Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, May 23, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/120/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716204921
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6716204921.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: S. U., miesto podnikania: Svätoplukova
7769/20, 960 01 Zvolen, IČO: 37 058 193, zast. Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Rosina, s.r.o., so
sídlom Kukučínova 20, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 246 731, proti povinnému: O.. D. H. - XANTO,
Stavby, rekonštrukcie, design, miesto podnikania: A. Hlinku 2568/33, 960 01 Zvolen, IČO: 33 304 904,
o vymoženie 1 236,70 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Slavomírom Noskom,

Exekútorský úrad Banská Bystrica so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX
64/2016, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 11Er/176/2016-75 zo
dňa 23. januára 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie povinného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 11Er/176/2016-75 zo dňa 23. januára
2018 o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inšancie“) napadnutým uznesením č.
k. 11Er/176/2016-75 zo dňa 23. januára 2018 zamietol sťažnosť povinného proti uzneseniu exekučného
súdu č. k. 11Er/176/2016-27 zo dňa 07. septembra 2016. Uvedené rozhodnutie exekučný súd odôvodnil
tým, že exekučný súd udelil v predmetnej veci dňa 25. apríla 2016 súdnemu exekútorovi poverenie na
vykonanie exekúcie. Súdny exekútor vydal dňa 20. mája 2016 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré
bolo povinnému doručené dňa 11. júna 2016. Dňa 29. júna 2016 bolo súdu od súdneho exekútora

postúpené podanie povinného, ktoré súdny exekútor vyhodnotil ako námietky proti exekúcii. Povinný
svoje námietky proti exekúcii odôvodnil tým, že exekučnému súdu nebol súdnym exekútorom doložený
súhlas záložného veriteľa podľa § 61a ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok"). Exekučný
súd následne uznesením č. k. 11Er/176/2016-27 zo dňa 07. septembra 2016 námietky povinného proti
exekúcii a aj návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Proti danému uzneseniu podal povinný v

zákonnej lehote sťažnosť označenú ako „odvolanie“, pričom opakovane uvádzal skutočnosti už uvedené
v námietkach proti exekúcii. Povinný navrhol, aby súd exekúciu pre neprípustnosť zastavil. Zákonný
sudca k veci uviedol, že rozhodnutie vypracované vyšším súdnym úradníkom je správne. Exekučným
titulom v danej veci je uznesenie súdu o schválení súdneho zmieru, pričom zmieru predchádzal súhlas
povinného, že svoj záväzok riadne uhradí. Exekučný súd mal po preskúmaní exekučného spisu za to,
že exekučný titul je právoplatný a vykonateľný a pohľadávka oprávneného nebola uhradená. Povinný

ako dôvod námietok proti exekúcii uviedol, že súdny exekútor nedoložil súhlas záložného veriteľa podľa
§ 61a ods. 2 Exekučného poriadku. Podľa názoru exekučného súdu však daný dôvod nemá oporu
v zákonných ustanoveniach. Povinný bol v upovedomení o začatí exekúcie oboznámený s výškou
a druhom príslušenstva pohľadávky oprávneného a predbežných trov exekúcie, ako aj o spôsobe
vykonania exekúcie. Exekučný súd mal za to, že Exekučný poriadok poskytuje súdnemu exekútorovi
širokú škálu možností vykonania exekúcie, a preto sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietol.2. Proti predmetnému uzneseniu podal povinný odvolanie dňa 05. marca 2018. Svoje odvolanie povinný
odôvodnil tým, že rozhodnutie exekučného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a
poukázal na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky (Uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn.

8CoE/127/2014 zo dňa 30. januára 2015, Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I
ÚS 89/2017-16 zo dňa 15. februára 2017 a Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS
11/09 zo dňa 17. júna 2009), ktoré sa týkajú nemožnosti viesť exekúciu na záloh bez výslovného súhlasu
záložného veriteľa. Povinný s odkazom na ním uvádzané rozhodnutia súdov Slovenskej republiky
navrhoval, aby súd exekúciu zastavil pre jej neprípustnosť.

3. Oprávnený sa k odvolaniu povinného vyjadril podaním zo dňa 15. marca 2018 a uviedol, že
rozhodnutie exekučného súdu považuje za správne a zákonné. Judikatúra, na ktorú povinný účelovo
odkazuje, sa podľa oprávneného týka iných skutkových a aj právnych okolností, ako je to v danom
prípade. Podľa oprávneného sa v prípade zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá má podľa
povinného „spôsobovať zastavenie exekučného konania“, jedná o zmätočnú a nezákonnú zmluvu, z

ktorej nevyplýva, aké konkrétne práva a aké konkrétne veci sú predmetom zálohu. Exekučný súd je
podľa názoru oprávneného povinný skúmať, či zmluva o zriadení záložného práva má všetky zákonom
vyžadované náležitosti. Cieľom zmluvy o zriadení záložného práva bolo podľa oprávneného spôsobiť
taký stav, aby bolo nemožné vykonať exekúciu akéhokoľvek majetku povinného. Povinný sa navyše
v čase uzatvárania súdneho zmieru, o ktorom vedel, že bude exekučným titulom, vôbec nezmienil o

tom, že existuje záložná zmluva, ktorej cieľom je de facto znemožniť akýkoľvek výkon práv veriteľov
povinného. Oprávnený navrhoval odvolanie povinného ako nedôvodné zamietnuť.

4. K vyjadreniu oprávneného podal povinný vyjadrenie zo dňa 30. apríla 2018, pričom opätovne
poukázal na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky. Zároveň uviedol, že v čase schválenia

súdneho zmieru mal oprávnený a aj jeho právny zástupca vedomosť o minimálne jednej záložnej
zmluve vednej v Notárskom centrálnom registri záložných práv. Tvrdenie oprávneného, že povinný bráni
exekúcii, sa nezakladá na relevantných skutočnostiach. Povinný opätovne žiadal exekúciu zastaviť pre
jej neprípustnosť.

5.Podľa§243hods.1prvávetaExekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomvčasevydaniatohtorozhodnutia
ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 ak to povaha

veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

7. Podľa § 355 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu
súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

8. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP), skôr ako pristúpil k vecnému

preskúmavaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia, zisťoval, či odvolanie bolo podané včas,
oprávnenou osobou, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či odvolanie má všetky
požadované náležitosti. Po zistení, že odvolanie podal oprávnený proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je
odvolanie prípustné, odvolací súd odvolanie podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.

10. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolaním povinného napadnuté uznesenie exekučného súdu
č. k. 11Er/176/2016-75 zo dňa 23. januára 2018 je rozhodnutím, ktorým sudca rozhodol o sťažnosti
povinného proti rozhodnutiu vydanému vyšším súdnym úradníkom. Sťažnosťou povinného napadnutým
Uznesením Okresného súdu Zvolen č. k. 11Er/176/2016-27 zo dňa 07. septembra 2016 rozhodol
vyšší súdny úradník tak, že zamietol námietky povinného proti exekúcii a súčasne zamietol aj návrh

povinného na zastavenie exekúcie.

11. Exekučný poriadok nemá vlastnú právnu úpravu odvolacieho konania, a preto sa v exekučnom
konaní aplikuje právna úprava obsiahnutá v § 355 a nasl. CSP. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniusúdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. V tomto ustanovení je
obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania proti uzneseniu, z ktorého vyplýva, že odvolanie
je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa. Taxatívny výpočet uznesení je obsiahnutý v §

357 CSP. Exekučné konanie je upravené v Exekučnom poriadku, ktorý je vo vzťahu k CSP v pozícii lex
specialis, z čoho logicky vyplýva, že niektoré uznesenia, typické pre exekučné konania, nie sú zahrnuté
v § 357 CSP, pretože v klasickom sporovom konaní sa nevyskytujú. Rozhodujúce preto podľa § 355
ods. 2 CSP bude, či odvolanie pripúšťa Exekučný poriadok.

12. Proti uzneseniu exekučného súdu, ktorým sudca rozhodol o sťažnosti účastníka konania proti
rozhodnutiu vydanému vyšším súdnym úradníkom, v zmysle Exekučného poriadku odvolanie nie je
prípustné, keďže to z úpravy Exekučného poriadku nevyplýva. Absenciu výslovného ustanovenia
výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak, než nepripustenie
odvolania vo vzťahu rozhodnutiu súdu o sťažnosti proti rozhodnutiu vydanému vyšším súdnym
úradníkom.

13. Napokon, pokiaľ by zákonodarca chcel pripustiť odvolanie proti rozhodnutiu súdu, ktorým sudca
rozhodolosťažnostiprotirozhodnutiuvydanémuvyššímsúdnymúradníkom,bolbytakurobilspôsobom,
ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením tomu zodpovedajúcej formulácie do Exekučného
poriadku alebo výslovným uvedením v § 357 CSP ako výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti

uzneseniam súdov prvej inštancie.

14. Na neprípustnosti odvolania proti rozhodnutiu súdu, ktorým sudca rozhodol o sťažnosti proti
rozhodnutiu vydanému vyšším súdnym úradníkom, nič nemení ani skutočnosť, že odvolaním napadnuté
uznesenie exekučného súdu č. k. 11Er/176/2016-75 zo dňa 23. januára 2018 obsahuje nesprávne

poučenie o tom, že proti nemu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou exekučného súdu. Nesprávnosť v poučení nemôže mať ten následok, že účastníkovi, ktorý sa
nesprávnym poučením súdu spravuje, bolo priznané také procesné oprávnenie, ktoré zákon nepripúšťa.
V zmysle zákona má nesprávnosť poučenia súdu relevanciu len v tom smere, že podľa § 362 ods. 3 CSP
je odvolanie podané včas vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa odseku 1 preto, že odvolateľ

sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania; ak rozhodnutie neobsahuje
poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie
nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia. Podľa § 362 ods.
4 CSP je odvolanie podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ
sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak

rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania. V danom prípade sa však
nejedná o žiadny z uvedených zákonných predpokladov, kedy nesprávne poučenie súdu má právnu
relevanciu.

15. Z dôvodu odmietnutia odvolania odvolací súd vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia

neposudzoval.

16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).