Rozsudok Judgement was issued on Thursday, January 25, 2017

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 9C/73/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716201572
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Lapšanská

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2017:1716201572.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova

č. 25, IČO: 350807 598, zastúpená: JUDr. Barbora Korenecová, advokátka so sídlom v Malinove,
Slnečná č. 765/3, IČO: 42174902, proti žalovanému: H. F., bytom v A., S. Č.. XX/X, o zaplatenie 177,-
eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalovanému sa náhrada trov nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 10.03.2016 sa žalobkyňa domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy
177,- eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela

dňa 08.04.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere vo výške 1000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť a
zaplatiť odplatu vo výške 576,50 eur a úrok 391,50 eur, teda spolu vrátiť žalobkyni čiastku 1968,- eur.
RPMN predstavovala 96,80 %, úrok bol dohodnutý na sumu 39,15 % ročne. Žalovaný sa zaviazal sumu
vrátiť v 12. Splátkach vo výške 164,- eur, splatných vždy do 18. Dňa kalendárneho mesiaca, počnúc
dňom 10.05.2013. Žalovaný uhradil iba 823,- eur. Žalovaný tým porušil podmienky úverovej zmluvy,
stratil výhodu splátok a tým sa stal dňom 19.04.2015 splatný celý dlh.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 15.08.2016. Uviedol, že úverová
zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a povinnosťou súdu je ex offo chrániť spotrebiteľa.
Zmluva nebola individuálne dohodnutá, spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán. Výška úroku je v rozpore s dobrými mravmi a dohoda o úrokoch je tak absolútne neplatná.
Rovnako neprimeraný je administratívny poplatok, ktorý je stanovený jednoznačne v neprospech
spotrebiteľa. Žalobu navrhol celkom, alebo čiastočne zamietnuť. Súd doručil vyjadrenie žalovaného
žalobkyni dňa 05.09.2016, žalobkyňa sa už nevyjadrila.

3. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi: Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo
dňa 08.04.2014, Dohoda o plnení v splátkach zo dňa 08.04.2014, Všeobecné podmienky poskytnutia
spotrebiteľského úveru, Výpis z Obchodného registra žalobkyne.
4. Na prejednanie veci súd nenariadil pojednávanie v súlade s § 177 ods. 2 CSP, písmeno a/, nakoľko
v prejednávanej veci ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie
sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2000,- eur. Z vykonaného dokazovania súd

zistil nasledujúci skutkový stav:5. Žalobkyňa je zapísaná ako obchodná spoločnosť v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava
I., v právnej forme : spoločnosť s ručením obmedzeným, v oddiele Sro, vo vložke číslo: 23636/B, od
14.03.2001. Žalovaný je fyzická osoba, nepodnikateľ.

6. Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 08.04.2014, je uzavretá na predtlačenom
tlačive, kde sú perom dopísané osobné údaje zmluvných strán a konkrétne podmienky úveru ( suma,
splátka atd. ). Na základe Zmluvy sa žalobkyňa zaviazala poskytnúť k rukám žalovaného sumu 1.000 eur
a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a celkové náklady v celkovej sumy 1968,-

eur, kde úrok predstavoval 39,15% ročne a RPMN 96.80%. Toho istého dňa uzavreli zmluvné strany
Dohodu o plnení v splátkach k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 08.04.2014,
podľa ktorej sa žalovaný zaviazal zaplatiť celkovú sumu vo výške 1968 eur v splátkach v počte 12, v
sume 164 eur mesačne, splatných k 18.dňu v mesiaci, s prvou splátkou dňa 18.05.2014. RPMN bola
určená výškou 304,10% ročne. V odseku 3/ Dohody bolo stanovené, že v prípade omeškania s niektorou
splátkou 7 dní a viac je žalovaný povinný za omeškanie 15,- eur, za každú omeškanú splátku jednotlivo.

V prípade omeškania so splátkou viac ako 3 mesiace Dohoda od počiatku zaniká. K Zmluve a Dohode
boli priložené i Všeobecné podmienky poskytnutie spotrebiteľského úveru. Podľa odseku 7/ sa zmluvné
strany dohodli na tom, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve,
zaväzuje sa zaplatiť zmluvnú pokutu 33 eur. Spotrebiteľ sa tiež zaväzuje uhradiť za každú zaslanú
upomienku 10 eur.

7. Žalobkyňa žiadne ďalšie listinné dôkazy nepredložila, žalovaný vykonanie dôkazov nenavrhol, súd
preto vyhlásil dokazovanie za skončené.

8. Na prejednávanú vec súd aplikoval nasledujúce právne predpisy:

1. Podľa §489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočnosti.

2. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať

od dlžníka popri plene úroky z omeškania ( veta prvá pred bodkočiarkou )

3. Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby

zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

4. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

5. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý nesplní svoj dlh riadne a včas, je v omeškaní (veta prvá ).

9. Záväzok najčastejšie vzniká tým, že sa dlžník zaviaže na určité plnenie (záväzky vznikajúce zo zmlúv,
resp. všeobecne z právnych úkonov). Niekedy sa zaviazanosť dlžníka viaže na určitý, zákonom určený
skutkový stav bez ohľadu na záväzkový úmysel dlžníka (mimozmluvné záväzky, resp. záväzky mimo

právnych úkonov). Občiansky zákonník rozoznáva štyri dôvody vzniku záväzkov. Záväzky vznikajú:

a) z právnych úkonov, najmä zo zmlúv. Dôvodom vzniku záväzkového právneho vzťahu pritom môžu
byť dvojstranné (i nepomenované) alebo viacstranné zmluvy, ale aj jednostranné právne úkony.
b) zo spôsobenej škody

c) z bezdôvodného obohatenia
d) z iných v zákone uvedených skutočností.

10. V danom prípade súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo k vzniku
záväzkového vzťahu na základe uzatvorenia Zmluvy, ktorá je svojím obsahom zmluvou spotrebiteľskou,

nakoľko tu na strane poskytovateľa služieb stojí obchodná spoločnosť, teda subjekt vykonávajúci
podnikateľskú činnosť a dodávateľ a na strane druhej fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorý službu prijíma.
Zmluva je uzavretá na vopred predpísanom, typizovanom tlačive dodávateľa, ktorého obsah, vrátanetzv. " dohodnutých " zmluvných podmienok nemá spotrebiteľ nijakú možnosť meniť. Môže zmluvu iba
v celosti uzavrieť, alebo nie.

12. Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

13. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

14. Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka - zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

15. Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

16. Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje

za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,

že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

17. Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

18. Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky
alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky
vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,
prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

19. Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.

20. Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili
súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany
predajcov alebo dodávateľov.

21. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov v pôvodnom v znení účinnom do 31.12.2007 (do účinnosti zák. č. 568/2007 Z.z.), na účely
tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

22. Podľa ust. § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom znení, na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

23. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom znení, veriteľom je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; (§ 2 ods.2 Obchodného zákonníka) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť
veriteľom aj predávajúci. (§ 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov).

24. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné
( pre porovnanie uznesenie IV. ÚS 55/2011). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo
poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou ( § 53 ods.
5 OZ ). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v

súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach
štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť
ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často
vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať,
resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá
právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Je potrebné zdôrazniť,

že ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne
formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch
alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

25. V prejednávanej veci mal súd za preukázané, že Zmluva , ktorú uzatvorili sporové strany je

zmluvou spotrebiteľskou, kde na strane dodávateľa vystupuje žalobkyňa poskytujúca úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti a na strane žalované fyzická osoba, spotrebiteľ. Zmluva o spotrebiteľskom
úvere je uzavretá na predtlačenom tlačive s paušálnymi zmluvnými podmienkami určenými pre
široký okruh spotrebiteľov, bez možnosti individuálneho dojednania a možnosti spotrebiteľa čokoľvek
meniť. K Zmluve je pripojená Dohoda o splátkach, ktorá je rovnako štandardizovaným tlačivom, do

ktorého sa rukou vpisujú údaje o výške splátok a lehote splatnosti. Všeobecné podmienky poskytnutia
spotrebiteľského úveru tvoria oddeliteľnú prílohu zmluvy, nie sú žalovaným ako spotrebiteľom
podpísané. Na tlačive Zmluvy je typicky drobným písmenom predtlačené vyhlásenia spotrebiteľa, že
bol so Všeobecnými podmienkami spotrebiteľského úveru oboznámený a tvoria neoddeliteľnú súčasť
Zmluvy. V skutočnosti je termín slova " neoddeliteľná súčasť " iba terminus technicus, nakoľko ide o

prílohu oddeliteľnú, ktorá nie je so Zmluvou zviazaná ani nijak inak spojená. Je teda nanajvýš otázne , do
akej miery sa spotrebiteľ s obsahom zmluvných podmienok oboznámil. Súd mal za preukázané, že na
základe Zmluvy poskytla žalobkyňa žalovanému sumu 1.000 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu
s úrokom a poplatkami v celkovej čiastke 1968 eur. Na základe Dohody , bolo umožnené žalovanému,
aby uvedenú sumu zaplatil v 12tich splátkach, po 164,- eur mesačne, splatných vždy do 18. Dňa v

mesiaci.

26. Žalobkyňa si podanou žalobou uplatnila nárok na zaplatenie istiny vo výške 177,- eur, úroku vo
výške 149,89 eur , poplatku vo výške 576,50 - eur, poplatku za upomienku 10 eur, zmluvnú pokutu 33,-
eur , úrok vo výške 39,15 eur ročne zo sumy 177,- eur od 01.10.2014 do zaplatenia, trovy mediačného

konania vo výške 227,27 eur. Pokiaľ ide o istinu v sume 177,- eur, žalobkyňa nijako nepreukázala
súdu dôvodnosť tejto sumy, nakoľko nepredložila súdu platobnú disciplínu žalovaného, z ktorej by
bolo možné bez akýchkoľvek pochybností ustáliť, koľko splátok, kedy a v akej výške žalovaný zaplatil
a aká je výška nezaplatenej istiny. Nebolo preto možné zistiť, či tento nárok žalobcu je dôvodný,
alebo nie. Pokiaľ ide o úrok, ktorý bol stanovený na 39,15 % ročne, súd uvádza, že sa nejedná o

úrok dohodnutý medzi zmluvnými stranami, ale nanútený spotrebiteľovi, ako jediný možný. Spotrebiteľ
mal iba možnosť súhlasiť, prípadne nesúhlasiť, ale žiadnu možnosť úrok dohodnúť a to jeho výšky
akokoľvek zasahovať. Výška úroku je neprimeraná, príliš vysoká a stanovená v rozpore s dobrými
mravmi. Žalobkyňa tu celkom zrejme využíva postavenie spotrebiteľa, ktorý je v znevýhodňujúcom
postavení a v neznalosti, alebo finančnej, či inej tiesni uzatvára takto nevýhodnú spotrebiteľskú zmluvu.

Preporovnaniepodľarakúskejprávnejúpravyjeneplatnýprávnyúkonakniektovyužijeľahkomyseľnosť,
stav núdze, slabomyseľnosť, neskúsenosť, alebo rozrušenie mysle niekoho iného takým spôsobom,
že sebe alebo tretej osobe poskytnutie plnenia nechá sľúbiť alebo poskytnúť protiplnenie, ktorého
majetková hodnota je vo vzťahu k plneniu v nápadnom nepomere (§ 879 ABGB ods. 2 č.4). Aj keď podľa
slovenskej právnej úpravy nie je civilnoprávna úžera explicitne upravená, odporuje dobrým mravom a

ustanoveniu § 39 OZ. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj úver, poskytnutý pri zneužití tiesne
aleboajľahkovážnostízaneprimeranéprotiplnenie(úroky,poplatky).Dojednanieoúrokochjeprerozpor
s dobrými mravmi absolútne neplatné. Na margo úrokov požadovaných žalobkyňou za obdobie od
01.10.2014 do zaplatenia, teda po splatnosti úveru, súd uvádza, že Úrok je poplatok, peňažná čiastka,ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi za požičanie peňazí, z pravidla na istý čas, na základe dohody
s veriteľom alebo podľa platných predpisov. Z kvantitatívneho hľadiska sa úrok môže charakterizovať
ako rozdiel medzi vypožičanou a vrátenou čiastkou peňazí. Pre toho kto si požičiava čiže nakupuje dlh

je úrok nákladom výpožičky. Naproti tomu pre veriteľa je úver výnosom. Súd má za to, že formulárovou
zmluvou dojednané, alebo skôr dodávateľom nanútené úroky 39,15 % v skutočnosti nie sú dohodou,
ale ich jednostranným určením a predstavujú pre spotrebiteľa nevýhodu oproti poskytnutému plneniu.
Súdy už judikovali, že úrok patrí veriteľovi len do vyhlásenia splatnosti celého dlhu a to z dôvodu,
že vyhlásením splatnosti sa absolútne menia úverové podmienky, kedy už neplatí splátková systém a

dohodnutá doba vrátenia úveru, ale veriteľ požaduje vrátenie sumy v celosti a okamžite. Tým stráca
nárok na úrok, ktorý bol pôvodne poskytnutá za úplne iných podmienok. Vyhlásením splatnosti úveru,
zaniká pôvodný zmluvný vzťah a vzniká nový.

27. Žalobkyňa si podanou žalobou tiež uplatnila nárok na zaplatenie sumy 579 - eur ako odmeny
za poskytnutie finančných prostriedkov. V Zmluve sa uvádza termín " administratívny poplatok ".

Je absolútne nemiestne, aby žalobkyňa za situácie, kedy poskytla žalovanému úver v sume 1.000,-
eur s neprimerane vysokým úrokom 39, 15 % ročne z požičanej sumy, vymáhala od žalovaného
ešte administratívny poplatok za svoje služby, ktoré vykonáva za účelom svojho zisku a so svojím
administratívnym aparátom. Ide o neprijateľné znevýhodňovanie spotrebiteľa, ktorý je zaťažovaný
poplatkami, ktorým nekorešponduje žiadne plnenie zo strany žalobkyne. Pre súkromné právo je

charakteristická rovnosť subjektov právnych vzťahov, teda i rovnosť zmluvných strán. Tento jeho rys
je niekedy považovaný priamo za pojmový znak súkromného práva. Preto sa zdá, že každá zvláštna
ochrana, poskytovaná iba jednému zo subjektov právneho vzťahu, je čímsi, čo sa prieči povahe
súkromného práva, pretože je nutne spojené s právnym zvýhodnením. Preto bol dlho pripisovaný
všetkým zásahom do zmluvnej autonómie verejnoprávny charakter a pokiaľ jeho rozsah bol značný, bola

právna oblasť, kde k nim dochádzalo, chápaná ako samostatné právne odvetvie stojace medzi právom
súkromným a verejným (právo pracovné, právo hospodárske apod.). Tak súkromné právo dospelo
až k potrebe ochrany slabšej strany v bežných spotrebiteľských vzťahoch. Pokiaľ ide o vymedzenie
slabšej strany, treba vychádzať z toho, čo je pre túto slabšiu stranu charakteristické. Ide teda o fyzickú
osobu, ktorá je voči druhej strane záväzkového vzťahu v nevýhode spočívajúcej predovšetkým v

nedostatku profesionality, v obmedzenej informovanosti, v konaní pod určitým hospodárskym tlakom,
z dôvodu finančnej nedostatočnosti v obmedzenom prístupe k právnej pomoci a pod. Na základe
uvedenej charakteristiky tak možno uzavrieť, že v rámci dodávateľsko-spotrebiteľských vzťahov je
slabšou zmluvnou stranou jednoznačne spotrebiteľ. Jedinou odmenou, ktorú môže banka žiadať od
spotrebiteľa pri úverovej zmluve, je odmena za zaobstaranie kapitálu t.j. úrok, prípadne iné položky,

ktoré ale majú povahu čiastkového dodatočného poplatku za zaobstaranie úveru (BGH tento dodatočný
poplatok pripustil ale výhradne len pri úveroch poskytnutých v rámci stavebného sporenia, rozsudok
7.12.2010 XI ZR 3/10). Určite to ale nemôže byť poplatok za spracovanie žiadosti o úver (od 4.8.2010
však 9 hlavných krajinských súdov v Nemecku už rozhodlo o neprijateľnosti poplatku za spracovanie
žiadosti o úver, resp. za poskytnutie úveru ako dôsledku overenia bonity žiadateľa z dôvodu, že

overovanie bonity žiadateľa o úver nie je službou preňho, ale pre banku). Súd sa tiež plne stotožnil
s argumentáciou Vrchného Krajinského súdu Karlsruhe z 3. mája 2011 (17 U 192/10), ktorý potvrdil
rozhodovaciulíniu,podľaktorejjeprespotrebiteľavždyneprijateľnéspoplatňovanieakýchkoľvekúkonov
a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú
poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa. Tento istý výklad sa týka tiež poplatkov za

upomienku vo výške 10,- eur, ktorý si žalobkyňa v žalobe uplatnila.

28. Zmluvná pokuta, ktorej zaplatenie v sume 33,- eur žalobkyňa od žalovaného požaduje, bola
jednostranne žalobkyňou určená ako zmluvná podmienka, zakotvená vo Všeobecných podmienkach
poskytnutiaspotrebiteľskéhoúveru,ktorániejeindividuálnesospotrebiteľomdojednanájeneprijateľnou

zmluvnou podmienkou. Opäť tu ide o zneužívanie neznalostí a nevedomosti spotrebiteľa, ktorá je ešte
umocnená tým, že Všeobecné podmienky sú iba prílohou k Zmluve, sú ťažko čitateľné, nakoľko sú
drobným písmom a keďže jednotlivé ustanovenia nie sú označené názvami, je v nich i ťažká orientácia.

29.Existenciunákladovnamediačnékonaniežalobkyňanijakonepreukázala,nepredložilažiadendôkaz

o tom, kedy a ako sa mediačné konanie konalo a z čoho pozostávajú náklady na toto konanie. Súd preto
nárok žalobkyne v tejto časti považoval za neopodstatnený.30. Zhrnúc uvedené, je potrebné konštatovať, že žaloba je nedôvodná, nakoľko Zmluva i Dohoda a
Všeobecné zmluvné podmienky sú žalobkyňou ako veriteľkou koncipované v neprospech spotrebiteľa ,
čo je porušením zásady rovnosti subjektov právnych vzťahov. Právnym posúdením zisteného

skutkového stavu súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť.

31. Žalovaný bol v konaní úspešný, trovy mu nevznikli a preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Podľa § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, je proti tomuto rozhodnutiu prípustné odvolanie, ktoré
je možné podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak

bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 367 ods. 1 CSP, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie
právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.