Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 21, 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7C/68/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316203426
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8316203426.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: Slovenský

plynárenský priemysel, a.s., Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava, IČO: 35 815 256, zast. TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovaným: 1. M. Ž., rod. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. XXXX/X, XXX XX N., 2. Z.. K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Č.. XXX/XX, XXX XX H., o
zaplatenie sumy 146,87 eur s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaná v 1. rade je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2,93 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,15 % ročne zo sumy 0,83 eur od 05.08.2016 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2,10 eur
od 05.08.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 47,41 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,15 % ročne zo sumy 13,39 eur od 05.08.2016 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 34,02
eur od 05.08.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

Žalovaným v 1. a 2. rade vo vzťahu k žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 31,40
% s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboupodanounatunajšomsúdedňa14.04.2016vočipôvodnežalovanejA.O.domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by ju súd zaviazal na zaplatenie sumy 146,87 eur s úrokom z omeškania vo
výške 5,25 % ročne zo sumy 3,- eur od 28.01.2014 do zaplatenia, vo výške 5,15 % ročne zo sumy 14,22
eur od 01.08.2014 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3,- eur od 25.09.2014 do zaplatenia,
zo sumy 3,- eur od 25.10.2014 do zaplatenia, zo sumy 3,- eur od 26.11.2014 do zaplatenia, zo sumy 3,-

eur od 25.12.2014 do zaplatenia, zo sumy 3,- eur od 28.01.2015 do zaplatenia, zo sumy 78,53 eur od
28.03.2015 do zaplatenia a zo sumy 36,12 eur od 01.05.2015 do zaplatenia.

2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalovaná je fyzická osoba, ktorá bola v zúčtovacom období
od 19.06.2013 do 18.06.2014 a od 19.06.2014 do 27.03.2015 vlastníkom nehnuteľností na adrese
odberného miesta H. XXX, S.. P. O., nar. XX.X.XXXX uzatvoril so žalobcom dňa 24.03.2003 zmluvu o
dodávkeplynupreodberateľovkategóriedomácnosť,nazákladektorejposkytovalnaadreseodberného

miesta H. XXX, S. dodávky a predaj plynu v domácnosti v zmysle platných právnych predpisov,
ktorými sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s plynom. Nakoľko po smrti odberateľa a prechode
vlastníckeho práva nedošlo k odhláseniu odberu zemného plynu a ani k zmene odberateľa, žalobca
naďalej poskytoval dodávky a predaj plynu na odberné miesto podľa zmluvy za čo pre zúčtovacieobdobia od 19.06.2013 do 27.03.2015 odberateľovi vyúčtoval cenu za poskytnuté dodávky plynu
v súlade s platným cenníkom. Žalobca na základe listu zo dňa 10.03.2015 z dôvodu neplatenia
vyúčtovaných faktúr od zmluvy odstúpil. Dlžná suma ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 146,87

eur.

V ďalšom uviedol, že na základe uvedeného mal za to, že vzhľadom na skutočnosť, že po smrti
odberateľa a prechode vlastníckeho práva nedošlo k uzavretiu zmluvy o zmene odberateľa a zemný plyn
bol na odbernom mieste aj naďalej odoberaný, došlo na strane žalovanej k bezdôvodnému obohateniu.

Keďže dodávky a predaj zemného plynu možno považovať za majetkový prospech, ktorý odporca
získal bez právneho dôvodu. Vzhľadom na skutočnosť, že obohatenie spočíva v dodávkach a predaji
zemného plynu, na ktoré odporca nemal právny nárok a naturálna reštitúcia nie je dobre možná, v
zmysle ustanovenia § 458 Občianskeho zákonníka platí žalobcovi peňažná náhrada za dodávky a odber
zemného plynu podľa vystavených faktúr.

3. V priebehu konania pôvodne žalovaná A. O.Á. zomrela. Tunajší súd uznesením č.k. 7C/68/2016-105
zo dňa 12.09.2017 rozhodol o pokračovaní v konaní na strane žalovaných s jej dedičmi a to žalovanými
v 1. a 2. rade.

4. Uznesením č.k. 7C/68/2016-119 zo dňa 30.11.2017 pripustil zmenu petitu žaloby. Predmetom konania

bol tak nárok žalobcu voči žalovanej v 1. rade na zaplatenie sumy 8,55 eur s úrokom z omeškania vo
výške 5,25 % ročne zo sumy 0,18 eur od 28.01.2014 do zaplatenia, vo výške 5,15 % ročne zo sumy 0,83
eur od 01.08.2014 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 0,18 eur od 25.09.2014 do zaplatenia,
zo sumy 0,18 eur od 25.10.2014 do zaplatenia, zo sumy 0,18 eur od 26.11.2014 do zaplatenia, zo
sumy 0,18 eur od 25.12.2014 do zaplatenia, zo sumy 0,18 eur od 28.01.2015, zo sumy 4,57 eur od

28.03.2015 do zaplatenia, zo sumy 2,10 eur od 01.05.2015 do zaplatenia, voči žalovanému v 2. rade
nárok na zaplatenie sumy 138,32 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2,83 eur
od 28.01.2014 do zaplatenia, vo výške 5,15 % ročne zo sumy 13,39 eur od 01.08.2014 do zaplatenia,
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2,83 eur od 25.09.2014 do zaplatenia, zo sumy 2,83 eur od 25.10.2014
do zaplatenia, zo sumy 2,83 eur od 26.11.2014 do zaplatenia, zo sumy 2,83 eur od 25.12.2014 do

zaplatenia, zo sumy 2,83 eur od 28.01.2015, zo sumy 73,96 eur od 28.03.2015 do zaplatenia, zo sumy
34,02 eur od 01.05.2015 do zaplatenia.

5. Žalovaní s podanou žalobou nesúhlasili a žiadali ju zamietnuť.

6. Súd sa oboznámil so žalobou a listinnými dokladmi predloženými v konaní a to výpisom z LV č. XXXX,
zmluvou o dodávke plynu, montážnym listom, upomienkami, faktúrami, rozsudku Okresného súdu
Humenné č.k. 18C/20/2006-34, uznesenia vo veci sp. zn. 6D/297/2016, písomným prípisom žalobcu
zo dňa 10.03.2015, pokusom o zmier, písomnými vyjadreniami strán sporu, výpoveďami žalovaných,
prednesom právneho zástupcu žalobcu a zistil nasledujúci skutkový stav veci:

7. Z čiastočného výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX, okr. S., obec S., kat. územie S. vyplýva, že O. P.
a O. A. sú na tomto liste vlastníctva zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci bytu č. XX, vo vchode X,
na X. poschodí, postaveného na parcele č. XXXX/XXX.

8. Zo Zmluvy o dodávke plynu pre odberateľov kategórie domácnosť zo dňa 24.02.2003 vyplýva, že túto
zmluvu uzatvoril žalobca s odberateľom O. P., r.č. XXXXXX/XXX, na odberné miest ul. H. XXX, S..

Z montážneho listu meradla vyplýva, že ku dňu 24.2.2003 pre odberateľa O. P. na odbernom mieste H.
XXX, S. bolo nainštalované meradlo, a to pre byt.

9. Upomienkou zo dňa 13.01.2014 adresovanou P. O. bol tento vyzvaný na zaplatenie nedoplatku v
celkovej výške 43,70 eur.

Faktúrou č. 319009584 splatnou dňa 27.01.2014 žalobca vyúčtoval P. O. v zmysle platných obchodných

podmienok náhradu vynaložených nákladov za zaslanie upomienky vo výške 3,- eurá.

Faktúrou č. 7419181429 splatnou dňa 31.07.2014 za fakturačné obdobie 19.06.2013 do 18.06.2014
žalobca vyúčtoval P. O. nedoplatok v celkovej výške 14,22 eur.Upomienkou zo dňa 10.09.2014 bol P. O. vyzvaný na zaplatenie nedoplatku, a to v celkovej výške 33,22
eur.

Faktúrouč.3190119682splatnoudňa24.09.2014žalobcaP.O.vyúčtovalvzmysleplatnýchobchodných
podmienok za vystavenie a zaslanie upomienky náhradu vynaložených nákladov vo výške 3,- eurá.

Upomienkou zo dňa 10.10.2014 žalobca vyzval P. O. na zaplatenie nedoplatku v celkovej výške 36,22

eur.

Faktúrou č. 3110079080 žalobca vyúčtoval P. O. v zmysle platných obchodných podmienok za
vystavenie a zaslanie upomienky sumu 3,- eurá a táto faktúra bola splatná dňa 24.10.2014.
Upomienkou zo dňa 11.11.2014 žalobca vyzval P. O. na zaplatenie nedoplatku v celkovej výške 52,22
eur.

Podľa faktúry 311001414, žalobca vyúčtoval P. O. v zmysle platných obchodných podmienok za
vystavenie a zaslanie upomienky náhradu vynaložených nákladov vo výške 3,- eurá.

Upomienkou zo dňa 10.12.2014 žalobca P. O. vyzval na zaplatenie nedoplatku v celkovej výške 55,22

eur.

Faktúrou č. 3160151204 splatnou dňa 24.12.2014 žalobca vyúčtoval P. O. v zmysle platných
obchodných podmienok za vystavenie a zaslanie upomienky náhradu vynaložených nákladov vo výške
3,- eurá.

Upomienkou zo dňa 13.01.2015 žalobca vyzval P. O. na zaplatenie nedoplatku v celkovej výške 58,22
eur.

Faktúrou č. 314013239 splatnou dňa 27.01.2015 žalobca vyúčtoval P. O. v zmysle platných obchodných

podmienok za vystavenie a zaslanie upomienky náhradu vynaložených nákladov vo výške 3,- eurá.

Žalobca faktúrou č. 4900095719 splatnou dňa 27.03.2015 vyúčtoval P. O. v zmysle platných zmluvných
podmienok a cenníka za zabezpečenie účtovného prerušenia obmedzenia dodávky zemného plynu
z titulu neoprávneného odberu pre koncového odberateľa vrátane dopravy v prípade, že meradlo je

nedostupné alebo odberateľ prerušenie obmedzenia neumožnil celkovo sumu 78,53 eur.

Faktúrou č. 7414978681 splatnou dňa 30.04.2015 za fakturačné obdobie 19.06.2014 do 27.03.2015
žalobca vyúčtoval P. O. nedoplatok za dodávky plynu vo výške 36,12 eur.

10. Žalobca písomným prípisom zo dňa 10.03.2015 adresovaným P. O. odstúpil od zmluvy o dodávke
plynu.Zároveňhovyzvalnazaplateniepohľadávky,ktorúevidujepolehotesplatnostivovýške71,22eur.
Zásielka bola žalobcovi vrátená podľa pripojenej doručenky ako nedoručená, a to dôvodu, že adresát
zomrel.

11. Pokusom o zmier zo dňa 08.02.2016 bola žalovaná vyzvaná na zaplatenie dlžnej sumy vo výške
146,87 eur a to najneskôr do 11.2.2016.

12. Z rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 18C/20/2006-34 zo dňa 19.12.2016 vyplýva, že
manželstvo A. O., rod. K. a P. O. uzavreté dňa 19.11.1998 bolo rozvedené. Tento rozsudok nadobudol

právoplatnosť dňa 1.2.2007.

13. Podľa uznesenia vo veci sp. zn. 6D/297/2016, Dnot. XXX/XXXX dedičmi po zomrelej A. O., rod.
K., nar. XX.X.XXXX a zomrelej X.XX.XXXX . sú M. Ž., rod. K., D. O., rod. K. a Z.. K. K., rod. K.. Z
daného uznesenia tiež vyplýva, že medzi dedičmi po poručiteľke bola schválená dohoda o vyporiadaní

dedičstva, kde dedičstvo po poručiteľke nadobudli M. Ž., rod. K. a Z.. K. K., rod. K..
14. Pôvodne žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 19.08.2016 uviedla, že
žalobca uviedol, že dňa 24.02.2003 uzatvoril s P. O. zmluvu o dodávke plynu pre odberateľov kategórie
domácnosť, na základe ktorej poskytoval na adresu odberného miesta P.Š. O., H. X/XXX, S. dodávkya predaj plynu v domácnosti v zmysle platných právnych predpisov, ktorými sa ustanovujú pravidlá pre
fungovanie trhu s plynom. Ďalej uviedol, že po smrti P. O. a prechode vlastníckeho práva nedošlo k
odhláseniu odberu zemného plynu ani k zmene odberateľa, že žalobca aj naďalej poskytoval dodávky

a predaj plynu na odberné miesto a vyúčtoval cenu za poskytnuté dodávky plynu v súlade s platným
cenníkom. Z tvrdenia žalobcu jednoznačne vyplýva, že sa jedná o zmluvný vzťah uzatvorený medzi p.
P. O. a žalobcom, a teda nie žalovanou. Túto skutočnosť potvrdzujú aj dôkazy uvedené žalobcom, keď
všetky sú adresované p. P. O., a to aj napriek tomu, že žalobca má vedomosť o tom, že P. O. je mŕtvy,
keďže sa zásielky vracali žalobcovi s uvedením, že adresát je mŕtvy. Žalovaná nebola oprávnená a ani

nemohla vzhľadom na iné miesto trvalého bydliska preberať poštu za p. P. O. a o predmetnej veci sa
dozvedela až z uznesenia Okresného súdu Humenné.

V ďalšom uviedla, že dňa 01.02.2007 bolo manželstvo medzi ňou a p. P. O. právoplatne rozvedené a v
odôvodnení tohto rozsudku je uvedené, že žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť, teda byt na adrese
H. XXX, S. v roku 1998 a odsťahovala sa do N. a na miesto spoločnej domácnosti sa nevrátila. Zánikom

manželstva dochádza i k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z uvedeného dôvodu ona
nemôže zodpovedať za dlhy P. O.Č., ktoré mu vznikli po zániku manželstva. Dňa XX.XX.XXXX P. O.
zomrel, a keďže ona nepatrí ani do jednej zo štyroch dedičských skupín, nemohli na ňu v zmysle §
470 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejsť dlhy po p. P. O.. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva,
že ona nie je pasívne vecne legitimovaná v danej právnej veci, a to z dôvodu, že predmetná zmluva o

odbere bola uzavretá medzi žalobcom a p. P. O. dňa 24.02.2013, teda v období po rozvode a keďže
ona nepatrí ani do jednej z dedičských skupín, nemohol na ňu prejsť ani dlh po zosnulom. Navyše ona
od roku 1998 nežije na H. XXX, S., teda danú nehnuteľnosť v predmetnom období neužívala a z toho
dôvodu sa ani nemohla bezdôvodne obohatiť na úkor žalobcu.

Žalobca si v žalobe nárokuje aj uhradenie faktúry 3190095854 na sumu 3,- eurá so splatnosťou
27.01.2014 a keďže sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za 2 roky a žalobca si svoj
nárok uplatnil dňa 30.03.2016, v zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto vznáša aj námietku
premlčania.

V ďalšom uviedla, že žalobca si faktúrami, ktoré boli predložené v tomto konaní uplatňuje aj nárok
na zaplatenie súm 3,- eur, a to za zaslanie upomienky a v tomto smere poukázala, že na základe
judikatúry sa náhrada nákladov za upomienku uvedená v cenníku externých služieb a výkonov považuje
za neprijateľnú zmluvnú podmienku. V tomto smere poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline
zo dňa 25.9.2014 sp. zn. 9Co/430/2014.

Žalobca celú žalobu koncipoval ako žalobu na plnenie zo zmluvy a smeroval ju voči inej osobe než
je osoba žalovaná. V celej žalobe sa ani slovkom nezmienil v čom má spočívať jej pasívna vecná
legitimácia a v čom má spočívať jej bezdôvodné obohatenie. Neodôvodnil ako malo bezdôvodné
obohatenie na jej strane vzniknúť a prečo by malo korešpondovať s výškou pohľadávky, ktorú účtoval

voči P. O.. Keďže jej žalobca nedoručil žiadnu výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia, nemohla
takáto povinnosť vzniknúť a nemohla sa ani voči tomuto tvrdenému nároku žalobcu brániť. Z tohto
dôvodu považuje žalobu za predčasnú v dôsledku čoho nemohlo vzniknúť žalobcovi právo na uplatnené
príslušenstvo pohľadávky.

15. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 22.09.2016 uviedol, že nebohý P. O. zomrel dňa XX.XX.XXXX
a so žalobcom uzatvoril dňa 24.02.2003 zmluvu o dodávke plynu pre odberateľov kategórie domácnosť,
na základe ktorej poskytoval žalobca odberateľovi na adresu odberného miesta H.E. XXX, S. dodávky a
predaj plynu v domácnosti v zmysle platných právnych predpisov. Nakoľko po smrti odberateľa nedošlo
k odhláseniu odberu zemného plynu ani k zmene odberateľa, žalobca sa z objektívnych príčin nemal

ako dozvedieť o zániku zmluvy smrťou odberateľa a z toho dôvodu naďalej poskytoval dodávky a predaj
plynu na odberné miesto podľa zmluvy. Pre zúčtovacie obdobie od 19.06.2013 do 27.03.2015 preto
vyúčtoval odberateľovi cenu za poskytnuté dodávky plynu v súlade s platným cenníkom. Žalovaná bola
v horeuvedených zúčtovacích obdobiach, ktoré sú obdobiami odoberania plynu po smrti odberateľa
vlastníkom nehnuteľností na adrese odberného miesta. Na základe skutočností, že po smrti odberateľa

si žalovaná nesplnila svoju povinnosť podľa ustanovenia § 4 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva
č. 265 z roku 1999 a neuzavrela so žalobcom zmluvu, resp. neukončila odber zemného plynu a zemný
plyn bol v dôsledku tejto skutočnosti na odbernom mieste aj naďalej odoberaný, teda došlo na strane
žalovanej k bezdôvodnému obohateniu, keďže dodávky a predaj zemného plynu bez uzavretej zmluvypredstavujú majetkový prospech, ktorý žalovaná ako vlastník odberného miesta získala bez právneho
dôvodu. Vzhľadom na skutočnosť, že obohatenie spočíva v dodávkach a predaji zemného plynu, na
ktoré žalovaná nemala právne nárok a naturálna reštitúcia nie je dobre možná, v zmysle ustanovenia

§ 458 Občianskeho zákonníka patrí žalobcovi peňažná náhrada za dodávky a odber zemného plynu
podľa vystavených faktúr.

V ďalšom žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/124/2002. V tomto kontexte
žalobca poukázal, že nárok žalobcu uplatnený žalobou nie je zmluvným nárokom, nakoľko ide o nárok,

ktorý vznikol po smrti odberateľa. V dôsledku tejto skutočností takýto nárok nemohol prejsť na právnych
nástupcovodberateľa,apretojeprávneirelevantné,čižalovanápatrídojednejzozákonnýchdedičských
skupín po odberateľovi alebo nie. Rovnako tak je právne irelevantné, či manželstvo odberateľa a
žalovanej v čase dodávok a predaja plynu trvalo alebo nie. Pasívna legitimácia žalovanej je daná tým,
že žalovaná bola vlastníkom odberného miesta a po smrti odberateľa ňou ako novým odberateľom
neboli splnené povinnosti ustanovené Vyhláškou Ministerstva hospodárstva č. 265/1999 a žalovaná v

dôsledku opomenutia týchto svojich povinností získala majetkový prospech bez právneho dôvodu.

Pokiaľ sa jedná o vznesenú námietku premlčania, v tomto smere žalobca poukázal na skutočnosť, že
žalovaná získala neoprávnený majetkový prospech v dôsledku porušenia svojich zákonných povinností,
teda úmyselne sa bezdôvodne obohatila a v súlade s ustanoveniami § 107 ods. 2 Občianskeho

zákonníka sa právo na vydanie úmyselného bezdôvodného obohatenia premlčuje za 10 rokov odo dňa
kedy k nemu došlo. Na základe uvedeného zastáva názor, že svoj nárok si pred súdom uplatnil v rámci
plynutia 10 ročnej premlčacej doby.

16. Pôvodne žalovaná v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 28.10.2016 uviedla, že tvrdenia

žalobcu, že sa z objektívnych príčin nemal ako dozvedieť o smrti odberateľa, teda P.H. O. považuje
za klamlivé a účelové s cieľom ospravedlniť svoje konanie. Nakoľko má za to, že na doručenkách
adresovaných odberateľovi boli vyznačené v kolónke adresát zomrel, považuje za preukázané, že
sa žalobca o smrti odberateľa dozvedel. O tom svedčí aj dôkaz uvedený žalobcom, a to odstúpenie
od zmluvy zo dňa 10.3.2015. To, že sa žalobca o smrti odberateľa nedozvedel, aj keď podľa nášho

názoru dozvedel ešte nezakladá pasívnu legitimáciu žalovanej. Žalobca ďalej argumentuje, že si
žalovaná vlastníčka nehnuteľností v zmysle § 4 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva č. 265/1999
nesplnila povinnosť a neuzavrela so žalobcom zmluvu, resp. neukončila odber zemného plynu. V
tomto smere poukázala, že v zmysle § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a to aj s poukazom na
rozsudok o rozvode je zrejmé, že žalovaná nie je výlučnou vlastníčkou danej nehnuteľností, ale je

podielovou spoluvlastníčkou vo výške podielu 1/2 k danej nehnuteľnosti. Ďalej z tohto rozvodového
rozsudku je zrejmé, že žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť, teda byt na adrese H.E. XXX, S. v roku
1998 a odsťahovala sa do N. a na miesto spoločnej domácnosti sa nevrátila a o danú nehnuteľnosť
neprejavovala žiadny záujem. Z vyššie uvedených tvrdení jednoznačne vyplýva, že žalovaná v danej
veci nie je pasívne legitimovaná, a to z dôvodu, že žalovaná od roku 1998 nežije na adrese odberného

miesta, teda danú nehnuteľnosť v predmetnom období neužívala a z toho dôvodu sa ani nemohla
bezdôvodne obohacovať na úkor žalobcu. Predmetná nehnuteľnosť nebola v danom období obývaná,
tým nemohlo dochádzať k nijakým odberom zemného plynu po smrti P. O..

V zmysle § 4 Vyhlášky č. 265/1999 je jednoznačne uvedená legálna definícia odberateľa pre kategóriu

domácnosť, a to že odberateľom kategórie domácnosť je odberateľ, ktorý plyn odoberá pre svoju
vlastnú potrebu. Túto podmienku nemohla žalovaná splniť za žiadnych okolností, keďže sa keďže sa
v predmetnej nehnuteľnosti preukázateľne nezdržiavala od roku 1998, tým bolo fyzicky nemožné, aby
plyn odoberala bez zmluvného vzťahu pre svoju vlastnú spotrebu okrem jej podielu na spoluvlastnícke
nehnuteľnosti nemá k danej nehnuteľnosti žiaden vzťah. Na základe vyššie uvedeného tým jednoznačne

žalovaná nemohla byť novým odberateľom v zmysle tejto Vyhlášky. Žalovaná nemohla byť novým
odberateľom z dôvodu, že danú nehnuteľnosť neužívala od roku 1998 ani sa nemala akým spôsobom
dozvedieť s kým mal zosnulý P. O. uzavretý zmluvný vzťah.

K bezdôvodnému obohateniu žalovanej taktiež nemohlo dôjsť, pretože nedošlo k obohateniu na

žalovanej, resp. žalovaná nemala ani nemohla mať za žiadnych okolností z plnenia žalobcu žiadny
majetkový prospech, keďže danú nehnuteľnosť neužívala. Žalobca odrazu zmenil právnu kvalifikáciu
uplatneného nároku zo zmluvného plnenia na bezdôvodné obohatenie, ale vôbec neuviedol ako dospel
k výške nároku na bezdôvodné obohatenie, prečo uplatnil tento nový nárok v rovnakej výške akonárok na zmluvné plnenie. Minimálne účtované poplatky za upomienky predsa nemôžu predstavovať
bezdôvodné obohatenie. Argumentácia proti vzneseniu námietky premlčania, že došlo v zmysle § 107
ods. 2 Občianskeho zákonníka k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu, a teda právo na vydanie

bezdôvodného obohatenia sa premlčuje za 10 rokov v zmysle vyššie uvedeného je jednoznačne
preukázané, že za žiadnych okolností nešlo o úmysel žalovanej.

V ďalšom uviedla, že v prípade, ak sa súd prikloní na odôvodnenie pasívnej legitimácie zo strany
žalobcu, tak žalobca nemá za žiadnych okolností nárok na úroky z omeškania tak ako ich uvádza vo

svojom návrhu zo dňa 30.3.2016, teda odo dňa splatnosti pohľadávky, keďže žalovaná sa preukázateľne
dozvedela o pohľadávke až uznesením Okresného súdu Humenné zo dňa 28.7.2016, teda žalobcovi
vzniká nárok až odo dňa doručenia uznesenia žalovanej. Má za to, že žalobca neodôvodnil ako malo
k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej dôjsť a prečo by malo korešpondovať s výškou
pohľadávky, ktorú účtoval voči P. O.. Keďže žalovanej žalobca nedoručil žiadnu výzvu na vydanie
bezdôvodného obohatenia, žalovanej nemohla takáto povinnosť vzniknúť a nemohla sa ani voči

tvrdenému nároku žalobcu brániť. Z toho dôvodu považuje žalobu za predčasnú v dôsledku čoho
nemohlo žalobcovi vzniknúť právo na uplatnené príslušenstvo pohľadávky.

17. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 02.12.2016 uviedol, že nakoľko žalovaná zomrela, navrhuje,
aby súd po skončení konania o dedičstve rozhodol o tom, že v konaní pokračuje s dedičmi žalovanej,

resp. s osobami, na ktoré podľa výsledku dedičského konania prešla povinnosť, o ktorú v konaní ide.

Ďalej uviedol, že pokiaľ sa jedná o vyjadrenie žalovanej, že už v žalobe uviedol a nepoprel, že o úmrtí
odberateľa sa dozvedel, nakoľko už v podanej žalobe uplatnený nárok vymedzil nárok ako nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia, a to z toho titulu, že odberateľ zomrel a po smrti odberateľa a

následnom prechode vlastníckeho práva nedošlo k odhláseniu odberu zemného plynu ani k zmene
odberateľa. Keďže po smrti odberateľa a prechode vlastníckeho práva nedošlo k uzavretiu zmluvy a
zmene odberateľa a zemný plyn bol na odberné miesto aj naďalej odoberaný, došlo podľa názoru
žalobcu na strane žalovanej k bezdôvodnému obohateniu, keďže dodávky a predaj zemného plynu
možno považovať za majetkový prospech, ktorý žalovaná získala bez právneho dôvodu. Vzhľadom na

skutočnosť, že obohatenie spočíva v dodávkach a predaji zemného plynu, na ktoré žalovaný nemal
právny nárok a naturálna reštitúcia nie je dobre možná, patrí žalobcovi peňažná náhrada za dodávky
a odber zemného plynu podľa vystavených faktúr. Na základe uvedeného v žiadnom prípade nemožno
hovoriť o tom, že by žalobca zmenil právnu kvalifikáciu uplatneného nároku zo zmluvného plnenia
na bezdôvodné obohatenie. Žalovaná bola v uvedených zúčtovacích obdobiach, ktoré sú obdobiami

odoberania plynu po smrti odberateľa vlastníkom nehnuteľností na adrese odberného miesta. Na
základe skutočností, že po smrti odberateľa si žalovaná nesplnila svoju povinnosť podľa § 4 ods. 3
Vyhlášky č. 265/1999 a neuzavrela so žalobcom zmluvu, resp. neukončila odber zemného plynu a
zemný plyn bol v dôsledku tejto skutočností na odbernom mieste aj naďalej odoberaný, došlo na strane
žalovanej k bezdôvodnému obohateniu, keďže dodávky a predaj zemného plynu bez uzavretej zmluvy

predstavuje majetkový prospech, ktorý žalovaná ako vlastník odberného miesta získala bez právneho
dôvodu.

V ďalšom žalobca poukázal, že zemný plyn bol preukázateľne spotrebovaný a žalovaná ako vlastník
nehnuteľností bola v rozhodnom období jedinou osobou, ktorá disponovala právnym titulom, na základe

ktoréhosamohlanamiesteodbernéhomiestazdržiavať.Zemnýplynboltedabezpochybyspotrebovaný
pre osobnú potrebu žalovanej, a to bez ohľadu na to, či bol zemný plyn neoprávnene spotrebovaná
napr. na vykurovanie odberného miesta, resp. či bol spotrebovaný osobou, ktorú žalovaná na miesto
odbernéhomiestadobrovoľnevpustilaakovlastníknehnuteľností.Podľajehonázoruvlastníkodberného
miesta tým, že nesplnil povinnosť, ktorá mu vyplýva z právnych predpisov, umožnil, aby týmto jeho

protiprávnym konaním došlo k bezdôvodnému obohateniu, za ktoré zodpovedá. Právne predpisy
s týmto konaním počítajú, a preto Vyhláška č. 265/1999 stanovuje, že ak do 8 dní od prevzatia
objektov, ktorých je odberné plynové zariadenie neuzavrie odberateľ zmluvu a neoznámi stav počítadla
meradla, zodpovedá za celý odber odo dňa posledného odpočtu plynu vykonaného u predchádzajúceho
odberateľa. Na základe uvedeného opätovne poukázal, že pasívna legitimácia žalovanej je daná tým, že

žalovaná bola vlastníkom odberného miesta a po smrti odberateľa ako nový odberateľ nebola splnená
povinnosť ustanovená Vyhláškou č. 265/1999.18. Žalovaní v 1. a 2. rade v písomnom vyjadrení zo dňa 26.09.2017 uviedli, že sa stotožňujú a
pridržiavajú sa vyjadrenia žalovanej, teraz už nebohej A. O.. V ďalšom uviedli, že nie sú pasívne
legitimovaní. Nemali vedomosť o tom, že nejaká pohľadávka spolu v sume 146,86 eur zo strany žalobcu

voči žalovanej existuje a žalobca ani túto pohľadávku neprihlásil do dedičského konania žalovanej. V
ďalšom uviedli, že žiadajú žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

19. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 08.12.2017 uviedol, že v posudzovanom prípade nikdy
nedošlo k vymáhaniu pohľadávky od zomrelého. Pohľadávka, ktorá je v tomto konaní voči žalovaným

uplatňovaná vznikla v dôsledku porušenia zákonných povinností pôvodne žalovanej v dôsledku čoho
došlo na jej strane k bezdôvodnému obohateniu. Pôvodne žalovaná bola totiž v súdenom prípade
vlastníkom odberného miesta, na ktoré bol dodávaný zemný plyn na základe zmluvy uzatvorenej s
odberateľom. Keďže po smrti odberateľa pôvodnou žalovanou ako novým odberateľom nebol splnené
povinnosti ustanovené Vyhláškou č. 265/1999 a pôvodne žalovaná v dôsledku opomenutia týchto
svojich povinností získala majetkový prospech bez právneho dôvodu, pričom naturálna reštitúcia nie je

dobré možná, v zmysle ustanovenia § 458 Občianskeho zákonníka, patrí žalobcovi peňažná náhrada
za dodávky a odber zemného plynu podľa vystavených faktúr. Keďže v čase podania žaloby mala
pôvodne žalovaná spôsobilosť na práva a povinnosti, námietky žalovaných uvedené vo vyjadrení zo
dňa 26.10.2017 sú nepravdivé a podľa názoru žalobcu aj účelové. Námietka o nedostatku pasívnej
legitimácie žalovaných je absurdná, nakoľko je zrejmé, že sú dedičmi po pôvodne žalovanej.

20. Žalovaní v písomnom vyjadrení zo dňa 17.02.2018 uviedli, že uplatňovaný nárok v predmetnom
sporovom konaní vecne súvisí s nehnuteľnosťou, ktorej mala vzniknúť tzv. pohľadávka žalobcu a to
v byte v S., súp. č. XXX na ul. H.. Na predmetnú nehnuteľnosť sa vzťahuje odberné miesto, pričom
ani predmetná nehnuteľnosť a s ňou súvisiaci uplatňovaný záväzok žalobcu netvoria masu dedičstva

po poručiteľke A. O., rod. K., a preto ani objektívne nemohli byť a neboli prejednané v predmetnom
dedičskom konaní. Z uvedeného dôvodu ako dedičia poručiteľky nemohli nadobudnúť z masy dedičstva
predmetný záväzok. Predmetom dedičstva po nebohej A. O. boli iba nehnuteľností po ich rodičoch v kat.
území K. a N.. Zdôraznili, že so žalovanou pohľadávkou A. O. nemala nič spoločné, lebo bola s P. O.
rozvedené, nežili v spoločnej domácnosti už od roku 1997 a A. O. bývala v N. J. Š. W. od 17.02.2010

až do svojej smrti do X.XX.XXXX. Pokiaľ majú vedomostí po nebohom P. O. prebieha dedičské konanie
súvisiace s bytom na ul. H. na Notárskom úrade Z.. Y.. Majú vedomosť aj o tom, že nebohý P. O.
má sestru, ktorá žije niekde v Českej republike. Vzhľadom na uvedené skutočností nie sú pasívne
legitimovaní v predmetnom sporovom konaní.

Podľa potvrdenia Mesta N., Mestského úradu N. zo dňa 05.02.2018 Mestský úrad v N. týmto potvrdzuje,
žeA.O.,nar.XX.XX.XXXXmalatrvalýpobytnaadreseN.,Š.XXXX/XXod17.02.2000aždo07.10.2016.

21. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 7.3.2018 uviedol, že podľa jeho názoru sú žalovaní
pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní. Aj z predloženého listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že

žalovaná bola ku dňu vyhotovenia tohto čiastočného výpisu vlastníkom odberného miesta. Vlastníkom
odberného miesta bola pôvodne žalovaná aj ku dňu svojej smrti a ako vlastník odberného miesta je
pôvodne žalovaná na liste vlastníctva vedená až do dnešného dňa. Pokiaľ teda dedičské konanie po
pôvodne žalovanej právoplatne sa skončilo a uvedený majetok nebol prejednaný, žalovaní by mali
na túto skutočnosť reagovať, strážiť si svoje práva a podať na príslušný súd návrh na vykonanie

dodatočného konania o dedičstve. V ďalšom poukázal, že sú aj rozporné tvrdenia ohľadom toho, že
pôvodne žalovaná nežila s pôvodným odberateľom v roku 1997, keď z predloženého listu vlastníctva
vyplýva, že predmetný byt nadobudli do vlastníctva dňa 28.2.2000. Pokiaľ sa jedná o predložené
potvrdenie o trvalom pobyte pôvodne žalovanej, tak v tomto smere uviedol, že tento dokument je bez
právneho významu, teda je bez právneho významu to, či pôvodne žalovaná obývala odberné miesto a či

bola práve pôvodne žalovaná tá, ktorá spotrebovala na adrese odberného miesta zemný plyn. Uplatnený
nárok je totiž nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia a to z toho titulu, že pôvodný odberateľ
zomrel a po smrti pôvodného odberateľa a následnom prechode vlastníckeho práva k odbernému
miestu na pôvodnú žalovanú nedošlo k odhláseniu odberného zemného plynu ani k zmene odberateľa.
Keďže po smrti pôvodného odberateľa a prechode vlastníckeho práva na A. O. nedošlo k uzavretiu

zmluvy a zmene odberateľa a zemný plyn bol na odbernom mieste aj naďalej odoberaný, došlo podľa
jeho názoru na strane pôvodne žalovanej A. O. k bezdôvodnému obohateniu, keďže dodávky a predaj
zemnéhoplynumožnopovažovaťzamajetkovýprospech,ktorýpôvodnežalovanázískalabezprávneho
dôvodu. Pôvodne žalovaná bola v zúčtovacích obdobiach, ktoré sú obdobiami odoberania plynu posmrti odberateľa vlastníkom nehnuteľností na adrese odberného miesta. Zemný plyn bol preukázateľne
spotrebovaný a pôvodne žalovaná ako vlastník nehnuteľností bola v rozhodnom období jedinou osobou,
ktorá disponovala právnym titulom, na základe ktorého sa mohla na mieste odberného miesta zdržiavať.

Zemný plyn bol teda bezpochyby spotrebovaný pre osobnú potrebu pôvodne žalovanej, a to bez ohľadu
na to, či bol zemný plyn neoprávnene spotrebovaný napr. na vykurovanie odberného miesta, resp. či
bol spotrebovaný osobou, ktorá pôvodnou žalovanou na miesto odberného miesta dobrovoľne vpustila
ako vlastník nehnuteľností. Podľa názoru žalobcu vlastník odberného miesta umožnil, aby týmto jeho
protiprávnym konaním došlo k bezdôvodnému obohateniu, za ktoré zodpovedá. Na základe vyššie

uvedeného trvá na tom, že vznesená námietka nedostatku pasívnej legitimácie žalovanými je absurdná,
keďže ich pasívna legitimácia vyplýva zo skutočností, že sú dedičmi po pôvodne žalovanej, a preto
navrhol, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

22. Žalovaná v 1. rade v písomnom vyjadrení zo dňa 25.4.2017 uviedla, že namieta tvrdenia žalobcu,
že došlo k prechodu vlastníckeho práva k bytu č. XX na adrese H. XXX, I. S., nakoľko z listu vlastníctva

XXXX vyplýva, že ako vlastníci sú stále vedení P. O. a A. O. a to ako bezpodieloví spoluvlastníci.
Dedičské konanie po nebohom P. O. vedené na Notárskom úrade Z.. Y. nie je právoplatne skončené, a
teda nie je ani zrejmé, ktorý z dedičov nadobudne predmetný byt, a teda kto má byť pasívne legitimovaný
v tomto súdnom spore. V tejto súvislosti zastáva názor, že vzhľadom na to, že pred smrťou P. O.
došlo k právoplatnému rozvodu manželstva s A. O., táto by ani nepripadala ako dedič podľa prvej

dedičskej skupiny, a teda v tomto smere by mali byť žalovaní dedičia po P. O.. Má za to, že na strane
A. O. nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu v rozhodnom období, nakoľko sa v predmetnom byt
nezdržiavala a ani tam nebývala. Predmetný byt bol síce v čase uzavretia zmluvy o dodávke plynu v
bezpodielovom spoluvlastníctve manželov P. O. a A. O., avšak na základe rozsudku Okresného súdu
Humenné došlo k rozvodu manželstva a toto rozhodnutie bolo právoplatné 1.2.2007. Po rozvode A.

O. už nežila v spoločnej domácnosti s P. O., a teda po uvedenom dátume už nemohla logicky požívať
žalobcom poskytované služby. Podľa jej vedomostí A. O. minimálne od roku 2010 sa zdržiavala v N.
vo vlastnom byte, ktorý odkúpila od mesta. Takisto uviedla, že namieta, že v rozhodnom období bol
plyn na odbernom mieste aj naďalej odoberaný. Žalobca nepreukázal žiadnym listinným dôkazom napr.
odpisom stavu plynomera, že v rozhodnom období po smrti P. O. došlo k reálnej spotrebe plynu na

odbernom mieste. Za neoprávnený majetkový prospech by bolo možné považovať reálnu spotrebu plynu
bez právneho dôvodu, nie však neplatenie fixnej mesačnej sadzby podľa príslušnej tarify vzťahujúcej na
dané odberné miesto, ktorá povinnosť zanikla smrťou odberateľa.

23. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 14.05.2018 uviedol, že ako aj vyplýva zo samotného

vyjadrenia žalovanej v 1. rade bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, teda pôvodného odberateľa
a pôvodne žalovanej zaniklo ku dňu 01.02.2007. Keďže ani do 3 rokov od zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželstvo manželov medzi pôvodným odberateľom a pôvodne žalovanou nedošlo k
jeho vyporiadaniu, v zmysle ustanovenia § 149 ods. 5 Občianskeho zákonníka sa pôvodný odberateľ a
pôvodne žalovaná stali podielovými spoluvlastníkmi odberného miesta, a to každý zo spoluvlastníckym

podielom o veľkosti 1/2. V tomto smere má vedomosť o tom, že odberné miesto nebolo predmetom
dedičského konania po pôvodne žalovanej. Žalovaný v 1. a 2. rade preto dáva do pozornosti ustanovenie
§ 211 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku. Predmetom konania v posudzovanom spore sú nároky
za odobraný zemný plyn, ktorý bol odobraný po smrti pôvodného odberateľa. Uvedená skutočnosť
vylučuje, aby za takto získané bezdôvodné obohatenie zodpovedali dedičia po pôvodnom odberateľovi,

nakoľkonemôžuzodpovedaťzadlh,ktorývznikolposmrtiporučiteľa.Posmrtipôvodnéhoodberateľabol
jediným podielovým spoluvlastníkom, ktorý disponoval právnym titulom, na základe ktorého sa mohol na
odbernom mieste zdržiavať iba pôvodne žalovaný t.j. A. O.. Zemný plyn bol na odbernom mieste v tom
čase spotrebovaný, čo v konaní nielen tvrdil, ale aj preukázal predloženými faktúrami, ktoré preukazujú
reálnu spotrebu zemného plynu na odbernom mieste.

Ako vyplýva z vyúčtovacej faktúry č. 7419181429 v období od 19.6.2013 do 18.6.2014 bolo na odbernom
miestespotrebovanýchcelkom36m3zemnéhoplynu. Akovyplývazvyúčtovacejfaktúryč.7414978681
v období od 19.6.2014 do 27.3.2015 bolo na odbernom mieste spotrebovaných celkom 24 m3 zemného
plynu. V rozhodnom období tak bolo na odbernom mieste spotrebovaných spolu 60 m3 zemného plynu.

Žalobca teda v konaní uniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, že zemný plyn bol na
odbernom mieste spotrebovaný, pričom takto spotrebovaný plyn bol bezpochyby spotrebovaný pre
osobnú potrebu pôvodne žalovanej, nakoľko táto bola jediným podielovým spoluvlastníkom oprávnenýmsa zdržiavať na odbernom mieste, a teda zároveň bola osobou, ktorá v zmysle § 4 ods. 3 Vyhlášky č.
265/1999malapovinnosťodhlásiťsazodberuzemnéhoplynuresp.ohlásiťžalobcovizmenuodberateľa.
Keďže po smrti pôvodného odberateľa nedošlo k uzavretiu zmluvy a zmene odberateľa a zemný plyn

bol na odbernom mieste aj naďalej odoberaný, došlo na strane pôvodne žalovanej k bezdôvodnému
obohateniu, keďže dodávky a predaj zemného plynu možno považovať za majetkový prospech, ktorý
pôvodne žalovaná získala bez právneho dôvodu. V tomto smere poukázal, že je bez právneho významu,
či pôvodne žalovaná v odbernom mieste bývala, nakoľko zemný plyn mohol byť spotrebovaný aj na
vykurovanie odberného miesta, resp. aj inou osobou, ktorú pôvodne žalovaná na miesto odberného

miesta dobrovoľne vpustila. Táto skutočnosť nemá žiadny vplyv na povinnosť pôvodne žalovanej po
smrti pôvodného odberateľa odhlásiť odber zemného plynu, resp. ohlásiť zmenu odberateľa. Túto
povinnosť si pôvodne žalovaná nesplnila, v dôsledku čoho došlo na strane pôvodne žalovanej k
bezdôvodnému obohateniu. Žalovaní v 1. a 2. rade sú dedičmi po pôvodne žalovanej, v dôsledku čoho
sú v tomto spore pasívne vecne legitimovaní. Pohľadávka, ktorá je v tomto konaní voči žalovaným
uplatňovaná podanou žalobou vznikla v dôsledku porušenia zákonných povinností pôvodne žalovanej, v

dôsledku čoho došlo na jej strane k bezdôvodnému obohateniu. Pôvodne žalovaná bola totiž v súdenom
prípade vlastníkom odberného miesta, na ktoré bol dodaný zemný plyn na základe zmluvy uzatvorenej
s pôvodným odberateľom.

24. Podľa § 451 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky

zákonník“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa

poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva
za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli
poručiteľovou smrťou.

Podľa § 470 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho
pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa

premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,

keď k nemu došlo.

Podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú
oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak do troch rokov od zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu,
platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich
veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako

vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom
spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných
majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.Podľa § 137 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym
predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú
oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom

alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Podľa § 4 ods. 1 a 2 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 265/1999 Z.z. ktorou sa ustanovujú
podrobnosti o podmienkach pripojenia, dodávok a merania plynu (ďalej len ,,Vyhláška“), odberateľom
kategóriedomácnosťjeodberateľodoberajúciplynpresvojuvlastnúspotrebu,nievšaknapodnikateľské
účely. Za odberné miesto sa považuje odberné plynové zariadenie používané jedným odberateľom, do
ktorého sa uskutočňuje dodávka plynu z verejného rozvodu plynu meraná jedným meradlom. V prípade

pochybností určí odberné miesto dodávateľ.

Podľa § 4 ods. 3 Vyhlášky, pri zmene odberateľa v tom istom odbernom mieste nový odberateľ uzavrie
zmluvu a oznámi stav počítadla meradla najneskôr do ôsmich dní od prevzatia objektov, v ktorých je
odberné plynové zariadenie; ak túto požiadavku nesplní, zodpovedá za celý odber odo dňa posledného

odpočtu plynu vykonaného u predchádzajúceho odberateľa.

26. V danej právnej veci mal súd za preukázané, že počas trvania manželstva pôvodne žalovanej
A. O. s manželom P., jej manžel so žalobcom uzatvoril zmluvu o dodávke plynu pre odberné miesto
H. XXX I. S. a to dňa 24.02.2003 - byt v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. Ich manželstvo bolo

právoplatnerozvedenékudňu01.02.2007.Následnenedošlomedzinimikvyporiadaniubezpodielového
spoluvlastníctva a preto uplynutím troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva sa obaja stali
podielovými spoluvlastníkmi bytu na ul. H. XXX I. S. v podiele 1/2. V predmetnom byte v uvedenom čase
už dlhšiu dobu býval sám P. O..

Pán P. O. zomrel dňa XX.XX.XXXX a teda jedinou osobou, vzhľadom na skutočnosť, že dedičské
konanie po nebohom ešte v žalovanom období nebolo ukončené, osobou oprávnenou disponovať a
nakladať s bytom na ul. H. I. S. bola pôvodne žalovaná A. O.. Tá však voči žalobcovi nepostupovala v
súlade s Vyhláškou č. 265/1999 Z.z.

27. V období od 19.06.2013 do 27.03.2015 bola do predmetného bytu zo strany žalobcu vykonávaná
dodávka plynu, pričom rozsah dodaného plynu vyplýva z vyúčtovacích faktúr predložených v tomto
konaní. Za obdobie 19.06.2013 až 18.06.2014 boli žalobcovi uhradené aj preddavky za odber plynu a
to v celkovej výške 36,- eur, pričom posledná úhrada bola zo dňa 30.04.2014 vo výške 7,- eur. Celkový
nedoplatok za odobraný plat za žalované obdobie bol vo výške 50,34 eur (14,22 eur + 36,12 eur). Táto

čiastka žalobcovi uhradená nebola. Jedná sa o nedoplatok, ktorý vznikol už po smrti P. O..

28. Pôvodne žalovaná a aj jej právni nástupcovia zhodne namietali, že na ich strane nie je daná pasívna
vecná legitimácia. Súd považoval túto obranu žalovaných za nedôvodnú.Pôvodne žalovaná A. O. v období 19.06.2013 až 27.03.2015 bola jedinou žijúcou osobou, ktorá ako
podielová spoluvlastníčka bytu na ulici H. XXX I. S. bola oprávnená tento byt užívať a s ním nakladať,

v konaní nebolo preukázané, žeby toto právo v žalovanom období poskytla inej osobe. Takisto nebolo
preukázané, aby byt v žalovanom období užívala iná osoba. V zmysle § 139 ods. 1 Občianskeho
zákonníkatakbolajedinouosobou,ktorábolazprávnychúkonovtýkajúcichsaspoločnejvecioprávnená
a povinná.

Po jej smrti prešla zodpovednosť za jej dlhy vzniknuté do času jej úmrtia na jej dedičov v zmysle § 470
Občianskeho dedičstva, teda na žalovaných v 1. a 2. rade a to v podiele v akom nadobudli po zosnulej
dedičstvo.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v konaní bola pôvodne žalovaná a aj dedičia, t.j. žalovaní v
1. a 2. rade, pasívne vecne legitimovaní.

Neobstojí ani tvrdenie žalovaných, že pohľadávka žalobcu mala byť predmetom dedičského konania po
zomrelom P.H. O. a žalovanými v konaní tak mali byť dedičia zosnulého, nakoľko pohľadávka žalobcu
vznikla až po smrti pána P. O., teda nie za jeho života.

29. Pôvodne žalovaná v konaní vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku s tým, že jej právni
nástupcovia, t.j. žalovaní v 1. a 2. rade zhodne uviedli, že zotrvávajú na skutkových tvrdeniach v konaní
uvedených pôvodnou žalovanou. Súd sa preto v prvom rade musel s touto námietkou premlčania
zaoberať.

Predmetomkonaniajenárokžalobcunazaplatenienedoplatkuzadodávkuplynuzaobdobie19.06.2013
do 18.06.2014 v sume 14,22 eur, pričom sa jedná o nedoplatok vyčíslený v rámci vyúčtovacej faktúry za
dané obdobie, ktorú žalobca vystavil dňa 21.06.2014 a za obdobie 19.06.2014 do 27.03.2015 v sume
36,12 eur, pričom sa jedná o nedoplatok vyčíslený v rámci vyúčtovacej faktúry za dané obdobie, ktorú
žalobca vystavil dňa 16.04.2015. Žalobca si v konaní žalovanú sumu uplatňuje titulom bezdôvodného

obohatenia. V deň 21.06.2014 sa teda žalobca dozvedel o výške bezdôvodného obohatenia a týmto
dňom mu začala plynúť dvojročná subjektívna doba na uplatnenie nároku súdnou cestou. Žaloba bola
podaná dňa 14.04.2016 a z uvedeného je zrejmé, že bola podaná v zákonnej subjektívnej dobe.
Nedoplatok vznikol za obdobie od 19.06.2013 a teda týmto dňom začala plynúť objektívna trojročná
doba na uplatnenie nároku žalobcom, ktorá uplynula dňa 19.06.2016. Z uvedeného je zrejmé, že žaloba

zo strany žalobcu bola podaná aj v rámci objektívnej premlčacej doby.

Súd preto považoval vznesenú námietku premlčania za nedôvodnú.

30. Žalobca sa voči žalovaným v konaní domáha nároku titulom bezdôvodného obohatenia.

Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia
získaný. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku
porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti (podľa zákonom

definovaného pojmu bezdôvodného obohatenia).

Bezdôvodné obohatenie vzniká na základe objektívnej skutočnosti, a to získaním bezdôvodného
obohatenia na úkor niekoho iného. Na vznik záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia
sa preto nevyžaduje existencia zavinenia (preto povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie má aj maloletá

osoba) ani existencia protiprávneho úkonu (bezdôvodné obohatenie vznikne na základe objektívnej
skutočnosti uvedenej v zákone). Zavinenie obohateného má právny význam iba z hľadiska rozsahu
vydania bezdôvodného obohatenia.

Kplneniubezprávnehodôvodudochádzatým,žejedenzúčastníkovdostalmajetkovéhodnotyplnením,

na ktoré v dobe jeho poskytnutia neexistoval žiadny právom stanovený dôvod (takým dôvodom môže
byť napr. dohoda účastníkov, povinnosť vyplývajúca zo zákona či z právnej skutočnosti a pod.). Samotné
plnenie tu môže spočívať v tom, že sa poskytne nejaká vec (peniaze), postúpi pohľadávka, zriadi právoalebo vykoná nejaká práca bez toho, aby na to existoval právny titul (napr. zmluva). Tým došlo na strane
toho, kto majetkový prospech nadobudol, k zväčšeniu majetku oproti stavu pred plnením.

31. Bezdôvodné obohatenie teda predstavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká
tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Ak tento dlh
(povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie) nespočíva v povinnosti vydať vec, ale v platobnej povinnosti,
je nepochybné, že ide o peňažný dlh, s ktorého riadnym a včasným nesplnením spája ustanovenie §
517 OZ nepriaznivý dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať okrem

plnenia aj úroky z omeškania (Ro NS ČR z 29. 3. 2001, sp. zn. 25 Cdo 2895/99).

32.Súddospelkzáveru,ženastranepôvodnežalovanejpokiaľsajednáoslužbyposkytnutéžalobcomv
žalovanom období spočívajúce v dodávke plynu, vo výške ceny dodaného plynu, došlo k bezdôvodnému
obohateniu v sume 50,34 eur. Na žalovaných po smrti pôvodne žalovanej prešla zodpovednosť za dlh
poručiteľky, ktorí v rámci uzatvorenej dedičskej dohody v dedičskom konaní po poručiteľke nadobudli jej

majetok. V súlade s výškou ich dedičských podielov následne aj žalobca v konaní upravil petit žaloby.
Preto súd žalovaných zaviazal na zaplatenie dlžných súm tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Splatnosť pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia zákon neustanovuje. Za deň splatnosti sa preto

považuje deň po tom, čo bol dlžník veriteľom vyzvaný na plnenie (§ 563 OZ).

Žalovaní sa s peňažným plnením dostali do omeškania a žalobcovi preto vznikol nárok aj na zaplatenie
úroku z omeškania. V tomto smere súd vychádzal zo skutočnosti, že pôvodne žalovaná pred podaním
žaloby nebola zo strany žalobcu vyzvaná na vydanie bezdôvodného obohatenia. O pohľadávke žalobcu

bola uzrozumená až zo samotnej žaloby, ktorá jej bola doručená dňa 04.08.2016. Až doručenie žaloby
súd považoval za kvalifikovanú výzvu voči pôvodne žalovanej na zaplatenie bezdôvodného obohatenia.
Do omeškania sa teda pôvodne žalovaná dostala až dňom 05.08.2016 a súd preto od uvedeného dňa
žalobcovi priznal nárok na úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne, ktorého uplatnená výška je v
súladesplatnouprávnouúpravou.Pretosúdžalovanýchzjednotlivýchdlžnýchsúmododňa05.08.2016

zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,15 % ročne.

33. Za nedôvodnú považoval súd žalobu vo zvyšnej časti, t.j. ohľadom nárokov na zaplatenie poplatkov
za upomienku a poplatku za administratívne prerušenie dodávky plynu.

Za bezdôvodné obohatenie nemožno považovať akýkoľvek prospech, ktorý by vlastník veci mohol
teoreticky dosiahnuť, ale iba taký prospech, o ktorý obohatený na jeho úkor buď zvýšil svoj majetkový
stav, alebo o ktorý sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo (Ro NS
ČR z 20. 3. 2001, sp. zn. 25 Cdo 845/1999).

Majetkový prospech vzniká predovšetkým tak, že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové
majetkové hodnoty; môže však spočívať aj v tom, že sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu
inak došlo, keby obohatený plnil svoje povinnosti (Ro NS ČR z 28. 6. 2001, sp. zn. 28 Cdo 883/2001).

Poplatkyvzmyslecenníkažalobcunemožnopovažovaťzanároknavydaniebezdôvodnéhoobohatenie,

nakoľko sa nejedná o reálne hodnoty, o ktoré by došlo k zmenšeniu majetku žalobcu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti pre súd žalobu vo zvyšnej časti ako nedôvodnú zamietol.

34. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd

prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.V danej právnej veci bolo predmetom konania zaplatenie sumy 146,87 eur s príslušenstvom. Súd žalobe
vyhovelibačodonárokužalobcunazaplateniesumy50,34eursprísl.avozvyšnejčastižalobuzamietol.
Úspech žalobcu v konaní tak predstavuje 34,30 a úspech žalovaných predstavuje 65,70 %.

Vzhľadom na pomer úspechu v konaní preto súd v zmysle uvedených zákonných ustanovení priznal
žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 31,40 %. O výške trov konania súd rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.