Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 13, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/183/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709203862
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6709203862.9

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov
senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcov: 1/ B. Y., rod. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom O., M. R. L. XXXX/XX, 2/ R.. J. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., M. R. L. XXXX/XX,
3/B.Y.,nar.XX.XX.XXXX,bytomO.,M.R.L.XXXX/XX,akoprávnychnástupcovJ.Y.,nar.XX.XX.XXXX,
zomrelého XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom M. R. L. XX, XXX XX O., proti žalovanému: K. Q.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. O. X. XXX/XX, XXX XX Q., zast. JUDr. Evou Borovskou, advokátkou
so sídlom Štefánikova 7, 814 31 Bratislava, o zaplatenie 963,61 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 6C/136/2009-390, zo dňa 04.04.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania žiadnej sporovej strane p
o t v r d z u j e.

II. Žalobcom 1/, 2/, 3/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu žalobcu o náhradu škody na
motorovomvozidlezdôvoduodpadnutiapredmetusporu,nakoľkopoisťovňaKOOPERATIVA,poisťovňa
a. s., Vienna Insurance Group, Bratislava, pôvodne v konaní vystupujúci ako vedľajší účastník, poskytol
žalobcovi plnenie v plnej výške a na základe späťvzatia žaloby žalobcom pre nesúhlas žalovaného,

konanie zastavené nebolo. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na ust. § 257 CSP, pričom
dôvody hodné osobitného zreteľa videl v situácii, ktorá nastala po predchádzajúcom prvoinštančnom
rozhodnutí, keď odhliadnuc na právoplatnosť rozhodnutia, poisťovňa žalobcovi uhradila všetko čo
požadoval od žalovaného. Žalobca teda nie vlastným pričinením spôsobil to, že predmet sporu odpadol
a žaloba musela byť zamietnutá.

2. Proti rozsudku okresného súdu vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania žiadnej sporovej strane,
podal odvolanie žalovaný. Navrhol zmeniť rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti a
žalovanému priznať plnú náhradu trov konania. Podľa názoru žalovaného, okresný súd žalobu voči
žalovanému zamietol, z čoho možno vyvodiť, že nárok žalobcu voči žalovanému nebol daný, a preto
súd mal priznať žalovanému celú náhradu trov konania a trovy právneho zastúpenia. Žalobca ešte pred
podaním žaloby uplatnil svoj nárok z poistnej udalosti voči poisťovni, ktorá jeho nárok aj vysporiadala,

pričom výška škody žalobcom nebola špecifikovaná a jej výpočet bol ponechaný na poisťovňu, čím
došlo k zániku možnosti uplatňovať si ten istý nárok priamo voči žalovanému. Napriek tomu si žalobca
súdnou cestou neuplatnil nárok voči poisťovni, ale priamo voči žalovanému. Za dôvod hodný osobitného
zreteľa podľa § 257 CSP nemožno považovať skutočnosť, že intervient uhradil škodu žalobcovi po
tom, čo bol vydaný rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, o to viac preto, lebo súd žalobu voči
žalovanému zamietol, a nie zastavil pre správanie žalovaného. Okresný súd pochybil, keď žalovanému

nepriznal náhradu trov konania aj preto, že žalobca vedome odmietol nároky uplatniť voči poisťovni a
rozšíriť žalobu voči tomuto subjektu. Z priebehu konania je zrejmé, že žalovaný konanie nezavinil, urobilvšetky kroky potrebné k vysporiadaniu poistnej udalosti, po rozhodnutí súdu prvého stupňa neplnil -
neuhradil uplatnený nárok žalobcu, a preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom na
okolnosti prejednávaného prípadu, skutkové zistenia, aj námietky žalovaného, bol súd povinný náhradu

trov žalovanému priznať, jednak pre neexistenciu dôvodov hodného osobitného zreteľa a jednak preto,
že žalovaný vznik sporu nezavinil.

3. V priebehu odvolacieho konania pôvodný žalobca J. Y. zomrel. V zmysle § 63 ods. 2 CSP odvolací
súd preto v odvolacom konaní pokračoval s právnymi nástupcami žalobcu, a to dedičmi poručiteľa

(uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 15Co/183/2017-420, zo dňa 16.05.2018).

4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, prejednal odvolanie viazaný rozsahom odvolania
(§ 379 CSP - zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods.
1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP - a contrario) a rozsudok okresného súdu v
odvolaním napadnutej časti o náhrade trov konania potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Žalobca si v konaní uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody v dôsledku dopravnej nehody,

ktorú žalovaný spôsobil svojim zavineným konaním dňa 26.06.2008, o čom neboli pochybnosti. Právne
je možné takúto zodpovednosť posúdiť najmä ako zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou
dopravných prostriedkov v zmysle § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uvedená zodpovednosť
za škodu je jedným z druhov osobitnej zodpovednosti za škodu, pričom túto zodpovednosť možno
charakterizovať ako objektívnu zodpovednosť, bez zreteľa na zavinenie a bez zreteľa na to, či došlo k

protiprávnemu konaniu, pričom zbavenie sa zodpovednosti prichádza do úvahy len z dôvodov taxatívne
uvedených v zákone. Vzhľadom na to, že došlo k dopravnej nehode a k fyzickému stretu dopravných
prostriedkov, došlo k stretu prevádzok v zmysle § 431 Občianskeho zákonníka, pričom nebolo sporné
a v konaní to bolo aj preukazované, že plnú zodpovednosť na spôsobení vzniknutej škody niesol
žalovaný. Pôvodný žalobca J. Y. sa tak správne domáhal svojho nároku voči žalovanému. Nie je

preto možné stotožniť sa s názorom žalovaného prezentovaného v odvolaní, že konanie nezavinil.
Práve naopak, žalovaný zavinil konanie, pretože v prvom rade žalobca bol povinný žalovať na
náhradu škody žalovaného, tak ako to vyplýva priamo z ust. § 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
Zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla za škodu spôsobenú jeho prevádzkou podľa §
427 a nasl. Občianskeho zákonníka, nevylučuje ani zodpovednosť vodiča tohto vozidla, ktorý nie je

prevádzkovateľom, ktorý spôsobil škodu pri tej istej škodovej udalosti porušením právnej povinnosti
podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je na úvahe poškodeného, či si uplatní svoj nárok na
náhradu škody v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka proti prevádzkovateľovi motorového vozidla,
alebo v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka proti vodičovi motorového vozidla.

7. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody aj priamo proti poisťovateľovi,
ktorému je povinný tento nárok preukázať a náhradu škody v takomto prípade uhrádza poisťovateľ
poškodenému (§ 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).

8. V zmysle § 823 Občianskeho zákonníka náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo
na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

9. Osobitným právnym predpisom je práve zák. č. 381/2001 Z. z. Zákon v ustanovení § 15 vychádza

zo všeobecne akceptovanej zásady, ktorá priznáva poškodenému z dopranej nehody priamo právo na
poistné plnenie voči poisťovateľovi. Nejde teda o plnenie za poisteného škodcu, ale o priamy nárok
poškodeného. Uvedená právna úprava však nevylučuje možnosť poškodeného domáhať sa náhrady
škody priamo voči škodcovi. Plnenie jednej z možných pasívne legitimovaných osôb, má však za
následok zánik práva v rozsahu, v akom čo len jeden z dlžníkov plnil. Nejde síce o solidárny záväzok,

nakoľko právnym dôvodom sú samostatné skutočnosti, ktorými sú zodpovednosť za škodu, resp. dôvod
na plnenie vyplývajúci priamo zo zákona. V procesnej rovine by bolo možné tento vzťah vyjadriť vo
výroku rozhodnutia, v ktorom súd by zaviazal aj oboch účastníkov na celé plnenie, avšak vo výroku
rozhodnutia by vyslovil, že plnením jedného zo žalovaných by zanikla v rozsahu plnenia povinnosťdruhého žalovaného. Nie je možné vylúčiť ani to, že poškodený uplatní nárok zvlášť voči škodcovi a
zvlášť voči poisťovateľovi v samostatnom súdnom konaní, a v týchto konaniach bude úspešný. V prípade
plnenia niektorého z účastníkov však dlh druhého účastníka v rozsahu plnenia zanikne a nebude ho

možno z tohto dôvodu vymôcť v exekučnom konaní.

10. V tomto konkrétnom konaní žalobca si uplatnil svoj nárok voči škodcovi (žalovanému) a v priebehu
súdneho konania jeho nárok zanikol v dôsledku plnenia poistiteľa. Pokiaľ späťvzatie žaloby žalobcom
pre nesúhlas žalovaného neviedlo k zastaveniu konania, ale k zamietnutiu žaloby, vzhľadom na povahu

a okolnosti sporu, dané okolnosti je možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré
formálne procesne úspešná strana (žalovaný) nebude mať priznanú náhradu trov konania. Rozhodnutie
okresného súdu je preto potrebné považovať za vecne správne a spravodlivé, keď nepriznal náhradu
trov konania žiadnej sporovej strane, práve s ohľadom na povahu a okolnosti sporu, v ktorých spočívali
dôvody hodné osobitného zreteľa.

11. Odvolací súd tiež dodáva, že ak nebolo právoplatne rozhodnuté o tom, v akom rozsahu zodpovedá
škodca za škodu, a nedosiahla sa dohoda medzi poisťovňou a poškodeným o tom, v akej výške má
poisťovňa za poistenca nahradiť škodu, nevznikol poškodenému priamy nárok podľa § 15 ods. 1 zák.
č. 381/2001 Z. z., ktorý by mohol byť uplatnený samostatnou žalobou proti poisťovateľovi (pozri aj
rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/256/20012). Aj z hľadiska tohto princípu pôvodný žalobca správne

žaloval škodcu.

12. V odvolacom konaní boli procesne úspešní žalobcovia 1/, 2/, 3/ (právny nástupcovia po pôvodnom
žalobcovi J. Y.). O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
nadväznosti na § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súdu prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru

jej úspechu vo veci, avšak žalobcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko v odvolacom
konaní im žiadne trovy nevznikli.

13. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).