Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 20, 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 10Cpr/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5415204536
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marie Mészárosová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:5415204536.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Mariou Mészárosovou v právnej veci

žalobcu:P.A.,J..XX.XX.XXXX,G.N.O.XXX/X,XXXXXO.J.Q.,Q.H.J.,protižalovanému:ALBATROS
spol. s.r.o. , Mliečany 61, PO BOX 81, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 31 443 222, právne zastúpený:
Mgr. Róbert Bános, advokátska kancelária BÁNOS s.r.o., so sídlom Mierové nám. 2, 924 01 Galanta,
pobočka Alžbetínske nám. 1203, 929 01 Dunajská Streda, o náhradu škody vo výške 410,19 eur takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady

trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca žalobou zo dňa 29.12.2015 pôvodne na Okresnom súde Dolný Kubín sa domáhal od
žalovaného náhrady škody vo výške 410,19 eur a náhrady trov konania. Škoda ktorú si uplatnil od
žalovaného predstavuje nedoplatky splatných preddavkov na poistné a poistné na zdravotné poistenie.
Žalobca tvrdí, že žalovaný mu spôsobil škodu tým, že mu dodnes nedal písomnú výpoveď, preto sa
žalobca nemohol uchádzať na príslušnom úrade práce príspevku v nezamestnanosti resp. ani sa
nemohol zamestnať, a teda nebolo nikoho, kto by poistné platil, čím vo VZP vznikol dlh. Okresný súd

Dolný Kubín postúpil predmetnú vec tunajšiemu súdu s poukazom na § 105 ods. 1 O.s.p. a s poukazom
na § 85 ods. 2 a § 87 písm. b) O.s.p.
2.Žalovaný sa k žalobe vyjadril dňa 29.04.2016. Žalovaný v 13-stranovom podaní žiadal žalobu v celom
rozsahu zamietnuť. Žalovaný poukázal na to, že došlo k skončeniu pracovného pomeru v skúšobnej
dobe dňa 06.09.2013. O skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe žiadal žalobca. Toto prevzal
osobne žalovaný dňa 06.09.2013 ( podľa doloženého dokladu o fotokópii ). Žalovaný v súvislosti s
pracovným pomerom so žalobcom ako i s ukončením pracovného pomeru si splnil všetky nevyhnutné

zákonom vyžadované procesy i voči sociálnej poisťovni i voči všeobecnej zdravotnej poisťovni. Navyše
poukázal na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nijakým spôsobom nepreukázal svoj nárok na
náhradu škody vo výške 410,19 eur. Na vznik zodpovednostného vzťahu za škodu musia byť splnené
zákonné predpoklady, absencia čo i len jedného z predpokladu vzniku zodpovednostného vzťahu je
spôsobilá obmedziť resp. ohroziť jeho vznik.

3.Súd vec ako drobný spor rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 172 ods. 2 písm. c), § 219 ods. 3, §

297písm.b)C.s.p.),vykonalvovecidokazovanie, oboznámilsaspripojenýmilistinnýmidôkazmi,najmä
pracovnou zmluvou zo dňa 13.08.2013, výzvou žalovaného adresovanou žalobcovi zo dňa 04.09.2013,
výpoveďou pracovnej zmluvy zo strany žalobcu zo dňa 05.09.2013 ( čl. 49 ) , oznámením žalovanéhoo akceptácii žiadosti o skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe ( čl.50 ) a zistil nasledovný
skutkový a právny stav veci:

4.Žalobca u žalovaného pracoval na základe pracovnej pozícii vodič ( vnútroštátnej a medzinárodnej
prepravy) na základe pracovnej zmluvy zo dňa 13.08.2013 kde bola medzi týmito dohodnutá skúšobná
doba v trvaní troch mesiacov. Žalobca dňa 30.08.2013 nenastúpil do práce, na čo mu dňa 04.09.2013
žalovaný zaslal písomnosť s názvom upozornenie v ktorom uvádza, že jeho konanie považuje za
hrubé porušenie pracovnej disciplíny a jeho neprítomnosť , nakoľko táto nebola nijakým spôsobom

patričneodôvodnená,kvalifikujeakoabsenciu.Zároveňžalobcovizaslalvýzvuzodňa04.09.2013ktorou
ho vyzýva, aby sa bezodkladne najneskôr do 3 dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy dostavil
na určené pracovisko a odovzdal zamestnanecký preukaz a pracovný list ( evidenciu dochádzky),
aby mu smel žalovaný vyplatiť mzdu za august 2013. O tom, že predmetné dokumenty žalobca
prevzal svedčí i priložená doručenka ako i skutočnosť, že výzvu zo dňa 04.09.2013 predložil žalobca
ako prílohu svojho návrhu súdu, pričom obe listiny boli zasielané v jednej obálke. Následne bola

žalovanému dňa 06.09.2013 doručená písomnosť, ktorej odosielateľom bol žalobca označená ako
„výpoveď pracovnej zmluvy“ ktorá bola uzavretá dňa 13.08.2013, datovaná dňom 05.09.2013. Z obsahu
uvedeného dokumentu „skončenie pracovnej zmluvy“ vyplýva, že žalobca so žalovaným ukončuje
pracovný pomer v skúšobnej dobe, nakoľko mu nebola prideľovaná práca podľa pracovnej zmluvy a
toto rozviazanie pracovného pomeru žiada od 30.08.2013. Skončenie pracovného pomeru na základe

tohto listu žalobcu žalovaný akceptoval ešte v deň doručenia tohto listu zo dňa 06.09.2013 ktorý
bol žalobcom prevzatý osobne dňa 09.09.2013, čo potvrdzuje i jeho podpis na predmetnom liste. V
predmetnej listine žalovaný oznámil žalobcovi, že na základe jeho žiadosti s týmto ukončuje pracovný
pomer v skúšobnej dobe podľa § 72 Zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce a to ku dňu 06.09.2013.
Následne žalobcovi listom zo dňa 30.10.2013 v súlade s ustanovením § 75 ods. 2 Zákona č. 311/2001

Z.z. Zákonníka práce odovzdal potvrdenie o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2013,
potvrdenie od zamestnávateľa na účely nároku na dávku v nezamestnanosti, zápočtový list a výplatné
pásky 08/2013, 09/2013. Tieto doklady žalobca prevzal osobne dňa 04.11.2013, čo potvrdzuje aj jeho
podpis na doručenke s označením „do vlastných rúk“. Napriek vyššie uvedenému postupu žalobca vo
svojom návrhu opakovane uvádza, že mu žalovaný nevydal výpoveď a teda sa nemohol zaradiť medzi

uchádzačov o zamestnanie evidovaných na úrade práce , sociálnych vecí a rodiny. Taktiež súdu nie
je zrejmé, akú výpoveď žalobca od žalovaného ako zamestnávateľa očakával resp. očakáva, keďže
žiadosť o skončenie pracovného pomeru podal sám žalobca , na čo žalovaný reagoval akceptovaním
tohto skončenia pracovného pomeru písomnosťou - skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe
zo dňa 06.09.2013 ktoré žalobca prevzal dňa 09.09.2013 osobne .

5.Podľa § 72 ods. 1 Zákonníka práce platného a účinného ku dňu podania písomnosti zo strany žalobcu
označenej ako výpoveď z pracovného pomeru v skúšobnej dobe , môže tak zamestnávateľ ako aj
zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu.

Podľa § 72 ods. 2 Zákonníka práce písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť
druhému účastníkovi , z pravidla aspoň 3 dni pred dňom keď sa má pracovný pomer skončiť.

Podľa § 192 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu ktorá vznikla
zamestnancovi porušením právnych povinností alebo úmyselným konaním proti dobrým mravom pri

plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.

Podľa § 192 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi aj za škodu ktorú
mu spôsobil porušením právnych povinností v rámci plnenia úloh zamestnávateľa ktorému spôsobili
porušením právnych povinností v rámci plnenia úloh zamestnávateľa zamestnanci konajúci v jeho mene.

6.Základnými atribútmi vzniku zodpovednosti za škodu sú 1/ porušenie právnej povinnosti, 2/ existencia
škody, 3/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, 4/zavinenie.

ad1/Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym

právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho,
čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s
ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov
a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať (napr. interné bezpečnostné predpisy, stanovy, poriadkya pod.), zo zmlúv alebo iných právnych úkonov, prípadne i z porušenia ustanovenia § 415 Občianskeho
zákonníka.

ad2/ Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je
objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom.

ad3/ Príčinná súvislosť ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená,
že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia

príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len
predpokladať.

ad4/ Na rozdiel od predchádzajúcich troch zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu,
ktoré majú objektívny charakter (1./ porušenie právnej povinnosti, 2./ existencia škody, 3./ príčinná
súvislosť medzi porušením povinnosti a škodou), zavinenie má charakter subjektívny, pretože znamená

psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode. Zavinenie môže byť úmyselné alebo
nedbanlivostné. Pre splnenie podmienok zodpovednosti nie je rozhodujúce, či škoda bola spôsobená
úmyselne alebo z nedbanlivosti. (Jaromír Svoboda a kolektív: Občiansky zákonník, I. diel, Komentár, 4.
vydanie, Eurounion, marec 2000, str. 283-284)

7.Škoda vo výške 410,19 eur, ktorá mala žalobcovi vzniknúť protiprávnym konaním žalovaného nebola
žalobcompreukázaná.Nijakýprotiprávnyúkonzostranyžalovanéhopreukázanýnebol ataktiežnebola
preukázaná ani príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom žalovaného ako škodcu a vzniknutou
škodou a taktiež nebolo v danom prípade preukázané jeho zavinenie.

8.Pokiaľ by malo ísť o pochybnosti o dátume skončenia pracovného pomeru (žalobca tvrdí, že
30.08.2013), súd udáva :

Podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia
pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej

zmluvymusiabyťdoručenézamestnancovidovlastnýchrúk.Toplatírovnakoopísomnostiachtýkajúcich
sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo
pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte
alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom
ako doporučenú zásielku.

Podľa § 38 ods. 2 Zákonníka práce, písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela
na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a
poznámkou "do vlastných rúk".

Podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce, povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť
sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik
vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo
zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú
aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

Aj keď žalobca v listine zo dňa 05.09.2013 uvádza, že pracovný pomer má skončiť v skúšobnej dobe
ku dňu 30.08.2013, podľa § 72 ods. 2 Z. p. písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru
sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, kedy sa má pracovný pomer
skončiť. I keď táto lehota má len poriadkový charakter, nevyhnutným ku skončeniu pracovného pomeru

k uvádzanému dátumu bolo doručenie listiny o skončení pracovného pomeru žalovanému najneskôr k
tomuto dátumu, t.j. ku dňu 30.08.2013, čo sa nestalo. Preto pracovný pomer skončil ku dňu doručenia
písomnosti o jeho skončení žalovanému, pred uplynutím skúšobnej doby, t.j. dňa 06.09.2013. Ku
skončeniu pracovného pomeru spätne, teda pred nastaním jeho účinkov doručením, dôjsť nemôže.
Žalovaný skutočnosť skončenia pracovného pomeru dňom 06.09.2013 aj žalobcovi potvrdil, a to listinou

zo dňa 06.09.2013.

9.Výsledkami vykonaného dokazovania zo strany žalobcu nebolo preukázané žiadne porušenie právnej
povinnosti. Skončenie pracovného pomeru žalovaný akceptoval, jednalo sa o skončenie pracovnéhopomeru zo strany žalobcu, teda sám žalobca ukončil pracovný pomer v skúšobnej dobe. V konaní
taktiež bolo preukázané, že žalovaný splnil všetky povinnosti ktoré pre neho vyplývali zo Zákona č.
5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti (porovnaj: § 11 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom

poistení , štát je platiteľom poistného, ak v odseku 8 nie je ustanovené inak, za o) fyzickú osobu, ktorá
je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, 46) - Zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - s odkazom na § 75 Zákonníka
práce v znení ku dňu ukončenia pracovného pomeru - 06.09.2013, Pracovný posudok a potvrdenie
o zamestnaní: (1) Zamestnávateľ je povinný vydať zamestnancovi pracovný posudok do 15 dní od

jeho požiadania. Zamestnávateľ však nie je povinný vydať zamestnancovi pracovný posudok skôr
ako dva mesiace pred skončením pracovného pomeru. Pracovným posudkom sú všetky písomnosti
týkajúce sa hodnotenia práce zamestnanca, jeho kvalifikácie, schopností a ďalších skutočností, ktoré
majú vzťah k výkonu práce. Zamestnanec má právo nahliadnuť do osobného spisu a robiť si z neho
výpisy, odpisy a fotokópie. (2) Pri skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný vydať
zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní a uviesť v ňom najmä a) dobu trvania pracovného pomeru,

b) druh vykonávaných prác, c) či sa zo mzdy zamestnanca vykonávajú zrážky, v čí prospech, v akej
výške a v akom poradí je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať, d) údaje o poskytnutej
mzde za vykonanú prácu, o poskytnutej náhrade mzdy a náhrade za čas pracovnej pohotovosti, o
zrazených preddavkoch na daň z príjmov a o ďalších skutočnostiach rozhodujúcich pre ročné zúčtovanie
preddavkov na daň zo závislej činnosti a z funkčných požitkov a pre výpočet podpory v nezamestnanosti,

e) údaj o dohode o zotrvaní v pracovnom pomere u zamestnávateľa po určitú dobu, po vykonaní
záverečnej skúšky alebo maturitnej skúšky, alebo po skončení štúdia, alebo prípravy na povolanie
vrátane údaja o tom, kedy sa táto doba skončí ( § 53 ods. 2), f) údaj o poskytnutí odchodného podľa §
76a.(3) Ak zamestnanec s obsahom pracovného posudku alebo potvrdenia o zamestnaní nesúhlasí a
zamestnávateľ na požiadanie zamestnanca pracovný posudok alebo potvrdenie o zamestnaní neupraví

alebo nedoplní, môže sa domáhať v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa o ich obsahu dozvedel,
na súde, aby bol zamestnávateľ zaviazaný primerane ich upraviť. (4) Iné informácie je zamestnávateľ
oprávnený o zamestnancovi podávať iba s jeho súhlasom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.)

10.Súd je toho názoru, že žalovaný v súvislosti s pracovným pomerom so žalobcom ako i s

ukončením pracovného pomeru si voči všeobecnej zdravotnej poisťovni splnil všetky nevyhnutné
zákonom vyžadované procesy. Žalobca uvádza nedostatky na strane žalovaného, pričom však svoju
argumentáciu stavia na údajne absentujúcej listine - písomnej výpovedi. Niet tu však zákonného dôvodu
pre ktorý by žalovaný mal dať žalobcovi výpoveď, nakoľko k skončeniu pracovného pomeru došlo na
základe žiadosti žalobcu o skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe a žalobca nepreukázal a

ani to preukázať nevie, že pracovný pomer skončil dňa 30.08.2013.

11.Výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný si voči žalobcovi splnil všetky
zákonom vyžadované náležitosti a v danej veci nijakým spôsobom nepochybil. Vzhľadom na vyššie
uvedený skutkový a právny stav veci súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

12.Podľa § 255 os. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13.Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí
ktorým sa konanie končí.

14.Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia ktorým sa konanie končí samostatným uznesením ktoré vydá súdny úradník.

15.Súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde ( § 357 ,
písm. e) CSP ).

Odvolanie môže podať strana v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) ( § 363 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
neboli splnené procesné podmienky
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
konanie má inú vadu ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného úkonu ktoré neboli uplatnené alebo

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu
uvedenú v ods.1 ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.