Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 16, 2017

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 16C/74/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314204027
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2017:4314204027.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcu: Československá obchodní

banka, a.s., IČ: 00001350, so sídlom Česká republika, Praha, Radlická 333/150, zastúpený: Mgr. Lenka
Heřmánková, usadená euroadvokátka, so sídlom Laurinská 18, Bratislava, proti žalovanému: J. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E., R.. Ľ.. Š. XXXX/XX, o zaplatenie 5.747,40 Kč s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5.747,40 Kč ako aj úrok vo výške 16,90 % ročne
zo sumy 18.203,02 Kč od 28.01.2014 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov prvostupňového konania ako aj odvolacieho konania proti
žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

. Žalobca podal na tunajší súd žalobu, ktorou sa pôvodne domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy
29.837,58 Kč s príslušenstvom. Takúto žalobu žalobca odôvodnil tým, že uzavrel so žalovaným zmluvu
o úvere č. XXXXXXXXXR zo dňa 03.06.2011 v zmysle § 497 a nasl. Zákona č. 513/1991 Sb., Obchodní
zákonníku. Predmetom takejto zmluvy bolo poskytnutie úveru žalovanému do výšky úverového limitu
30.000 Kč, pričom súčasťou zmluvy o úvere boli obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery a

všeobecnéobchodnépodmienkyČSOB.Poskytnutýúverbolvedenýnaúverovomúčteč.XXXXXXXXX,
pričom na základe žiadosti žalovaný vyčerpal poskytnutý úver dňa 03.06.2011 bankovým prevodom vo
výške 30.000 Kč. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaný sa zaviazal splatiť takýto úver v 12-
tich anuitných splátkach vo výške 2.750 Kč, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, pričom prvá splátka bola
splatná dňa 15.07.2011 a posledná splátka bola splatná dňa 15.06.2012. Zmluvné strany sa tiež dohodli,
že vyčerpaná nesplatená istina úveru bude úročená úrokovou sadzbou 16,90 % ročne s tým, že tento
úrok bude uhrádzaný mesačne ako súčasť každej anuitnej mesačnej splátky. Žalobca ďalej poukázal na

skutočnosť, že za každý začatý mesiac správy úveru bude žalobca si účtovať voči žalovanému poplatok
vo výške 50 Kč, ktorý bol splatný vždy k 15. dňu v mesiaci počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim
po uzavretí zmluvy o úvere. Žalovaný následne svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere riadnym
spôsobom neplnil, neuhrádzal dojednané pravidelné mesačné anuitné splátky ako aj účtované poplatky,
pričom ho žalobca neustále a opakovane písomne upomínal a vyzýval ho k zaplateniam dlžných splátok,
za čo si účtoval poplatky podľa sadzobníka poplatkov. Pokiaľ ide o výšku účtovaných poplatkov za
písomné upomienky a písomné výzvy na zaplatenie dlžných splátok tak žalobca odkazuje na sadzobník

poplatkov. Keďže si žalovaný svoje povinnosti dohodnuté v úverovej zmluve riadnym spôsobom neplnil a
dlžné splátky z úveru a poplatky neuhradil tak žalobca listom zo dňa 15.03.2012 oznámil žalovanému, že
pohľadávka, ktorá vznikla zo zmluvy o úvere je splatná k 15.03.2012 a z tohto dôvodu vyzval žalovaného
k jej úhrade, pričom ten takúto pohľadávku nezaplatil. Ku dňu odoslania oznámenia o zosplatnení bol dlhžalovaného 21.354,37 Kč, pričom táto suma sa navyšovala o úroky a úroky z omeškania. K 27.01.2014
predstavuje pohľadávka žalobcu sumu 29.837,58 Kč a pozostáva z nesplatenej istiny vyčerpaného
úveru vo výške 18.203,02 Kč, nesplatených úrokov 16,9 % z nesplatenej istiny v čiastke 6.772,84

Kč, úroku z omeškania vo výške vyčíslenej k dátumu kapitalizácie 27.01.2014 vo výške 2.861,372
Kč a nesplatených poplatkov v čiastke 2.000 Kč. Pohľadávka bez príslušenstva tak predstavuje sumu
20.203,02 Kč. Z uvedených dôvodov si tak žalobca pôvodne uplatňoval voči žalovanému zaplatenie
sumy vo výške 20.203,02 Kč, kapitalizovaného úroku vo výške 6.772,84 Kč, kapitalizovného zákonného
úroku z omeškania vo výške 2.861,72 Kč, úroku vo výške 16,9 % ročne z čiastky 18.203,09 Kč od

28.01.2014 do zaplatenia ako aj zákonného úroku z omeškania z čiastky 20.203,02 Kč od 28.01.2014
do zaplatenia vo výške 8,05 % ročne.

2. O žalobe bolo rozhodnuté platobným rozkazom zo dňa 23.05.2014, ktorý sa však žalovanému
nepodarilo doručiť do vlastných rúk, a preto súd takýto platobný rozkaz uznesením zo dňa 29.01.2015,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.02.2015 zrušil. Následne súd ustanovil žalovanému v zmysle § 29

ods. 2 OSP opatrovníka v osobe A. A.Z., zamestnankyne Okresného súdu E., pričom takéto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 24.08.2015. Dňa 02.09.2015 následne súd doručil opatrovníkovi žalovaného
žalobu spolu s výzvou na vyjadrenie. Následne dňa 29.02.2016 súd verejne vyhlásil rozsudok, ktorým
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť v prospech žalobcu sumu 20.203,02 Kč, kapitalizovaný úrok vo
výške 1.025,44 Kč, kapitalizovaný zákonný úrok z omeškania vo výške 2.689,50 Kč a zákonný úrok z

omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 20.203,02 Kč od 28.01.2014 do zaplatenia všetko v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu v časti kapitalizovaného úroku
vo výške 5.747,40 Kč, kapitalizovaného zákonného úroku z omeškania vo výške 172,22 Kč a úroku
vo výške 16,9 % ročne zo sumy 18.203,02 Kč od 28.01.2014 do zaplatenia zamietol. Z odôvodnenia
takéhoto rozhodnutia vyplýva okrem iného, že súd pre posúdenie právneho vzťahu medzi stranami

sporu aplikoval ustanovenia § 497 Zákona č. 513/1991 Sb. Obchodního zákoníka. Zároveň podaná
žaloba bola podľa názoru prvostupňového súdu čiastočne dôvodná, pretože žalovaný porušil svoje
zmluvné povinnosti, nakoľko nesplácal úver riadne a včas, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania
so splácaním úveru, a preto bol povinný okrem dlžnej istiny vo výške 18.203,02 Kč zaplatiť aj dlžné
poplatky vo výške 2.000 Kč. Súd mal tiež za preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania so

splácaním splátky zo dňa 15.12.2011, nakoľko pri predchádzajúcich splátkach je uvedená suma 0 Kč
s tým, že následne došlo k zosplatneniu úveru a to ku dňu 15.03.2012. Vzhľadom na skutočnosť, že
žalovaný dlžnú sumu neuhradil ani po zosplatnení úveru do dňa 26.03.2012 od dátumu 27.03.2012 sa
dostal do omeškania a od tohto okamihu patrilo žalobcovi namiesto zmluvného úroku zákonný úrok
z omeškania, či už kapitalizovanej forme, alebo nevyčíslenej forme. Preto súd dospel k názoru, že

žalobca žiadal kapitalizovaný zákonný úrok z omeškania aj za obdobie od 15.12. do 26.03.2012, a
preto kapitalizovaný zákonný úrok z omeškania vo výške 172,22 Kč zamietol. Z odôvodnenia takéhoto
rozhodnutia tiež vyplýva, že aj keď ide o obchodno-právny záväzkový vzťah tak ide o spotrebiteľsko-
právny vzťah, a preto pokiaľ išlo o zmluvný úrok 16,9 % ročne, ktorý si uplatnil žalobca ako kapitalizovaný
úrok vo výške 6.772,84 Kč, ako aj úrok z čiastky 18.203,02 Kč od 28.01.2014 do zaplatenia v tejto

časti žalobu zamietol a to v časti kapitalizovaného úroku vo výške 5.747,40 Kč, ako aj úroku vo výške
16,9 % ročne zo sumy 18.203,02 Kč 28.01.2014 do zaplatenia, nakoľko považoval za preukázané, že
strany sporu si dojednali zmluvný úrok 16,9 % ako fixný do doby splatnosti úveru, ktorý mal byť platený
v rámci každej splátky. Keďže žalobca v zmysle zmluvných dojednaní pristúpil k zosplatneniu celého
úveru ku dňu 15.03.2012 s prihliadnutím na skutočnosť, že ide o spotrebiteľský úver, tak podľa názoru

súdu žalobcovi zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia nepatrí, pričom súd poukázal na uznesenie
Ústavného súdu IV. 476/2012 z 18.09.2012, kde takýto súd odobril názor odvolacieho aj prvostupňového
súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu a následne sa dlžník dostáva do
omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Proti takémuto prvostupňovému rozhodnutiu podal
v zákonnej lehote žalobca odvolanie s tým, že odvolací súd uznesením zo dňa 31.05.2017 rozsudok

súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby v časti kapitalizovaného úroku vo výške 5.747,40 Kč
a úroku vo výške 16,9 % ročne zo sumy 18.203,02 Kč od 28.01.2014 do zaplatenia ako aj vo výroku
o trovách konania zrušil a vec v tejto časti vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z odôvodnenia
odvolacieho súdu vyplýva, že prvostupňový súd s ohľadom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Obo 143/98 uzavrel, že veriteľovi patria zmluvné úroky z poskytnutých úverových

prostriedkov v prípade spotrebiteľského vzťahu len do splatnosti dlhu a odo dňa splatnosti dlhu je dlžník
v omeškaní, pričom musí platiť už len úroky z omeškania. Odvolací súd sa však s takýmto záverom
nestotožnil a ustálil, že takýto záver súdu prvej inštancie nebol primerane odôvodnený s odkazom na
konkrétne znenie právneho predpisu, ktorý by prijatie takéhoto záveru umožňoval s tým, že preskúmanýrozsudok z tohto dôvodu nespĺňa požiadavky presvedčivosti súdneho rozhodnutia. Z obsahu uzavretej
zmluvy o úvere totiž nevyplýva, že by si strany sporu pre prípad vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru
dohodli platenie zmluvných úrokov len do daného dňa mimoriadnej splatnosti s tým, že navyše nie

je zrejmé z ktorého zákonného ustanovenia by im mal daný právny záver vyplývať, keďže je zrejmé,
že použitá právna úprava vo všeobecnosti pripúšťa súbežné platenie zmluvne dohodnutých úrokov z
úveru a aj platenie úrokov z omeškania ak sa dlžník dostal do omeškania s platením dlhu v dohodnutej
lehoty. Podľa názoru odvolacieho súdu tak nie je zrejmé z čoho a z ktorého zákonného ustanovenia,
resp. z ktorého dojednania zmluvy o úvere vyplýva, že platenie úrokov z omeškania vylučuje platenie

zmluvných úrokov, resp. že platenie zmluvných úrokov sa týka len doby pokiaľ sa dlžník nedostane
do omeškania s platením svojho dlhu. Prijatie takéhoto záveru, že na ťarchu spotrebiteľa došlo k jeho
dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úverov aj z úrokov z omeškania odvolací súd vyhodnotil
ako neprimerané zvýhodnenie spotrebiteľa v dôsledku porušenia jeho zmluvných povinností a teda daný
záver nemohol považovať za správny. Zároveň odvolací súd tiež uviedol, že dlžník používa peňažné
prostriedky poskytnuté veriteľom aj po lehote splatnosti a z princípu právneho inštitútu zmluvných úrokov

vyplýva, že tieto dlžník spláca, ak niet iného dojednania, až do dňa úplného splatenia dlhu, zatiaľ čo
úrokyzomeškanianastupujúlenvprípade,kedydlžníkúverriadnenesplácaaztohodôvodusadostane
do omeškania. Z uvedených dôvodov tak dospel odvolací súd k názoru, že odvolanie žalobcu bolo
podané opodstatnene, pretože daný právny záver súdu prvej inštancie neodôvodnil ani s odkazom na
konkrétnu právnu úpravu a ani na konkrétne zmluvné dojednanie, a ak nieto takejto právnej úpravy alebo

zmluvného dojednania, potom je dlžník povinný veriteľovi platiť aj zmluvné úroky aj úroky z omeškania
do dňa úplného splatenia dlhu. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd zrušil vyššie uvedený výrok
takéhoto rozsudku s tým, že súd prvej inštancie rozhodne o trovách konania vrátane odvolacieho
konania. Následne prvostupňový súd doručil takéto uznesenie odvolacieho súdu právnemu zástupcovi
žalobcu ako aj opatrovníkovi žalovaného, resp. žalovanému s tým, že vec bola v zmysle dodatku č.

10/2017 k rozvrhu práce Okresného súdu E. pre rok 2017 pridelená s účinnosťou od 07.07.2017 novému
zákonnému sudcovi Mgr. Danielovi Konerackému. Súd za účelom rozhodnutia o nároku žalobcu a to
kapitalizovaného úroku vo výške 5.747,40 Kč ako aj úroku vo výške 16,9 % ročne zo sumy 18.203,02
Kč od 28.01.2014 do zaplatenia s poukazom na § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 297 písmena b) CSP
verejne vyhlásil rozsudok a to dňa 16.10.2017, nakoľko predmetom konania bola pohľadávka, ktorá

nepresahovalasumu1.000EUR,pričomskutkovétvrdeniastránnebolispornéaideovecjednoduchého
právneho posúdenia. Verejného vyhlásenia rozsudku sa nezúčastnil právny zástupca žalobcu a ani
žalovaný.

3. Súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a to podanou žalobou, zmluvou o úvere č.

XXXXXXXXXR zo dňa 03.06.2011, výpisom z obchodného registra žalobcu, oznámením o zosplatnení
úveru zo dňa 15.03.2012, výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 30.12.2010, opakovanou
výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky dňa 17.01.2012, poslednou výzvou k zaplateniu dlžnej čiastky zo
dňa 14.02.2012, doručenkami z č.l. 15-16, všeobecnými obchodnými podmienkami ČSOB, prehľadu
vykonaných úhrad ako aj účtovania jednotlivých úrokov za obdobie od 14.07.2011 do 27.01.2014,

rozsudkom prvostupňového súdu zo dňa 29.02.2016, podaním odvolaním žalobcu zo dňa 30.03.2016,
uznesením Krajského súdu Nitra zo dňa 31.05.2017 ako aj ostatným spisovým materiálom zistil
nasledovný skutkový stav veci:

4. Strany sporu dňa 03.06.2011 uzavreli zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXR . v zmysle § 497 a nasl.

Obchodního zákonníka, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 30.000 Kč formou úverového
limitu. Súčasťou takejto zmluvy o úvere boli aj obchodné podmienky a všeobecné obchodné podmienky,
pričom na základe svojej žiadosti žalovaný vyčerpal poskytnutý úver a to dňa 03.06.2011. Takýto úver
sa zaviazal žalovaný splácať v 12 anutitných splátkach vo výške 2.750 Kč, ktoré boli splatné vždy k 15.
dňu v mesiaci s tým, že prvá splátka bola splatná dňa 15.07.2011 a posledná splátka bola splatná dňa

15.06.2012. Vyčerpaná nesplatená istina úveru bola úročená úrokovou sadzbou 16,9 % ročne, pričom
úrok bol hradený mesačne ako súčasť mesačnej splátky. Okrem toho si žalobca účtoval za každý začatý
mesiac správy úveru poplatok 50 Kč, ktorý bol splatný vždy k 15. dňu v mesiaci počnúc kalendárnym
mesiacom nasledujúcim po uzavretí zmluvy o úvere. Z vyúčtovania, ktoré predložil žalobca tiež vyplýva,
že žalovaný sa dostal do omeškania so splátkou, ktorú mal uhradiť ku dňu 15.12.2011, nakoľko pri

predchádzajúcich splátkach je uvedená ako dlžná suma 0 Kč a k zosplatneniu celého záväzku došlo
ku dňu 15.03.2012. K 15.03.2012 dlžná istina predstavovala 18.203,02 Kč, pričom dlžné úroky boli
1.025,44 Kč, nabehnuté úroky 1.033,71 Kč, úroky z omeškania 125,91 Kč a dlžné poplatky 2.000 Kč.
Súd ďalej z oznámenia o zosplatnení úveru zistil, že dlžná suma predstavovala sumu 21.354,37 Kč apozostávala jednak z dlžných úrokov vo výške 1.025,44 Kč, úrokov z omeškania vo výške 125,91 Kč,
istiny vo výške 18.203,02 Kč a dlžných poplatkov 2.000 Kč. V podanej žalobe žiadal žalobca zaplatiť
sumu 20.203,02 Kč, ktorá pozostávala zo sumy 18.203,02 Kč ako aj z istiny zo sumy 2.000 Kč ako

dlžnýchpoplatkovspoluspríslušenstvom,ktorépozostávalozkapitalizovanéhoúrokuvovýške6.772,84
Kč. Toto príslušenstvo predstavovalo úroky vyčíslené ku dňu 27.01.2014, kapitalizovaný zákonný úrok z
omeškania vo výške 2.861,72 Kč, úrokov z omeškania ku dňu 27.01.2014 úroky vo výške 16,9 % ročne
zo sumy 18.203,02 Kč od 28.01.2014 do zaplatenia ako aj zákonného úroku z omeškania vo výške 8,05
% ročne zo sumy 20.203 Kč od 28.01.2014 do zaplatenia. Z potvrdenia z č.l. 112 vyplýva, že v spojení

s úradným záznamom zo dňa 13.07.2017 na č.l. 113 bola vec pridelená novému Zákonnému sudcovi
Mgr. Danielovi Konerackému a to v zmysle dodatku č. 10/2017 rozvrhu práce Okresného súdu Levice
pre rok 2017.

5. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodního zákoníka v znení neskorších predpisov (ďalej len
Obchodního zákoníka), smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání dlužníka poskytne v jeho

prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky
vrátit a zaplatit úroky.

6. Podľa § 502 ods. 1 a 2 Obchodního zákoníka, od doby poskytnutí peněžních prostředků je dlužník
povinen platit z nich úroky ve sjednané výši, jinak v nejvyšší přípustné výši stanovené zákonem nebo

na základě zákona. Nejsou-li takto úroky stanoveny, je dlužník povinen platit obvyklé úroky požadované
za úvěry, které poskytují banky v místě sídla dlužníka v době uzavření smlouvy. Jestliže strany sjednají
úroky vyšší než přípustné podle zákona nebo na základě zákona, je dlužník povinen platit úroky ve výši
nejvýše přípustné. V pochybnostech se má za to, že sjednaná výše úroků se týká ročního období.

7. Podľa § 504 Obchodního zákoníka, dlužník je povinen vrátit poskytnuté peněžní prostředky ve
sjednané lhůtě, jinak do jednoho měsíce ode dne, kdy byl o jejich vrácení věřitelem požádán.

8. Podľa § 506 Obchodního zákoníka, je-li dlužník v prodlení s vrácením více než dvou splátek nebo
jedné splátky po dobu delší než tři měsíce, je věřitel oprávněn od smlouvy odstoupit a požadovat, aby

dlužník vrátil dlužnou částku s úroky. Odstoupení věřitele od smlouvy nemá vliv na zajištění závazků
z této smlouvy.

9. Súd s prihliadnutím na právny názor, ktorý bol vyjadrený v rozhodnutí Krajského súdu Nitra ako
odvolacieho súdu a to v uznesení zo dňa 31.05.2017 zistil, že predmet konania predstavuje len nárok

žalobcu týkajúci sa kapitalizovaného úroku vo výške 5.747,40 Kč a úrok vo výške 16,9 % ročne zo
sumy 18.203,02 Kč od 28.01.2014 do zaplatenia ako aj trovy konania, nakoľko v takomto rozsahu bol
predchádzajúci prvostupňový rozsudok zrušený. Súd sa preto zaoberal dôvodnosťou takéhoto nároku
s tým, že dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný v celom rozsahu a to v časti kapitalizovaného
úroku vo výške 5.747,40 Kč ako aj úroku vo výške 16,9 % ročne zo sumy 18.203,02 Kč od 28.01.2014

do zaplatenia. Súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že ide o spor s cudzím prvkom, pričom v
predchádzajúcom rozsudku prvostupňový súd aplikoval právny poriadok Českej republiky /Obchodní
zákonník/ s tým, že bolo potrebné, keďže takúto aplikáciu práva odobril aj odvolací súd, aplikovať právny
poriadok Českej republiky. Pokiaľ ide o právny poriadok Českej republiky, tak je potrebné aplikovať nie
len samostatné právne predpisy, ale aj judikatúru. Ako vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej

republiky zo dňa 09.02.2016 č.k. 32Cdo 3830/2014 tak takýto súd dospel k názoru, že povinnosť dlžníka
pokiaľ bolo v úverovej zmluve dojednané úročenie úveru aj za dobu od jeho poskytnutia až do jeho
splatenia a tento úmysel bol žalovanému s ohľadom na jasnú formuláciu v zmluve známy a pokiaľ iné
zmluvné dojednanie nestanoví, že by úver nemal byť úročený od okamihu kedy sa stane v zmysle
dojedaných podmienok predčasne splatný tak nevylučuje, aby si veriteľ uplatňoval aj úroky dojednané

v zmluve o úvere popri úrokoch z omeškania, pretože tie nenahradzujú riadne úroky. Okrem toho aj
ustanovenia § 502 Obchodného zákonníka platného a účinného na území SR nevylučuje, aby veriteľovi
vznikol nárok na dohodnuté úroky po tom, ako bol úver predčasne splatný z dôvodu porušenia povinností
dlžníka. Súd preto dospel k názoru, že žalobca preukázal dôvodnosť svojho nároku, pričom žalovaný ani
jehoopatrovníksakpodanejžalobežiadnymspôsobomnevyjadrilianespochybniliuplatnenýnárok.Súd

tiež nezistil, že by uzavretá zmluva, všeobecné obchodné podmienky, ktoré boli súčasťou takejto zmluvy
prípadne právny predpis, vylučovali skutočnosť aby žalobcovi vznikol nárok na úroky z titulu uzavretej
zmluvy o úvere po tom ako bol úver zosplatnený z dôvodu porušenia povinností zo strany žalovaného.
Naopak v časti 1 zmluvy o spotrebiteľskom úvere bod 5 označený ako „ úročení a poplatky za úvěr“vyplýva, že vyčerpaný a nesplatený úver alebo jeho časť bude úročená pevnou úrokovou sadzbou vo
výške 16,9 % ročne. Z časti 1 bodu 7, ktorý je označený ako „úrok z prodlení a další důsledky vyplývající
z prodlení klienta“ vyplýva, že v prípade, ak žalovaný nedodrží termín a výšku splátok alebo nesplatí

ostatné peňažné záväzky vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere je ČSOB oprávnená účtovať
klientovi, teda žalovanému, úrok z omeškania. Súd preto v intenciách právneho názoru odvolacieho
súdu priznal žalobcovi aj nárok na dohodnutý úrok po zosplatnení úveru a to vo výške 16,9 % ročne zo
sumy 18.203,02 Kč od 28.01.2014 do zaplatenia ako aj kapitalizovaný úrok vo výške 5.747,40 Kč, pričom
ide o úrok, ktorý bol vyčíslený žalobcom a žalovaný nespochybnil takýto nárok. Súd ďalej poukazuje

na skutočnosť, že žalovaný netvrdil a ani nepreukázal skutočnosť, že by jeho záväzok zanikol plnením
alebo iným spôsobom voči žalobcovi.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 396 ods. 3 CSP a to z dôvodu,
že žalobca bol v súdnom konaní úspešný v celom rozsahu, a preto mu súd priznal nárok na náhradu
trov prvostupňového konania ako aj odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. O výške

trov konania bude rozhodnutie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo
dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom
Okresného súdu Levice ku Krajskému súdu v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)

môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný
poriadok).