Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 13, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/209/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616215285
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6616215285.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity

Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore žalobcu
Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, zast. SEDLAČKO
& PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanému
Z. Z., nar. XX. M. XXXX, trvale bytom J. E. X/X, XXX XX F., v konaní o zaplatenie sumy 4.324,49 Eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 9Csp/172/2016-63
zo dňa 31. marca 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“, event. „okresný súd“)
odvolaním napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 7.570,09 Eur, spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 4.324,49 Eur od 24.10.2016 do zaplatenia, všetko v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok), vo zvyšku žalobu o zaplatenie úroku vo výške 15,59
% ročne zo sumy 4.324,49 Eur od 24.10.2016 do zaplatenia zamietol (II. výrok) a zaviazal žalovaného
nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % (III. výrok).

1.1 Z obsahu spisu a rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným bola
dňa23.júla2012uzavretáZmluvaospotrebnomúvereč.603959(ďalejaj„Zmluva“).NazákladeZmluvy
poskytol žalobca žalovanému spotrebiteľský bezúčelový úver v sume 5.000,- Eur, ktorý sa žalovaný
zaviazal splatiť v 60 mesačných splátkach vo výške 120,50 Eur. Celkové náklady dlžníka spojené s
úverom boli vyčíslené sumou 7.412,- Eur, splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 10. august
2012 a konečná splatnosť úveru na deň 10. júl 2017. V Zmluve bola dohodnutá úroková sadzba úveru
na 15,59 % ročne fixovaná až do konečnej splatnosti úveru.. Podľa čl. 5 ods. 3 a 4 Zmluvy „ak dlžník

nezaplatí riadne a včas splátku úveru alebo poplatky podľa zmluvy, je povinný zaplatiť žalobcovi úrok
z omeškania z dlžnej splátky úveru alebo poplatkov od prvého pracovného dňa nasledujúceho po dni
ich splatnosti až do zaplatenia; výška úroku z omeškania je dohodnutá v podmienkach úveru. Vznikom
povinnosti platiť úrok z omeškania povinnosť platiť dohodnuté úroky nezaniká“. Žalobca podaním zo
dňa 13. novembra 2013 označeným ako „Vyhlásenie predčasnej/mimoriadnej splatnosti úveru“ vyhlásil
predčasnú / mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 03. decembru 2013 a zároveň vyzval žalovaného na
zaplatenie splatnej pohľadávky s príslušenstvom, ktorá bola ku dňu 11. novembru 2013 vyčíslená sumou

4.561,48 Eur najneskôr do 02. decembra 2013.
1.2 Okresný súd posúdil Zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „Občiansky zákonník“) a zároveň podľa § 2 zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmenea doplnení niektorých zákonov (ďalej aj zákon č. 129/2010 Z. z). Zmluva obsahovala všetky náležitosti
v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu jej uzavretia. Žalovaný nesplácal úver v
dohodnutých lehotách splatnosti napriek tomu, že boli presne v zmluve dohodnuté, čo potvrdil aj svojou

výpoveďou na pojednávaní. Žalovaný na pojednávaní súčasne uviedol, že jeho sociálna situácia je
ťaživá, v súčasnosti je jeho jediným príjmom vdovský dôchodok vo výške 150,30 Eur mesačne. Súd
prvej inštancie posúdil žalobu ako dôvodnú v časti nároku žalobcu vo výške istiny v sume 4.324,49 Eur,
úroku z omeškania do 23. októbra 2016 (ku dňu vyčíslenia pohľadávky) v sume 3.245,60 Eur a úroku
z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 4.324,49 Eur od 24. októbra 2016 do zaplatenia; v tejto časti

nárok žalobcovi voči žalovanému aj priznal.
1.3 V bode 25. odôvodnenia súd prvej inštancie bez konkrétnejšieho zdôvodnenia a odkazu na
právnu normu, z ktorej vyslovený právny záver vyvodil uviedol, že „ dohodnuté zmluvné úroky z
poskytnutého úveru patria žalobcovi len do splatnosti dlhu. Po splatnosti dlhu nastupuje režim platenia
úrokov z omeškania a povinnosť platiť dohodnuté úroky z úveru zaniká. Záväzok dlžníka vrátiť veriteľovi
poskytnutý úver je hlavným záväzkovým vzťahom. Úrokový záväzkový vzťah je vedľajším akcesorickým

peňažným záväzkom k hlavnému záväzku. Splnením hlavného záväzku alebo iným zo spôsobov jeho
zániku, zaniká i akcesorický záväzok úrokový. Žalobca má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len
do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru “ a preto žalobu v časti dohodnutých zmluvných úrokov vo
výške 15,59 % ročne zo sumy 4.324,49 Eur od 24. októbra 2016 do zaplatenia zamietol.
1.4 Súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej s poukazom na ustanovenia § 52, § 53 ods. 9 a § 565

Občianskeho zákonníka, ďalej § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. a ustanovení § 497, § 499 a § 502
ods. 1 zákon č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj „Obchodný zákonník“) a o úrokoch z
omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
1.5 Napriek čiastočnému úspechu žalobcu uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy
konania v rozsahu 100 % s odkazom na § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z.

Civilný sporový poriadok ( ďalej aj „C. s. p.“).

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti II. výroku, ktorým súd zamietol žalobu o zaplatenie
úroku vo výške 15,59 % ročne zo sumy 4.324,49 Eur od 24. októbra 2016 do zaplatenia podal žalobca
včas odvolanie s odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. s tvrdením, že

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobcu je
dôvodné, aby žalovaný vrátil poskytnuté finančné prostriedky spolu s dohodnutými úrokmi aj potom, ako
banka vyhlásila úver za predčasne splatný, čo vyplýva z čl. 5 ods. 3 a 4 Zmluvy. Okresný súd dospel
k nesprávnemu právnemu záveru, keď priznal žalobcovi právo na zaplatenie zmluvných úrokov iba do
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, keďže žalobcom uplatnený nárok sa neodchyľuje od znenia

ustanovení § 502 a § 503 Obchodného zákonníka. Z uvedených ustanovení vyplýva, že simultánne
úročenie pohľadávky po splatnosti peňažného záväzku úrokom z omeškania a súčasne úrokom podľa
§ 502 Obchodného zákonníka nie je zákonom vylúčené. Inštitút úroku je v právnej doktríne Slovenskej
a Českej republiky interpretovaný ako cena za užívanie poskytnutých peňažných prostriedkov, preto
má dlžník platiť úrok za skutočnú dobu užívania peňazí, teda až do doby skutočného vrátenia úveru

veriteľovi. Žalovaný protiprávny stav vyvolal svojim nezodpovedným správaním, ktorého prirodzeným
následkom je sankcia. Keďže k uhradeniu pohľadávky žalobcu nedošlo, uplatnil proti žalovanému
jediný sankčný mechanizmus v podobe tzv. straty výhody splátok a to predčasným zosplatnením
úveru. Z podstaty úveru ako ceny za používanie peňažných prostriedkov možno vyvodiť, že povinnosť
dlžníka platiť úroky trvá až do doby vrátenia úveru. Pri úverovej zmluve ide nepochybne o plnenie

peňažného záväzku a hneď v dvoch rovinách: vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky (úver) v dohodnutej
lehote, ako aj zaplatiť požadované úroky. Ak dlžník v obidvoch prípadoch nesplní svoju povinnosť
včas, dostane sa do omeškania. Vzhľadom na to, že ide o dva rozdielne inštitúty, ktoré sa odlišujú
svojou podstatou, ako aj funkciami, všeobecne treba vychádzať z toho, že pri omeškaní s vrátením
peňažných prostriedkov má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru, a jednak na úrok z omeškania. Žalobca

svoje argumenty v odvolaní podporil poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky,
rozhodnutia slovenských súdov a odbornú právnickú literatúru. Žalobca poukázal na skutočnosť, že
podľa záveru okresného súdu je postavenie dlžníka lepšie v prípade porušenia záväzku, než v prípade
riadneho plnenia povinnosti. Predčasným zosplatnením úveru paradoxne dochádza k ekonomicky
výhodnejšiemupostaveniudlžníka,keďnamiestopovinnostizaplatiťžalobcovidohodnutézmluvnéúroky

vo výške 15,59 % popri úrokoch z omeškania, je žalovaný povinný zaplatiť iba úrok z omeškania vo
výške 8,75 %. Žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutej
časti zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok vo výške 15,59 % ročne zo sumy4.324,49 Eur od 24. októbra 2016 do zaplatenia, zaviaže ho aj na zaplatenie trov prvoinštančného a
odvolacieho konania.

3. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

4. Pôvodným žalobcom v konaní bola spoločnosť Sberbank Slovensko, a.s., so sídlom Vysoká 9, 810
00 Bratislava, IČO: 17 321 123. Spoločnosť Sberbank Slovensko, a.s., v priebehu odvolacieho konania
zanikla a jej právnym nástupom sa stala spoločnosť Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11,

010 00 Žilina, IČO: 31 575 951. Odvolací súd uznesením č. k. 17Co/209/2017-99 z 25.04.2018 rozhodol
podľa § 64 C. s. p., že v konaní pokračuje s právnym nástupcom pôvodného žalobcu spoločnosťou
Prima banka Slovensko, a.s., Žilina.

5. V zmysle § 379 ods. 1 C. s. p. je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania a podľa ustanovenia
§ 383 C. s. p. viazaný aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak

dokazovanie zopakuje alebo doplní.

6. Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. vždy, ak
je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Dôvod
na zopakovanie alebo doplnenie dokazovania je daný vtedy, ak má odvolací súd za to, že súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 384 ods. 1 C.
s. p.).
6.1 Zo žaloby ani rozhodnutia súdu prvej inštancie nebolo zrejmé, ako žalobca dospel k
výpočtu v konaní uplatňovanej pohľadávky. Z tohto dôvodu odvolací súd opakovane uznesením č. k.
17Co/209/2017-91 z 15.03.2018 a uznesením č. k. 17Co/209/2017-113 z 17.05.2018 vyzval žalobcu

Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline o doplnenie skutkových tvrdení a predloženie listinných
dôkazov za účelom objasnenia predmetu sporu. Reakciou žalobcu na výzvy odvolacieho súdu bolo
iba doručenie kópie rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/138/2017 z 27.03.2018 so
sprievodným textom: „V právnej veci Prima banka Slovensko, a.s. (do 31.07.2017 Sberbank Slovensko,
a.s.) c/a Z. Z. o zaplatenie 4.324,49 € s prísl. Vám v prílohe zasielame aktuálny rozsudok Krajského súdu

v Bratislave, ktorý potvrdzuje právny názor žalobcu“. Bez odpovede žalobcu na výzvu odvolacieho súdu
o doplnenie skutkových tvrdení podľa § 150 ods. 1, 2 C. s. p. nebolo potrebné doplniť ani zopakovať
dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie. Z tohto dôvodu odvolací súd nenariadil vo veci odvolacie
pojednávanie a vo veci rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania vychádzajúc zo skutkového
stavu zisteného súdom prvej inštancie.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu v súlade s § 379 ods. 1 C. s. p. bola len tá časť rozhodnutia
súdu prvej inštancie, ktorou nevyhovel žalobe žalobcu (druhý výrok o čiastočnom zamietnutí žaloby)
a v časti rozhodnutia o trovách konania pred súdom prvej inštancie, pretože podľa § 379 písm. a) C.
s. p. je výrok o trovách konania závislým výrokom od rozhodnutia vo veci samej. Súd prvej inštancie

nesprávne na č. l. 63 spisu vyznačil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie sa stalo právoplatným v prvom
a treťom výroku rozsudku. Právoplatný je len prvý výrok rozsudku z dôvodu, že žalovaný sa proti tejto
časti rozhodnutia neodvolal.

8. Dôvodom podaného odvolania žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie bol jeho nesúhlas

s právnym názorom súdu prvej inštancie, že „dohodnuté zmluvné úroky z úveru patria žalobcovi len
do splatnosti dlhu. Po splatnosti dlhu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania, povinnosť platiť
dohodnuté úroky z úveru zaniká a žalobca má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru“.

9. Prípustnosť kumulácie úrokov a úrokov z omeškania po vyvolaní predčasnej splatnosti úveru
v ére spotrebiteľských sporov riešia nielen všeobecné súdy, ale aj akademická obec a zatiaľ sa k
jednotnému názoru nedospelo. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR k tejto otázke absentuje. Známe
sú len rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, podľa ktorých je dohoda účastníkov zmluvy o
úvere o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov

možná (porovnaj napr. rozhodnutie NS ČR z 27.06.2017 sp. zn. 33Odo/657/2005) a o možnom súbehu
dohodnutých úrokov a úrokov z omeškania pri pôžičke hovorí Najvyšší súd ČR aj v rozhodnutí z
24.07.2014 sp. zn. 33Cdo/1401/2014. V rozhodnutí z 21.08.2014 sp. zn. 33Cdo/212/2014 dal Najvyšší
súd ČR jednoznačnú odpoveď na charakter dohodnutých úrokov z úveru ako odmeny za požičaniepeňazí na rozdiel od úrokov z omeškania, ktoré sú sankciou za porušenie povinností, t. j. za nezaplatenie
dlhu riadne a včas. Jednotné v názore, či patrí veriteľovi po predčasnom zosplatnení úveru pre porušenie
zmluvných povinností dlžníka úrok dohodnutý z úveru aj po dátume predčasnej splatnosti úveru, nie

sú ani súdy Slovenskej republiky.

10. Odvolaciemu súdu sú z jeho rozhodovacej činnosti známe rozhodnutia súdov prvej a druhej
inštancie vychádzajúce z názoru, že úroky z úveru prináležia veriteľovi len za čas do splatnosti dlhu
(napríklad rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/400/2014 z 29. 07. 2015, rozsudok Krajského

súdu v Prešove sp. zn. 19Co/4/2017 zo 16. 02. 2017, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
15Co/296/2016), ale aj opačné rozhodnutia obsahujúce názor, že povinnosť platiť úroky za poskytnutie
peňažných prostriedkov v spotrebiteľských vzťahoch trvá aj po splatnosti pohľadávky až do vrátenia
úveru (napríklad uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 14Co/41/2014, rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/432/2015, 17Co/8/2017, 17Co/26/2017, 17Co/122/2017, uznesenie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 14Co/108/2014), podľa rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici

sp. zn. 14Co/422/2017 len vo výške, akú by dlžník zaplatil veriteľovi pri riadnom splácaní dlhu, čím
odvolací súd poukazuje na to, že prax súdov pri rozhodovaní o nároku na zmluvné úroky z úveru po
jeho zosplatnení je rôzna.

11. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18. septembra 2012

bola odmietnutá sťažnosť sťažovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 29C/131/2011-127
z 23. novembra 2011 a rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1Co/30/2012-145 z 30. mája 2012, v
ktorých s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/98 neboli
žalobcovi v súdnom spore priznané zmluvné úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o úvere po splatnosti dlhu z dôvodu, že namietané rozhodnutie krajského súdu nie je možné

považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo zmysel práva
na súdnu ochranu, keď krajský súd stotožňujúc sa s rozhodnutím okresného súdu s poukazom na
štandardnú obchodnoprávnu judikatúru v oblasti úrokov z úveru potvrdil rozhodnutie okresného súdu po
rozšírení vecnej argumentácie na podporu správnosti odôvodnenia rozsudku okresného súdu.

12. Rozsudok súdu prvej inštancie nie je v súlade ani s jedným citovaným rozhodnutím v bode 10. a 11.
odôvodnenia, ale ani s vlastným odôvodnením rozhodnutia. Žalobca si uplatňoval v konaní zaplatenie
sumy 7.570,09 Eur, ktorá podľa vyčíslenia pohľadávky na strane 16 spisu má pozostávať zo sumy
4.324,49 Eur označovanej pôvodným žalobcom ako istina, zo sumy 3.245,60 Eur označenej ako úrok z
omeškania a okrem tejto sumy žiadal žalobca aj uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť zmluvný úrok

vo výške 15,59 % p. a. zo sumy 4.324,49 Eur od 24.10.2016 do zaplatenia a uloženie povinnosti zaplatiť
úrok z omeškania vo výške 8,75 % p. a. zo sumy 4.324,49 Eur od 24.10.2016 do zaplatenia. Úver bol
podľa zmluvy o spotrebnom úvere v kópii na č. l. 7, 8, 9 spisu poskytnutý vo výške 5.000,- Eur, zmluvné
úroky boli dohodnuté na celú dobu od začiatku splácania úveru v mesačných splátkach až do konečnej
splatnosti úveru sadzbou 15,59 % p. a. V spise chýba akýkoľvek dôkaz o tom, koľko skutočne žalovaný

na splatenie úveru žalobcovi zaplatil, v akých splátkach, akým spôsobom sa zaúčtovali splátky, koľko na
istinu, koľko na úroky a prípadné poplatky. V písomnosti na č. l. 11 označenej ako vyhlásenie predčasnej/
mimoriadnej splatnosti úveru s dátumom 13.11.2013 pôvodný žalobca uviedol, že ku dňu 11.11.2013
dlhuje žalovaný z titulu zmluvy o úvere č. 603959 sumu 4.561,48 Eur bez uvedenia, z čoho táto suma
pozostáva a predčasná splatnosť úveru bola vyhlásená ku dňu 03.12.2013. Žalobca si neuplatňoval

v tomto konaní zaplatenie sumy uvedenej vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru výškou 4.561,48
Eur, čo by sa mohlo považovať za nesplatenú istinu, ale sumu rozdielnu 4.324,49 Eur, znovu bez
uvedenia spôsobu ako k tejto dlžnej sume dospel a okrem toho žiadal aj ďalšiu sumu vo výške 3.245,60
Eur označovanú v žalobe ako úrok z omeškania do 23.10.2016, avšak táto suma nemôže zodpovedať
dohodnutému úroku z omeškania vo výške 9 % ročne z nezaplatenej istiny podľa žaloby 4.324,49

Eur, pretože za obdobie od 04.12.2013 do 23.10.2016 by činil tento úrok z omeškania sadzbou 9 %
iba sumu 1.124,95 Eur. Rovnako nemôže ísť o zmluvné úroky z úveru, ktoré by zo žalovanej istiny
4.324,49 Eur za obdobie od 04.12.2013 do 23.10.2016 narástli len na 1.963,45 Eur. Skôr sa javí, že
suma 3.245,60 Eur, ktorú súd prvej inštancie žalobcovi aj priznal, je súčtom zmluvného úroku 15,59
% p. a. a úroku z omeškania 9 % p. a. z dlžnej sumy, pretože súčet zmluvného úroku a úroku z

omeškania 24,59 % so žalobcom označovanej sumy 4.324,49 Eur ako istiny za obdobie od 04.12.2013
do 23.10.2016 dáva sumu 3.076,55 Eur. Vo vyčíslení pohľadávky ku dňu 23.10.2016 uviedol žalobca
rozdielnu úrokovú sadzbu 24,34 % p. a., čo by mohlo zodpovedať súčtu zmluvného úroku z úveru 15,59
% ročne a zákonného úroku z omeškania 8,75 % ročne. Ak teda súd prvej inštancie vychádzal z názoru,že žalobcovi patria zmluvné úroky z úveru len do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, mal skúmať, z
čoho pozostáva ďalšia žalovaná pohľadávka 3.245,60 Eur, či v tejto sume nie sú započítané aj zmluvné
úroky za obdobie od vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru do 23.10.2016, keď za toto obdobie si

žalobca osobitne úroky z úveru neuplatňuje a požaduje ich priznanie osobitným spôsobom len za dobu
od 24.10.2016 do zaplatenia z dlžnej istiny 4.324,49 Eur. Práve tieto skutočnosti mienil odvolací súd
zistiť výzvou adresovanou žalobcovi na doplnenie skutkových tvrdení.

13. Spor v tejto veci sa považuje za spotrebiteľský spor v zmysle § 290 Civilného sporového poriadku,

keďže ide o spor medzi dodávateľom (veriteľom) a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy
o úvere. V sporoch s ochranou slabšej strany, medzi ktoré patria aj spotrebiteľské spory, môže súd podľa
§ 295 C. s. p. vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo
veci; súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Prvoinštančný súd v zmysle ustanovenia
§ 295 C. s. p. neobstaral žiadne dôkazy na skúmanie odôvodnenosti nároku žalobcu na zaplatenie
sumy 4.324,49 Eur označovanej ním ako istina ani ohľadne nároku uplatňovanej žalobcom ako úrok

z omeškania vo výške 3.245,60 Eur. V spotrebiteľských sporoch dôkazy v prospech dodávateľa súd z
vlastnej iniciatívy nezabezpečuje, vo vzťahu k nemu platí ustanovenie § 185 C. s. p. o potrebe navrhnúť
vykonanie dôkazu mimo tých, ktoré môže súd vykonať aj bez návrhu podľa § 185 ods. 2, 3 C. s. p.

14. Náležitosťou žaloby podľa § 132 ods. 1 C. s. p. je pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich

skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich
skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (ods. 2).
14.1 V žalobe doručenej súdu prvej inštancie 01.12.2016 ani v inom podaní v priebehu celého konania
nie sú zo strany žalobcu pravdivo a úplne opísané rozhodujúce skutočnosti, z ktorých by bolo možné
vyvodiť dôvodnosť uplatňovaného nároku. Zo spisu nie je zistiteľné, ktoré z dohodnutých mesačných

splátok úveru boli žalovaným zaplatené, nie je zrejmé, ktoré splátky úveru neboli uhradené, žalobcom
nebolopreukázané,čotvorí„istinu“,činaozajidelenodlžnúsumuúverualebojevtejtosumezapočítaný
už aj zmluvný úrok alebo úrok z omeškania, za aké časové obdobie, či v tej sume nie sú započítané
poplatky, keď sa líši suma, ktorú by mal 60 splátkami po 120,50 Eur žalovaný zaplatiť žalobcovi (7.230,-
Eur) a suma uvádzaná v zmluve o úvere ako celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom 7.412,- Eur.

Žalobca neuviedol v dostatočnom rozsahu skutkové tvrdenia tak, aby bolo možné posúdiť, či žalobcovi
vznikol podľa zmluvy o spotrebnom úvere uzavretej so žalovaným nárok na všetko, o čo v žalobe žiada.
Zmluvný úrok 15,59 % p. a. má podľa zmluvy platiť žalovaný len z poskytnutého úveru. Pokiaľ nebola
preukázaná výška nesplateného úveru, nie je možné dospieť k záveru, či žalobcovi vznikla povinnosť
zaplatiť žalovanému zmluvné úroky vo výške 15,59 % ročne zo sumy 4.324,49 Eur ako to požaduje

žalobca.

15. Bremeno tvrdenia a preukazovania žalobcu vyplýva z ustanovenia § 132 ods. 1 C. s. p. Ak žalobca
v súlade s § 132 ods. 1 a § 185 ods. 1 C. s. p. neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení,
nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového

stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Žalobca ani netvrdí skutočnosti odôvodňujúce jeho
nárok spôsobom zrozumiteľným pre súd a protistranu, teda nesplnil bremeno tvrdenia a potom nemohol
splniť ani dôkaznú povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda
neunesenie bremena tvrdenia má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá
nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú

podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou
za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Cdo/13/2009 z 24.02.2010).

16. Skutkový stav zistený súdom prvej inštancie neodôvodňuje záver, že by žalovanému vznikla

povinnosť zaplatiť zmluvné úroky vo výške 15,59 % zo sumy 4.324,49 Eur, keď nebolo preukázané, že
práve táto suma má predstavovať nesplatenú časť úveru poskytnutého žalobcom žalovanému. Za tejto
procesnej situácie nebolo potrebné riešiť žalobcom v odvolaní nastolenú otázku, či vzniká žalovanému
povinnosť zaplatiť zmluvné úroky aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalobcom pre porušenie
povinností dlžníkom. K riešeniu tejto otázky by pristúpil odvolací súd len v prípade, ak by žalobca v

zmysle výzvy odvolacieho súdu doplnil skutkové tvrdenia tak, aby bolo zrejmé, z čoho a prečo práve od
dátumu 24.10.2016 požaduje žalobca zaplatenie úrokov až do zaplatenia sumy 4.324,49 Eur.17. Podľa § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

18. Odvolací súd v súlade s § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
druhom výroku ako vecne správne vo výroku. Úroky vo výške 15,59 % zo sumy 4.324,49 Eur nemohli
byť žalobcovi priznané z dôvodu, že nie je zistiteľné, z čoho suma 4.324,49 Eur pozostáva.

19. Odvolací súd musel podľa § 387 ods. 1 C. s. p. v spojení s článkom 16 ods. 3 C. s. p. potvrdiť aj

výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania
v rozsahu 100 % z dôvodu, že opravný prostriedok proti rozsudku súdu prvej inštancie žalovaný dotknutý
výrokom o trovách konania, ktorým súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na plnú náhradu trov
konania,ajkeďbolvsporeibačiastočneúspešný,nepodal. Vkonaníoopravnomprostriedkuavďalšom
konaní nemôže byť podľa článku 16 ods. 3 C. s. p. rozhodnuté nepriaznivejšie pre stranu, ktorá opravný
prostriedok uplatnila. Znamená to, že odvolací súd nemohol zmeniť rozsudok prvoinštančného súdu o

trovách konania v neprospech žalobcu podľa pomeru jeho úspechu vo veci pred súdom prvej inštancie.

20. V odvolacom konaní sa za úspešnú stranu sporu v zmysle § 255 C. s. p. považuje žalovaný. I keď
bol žalovaný plne úspešný v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania žalovanému odvolací
súd nepriznal iba z dôvodu, že mu v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli (porovnaj

uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26.10.2016).

21. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výškyminimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).