Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 13, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/174/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716201572
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1716201572.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu
JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátkou: JUDr. Barbora Korenecová, so
sídlom v Malinove, Slnečná č. 765/3, proti žalovanému: H. F., A. S. Č.. XX/X, A., o zaplatenie 177 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 25.01.2017, č. k.

9C/73/2016-29, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu; ktorou sa žalobca domáhal proti
žalovanému zaplatenia sumy 177 eur s príslušenstvom; a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Vychádzal zo zistenia, že medzi žalobcom, ktorý je zapísaný ako obchodná spoločnosť a žalovaným
ako fyzickou osobou, nepodnikateľom, bola dňa 08.04.2014 uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere

č. XXXXXXXXX, a to na predtlačenom tlačive, kde sú perom dopísané osobné údaje zmluvných strán
a konkrétne podmienky úveru (suma, splátka atd.). Na základe Zmluvy sa žalobca zaviazal poskytnúť
k rukám žalovaného sumu 1.000 eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a
celkové náklady v celkovej sumy 1.968 eur, kde úrok predstavoval 39,15% ročne a RPMN 96.80%.
Toho istého dňa uzavreli zmluvné strany Dohodu o plnení v splátkach k Zmluve o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 08.04.2014, podľa ktorej sa žalovaný zaviazal zaplatiť

celkovú sumu vo výške 1.968 eur v splátkach v počte 12, v sume 164 eur mesačne, splatných k 18.dňu
v mesiaci, s prvou splátkou dňa 18.05.2014. RPMN bola určená výškou 304,10% ročne. V odseku
3/ Dohody bolo stanovené, že v prípade omeškania s niektorou splátkou 7 dní a viac, je žalovaný
povinný za omeškanie zaplatiť 15 eur, za každú omeškanú splátku jednotlivo. V prípade omeškania so
splátkou viac ako 3 mesiace Dohoda od počiatku zaniká. K Zmluve a Dohode boli priložené i Všeobecné
podmienky poskytnutie spotrebiteľského úveru. Podľa odseku 7/ sa zmluvné strany dohodli na tom,
že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve, zaväzuje sa zaplatiť

zmluvnú pokutu 33 eur. Spotrebiteľ sa tiež zaväzuje uhradiť za každú zaslanú upomienku 10 eur. Takto
ustálený skutkový stav posúdil po právnej stránke podľa § 53 ods. 4 písm. k/ a § 53 ods. 5, §
54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, so zreteľom na čl. 3 ods. 1,2,3, čl. 5, čl. 6 ods. 1, čl. 7 ods. 1
Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, ako aj podľa ust. § 2 písm. a/, b/ § 3 ods. 1 zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Poukázal na
to, že žalobca podanou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie istiny vo výške 177 eur, úroku vo výške

149,89 eur, poplatku vo výške 576,50 eura, poplatku za upomienku 10 eur, zmluvnej pokuty 33 eur,
úroku vo výške 39,15 eura ročne zo sumy 177 eur od 01.10.2014 do zaplatenia, a trov mediačného
konania vo výške 227,27 eura. Pokiaľ ide o istinu v sume 177 eur, konštatoval, žežalobca nijako nepreukázal dôvodnosť tejto sumy, nakoľko nepredložil platobnú disciplínu žalovaného,
z ktorej by bolo možné bez akýchkoľvek pochybností ustáliť, koľko splátok, kedy a v akej výške žalovaný
zaplatil a aká je výška nezaplatenej istiny. Pokiaľ ide o úrok, ktorý bol stanovený na 39,15 % ročne,

uviedol, že sa nejedná o úrok dohodnutý medzi zmluvnými stranami, ale nanútený spotrebiteľovi, ako
jediný možný. Spotrebiteľ mal iba možnosť súhlasiť, prípadne nesúhlasiť, ale žiadnu možnosť úrok
dohodnúť, a to jeho výšky akokoľvek zasahovať. Výška úroku je neprimeraná, príliš vysoká a stanovená
v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca tu celkom zrejme využíva postavenie spotrebiteľa, ktorý je v
znevýhodňujúcom postavení a v neznalosti, alebo finančnej, či inej tiesni uzatvára takto nevýhodnú

spotrebiteľskú zmluvu. Pre porovnanie, podľa rakúskej právnej úpravy je neplatný právny úkon ak niekto
využije ľahkomyseľnosť, stav núdze, slabomyseľnosť, neskúsenosť, alebo rozrušenie mysle niekoho
iného takým spôsobom, že sebe alebo tretej osobe poskytnutie plnenia nechá sľúbiť alebo poskytnúť
protiplnenie,ktoréhomajetkováhodnotajevovzťahukplneniuvnápadnomnepomere(§879ABGBods.
2 č.4). Aj keď podľa slovenskej právnej úpravy nie je civilnoprávna úžera explicitne upravená, odporuje
dobrým mravom a ustanoveniu § 39 OZ. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj úver, poskytnutý

pri zneužití tiesne alebo aj ľahkovážností za neprimerané protiplnenie (úroky, poplatky). Dojednanie o
úrokoch je pre rozpor s dobrými mravmi absolútne neplatné. Na margo úrokov požadovaných žalobcom
za obdobie od 01.10.2014 do zaplatenia, teda po splatnosti úveru, poukázal na to, že úrok je poplatok,
peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi za požičanie peňazí, spravidla na istý čas, na
základe dohody s veriteľom alebo podľa platných predpisov. Z kvantitatívneho hľadiska sa úrok môže

charakterizovať ako rozdiel medzi vypožičanou a vrátenou čiastkou peňazí. Pre toho, kto si požičiava,
čiže nakupuje, dlh je úrok nákladom výpožičky. Naproti tomu pre veriteľa je úver výnosom. Konštatoval,
že formulárovou zmluvou dojednané, alebo skôr dodávateľom nanútené, úroky vo výške 39,15 % v
skutočnosti nie sú dohodou, ale ich jednostranným určením a predstavujú pre spotrebiteľa nevýhodu
oproti poskytnutému plneniu. Súdy už judikovali, že úrok patrí veriteľovi len do vyhlásenia splatnosti

celého dlhu a to z dôvodu, že vyhlásením splatnosti sa absolútne menia úverové podmienky, kedy
už neplatí splátková systém a dohodnutá doba vrátenia úveru, ale veriteľ požaduje vrátenie sumy v
celosti a okamžite. Tým stráca nárok na úrok, ktorý bol pôvodne poskytnutá za úplne iných podmienok.
Vyhlásením splatnosti úveru, zaniká pôvodný zmluvný vzťah a vzniká nový. Žalobca podanou žalobou
tiež uplatnil nárok na zaplatenie sumy 579 eur ako odmeny za poskytnutie finančných prostriedkov. V

Zmluve sa uvádza termín "administratívny poplatok“. Je absolútne nemiestne, aby žalobca za situácie,
kedy poskytol žalovanému úver v sume 1.000 eur s neprimerane vysokým úrokom 39, 15 % ročne
z požičanej sumy, vymáhal od neho ešte administratívny poplatok za svoje služby, ktoré vykonáva za
účelom svojho zisku a so svojím administratívnym aparátom. Ide o neprijateľné znevýhodňovanie
spotrebiteľa, ktorý je zaťažovaný poplatkami, ktorým nekorešponduje žiadne plnenie zo strany žalobcu.

Pre súkromné právo je charakteristická rovnosť subjektov právnych vzťahov, teda i rovnosť zmluvných
strán. Tento jeho rys je niekedy považovaný priamo za pojmový znak súkromného práva. Preto sa zdá,
že každá zvláštna ochrana, poskytovaná iba jednému zo subjektov právneho vzťahu, je čímsi, čo sa
prieči povahe súkromného práva, pretože je nutne spojené s právnym zvýhodnením. Preto bol
dlhopripisovanývšetkýmzásahomdozmluvnejautonómieverejnoprávnycharakterapokiaľjehorozsah

bol značný, bola právna oblasť, kde k nim dochádzalo, chápaná ako samostatné právne odvetvie stojace
medzi právom súkromným a verejným (právo pracovné, právo hospodárske apod.). Tak súkromné
právo dospelo až k potrebe ochrany slabšej strany v bežných spotrebiteľských vzťahoch. Pokiaľ ide
o vymedzenie slabšej strany, treba vychádzať z toho, čo je pre túto slabšiu stranu charakteristické.
Ide teda o fyzickú osobu, ktorá je voči druhej strane záväzkového vzťahu v nevýhode

spočívajúcej predovšetkým v nedostatku profesionality, v obmedzenej informovanosti, v konaní pod
určitým hospodárskym tlakom, z dôvodu finančnej nedostatočnosti v obmedzenom prístupe k právnej
pomoci a pod. Na základe uvedenej charakteristiky tak možno uzavrieť, že v rámci dodávateľsko-
spotrebiteľskýchvzťahovjeslabšouzmluvnoustranoujednoznačnespotrebiteľ.Jedinouodmenou,ktorú
môže banka žiadať od spotrebiteľa pri úverovej zmluve, je odmena za zaobstaranie kapitálu, t.j. úrok,

prípadne iné položky, ktoré ale majú povahu čiastkového dodatočného poplatku za zaobstaranie úveru
(BGH tento dodatočný poplatok pripustil ale výhradne len pri úveroch poskytnutých v rámci stavebného
sporenia, rozsudok 7.12.2010 XI ZR 3/10). Určite to ale nemôže byť poplatok za spracovanie žiadosti o
úver (od 4.8.2010 však 9 hlavných krajinských súdov v Nemecku už rozhodlo o neprijateľnosti poplatku
za spracovanie žiadosti o úver, resp. za poskytnutie úveru ako dôsledku overenia bonity žiadateľa z

dôvodu, že overovanie bonity žiadateľa o úver nie je službou preňho, ale pre banku). V tejto súvislosti
sa stotožnil s argumentáciou Vrchného Krajinského súdu Karlsruhe z 3. mája 2011 (17 U 192/10),
ktorý potvrdil rozhodovaciu líniu, podľa ktorej je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie
akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie,ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa. Tento istý výklad sa
týka tiež poplatkov za upomienku vo výške 10 eur, ktorý si žalobca v spore uplatnil. Zmluvná pokuta,
ktorej zaplatenie v sume 33 eur žalobca od žalovaného požaduje, bola jednostranne žalobcom určená

ako zmluvná podmienka, zakotvená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru,
ktorá nie je individuálne so spotrebiteľom dojednaná, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Opäť tu
ide o zneužívanie neznalostí a nevedomosti spotrebiteľa, ktorá je ešte umocnená tým, že Všeobecné
podmienky sú iba prílohou k Zmluve, sú ťažko čitateľné, nakoľko sú drobným písmom, a keďže jednotlivé
ustanovenia nie sú označené názvami, je v nich i ťažká orientácia. Napokon, existenciu nákladov na

mediačné konanie žalobca nijako nepreukázal, nepredložil žiaden dôkaz o tom, kedy a ako sa mediačné
konanie konalo a z čoho pozostávajú náklady na toto konanie. Preto nárok žalobcu i v tejto časti
považoval za neopodstatnený, a nakoľko Zmluva i Dohoda a Všeobecné zmluvné podmienky
sú žalobcom ako veriteľom koncipované v neprospech spotrebiteľa , čo je porušením zásady rovnosti
subjektov právnych vzťahov, dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. Napokon poukázal na
to, že hoci žalovaný bol v konaní úspešný, trovy mu nevznikli, a preto mu ich náhradu nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca domáhajúc sa jeho
zmeny a vyhovenia podanej žalobe v celom rozsahu, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie, dôvodiac tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu. Poukázal na to, že
so žalovaným uzatvorili dňa 08.04.2014 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, v ktorej sa žalovaný zaviazal

uhradiť istinu vo výške 1.000,00 eur so zvýšeným poplatkom 968,00 eur, pričom
výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov sú jasne uvedené priamo na prednej
strane zmluvy o úvere, a preto nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov. Dlžník sa zmluvou o úvere zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 1.968,00
eur s termínom splatnosti dňa 18.04.2015. Následne však požiadal v ten istý deň o možnosť využitia

splátkového kalendára - Dohody o plnení v splátkach, dňa 08.04.2014 bol s
predmetnou Dohodou oboznámený, na znak čoho ju podpísal, a preto mal vedomosť aj o
existencii náležitostí, ktoré v nej následne boli uvedené. Dlžník sa zaviazal uhradiť celkovú čiastku v 12
pravidelnýchmesačnýchsplátkachvovýške164,00eur,vždy k18.kalendárnemudňu
vmesiaci,počnúcdňom18.05.2014.VýpočetRPMNuvedený vzmluveoúvere,akoajvýpočet

uvedený v dohode o splátkach zodpovedá skutočnosti, pričom ani žalovaný na preukázanie tvrdenej
nepravdivosti nepredložil žiaden relevantný dôkaz (aj keď v tejto časti znáša dôkazné bremeno). Podľa
dohody o splátkach dlžník berie na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN)
sa vypočíta v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 304,10 %. Dohoda o splátkach oprávňuje

dlžníka plniť v splátkach (nie jednorazovo, tak, ako je to ustanovené v zmluve o úvere), na základe
ktorých logicky vzrastá aj RPMN. To znamená, že RPMN vo výške 96,80 % stanovená v zmluve o úvere
je hodnota vypočítaná pre prípad splatenia úveru v jednej splátke. Naproti tomu RPMN vo výške 304,10
%, dohodnutá v dohode o splátkach, predstavuje RPMN vypočítanú v prípade dlžníka, ktorý požiadal o
plnenie v splátkach tak, ako je tomu aj v predmetnom prípade. Vzorec výpočtu RPMN je naviac jasne a

zreteľne uvedený vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Žalovaný nesie dôkazné bremeno
a jeho úlohou je preukázať v čom spočíva nesprávne uvádzanie RPMN, nakoľko RPMN neabsentuje,
a teda bol by to jediný dôvod, prečo by bolo možné vyhlásiť zmluvu o
spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov. Výška RPMN je vypočítaná v zmysle prílohy č.
2 zákona č. 129/2010 Z. z. podľa vzorca platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy s uvedenými

vstupnými údajmi, ktoré sú uvedené na zmluve. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil
maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata
za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31. mája
2014. Znamená to, že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy
uzavretej do 31.05.2014, obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. Regulácia odplaty sa

riadi § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, ak predmetom spotrebiteľskej
zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle
požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní
obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia
jeho záväzku, objem poskytnutia peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Navyše by bol však v

súlade so súčasnou právnou úpravou, keďže by nedošlo k prekročeniu dvojnásobku
priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov. Na peňažnom trhu boli v čase poskytnutia úveru stovky
iných subjektov, ktorí vystupovali ako veritelia pri poskytnutí úveru. Klient uzatvoril zmluvu o úvere
so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. slobodne, vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni ani za nápadnenevýhodných podmienok, čo potvrdil svojím podpisom. V tejto súvislosti poukázal aj na právne závery,
vyslovené v rozhodnutí Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 12 Cmo 95/2005. Čo sa týka
poplatku za poskytnutie úveru, ten nie je neprimerane vysoký vzhľadom na skutočnosť, že žalobca je

nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne - vyššie
oproti bankám. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie č. C-26/13 vo
veci Á.T. K., S. K. T. c/a OTP Jelzálogbank Zrt zo dňa 30.04.2014 v spojení s dispozitívnym ustanovením
§ 502 Obchodného zákonníka, a konštatoval tiež, že tvrdenia súdu prvej inštancie sa absolútne
nezhodujú s Rozsudkom Súdneho dvora z 09.11.2016 C - 42/15. Vo vzťahu k administratívnemu

poplatku poukázal aj na to, že slovenská právna úprava v oblasti úverov "účtovaniu" poplatku výslovne
nebráni, teda slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne
uvádza. V čase uzavretia zmluvy o úvere pritom neexistoval a nebol účinným žiaden všeobecne záväzný
právny predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie
peňažnýchprostriedkov,atedamožnovychádzaťiba zustanovenia§53ods.6Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,

nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. V tomto smere poukázal taktiež na rozhodnutie Vrchného
súdu v Prahe, sp. zn. 12 Cmo 95/2005, s ktorým sa súd prvej inštancie nevysporiadal,
a dôrazne odmietol, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere, t.j. "administratívny poplatok
za administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so

všetkou administratívou s tým spojenou" je neprijateľná zmluvná podmienka. V súvislosti
s otázkou neplatnosti zmluvy ako celku uviedol, že v predmetnom prípade nemožno žiadať neplatnosť
právneho úkonu ako takého, keďže podľa § 41 Občianskeho zákonníka by bola neplatná len tá časť
odplaty, ktorá by podstatne prevyšovala odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu a žalovaný by
mal naďalej nárok na ostávajúcu primeranú odplatu. Vo vzťahu k tejto otázke poukázal na rozhodnutie

Súdneho dvora Európskej únie vo veci č. C-453/10 W., W. c/a S.O.S.financ. Napokon, pokiaľ ide o výšku
žalovaným uhradenej istiny, ako prílohu k odvolaniu predložil splátkový kalendár žalovaného, z ktorého
vyplýva, že žalovaný mu doposiaľ uhradil sumu 1.315 eur.
3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť,
keď sa nestotožnil s tvrdeniami a námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Poukázal na

to, že výška stanoveného úroku je v rozpore s dobrými mravmi a odporuje ustanoveniu § 39
Občianskeho zákonníka, keď úrok je o 480 % vyšší, než priemerná výška úrokov pri podobných úveroch
v bankách. Rovnako je neprimeraná výška administratívneho poplatku a celková výška odplaty (RPMN),
predstavujúca 304,10 %, ktoré sú taktiež v rozpore s dobrými mravmi a teda dojednané neplatne, pričom
vzhľadom na ich neplatnosť celá úverová zmluva stráca svoje opodstatnenie.

4. Odvolacísúdprejednalvecpodľa§380ods.1C.s.p.,beznariadeniaodvolaciehopojednávaniapodľa
§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
5. V preskúmavanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobca
domáhal zaplatenia sumy 177 eur s príslušenstvom; ako zvyšnej časti dlžnej sumy zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 08.04.2014. Zhodnotením výsledkov vykonaného
dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správny
právny záver, že v danej veci neboli splnené podmienky pre vyhovenie podanej žalobe, keď viaceré
ustanovenia tejto zmluvy; najmä však dojednanie o administratívnom poplatku za
poskytnutie úveru, zmluvných pokutách, úroku z požičanej sumy; treba, pre rozpor s dobrými mravmi

a nimi založenú zjavnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, považovať za neplatné, pričom naviac platnej právnej úprave odporuje
aj v zmluve uvedená ročná percentuálna miera nákladov, a v dôsledku toho žalobcovi na plnenie
uplatnené podanou žalobou nevznikol nárok. Súd prvej inštancie pritom svoje zistenia a závery, pre ktoré
žalobe nevyhovel, aj dostatočne odôvodnil, keď sa primerane vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi

skutočnosťami, podstatnými pre právne posúdenie veci, a preto sa odvolací súd stotožňuje s
podstatou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, jeho závery si osvojuje a
v podrobnostiach na ne odkazuje, pričom na doplnenie v nadväznosti na odvolacie námietky žalobcu
poukazuje na nasledovné.
6. Podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zák. č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom

do 31.05.2014 (ďalej len "Zákon o spotrebiteľských úveroch"), zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
aj ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetkypredpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, v závislosti od objektívnych
skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená RPMN a výpočet zvýšených nákladov, ktoré
neboli zahrnuté do výpočtu RPMN (vrátane spôsobu výpočtu). Ročná percentuálna miera nákladov

RPMN by tak mala obsahovať všetky splátky úveru a poplatky spojené s poskytnutím úveru voči
hodnoteposkytnutýchfinančnýchprostriedkov,prepočítanýchnaobdobiejednéhoroka.Účelomnutnosti
uvedenia RPMN je umožniť jednoduché porovnanie nákladov na spotrebiteľský úver. RPMN patrí medzi
základné informácie, ktoré je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi už pri ponuke spotrebiteľského
úveru, pretože ročná percentuálna miera nákladov je vyjadrením skutočnej ceny spotrebiteľského úveru,

ktorá zohľadňuje nie len úroky, avšak aj všetky poplatky s poskytnutím úveru spojené a
časové obdobie ich splácania. Podľa § 19 ods. 1,2 Zákon o spotrebiteľských úveroch, ročná
percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2.
Na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené
so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za
nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov

okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez
ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Nesprávnosť a nepravdivosť uvedenia
údaja o RPMN má pritom podľa § 11 ods. 1 písm. d/ Zákona o spotrebiteľských úveroch
za následok, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V preskúmavanej veci
je RPMN uvedená v Dohode o plnení v splátkach vo výške 304,10 %, teda vo výške, ktorá na jednej

strane nezodpovedá obsahu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru (RPMN 96,80%), no najmä
ďaleko prevyšuje hranicu najvyššej prípustnej odplaty. Naviac je však v Dohode o splátkach zmätočne
uvedená i RPMN vo výške 44,79 %, ktorá celkom zjavne nezodpovedá skutočnosti. Neobstojí preto
argumentácia žalobcu v odvolaní, že RPMN uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere, resp. v dohode
o splátkach, je v súlade s platnou právnou úpravou. Naopak, vzhľadom na nesprávnosť a nepravdivosť

údaja o RPMN uvedeného v zmluve, je nevyhnutné zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzavretá
medzi stranami sporu považovať za bezúročnú a bez poplatkov.
7. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je potom bez právneho významu argumentácia žalobcu v odvolaní
týkajúca sa vzniku jeho nároku na zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru a ďalších nárokov z
predmetnej úverovej zmluvy, keď žalobca mal napokon proti žalovanému v dôsledku neplatnosti

dojednaní o poplatkoch za poskytnutie úveru, ako i z dôvodu, že úverová zmluva je
bezúročná a bez poplatkov, právo iba na vrátenie istiny poskytnutého úveru.
8. Rovnako je neopodstatnená argumentácia žalobcu týkajúca sa oprávnenosti a výšky požadovanej
odplaty za poskytnutie úveru, keď v tomto smere súd prvej inštancie dospel k správnemu
záveru, že predmetná zmluvná podmienky je v rozpore s dobrými mravmi, a teda neplatná.

Nemožno totiž považovať za súladné s dobrými mravmi konanie veriteľa, ktorý od spotrebiteľa; ako sám
tvrdí; v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru vo výške 1.000 eur požaduje zaplatenie "odplatu
pri poskytnutí úveru" vo výške 576,50 eura, teda vo výške viac, než polovice sumy istiny úveru.
9. Napokon, pokiaľ ide o žalobou uplatnenú istinu, v tomto smere síce súd prvej inštancie nesprávne
postupoval, keď žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca súdu nepredložil rozpis splátok uhradených

žalovaným, avšak vzhľadom na skutočnosť, že podľa tvrdenia samotného žalobcu; ktoré nebolo medzi
stranami sporné; mu žalovaný celkovo uhradil sumu 1.315 eur, a výška úveru poskytnutého úveru
predstavuje 1.000 eur, je nepochybné, že za stavu, keď predmetná úverová zmluva sa považuje za
bezúročnú a bez poplatkov, nebolo možné žalobcovi priznať ani žalobou uplatnenú istinu. Ak žalobca
v tejto súvislosti argumentuje rozhodnutím Vrchného súdu v Prahe a tiež viacerými rozhodnutiami

Súdneho dvora Európskej únie, odvolací súd poukazuje na to, že vzhľadom na skutkovú i právnu
odlišnosť sú tieto v preskúmavanej veci neaplikovateľné.
10. Odvolací súd tak za stavu, keď súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového
stavu správne posúdil otázku vzniku nároku žalobcu na úhradu žalobou uplatnenej peňažnej sumy,
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie; ktorým podanú žalobu zamietol, ako vecne správny potvrdil

(§ 387 ods. 1,2 C.s.p.).
11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p.
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 C.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich náhrade rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok

odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).