Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 30, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Co/43/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113217561
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5113217561.4

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu:
CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, 110 00 Praha 1, Nové Město, Česká
republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4,
811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. B.. H., K.

X, XXX XX R., v konaní o zaplatenie 498,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Čadca č.k. 7C/194/2013-109 zo dňa 30.7.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 7C/194/2013-109 zo dňa 30.7.2015 z r u š u j e a v r a c i a
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením okresný súd výrokom I. žalobu zamietol,

výrokom II. určil zmluvnú podmienku v článku 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej
zmluvy č. 508600348 zo dňa 2.3.2010 o dojednaní vypĺňacieho práva zmenky veriteľom za neprijateľnú
zmluvnú podmienku v celom rozsahu a pre neprijateľnosť za neplatnú zmluvnú podmienku v celom
rozsahu. Výrokom III. rozhodol, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

2. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že dňa 28.3.2013 podal žalobca CD

Consulting, s.r.o., IČO: 264 29 705, Praha 1, Česká republika návrh na uplatnenie pohľadávky podľa
článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Podmienky sú splnené. Žalobca je obchodnou
spoločnosťou na území Českej republiky a žalovaný je fyzickou osobou na území Slovenskej republiky
- ide o cezhraničný spor, ktorého hodnota nepresahuje 2 000 Eur bez príslušenstva, čo je v súlade s
článkom 2, 3 nariadenia č. 861/2007.

3. Návrh je návrhom zo zmenky zo dňa 2.3.2010 (čl. 4 spisu). Neúplná (blanko) zmenka na rad je
vystavená v prospech spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35807598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava.
Vystaviteľom zmenky je žalovaný Q. W.. Zmenka bola vystavená k spotrebiteľskej zmluve č. 508600348.
Číslo úverovej zmluvy je uvedené priamo v obsahových náležitostiach zmenky na č.l. 4 spisu. Žalobca
úverovú zmluvu k návrhu nepripojil. Zo zmenky vyplýva právo žalobcu na zaplatenie zmenkovej sumy

498 Eur a zmenkový úrok 0,25% denne od 25.8.2010 do zaplatenia.

4. Spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, IČO: 35807598 indosovala spornú zmenku na
nadobúdateľa - žalobcu CD Consulting s.r.o., IČO: 264 29 705, Praha 1, Česká republika.

5. V nadväznosti na § 152 ods. 2 OSP a § 153 ods. 2 OSP okresný súd uviedol, že bol viazaný návrhom,

že predmetom sporu je právo na zaplatenie dlžných súm na základe zmenky. Dôkazným bremenom
žalobcu bolo preukázať formálnu platnosť zmenky, na základe ktorej právo na zaplatenie uplatnil. Vkonaní žiadal zaplatiť zmenkovú sumu 498 Eur zmenkový úrok 0,25% denne, 6% úrok z omeškania
ročne zo zmenkovej sumy, zmenkovú odmenu 1/3 percenta zmenkovej sumy, teda 1,66 Eur a náhradu
trov konania.

6. Uvedený návrh (žalobu) okresný súd doručil žalovanému s procesnými poučeniami a s tlačivom „C“
- dôležitými usmerneniami podľa článku 5 ods. 2, 3 Nariadenia EP a Rady (ES). Žalovaný sa k návrhu
vyjadril v podaní na č.l. 72 až 73 spisu.

7. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že „....Dňa 6.6.2014 Okresný súd Čadca
rozhodol v danej veci rozsudkom č.k. 7C/194/2013-35, ktorý bol rozhodnutím odvolacieho súdu č.k. 13
Cob/89/2015-88 zo dňa 18.3.2015, právoplatným dňa 7.5.2015 zrušený a vec bola okresnému súdu
vrátená na ďalšie konanie. V zmysle intencií odvolacieho súdu okresný súd pri ďalšom rozhodovaní vo
veci vychádzal z toho, že žalobcom predložená zmenka je platná“ (krajský súd uvádza, že rozhodnutie
uvádzané okresným súdom, je uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/89/2015-88 zo dňa

18.3.2015, ktoré zrušilo nie rozsudok okresného súdu, ale uznesenie, ktorým okresný súd prerušil
konanie č.l. 35 spisu a veci samej sa teda netýkalo, viď čl. 88 a nasl. spisu).

8. Vstup do konania oznámil vedľajší účastník konania na strane žalovaného ako spotrebiteľa (č.l. 66
spisu). „Bol poučený súdom a vyzvaný k predloženiu súhlasu odporcu so vstupom vedľajšieho účastníka

konania do konania na jeho strane podľa § 93 ods. 2 a 3 novely OSP (čl. 70). Keďže súhlas nedoručil,
v súlade s § 93 ods. 2 a 3 novely OSP (zákon č. 353/2014 Z.z., účinný od 1.1.2015) súd na vedľajšieho
účastníka konania neprihliadal, teda nepovažoval ho za účastníka konania a to bez rozhodovania o
nepripustení do konania. Vychádzal z doslovného znenia § 93 ods. 2 OSP: „Ako vedľajší účastník sa
môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom

činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.“ Z uvedených dôvodov súd nemal povinnosť doručiť
vedľajšiemu účastníkovi konania návrh a ostatné podania, pretože sa na neho „neprihliada“, má sa za
to, že nie je vedľajším účastníkom konania (§ 79 ods. 4 prvá veta OSP: „Návrh na začatie konania a
jeho prílohy doručí súd ostatným účastníkom do vlastných rúk.“). Nestotožnil sa s názorom vedľajšieho
účastníka konania, že je potrebné aplikovať OSP platný a účinný do 1.1.2015, pretože vstúpil do konania

v čase do 1.1.2015. Preto nie je, podľa názoru VÚK, jeho povinnosťou doručiť súhlas odporcu s jeho
vstupom do konania. Súd je povinný na jeho vstup prihliadať a doručiť mu návrh a ostatné podania.“

9. Prvostupňový súd sa nestotožnil so spôsobom aplikácie noriem procesného práva zo strany
vedľajšieho účastníka konania. „Normy hmotného práva sa aplikujú v stave platnom a účinnom ku dňu

vzniku právneho úkonu. Normy procesného práva (teda aj § 93 ods. 2 a 3 novely OSP, účinnej od
1.1.2015) sa vzťahujú ihneď od 1.1.2015 na všetky prípady v čase rozhodovania. Inak povedané, súd
aplikuje to procesné právo, ktoré je platné a účinné v čase rozhodovania. Z tohto dôvodu aj na tento
prípadaplikovalustanovenie§93ods.2a3novelyOSPanavedľajšiehoúčastníkakonanianeprihliadal.
Súd má za to, že mu neodňal možnosť konať pred súdom. § 44 ods. 1 OSP umožňuje nahliadať do

spisu účastníkovi konania, ktorým však vedľajší účastník konania nebol. Preto podľa § 44 ods. 2 OSP
súd umožnil vedľajšiemu účastníkovi konania nahliadať do súdneho spisu a chrániť záujmy spotrebiteľa.
Toto právo vedľajší účastník konania nevyužil. Ďalej súd s týmto subjektom nekonal ako s vedľajším
účastníkom konania a o jeho vstupe nerozhodoval.“

10. Okresný súd vykonal dokazovanie v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. b), s článkom 9 ods. 1 -
3 nariadenia č. 861/2007, „oboznámením návrhu, porovnaním zmenky v tomto konaní so zmenkou
v exekučnom konaní vrátane spotrebiteľskej zmluvy, k zabezpečeniu ktorej bola zmenka vystavená,
oboznámením pripojenej fotokópie exekučného spisu sp. zn. 11Er/441/2011. Originál exekučného spisu
súd pripojil len na zabezpečenie fotokópií, aby nespôsobil prieťahy v exekučnom konaní a nedal tým

dôvod na podanie žaloby na náhradu škody za nesprávny úradný postup (prieťahy v konaní).“

11. Z exekučného spisu sp.zn. 11Er/441/2011 okresný súd zistil, že úverová spotrebiteľská zmluva
uvádzaná v zmenke čl. 4 spisu pod č. 508600348 (čl. 6 exekučného spisu) bola uzavretá medzi
spoločnosťou Pohotovosť, a.s., Bratislava a žalovaným dňa 2.3.2010 na poskytnutý úver 300 Eur,

navýšený o poplatok 264 Eur, spolu 564 Eur. Dlh mal žalovaný zaplatiť v 5 splátkach po 224 Eur. V
úverovej zmluve nie sú uvedené úroky z úveru, ani RPMN, ani rozpis splátok. Neoddeliteľnou súčasťou
úverovejspotrebiteľskejzmluvysúvšeobecnépodmienky.Včlánku17(správnemábyť14)všeobecných
podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy zmluvné strany dohodli: „Dohoda o vyplnení zmenky: „Nazabezpečenie peňažného záväzku dlžníka, aj veriteľa zmenky (ďalej aj ako vystaviteľ) vyplývajúceho z
tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil vystaviteľ zmenku,
v ktorej nie je uvedená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z

vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú
sumu vyplní na zmenke remitent najneskôr v deň, kedy sa v zmysle úverových podmienok stane celý
dlh splatný okamžite, to je, keď dlžník neuhradí včas 4 za sebou idúce splátky, prípadne uhradí len časť
splátok alebo neuhradí včas poslednú alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať
zo sumy všetkých zmluvných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia

zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že uvedie deň, kedy
sa v zmysle bodu 4 podmienok stal splatný celý dlh.“

12.Obsahovýmznenímčlánku17(správnemábyť14)všeobecnýchpodmienokúverovejspotrebiteľskej
zmluvy mal okresný súd preukázané, že ku dňu uzavretia úverovej spotrebiteľskej zmluvy, teda ku dňu
2.3.2010 a ku dňu vystavenia zmenky v totožný deň 2.3.2010 v zmenke nebola uvedená zmenková

suma 300 Eur (prípadne 564 Eur), ani splatnosť zmenkového úroku 0,25% denne. Uvedené údaje mal
vyplniť jednostranne remitent, najskôr v deň, kedy sa podľa bodu 4 zmluvy stane splatný celý dlh, to
je, keď dlžník nezaplatí včas 4 po sebe idúce splátky, resp. zaplatí ich len z časti. Zmenková suma
mala pozostávať zo sumy všetkých nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú v budúcnosti
ku dňu vyplnenia zmenky. Dátumom začiatku úročenia zmenkovej sumy mal byť dátum zhodný s

dňom, kedy sa podľa všeobecných podmienok stane splatným celý dlh a tento dátum taktiež mal byť
vyplnený v budúcnosti remitentom. Okresný súd mal preukázané, že sporná zmenka je neúplná zmenka
-blankozmenka,ktorújednostrannevneprítomnostidlžníkavypísalveriteľspoločnosťPohotovosť,s.r.o.,
Bratislava, ktorý ju následne previedol (indosoval) na žalobcu. Okresný súd mal preukázanú vedomosť
žalobcuokauzezmenkyakozabezpečovaciehoprávnehoúkonukúverovejspotrebiteľskejzmluve.Táto

informácia mu bola známa priamo z obsahových náležitostí zmenky, kde je číslo úverovej spotrebiteľskej
zmluvy uvedené.

13. Pri nároku, ktorého základ tvorí právo zo zmenky, súd nemá právo skúmať kauzálny nexus,
skutkový a právny základ zmenkového vzťahu, pokiaľ nemá jednoznačne preukázané, že skutkovým a

právnym základom zmenky je spotrebiteľská zmluva, pri ktorej súd je povinný z úradnej moci skúmať
a vyhodnocovať neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by mohli poškodiť spotrebiteľa. Opačným
výkladom by veriteľ Pohotovosť, s.r.o., Bratislava za pomoci žalobcu takýmto postupom obišiel kogentné
ustanoveniazákonovoochranespotrebiteľa.Takýmpostupomvrámcizmenkovéhokonaniabyvymohol
od spotrebiteľa aj plnenie na základe neprijateľných zmluvných podmienok. Takým postupom by bola

znemožnená súdna ochrana spotrebiteľa a jeho práv z úradnej moci zo strany súdu. Po indosovaní
zmenky spotrebiteľ nemôže poukázať na nekalé zmluvné podmienky.

14. Z uvedených dôvodov okresný súd považoval za nevyhnutné zistiť, či základom zmenkového vzťahu
je spotrebiteľský vzťah, či zmenka vznikla zo spotrebiteľskej zmluvy, resp. na zabezpečenie nárokov

veriteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Bolo jednoznačne preukázané, že v tomto prípade zmenka bola
vystavená ako zabezpečovací právny prostriedok k spotrebiteľskej zmluve. „Taký záver mal preukázaný
tým, že samotná zmenka (čl. 4) obsahuje číslo úverovej spotrebiteľskej zmluvy - 508600348, ktoré
je zhodné s číslom úverovej spotrebiteľskej zmluvy v exekučnom konaní pod sp. zn. 11Er/441/2011
(čl. 6). Zmenka (čl. 4) tvoriaca predmet sporu je totožná so zmenkou v exekučnom konaní sp. zn.

11Er/441/2011 (čl. 4), ktorá bola vystavená ako zabezpečovací prostriedok k spotrebiteľskej úverovej
zmluve, čo vyplýva z článku 17 všeobecných podmienok úverovej zmluvy - dohody o vyplnení zmenky,
aj zo záverov rozhodcovského súdu (čl. 7 a nasl. ex. spisu). Taký záver je podložený aj tým, že zmenka
a spotrebiteľská úverová zmluva boli vystavené v totožný deň 2.3.2010.“

15. Zabezpečený (primárny) právny úkon je úverová spotrebiteľská zmluva a zabezpečovací právny
úkon (akcesorický) je zmenka. Zmenka má všetky formálne náležitosti. Po formálnej stránke je
platným právnym úkonom. Pre svoju platnosť vzhľadom k tomu, že ide o akcesorický zabezpečovací
právny úkon, je nevyhnutná aj platnosť primárneho právneho úkonu, ktorý zabezpečuje, teda úverovej
spotrebiteľskej zmluvy a platnosť článku 17 (správne má byť 14) všeobecných podmienok úverovej

spotrebiteľskej zmluvy, na základe ktorého blankozmenka bola veriteľom jednostranne vypísaná.

16. Úlohou okresného súdu bolo preto z úradnej moci skúmať platnosť primárneho právneho úkonu
spotrebiteľskej zmluvy, osobitne článku 17 (správne má byť 14) všeobecných podmienok úverovejspotrebiteľskej zmluvy, v ktorom zmluvné strany uzavreli dohodu o vyplnení zmenky v budúcnosti. Na
základe dohody neskôr veriteľ sám jednostranne zmenku vyplnil čo do zmenkovej sumy 498 Eur a
čo do splatnosti zmenkového úroku 0,25% denne. V čase uzavretia úverovej zmluvy, dňa 2.3.2010,

ktorý je totožný s časom vystavenia zmenky, zmenka neobsahovala zmenkovú sumu a dátum splatnosti
zmenkového úroku 0,25% denne.

17. Okresný súd aplikoval Občiansky súdny poriadok, Občiansky zákonník, zákon č. 258/2011 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, Smernicu rady č. 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách, Smernicu 2008/48/EHS o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, Smernicu
2005/29/ES o nekalých praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom, rozhodnutie „NS SR sp.zn. 4 Obo
161/07 zo dňa 6.5.2008“. Z článku 17 (správne má byť v článku 14) všeobecných podmienok
úverovej zmluvy mal okresný súd preukázané, že v tomto článku sa zmluvné strany spotrebiteľskej
úverovej zmluvy dohodli o vyplnení vystavenej zmenky v budúcnosti. „Bez platnej dohody o vypĺňacom
práve nemôže byť platná ani vyplnená zmenka (čl. 4) (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

4 Obo/161/2007). Ak dohoda o vypĺňacom práve pri blankozmenke nezohľadňuje práva spotrebiteľa
a umožňuje indosáciou zmenky vymôcť od spotrebiteľa plnenie z neprijateľných podmienok, ide o
neprijateľnú zmluvnú podmienku. V nadväznosti na § 17 zmenkového zákona treba posúdiť, či takýmto
konaním indosatár nekonal na škodu žalovaného ako dlžníka zo spotrebiteľského úveru.“

18. Okresný súd dospel k záveru, že článok 17 (správne má byť 14) všeobecných podmienok úverovej
spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka je neprijateľná podmienka v článku 17 (správne má byť 14) všeobecných podmienok
spotrebiteľskej zmluvy neplatným právnym úkonom v tejto časti. Neplatným spôsobom bolo dojednané
vyplnenie zmenky. Sporná zmenka, ktorá vznikla ako zabezpečovací právny úkon k primárnemu

právnemu úkonu spotrebiteľskej zmluve nemôže byť považovaná za platný právny úkon, keď bola
vystavená a vyplnená na základe neplatného dojednania neplatnej dohody o vyplnení zmenky v článku
17 (správne má byť 14) všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy.

19. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že uzavretie spotrebiteľskej zmluvy

bolo podmienené podpisom zmenky zo strany spotrebiteľa, čo vyplýva z rovnakého dátumu zmenky
a úverovej spotrebiteľskej zmluvy, ako aj z čl. 17 (správne má byť 14) všeobecných podmienok
úverovej spotrebiteľskej zmluvy. V momente uzatvárania úverovej spotrebiteľskej zmluvy obsahovou
náležitosťou úverovej spotrebiteľskej zmluvy bola povinnosť dohodnúť sa na vypísaní zmenky podľa
článku 17 (správne má byť 14) všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy ako podmienky

poskytnutia úveru. Táto podmienka je neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, pretože nie je individuálne so spotrebiteľom dojednaná, tvorila neoddeliteľnú súčasť
formulárovej úverovej spotrebiteľskej zmluvy - všeobecných podmienok a bez jej podpisu by spotrebiteľ
nedostal úver, preto podmieňovala uzavretie spotrebiteľskej zmluvy, poskytnutie úveru a spotrebiteľ
obsah úverovej zmluvy a článku 17 (správne má byť 14) všeobecných podmienok o vyplnení zmenky

nemohol ovplyvniť. Dôkazné bremeno na preukázanie opaku podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka
má veriteľ, právny predchodca navrhovateľa. Dôkazné bremeno neuniesol.

20. Dojednanie v článku 17 (správne má byť 14) všeobecných podmienok o vypĺňacom práve zmenky
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka, pretože

spotrebiteľ nemal možnosť sa s týmto ustanovením oboznámiť pred uzavretím spotrebiteľskej zmluvy.

21. Podľa § 53 ods. 1, ods. 4 písm. b), m) Občianskeho zákonníka je dojednanie o vypĺňacom
práve zmenky (článok 17, správne má byť 14 všeobecných podmienok) neprijateľnou zmluvnou
podmienkou aj preto, že na základe tejto podmienky vystavená zmenka umožnila previesť indosáciou

bez súhlasu spotrebiteľa práva zo zmluvnej strany Pohotovosť, s.r.o. na žalobcu CD Consulting, čím
došlo k zhoršeniu postavenia a ochrany práv spotrebiteľa. Zmenka a jej indosácia nadmerne sťažili
spotrebiteľovi možnosť realizovať práva spotrebiteľa. Taký záver vyplýva už z charakteru zmenkového
konania, ktoré nepripúšťa skúmanie dôvodu vzniknutého záväzku, ani ex offo ochranu spotrebiteľských
práv (ÚS ČR IV., ÚS ČR 457/10).

22. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je preto dojednanie v článku 17 (správne má byť 14)
všeobecných podmienok o vypĺňacom práve zmenky neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj preto, že
spôsobuje značnú nerovnováhu práv a povinností, teda značne zhoršuje postavenie spotrebiteľa v tomtoúverovom vzťahu vystavením a následným indosovaním zmenky zo spotrebiteľského vzťahu. Okresný
súd preto nevychádzal len z prísnej formálnosti zmenkového práva, pretože mal preukázané, že došlo
k zneužitiu inštitútu zmenkového práva v neprospech jednej zmluvnej strany spotrebiteľa obchádzaním

ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa, čo je zároveň aj rozpor so zákonom a teda neplatnosť
právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka (obmedzenie a
zákaz zmeniek pri spotrebiteľských úveroch - § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z, § 17 ods. 3 zákona č.
129/2010 Z.z.). Značnú nerovnováhu v právach spôsobuje dojednanie v článku 17 (správne má byť 14)
všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy aj preto, že veriteľ sám vyplní zmenku v deň

splatnosti celého dlhu. Žalovaný ako spotrebiteľ nijako nemohol ovplyvniť výšku zmenkovej sumy, dátum
splatnosti zmenkového úroku, ktoré si do zmenky jednostranne dopísal veriteľ. Dojednanie vypĺňacieho
práva zmenky v článku 17 (správne má byť 14) všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej
zmluvy je neplatné aj podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre neurčitosť, nepreskúmateľnosť.
Dojednanie je neurčité, nepreskúmateľné v časti: „Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia.“ Je zrejmé, že suma bola

jednostranne do zmenky uvedená veriteľom a ku dňu uzavretia dohody v článku 17 (správne má byť
14) všeobecných podmienok spotrebiteľ nevedel, aká suma do zmenky bude dopísaná. V momente
uzatvárania dohody uzavrel neurčitú dohodu čo do článku 17 (správne má byť 14) všeobecných
podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy. Nebola konkretizovaná výška zmenkovej sumy, ktorá mala
byť dopísaná do zmenky na základe vypĺňacieho práva zmenky a neboli ani určitým, preskúmateľným

spôsobom stanovené kritériá, na základe ktorých zmenková suma do zmenky mala byť dopísaná tak,
aby bola určiteľná a preskúmateľná za pomoci výkladových pravidiel.

23. Dohoda o vypĺňacom práve zmenky v článku 17 (správne má byť 14) všeobecných podmienok je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 písm. j) Občianskeho zákonníka, pretože výška

úveru (dlhu) a úroku mala byť takto určená až v čase splnenia, v tomto prípade splatnosti úveru, kedy
vznikloveriteľoviprávovypísaťzmenkovúsumuasplatnosťzmenkovéhoúrokupodľačlánku17(správne
má byť 14) všeobecných podmienok.

24. Dojednanie vypĺňacieho práva zmenky podľa článku 17 (správne má byť 14) všeobecných

podmienok je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho
zákonníka, pretože dojednanie umožnilo veriteľovi, aby pri vyplnení zmenky v budúcnosti zaviazal
spotrebiteľa zaplatiť za nesplnenie záväzku neprimerane vysokú sankciu, ktorá mu pri uzavretí úverovej
spotrebiteľskej zmluvy nebola známa. V zmenke je veriteľom vypísaný zmenkový úrok vo výške 0,25%
denne krát 365 dní = vo výške 91,25% ročne. K vyplneniu zmenky veriteľom došlo momentom

zosplatnenia dlhu. Ide o rozpor so zákonom (§ 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z.). Zároveň ide o nekalú
podmienku podľa článku 2 písm. a) v spojení s ustanovením prílohy ods. 1 písm. e) Smernice 93/13
EHS. Touto nekalou zmluvnou podmienkou a zároveň neprijateľnou si veriteľ zabezpečil za nesplnenie
záväzku spotrebiteľa neprimerane vysoké príslušenstvo pohľadávky zmenkový úrok vo výške 0,25%
denne (91,25% ročne). Podľa okresného súdu ide o neplatnosť tohto dojednania aj v nadväznosti na §

3 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi a podľa § 39 Občianskeho zákonníka a podľa
§ 265 Obchodného zákonníka (obchádzanie zákona o maximálnej úrokovej miere pri spotrebiteľských
úveroch podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení zmien a doplnkov, ktorých výška nepresahuje
v priemere úrokovú mieru 10% ročne v porovnaní so zmenkovým úrokom 91,25% ročne).

25. Dojednanie vypĺňacieho práva zmenky v článku 17 (správne má byť 14) všeobecných podmienok
úverovejspotrebiteľskejzmluvyjeneprijateľnouzmluvnoupodmienkouajpodľa§53ods.4Občianskeho
zákonníka, pretože v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona mu uvedené dojednanie umožnilo
obísť zákonné ustanovenia a vpísať do zmenky pri jej vyplnení také plnenia, na ktoré mu vôbec nevznikol
nárok. Úverová spotrebiteľská zmluva neobsahuje zákonné náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. h), i), j), k)

zákona č. 258/2001 Z.z., § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z. Neobsahuje údaj o RPMN a neobsahuje
rozpis splátok. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. a § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z. sa
spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Skutočný úver bez poplatkov bol poskytnutý
žalovanému vo výške 300 Eur. Veriteľovi nevzniklo právo na vrátenie poplatku vo výške 264 Eur, o ktorý
úver navýšil, ani na úrok. Napriek tomu do zmenky dopísal zmenkovú sumu 498 Eur a zmenkový úrok

vo výške 0,25% denne (91,25% ročne).

26. V danom prípade je teda podľa okresného súdu dojednanie v článku 17 (správne má byť 14)
všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy o vypĺňacom práve zmenky neprijateľnouzmluvnou podmienkou a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka zároveň neplatne dojednanou
zmluvnou podmienkou. Zmluvná podmienka je z už uvedených dôvodov neplatná aj pre neurčitosť
dojednania podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre rozpor s kogentnými ustanoveniami zákona

a pre obchádzanie zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka. „Podľa
rozhodnutia NS SR sp. zn. 4 Obo 161/2007 zo dňa 6.5.2008 konštatoval absolútnu neplatnosť úverovej
spotrebiteľskej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka a § 265 Obchodného zákonníka. Zároveň
konštatoval, že z absolútne neplatnej úverovej zmluvy nemohlo veriteľovi vzniknúť právo na vyplnenie
blankozmenky. V odôvodnení ďalej uviedol: „Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného

právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu zákonného
ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. O nedovolenosť a
teda aj absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide tiež v prípade, keď sa tento prieči dobrým mravom.
Obchádzanie zákona spočíva i v zámernom použití prostriedkov, ktoré samy o sebe nie sú zákonom
zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľný.
Konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup, keď sa niekto správa podľa práva, ale tak, aby zámerne

dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci.“

27. Preto okresný súd podľa § 153 ods. 3 OSP z úradnej moci určil zmluvnú podmienku v článku 17
(správne má byť 14) všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy o dojednaní vypĺňacieho
práva zmenky veriteľom za neprijateľnú zmluvnú podmienku v celom rozsahu a pre neprijateľnosť

za neplatnú zmluvnú podmienku v celom rozsahu. Na základe neplatnej dohody o vypĺňacom práve
zmenky nemohla byť preto platným spôsobom veriteľom vyplnená zmenka zo dňa 2.3.2010 (č.l. 4
spisu). S poukazom na § 154 ods. 4 OSP, § 494 Občianskeho zákonníka, § 152 ods. 2 a § 153 ods. 2
OSP okresný súd nemohol priznať žalobcovi nároky tvoriace predmet sporu, keď dospel k záveru, že
zmenka je neplatným právnym úkonom. Priznaním nároku z neplatného právneho úkonu by okresný súd

rozsudkom legalizoval bezdôvodné obohatenie žalobcu podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

28. V nadväznosti na § 17 zákona č. 191/1950 Sb. zákona zmenkového a šekového a na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 161/2007 zo dňa 6.5.2008 tak dospel okresný súd k záveru, že v
tomtoprípadesúsplnenézákonnépodmienkynaskúmanieskutkovýchaprávnychokolností,nazáklade

ktorých zmenka bola vystavená (kauzálny nexus) a to ex offo v záujme ochrany práv spotrebiteľa.
Mal preukázané, že subjekt pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka - spotrebiteľa
(porušil vedome kogentné zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa). V príčinnej súvislosti s
tým neprimerane navýšil svoju pohľadávku veriteľa na úkor (na škodu) spotrebiteľa a vystavením a
indosovaním zmenky sťažil, resp. znemožnil ochranu spotrebiteľa v príčinnej súvislosti so vzniknutou

škodou. Takému nekalému konaniu okresný súd nemohol poskytnúť právnu ochranu a mal za to, že
cieľom indosovania zmenky na žalobcu bolo inkasovať zmenkovú sumu bez toho, aby zmenkový dlžník
mohol vzniesť námietky a bez toho, aby súd z úradnej moci namiesto spotrebiteľa aplikoval kogentné
zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Preto sa okresný súd domnieval, že aj keď žalovaný v
tomto konaní neprodukoval námietky, tak okresný súd musí z úradnej moci chrániť práva spotrebiteľa,

dané kogentnými ustanoveniami zákona. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP.

29. Okresný súd Čadca rozsudkom zo dňa 30.7.2015, sp.zn. 7C/194/2013 rozhodol tak, že návrh
žalobcu zamietol, žalovanému nepriznal náhradu trov konania a zároveň vyhlásil zmluvnú podmienku
o dojednaní vypínacieho práva zmeniek vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru k zmluve za

neprijateľnú (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie").

30. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal žalobca odvolanie v celosti v zákonnej lehote z dôvodu,
že: „a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ust. § 205
ods. 2 písm. b) OSP); b) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP - účastníkovi konania

sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (ust. § 205 ods. 2 písm. a) OSP v spojení s
ust. § 221 ods. 1 písm. f) OSP); c) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (ust. § 205 ods. 2 písm. f) OSP).“ V prejednávanej veci došlo zo strany okresného
súdu jeho konaním, ako aj napadnutým rozhodnutím k porušeniu práva Európskej únie, konkrétne k
porušeniu čl. 4, 5 a 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007 (ďalej

len „Nariadenie"). Nariadenie má všeobecnú pôsobnosť a je záväzné vo všetkých svojich častiach a
priamo aplikovateľné v Slovenskej republike. V danej veci žalovaný nedoručil okresnému súdu žiadnu
žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods. 3 alebo 6 Nariadenia. Okresný súd bol preto povinný postupovať
podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia podľa ktorého: „Ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutejstrany v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke
alebo protipohľadávke." Článok 7 Nariadenia upravuje procesný postup súdu pri skončení konania a
obligatórne ustanovuje súdu povinnosť vydať rozsudok o pohľadávke bez nariadenia pojednávania vždy,

ak sa súdu nedoručila odpoveď odporcu.“

31. V odvolaní žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie je preto prekvapivým rozhodnutím, čo
predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Prekvapivosť napadnutého rozhodnutia vyplýva
zo skutočnosti, že žalovaný uplatnený nárok nepoprel, no napriek tomu okresný súd uplatnený

nárok zamietol, ale najmä vyplýva z rozporu napadnutého rozhodnutia s konštantnou judikatúrou
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktorú žalobca poukazoval v tomto odvolaní a ktorá má byť
prvostupňovému súdu známa. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že vo veci
vykonal dokazovanie oboznámením sa s exekučným spisom, úverovou zmluvou a ďalšími listinnými
dôkazmi. „Navrhovateľ a podľa dostupných informácií ani odporca však dokazovanie exekučným
spisom, úverovou zmluvou, či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli.“ Podľa § 120 OSP dokazovanie v

sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností
tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Prejednacia zásada úzko súvisí
s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré účastníkom sporového konania vyplývajú z § 79
ods. 1 a § 101 ods. 1 OSP. Povinnosť tvrdenia znamená, že účastník musí uviesť skutkové tvrdenia
jasne, úplne a zrozumiteľne, aby súd vedel, na základe akých okolností účastníkovi vyplýva jeho právo

alebo povinnosť. Ak účastník splní svoju povinnosť tvrdenia, hovoríme, že uniesol bremeno tvrdenia.

32. V odvolaní žalobca uviedol, že predložil okresnému súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú
zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom
č. 191/1950 Sb. (Zákon zmenkový a šekový) dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na

úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného
žiadnych námietok nebolo, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších
dôkazov nevyhnutých pre rozhodnutie vo veci. Ustanovenie § 120 ods. 1 OSP in fine síce súdu
umožňuje, aby v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania, avšak
tento postup je možné využiť len výnimočne, ak je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné

pre rozhodnutie vo veci a nevykonanie nejakého dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže
rozhodnúť. Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania (z
doterajších prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov). V danej veci okresný súd podľa žalobcu
mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky.
Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania (koncentračná zásada v

zmysle čl. 5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán,
nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Predpokladom vydania rozsudku v tomto
konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje
v listine ako takej samo právo žalobcu. Vo vzťahu k žalobcovi ako indosatárovi je preto jediným
legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť.

33. Žalobca v dovolaní namietal, že žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia
vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a
to zo dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Okresný súd samotný nie
je legitimizovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods. 1 veta práva in fine OSP vznášal námietky

voči zmenke za žalovaného. Ak tak okresný súd činil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti
súdneho konania a rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie.
Okresný súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu
vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa
tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval, svojim konaním ju

prakticky uznal. Okresný súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby
získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Okresný súd
nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky,
teda neobjektívne podporil žalovaného v tomto konaní. Navyše žalovaný o túto podporu nepreukázal
žiadny záujem. Okresný súd teda túto ochranu žalovanému prakticky nanútil, bez jeho vôle. Uvedené

správanie okresného súdu je neprijateľné v právnom štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na
spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj článkom 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Prvostupňový súd navyše pri vydávaní rozhodnutia
vychádzal z podľa neho nesporných skutočností. Okresný súd za nesporné považoval to, že žalovanýso spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej že zmenka, ktorá je predmetom
tohto konania je zabezpečovacou zmenkou, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere ako spotrebiteľ.

34. Ďalej bolo v odvolaní namietané, že uvedené údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani
jedného z účastníkov konania. Okresný súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania,
ktoré si sám navrhol. Také skutočnosti jednoznačne nemožno považovať za nesporné. Žalovaný a ani
žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť
k nespornosti týchto skutočností. V zmysle § 120 ods. 3 OSP súd môže pri rozhodovaní vychádzať aj zo

skutočností, ktoré nie sú medzi účastníkmi sporné. Musí však ísť o tvrdenia účastníkov konania a nie o
fabulované tvrdenie súdu, ktoré nepotvrdí žiadny účastník. Ak okresný súd na týchto údajne nesporných
skutočnostiach založil svoje meritórne rozhodnutie, toto rozhodnutie nepochybne je postihnuté vadou,
ktorá má za následok jeho nesprávnosť.

35. Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako

aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom
zmenky, na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je
bez vád, ktoré by ju činili neplatnou, teda ide o platnú zmenku - túto skutočnosť samotnú skonštatoval
aj prvostupňový súd. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je
možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd sa

aplikácioupríslušnýchustanoveníozmenkeupravenýchvzákoneč.191/1950Sb.(ďalejaj„ZŠZ")vôbec
nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový
právny vzťah. Žalobca v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovaného, že za zmenku zaplatí,
okresný súd však vec posudzoval, akoby išlo k bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné.

36. Prvostupňový súd predovšetkým podľa žalobcu ignoroval § 17 ZŠZ. Z uvedeného jednoznačne
vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi
zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní
nemôže činiť žalovaný, tým menej tak môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008. Z uvedeného vyplýva, že je síce

prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí
byť vznesená zo strany žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na
preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohy a iniciatívu na seba (proti vôli žalovaného)
prevzal súd a suploval aktivitu žalovaného. Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v
záujme zachovania rovnosti strán, súd nie je oprávnený žalovaného na nich ani upozorniť (ust. § 5 ods.

l OSP).

37. Prvostupňový súd uviedol, že mal preukázanú skutočnosť, že „subjekt pri nadobúdaní zmenky konal
vedome na škodu dlžníka - spotrebiteľa", k indosácii zmenky došlo z dôvodu, aby sťažil, resp. znemožnil
ochranu spotrebiteľa v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou, a teda takémuto konaniu nemohol

poskytnúť právnu ochranu. Okresný súd sa domnieval, že aj keď žalovaný neprodukoval námietky, súd
musí z úradnej moci chrániť práva spotrebiteľa. Z výkladu § 17 Zákona zmenkového a šekového vyplýva,
že ak majiteľ, nadobúdajúc zmenku konal vedome na ujmu dlžníka, môže tento (dlžník) činiť majiteľovi
námietky z osôb predchodcov. Ustanovenie vyžaduje aktívnu účasť dlžníka, ktorý musí zároveň splniť
povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, teda preukázať, že majiteľ zmenky konal vedome na škodu

dlžníka a zároveň musí vzniesť námietky, ktoré by mohol (dlžník) vznášať voči predchodcom majiteľa
zmenky. „Navrhovateľ nemá vedomosť, žeby bol odporca v konaní činný a v rámci tohto súdneho
konania tvrdil konanie navrhovateľa vedome na škodu dlžníka a zároveň vznášal námietky, ktoré by
sa zakladali na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi.“ Bolo nevyhnutné zdôrazniť, že pre prípad,
ak by majiteľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, postihovým následkom takéhoto konania je len

možnosť dlžníka (žalovaného) vznášať aj námietky, ktoré sú založené na jeho vlastných vzťahoch s
predchádzajúcim majiteľom zmenky. Zákon zmenkový a šekový neustanovuje ako sankciu taký stav,
ktorý by viedol k možnosti súdu bez skúmania prípadných vznesených námietok pristúpiť k zamietnutiu
žaloby. Následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - okresný súd porušil poučovaciu povinnosť súdu
prekročením § 5 ods. l OSP, súd porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov,

súdprihliadolnaskutočnostiadôkazy,naktorénebolomožnéprihliadnuť,pretoženemalibyťvsporovom
konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo
3/2008 zo dňa 22. októbra 2008). Poukázal „na rozsudok Nejvvššího soudu ČR zo dňa 22.8.2002 sp. zn.:
25 Cdo 1839/2000 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek č. 59/2004) podľa ktorého:„Směnka je v právni teórii obvykle definovaná jako dlužnický dokonalý cenný papír, jímž za předpokladu
splnení přísnych formálních náležitostí vzniká přímy, bezpodmínečný, nesporný a abstraktní závazek
určité osoby zaplatit majiteli směnky v určitém místě a čase stanovenou peněžitou částku. I když se

vystavení směnky zpravidla opírá o určitý důvod (kauzu), vzniká ze směnky špecifický (směnečný)
právní vztah, jehož abstraktní charakter tkví v tom, že právni důvod (kauza) není pro jeho existenci
významný a ze směnky nevyplýva. Směnečný závazek je přitom zcela samostatný a oddelený od
případného záväzku, který byl původem jeho vzniku. Vzhledem k tomu, že zákon nerozlišuje jednotlivé
druhy směnek (právni teórie vymezuje rozdíly mezi směnkami pro soluto, pro solvendo a směnkami

zajišťovacími), je třeba i v případe tzv. směnek zajišťovacích dovodit, že nejsou akcesérickým závazkem
ve vztahu k závazku jinému. Okolnost, že podle dohody účastníků je účelem směnky zajistit splnení
určitého záväzku, se pak projeví v okruhu tzv. kauzálních námitek (čl. I § 17 zákona), jimiž se dlužník
ze zajišťovací směnky může bránit povinnosti ze směnky plnit (stejný názor je zastávan též v právnické
literatúre - srov. Kovařík, Z. Směnka jako zajištení. 1. vydaní. Praha : C. H. Beck, 2002, str. 7). I soudní
praxe dovodila, že tzv. zajišťovací směnka jakožto prostředek zajištění (nikoliv zajišťovací závazek),

je samostatným nárokem, nezávislým dokonce na existenci zajištené pohledávky (usnesení Vrchního
soudu v Praze, sp. zn. 5 Cmo 14/97, publikované v časopise Soudní rozhledy 2/1999, str. 54 a násl.).“
Vzhľadom na to, že Najvyšší súd Českej republiky pri rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy,
aká je aplikovateľná aj v tomto konaní, je tento judikát aplikovateľný na prejednávanú vec. Z uvedeného
judikátu vyplývala podľa žalobcu jednoznačná nesprávnosť právneho posúdenia veci prvostupňovým

súdom. Zmenkový záväzok je priamy, bezpodmienečný, nesporný, abstraktný a samostatný záväzok,
celkom nezávislý aj od zabezpečovanej pohľadávky.

38. Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné
hovoriť podľa žalobcu o tom, že zmenka je zmenkou podľa zákona o spotrebných úveroch a že tomuto

zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a
teda ide o platnú zmenku. Uplatnený nárok žalobcu je tak v celom rozsahu dôvodný. „Navrhovateľ
sa obiter dictum vyjadruje aj k záveru súdu o tom, že dohoda o vyplňovacom práve blanko zmenky
by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov. V tejto
súvislosti poukazujeme na to, že samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal,

aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná
bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj
v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Zákon súčasne nelimituje použitie len istého
druhu zmeniek, ani nevylučuje použitie určitých doložiek a pod. Z uvedeného vyplýva, že prípustné
sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blankozmenky s úpravou vyplnenia zmenky v

dohode o vyplňovacom práve. Súčasne z formulácie ust. § 4 ods. 6 a použitia spojenia „v čase vyplnenia"
ako aj zo slov „vyplnenú veriteľom", je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované
dodatočne po vystavení, pretože inak by použil spojenie „v čase vystavenia", resp. by vylúčil vyplňovanie
znenie zo strany veriteľa. Z uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť
neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov,

pretože právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek.

39. Žalobca tiež namietal záver okresného súdu a k tomu viažuci sa výrok o neprijateľnosti zmluvnej
podmienky Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Podľa § 153 ods. 2 „Súd môže v
rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka

používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná." Sám zákonodarca predpokladá
dispozíciu vyhlásenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky len v prípade, ak sa rozsudok týka sporu zo
spotrebiteľskej zmluvy. V tejto veci však nejde o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. V tomto konaní sa
prejednáva spor zo zmenky ako cenného papiera a ak okresný súd sám vykonal dôkazy spotrebiteľskou
zmluvou bez možnosti žalobcu sa k nim vyjadriť, nie je možné uzavrieť, že ide o spor zo spotrebiteľskej

zmluvy. V tomto prípade okresný súd nerešpektoval znenie § 153 ods. 2 OSP a aj napriek odlišnému
predmetusporuvyhlásilzmluvnúpodmienkuzaneprijateľnú.Vprípade,akbyvýrokovyhlásenízmluvnej
podmienky za neprijateľnú nadobudol právoplatnosť, stane sa záväzným tak pre účastníkov konania ako
aj pre všetky orgány (tzv. materiálna stránka právoplatnosti), teda najmä súdy. Zdôraznil, že okresný súd
vyhlásil za neplatnú zmluvnú podmienku používanú spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá nie je

účastníkom tohto konania. Naopak, výrok sa bude vzťahovať na žalobcu, ktorý však zmluvnú podmienku
vôbec nepoužíva. Názor, že v obdobnom právne a skutkovom prípade nejde o spor zo spotrebiteľskej
zmluvy, ale o spor zo zmenky podporuje aj rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.
februára 2015. . „Takisto podľa uznesenia Krajského súdu v Trnave zo dňa 11. februára 2015 „(...) súdbude v ďalšom konaní postupovať v zmysle žaloby žalobcu, ktorým so ako indosatár uplatnil právo z
platnej zmenky, pričom v konaní nie je povinný preukazovať existenciu žiadneho záväzkového vzťahu
a ani žiadne ďalšie skutočnosti, pretože Zákon zmenkový a šekový nadobúdateľovi zmenky, ktorý sa

nestávaprávnymnástupcompôvodnéhomajiteľavžiadnomsvojomustanoveníneukladá.Prvostupňový
súd musí mať na zreteli, že ak by aj zmenka mala zabezpečovací charakter, tak sa v dôsledku indosácie
stala zmenkou na platenie, čím zabezpečovací charakter stratila“. Poukázal i na rozhodnutie Krajského
súduvBanskejBystricivrozhodnutísp.zn.43CoZm/18/2013zodňa28.novembra2013,pričomokresný
súd pri svojom odôvodnení vychádza len zo zažitej praxe súdu v iných právne a skutkovo obdobných

veciach. Týmto konaním nepochybne došlo k porušeniu základného na spravodlivý súdny proces, ako
aj odňatiu možnosti konať pred súdom. Žalobca je majiteľom zmenky, na základe indosamentu a nie
je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou,
teda ide o platnú zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie
je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd
sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Sb. (ďalej aj „ZŠZ")

vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Ohľadne uvádzaného rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Obo
161/2007zodňa6.5.2008žalobcauvádzal,ževdanomrozhodnutíišlookonanieovydaniezmenkového
platobného rozkazu. Zároveň nešlo o prípad indosovanej zmenky, tak, ako je to vo vyššie uvedenej
veci. V danom prípade sa neuplatňoval § 17 zákona zmenkového a šekového. Na základe tohto nie je
možno v tomto prípade vzhliadať na rozhodnutie „NS SR sp.zn. 4Obo 161/2007“. Tieto závery potvrdzuje

uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 10Co/79/2013 zo dňa 05.09.2013 a poukázal v odvolaní
i na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013. Žiadal,
aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Čadca zo dňa 30.7.2015, sp.zn. 7C 194/2013 tak,
že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie.

40. Okresný súd uznesením č.k. 7C/194/2013-143 zo dňa 24. mája 2016 doplnil zápisnicu o vyhlásení
rozsudku zo dňa 30.07.2015 v časti, ktorá sa týkala vyhláseného rozsudku.

41. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach podľa § 380 ods.
1 CSP bez nariadenia pojednávania a napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 389 ods. 1

písm. b) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie
bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

42. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním
odvolania zo dňa 18.09.2015, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 21.09.2015 (č.l. 115 a nasl.

spisu), krajský súd v odvolacom konaní bol povinný postupovať a konať od 01.07.2016 podľa zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP"), a to v zmysle § 470 ods. l CSP, podľa
ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

43. Podľa § 379 v spojení s § 380 CSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

44. Na základe odvolacích dôvodov žalobcu sa krajský súd zaoberal postupom uskutočneným okresným
súdom,t.j.akýmspôsobomdošlo,resp.nedošlokvykonávaniudokazovaniapredsúdomprvejinštancie.

Súd prvej inštancie úpravou na č.l. 106 rub spisu nariadil verejné vyhlásenie rozsudku na termín
30.07.2015 o 11,00 hod., č. dverí 10. Podľa zápisnice o vyhlásení rozsudku zo dňa 30.07.2015 (č.l. 108
spisu) bol verejne vyhlásený rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 7C/194/2013-108 rub spisu, ktorým
bola žaloba zamietnutá.

45. Zo spisového materiálu vyplynulo, a to z úpravy na č.l. 61 rub spisu vo väzbe na č.l. 64
spisu, že žalovanému bol doručovaný návrh spolu s poučením tlačivom C na odpoveď v zmysle
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“) podľa doručenky na č.l. 65 rub spisu. Žalovaný
uskutočnil námietky proti žalobcovým nárokom, a to v zmysle podania na č.l. 72 rub spisu, v ktorom

uviedol dôkazy, ktorými chce poprieť pohľadávku „zmluva o úvere so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o.
- navrhujem vyžiadať od žalobcu, resp. od menovanej spoločnosti“ a svedecké výpovede „výsluch
odporcu - Q. W., K. X, R.“ (č.l. 72 rub spisu) a vo vyjadrení, ktoré bolo okresnému súdu doručené
dňa 08.12.2014 (č.l. 71 spisu) uviedol, že „s návrhom na uplatnenie pohľadávky sa v celom rozsahunestotožňujem nakoľko skutkovým a právnym základom zmenky je spotrebiteľská úverová zmluva, ktorá
má neprijateľné zmluvné podmienky. Ako spotrebiteľ sa cítim byť zneužitý spoločnosťou Pohotovosť,
s.r.o. a taktiež spoločnosťou CD Consulting, s.r.o., na základe toho, že spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. pri

podpise úverovej spotrebiteľskej zmluvy ma nedostatočne oboznámila s podmienkami zmluvy a zároveň
uvedenázmluvaobsahujepodmienky,ktorésúvrozporesdobrýmimravmi.Ďalšouskutočnosťoujefakt,
že spoločnosť Pohotovosť, s.r.o indosovala zmenku vzniknutú zo spotrebiteľskej zmluvy č. 508600348
na navrhovateľa CD Consulting s.r.o., čím je znemožnená ochrana mojich práv ako spotrebiteľa“ (č.l.
71 spisu).

46. Z obsahu spisového materiálu teda vyplýva, že okresný súd si sám pripojil spis sp.zn. 11Er
441/2011, z ktorého vyhotovil fotokópie, ku ktorým prihliadal a rozsudkom č.k. 7C/194/2013-109 zo
dňa 30.07.2015 žalobu zamietol s určením neprijateľnej zmluvnej podmienky, jej neplatnosti. Tento
rozsudok bol vyhlásený podľa zápisnice o vyhlásení rozsudku podľa § 115a ods. 2, § 156 ods. 3,
§ 200ea ods. 1, 2 OSP. Vzhľadom na vyvíjajúcu sa rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov a za

vzatia do úvahy Spoločného Stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra
2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo
vzťahu k ochrane spotrebiteľa, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky 8/2015 pod č. 93, by bolo možné aj akceptovať takýto postup okresného súdu.

V zmysle tohto spoločného stanoviska vyplýva: „Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného
nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne

žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v
rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti
posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. Ak je
vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve,
aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Aj v prípade, že nie sú

podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na
strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný
úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu
takýto exces dosahuje.“

47. Pokiaľ Krajský súd v Žiline ako súd odvolací konal a v predchádzajúcich rozhodnutiach vydaných
pred 20. októbrom 2015 vychádzal primárne zo zmenkového charakteru uplatneného nároku v
kombinácii s účelom Nariadenia bez prihliadnutia ex offo na možný spotrebiteľský charakter kauzy
stojacej za zmenkou, tak v danom momente tohto konania a rozhodovania bolo potrebné vychádzať
z vývoja rozhodovacej praxe súdov v Slovenskej republike v dotknutých veciach, ktorú zjednocuje

prijaté Stanovisko vo veciach občiansko-právnych a obchodných č. 93 publikované v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a súdov SR č. 8/2015 ako Spoločné stanovisko občiansko-právneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným
právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Práve s ohľadom na princíp právnej istoty, ktorý

spočíva v zabezpečení jednotného rozhodovania súdov v totožných či obdobných veciach, potom aj
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací bol povinný rešpektovať relevantnú judikatúru ako aj prijaté
zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Požiadavka právnej istoty automaticky
neznamená to, že sa nemôže vyvíjať judikatúra najvyššieho súdu, čo platí aj k rozhodovacej praxi
odvolacieho súdu.

48. Krajský súd v tejto veci poukazuje na spoločné stanovisko, z ktorého zdôrazňuje, že „pokiaľ by
sme dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť
obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok či zhodnotiť
platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi

a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. by spôsobila
spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust.
§ 17 obsahuje úpravu podľa ktorej, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré
sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľpri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti
spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať
o náhradu škody s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome

na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom,
ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný.“ „Určujúcim pri hľadaní práva má byť,
že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré
vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov. Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť
všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov,

keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť
uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník
konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd
sám pri prieskume ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré
mravy pôsobia ako korektív najmä v takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho
vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno-právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za

predpokladupribližnevyváženéhopomerusílúčastníkovzmluvyalenzatohtopredpokladusamôžestať
prostriedkom primeraného vyrovnania záujmov, ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach
Ústavného súdu SR“.

49. Krajský súd i napriek uvedenému poukazuje na to, že ak okresný súd ex offo prihliadol na dôkazy z

ním pripojeného spisu sp.zn. 11Er/441/2011, avšak tieto dôkazy nevykonal na nariadenom pojednávaní,
keďže došlo len k verejnému vyhláseniu rozsudku okresným súdom, a naviac určil neprijateľnosť
zmluvnej podmienky, jej neplatnosť v celom rozsahu, a to zmluvnej podmienky v článku 17 Všeobecných
podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy č. 508600348 o dojednaní vypĺňacieho práva zmenky
veriteľom bez toho, aby tieto všeobecné podmienky mal k dispozícii ako dôkaz, tak takýmto postupom

bola odňatá možnosť žalobcovi konať pred súdom v rovine vykonávania dokazovania, oboznámenia
sa s dôkazmi, a to v súlade nielen s Nariadením, ale aj podľa Občianskeho súdneho poriadku, ktoré
ako rozhodné procesné právo v zmysle článku 19 Nariadenia sa použije na konanie o uplatnenom
nároku žalobcom. Účelom práva účastníka konania je vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, a tým ovplyvniť
skutkové zistenia, na ktorých súd zakladá svoje rozhodnutie. Aktivita účastníka pri využívaní tohto práva

je v podstatnej miere závislá práve od miery presvedčivosti vykonaných dôkazov, skutkových zistení,
ktorýchvyvodenieznichmožnoočakávaťamierypresvedčeniasúduovplyvetýchtozistenínaunesenie
dôkaznéhobremenadanéhoúčastníka.Okresnýsúdbeznariadeniapojednávaniasaoboznámilvýlučne
sám s dôkazmi vyplývajúcimi zo spisu sp. zn. 11Er/441/2011 bez toho, aby tieto dôkazy boli vykonané
na nariadenom pojednávaní za účasti sporových strán, nedoručil žalobcovi odpoveď žalovaného na

doručené Tlačivo C, preto takýmto spôsobom bolo upreté právo žalobcu splniť si svoju povinnosť
tvrdenia, dôkaznú povinnosť, možnosť vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom a k posúdeniu nároku, keď
okresný súd prihliadal na ochranu žalovaného ako spotrebiteľa. V rámci nového konania pred okresným
súdom je preto potrebné zachovať práva žalobcu v rovine vykonávaného dokazovania a rovnako aj
práva žalovaného ako druhej sporovej strany.

50. V tomto smere krajský súd poukazuje na to, že pokiaľ okresný súd v písomnom vyhotovení rozsudku
poukazoval na čl. 17 všeobecných podmienok úverovej zmluvy, tak podľa spisového materiálu listinný
dôkaz na č.l. 99 spisu napriek tomu, že vrchná časť pokiaľ ide o názov, nie je úplne korektná, je zrejmé,
že ide o všeobecné podmienky poskytnutia úveru, dohodu o vyplnení vystavenej zmenky, obsahuje

článok 14.

51. Na základe vyššie uvedených zhodnotení, záverov bol rozsudok okresného súdu v napadnutých
výrokoch v spojení s opravným uznesením zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Okresný súd v novom konaní vo vecno-právnej rovine bude vykonávať dokazovanie na nariadenom

pojednávaní s tým, že bude rešpektovaná vyvíjajúca sa rozhodovacia činnosť všeobecných súdov
za vzatia do úvahy Spoločného Stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015
k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k
ochrane spotrebiteľa, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky 8/2015 pod č. 93.

52. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.53. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva

táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania

pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.