Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Najvyšší súd Slovenskej republiky

Judgement was issued by JUDr. Emil Franciscy

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Cdo/98/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715212866
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Franciscy
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:6715212866.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu M. B., bytom: M., zastúpeného JUDr. Juditou
Jakubčíkovou,advokátkou,sídlo:Klatovy,Krameriovač.139,Českárepublika,protižalovanému:Slovak
Telekom, a.s., sídlo: Bratislava, Bajkalská č. 28, IČO: 35 763 469, o žalobu pre zmätočnosť, vedenom
na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 18 C 333/2015, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského
súdu v Banskej Bystrici z 22. januára 2018 sp. zn. 14 Co 247/2016, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podaním z 18. mája 2015 označeným ako „žaloba pre zmätočnosť“ vytkol Okresnému
súdu Zvolen procesné nesprávnosti, ktorých sa dopustil v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.

24 Er 187/2011-26, v ktorom sa spoločnosť Slovak Telekom, a.s. domáhala voči nemu uspokojenia
pohľadávky 436,93 €. Predmetné podanie doplnil podaním z 5. júna 2015 označeným ako „doplnenie
žaloby pre zmätočnosť“, v ktorom nad rámec toho poukázal na nesprávne závery, na ktorých bolo
založené rozhodnutie predstavujúce v exekučnom konaní exekučný titul.

2. Okresný súd Zvolen uznesením z 31. marca 2016 č.k. 18 C 333/2015-46 odmietol obe vyššie uvedené

podania. V odôvodnení uznesenia uviedol, že tieto podania neobsahovali náležitosti riadneho návrhu
na začatie konania [§ 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“)], preto žalobcu
vyzval na doplnenie a opravu predmetných podaní. So zreteľom na skutočnosť, že právny poriadok
Slovenskej republiky nepozná žalobu pre zmätočnosť, bolo potrebné, aby žalobca náležite vymedzil,
čoho sa domáha. Vzhľadom na to, že žalobca tejto výzve napriek riadnemu poučeniu nevyhovel,
postupoval podľa § 42 ods. 2 a 3 O.s.p. Toto uznesenie napadol žalobca odvolaním.

3. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj len „odvolací súd“) uznesením z 22. januára 2018 sp. zn. 14
Co 247/2016 uznesenie Okresného súdu Zvolen z 31. marca 2016 č.k. 18 C 333/2015-46 potvrdil.
3.1. V odôvodnení uviedol, že Okresný súd Zvolen (ďalej len „súd prvej inštancie“) postupoval správne a
v súlade s právnou úpravou účinnou do 30. júna 2016. Poukázal na to, že uznesenie súdu prvej inštancie
vydané vyššou súdnou úradníčkou (č.k. 18 C 333/2015-23) bolo zrušené priamo podaním odvolania a

preto v ďalšom priebehu konania znovu rozhodol sudca (uznesenie č.k. 18 C 333/2015-31). Súd prvej
inštancie žalobcu jasne a zrozumiteľne poučil, v čom spočívajú vytýkané nedostatky podaní žalobcu
a ako ich odstrániť. S prihliadnutím na nejednoznačnosť obsahu predmetných podaní žalobcu bolo na
ňom, aby sa zreteľne vyjadril, či sa domáha nápravy nesprávností v exekučnom konaní alebo v civilnom
konaní. Keďže žalobca takto nepostupoval, súd prvej inštancie správne postupoval podľa ustanovenia
§ 43 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd dodal, že súd prvej inštancie žalobcovi náležite vysvetlil zmysel § 374

ods. 4 O.s.p. (to, že rozhodnutie vydané vyšším súdnym úradníkom bolo zrušené samotným podaním
odvolania proti nemu). Už z tohto dôvodu nemôže obstáť odvolacia argumentácia žalobcu, podľa ktorejje uvedené uznesenie nesprávne, nespravodlivé a o odvolaní proti nemu mal rozhodnúť súd vyššej
inštancie. Pokiaľ žalobca namietal, že súd mal jeho žalobu posudzovať podľa obsahu, odvolací súd
uviedol, že súd prvej inštancie takto postupoval a práve z tohto dôvodu vyzval žalobcu na odstránenie

nejasnosti jeho podaní (nejednoznačnosť toho, čoho sa žalobca - v súlade s právnym poriadkom
Slovenskej republiky - domáha).
3.2. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne [§ 387 ods. 1
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)].

4. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzoval z
ustanovení § 420 písm. f/ CSP a § 421 ods. 1 písm. a/ CSP.
4.1. Podľa názoru dovolateľa „nemal ani najmenšiu šancu brániť sa proti tomu, aby bol nespravodlivo
označený za dlžníka spoločnosti Slovak Telekom, a.s.“. Vysvetlil, že žalobu pre zmätočnosť podal preto,
lebo v exekučnom konaní nebol zachovaný zákonný postup, nikdy si od tejto spoločnosti neobjednal
a neprevzal žiadny telefón, zdržiaval sa v Českej republike a súdom zbytočne argumentoval, že

všetko spôsobila jeho sestra, ktorá konala bez jeho splnomocnenia. Súdy na túto podstatnú skutočnosť
neprihliadli a na jej preukázanie nevykonali žiadne dokazovanie; rozhodli na podklade neúplných
skutkových zistení. Vzhľadom na to, že má zaplatiť za niečo, čo si neobjednal, nebol daný žiadny dôvod
pre začatie exekučného konania. Postup súdu prvej inštancie v konaní o jeho žalobe pre zmätočnosť
bol šikanózny. Odvolací súd rozhodol bez toho, aby vzal do úvahy celú žalobcovu argumentáciu.

4.2. Z týchto dôvodov žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie
konanie.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v
stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v

ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§
443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá
CSP) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch.
6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok (nie „ďalšie odvolanie“) a dovolací súd nesmie byť
vnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie

odvolacieho súdu [viď napríklad rozhodnutia sp. zn. 2 Cdo 165/2017, 3 Cdo 14/2017, 4 Cdo 157/2017,
5 Cdo 155/2016, 8 Cdo 67/2017 (poznámka dovolacieho súdu: pokiaľ sa v ďalšom texte odkazuje v
zátvorke na „Cdo“, ide o odkaz na rozhodnutie najvyššieho súdu príslušnej spisovej značky)].

7. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu

spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam.
7.1. Právo na súdnu ochranu, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb
a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje
len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť
o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania.

7.2. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie
konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (3 Cdo 42/2017, 4 Cdo 95/2017, 5 Cdo 87/2017,
8 Cdo 99/2017).

8. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty

strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami
prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne
prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je
skôr reštriktívny výklad (1 Cdo 26/2017, 2 Cdo 154/2017, 3 Cdo 42/2017, 5 Cdo 12/2017, 7 Cdo
163/2017, 8 Cdo 73/2017).

9. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle
§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To
znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho
súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho

súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a 421 CSP.
10. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je
poskytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné
podmienky súdneho konania. (I. ÚS 80/09, II. ÚS 79/08, IV. ÚS 476/2012). Dovolací súd preto pristupujek podanému dovolaniu tak, že najskôr skúma, či je procesne prípustné; k posúdeniu opodstatnenosti
dovolania (t.j. posúdeniu, či je v ňom opodstatnene uplatnený dovolací dôvod) sa dovolací súd dostáva
len v prípade prijatia záveru, že dovolanie je prípustné.

10.1. Dovolanie je prípustné, ak jeho prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 420 CSP alebo § 421
CSP. Dôvody zakladajúce prípustnosť dovolania treba dôsledne odlišovať od dôvodov, ktoré zakladajú
opodstatnenosť dovolania.
10.2. Opodstatnené (dôvodné) je také prípustné dovolanie, v ktorom je oprávnene uplatnený dovolací
dôvod.

10.3. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP).
10.4. V prípade dovolania prípustného podľa § 420 CSP je dovolacím dôvodom procesná vada
zmätočnosti uvedená v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP); v prípade dovolania, ktoré je prípustné
podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolacím dôvodom nesprávne právne posúdenie veci (§ 432 ods. 1 CSP).

11. Žalobca v dovolaní uviedol, že prípustnosť jeho dovolania vyplýva z § 420 písm. f/ CSP, v zmysle

ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
11.1. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP nie je významný subjektívny názor
dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je

výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (3 Cdo 41/2017, 3
Cdo 214/2017, 8 Cdo 5/2017, 8 Cdo 73/2017).
11.2. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom.

11.3. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov
a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu
nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal
a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou
a požiadavkami (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

12. Žalobca v danom prípade spochybňuje súlad procesného postupu súdu prvej inštancie s
ustanoveniami právnej úpravy účinnej do 30. júna 2016 (k tomu viď bod 13. tohto uznesenia dovolacieho
súdu) a tiež súlad postupu odvolacieho súdu podľa právnej úpravy účinnej po tomto dni (k tomu viď bod
14. a 15. tohto uznesenia dovolacieho súdu).

13. V danom prípade súd prvej inštancie poukázal na to, že právny poriadok Slovenskej republiky, na
rozdiel od právneho poriadku Českej republiky, neupravuje žalobu pre zmätočnosť (mimoriadny opravný
prostriedok, ktorým po zistení vád zmätočnosti možno zvrátiť právoplatné rozhodnutie prvoinštančného
alebo odvolacieho súdu). So zreteľom na to, správne posudzujúc obe podania žalobcu podľa jeho

obsahu (§ 41 ods. 1 O.s.p. a § 124 ods. 1 CSP) a dôvodne majúc na zreteli ich - v právnom poriadku
Slovenskej republiky - zrejmú nejednoznačnosť, skúmal možnosť podriadiť tieto procesné úkony
žalobcu pod niektorý z procesných nástrojov upravených právnym poriadkom Slovenskej republiky. V
nadväznosti na to viedol žalobcu k tomu, aby (pokiaľ sa dá), prispôsobil žalobu právnemu poriadku
Slovenskej republiky a odstránil jej nedostatky.

13.1. Sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné
alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako
desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Ak ide o podanie, ktoré
by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, odošle súd uznesenie do 60 dní od
doručenia takéhoto podania (§ 43 ods. 1 O.s.p.).

13.2. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok
nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom
na začatie konania. Ak bolo podanie doplnené alebo opravené v celom rozsahu v súlade s uznesením
podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí
podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže podľa § 210a rozhodnúť súd, ktorý ho vydal (§ 43

ods. 2 O.s.p.).
13.3. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho
úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa
podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 veta tretia O.s.p.).13.4. Na podklade obsahu spisu dovolací súd konštatuje, že postup súdu prvej inštancie zodpovedal
týmto ustanoveniam právnej úpravy účinnej do 30. júna 2016. Podľa presvedčenia dovolacieho súdu
nebolvničomšikanózny,aniprocesnenesprávnydotejmiery,žebyporušilprávožalobcunaspravodlivý

súdny proces. Žalobca napriek opodstatnenej a náležitej výzve súdu prvej inštancie a jeho primeranému
poučeniu neodstránil nejasnosť jeho podaní, z ktorých nebolo celkom jednoznačné, čoho sa v konaní
domáha. Súdu prvej inštancie preto nezostalo iné, ako jeho podania odmietnuť.
13. 5. Námietka žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie, je vzhľadom na dôvod, pre ktorý
boli jeho podania odmietnuté, úplne irelevantná.

14. Odvolaciemu súdu dovolateľ vytýka, že rozhodol bez toho, aby vzal do úvahy jeho argumentáciu.
14.1. K tomu dovolací súd uvádza, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí
odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaníalebosúnevyhnutnénadoplneniedôvodovrozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05 ). Právo na riadne

odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument
účastníka konania (II. ÚS 76/07 ).
14.2. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu nemusel preto odvolací súd v napadnutom uznesení
dopodrobna reagovať na tie námietky žalobcu, ktorá sa týkali exekučného konania, prípadne konania,
v ktorom bol vydaný exekučný titul. K podstate dôvodov relevantných pre odmietnutie podaní žalobcu

sa odvolací súd primerane vyjadril.

15. K námietke žalobcu, že odvolací súd nemal dostatočne ujasnené, ktorý civilný procesný predpis
bolo pri posudzovaní jeho žaloby pre zmätočnosť potrebné aplikovať (lebo na jednej strane poukázal na
ustanovenia predchádzajúceho O.s.p., zároveň však použil ustanovenia CSP), dovolací súd uvádza, že

právna úprava účinná od 1. júla 2016 vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych
noriem (viď § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok procesných úkonov urobených pred
týmto dňom, ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). Tým, že odvolací súd
posudzoval správnosť postupu súdu prvej inštancie podľa právnej úpravy v čase rozhodovania tohto
súdu, sám ale aplikoval ustanovenia v čase jeho svojho rozhodovania, nezasiahol do práva žalobcu na

spravodlivý súdny proces.

16. Žalobca naostatok v dovolaní tvrdí, že odvolací súd sa právnymi závermi, na ktorých založil svoje
rozhodnutie, odklonil od ustálenej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP). K tejto námietke
dovolací súd uvádza, že v zmysle § 421 ods. 2 CSP (ktoré má vo vzťahu k ustanoveniu § 421 ods. 1

CSP povahu lex specialis) dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací
súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. V ustanovení § 357 písm. b/ CSP
je uvedené uznesenie súdu prvej inštancie o odmietnutí podania vo veci samej.

17. Z týchto dôvodov najvyšší súd uzatvára, že dovolanie žalobcu nedôvodne namieta existenciu

procesnej vady v zmysle § 420 písm. f/ CSP a v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ CSP je neprípustné.

18. Najvyšší súd odmietol dovolanie žalobcu podľa § 447 písm. c/ CSP.

19. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods.

3 veta druhá CSP).

20. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 vo výroku o odmietnutí
dovolania a pomerom hlasov 2 : 1 vo výroku o trovách dovolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.