Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Judgement was issued on Wednesday, September 21, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16P/37/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117211241
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2117211241.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou vo veci starostlivosti o maloletú A. F.,

nar. XX. 4. XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Hlohovec, dieťa
rodičov I.. D. F., nar. XX. 2. XXXX, bytom K. B. XXX/X, L., zast. JUDr. Miloš Kaščák, advokát, Advokátska
kancelária, Kalinčiakova 10, Vranov nad Topľou, W. F., nar. XX. 2: XXXX, bytom F. XXXX/X, W., o zmenu
výchovného prostredia, rozhodol

r o z h o d o l :

1. Mení sa rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 6. 9. 2016 č.k. 16P 57/2015-145 v časti úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej A. tak, že maloletá A. F., nar. XX. 4. XXXX sa zveruje
do osobnej starostlivosti otca, ktorý ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.

2. Matka je povinná prispievať na výživu maloletej A. sumou 120 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v
mesiaci vopred k rukám otca, s účinnosťou od 1. 4. 2017.

3. Zameškané výživné za obdobie od 1. 4. 2017 do 21. 9. 2017 vo výške 720 eur povoľuje súd
matke splácať v splátkach po 30 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok s
účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.

4. Súd upravuje styk matky s maloletou tak, že matka je oprávnená s maloletou sa stretávať každý párny
víkend v mesiaci v čase od piatku od 15,00 hod. do nedele do 17,00 hod. s tým, že matka si maloletú
preberie a odovzdá v byte otca. V prípade nevyhovujúceho zdravotného stavu maloletej bude medzi
rodičmi dohodnuté náhradné stretnutie matky s maloletou.

5. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Otec maloletej sa podaným návrhom domáhal zmeny výchovného prostredia maloletej z dôvodu, že

táto bola Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 6. 9. 2016 č.k. 16P 57/2015-145 zverená do
osobnej starostlivosti matky, došlo k dohode rodičov a zmene výchovného prostredia.
2.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil
nasledovný skutkový stav:
3. Otec v konaní uviedol, že žiada, aby súd zmenil rozsudok OS Trnava zo dňa 6.9.2016 č.k.
16P/57/2015-145 tak, že maloletá bude zverená do jeho osobnej starostlivosti, matke bude určené
výživné 200 eur mesačne a úpravu styku žiada podľa predloženej dohody. Návrh odôvodnil tak, že

maloletá bola síce zverená do starostlivosti matky, táto je však od 29.3.2017 u neho na základe jej
vlastného rozhodnutia. Predložil doklad o príjme 1.066,40 eur. V domácnosti žije s manželkou, ktorá
má príjem 1.045 eur mesačne, v septembri 2017 očakávajú narodenie dieťaťa. Z manželstva pochádza
už maloletá P., voči ktorej mal vyživovaciu povinnosť aj v čase poslednej úpravy. Maloletá A. chodído 6. triedy ZŠ. Výdavky na maloletú sú strava 100 eur mesačne, školské potreby 8,33 eur mesačne,
obedy 24,99 eur mesačne, ZRPŠ 2 eur mesačne, oblečenie 40 eur mesačne, cestovné 20 eur mesačne,
hygiena 15 eur mesačne, mobil 7 eur mesačne, vreckové 10 eur mesačne, pranie 10 eur mesačne,

bývanie na osobu v domácnosti 175,21 eur mesačne, kde je zarátaná aj hypotéka. Bývajú v dome,
platia dve hypotéky, jedna 349 eur, druhá 70 eur. Dom vlastní s terajšou manželkou. Maloletá nemá
mimoškolské aktivity. V lete podstúpi operáciu mandlí asi 100 eur, a bude nosiť strojček, cenu ešte
nevie, ale bude chodiť každý mesiac na kontroly. Matka sa s maloletou nestretáva, na jej výživu neplatí.
Výživné žiadal určiť od apríla 2017. Výdavky na maloletú doplnil o náklady na lekára a lekáreň 50 eur

mesačne - u zubára prehliadky. Strojček bude stáť 2 000 eur, pretože bola dobrovoľne ukončená liečba,
ktorú uhrádza poisťovňa, teda otec to bude platiť sám. Suma 2000 eur je za celú liečbu, ktorú ukončila
matka vtedy, keď ešte bola maloletá u nej, vtedy polovicu nákladov platil. Cena oblečenia je naviac 40
eur, spolu 80 eur mesačne, lebo maloletá nemala nič. Do ceny oblečenia zarátal aj kolieskové korčule aj
chrániče. 10. 9. 2017 sa z jeho manželstva narodila dcéra J.. Výdavky na maloletú sú 450 eur mesačne
vrátane hypotéky a bývania. Požadované výživné je pre potreby maloletej. Matka dobrovoľne ukončila

zamestnanie od apríla, matka na maloletú neprispieva a otec jej výživne platí riadne, ale matka mu to
nevrátila.
4.Matka súhlasila so zverením maloletej do starostlivosti otca, rovnako v úprave styku. Výživné je
ochotná platiť sumou 80 eur mesačne. Pracovala v spoločnosti Faurecia Hlohovec, kde mala príjem 600
eur mesačne. Ukončila tam pracovný pomer výpoveďou. Od 1.7.2017 pracuje v Bratislave. Predložila

o príjme spoločnosti CLEARANCE, s. r. o., doklad o príjme 405 eur, doklad o skončení pracovného
pomeru v skúšobnej dobe k 15. 8. 2017 v tejto spoločnosti, potvrdenie Úradu práce Piešťany o zaradení
do evidencie uchádzačov od 4. 9. 2017 a pracovnú zmluvu u tunajšieho zamestnávateľa IN servis, s. r.
o. Bratislava od 12. 9. 2017 na dobu určitú do 28. 2. 2018. Mzda bola dohodnutá 3.10 eur za hodinu.
Matka pracuje iba na rannú smenu, príjem bude asi 450 eur mes. Žije v domácnosti so svojou dcérou B.

U., nar. XX.X.XXXX, na ktorú poberá výživné 80 eur. Platí nájomné 180 eur, býva vo svojom byte. Ďalej
platí UPC 40 eur. S maloletou A. sa nestretáva, výživné na ňu neplatí. Náklady vyčíslené na maloletú sa
jej zdajú nadsadené. Liečbu maloletej u zubára ukončila, lebo to všetko platila sama. Pracovný pomer
v Bratislave ukončila kvôli rodičom, ktorí sú vážne chorí. Výživné od apríla doplatí.
5.Kolízny opatrovník s navrhovanou dohodou čo sa týka zverenia a styku súhlasíl, výživné ponecháva

na úvahu súdu.
6.Podľa § 36 ods. 1 Zák. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti, pričom sa použijú primerane ustanovenia § 25, 26 Zák. o rodine.

Podľa § 25 ods. 2 Zák. o rodine súd upraví styk rodičov s dieťaťom, ak sa rodičia nedohodnú o úprave
styku.
Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Rovnako súd môže zmeniť rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa, ak dôjde k zmene
pomerov.

Podľa § 121 CMP rozsudku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých detí a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery
Podľa § 65 ods. 1 Zák. o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa nežijú spolu, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného. Podľa § 62 Zák. o rodine plnenie

vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie
sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič
bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu
povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté

dieťa.
Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak
na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené
potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základne nároky

dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia
predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a
podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky,
ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napr. liečebné náklady). Súd nane musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti,
možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich
schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného

ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane dieťaťa je nevyhnutné
prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a výšku a spôsob už poskytovaných
plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného
sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to,
čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť,

nadanie,vedomosť,zručnosti,pracovnéskúsenostiisituáciunatrhupráce.Okremtohojepotrebnévždy
vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov
a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného
rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností
a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti,
možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov

podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa
vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný
skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
6.Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 6. 9. 2016 č.k. 16P 57/2015-145 bola maloletá zverená
do osobnej starostlivosti matky, otcovi bolo určené výživné 120 eur mesačne.

7.Medzi rodičmi došlo k dohode v časti zmeny výchovného prostredia a styku matky s maloletou, preto v
tejto časti súd ďalšie dokazovanie nevykonával a predchádzajúce rozhodnutie v tejto časti zmenil podľa
dohody rodičov. V časti zmeny výchovného prostredia len deklaroval súčasný stav, keď maloletá je od
apríla 2017 v domácnosti otca.
8. Medzi rodičmi nedošlo k dohode o výške výživného.

Otec dosahuje príjem 1.066,40 eur. V domácnosti žije s manželkou, ktorá má príjem 1.045 eur mesačne,
z manželstva pochádza maloletá P. a J., pričom voči mal. P. mal vyživovaciu povinnosť aj v čase
poslednej úpravy. Maloletá A. chodí do 6. triedy ZŠ. Otec nezdieľa náklady na domácnosť sám /býva
s manželkou/. Pokiaľ otec vyčísľoval náklady na maloletú, súd akceptuje výdavky na stravu, ošatenie,
školské potreby, cestovné, mobil a podobne ako náklady bežné. Zvýšené náklady má maloletá v

súvislosti so starostlivosťou o chrup a do budúcna so zubným strojčekom /ktorý však zatiaľ nenosí a
neboli naň vynaložené náklady, rovnako ani preplatená zdravotná starostlivosť 2000 eur/. Pokiaľ otec
vyčíslil náklady na osobu v domácnosti sumou 175,21 eur, do tejto sumy zarátal aj dve hypotéky spolu v
sume 419 eur /v tom čase v dome býval s manželkou, mal. P. a A., teda 4 osoby, t. j. 419:4 =104,75 eur/
osoba/.Ako náklady maloletej však je možné zohľadniť len bežné náklady na bývanie /energie, prípadný

nájom, bežné náklady domácnosti/, nie však úver, ktorým sa spláca majetok, vlastnícky nepatriaci
maloletej. Tým by došlo k zohľadňovaniu úverov rodiča /pričom vyživovacia povinnosť má prednosť pred
všetkými pohľadávkami a záväzkami/, na druhej strane k „umelému“ navyšovaniu nákladov dieťaťa.
Úverom si zabezpečuje bytovú potrebu otec s terajšou rodinou a pokiaľ tak zabezpečuje aj bývanie
pre maloletú, nemožno na jej ťarchu pripisovať úver. K zvýšeným nákladom na ošatenie /do ktorého

otec zahrnul aj športové potreby - kolieskové korčule a chrániče/ treba uviesť, že tieto náklady nie sú
nevyhnutnými z hľadiska bežných potrieb a zabezpečovanie iných ako základných bežných potrieb
prichádza do úvahy v prípade, ak to majetkové pomery rodičov dovoľujú. Nemožno poprieť právo
maloletejnatakýspôsobtráveniavoľnéhočasu,jednásavšakojednorazovývýdavok/nienadpriemerne
nákladný/ a zakúpenie obdobných potrieb je závislé od možností a schopností rodičov.

Matka dosahovala v spoločnosti Faurecia Hlohovec príjem 600 eur mesačne, ukončila tam pracovný
pomer výpoveďou. Aktuálne dosahuje príjem 450 eur mesačne. Vzhľadom na skutočnosť, že sa
dobrovoľne vzdala výhodnejšieho zamestnania, je potrebné vychádzať z príjmu 600 eur mesačne. Žije
v domácnosti so svojou dcérou B. U., nar. XX.X.XXXX, na ktorú poberá výživné 80 eur. Platí nájomné
180 eur, 40 eur UPC, býva vo svojom byte. Náklady na domácnosť na rozdiel od otca znáša sama. S

maloletou A. sa nestretáva, neprispieva na ňu.
Nastranemaloletejnebolizistenéžiadnevýdavkynadrámecbežnýchsvýnimkoupotrebyzabezpečenia
zubného strojčeka, ktorý však v čase rozhodovania nebol zafinancovaný. Maloletá má teda v zásade
bežnépotreby.Príjemdomácnostiotcajespolu2111eur,vdomácnostižili4osoby,od10.9.20175osôb,
teda príjem na osobu je 422 eur /po odrátaní úverov 419 eur od sumy 2111 eur je príjem domácnosti

338,40 eur, avšak ako bolo uvedené, výživné má prednosť pred ostatnými záväzkami, a teda nemožno o
úverkrátiťpríjemdomácnostizhľadiskavýživného/.Matkamápríjem450eur,súdvychádzazpríjmu600
eur, ktorého sa matka vzdala, poberá výživné 80 eur mesačne, v domácnosti žijú dve osoby, teda príjem
na osobu je 340 eur mesačne. Otec náklady na domácnosť znáša spolu s manželkou, ktorá má takistovyživovaciu povinnosť voči dvom deťom pochádzajúcim z manželstva, matka znáša náklady sama. Na
strane otca je potrebné prihliadnuť na osobnú starostlivosť o maloletú. Podľa ustálenej súdnej praxe
výška výživného sa určuje v rozpätí od 20-25% príjmu povinnej osoby vo veku maloletej, teda pri príjme

matky 600 eur, keď matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, sa určené výživné javí ako primeraným
potrebám maloletej a možnostiam matky. Naviac je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že matka bude
mať maloletú v starostlivosti počas úpravy styku, teda dva víkendy v mesiaci, kedy bude zabezpečovať
potreby maloletej /náklady na stravu, energie, prípadné oblečenie a podobne/. Pokiaľ ide o samotné
náklady na domácnosť /energie, internet a podobne/, tieto náklady majú obe domácnosti rodičov a treba

ich považovať za bežné na oboch stranách.
S prihliadnutím na uvedené rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Výživné
súd určil od apríla 2017, odkedy býva maloletá v domácnosti otca a zameškané výživné ku dňu
rozhodnutia povolil súd matke splácať.
9.O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého Žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o

maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri
neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,

ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bolaupravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.