Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, December 12, 2013

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10Er/1186/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4407216114
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Melišek
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2013:4407216114.1

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21,
Bratislava, IČO:00 735 809 proti povinnému: T. G., nar.XX.X.XXXX, bytom Z. XXX o zaplatenie 16,59
€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

Oprávnený je p o v i n n ý do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatiť poverenému súdnemu
exekútorovi JUDr. Ing. Jozefovi Štorekovi, Exekútorský úrad so sídlom Nové Zámky, Bezručova 16
náhradu trov exekúcie vo výške 9,72 €.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vykonania exekúcie znejúcej
na sumu 16,5938 € s príslušenstvom.

Poverením tunajšieho súdu 10Er/1186/2007-6 zo dňa 22.11.2007 bol vykonaním exekúcie poverený
súdny exekútor JUDr. Ing. Jozef Štorek, Exekútorský úrad so sídlom Nové Zámky, Bezručova 16 (ďalej
len exekútor).

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 6.12.2012 exekútor navrhol zastavenie exekúcie podľa § 57
ods.1písm.h)Exekučnéhoporiadku,nakoľkoniejepredpokladvymoženiepohľadávkyprenemajetnosť
povinného. Zároveň vyčíslil trovy exekúcie sumou 41,30 €. Súčasťou podania bol i súhlas oprávneného
so zastavením.

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 243b ods. 2,3 Exekučného poriadku ustanovenia § 36 ods. 8 až 13, § 46 ods. 3 až 7 a § 60
ods. 2 sa použijú aj na konania začaté pred 1. novembrom 2013. O odvolaní proti výroku o náhrade
trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa

predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho
súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd zastaví exekúciu, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň

z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa§203ods.2Exekučnéhoporiadkuaksaexekúciazastavízdôvodu,žemajetokpovinnéhonestačí
ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie
pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu
trov exekúcie, ktoré platil.

V danom prípade exekučné konanie začalo dňa 27.2.2007, kedy bol návrh na vykonanie exekúcie
doručený exekútorovi (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku).

V danom prípade súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. l písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko
šetrením exekútora v exekučnom konaní bolo zistené, že povinný je nemajetný a exekúciu nie je možné

vykonať žiadnym zo zákonom stanovených spôsobov. Exekútor zistil, že povinný nie je vlastníkom
žiadnej nehnuteľnosti, nevlastní ani motorové vozidlo. V evidencii sociálnej poisťovni sa nenachádza
a taktiež bezúspešná bola exekúcia vykonaním zrážok s účtu v banke resp. so mzdy povinného. Z
uvedeného možno vyvodiť záver, že povinný je nemajetný a je tu miesto pre postup podľa § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku a oprávnený s takýmto postupom súhlasil.

Exekútor vo svojom podaní vyčíslil trovy exekúcie nasledovne: podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2
Vyhlášky č. 288/95 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov /ďalej len citovanej vyhlášky/ vo
výške 26,56 € (za 4 hodiny exekučnej činnosti, za: prevzatie návrhu, vyhotovenie žiadosti o udelenie
poverenia, vyhotovenie upovedomenia, vyhotovenie návrhu na zastavenie, každý úkon á 1 hodina),

podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 vo výške 6,64 € (za 2 úkony, a to za: získanie
poverenia, doručenie upovedomenia), náhrada hotových výdavkov podľa § 22 citovanej vyhlášky vo
výške 1,46 € (poštovné) a DPH vo výške 6,64 €. Celkovo tak trovy exekúcie vyčíslil sumou 41,30 €.

Exekučný poriadok zakotvuje pravidlo, podľa ktorého trovy exekúcie zásadne má platiť a znášať

povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Keďže v danom prípade prišlo k zastaveniu exekúcie pre
nemajetnosť povinného, logicky tak tento nemôže uhradiť trovy exekúcie, nakoľko nemá žiaden majetok,
musel súd skúmať, či je daný dôvod pre uloženie povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému. Súd
preto skúmal, či zastavenie konania zavinil oprávnený, a teda či sú naplnené okolnosti predpokladané v
§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom súd je toho názoru, že aplikácia daného ustanovenia na tento

prípad nie je možná, nakoľko oprávnený nevyvinul žiadne také konanie, ktoré by malo za následok to,
že by prišlo k zastaveniu konania. Súd je toho názoru, že pri rozhodovaní o trovách exekúcie je potrebné
postupovať podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko príčinou zastavenia, ako
to vyplýva z predošlej časti odôvodnenia je nemajetnosť povinného, teda tá skutočnosť, že majetok
povinného nestačil ani na náhradu trov exekúcie a v takomto prípade súd musí k náhrade trov exekúcie

zaviazať oprávneného.

Po preštudovaní spisu exekútora EX 3754/07, súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa vyššie
uvedených zákonných ustanovení v spojení s § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1
písm. a), c), citovanej vyhlášky vo výške 6,64 € (za 2 úkony, a to za: získanie poverenia, doručenie

upovedomenia, teda 2x 3,32 €), náhrada hotových výdavkov podľa § 22 citovanej vyhlášky vo výške
1,46 € (poštovné- upovedomenie) a DPH vo výške 1,62 € (20% zo sumy 8,10 €). Celkovo tak súd priznal
odmenu vo výške 9,72 €.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 citovanej vyhlášky

za prevzatie návrhu, žiadosť o udelenie poverenia a vypracovanie upovedomenia, nakoľko všetky
tieto úkony si exekútor uplatňoval duplicitne v odmene podľa § 15 citovanej vyhlášky, ktorá mu bola
v plnej výške priznaná (viď odôvodnenie vyššie). Súd je toho názoru, že pri zhode úkonov (rovnaké
úkony vyčíslené v odmene podľa času i paušálnou odmenou) primárne majú byť tieto odmeňovanépodľa § 15 citovanej vyhlášky, teda paušálnou odmenou, nakoľko v nej presne zákonodarca stanovil,
ktoré úkony sú úkonmi exekútora pri exekúcii, a ktoré majú byť určite odmeňované. Odmeňovanie
exekútora náhradou za čas (§ 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 citovanej vyhlášky) je iba subsidiárne,

doplnkové odmeňovanie k odmeňovaniu paušálnemu. Uvedené možno vyvodiť i z toho, že počnúc
účinnosťou zákona č. 141/2008 Z.z. sa odmena exekútora vyrátava iba na základe paušálnych úkonov,
teda zákonodarca týmto zákonom potvrdil iba primárnosť takéhoto odmeňovania. Z toho dôvodu súd
v prvom rade priznal odmenu podľa § 15 citovanej vyhlášky a všetky duplicitné úkony neboli priznané.
Súd je toho názoru, že úkony založenie spisu a získanie poverenia spolu úzko súvisia, možno ich

subsumovať pod úkon získanie poverenia a dokonca úkon založenie spisu je esenciálnou náležitosťou
úkonu získanie poverenia, keďže bez tohto by k získaniu poverenia nemohlo prísť. Súd je názoru, že
odmenenie úkonu za poverenie, t.j. za doručenie poverenia, je postačujúcou náhradou za všetky úkony
týkajúce sa poverenia, keďže tento úkon sa v každej exekúcii opakuje a v zásade sa v jednotlivých
exekúciách líši iba nepatrne, a teda nie je nutné ho duplicitne odmeňovať, keďže jeho vypracovanie nie
je časovo náročné.

Súd ďalej nepriznal odmenu za vyhotovenie návrhu na zastavenie exekúcie, nakoľko sa nejedná o úkon
exekútora pri výkone exekúcie, t.j. nejedná sa o úkon exekútora potrebný na účelné vymáhanie nároku
oprávneného tak, ako to má na mysli ustanovenie § 200 ods. 1 Exekučného poriadku. V zásade ide
iba o úkon ktorý smeruje k zastaveniu exekúcie, teda možno jednoznačne konštatovať, že sa nejedná

o úkon potrebný k vymáhaniu nároku oprávneného.

K priznaniu DPH súd uvádza nasledovné, že z ust. § 2 ods. 1 písm. b), § 3 ods. 1 a § 9 ods. 1 písm. d)
zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty je zrejmé, že za zdaniteľnú osobu sa považuje i súdny
exekútor, ktorý vykonáva ekonomickú činnosť bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti, pričom

ekonomickou činnosťou sa podľa § 9 ods. 2 cit. zákona rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje
príjem a ktorá zahŕňa i činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov. V
danom prípade je osobitným predpisom Exekučný poriadok, a preto aj súdny exekútor ako zdaniteľná
osoba je nepochybne povinný zo sumy priznanej náhrady zaplatiť daň z pridanej hodnoty. Preto pokiaľ
súdny exekútor je jej platiteľom, t. j. je držiteľom osvedčenia o registrácii pre daň vydaného príslušným

daňovým úradom a má pridelené identifikačné číslo pre túto daň, dňom uvedeným v tomto osvedčení
sa súdny exekútor ako zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane. Rešpektujúc čl. 152 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky, podľa ktorého výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou, je potom dôvodný záver,
že ústavne konformným výkladom ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku je výklad v znení platnom

do 31.8.2005, zahrňujúci do trov exekúcie aj daň z pridanej hodnoty, ktorú je súdny exekútor povinný
zaplatiť v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti. Takýto výklad zodpovedá i samotnému účelu inštitútu
náhrady trov exekúcie, a to poskytnúť súdnemu exekútorovi náhradu tých nákladov, ktoré vo vecnej a
časovej súvislosti s exekučným konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť. Takýto záver je
plne súladný i nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.12.2004 sp. zn. II. ÚS 31/04, v

ktorom Ústavný súd zaujal stanovisko, podľa ktorého rešpektujúc článok 20 ods. 1 Ústavy SR a článok
1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pohľadávka na
náhradu trov konania musí byť účastníkovi priznaná v celom zákonnom upravenom rozsahu vrátane
dane z pridanej hodnoty, ak účastník zo sumy priznanej náhrady je povinný podľa platného zákona o
dani z pridanej hodnoty zaplatiť túto daň. Exekútorovi v zmysle § 196 EP za výkon exekučnej činnosti

patrí odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane
z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto
zákona o daň z pridanej hodnoty. Z uvedeného dôvodu preto súd DPH priznal exekútorovi z odmeny,
náhrady hotových výdavkov.

O trovách konania účastníkov exekúcie súd rozhodol podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku
k § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v 4 vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenie
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku

alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní
došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a
O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.