pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými argumentami účastníkov konania a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na
vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil,

s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého
rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty, ktoré neboli vecné a konkrétne,
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť.

8. K odvolacím dôvodom uvedeným v odvolaní matky maloletého odvolací súd udáva, že matka

maloletého v odvolaní tvrdila, že starí rodičia syna navádzajú proti nej. Na tieto svoje tvrdenia neuviedla
žiadne dôkazy, neuviedla takisto žiadne dôkazy, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť závery súdu prvej
inštancie ohľadne jej vzťahu k maloletému a ohľadne starostlivosti starých rodičov o maloletého, ktorá
bola skonštatovaná ako riadna a v záujme dieťaťa. Na tvrdenia uvádzané v doplnení odvolania odvolacísúd udáva, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné, podrobné, rozsiahle dokazovanie na preukázanie
doterajšej starostlivosti o maloletého, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že v záujme maloletého je
jeho zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov. Naopak, vo vyjadrení k odvolaniu

navrhovatelia uviedli, že ani po rozhodnutí súdu prvej inštancie sa správanie matky k maloletému
nezmenilo, o syna neprejavila od tejto doby takisto žiaden relevantný záujem. Námietka matky ohľadne
zaujatosti vec prejednávajúceho sudcu je nedôvodná, nespĺňa náležitosti uvedené v zákone a to v §
52 ods. 2CSP, a na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety uvedeného ustanovenia súd
neprihliada, v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá a nepoužijú sa ani ustanovenia

o odstraňovaní vád. Nakoľko z uvedenej uplatnenej námietky nie je možné zistiť, či bola podaná včas
(§53 ods.1CSP), nakoľko z nej nie je zrejmé, kedy sa matka o dôvode, pre ktorý by mal byť sudca
vylúčený dozvedela a navyše z jej námietky ani nie je známy konkrétny dôvod, pre ktorý by mal byť
sudca vylúčený. Takže na túto námietku odvolací súd neprihliadal.

9. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam tak odvolací súd v súlade s ustanovením § 387

ods. 1 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods.
1 CSP za použitia ustanovenia § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

11. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).