Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 30, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 16C/189/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115220887
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Doricová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2017:1115220887.4

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v spore žalobcu:
Z.. V. H., narodený XX.XX.XXXX, bytom S.. G. XXXX/X, XXX XX E. v zastúpení JUDr. Lucia
Halvoňová, advokátka, Advokátska kancelária Na Vŕšku 2, P.O.BOX 196, 810 00 Bratislava 1 proti
žalovanému Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2,
812 72 Bratislava v konaní o náhradu škody podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Súd konanie v časti žaloby o zaplatenia 100,69 eur zastavuje.

III. Súd žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 05.08.2015 domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy vo výške 49.741,37 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% p.a.
od 19.03.2015 do zaplatenia titulom náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá žalobcovi
vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu v súvislosti so zaistením a predovšetkým následnou
nedôvodnou úschovou osobného motorového vozidla VW Touareg AC kombi, zelená metalíza,

evidenčné číslo E.-XXXAY. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že Potvrdením o zaistení veci zo dňa
25.01.2008 č.p. ORP-31/1-III-KP-2008 poverený príslušník PZ, Okresného riaditeľstva PZ SR, Úradu
justičnej a kriminálnej polície, odbor kriminálnej polície, Oddelenie všeobecnej kriminality, Bratislava 3
zaistil motorové vozidlo VW Touareg podľa § 21 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. Dôvodom zaistenia a
následnej úschovy vozidla VW Touareg bola skutočnosť, že policajnému orgánu bolo prostredníctvom
Národnej ústredne INTERPOL Bratislava oznámené, že vozidlo bolo odcudzené v Nemecku a to

obchodnej spoločnosti TIEMEYER automobile GmbH + Co.KG a táto požiadala o jeho vrátenie. Počas
celejdobyzaisteniat.j.viacako90dní,nemeckáspoločnosťaanipríslušnénemeckéorgánynepredložili
žiadny relevantný doklad preukazujúci vlastnícke právo k predmetnému vozidlu osoby odlišnej od
spoločnosti TOP Leasing s.r.o. a to napriek skutočnosti, že o zaistení vozidla boli informovaní príslušným
policajným orgánom. Spoločnosť TOP Leasing s.r.o. vlastnícke právo preukázala už v lehote policajného
zaistenia.VlastníckeprávobolonadobudnutédobromyseľnepodľaObchodnéhozákonníka.Potvrdením

o zaistení veci zo dňa 25.01.2008 č.p. ORP-31/1-III-KP-2008 poverený príslušník PZ, Okresného
riaditeľstva PZ SR, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odbor kriminálnej polície, Oddelenie všeobecnej
kriminality, Bratislava 3 zaistil motorové vozidlo VW Touareg podľa § 21 ods. 1 zákona č. 171/1993
Z.z. Oprávnený držiteľ vozidla požiadal žiadosťou zo dňa 29.04.2008 o vydanie vozidla vlastníkovi, keď
dňa 24.04.2008 uplynula zákonná lehota podľa § 21 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z., podľa ktorého
zaistenie veci môže trvať 90 dní. Správou zo šetrenia k motorovému vozidlu zo dňa 14.05.2008 bolo

oprávnenému držiteľovi vozidla oznámené, že v zmysle § 21 ods. 10 zákona č. 171/1993 Z.z. bude
vozidlo uložené do úschovy. Spoločnosť TOP Leasing s.r.o. podala na Okresnom súde Bratislava IIIžalobu zo dňa 24.06.2008 na vydanie zaistenej veci proti Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru
Slovenskej republiky. Okresný súd Bratislava III rozsudkom sp. zn. 45C/ 88/2008 zo dňa 08.09.2009
rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť vydať žalobcovi motorové vozidlo a zaplatiť mu náhradu

trov konania. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 14Co 393/2009 zo dňa 30.11.2010 zmenil
rozsudok súdu prvého stupňa a žalobu zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn.
4Cdo 87/2011 zo dňa 26.07.2012 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 30.11.2010 a vec mu
vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že záver odvolacieho súdu o spornom vlastníctve k predmetnému
motorovému vozidlu je neopodstatnený, pričom z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že už samotná

úschova vozidla nebola v súlade so zákonom. Krajský súd v Bratislave viazaný právnym názorom
dovolacieho súdu, rozsudkom sp. zn. 14Co 518/2012 zo dňa 29.10.2013 potvrdil rozsudok Okresného
súdu Bratislava III sp. zn. 45C 88/2008 z 08.09.2009. Potvrdením o vrátení veci zo dňa 17.02.2014
sp. zn. ORPZ-BAIII-OKP-142/2014 bolo predmetné vozidlo VW Touareg vrátené. Kúpnou zmluvou č.
079/2009 z 09.10.2009 žalobca nadobudol predmetné osobné motorové vozidlo do vlastníctva potom
akobolukončenýleasingovývzťahsospoločnosťouTOPLeasing,s.r.o.,ktorejzaplatilvšetkyleasingové

splátky podľa leasingovej zmluvy č. 1402/10/07-AU zo dňa 22.10.2007 za predmetné motorové vozidlo.
Motorové vozidlo bolo v úschove po dobu viac ako 6 rokov bez toho aby sa spoločnosť TOP Leasing
s.r.o. ako jeho nesporný vlastník dopustila akéhokoľvek protiprávneho konania a bez toho aby si
k tomu vozidla uplatnila vlastnícke práva iná tretia osoba, v dôsledku čoho vznikla škoda, pretože
žalobca za motorové vozidlo riadne uhradil všetky leasingové splátky a po ukončení leasingu získal aj

vlastnícke právo. Uvedená škoda spočíva v škode vzniknutej na motorovom vozidle v dôsledku jeho
zaistenia, v pravidelne uhrádzaných poplatkoch nevyhnutne súvisiacich so získaním vlastníckeho práva
k predmetnému motorovému vozidlu. Policajný orgán nedodržal zákonný postup, ktorý predpokladá
ustanovenie § 21 a nasl. zákona č. 171/1993 Z.z. v dôsledku, ktorého došlo k uloženiu do úschovy
bez právne relevantného dôvodu a samotnou úschovou bola spôsobená škoda. Správou zo šetrenia

k motorovému vozidlu zo dňa 14.05.2008, ktorou bolo oprávnenému držiteľovi vozidla oznámené, že
vozidlo bude v zmysle § 21 ods. 10 zákona č. 171/1993 Z.z. uložené do úschovy, bola žalobcovi
spôsobená škoda, nakoľko k takémuto postupu príslušného orgánu nemalo vôbec dôjsť. Vzhľadom na
skutočnosť, že počas zákonnej 90 dňovej lehoty si k predmetnému vozidlu neuplatnila právo tretia
osoba a spoločnosť TOP Leasing s.r.o. jednoznačne vlastnícke právo k vozidlu preukázala, toto malo byť

na základe žiadosti žalobcu o vydanie osobného motorového vozidla z 29.04.2008 vydané. Uvedené
bolo konštatované i v odôvodnení rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 45C 88/2008, ktorým
bolo rozhodnuté, že žalovaný je povinný vozidlo vydať. Je jednoznačné, že k uloženiu predmetného
motorového vozidla do úschovy nemalo dôjsť, nakoľko počas zákonnej 90 dňovej doby zaistenia neboli
pre takýto postup splnené zákonné predpoklady. Uloženie predmetného motorového vozidla do úschovy

predstavovalo nezákonný zásah do práv žalobcu v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., v dôsledku
ktorého bola žalobcovi spôsobená škoda, nakoľko predmetné vozidlo bolo zaistené po dobu viac ako
6 rokov bezdôvodne. Škoda, ktorej náhrady sa žalobca domáha predstavovala sumu 49.741,37 eur.
Uplatnená náhrada škody pozostávala zo sumy 46.343,33 eur vyčíslenej ako škoda na predmetnom
motorovom vozidle, ktorá zodpovedá rozdielu medzi reprodukčnou obstarávacou hodnotou vozidla

tesne pred jeho zaistením v sume 53.310,96 eur s DPH a hodnotou zbytkov vozidla v sume 6.967,63 eur
sDPHaktorábolavyčíslenáznaleckýmposudkomč.60/2014z27.04.2014,zosumy3.280,47eur,ktorá
predstavovala vyčíslený úrok z jednotlivých leasingových splátok, nakoľko žalobca platil leasing, pričom
predmetné vozidlo nemohol používať a zo sumy 100,69 eur predstavujúcej náhradu za odťah vozidla
z miesta kde bolo uschované (Pezinok) do servisu, pretože z dôvodu zaistenia príslušnými orgánmi a

tým spojenou úschovou bolo vozidlo nepojazdné.
Žalobca podaním zo dňa 14.11.2014 požiadal Ministerstvo vnútra SR o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody, ktorá mu vznikla v súvislosti so zaistením a následnou nedôvodnou úschovou
osobného motorového vozidla. Žalovaný listom zo dňa 19.03.2015 oznámil žalobcovi, že žiadosti nie
je možné vyhovieť, pričom však neuviedol žiadne právne relevantné dôvody, ktoré by takýto postup

odôvodňovali, uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením, že policajný orgán nesprávne postupoval pri
zaistení a úschove motorového vozidla, že postupoval počas celého obdobia v súlade s § 21 zákona
č. 171/1993 Z.z. a po právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14Co8518/2012 zo
dňa 29.10.2013 motorové vozidlo žalobcovi bolo vrátené.

2. Žalovaný sa k doručenej žalobe žalobcu vyjadril písomne a žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť.
Uviedol, že predmetné motorové vozidlo bolo zaistené podľa § 21 ods. 1 Zákona č. 171/1993 Z.z.
o Policajnom zbore na základe požiadavky Interpol Wiesbaden pomocou Národnej ústredne Interpol
Bratislava úradu medzinárodnej policajnej spolupráce Prezídia Policajného zboru Ministerstva vnútraSlovenskej republiky. Dôvodom pre zaistenie bola skutočnosť, že predmetné motorové vozidlo bolo
v medzinárodnom pátraní pre účely trestného konania, nakoľko malo byť odcudzené v Nemecku.
Podľa listu Národnej ústredne SIRENE zo dňa 16.04.2008 č. PPZ-029278-022/MPS-NUS-2008 bolo

cez políciu Gelsenkirchen oznámené, že podľa Krajinskej prokuratúry v Essen môže byť predmetné
motorové vozidlo odovzdané majiteľovi, nemeckej spoločnosti TIEMEYER automobile Gmbh + Co.KG,
ktorej malo byť odcudzené. Podľa uvedeného prípisu bola uvedená nemecká spoločnosť informovaná
a má záujem o prevzatie motorového vozidla. Žaloba ďalej poukázal na to, že pre priznanie nároku
na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. neboli splnené zákonom požadované podmienky.

Nebol preukázaný nesprávny úradný postup, keď orgány Policajného zboru postupovali pri zaistení
motorového vozidla ako aj pri jeho následnom uložení do úschovy správne a v súlade so zákonom. Je
jednoznačne zrejmé, že v čase kedy bolo vozidlo uložené do úschovy existovali pochybnosti o tom, či je
žalobca jeho vlastníkom, keďže predmetné vozidlo bolo v medzinárodnom pátraní pre účely trestného
konania. Príslušný útvar Policajného zboru nie je oprávnený sám rozhodovať o tom, kto je skutočným
vlastníkom motorového vozidla, keď právomoc rozhodovať o existencii alebo neexistencii vlastníckeho

práva prináleží iba súdu. Príslušné policajné orgány žalobcu riadne upovedomili o jeho práve uplatniť si
ním tvrdené vlastnícke právo k motorovému vozidlu na súde. Žalobcovi bolo motorové vozidlo vrátené
dňa 17.02.2014 na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 08.09.2009 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.10.2013 č.k. 14Co/518/2012-291, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 20.01.2014 a vykonateľnosť dňa 24.01.2014. Pre vznik nároku žalobcu na náhradu

škody nedošlo k naplneniu základnej podmienky, keďže zo strany žalobcu nebola preukázaná existencia
nesprávneho úradného postupu. Žalobca nepreukázal ani vznik samotnej škody a jej výšku. Vo vzťahu
ku škode vo výške 46.360,21 eur, ktorú žalobca vyčíslil na základe znaleckého posudku č. 60/2014 zo
dňa 27.04.2014 ako rozdiel medzi reprodukčnou obstarávacou hodnotou motorového vozidla tesne pred
jeho zaistením a hodnotou zbytkov vozidla žalovaný uviedol, že k poklesu hodnoty motorového vozidla

žalobcu by došlo aj v prípade ak by vozidlo nebolo zaistené a uschované, pričom hodnota vozidla, by
v prípade jeho používania klesala ešte rýchlejšie ako v prípade ak sa vozidlo nachádzalo v úschove.
Nakoľko k zníženiu hodnoty vozidla by došlo aj v prípade ak by vozidlo nebolo zaistené, tak neexistuje
príčinná súvislosť medzi údajným nesprávnym úradným postupom žalovaného a poklesom hodnoty
motorového vozidla žalobcu. K uplatnenej náhrade škody v sume 3.280,47 eur titulom vyčísleného úroku

z omeškania z jednotlivých leasingových splátok, žalovaný uviedol, že žalobca nešpecifikoval z čoho a
akým spôsobom uvedenú sumu vyčíslil a teda nárok považuje za nepreukázaný. K nároku na náhradu
škody v sume 100,60 eur za odťah vozidla z miesta kde bolo uschované, mal žalovaný nárok tiež za
nepreukázaný, pretože žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že uvedenú sumu i skutočne uhradil.

3. Po začatí pojednávania vo veci samej žalobca podaním doručeným súdu dňa 18.11.2016 vzal žalobu
v časti o zaplatenie 100,69 eur späť. Suma 100,69 eur predstavovala žalobcom uplatnenú náhradu za
odťah motorového vozidla do servisu.
3.1. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 03.01.2017 oznámil, že s čiastočným späťvzatím žaloby
žalobcom v časti istiny vo výške 100,69 eur súhlasí.

4. Podľa § 470 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte Civilného
sporového poriadku) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto
zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii
konania, ak by boli v neprospech strany.

5. Žaloba žalobcu bola podaná na súd za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ale súd konal podľa
ustanovení Civilného sporového poriadku, nakoľko z citovaného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného
sporového poriadku vyplýva, že v prebiehajúcom konaní sa uplatní tzv. princíp okamžitej použiteľnosti
novej právnej úpravy, teda po nadobudnutí účinnosti Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,

ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016, sa v konaní postupuje podľa novej právnej úpravy.

6. Súd poučil strany sporu o procesných právach a povinnostiach strán sporu podľa
§ 160 Civilného sporového poriadku a podľa § 153 a § 154 Civilného sporového poriadku písomne.7. Súd vykonal stranami všetky označené dôkazy oboznámením sa s predloženými listinnými dokladmi -
žiadosť navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 14.11.2014, odpoveď

Ministerstva vnútra SR č. KM-OPS1-P-207/2014 zo dňa 19.03.2015 vo veci predbežného prerokovania
nároku, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 87/2011 zo dňa 26. júla 2012, potvrdenie
Okresného riaditeľstva PZ SR Úrad justičnej a kriminálnej polície Odbor kriminálnej polície oddelenie
všeobecnej kriminality Č.p.: ORP-31/1-III-KP-2008 zo dňa 25.01.2008, žiadosť o vydanie osobného
motorového vozidla EČV: E.-XXXAY zo dňa 29.04.2008, správa Okresného riaditeľstva PZ SR Úrad

justičnej a kriminálnej polície Odbor kriminálnej polície Bratislava III zo šetrenia k motorovému vozidlu
ČVS:ORP-31/III-KP-2008 zo dňa 14.05.2008, kúpna zmluva č. 079/2008 zo dňa 09.10.2009 uzavretá
medzi kupujúcim V. H. a predávajúcim TOP leasing s.r.o., prehlásenie Top leasing s.r.o. zo dňa
08.10.2009, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 14Co/518/2012-291 zo dňa 29. októbra 2013,
znalecký posudok číslo 60/2014 zo dňa 27.04.2014 vypracovaný znalcom Ing. Peter Kováč vo veci
výpočtu škody používaného osobného motorového vozidla VW Touareg 3,0 TDI V6 EČ E.-XXXAY a

k nemu pripojené prílohy, faktúra č. 1360000104 zo dňa 25.04.2014 vystavená spoločnosťou Porsche
Inter Auto Slovakia spol. s.r.o. na sumu 100,69 eur za odťah vozidla mimo mesto, úradný záznam zo
dňa 16.12.2016 z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava III vedeného pod sp. zn. 45C/88/2008.

8. Súd mal v konaní po oboznámení sa s obsahom listinných dokladov a na základe zhodných tvrdení

strán za preukázané, že
8.1. Okresnému riaditeľstvu PZ v Bratislave III Úrad justičnej a kriminálnej polície bol dňa 25.01.2008
doručenýprípisPrezídiaPolicajnéhozboruÚradmedzinárodnejpolicajnejspolupráceNárodnáústredňa
INTERPOL Bratislava Č.p.: PPZ-14755/MPS-NUI-2007-AT zo dňa 23.01.2008 ohľadne žiadosti o
vykonanie previerky či vozidlo VW Touareg EV E.-XXXAY zelená metalíza , ktoré malo byť odcudzené

dňa 19.07.2007 v Gelsenkirchene, sa nachádza v Porsche Slovakia a ak áno žiadalo o zaistenie vozidla
podľa platných právnych predpisov.
8.2. Prezídium Policajného zboru Úrad medzinárodnej policajnej spolupráce Národná ústredňa
INTERPOL Bratislava Č.p.: PPZ-14755/MPS-NUI-2007-AT zo dňa 25.01.2008 potvrdilo aktuálnosť
pátrania po vozidle a Okresnému riaditeľstvu PZ v Bratislave III Úrad justičnej a kriminálnej polície

oznámilo, že predmetné vozidlo je v medzinárodnom pátraní, bolo odcudzené v Nemecku. Požadované
opatrenia v prípade jeho lokalizácie sú v systéme uvedené takto - zaistiť dopravný prostriedok,
zabezpečiť znalecké skúmanie, zistiť totožnosť pasažierov a údaje vozidla. NÚI Wiesbaden potvrdili, že
vozidlo žiadajú zaistiť.
8.3. Okresnému riaditeľstvu PZ v Bratislave III Úrad justičnej a kriminálnej polície bol dňa 16.04.2008

doručený prípis Prezídia Policajného zboru Úrad medzinárodnej policajnej spolupráce Národná
ústredňa SIRENE Č.p.: PPZ-029278-022/MPS-NUS-2008 zo dňa 16.04.2008 označený ako postúpenie
informácie, obsahom ktorého bolo, že cez políciu v Gerlsenkrichen bolo oznámené, že podľa Krajskej
prokuratúry v Essen, vozidlo VW Touareg môže byť opäť odovzdané právoplatnému majiteľovi, firma
TIEMEYER, ktorá bola informovaná a má záujem o prevzatie vozidla. Majitelia sa bezodkladne spoja s

kompetentným pracovníkom v Bratislave.
8.4. Dňa 25.05.2008 o 15.50 hod. bolo osobné motorové vozidlo VW TOUAREG, AC kombi, zelená
metalíza evidenčné číslo E.-XXXAY podľa § 21 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. žalobcovi zaistené
a bolo žalobcovi vydané potvrdenie Okresného riaditeľstva PZ SR Úrad justičnej a kriminálnej polície
Odbor kriminálnej polície Oddelenie všeobecnej kriminality Bratislava 3 Č.p.: ORP-31/1-III-KP-2008 zo

dňa 25.01.2008.
8.5. Žalobca žiadosťou zo dňa 29.04.2008 písomne požiadal Okresné riaditeľstvo PZ SR Bratislava 3
Úrad justičnej a kriminálnej polície Odbor kriminálnej polície Oddelenie všeobecnej kriminality o vydanie
osobného motorového vozidla EČV: E.-XXXAY s tým, že vozidlo bolo zaistené 25.01.2008 a zákonná
lehota 90 dní na zaistenie veci podľa § 21 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. uplynula 25.04.2008. Žalobca

poukázal na to, že potvrdenie o zaistení veci neobsahuje žiadne bližšie odôvodnenie takého postupu a
teda, že mu nie zrejmé z akého konkrétneho dôvodu mu bolo predmetné vozidlo zaistené. Poukázal na
to, že zákonný dôvod zaistenia motorového vozidla nebol preukázaný. Zaistené motorové vozidlo bolo
podrobené THG kontrole o overení pôvodnosti vozidla s pozitívnym výsledkom, že vozidlo je originálne
a nepochádza z trestnej činnosti. Poukázal tiež na ustanovenie § 21 ods. 3 zákona č. 171/1993 Z.z. s

tým, že ak nie sú pochybnosti o tom, komu zaistená vec patrí, táto sa vráti tomu, komu bola zaistená
alebo inej oprávnenej osobe.
8.6. Okresné riaditeľstvo PZ SR Úrad justičnej a kriminálnej polície Odbor kriminálnej polície Bratislava
III listom ČVS:ORP-31-11/III-KP-2008 zo dňa 14.05.2008 označeným ako správa zo šetrenia kmotorovému vozidlu žalobcovi oznámil, že motorové vozidlo značky VW Touareg AC kombi, zelená
metalízaevidenčnéčísloE.-XXXAYbolopodľa §21ods.1zákonač.171/1993Z.z.zdôvodupožiadavky
NÚI Wiesbaden pomocou INTERPOLU ÚMPS P PZ žalobcovi zaistené. Lehota 90 dní podľa § 21 ods.

1 zákona č. 171/1993 Z.z. ubehla a nakoľko vzniknú pochybnosti o tom, či zaistená vec patrí osobe,
ktorej bola zaistená, alebo ak si na zaistenú vec uplatní právo iná osoba, útvar PZ uloží zaistenú vec do
úschovy a odkáže tieto osoby, aby si svoj nárok na zaistenú vec uplatnili v občianskom konaní ako sa
poukazuje v § 21 ods. 10 zákona č. 171/1993 Z.z.
8.7. Okresnému riaditeľstvu PZ v Bratislave III Úrad justičnej a kriminálnej polície bol dňa 03.07.2008

doručenýprípisPrezídiaPolicajnéhozboruÚradmedzinárodnejpolicajnejspolupráceNárodnáústredňa
INTERPOL Bratislava Č.p.: PPZ-14755/MPS-NUI-2007-AT zo dňa 02.07.2008 označený ako žiadosť o
informáciu, obsahom ktorého bolo oznámenie, že na základe žiadosti Interpolu Wiesbaden (Nemecko)
nemecká strana žiada o poskytnutie informácie ku stavu veci (ak je vozidlo stále zaistené, kde je
uskladnené, nakoľko si na neho nárokuje firma TIEMEYER, kedy si ho môže prevziať, meno a kontakt
na vyšetrovateľa, ktorý v uvedenej veci koná).

8.8. Okresný súd Bratislava III na základe žaloby žalobcu TOP Leasing, s.r.o. proti žalovanému
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (pôvodne Krajské riaditeľstvo Policajného zboru SR v
Bratislave) o vydanie zaistenej veci - osobného motorového vozidla VW Touareg, AC kombi, zelená
metalíza, EČV: E., I.:T. podľa § 21 ods. 10 Zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v spojení
s § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v konaní vedenom pod spisovou značkou 45C/88/2008

rozhodol rozsudkom č.k. 45C/88/2008-156 zo dňa 08.09.2009 tak, že žalovanému uložil povinnosť vydať
žalobcovi osobné motorové vozidlo VW Touareg, AC kombi, zelená metalíza, EČV: E., I.:T. do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v konaní preukázal svoje vlastnícke
právo k predmetnému motorovému vozidlu VW Touareg. Po zaistení predmetného motorového vozidla
dňa 25.01.2008 bolo vydané potvrdenie o zaistení veci z dôvodu, že vozidlo malo byť odcudzené v

Nemecku. Vykonanými úkonmi sa však nepotvrdilo, že zaistené vozidlo súviselo s trestným činom alebo
priestupkom. Na zaistenú vec si v zmysle zákona neuplatnila právo iná osoba a v lehote do 90 dní si
predmetnú vec neprevzala iná osoba. Zaistenie veci môže trvať najviac 90 dní, pričom zákonná lehota
na zaistenie veci uplynula 25.04.2008 v zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z.. mal súd za to, že
sú splnené zákonné podmienky na vydanie predmetného zaisteného vozidla žalobcovi.

8.9. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd na základe odvolania žalovaného proti rozsudku č.k.
45C/88/2008-156 zo dňa 08.09.2009 rozhodol rozsudkom č.k. 14Co/393/2009-211 zo dňa 30. novembra
2010 tak, že rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 45C/ 88/2008-156 zo dňa 08.09.2009 zmenil
a žalobu zamietol. V dôvodoch rozhodnutia odvolací súd uviedol, že v poukazom na § 21 ods. 1 a 10
zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore mal za to, že žalovaný postupoval správne a v súlade so

zákonom, keď predmetné osobné motorové vozidlo zaistil a keď ho uložil do úschovy, nakoľko mal za
nesporné, že vlastnícke právo k vozidlu bolo sporné, keďže vlastníctvo k nemu si nárokoval žalobca
ako aj ďalšia právnická osoba - spoločnosť TIEMEYER automobile GmbH + Co.KG. Odvolací súd mal
za to, že vyriešenie otázky vlastníckeho práva k predmetnému vozidlu ako otázky predbežnej v konaní
neprichádzalo do úvahy, nakoľko účastníkom konania nebola druhá osoba, ktorá o sebe tiež tvrdila, že

je vlastníkom vozidla, lebo si uplatnila právo a chcela vozidlo prevziať.
8.10. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe dovolania žalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave č.k. 14Co/393/2009-211 zo dňa 30. novembra 2010 rozhodol uznesením č.k. 4Cdo
87/2011-255 zo dňa 26. júla 2012 tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. novembra
2010 sp. zn. 14Co/393/2009 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Dovolací

súd v odôvodnení zrušujúceho rozhodnutia uviedol, že sa nestotožňuje so záverom odvolacieho súdu
o nespornej spornosti vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu, keďže vlastníctvo k
nemu si nárokoval žalobca ako aj ďalšia právnická osoba so sídlom v Nemecku. Dovolací súd uviedol,
že pochybnosti o práve k veci v zmysle § 21 ods. 10 zákona č. 171/1993 Z.z. nastávajú spravidla
vtedy keď právo k zaistenej veci uplatňuje ďalšia osoba. Takéto pochybnosti však nemôžu vyvolať ničím

nepodložené, nepreukázané tvrdenia ďalšej osoby uplatňujúcej si právo k zaistenej veci. Predmetné
motorové vozidlo bolo zaistené dňa 25.01.2008 z dôvodu jeho zaradenia do medzinárodného pátrania
ako odcudzené v Nemecku, avšak počas zaistenia vozidla, ktoré podľa § 21 ods. 1 zákona č. 171/1993
Z.z. mohlo trvať najviac 90 dní, nebolo preukázané, že by vozidlo súviselo so spáchaním trestného
činu. Nemecká spoločnosť a ani príslušné nemecké orgány nepredložili žiadny relevantný doklad

preukazujúci vlastnícke právo k vozidlu osoby, odlišnej od žalobcu. Tieto skutočnosti neboli zistené a ani
preukázané ani po uplynutí zákonnej 90 dňovej doby zaistenia veci, pričom vzhľadom na vágny obsah
„Správy zo šetrenia k motorovému vozidlu“ zo dňa 14.05.2008 nie je možné zistiť čo bolo dôvodom
na uloženie zaisteného vozidla do úschovy. Obsah správy navodzuje dojem, že po uplynutí 90 dnízaistenia motorového vozidla toto nebolo uložené do úschovy z dôvodu reálne v tom čase existujúcich
pochybností o práve k zaistenej veci, ale z dôvodu vzniku týchto pochybností do budúcna. Nie samotná
nemecká obchodná spoločnosť, ako domnelý vlastník motorového vozidla, ale policajný orgán, ktorému

takáto právomoc nepatrí, obhajoval vlastnícke právo nemeckej spoločnosti k veci, ku ktorej sama táto
spoločnosť svoje vlastnícke právo žiadnym spôsobom nepreukázala, čím nemohla spochybniť na druhej
strane žalobcom preukázané vlastnícke právo k vozidlu.
8.11. Krajský súd v Bratislave následne vo veci opätovne rozhodol rozsudkom č.k. 14Co/518/2012-291
zo dňa 29. októbra 2013 tak, že rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 45C/88/2008-156 zo dňa

08.09.2009 potvrdil. Rozsudok Okresného súdu Bratislava III 45C/88/2008-156 zo dňa 08.09.2009 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 14Co/518/2012-291 zo dňa 29. októbra 2013
nadobudol právoplatnosť dňa 20.01.2014 a vykonateľnosť dňa 24.01.2014.
8.12. Spoločnosť Top leasing s.r.o. písomne dňa 08.10.2009 prehlásila, že Leasingova zmluva č.
1402/10/07-AU, ktorá bola uzatvorená medzi ňou a žalobcom ako leasingovým nájomcom a predmetom,
ktorej bolo osobné motorové vozidlo VW Touareg 3,0 TDI, evidenčné číslo E., bola riadne ukončená a

že predmetné vozidlo dňom 08.10.2009 prechádza do vlastníctva nájomcu - žalobcu.
8.13. Osobné motorové vozidlo VW Touareg AC kombi bolo dňa 17.02.2014 vrátené žalobcovi podľa §
21 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. čo vyplynulo z potvrdenia o vrátení veci ORPZ-BAIII-OKP-142/2014
zo dňa 17.02.2014
8.14. V znaleckom posudku číslo 60/2014 zo dňa 27.04.2014 vypracovanom znalcom Ing. Peter Kováč,

znalec z odboru Doprava cestná, odvetvie Technický stav cestných vozidiel, Nehody v cestnej doprave,
Odhad hodnoty cestných vozidiel vo veci výpočtu škody používaného osobného motorového vozidla
VW Touareg 3,0 TDI V6 EČ E.-XXXAY vyplýva, že výška škody na osobnom motorovom vozidle bola
znalcom stanovená v sume 46.360,21 eur s DPH. Znalec stanovil výšku škody, ktorá vznikla zaistením
vozidla dňa 25.01.2008 a jeho vrátením dňa 17.02.2014 v sume 46.343,33 eur ako rozdiel medzi

reprodukčnou hodnotou vozidla tesne pred zaistením v sume 53.310,96 eur a hodnotou zbytkov vozidla
v sume 6.967,63 eur. V znaleckom posudku bolo okrem iného uvedené, že na predmetnom vozidle došlo
dôsledkom jeho nepoužívania počas 6 rokov k poškodeniam, na odstránenie, ktorých autorizovaný
servis po technickej prehliadke stanovil náklady na opravu v sume 14.957,22 eur s DPH. Náklady na
opravu vozidla boli vyčíslené kalkuláciou potreby výmeny náhradných dielov v systéme autorizovaného

servisu a práce spojenej s ich výmenou bez pripočítania nepredvídaných porúch, ktoré môžu súvisieť
s neprimerane dlhým nepoužívaním vozidla. Porovnaním s všeobecnou hodnotou vozidla po vrátení v
sume 14.940,34 eur je zrejmé, že sa jedná o totálnu škodu a oprava vozidla je nerentabilná.

9. Základ uplatneného nároku žalobcu súd posúdil podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci upravujúcich zodpovednosť za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu.

10. Podľa § 1 ods. 1 písmeno a/ Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej

moci pri výkone verejnej moci.

Podľa § 4 ods. 1 písmeno d Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1,
koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone

verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného
orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená
na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon

alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone

jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

11. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, že
žalobe žalobcu na náhradu škody nie je možné vyhovieť, nakoľko žalobca nepreukázal kumulatívne

splnenie zákonom požadovaných podmienok pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa
Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

12. Podľa citovaných ustanovení Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkoneverejnejmoci ideoprípadobjektívnejzodpovednostištátuzaškoduzasúčasnéhosplneniatroch

podmienok a to nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, alebo jeho nesprávny úradný postup, existencia
škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným
rozhodnutím či nesprávnym úradným postupom.

13. V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom

právomoci orgánu verejnej moci, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel
stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy,
funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného
postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v
jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania. V

zmysle ustálenej súdnej judikatúry nesprávny úradný postup je postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou
priamo nesúvisí, nevyústi do nej a neprejaví sa v obsahu konkrétneho rozhodnutia.
V prejednávanej veci žalobca považoval za nesprávny úradný postup, postup príslušných policajných
orgánov v súvislosti s úschovou motorového vozidla žalobcu.
13.1. Podľa § 21 ods. 1 Zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení účinnom do 14.12.2008

policajt je oprávnený zaistiť na vykonanie potrebných úkonov vec, ak má podozrenie, že tá súvisí so
spáchaním trestného činu alebo priestupku a jej zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu
veci alebo na rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní, alebo na rozhodnutie orgánu v konaní o
priestupku. Policajt vydá osobe, ktorej bola vec zaistená, potvrdenie o zaistení veci s presným opisom
veci, ktorý umožní zaistenú vec identifikovať. Zaistenie veci môže trvať najviac 90 dní.

Podľa § 21 ods. 3 Zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení účinnom do 14.12.2008 ak
pominuli dôvody na zaistenie veci podľa odseku 1, vec sa vráti osobe, ktorej bola zaistená. Prevzatie
vrátenej veci potvrdí táto osoba svojím podpisom na úradnom zázname o vrátení veci.
Podľa § 21 ods. 4 Zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení účinnom do 14.12.2008 ak
sa vykonanými úkonmi zistí, že zaistená vec patrí inej osobe ako osobe, ktorej bola zaistená, útvar

Policajného zboru túto inú osobu písomne vyzve v lehote najneskôr do 90 dní po zaistení veci, aby si
vec prevzala. Táto osoba je povinná uhradiť útvaru Policajného zboru nevyhnutné náklady pri prevzatí
veci, ktoré vznikli v súvislosti s jej zaistením a úschovou.
Podľa § 21 ods. 10 Zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení účinnom do 14.12.2008 ak
vzniknú pochybnosti o tom, či zaistená vec patrí osobe, ktorej bola zaistená, alebo ak si na zaistenú vec

uplatní právo iná osoba, útvar Policajného zboru uloží zaistenú vec do úschovy a odkáže tieto osoby,
aby si svoj nárok na zaistenú vec uplatnili v občianskoprávnom konaní.
13.2. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že osobné motorové vozidlo žalobcu, v tom čase vo
vlastníctve leasingového prenajímateľa spoločnosti TOP Leasing s.r.o., bolo dňa 25.01.2008 zaistené zdôvodu,ževozidlomalobyťodcudzenévNemeckuabolozaradenédomedzinárodnéhopátrania.Podľa
§ 21 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore zaistenie vozidla mohlo trvať najviac 90 dní.
Žalobcaakooprávnenýdržiteľ(leasingovýnájomca)listomzodňa29.04.2008požiadalovydanievozidla

vlastníkovi, keď zákonná lehota 90 dní uplynula dňa 24.04.2008. Policajný orgán Správou zo šetrenia
k motorovému vozidlu zo dňa 14.05.2008 oznámil žalobcovi ako oprávnenému držiteľovi vozidla, že
vzhľadom ku skutočnosti, že ubehla lehota 90 dní podľa § 21 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. a nakoľko
vzniknú pochybnosti o tom, či zaistená vec patrí osobe, ktorej bola zaistená, alebo si na zaistenú vec
uplatní právo iná osoba, zaistenú vec útvar PZ uloží do úschovy s tým, že nárok na zaistenú vec si

môžu oprávnené osoby uplatniť v občianskom súdnom konaní podľa § 21 ods. 10 zákona č. 171/1993
Z.z. Vlastník predmetného vozidla, spoločnosť TOP Leasing s.r.o., dňa 25.06.2008 podal na Okresnom
súde Bratislava III žalobu o vydanie zaistenej veci, predmetného motorového vozidla. Motorové vozidlo
VW Touareg bolo žalobcovi vrátené až na základe právoplatného rozhodnutia súdu dňa 17.02.2014
t.j. až po dobe viac ako 6 rokov od zaistenia. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že
na postup podľa § 21 ods. 10 zákona č. 171/1993 Z.z. v znení účinnom do 14.12.2008, teda na

uloženie zaistenej veci - osobného motorového vozidla, neboli splnené zákonom stanovené podmienky.
Policajný orgán postupoval v rozpore so zákonom, keď po uplynutí zákonom stanovenej lehote 90 dní
na zaistenie vozidla, motorové vozidlo nevrátili žalobcovi ako osobe, ktorej bolo vozidlo zaistené. Počas
doby zaistenia vozidla totiž žiadna iná osoba nepredložila relevantné doklady preukazujúce vlastníctvo
k vozidlu a to i napriek tomu, že o zaistení vozidla bola informovaná. Naopak spoločnosť TOP Leasing

s.r.o. vlastnícke právo preukázala už v lehote zaistenia. Vozidlo bolo v úschove viac ako 6 rokov bez
toho, aby sa vlastník vozidla dopustil akéhokoľvek protiprávneho konania v súvislosti s predmetným
vozidlom a bez toho aby si k vozidlu uplatnila vlastnícke práva iná tretia osoba. V tejto súvislosti súd
poukazuje i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 87/2011 zo dňa 26. júla
2012, vydaného v konaní o vydanie zaisteného osobného motorového vozidla, z odôvodnenia, ktorého

jednoznačne vyplýva, že zo Správy zo šetrenia k motorovému vozidlu zo 14.05.2008 nie je možné
zistiť, čo bolo dôvodom na uloženie zaisteného vozidla do úschovy a že jej obsah navodzuje dojem,
že po uplynutí 90 dní zaistenia motorového vozidla toto nebolo uložené do úschovy z dôvodu reálne,
v tom čase existujúcich pochybností o práve k zaistenej veci, ale z dôvodu vzniku týchto pochybností
do budúcna a že nie nemecká obchodná spoločnosť ako domnelý vlastník vozidla, ale policajný orgán,

ktorému takáto právomoc nepatrí, obhajoval vlastnícke právo nemeckej obchodnej spoločnosti k veci,
ku ktorej sama táto spoločnosť svoje vlastnícke právo žiadnym spôsobom nepreukázala.
Sumarizáciou uvedeného mal súd za to, že postup policajného orgánu v súvislosti s uložením zaistenej
veci, osobného motorového vozidla, bol nesprávnym úradným postupom, nakoľko na postup podľa §
21 ods. 10 zákona č. 171/1993 Z.z. neboli splnené podmienky a tento postup bol realizovaný v rozpore

so zákonom. Ak došlo k porušeniu zákonom stanoveného postupu došlo k nesprávnemu úradnému
postupu.Žalovanýsvojetvrdenia,žepríslušníciPZSRvsúvislostisúschovoumotorovéhovozidlakonali
v súlade so zákonom nijakým spôsobom nepreukázal.

14. Druhou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu v dôsledku

neprávneho úradného postupu je preukázanie vzniku škody a jej výšky.
Základným predpokladom uplatnenia majetkovej satisfakcie je existencia škody, ujmy a skutočnosť, že
došlo k neoprávnenému zásahu a majetková ujma už vznikla. Škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala
v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi, ušlý zisk spočíva v tom, že
nenastalo zväčšenie majetku poškodeného, ktorý by bolo možné, nebyť škodnej udalosti, dôvodne

očakávať s ohľadom na predvídateľný sled vecí. Súd poukazuje na skutočnosť, že v prejednávanej veci
žalobca nemohol byť v konaní o náhradu škody v dôsledku ním uvádzaného nesprávneho úradného
postupuúspešnýzdôvodu,ženeuniesoldôkaznébremenovsúvislostispreukázanímvzniku uplatnenej
majetkovej škody a jej výšky, keď nepreukázal vznik škody, ktorej náhrady sa domáhal.
14.1. Žalobca sa domáhal náhrady škody vo výške 46.343,33 eur predstavujúcej rozdiel medzi

reprodukčnou obstarávacou hodnotou vozidla tesne pred jeho zaistením (53.310,96 eur s DPH) a
hodnotou zbytkov vozidla (6.967,63 eur s DPH) a náhrady škody vo výške 3.280,47 eur predstavujúcej
vyčíslený úrok z omeškania z jednotlivých leasingových splátok, ktoré žalobca platil leasingovej
spoločnosti, prenajímateľovi vozidla, pričom však vozidlo nemohol používať. Žalobca vznik a výšku
ním uplatnenej škody nijako nepreukázal. Ohľadne výšky škody sa obmedzil len na predloženie

znaleckého posudku č. 60/2014 zo dňa 27.04.2014, ktorým preukazoval výšku nároku na náhradu škody
predstavujúcej rozdiel medzi reprodukčnou obstarávacou hodnotou vozidla tesne pred jeho zaistením a
hodnotou zbytkov vozidla. Žalovaný v priebehu konania namietal žalobcom uplatnenú škodu z dôvodu,
že k poklesu hodnoty vozidla by došlo aj v prípade ak by vozidlo nebolo zaistené a uschované s tým,že hodnota vozidla by v prípade jeho používania klesla ešte rýchlejšie ako v prípade, keď sa vozidlo
nachádzalo v úschove a tiež z dôvodu, že nie je zrejmé ako žalobca s predmetným vozidlom po jeho
vrátení z úschovy naložil. Žalobca sa k týmto tvrdeniam a námietkam žalovaného nijakým spôsobom

nevyjadril, dôvody ním takto uplatnenej náhrady škody a jej výšky bližšie neuviedol a to i napriek tomu,
že súd opakovane požiadal o poskytnutie lehoty na zdôvodnenie a preukázanie dôvodnosti uplatneného
nároku.Kuplatnenejnáhradeškodyvovýške3.280,47euržalobcalenuviedol,žetátosumapredstavuje
vyčíslený úrok z omeškania z jednotlivých leasingových splátok. Žalobca však dôvodnosť uplatnenej
náhrady a ani jej výšku nepreukázal a na námietky žalovaného, že nešpecifikoval z čoho a akým

spôsobom sumu vyčíslil, nijako nereagoval. V priebehu konania sa žalobca len obmedzil na tvrdenie, že
všetky doklady preukazujúce dôvodnosť uplatneného nároku sa nachádzajú v spise Okresného súdu
Bratislava III sp. zn. 45C/ 88/2008, ktorý i žiadal pripojiť.
14.2. Žalobca ako je už uvedené vyššie mal v konaní dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti
nároku na náhradu ním uplatnenej škody a jej výšky, čo znamená, že pre úspech v konaní na
náhradu škody bol povinný preukázať, že ním uplatnená škoda mu vznikla v dôsledku nesprávneho

úradného postupu. Žalobca však dôkazné bremeno neuniesol, v konaní nepreukázal, že mu škoda
v uplatnenej výške vznikla, teda, že jeho majetok sa zmenšil o ním vyčíslenú sumu. Vo vzťahu k
náhrade škody uplatnenej ako rozdiel medzi reprodukčnou obstarávacou hodnotou vozidla tesne pred
jeho zaistením a hodnotou zbytkov vozidla po jeho vrátení súd uvádza, že nie je možné ustáliť bez
ďalšieho, že takáto škoda a v takejto výške žalobcovi vznikla. Aritmeticky vyčíslený rozdiel nie je škodou,

zmenšením majetku žalobcu, ktorý by bol v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom
orgánov Policajného zboru v súvislosti so zaistením a následnou úschovou osobného motorového
vozidla žalobcu. Vo vzťahu k náhrade škody uplatnenej ako vyčíslené úroky z omeškania z jednotlivých
leasingových splátok súd uvádza, že žalobca nepreukázal z akých splátok, v akej výške, v akom období
t.j. od kedy do kedy bol ním vyčíslený úrok z omeškania v sume 3.280,47 eur. Nie je tiež zrejmá

dôvodnosť takto uplatneného nároku v príčinnej súvislosti s vytýkaným nesprávnym úradným postupom.
Výpočet ako taký a ani jeho správnosť žalobca nijakým spôsobom nepreukázal a nevyplynul ani z
listinných dokladov, ktoré tvorili obsah súdom pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn.
45C
/88/2008.

15. Treťou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie príčinnej
súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom majetkovej ujmy. Predpokladom vzniku
zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi škodnou udalosťou
(nezákonným úradným postupom) a vzniknutou ujmou. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje

priama väzba vzťahov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav
(následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou
vzťah príčiny a následku; ak bola príčinou škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva.
Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o jej skutkové posúdenie vo všetkých konkrétnych
súvislostiach, pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku, časová

súvislosťalenapomáhapriposudzovanívecnejsúvislosti(R21/1992).Ovzťahpríčinnejsúvislostimedzi
nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda - majetková ujma vznikla v dôsledku
nesprávneho úradného postupu, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že
ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by ani majetková ujma. V prejednávanej
veci žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie vzniku majetkovej ujmy, teda vzniku škody

v dôsledku ním vytýkaného nesprávneho úradného postupu. Žalobca bližšie príčinnú súvislosť medzi
vytýkaným nesprávnym úradným postupom a vznikom ujmy nijako neodôvodňoval.
Medzi vznikom škody a postupom žalovaného, ktorý súd vyhodnotil ako nesprávny úradný postup, musí
existovať príčinná súvislosť a to bezprostredná a priama. Žalobca odvodzoval svoj nárok na náhradu
škody v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom, za ktorý bolo považované pochybenie

pri uložení vozidla do úschovy. Preto, aby príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a
škodou mohla byť kvalifikovaná ako priama a bezprostredná, musela by žalobcovi vzniknúť škoda ako
priamy a bezprostredný, nie sprostredkovaný, dôsledok úschovy vozidla. Žalobca si uplatnil náhradu
škody predstavujúcej rozdiel medzi reprodukčnou obstarávacou hodnotou vozidla tesne pred jeho
zaistením a hodnotou zbytkov vozidla po jeho vrátení a predstavujúcej vyčíslené úroky z omeškania z

jednotlivých leasingových splátok. V súvislosti s takto uplatnenou náhradou vzniknutej škody však nie
je možné tvrdiť, že škoda žalobcovi vznikla v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym postupom pri
uložení zaisteného motorového vozidla do úschovy. Nesprávny postup nemohol s ohľadom na časovú
následnosť a logickú súvislosť byť bezprostrednou príčinou toho, že žalobcovi vznikla takto uplatnenáškoda. O vzťah príčinnej súvislosti v prejednávanej veci by išlo len vtedy, ak by škoda vznikla ako
následok porušenia povinnosti, resp. ako následok právom kvalifikovanej okolnosti, teda ak by bol
nesprávny úradný postup žalovaného a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku a žalobca by

preukázal, že ak by sa žalovaný nedopustil nesprávneho úradného postupu, ku škode by neprišlo. Ak
bola príčinou škody iná skutočnosť, nevzniká zodpovednosť za škodu. Zo samotného nesprávneho
úradného postupu nie je možné dovodzovať vecnú súvislosť so vznikom škodlivého následku. Súd mal
teda za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie vzniku ním tvrdenej majetkovej
ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu, keď žalobcom uplatnená náhrada majetkovej ujmy v

podobe, ktorej náhradu si uplatnil, nie je v priamej príčinnej súvislosti s vytýkaným nesprávnym úradným
postupom, keďže nesprávny úradný postup nebol v príčinnej súvislosti s uplatnenou náhradou škody.

16. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, že
žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
Strany sporu znášajú zodpovednosť za skutkový stav a musia dokazovať svoje tvrdenia. Konanie je

založené na kontradiktórnej zásade, podľa ktorej strana svoje tvrdenia musí preukazovať dôkazmi.
Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia ohľadne vzniku škody a
jej výšky a príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom a ani dôkazné
bremeno ohľadne popretia tvrdení protistrany t.j. žalovaného vo vzťahu ku škode a príčinnej súvislosti .

17. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto
časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

18. Súd zastavil konanie v časti žaloby zaplatenie sumy 100,69 eur podľa § 145 ods. 2 Civilného
sporového poriadku na základe účinného späťvzatia časti žaloby žalobcom, keď žalovaný s čiastočným
späťvzatím žaloby súhlasil.

19. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu v konaní

Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

20. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku

teda podľa úspešnosti žalovaného v spore, keď žalovaný bol v konaní plne úspešný. Súd žalovanému
však nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovaný si výslovne náhradu trov konania
neuplatnil z dôvodu, že mu žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku)
uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolacie dôvody).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.