Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 16, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 35C/507/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115235019
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Bowker

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7115235019.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci navrhovateľky: Y.,

v zastúpení JUDr. Eva Geleneky Hencovská, advokátka, so sídlom: Bajzova 2, Košice, proti manželovi:
JJ., o určenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľku sumou vo výške 100,- Eur mesačne
splatnou vždy k 10. dňu v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky a to od 16.12.2015 do 13.9.2017.

Dlžné výživné za obdobie od 16.12.2015 do 13.9.2017 v sume 2.351,61 Eur je odporca p o v i n n ý
uhradiť navrhovateľke do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Konanie o určenie výživného za obdobie od 14.12.2015 do 15.12.2015 vrátane z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.12.2015 sa navrhovateľka domáhala, aby súd určil
vyživovaciupovinnosťmanželavočinejvovýške150,-€mesačneod14.12.2015splatnúvždydo10.dňa

v mesiaci vopred.

2. Svoj návrh vo veci samej, ako aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľka
odôvodnila tým, že dňa 25.4.1987 uzatvorila s odporcom manželstvo, z ktorého pochádzajú tri deti, z
toho dve ešte maloleté, a to B.8 a P. narodený 5.1.2012. Spolu s týmto návrhom podala navrhovateľka
návrh na rozvod manželstva a návrh na úpravu rodičovských práv a povinností s návrhom na vydanie
predbežného opatrenia v konaní o úprave rodičovských práv a povinností do rozvodu manželstva.

Keďže vzťahy s odporcom sú natoľko narušené, že ich manželstvo už ďalej nemôže plniť spoločenský
účel a zároveň je daná naliehavá potreba upraviť rodičovské práva a povinností k obom maloletým
deťom.Vsúčasnostisodporcomnežijevspoločnejdomácnosti,spoločnenehospodáriaanavrhovateľka
vychováva všetky ich deti výlučne sama. Vo vzťahu k jej majetkovým a zárobkovým pomerom uviedla,
že toho času poberá len prídavok na maloleté deti v sume 47,05 €. Podľa jej vedomostí pritom odporca
podniká, sám si hradí bývanie a je vlastníkom luxusného motorového vozidla. Napriek tomu o rodinu
nejaví záujem a na deti neprispieva žiadnou finančnou čiastkou. Ona zabezpečuje celý chod domácnosti

a o deti sa osobne stará. Ďalej popísala aj výdavky na maloleté deti a následne popísala jej vlastné
výdavky, ktoré predstavujú platby nájomného vo výške 90 € mesačne, platby za elektrinu vo výške
50 € mesačne, poplatky za plyn vo výške 40 € mesačne, poplatky za odpad, poplatky RTVS vo
výške 4,70 € mesačne, poplatok za digitálnu televíziu vo výške 9,50 € mesačne, platby za telefón vovýške 30 € mesačne a ďalšie výdavky. Uviedla, že otec vzhľadom na jeho schopnosti a majetkové
pomery disponuje možnosťou finančne sa podieľať na výchove detí, ako aj starostlivosti o domácnosť.
Poukázala na príslušné ustanovenia zákona o rodine s tým, že manželia v manželskom zväzku majú

mať rovnakú životnú úroveň. Uzavretím manželstva dňa 25.5.2006 medzi ňou a odporcom vznikla
zo zákona vyživovacia povinnosť medzi manželmi (zrejme mylný dátum, nakoľko zo sobášneho listu
vyplýva dátum 25.4.1987). Navrhovateľka ďalej uviedla, že ich manželstvo trvá, ešte nebolo rozvedené a
pretopretrvávaajnaďalejvyživovaciapovinnosťmedziňouaodporcom.Životnáúroveňmedzimanželmi
nie je rovnaká v ich prípade, naopak, vznikla situácia, kedy je úroveň odporcu nepomerne vyššia,

pretože sa žiadnym spôsobom nepodieľa na platbách do domácnosti, neprispieva na starostlivosť o deti
a iné spoločné výdavky a preto všetky tieto musí hradiť výlučne sama navrhovateľka. Situácia je ešte
zvýraznená tým, že momentálne nie je zamestnaná napriek tomu, že sa aktívne snaží nájsť si prácu,
čo osobná starostlivosť o dve maloleté deti značne komplikuje. Manžel sa rodinu vôbec nezaujíma a
okrem vyššie uvedeného príjmu 47,05 € mesačne, iný príjem navrhovateľka nemá a nevie zabezpečiť
ani nevyhnutné potreby rodiny. Výdavky, ktoré musí mesačne uhrádzať na starostlivosť o deti, ako

aj o domácnosť, vysoko prevyšujú jej príjem. Navrhovateľka sa domáhala aj nariadenia predbežného
opatrenia z dôvodu potreby naliehavej úpravy ich pomerov, kedy nariadením predbežného opatrenia by
podľa jej názoru súd upravil vzťahy medzi účastníkmi konania a zabránil tak vzniku existenčnej núdze,
ktorá by výrazne negatívne ovplyvnila život a fungovanie rodiny. Bez riadneho splácania poplatkov za
bývanie sa spolu s jej dvoma maloletými deťmi a jednou plnoletou dcérou ocitne bez strechy nad hlavou,

pričom strata bývania je považovaná za jednu z najväčších stresových udalostí v živote človeka, čo
sa môže negatívne odraziť na jej zdraví. Taktiež bez včasnej úhrady poplatkov za vodu, elektrinu a
plyn príslušné orgány môžu ich odpojiť od ich prívodu, ktorú situáciu nemôže dopustiť. Taktiež deti
nevyhnutne potrebujú zakúpenie liekov, musí im hradiť poplatky za školu a škôlku, pretože v opačnom
prípade by došlo k ich vylúčeniu zo vzdelávacieho procesu. Takáto životná zmena by predstavovala

mimoriadne citlivý zásah do jej osobnostných práv. Jej súčasná situácia zakladajúca sa na strachu zo
straty bývania a nemožnosti zakúpenia stravy, liekov, či ošatenia alebo uspokojenia iných nevyhnutných
potrieb jej neustále znepríjemňujú život, udržiava ju v stave psychického vypätia a neistoty, ktoré
nebezpečnosť vníma ako objektívne a bezprostredné. Z toho dôvodu je názoru, že sú splnené všetky
podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia a takéto rozhodnutie bude zároveň aj materiálne

vykonateľné.

3. Aj napriek snahe sa súdu nepodarilo zistiť aktuálnu adresu manžela navrhovateľky a preto súd konal
prejednal vec v jeho neprítomnosti.

4. Z listinných dôkazov predložených navrhovateľkou súd zistil nasledovné skutočnosti:

5. Z rodného listu zo dňa 6.4.2009 súd zistil, že vo zväzkJ., pričom otcom je odporca, matkou je
navrhovateľka.

6. Z rodného listu zo dňa 5.8.2013 súd zistil, že vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX,
pod poradovým číslom XX je zapísané narodenie dieťaťa P., pričom otcom je odporca, matkou je
navrhovateľka.

7. Zo sobášneho listu zo dňa 14.5.1987 súd zistil, že vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod

poradovým číslom XXX je zapísané uzavretie manželstva navrhovateľky a odporcu dňa 25.4.1987.

8. Z rozhodnutia Základnej školy M., číslo rozhodnutia: 318/2015 súd zistil, že dieťa B. bola prijatá na
túto základnú školu na základné vzdelávanie s nástupom od 1.9.2015.

9. Z potvrdenia o návšteve zo dňa 5.10.2015 súd zistil, že B.
10. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro, vložka číslo: 19294/V súd
zistil zapísanie spoločnosti J&S HOLDING s.r.o., so sídlom: Pražská 2, 040 11 Košice, IČO: 36 732 818,
kedy odporca je konateľom danej spoločnosti a to od 1.2.2007.

11. Rozsudkom Okresného súdu Košice I. sp.zn. XXP/XXX/XXXX bolo manželstvo účastníkov konania
uzavreté dňa 25.4.1987 rozvedené, na čas po rozvode súd zveril maloletú B. a maloletého P. do osobnej
starostlivosti matky s právom ich zastupovať a spravovať ich majetok. Otec bol zaviazaný k povinnosti
prospievaťnakaždémaloletédieťasumou110,-€mesačnevždydo15.dňatohoktoréhomesiacadorúkmatky vopred počínajúc dňom právoplatnosti rozsudku, Styk otca s maloletými deťmi nebol upravený.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.9.2017.

12. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť.
Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby
životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

13. Podľa § 71 ods. 2 zákona o rodine, vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu
povinnosť detí voči rodičom.

14. Podľa § 75 ods. 2 citovaného zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

15. Do úpravy vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi a jej rozsahu je nutné premietnuť
základnú filozofiu vzťahov medzi manželmi, a to že muž a žena majú v manželstve rovnaké postavenie a
teda i rovnaké práva a povinnosti. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva
a končí smrťou, vyhlásením za mŕtveho niektorého z manželov ako aj právoplatnosťou súdneho
rozhodnutia o rozvode manželstva. Výživné možno určiť od podania návrhu. Nárok na určenie

manželského výživného sa vyvodzuje zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov s poukazom
na ich rovnaké postavenie v rodine a rovnaké práva a povinnosti v manželstve. Táto zásada však
neznamená mechanickú rovnosť medzi manželmi, vyvodzovanú iba zo zárobkov. Prihliada sa na
odôvodnené potreby oprávneného, zároveň schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného ako aj
na starostlivosť o spoločnú domácnosť resp. starostlivosť o maloleté deti, pretože nie je bezvýznamné,

ak manželia nevedú spoločnú domácnosť a neusilujú sa a nepodieľajú sa spoločne o zabezpečenie
potrieb rodiny.

16. Súd mal za to, že povinnosťou odporcu tak, ako to vyplýva aj z citovaných ustanovení zákona o
rodine, plnenie si vyživovacej povinnosti voči svojej manželke - navrhovateľke podľa jeho schopností,

možností a majetkových pomerov. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených bežných
potrieb navrhovateľky, ktoré vyčíslila v návrhu na začatie konania a upresnila na pojednávaní dňa
16.11.2017. Súd prihliadol aj na to, že navrhovateľka je nezamestnaná, bez príjmu, momentálne nie
je schopná sa sama živiť, teda existuje tu stav jej odkázanosti na výživu. Zároveň súd vychádzal
z predpokladaných príjmov odporcu ako konateľa obchodnej spoločnosti, čo vyplýva z výpisu z

Obchodného registra, kedy tento je zapísaný ako konateľ spoločnosti J&S HOLDING, s.r.o., so sídlom:
Pražská 2, Košice, za ktorý výkon činnosti určite poberá nejaký príjem.

17. Na základe vyššie uvedených skutočností súd návrhu vyhovel v rozsahu 100 € mesačne odo dňa
podania návrhu 16.12.2015 do dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode účastníkov konania 13.9.2017,

nakoľkotútosumupovažovalzaprimeranúpreusporiadanievzájomnýchvzťahovmedzinavrhovateľkou
a odporcom a vzhľadom na to, že presné príjmy manžela navrhovateľky neboli zistené. Zároveň táto
suma korešponduje aj s výživným určeným pre navrhovateľku v zmysle nariadeného predbežného
opatrenia uznesením zo dňa 11.1.2016. Súd vyrátal aj dlžné výživné vo výške 2.351,61 € (mesiac
12/2015: za 16 dní 51,61 €, rok 2016: 12 x 100,- € = 1.200,- €, 01-11/2017: 11 x 100,- € = 1.100,- €).

18. Konanie o určenie výživného za obdobie od 14.12.2015 do 15.12.2015 na základe späťvzatia návrhu
navrhovateľky súd zastavil. V prevyšujúcej časti, t.j. za 1 deň 15.12.2015 žalobcu zamietol, nakoľko
návrh bol podaný dňa 16.12.2015.

19. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku, ktorý hovorí, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( ust. § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( ust. § 62 ods. 2 Civilného
mimosporového poriadku).

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti).