Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 30, 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7Csp/109/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316210079
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8316210079.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: Platiť sa oplatí

s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 684 618, zastúpeného Jakubčák, advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, proti žalovanej: Z. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Q.. H. XXX, XXX XX M., o zaplatenie sumy 177,49 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 103,12 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 25,99 eur od 10.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 25,99 eur od 10.12.2013 do zaplatenia,
zo sumy 25,99 eur od 10.01.2014 do zaplatenia, zo sumy 25,15 eur od 13.02.2014 do zaplatenia a to
všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žalobcovi vo vzťahu k žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 16,20 % s tým,
že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 24.10.2016 domáhal voči žalovanej zaplatenia
sumy 177,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 50,78 eur od 10.11.2013
do zaplatenia, zo sumy 50,78 eur od 10.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 30,98 eur od 10.01.2014 do

zaplatenia, zo sumy 44,95 eur od 13.02.2014 a náhrady trov konania.

2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že spoločnosť A. E., Q..A.., T.: XX XXX XXX, ako postupca na strane
jednej(ďalejlen„právnypredchodcažalobcu“)ažalobcaakopostupníknastranedruhej,uzavrelizmluvu
o postúpení pohľadávok dňa 27.08.2015, na základe ktorej bola pohľadávka voči žalovanej, ktorá je
predmetom tohto konania, postúpená na žalobcu. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanej oznámené
listom zo dňa 04.09.2015. Postupca uzatvoril so žalovanou zmluvu o poskytovaní verejných služieb,

resp. o pripojení, vrátane dodatkov, na základe ktorej sa účastníci zmluvy dohodli, že spoločnosť A. E.,
Q..A.. bude žalovanému poskytovať v nich vymedzené služby a žalovaný bude uhrádzať odplatu za
poskytované služby.

Postupca vyúčtoval žalovanej cenu za poskytnuté telekomunikačné služby. Postupca vystavil žalovanej
vyúčtovacie faktúry, ktoré žalovaná riadne a včas neuhradila. K úhrade zostáva z faktúry č. 7311311799
suma 50,78 eur, z faktúry č. 7312340774 suma 50,78 eur, z faktúry č. 7313534368 suma 30,98

eur a z faktúry č. 7400865021 suma 44,95 eur. V ďalšom uviedol, že si v konaní uplatňuje iba nárok
na zaplatenie odplaty za poskytnuté služby.

3. Žalovaná sa vo veci nevyjadrila.4. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 177,49 eur s prísl. S poukazom k
uvedenému súd dňa 30.05.2018 v súlade s § 297 a § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku vyhlásil

v danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo
uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 11.04.2018.

Podľa § 297 Civilného sporového poriadku, pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,

b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur.

Podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez
nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a
na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana

požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

5. Keďže boli splnené zákonné podmienky, súd v danej právnej veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania.

6. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to Zmluvou o poskytovaní verejných služieb a dodatkom
k zmluve, faktúrami a ďalšími listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav
veci :

7. Právny predchodca žalobcu A. E., Q..A.. a žalovaná uzavreli dňa 20.08.2013 Zmluvu o poskytovaní

verejnýchslužieb,nazákladektorejpôvodnýveriteľposkytovalžalovanejakoužívateľovi-fyzickejosobe
- nepodnikateľovi, v zmluve vymedzené služby. Žalovanej bola poskytnutá SIM karta a bolo mu pridelené
účastnícke číslo.

8. Poskytovateľ služieb vystavil žalovanej za poskytnuté služby faktúru č. 7311311799 na sumu suma

50,78 eur splatnú dňa 09.11.2013 v rámci ktorej pôvodný veriteľ vyúčtoval aj nárok na zaplatenie
poplatku za upomienku vo výške 4,99 eur a nárok na zaplatenie poplatku za obmedzenie služby pre
nezaplatenie vo výške 19,80 eur, faktúru č. 7312340774 na suma 550,78 eur splatnú dňa 09.12.2013
v rámci ktorej pôvodný veriteľ vyúčtoval aj nárok na zaplatenie poplatku za upomienku vo výške 4,99
eur a nárok na zaplatenie poplatku za obmedzenie služby pre nezaplatenie vo výške 19,80 eur, faktúru

č. 7313534368 na sumu 30,98 eur splatnú dňa 09.01.2014 v rámci ktorej pôvodný veriteľ vyúčtoval aj
nárok na zaplatenie poplatku za upomienku vo výške 4,99 eur, faktúru č. 7400865021 na sumu 44,95
eur splatnú dňa 12.02.2014 v rámci ktorej pôvodný veriteľ vyúčtoval aj nárok na poplatok za prerušenie
služby vo výške 19,80 eur.

9. Žalobca písomne dňa 15.10.2014 odstúpil od zmluvy o poskytovaní verejných služieb.

10. Pokusom o zmier zo dňa 28.01.2014 pôvodný veriteľ žalovanú vyzval na zaplatenie dlžnej sumy vo
výške 177,49 eur a to najneskôr do 10 dní od vystavenia výzvy.

11. Žalobca bol výzvami zo strany súdu zo dňa 18.11.2016, 18.04.2017 a 05.09.2017 vyzvaný na
preukázanie uplatnených nárokov na zaplatenie poplatkov za upomienky vo výške 4,99 eur, poplatkov
za obmedzenie a prerušenie služby pre neplatenie vo výške 16,50 eur bez DPH. Žalobca na výzvy
súdu nereagoval.

12. Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“),
záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného
obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonník, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne

upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.13. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej
len ,,Zákon“), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné
pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky

a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí
pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných
verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou
ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré
podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 44 ods. 8 písm. b) Zákona, podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa § 44 ods. 12 Zákona, odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v
súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak

nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať
alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

Podľa § 43 ods. 12 Zákona, účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom
a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o

poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c)
používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

Podľa § 44 ods. 8 písm. b) Zákona, podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa § 44 ods. 12 Zákona, odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v
súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak
nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať
alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

14.Podľa§52ods.1Občianskehozákonníkaplatnéhoaúčinnéhovrozhodnomobdobí,spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou

prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.15. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo
na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

16. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu

a žalovanou bola dňa 20.08.20123 uzatvorená Zmluva o poskytovaní verejných služieb a na jej
základe žalovanej pôvodný veriteľ poskytoval dohodnuté služby, cenu poskytnutých služieb a poplatkov
vyúčtoval žalovanej vyššie uvedenými faktúrami v celkovej výške 177,49 eur.

18. Predmetnú zmluvu je potrebné považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať

ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral pôvodný veriteľ ako
dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný veriteľom bez možnosti žalovanej
privodiť akúkoľvek zmenu.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa

z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a

táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

19. Na základe vykonaného dokazovania mal tak súd za preukázané, že žalovaná neuhradila faktúry za
služby, ktoré jej právny predchodca žalobcu poskytol v celkovej výške 103,12 eur. Preto súd v tejto
časti považoval žalobu za dôvodnú a žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 103,12 eur.

Nakoľko sa žalovaná dostala so splatením peňažného záväzku do omeškania, súd žalovanú zaviazal aj
k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z jednotlivých dlžných súm odo dňa nasledujúceho
po uplynutí lehoty splatnosti faktúr, ktorými bola cena poskytnutých služieb vyúčtovaná, pretože takto
určený úrok z omeškania je v súlade so zákonnou úpravou.

20. Súd však žalobcovi nepriznal nárok na poplatky vyúčtované v jednotlivých faktúrach - poplatok za
upomienku 4,99 eur, poplatok za obmedzenie a prerušenie poskytovania služieb pre neplatenie 19,80
eur s DPH.

Vyššie uvedené poplatky boli uplatnené voči žalovanej zrejme v zmysle cenníka služieb, ktorý podľa
zmluvybolneoddeliteľnousúčasťouzmluvy.Súdjetohonázoru,žetakétodojednanieohľadnepoplatkov
z dôvodu neplatenia zo strany účastníka - žalovanej, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa ako to predpokladá §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, najmä ak vezmeme do úvahy, že Cenník ako súčasť zmluvy
ako aj samotná zmluva boli vyhotovené pôvodným veriteľom - dodávateľom, poskytovateľom služieb,
bez možnosti žalovanej privodiť ich zmenu, ktorá tým, že podpísala zmluvu, keďže mala záujem o

poskytovanú službu, musela prijať aj ostatné podmienky zmluvného vzťahu určené dodávateľom
vrátane určenia poplatkov za jednotlivé služby, ale aj poplatky sankčného charakteru. Takéto dojednanie
poplatkov zároveň nie je možné považovať ani za individuálne dohodnuté a preto by súd žalobu v časti
vyššie uplatnených poplatkov s prísl. považoval vzhľadom na tieto skutočnosti aj tak za nedôvodnú a
v tejto časti by ju zamietol.

Okrem toho súd uvádza, že zo strany žalobcu ani príslušný cenník služieb súdu nebol predložený.

Súd poukazuje, že v tejto časti zo strany žalobcu nedošlo k uneseniu dôkazného bremena ohľadom
preukázania dôvodnosti uplatneného nároku, pričom žalobca bol nečinný a nereagoval ani na písomné
výzvy súdu.

Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že počas konania neboli
preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech.
Zmyslomdôkaznéhobremenajeumožniťsúdurozhodnúťvovecisamejivtakýchprípadoch,kedyurčitá
skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť strany

sporu, alebo vôbec nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú
súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť bola nepravdivá.
Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto
skutočností tvrdí.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy vo výške 177,49 eur s prísl. Súd žalobe

v časti o zaplatenie sumy 103,12 eur s príl. vyhovel a žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Žalobca mal v
konaní úspech v rozsahu 58,10 % a žalovaná v rozsahu 41,90 %.

Vzhľadom na pomer úspechu v konaní preto súd žalobcovi priznal nárok na pomernú náhradu trov
konania v rozsahu 16,20 % (58,10 % - 41,90 %). O výške trov konania súd rozhodne samostatným

uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.