Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 10, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/15/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115010908
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Mihal
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2115010908.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr. Kataríny
Batisovej a JUDr. Vladimíra Tencera, v trestnej veci proti obžalovanému F. C., narodenému dňa XX.
Z. XXXX v B., trvale bytom K., V. XXX/XX, trestne stíhanému pre pokračovací prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného F. C. proti
rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 24. októbra 2017, č. k. 2T/63/2015 - 418, rozhodol na verejnom

zasadnutí konanom dňa 10. júla 2018 v Trnave

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného F. C. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 24. októbra 2017, č. k. 2T/63/2015 - 418 bolo rozhodnuté,
že podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona (ďalej aj Tr. zák.) súd ruší rozsudok Okresného súdu Pezinok,
sp. zn. 38T/53/2016 (správne č. k. 38T/53/2016 - 157) zo dňa 20. septembra 2016, právoplatný dňa 20.

septembra 2016, vo výroku o vine, treste, náhrade škody ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom
výroku o vine svoj podklad.
Pri viazanosti skutkovými zisteniami v rozsudku Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 38T/53/2016 (správne
č. k. 38T/53/2016 - 157) zo dňa 20. septembra 2016, právoplatného dňa 20. septembra 2016, Okresný
súd Trnava obžalovaného F. C. uznal napadnutým rozsudkom za vinného v bodoch v bodoch 1./ až 5/
zo spáchania pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zák., z

toho v bodoch 1./, 2./, 3./ rozsudku spáchaného v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. a s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák.,
z toho v bodoch 4./ a 5./ rozsudku spáchaného v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a v bode 5./
rozsudku spáchaného v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods.
1 Tr. zák. v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.
zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák., a to na nasledovných skutkových základoch:

„1/ dňa 22. 10. 2014 do 08.00 hod. dňa 29. októbra 2014 v chatovej oblasti zvanej „B.“ patriacej do k.
ú. obce L. H., preskočil oplotený pozemok chaty bez popisného čísla, následne rozbil dvojitú sklenenú
výplň na okne o rozmere 50 x 50 cm, vošiel do vnútra chaty a následne z kuchyne odcudzil 1 ks
kuchynský nôž s červeno čiernou rúčkou o dĺžke 20 cm, následne sa presunul do spálne, kde rozbil 2
ks skriniek, sklenené výplne o rozmere 60 x 40 cm, poškodil kávovar zn. KRUPS Nescafé Dolce Gusto
Piccollo, kuchynskú červenú súpravu, poškodil pohovku Zuzia I Sawana 80/Londo, následne z chaty

vyšiel von, kde na miestnosti slúžiacej vzadu ako šopa odcudzil visiaci zámok, čím svojim konaním
spôsobil majiteľovi chaty X. L. krádežou škodu vo výške 28,24,- € a poškodením zariadenia škodu vo
výške 441,90,- €,
2/ dňa 26. 10. 2014 v čase od 14.00 hod. do 07.15 hod. dňa 28. Októbra 2014 v chatovej oblasti zvanej
„ B.“ patriacej do k. ú. obce L. H., preskočil oplotený pozemok chaty s popisným číslom XXX, následne
vylomil latky na jednej časti drevenej okenice o rozmere 72 x 100 cm, rozbil dvojitú sklenenú výplň na

okne, vošiel do vnútra chaty a následne z chladničky odcudzil 1 pohár čalamády, 11 ks plechoviek pivazn. Steiger a 4 ks klobásy, čím svojím konaním spôsobil majiteľovi chaty P. F. krádežou škodu vo výške
13,69,- € a poškodením zariadenia škodu vo výške 115,- €,
3/ dňa 26. 10. 2014 v čase od 15.00 hod. do 15.15 hod. dňa 29. októbra 2014 v katastri obce O. H., časť

F., preskočil oplotený pozemok chaty s popisným číslom XXX, následne v zadnej časti chaty kameňom
rozbil dvojitú sklenenú výplň na okne o rozmere 105 x 100 cm, poškodil žalúzie, vošiel do vnútra chaty
a následne z kuchyne odcudzil 1 ks cibuľu, 4 ks zemiakov, 0,02 destilát vodka, 0,01 destilát hruška,
následne prešiel do spálne, kde poškodil na okne sieťku proti hmyzu, čím svojím konaním spôsobil
majiteľovichatyD.B.krádežouškoduvovýške4,27,-€apoškodenímzariadeniaškoduvovýške118,-€,

4/ dňa 25.10.2014 v čase približne o 20:17 h v X., v lokalite A. L., pri chate s popisným číslom XXXX,
sa pokúsil odcudziť doposiaľ nezistené predmety, a to tak, že nezisteným predmetom rozbil predné
spolujazdcove okno na osobnom motorovom vozidle značky Ford Fusion, farba šedá metalíza tmavá,
EČ: PK669BP, VIN: WF0UXXGAJU6B33349, ktorého vlastníkom je A. A., otvoril dvere tohto vozidla a
vnikol do neho, otvoril odkladaciu skrinku na strane spolujazdca, avšak nič neodcudzil, vystúpil z auta,
5/ a následne šiel k dlhodobo obývanej chate s vyššie uvedeným popisným číslom, kde nezisteným

predmetom vysekal na hlavných, drevených jednokrídlových dverách otvor v oblasti zámku a poškodil
celé kovanie dverí, ďalej prešiel k prednej časti chaty, kde na plastových dvojkrídlových dverách
nezisteným predmetom rozbil dvojitú sklenenú výplň na pravom krídle dverí, na ktorých poškodil
vnútorné hliníkové žalúzie, chcel vniknúť do chaty, ale bol vyrušený a z chaty nič neodcudzil, čím tak
poškodenému P. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X., O. ul. XXXX/XX, spôsobil škodu poškodením

vyššie uvedeného vozidla vo výške 228,44 Eur, škoda odcudzením nevznikla, avšak z vyššie uvedených
škôd poškodená spoločnosť Kooperativa poisťovňa, a.s., IČO: 00585441, poskytla poistné plnenia P.
A. za poškodenie chaty vo výške 600,- Eur a A. A. za poškodenie vyššie uvedeného vozidla vo výške
62,47,- Eur, čím spol. Kooperativa poisťovňa, a.s., vznikla celková škoda vo výške 662,47,- Eur,
- pričom obžalovaný bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený

trestnýmrozkazomOkresnéhosúduPezinokzodňa28.05.2013,sp.zn. 2T/119/2013,právoplatnýmdňa
06.08.2013, rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 30.05.2013, sp. zn. 3T/42/2013, právoplatný
dňa 15.06.2013, ako i rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 3T/63/2012 zo dňa 13.11.2012,
právoplatného dňa 13.11.2012“.
Za to mu okresný súd podľa § 194 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 3 Tr. zák., § 41 ods.1 Tr. zák., §

38 ods. 2, ods.4 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák., uložil spoločný, úhrnný
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere dva roky a šesť mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd I. stupňa obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej aj Tr. por.) okresný súd uložil obžalovanému povinnosť

nahradiť spôsobenú škodu poškodeným: 1/ X. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. H. č. XXX, škodu
vo výške 470,14 Eur, 2/ P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.-X., O. č. XXXX/XX, škodu vo výške
128,69 Eur, 3/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.-J., X. V. č. XXXX/XX, škodu vo výške 122,27
Eur, 4/ spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group, Agentúra Bratislava,
Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00585441, škodu vo výške 662,47 Eur.

Okresný súd svoj rozsudok odôvodnil v rozsahu č. l. 418 -423 spisu nasledovne (podstatné citácie):
„Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal na obv. F. C. dňa 21.05.2015 obžalobu pod sp. zn. 1Pv
919/14/2207 v bodoch 1./ až 3/ obžaloby pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.
a), ods. 3 písm. b) Tr. zák. spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody
podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. a s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., na

tom skutkovom základe, ako je v nej uvedené.
Po prednese obžaloby prokurátorom Okresnej prokuratúry Trnava bol obžalovaný F. C. na hlavnom
pojednávaní poučený o tom, že ku skutkom, ktoré sa mu kladú za vinu, môže urobiť vyhlásenie podľa §
257 ods. 1 Tr. por. Po tomto poučení urobil obžalovaný vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., že
je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobách. Následne súd (I. stupňa) postupoval primerane

podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., pričom na všetky položené otázky v zmysle tohto
zákonného ustanovenia obžalovaný odpovedal „áno“. Prokurátor i poškodený na hlavnom pojednávaní
následne vyjadrili súhlas s tým, aby súd (I. stupňa) prijal jeho vyhlásenie. Po takomto zistení súd (I.
stupňa) vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania stíhaných skutkov, bez narušenia jeho
skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako boli posúdené v podanej obžalobe a pretože

boli naplnené všetky zákonné formálne znaky tohto trestného činu, resp. trestných činov podľa § 257
ods. 7, ods. 8 Tr. por. prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom
konaní nemal pochybnosti o vine obžalovaného s tým, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa
vykoná len k výroku o treste a náhrade škody.Následne bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie oboznámením aktualizovaného odpisu
registra trestov obžalovaného, správami a posudkami na obžalovaného, hodnotením riaditeľa ÚVTOS
Želiezovce, lustráciou registra priestupkov obžalovaného, rozhodnutí OS Trnava, sp. zn. 3T/63/2012

OS Trnava, sp. zn. 3T/42/2013 , OS Pezinok, sp. zn. 38T/53/2016, spisovým materiálom OS Pezinok,
sp. zn. 38T/53/2016, odborným vyjadrením k náhrade škody ako i ostatnými listinnými dôkazmi.
Z odpisu registra trestov obžalovaného súd (I. stupňa) zistil, že tento má doposiaľ v registri trestov 14
záznamov za rôznorodú trestnú činnosť, pričom odsudzujúce rozhodnutia sú datované počnúc rokom
1992 a končiac v roku 2016, pričom v roku 2013 a v roku 2014 bol obž. F. C. odsúdený aj Okresným

súdom Korneuburg v Rakúskej republike.
Z nižšie uvedených rozhodnutí súdov súd zistil nasledovné.
1./ rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 3T/63/2012 zo dňa 13.11.2012 (právoplatného toho
istého dňa), bol odsúdený podľa § 212 ods.2 písm. a) Tr. zák. a iné, k úhrnnému trestu odňatia slobody
v trvaní 1 /jeden/ rok so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, trest vykonal dňa 31.05.2013,

2./ trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 2T/119/2013 zo dňa 28.05.2013
(právoplatného dňa 06.08.2013), bol odsúdený podľa § 212 ods.2 písm. a) Tr. zák. a iné, k súhrnnému
trestu odňatia slobody v trvaní 1 /jeden/ rok so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia, za súčasného zrušenia o výroku o treste v rozsudku Okresného súdu
Trnava, sp. zn. 3T/63/2012 zo dňa 13.11.2012, pričom trest vykonal dňa 31.05.2013,

3./ rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 3T/42/2013 zo dňa 30.05.2013 (právoplatného dňa
15.06.2013), bol odsúdený podľa § 212 ods.2 písm. a) Tr. zák. a iné, pričom mu bolo upustené od
uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn.
3T/63/2012 zo dňa 13.11.2012.
Z obsahu spisového materiálu Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 38T/53/2016 súd zistil, že rozsudkom

Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 38T/53/2016 zo dňa 23.06.2016 (právoplatného dňa 20.09.2016),
bol F. C. odsúdený podľa § 212 ods. 3, § 38 ods.2, § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 54 Tr. zák. k trestu
povinnej práce vo výmere 300 hodín a povinný nahradiť spôsobenú škodu poškodenej spoločnosti
KOOPERATIVA poisťovňa a. s., Vienna Insurance Group, Agentúra Bratislava, Štefanovičova 4 ,
Bratislava, IČO: 00585441, vo výške 662,47 Eur, pričom skutkov sa mal dopustiť tak, že

v bode 1. dňa 25.10.2014 v čase približne o 20:17 h v X., v lokalite A. L., pri chate s popisným číslom
XXXX, sa pokúsil odcudziť doposiaľ nezistené predmety, a to tak, že nezisteným predmetom rozbil
predné spolujazdcove okno na osobnom motorovom vozidle značky Ford Fusion, farba šedá metalíza
tmavá, EČ: PK669BP, VIN: WF0UXXGAJU6B33349, ktorého vlastníkom je A. A., otvoril dvere tohto
vozidla a vnikol do neho, otvoril odkladaciu skrinku na strane spolujazdca, avšak nič neodcudzil, vystúpil

z auta,
v bode 2. a následne šiel k dlhodobo obývanej chate s vyššie uvedeným popisným číslom, kde
nezisteným predmetom vysekal na hlavných, drevených jednokrídlových dverách otvor v oblasti zámku
a poškodil celé kovanie dverí, ďalej prešiel k prednej časti chaty, kde na plastových dvojkrídlových
dverách nezisteným predmetom rozbil dvojitú sklenenú výplň na pravom krídle dverí, na ktorých poškodil

vnútorné hliníkové žalúzie, chcel vniknúť do chaty, ale bol vyrušený a z chaty nič neodcudzil, čím tak
poškodenému P. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X., O. ul. XXXX/XX, spôsobil škodu poškodením
vyššie uvedeného vozidla vo výške 228,44 Eur, škoda odcudzením nevznikla, avšak z vyššie uvedených
škôd poškodená spoločnosť Kooperativa poisťovňa, a.s., IČO: 00585441, poskytla poistné plnenia P.
A. za poškodenie chaty vo výške 600,- Eur a A. A. za poškodenie vyššie uvedeného vozidla vo výške

62,47,- Eur, čím spol. Kooperativa poisťovňa, a.s., vznikla celková škoda vo výške 662,47,- Eur,
čím spáchal v bode 1./ a 2./ rozsudku Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 38T/53/2016 zo dňa 23.06.2016
pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zák. spáchaný v štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., z toho v bode 2./ rozsudku Okresného súdu Pezinok, sp. zn.
38T/53/2016 zo dňa 23.06.2016 spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej

veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.
1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák.
Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že ide o čiastkové útoky pokračovacieho prečinu krádeže podľa §
212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zák., spáchaných v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods.2 písm. a) Tr. zák. a s prečinom poškodzovania cudzej veci

podľa § 245 ods. 1 Tr. zák.
V tejto súvislosti konajúci okresný súd konštatoval, že o pokračovací trestný čin ide aj v prípade,
keď jednotlivé čiastkové útoky dospeli do rôznych vývinový štádií trestného činu, teda napríklad
iba do štádia prípravy na zločin alebo do pokusu trestného činu, pričom čiastkové útoky môžu vtýchto štádiách pri utváraní pokračovacieho trestného činu rôzne variovať (napr. dve prípravy na
zločin, jeden pokus a tri dokonané jedna príprava, jeden pokus a jeden dokonaný), samozrejme, za
predpokladu, že jednotlivé vývinové štádiá sú trestné. Zvýraznil, že objektívna súvislosť v spôsobe

spáchania jednotlivých čiastkových útokov neznamená úplnú identickosť spáchania jednotlivých útokov,
ale len určitú podobnosť medzi nimi, pričom túto podmienku treba vykladať v súvislosti s obsahom
spoločného zámeru (k tomu porovnaj R 29/1977). Objektívna súvislosť v spôsobe útoku je zachovaná
aj za predpokladu, že páchateľ čiastkovými útokmi naplní inú skutkovú podstatu toho istého trestného
činu najmä kvôli mierne rozdielnemu spôsobu spáchania trestného činu zároveň spôsob v širších

súvislostiach podobný.
Z lustrácie registra priestupkov súd (I. stupňa) ďalej zistil, že obžalovaný bol dňa 24.05.2011 postihnutý
v rozkaznom konaní za spáchanie priestupku podľa § 108 ods.1 písm. e) zákona SNR č. 513/2009 Z.
z. o dráhach, kedy mu bola uložená pokuta vo výške 30 Eur.
Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Želiezovce zo dňa 28.09.2017 vyplýva, že jeho správanie a vystupovanie
počas výkonu trestu na základe rozsudku OS Bratislava V., sp. zn. 6T/1/2013, podľa § 207 ods.3 Tr.

zák. v trvaní 1 rok so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia (ktorého
predpokladaný koniec je datovaný na deň 27.02.2018) je na požadovanej úrovni. Pokyny a príkazy
príslušníkov zboru rešpektuje a plní. Voči osobám, s ktorými prichádzal do styku, zachováva zásady
slušného správania. Medzi odsúdenými je znášanlivý, konfliktné situácie nevyvoláva. Dňa 18.04.2017
bol vzhľadom k pozitívnemu postoju k plneniu povinností umiestnený do diferenciačnej skupiny "A", kde

bol aj disciplinárne odmenený.
Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu vychádzal súd (I. stupňa) najmä z
ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák., v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť

morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd (I. stupňa) preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob
spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a
na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy. Súd (I. stupňa) po vykonanom dokazovaní
dospel k záveru, že skutky, ktoré sú predmetom obžaloby v tejto trestnej veci / uvedené pod bodmi 1-3/

sú ďalšími čiastkovými útokmi, ktoré tvoria súčasť pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods.
2 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody
podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. a s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., so
skutkami (čiastkovými útokmi) zo dňa 25.10.2014 uvedenom v rozsudku Okresného súdu Pezinok, sp.
zn. 38T/53/2016 zo dňa 23.06.2016 právne kvalifikovaného v bode 1./ a 2./ rozsudku Okresného súdu

Pezinok, sp. zn. 38T/53/2016 zo dňa 23.06.2016 ako pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 2
písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zák. spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Tr. zák., z toho v bode
2./ rozsudku spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods.
1 Tr. zák. v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.
zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák.

Spoukazomnauvedenésúd(I.stupňa)podľa§41ods.3Tr.zák.zrušilvýrokovinepreskutky(čiastkové
útoky) zo dňa 25.10.2014 v rozsudku Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 38T/53/2016 zo dňa 23.06.2016
ako aj výrok o treste a náhrade škody.
Pri prečine krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zák. je trestná sadzba trestu odňatia
slobody určená na 6 mesiacov až 3 roky. Pri prečine poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1

Tr. zák. je trestná sadzba trestu odňatia slobody určená až na 1 rok. Pri prečine porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. je trestná sadzba trestu odňatia slobody určená
na 1 až 5 rokov.
Skúmajúc pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. dospel súd (I. stupňa)
k záveru, že je potrebné upraviť zákonom stanovenú trestnú sadzbu trestu za akceptácie ustanovenia

§ 38 ods. 4 Tr. zák. odňatia slobody (a to zvýšením spodnej hranice trestnej sadzby podľa § 194 ods. 2
Tr. zák. o jednu tretinu, teda na 2 roky a 4 mesiace (t. j. od dvoch rokov a štyroch mesiacov) až 5 rokov
(t. j. do päť rokov), a to z dôvodu prevahy priťažujúcich okolností, keď súd (I. stupňa) zohľadnil jednu
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., teda že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného
činu a trestný čin úprimne oľutoval a dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr. zák., teda že

obžalovaný spáchal viac trestných činov a podľa § 37 písm. m) Tr. zák., nakoľko už bol za trestný čin
odsúdený.
Pri ukladaní spoločného a úhrnného trestu súd (I. stupňa) aplikoval § 41 ods. 3 a § 41 ods. 1 Tr. zák.,
podľa ktorého spoločný trest nemôže byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom Okresnéhosúdu Pezinok, sp. zn. 38T/53/2016 zo dňa 23.06.2016 (právoplatným dňa 20.09.2016), ktorým bol obž.
F. C. odsúdený podľa § 212 ods. 3, § 38 ods.2, § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 54 Tr. zák. k trestu povinnej
práce vo výmere 300 hodín (ktorý však doposiaľ nevykonal, vyplýva to z obsahu pripojeného spisového

materiálu), preto súd (I. stupňa) obžalovanému uložil týmto rozsudkom trest prísnejší, a to spoločný
úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky a 6 mesiacov, teda trest pri spodnej hranici zvýšenej trestnej
sadzby, ktorý považuje vzhľadom na naplnenie účelu trestu za primeraný.
Pokiaľ obžalovaný navrhol aplikáciu ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu v zmysle § 39 ods.1
Tr. por. (správne podľa § 39 ods.1 Tr. zák. - doplnenie krajského súdu) s poukazom na jeho osobu

a doterajší život, pričom tieto skutočnosti nezdôvodňoval žiadnymi relevantnými faktami, mal súd I.
stupňa za potrebné uviesť, že v danom prípade neboli na takýto postup splnené zákonom stanovené
podmienky. Podľa § 39 ods.1 Tr. por. (správne podľa § 39 ods.1 Tr. zák.) ak súd vzhľadom na okolnosti
prípadualebovzhľadomnapomerypáchateľamázato,žebypoužitietrestnejsadzbyustanovenejtýmto
zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj
trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto

zákonom.Okolnosťamiprípadusúvšetkyskutočnosti,ktorémajúvplyvnaposúdeniepovahy,charakteru
a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia
slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu,
pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov
takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami

prípadu však môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej
podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú. Pomery páchateľa sa týkajú jeho
osobnostného hodnotenia. Ide teda o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu,
a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. Ich význam pre
mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody sa zhodnotí podobne ako význam okolností prípadu. Z

hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o pomery takého charakteru, z ktorých je zjavné,
že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by páchateľ pociťoval podstatne
citeľnejšie ako iní páchatelia. V podstate sa hodnotia rodinné a osobné pomery, ktoré existujú až v
čase rozhodovania o treste (napr. majetkové pomery páchateľa, jeho zdravotný stav a zdravotný stav
jeho rodiny, starostlivosť o početnú rodinu, tehotenstvo páchateľky a pod.). Za pomery páchateľa

odôvodňujúce postup podľa tohto ustanovenia možno považovať viac významných poľahčujúcich
okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností, vážnu chorobu páchateľa, závislosť mnohopočetnej
rodiny páchateľa od jeho zárobku, stav zníženej príčetnosti páchateľa, ak nie je možný iný zákonný
postup, starostlivosť páchateľa o väčší počet osôb na neho odkázaných a pod. Okolnosti prípadu alebo
pomery páchateľa môžu odôvodniť aplikáciu § 39 len za predpokladu, že použitie zákonom ustanovenej

trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že účel trestu možno
dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania.
V danom prípade súd (I. stupňa) takéto skutočnosti resp. zákonné podmienky na aplikáciu
zmierňovacieho ustanovenia u obžalovaného F. C. nezistil .
Pri úvahách od druhu a výmere trestu vychádzal súd (I. stupňa) z premisy, že trest má byť vyvážený,

aby zabezpečil náležitú ochranu spoločnosti a prevýchovu páchateľa, pričom súčasne má iných odradiť
od páchania trestných činov a má vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa. Súd (I. stupňa) vyhodnotiac
všetky vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že represívny a preventívny účinok trestu v zmysle
individuálnej a generálnej prevencie zabezpečí v prípade obžalovaného F. C. spoločný úhrnný trest
odňatia slobody v trvaní 2 roky a 6 mesiacov, ktorý považuje súd za primeraný, zákonný a spravodlivý.

Pre výkon uloženého trestu odňatia slobody bol obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia, a to s poukazom na tú skutočnosť, že obžalovaný bol (zrejme
správne v posledných desiatich rokoch) pred spáchaním tohto trestného činu vo výkone trestu odňatia
slobody (§ 48 ods. 2 písm. b) Tr zák.).
Takto uložený trest považoval okresný súd za zákonný a primeraný k závažnosti spáchanej trestnej

činnosti, k možnostiam nápravy a prevýchovy obžalovaného, ako i v súlade s požiadavkami jak
generálnej i individuálnej prevencie.
Pokiaľ ide o náhradu škody, poškodení si riadne a včas v rámci vyšetrovania uplatnili svoj nárok na
náhradu škody, pričom obžalovaný túto (škodu) v zmysle § 261 ods.2 druhá veta Tr. por. na hlavnom
pojednávaní uznal čo do jej základu a výšky tak, ako je to uvedené a špecifikované i v popise skutkovej

časti, preto súd (I. stupňa) nemal pochybnosti o zaviazaní obžalovaného v zmysle § 287 ods.1 Tr. por.
na náhradu škody poškodeným tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého prvostupňového
rozsudku“.Proti tomuto rozsudku podal po porade s obhajcom v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný
F. C., pričom pri úkone prítomný prokurátor sa voči rozsudku do zápisnice o hlavnom pojednávaní
výslovne vzdal práva podať odvolanie (č. l. 410 spisu).

Z písomných dôvodov odvolania, vypracovaných obhajcom obžalovaného F. C. JUDr. Romanom
Cibulkom v rozsahu č. l. 425 - 426 spisu, vyplýva esenciálne to, že obžalovaný považuje uložený trest
za veľmi prísny, domáha sa uloženia miernejšej sankcie a dôvodí nasledovne (citácia):
„Obžalovanýsvojeodvolaniedoručenésúdudňa9.11.2017doplňujenasledovne.Odvolanímsadomáha
zrušenia napadnutého rozsudku vo výroku o treste a žiada, aby mu odvolací súd s použitím ust. § 39

ods. 1 Tr. zák. uložil miernejší trest.
Súdu prvého stupňa vytýka, že pri svojom rozhodovaní o výške uloženého trestu nezohľadnil všetky
skutočnosti významné pre rozhodnutie o výške uloženého mu trestu, že pri svojom rozhodovaní o výške
trestu neprihliadol ku všetkým relevantným dôkazom a že v dôsledku uvedeného dospel k nesprávnemu
názoru, v zmysle ktorého vraj pre mimoriadne zníženie trestu v zmysle ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. neboli v
predmetnej veci splnené zákonom stanovené podmienky. V rozpore s obhajobou obžalovaného potom

v odôvodnení svojho rozsudku skonštatoval, že obžalovaný svoju požiadavku na aplikáciu ustanovenia
o mimoriadnom znížení trestu v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák. nezdôvodňoval žiadnymi relevantnými
faktami..” (viď. str. 9 ods. 2 zdôvodnenia napadnutého rozsudku). Relevantné fakty odôvodňujúce
aplikáciu ustanovenia 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu videla obhajoba v nasledujúcich
skutočnostiach. Z obsahu súdneho spisu ako i zo samotnej skutkovej vety napadnutého rozsudku je

evidentné, že obžalovaný sa jednotlivých čiastkových skutkov tvoriacich pokračujúci trestný čin krádeže
dopustil ešte v roku 2014 ( konkrétne v priebehu štyroch dní mesiaca októbra 2014), teda takmer pred
tromi rokmi. V tomto období bol obžalovaný bez práce, žil ako bezdomovec a nemal z čoho žiť. Rovnako
sa dá z obsahu spisu zistiť to, že od 1.12.2015 sa obžalovanému konečne poradilo zamestnať a to
spočiatku na základe dohody o pracovnej činnosti a neskôr ( od 1.9.2016 ) na základe riadne pracovnej

zmluvy uzatvorenej na dobu neurčitú a zamestnávateľ mu dokonca poskytol ubytovanie.
V dôsledku uvedených skutočností sa celý život obžalovaného od základu zmenil, tento sa už žiadnej
ďalšej trestnej činnosti nedopustil a od uvedenej doby vedie riadny život.
Obhajoba na pojednávaní konanom dňa 24.10.2017 predložila súdu ako listinný dôkaz hodnotenie
obžalovaného zo strany jeho zamestnávateľa preukazujúci skutočnosť, že si zamestnávateľ pracovnú

morálku obžalovaného veľmi cení a v dôsledku uvedeného s ním doposiaľ pracovný pomer nerozviazal
a čaká na to, až bude obžalovaný prepustený z výkonu trestu, aby mohol u neho opätovne na
pôvodnej funkcii nastúpiť. Z obsahu listinného dôkazu dokonca vyplýva, že sa kolektív pracovníkov za
obžalovaného zaručil.
Obžalovaného tak iba „dobieha” jeho trestná minulosť, kedy sa pod vplyvom svojich vtedajších

existenčných problémov dopúšťal drobnej majetkovej trestnej činnosti. Je tiež evidentné, že po tom,
čo sa podarilo obžalovanému svoje existenčné problémy vyriešiť (zamestnal sa a získal strechu nad
hlavou) sa jeho správanie radikálne zmenilo k lepšiemu a tento už dlhú dobu žije bezúhonným životom.
Obhajoba má za to, že práve tieto skutočnosti je treba považovať za také, ktoré odôvodňovali v danom
prípade použitie ust. § 39 ods.1 Tr. zák. Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere

30 mesiacov je preto treba považovať za neprimerane prísne. Na zabezpečenie ochrany spoločnosti
postačuje u obžalovaného najmä s ohľadom na dĺžku doby, ktorá uplynula od času, kedy sa tr. činnosti
dopustil a po ktorú vedie riadny život i uloženie trestu kratšieho trvania.
Obhajoba dáva do pozornosti i to, že spomínaných skutočností si bol zrejme vedomý i Okresný súd v
Pezinku, keď obžalovanému v jeho trestnej veci evidovanej pod sp. zn. 38T/53/2016 schválil dohodu o

vine a treste v rámci nej za časť skutkov tvoriacich pokračujúci trestný čin a odôvodňujúci i kvalifikáciu
podľa § 194 ods.1,2 písm. a) Tr. zák. obžalovanému uložil iba trest povinnej práce vo výmere 300 hodín“.
Obžalovaný F. C. vo vlastných písomných dôvodoch odvolania uviedol, že na zabezpečenie ochrany
spoločnosti v tomto prípade postačuje aj trest kratšieho trvania.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava sa k odvolaniu obžalovaného nevyjadril.

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave navrhol na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu odvolanie
obžalovaného F. C. ako nedôvodné zamietnuť, pričom poukázal na správnosť postupu konania
okresného súdu, ako i správnosť a zákonnosť všetkých výrokov napadnutého prvostupňového rozsudku
s akcentom na právny názor, že trest odňatia slobody uložený obžalovanému považuje za primeraný.
ObžalovanýF.C.ijehoobhajcavprocesnomkonanípreddruhostupňovýmsúdomzotrvalinanávrhovom

prednese v kontexte s vyššie špecifikovanými odvolacími dôvodmi.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosťpostupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Senát Krajského súdu v Trnave preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolanie obžalovaného F. C. nie je dôvodné.
Okresný súd v Trnave predovšetkým zákonným spôsobom vykonal na hlavných pojednávaniach
všetky dôkazy potrebné pre zákonné a správne meritórne rozhodnutie vo veci, tieto dostatočne a
preskúmateľne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a svoje rozhodnutie aj dostatočne

a presvedčivo odôvodnil (vrátane záverov o subjektívnej stránke protiprávneho konania obžalovaného,
ktorú správne právne vyhodnotil ako priamy úmysel v zmysle § 15 písm. a) Tr. zák.), čo aj v dostatočnej
miere písomne odôvodnil.
Po prednese obžaloby prokurátorom Okresnej prokuratúry Trnava bol obžalovaný F. C. na hlavnom
pojednávaní poučený o tom, že ku skutkom, ktoré sa mu kladú za vinu, môže urobiť vyhlásenie podľa
§ 257 ods. 1 Tr. por. Po tomto poučení urobil obžalovaný vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr.

por., že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobách. Následne súd I. stupňa postupoval
primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., pričom na všetky položené otázky v
zmysle tohto zákonného ustanovenia obžalovaný odpovedal „áno“. Prokurátor i poškodený na hlavnom
pojednávaní následne vyjadrili súhlas s tým, aby súd (I. stupňa) prijal jeho vyhlásenie. Po takomto zistení
súd I. stupňa prijal vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania stíhaných skutkov, a to bez

narušenia ich skutkovej totožnosti, keď ich právne posúdil zhodne s v podanou obžalobou (boli naplnené
všetky zákonné formálne znaky týchto trestných činov podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. por.). Nakoľko na
podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní neboli žiadne pochybnosti o vine
obžalovaného v rozsahu citovanej obžaloby, v ďalšom vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie
len k výroku o treste a náhrade škody.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní následne vyplýva, že dokazovanie bolo v týchto smeroch vykonané
zákonnou a procesne správnou formou v potrebnom rozsahu. V dôvodoch rozsudku súd prvého stupňa
dostatočne vyhodnotil aj odpis z registra trestov obžalovaného a rovnako správne špecifikoval, na
základe akých úvah dospel k ustáleniu rozsahu poľahčujúcich i priťažujúcich okolností, k následnému
vyhodnoteniu vzájomnému pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, skúmajúc vo všetkých

súvislostiach okolnosti plynúce z ustanovení § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4 Tr.
zák. a napokon i ustanovení § 41 ods. 3 Tr. zák., § 41 ods.1 Tr. zák., ktoré bolo v postupe posudzovaného
procesného konania v konečnom dôsledku nutné aplikovať
V zhode s postupom a závermi okresného súdu aj odvolací súd uzatvára, že pomer týchto poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností je verifikovaný v súlade s dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní

a tieto závery si v rozsahu dôvodov okresného súdu plne osvojuje.
Okresný súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery správne vychádzal z ustanovenia § 34 ods. 1
Tr. zák., prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestnej činnosti, jej následky, zavinenie,
pohnútku, ako aj na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Nekonštatoval ani
prítomnosť žiadnych mimoriadnych okolností prípadu podľa § 39 Tr. zák., ktoré by mohli viesť k potrebe

uložiť mu trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. Dôvodne dospel
k záveru, že skutky, ktoré sú predmetom obžaloby v tejto trestnej veci (uvedené pod bodmi 1-3
napadnutého rozsudku) sú ďalšími čiastkovými útokmi, ktoré tvoria súčasť pokračovacieho prečinu
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. a s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa

§245ods.1Tr.zák.,atososkutkami(čiastkovýmiútokmi)zodňa25.10.2014uvedenýmivprávoplatnom
rozsudku Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 38T/53/2016 zo dňa 23.06.2016, právne kvalifikovanými
v bodoch 1./ a 2./ rozsudku Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 38T/53/2016 zo dňa 23.06.2016 ako
pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zák., spáchaný v štádiu
pokusu podľa § 14 odsek 1 Tr. zák., z toho v bode 2./ toho rozsudku, spáchaný v jednočinnom súbehu

s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s prečinom porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák.
S poukazom na uvedené okresný súd následne v súlade so zákonom a správne podľa § 41 ods. 3 Tr.
zák. zrušil výrok o vine pre skutky (čiastkové útoky) zo dňa 25. októbra 2014 v rozsudku Okresného
súdu Pezinok, sp. zn. 38T/53/2016 zo dňa 23. júna 2016 ako aj výrok o treste a náhrade škody tohto

právoplatného rozsudku.
Po preskúmaní pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle ustanovenia § 38 ods. 2 Tr.
zák., a z dôvodu existujúcej prevahy priťažujúcich okolností u obžalovaného F. C., prvostupňový súd,
aplikovaním ustanovenia § 38 ods. 4 Tr. zák., správne upravil zákonom stanovenú trestnú sadzbu trestuodňatia slobody zvýšením dolnej hranice trestnej sadzby uvedenej v § 194 ods. 2 Tr. zák. o jednu tretinu,
teda od dvoch rokov a štyroch mesiacov, do hornej hranice päť rokov odňatia slobody, a to za toho
objektívneho stavu, že správne obžalovanému zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.

l) Tr. zák., teda že sa priznal k spáchaniu trestnej činnosti a túto úprimne oľutoval, a rovnako správne
zohľadnil dve priťažujúce okolnosti, keď podľa § 37 písm. h) Tr. zák. ustálil, že obžalovaný spáchal viac
trestných činov a napokon, že v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák. už bol v minulosti za trestný čin odsúdený.
Pri ukladaní spoločného a úhrnného trestu súd I. stupňa rovnako v súlade so zákonom aplikoval
ustanovenia §§ 41 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. Napadnutým rozsudkom uložený spoločný trest v zmysle

zákona nemohol byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom Okresného súdu Pezinok, sp. zn.
38T/53/2016 zo dňa 23.06.2016, právoplatným dňa 20.09.2016. Súd I. stupňa napokon obžalovanému
správne uložil spoločný úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov a šiestich
mesiacov, teda trest blízko dolnej hranice zvýšenej trestnej sadzby, ktorý aj odvolací súd považuje
vzhľadom na potrebu naplnenia účelu trestu za primeraný. Takto uložený trest vo svojej podstate
obsahuje požadovaný prvok represie (zabránenie obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti),

prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné
pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Tr. zák.
Pokiaľ obžalovaný v prvostupňovom i odvolacom konaní navrhol aplikáciu ustanovenia pojednávajúcom
o mimoriadnom znížení trestu v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na svoju osobu a doterajší
život (tieto skutočnosti však neboli v skúmanom konaní preukázané žiadnymi relevantnými faktami),

v zhode s právnym názorom okresného súdu aj odvolací súd dodáva, že v posudzovanom prípade
neboli na takýto postup splnené žiadne zákonom striktne stanovené podmienky. Súdom I. stupňa vyššie
špecifikovaný výpočet trestnej činnosti obžalovaného F. C. z minulosti totiž jednoznačne navodzuje
potrebu prijatia záveru, že obžalovaný vonkoncom nie je bezúhonnou osobou a v skutočnosti sa v ňom
jedná o špeciálneho recidivistu trestnej činnosti tzv. drogového charakteru.

Pre výkon uloženého trestu odňatia slobody bol obžalovaný v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm.
b) Tr zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, nakoľko
už bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním súdenej trestnej činnosti vo výkone trestu odňatia
slobody za iný úmyselný trestný čin.
Výrok o tzv. adhéznom konaní (týkajúci sa náhrady škody) nebol odvolaním obžalovaného v žiadnom

ohľade napadnutý
Nezistiac preto žiadne podmienky pre zmenu napadnutého prvostupňového rozsudku senát Krajského
súdu v Trnave odvolanie obžalovaného F. C. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.