Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 1, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 23Cb/17/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316200854
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Maroš Fekete

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2017:1316200854.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci žalobcu: ELIPS

Slovakia, s.r.o., Michalská 9, Bratislava, IČO: 36 791 831, zastúpeného MALICH advokátska kancelária,
s.r.o., Dunajská 25, Bratislava, IČO: 47 256 991, proti žalovanému: Výskumný ústav zváračský -
Priemyselný inštitút SR, Račianska 71, Bratislava, IČO: 36 065 722, zastúpeného slc partners s.r.o.,
Hviezdoslavovonámestie16,Bratislava,IČO:47246634,ozaplatenie45486,44euraspríslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 45 486,44 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,05%
ročne od 17. 04. 2015 až do zaplatenia v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 19. 01. 2016 žiadal žalobca, aby mu žalovaný uhradil sumu 45 486,44 eura s úrokom
z omeškania vo výške 8,05% ročne od 17. 04. 2015 až do zaplatenia s odôvodnením, že dňa 26.
08. 2011 uzatvorili žalobca a žalovaný Dohodu o urovnaní. Predmetom tejto Dohody o urovnaní bolo
urovnanie (úprava) sporných práv účastníkov vyplývajúcich zo zmluvy o spolupráci č. 414/2009/10 zo

dňa 27. 08. 20019 a zo zmluvy o spolupráci č. 409/2009/10 zo dňa 27. 08. 2009 tak, že práva a záväzky
zo zmlúv o spolupráci sa nahradili (novým) záväzkom žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 150 000,- eur
do 31. 12. 2012 s tým, že suma urovnania sa považovala za paušálnu sumu a pre jej úhradu a výšku
mala byť irelevantná suma skutočného čerpania nenávratných finančných prostriedkov na príslušné
projekty v zmysle zmlúv o spolupráci zo strany žalovaného, všetky sumy, ktoré do uzavretia Dohody
o urovnaní zinkasoval žalobca ako odplatu od žalovaného na základe zmlúv o spolupráci si žalobca
mohol ponechať s tým, že tieto sumy nemali v budúcnosti podliehať žiadnemu zúčtovaniu podľa sumy

skutočného čerpania nenávratných finančných prostriedkov na príslušné projekty v zmysle zmlúv o
spolupráci zo strany žalovaného a uzavretím Dohody o urovnaní sa považovali všetky (resp. akékoľvek)
vzájomné záväzky vyplývajúce zo zmlúv o spolupráci a z ich plnenia za vyporiadané. Dňa 20. 10. 2011
uzatvorili žalobca a žalovaný Dodatok č. 1 k Dohode o urovnaní, ktorého podstata spočívala v tom,
že k sume urovnania nebude účtovaná DPH. Dôvodom bolo to, že suma urovnania nie je predmetom
DPH. Sumu urovnania v zmysle Dohody o urovnaní v znení Dodatku č. 1 zaplatil žalovaný riadne a
včas. Dňa 26. 08. 2011 (t.j. v ten istý deň, ako bola uzavretá Dohoda o urovnaní) uzavreli žalobca

a žalovaný osobitnú (samostatnú) dohodu označenú ako Osobitné dojednanie k dohode o urovnaní.
Predmetom tohto Osobitného dojednania bol záväzok žalovaného, že okrem sumy urovnania (t.j. 150
000,- eur v zmysle čl. 2.1 Dohody o urovnaní) zaplatí žalobcovi dodatočne ešte ďalšiu sumu v zmysle
čl. 2.2 Osobitného dojednania vo výške rovnajúcej sa odplate (odmene), ktorá by žalobcovi patrila nazáklade zmlúv o spolupráci (táto odplata sa určovala % zo sumy skutočného čerpania nenávratných
finančných príspevkov poskytnutých na príslušné projekty v zmysle zmlúv o spolupráci) zníženej o
sumy doposiaľ inkasované žalobcom v zmysle zmlúv o spolupráci, o sumu urovnania (150 000,- eur)

a o 5% (minimálne 30 000,- eur). Výška doplatku sa teda odvíjala od sumy skutočného čerpania
nenávratných finančných príspevkov (poskytnutých žalovanému na príslušné projekty v zmysle zmlúv
o spolupráci). Podľa čl. 2.2 a 2.3 Osobitného dojednania si žalobca mohol uplatniť právo na Doplatok
voči žalovanému po ukončení realizácie oboch projektov v zmysle zmlúv o spolupráci potom, čo mu
žalovanýpredložíČestnévyhlásenieoukončeníaktivítnatýchtoprojektoch,ktorémaloobsahovaťsumu

skutočného čerpania nenávratných finančných prostriedkov. Toto Čestné vyhlásenie žalovaný žalobcovi
doposiaľ nepredložil, a to napriek tomu, že o jeho poskytnutí žalobca opakovane žiadal žalovaného.
Žalobca sa preto obrátil na Výskumnú agentúru ako subjekt poskytujúci nenávratný finančný príspevok
na projekty v zmysle zmlúv o spolupráci a na základe zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe
k informáciám požiadal Výskumnú agentúru o poskytnutie informácií, kedy boli projekty ukončené
(fyzicky a finančne) a aká bola výška skutočne vyplateného (čerpaného) nenávratného finančného

príspevku na obidva projekty v zmysle zmlúv o spolupráci. Výskumná agentúra (pôvodne ASFEU) bola
zriadená Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR (ďalej len „MŠVVaŠ SR“) a je štátnou
rozpočtovou organizáciou s právnou subjektivitou a s napojením na štátny rozpočet prostredníctvom
kapitoly MŠVVaŠ SR. Výskumná agentúra poskytla žalobcovi požadované údaje v liste zo dňa 23.
07. 2015 a následne ich ešte korigovala a verifikovala e-mailom zo dňa 24. 07. 2015 a dňa 27. 07.

2015. Z vyššie uvedeného listu a e-mailov od Výskumnej agentúry vyplývalo, že projekt realizovaný
na základe Zmluvy č. 414, v ktorej mal žalobca dohodnutú odplatu 23 % z čerpaného nenávratného
finančného príspevku bol ukončený fyzicky dňa 31. 07. 2014 a finančne dňa 11. 12. 2014, pričom celková
výška vyplateného (uhradeného, vyčerpaného) nenávratného finančného príspevku pre tento projekt
bola 1 837 605,09 eura, projekt realizovaný na základe Zmluvy č. 409, v ktorej mal žalobca dohodnutú

odplatu 17 % z čerpaného nenávratného finančného príspevku bol ukončený fyzicky dňa 31. 10. 2014 a
finančnedňa16.03.2015,pričomcelkovávýškavyplateného(uhradeného,vyčerpaného)nenávratného
finančného príspevku pre tento projekt bola 931 637,25 eura. V zmysle č. 2.2 Osobitného dojednania
sa mala výška doplatku určiť tak, že v čl. 2.1.1 Osobitného dojednania boli určené sumy priznaných
nenávratných finančných príspevkov na jednotlivé projekty (na projekt realizovaný na základe zmluvy

č. 414 sa priznal nenávratný finančný príspevok vo výške 1 987 491,99 eura, na projekt realizovaný
na základe zmluvy č. 409 sa priznal nenávratný finančný príspevok vo výške 1 177 103,01 eura, spolu
na oba projekty boli priznané nenávratné finančné príspevky vo výške 3 164 595 eura). V čl. 2.1.2
Osobitného dojednania bola určená odplata žalobcu v prípade, ak by žalovaný čerpal (bol mu vyplatený)
nenávratný finančný príspevok v plnom rozsahu, t.j. na 100% tak, že pri 100 % čerpaní nenávratného

finančného príspevku na projekt realizovaný na základe zmluvy č. 414 by odplata žalovaného bola
457 123,16 eura, t.j. 23 % zo sumy 1 987 491,99 eura, pri 100 % čerpaní nenávratného finančného
príspevku na projekt realizovaný na základe zmluvy č. 409 by odplata žalovaného bola 200 107,51
eura, t.j. 17 % zo sumy 1 177 103,01 eura, spolu za oba projekty (pri 100 % čerpaní nenávratného
finančného príspevku) by odplata žalovaného bola 657 230,67 eura. V zmysle čl. 2.2 Osobitného

dojednania sa na základe Čestného vyhlásenia žalovaného mali určiť konečné percentá skutočného
čerpania nenávratných finančných príspevkov v pomere k celkovým sumám priznaných nenávratných
finančných príspevkov uvedeným v čl. 2.1.1 Osobitného dojednania. Keďže žalovaný údaje o skutočnom
čerpaní nenávratného finančného príspevku nepredložil, musel žalobca vychádzať z údajov, ktoré mu
poskytla Výskumná agentúra. V zmysle týchto údajov na projekt realizovaný na základe zmluvy č. 414

sa z priznanej sumy nenávratného finančného príspevku vo výške 1 987 491,99 eura vyčerpala suma
1 837 605,09 eura, t.j. 92,46 %, na projekt realizovaný na základe zmluvy č. 409 sa z priznanej sumy
nenávratného finančného príspevku vo výške 1 177 103,01 eura vyčerpala suma 931 637,25 eura, t.j.
79,15 %, spolu sa z nenávratného finančného príspevku na oba projekty vyčerpala suma 2 769 242,34
eura. V zmysle čl. 2.2 Osobitného dojednania sa mala pomerne vypočítať definitívna odplata žalobcu

na základe aplikovania údajov o konečných percentách skutočného čerpania nenávratného finančného
príspevku na odplaty za jednotlivé projekty podľa čl. 2.1.2 Osobitného dojednania. V zmysle týchto
údajov ak pri 100 % čerpaní nenávratného finančného príspevku na projekt realizovaný na základe
zmluvy č. 414 by odplata žalovaného bola 457 123,16 eura, t.j. 23 % zo sumy 1 987 491,99 eura, tak
potom pri 92,46 % skutočnom čerpaní nenávratného finančného príspevku na projekt realizovaný na

základe zmluvy č. 414 by odplata žalovaného bola 422 649,17 eura, t.j. 23 % zo sumy 1 837 605,09 eura
a ak pri 100 % čerpaní nenávratného finančného príspevku na projekt realizovaný na základe zmluvy
č. 409 by odplata žalovaného bola 200 107,51 eura, t.j. 17 % zo sumy 1 177 103,01 eur, tak potom
pri 79,15 % skutočnom čerpaní nenávratného finančného príspevku na projekt realizovaný na základezmluvy č. 409 by odplata žalovaného bola 158 378,33 eura, t.j. 17 % zo sumy 931 637,25 eura, spolu
za oba projekty (pri zohľadnení skutočného čerpania nenávratného finančného príspevku) by definitívna
odplata žalovaného bola 581 027,50 eura. V zmysle poslednej vety čl. 2.2 Osobitného dojednania sa

mal doplatok vypočítať tak, že od definitívnej odplaty (vo výške 581 027,50 eura) by sa odrátali už
uhradené odplaty v zmysle zmlúv o spolupráci (vo výške 355 541,06 eura), suma urovnania (vo výške
150 000,- eura) a 5 % z definitívnej odplaty (minimálne ale 30 000,- eur). Keďže definitívna odplata
bola 581 027,50 eura a 5 % z nej bolo 29 051,38,- eura, tak ako posledná položka sa od definitívnej
odplaty mala odrátavať suma 30 000,- eura. Vzhľadom na uvedené mala byť výška doplatku 45 486,44

eura (t.j. 581 027,50 eura - 355 541,06 eura - 150 000,- eur - 30 000,- eur). Z ustanovení Osobitného
dojednania upravujúceho nárok na doplatok vyplýva, že doplatok (vo výške 45 486,44 eura) predstavuje
dodatočné plnenie (popri, resp. k sume urovnania), pričom vznik nároku na toto dodatočné plnenie bol
podmienenýskončenímprojektovrealizovanýchnazákladezmlúvospoluprácivýškatohtododatočného
plnenia sa odvíjala od sumy skutočného čerpania nenávratných finančných príspevkov. V liste zo dňa
08. 06. 2015 označenom ako Žiadosť o splnenie povinnosti a úhradu faktúry si žalobca sčasti uplatnil

voči žalovanému nárok na doplatok v zmysle čl. 2.2 Osobitného dojednania tak, že žalovanému vystavil
faktúru č. 201504 zo dňa 08. 06. 2015 vo výške 5 000,- eur so splatnosťou do 15. 06. 2015, ktorá bola
prílohou listu navrhovateľa zo dňa 08. 06. 2015 a vyzval ho na úhradu tejto faktúry. Suma uvedená
vo faktúre mala predstavovať prvú splátku záväzku vyplývajúceho z čl. 2.2 Osobitného dojednania (t.j.
doplatku). Presnú výšku doplatku v tom čase žalobca ešte nevedel, keďže žalovaný mu nepredložil

Čestné vyhlásenie a údaje od Výskumnej agentúry žalobca nemal v tom čase k dispozícii. Žalobca
vyzval žalovaného na bezodkladné doručenie (predloženie) Čestného vyhlásenia v zmysle čl. 2.2
Osobitného dojednania. Žalobca informoval žalovaného, že zvyšok doplatku si uplatní (bude fakturovať)
po predložení Čestného vyhlásenia. Na List žalobcu zo dňa 08. 06. 2015 reagoval právny zástupca
žalovaného listom zo dňa 17. 06. 2015, z obsahu ktorého vyplýva, že žalovaný odmieta plniť svoje

záväzky z Osobitého dojednania a ktorým žalovaný vrátil faktúru žalobcovi. Právny zástupca žalovaného
odôvodnil svoje odmietavé stanovisko tým, že Dohodou o urovnaní zanikli všetky práva a povinnosti zo
zmlúv o spolupráci (ako aj zmluvy samotné) a teda nie je zrejmé, na základe čoho žalobca požaduje
plnenie zo zmlúv o spolupráci, ktoré uzatvorením Dohody o urovnaní zanikli. Nárok žalobcu na doplatok
je nárokom vyplývajúcim z čl. 2.2 Osobitného dojednania (ktoré nadväzuje na Dohodu o urovnaní),

pričom v čl. 1.3 Osobitného dojednania je výslovne uvedené, že ustanovenia Osobitného dojednania
majú v prípade rozporu prednosť pred ustanoveniami Dohody o urovnaní (teda je potrebné ich vykladať
vo vzájomnej súvislosti). Právnym titulom, na základe ktorého sa žalobca domáha zaplatenia doplatku,
nie sú zmluvy o spolupráci, ale čl. 2.2 Osobitného dojednania, ktoré predstavuje zmenu Dohody o
urovnaní (tzv. kumulatívnu nováciu v zmysle ust. § 516 ods. 2 Občianskeho zákonníka) spočívajúcu v

tom, že záväzok žalovaného z Dohody o urovnaní spočívajúci v povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu urovnania vo výške 150 000,- eur (ktorým sa nahradili sporné záväzky zo zmlúv o spolupráci) bol
doplnený (rozšírený) o ďalší záväzok spočívajúci v povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi doplatok
(dodatočné plnenie) v zmysle čl. 2.2 Osobitného dojednania. Dňa 25. 09. 2015 sa uskutočnilo rokovanie
účastníkov za prítomnosti ich právnych zástupcov, na ktorom sa pokúsili dosiahnuť mimosúdnu dohodu.

Na základe tohto rokovania bolo dohodnuté, že žalovaný zaplatí žalobcovi sumu 45 000,- eur. V súlade s
týmprávnyzástupcažalobcuvypracovalnávrhDohodyourovnaníč.2,ktorýzaslalprávnemuzástupcovi
žalovaného e-mailom zo dňa 09. 10. 2015. Žalovaný odmietol spomínaný návrh Dohody o urovnaní č. 2
uzavrieť.Namiestotohovosvojome-mailezodňa19.11.2015navrhol,žežalovanýzaplatížalobcovilen
sumu 13 000,- eur, čo odôvodnil nepomerom medzi výškou inkasovaného (vyčerpaného) nenávratného

finančného príspevku a výškou odplaty (odmeny) žalobcu z pohľadu doby trvania spolupráce na základe
zmlúv o spolupráci. Právny zástupca žalobcu na to reagoval listom zo dňa 26. 11. 2015, v ktorom
upozornil žalovaného na to, že argumentáciu žalovaného je v rozpore s ustanoveniami Osobitného
dojednania, pretože v Osobitnom dojednaní nebola výška žalobcovho nároku na doplatok závislá od
doby trvania spolupráce (žalovaného a žalobcu), ale od výšky nenávratného finančného príspevku,

ktorý žalovaný čerpal, odmietol návrh žalovaného obsiahnutý v e-maile zo dňa 19. 11. 2015, ocenil,
že žalovaný uznal žalobcov nárok (pohľadávku na doplatok) čo do dôvodu (právneho základu) a že
spornou je len jeho výška a vyzval žalovaného, aby do 01. 12. 2015 uzavrel so žalobcom dohodu
o urovnaní č. 2 alebo aby v tej istej lehote zaplatil sumu 45 000,- eur. V zmysle čl. 2.3 Osobitného
dojednaniamalbyťdoplatoksplatnýdo30dníodpredloženiaČestnéhovyhláseniaoukončenírealizácie

projektov v zmysle čl. 2.2 Osobitného dojednania. Aj keď v čl. 2.2 Osobitného dojednania nie je výslovne
uvedené, tak z kontextu tohto ustanovenia vyplýva, že Čestné vyhlásenie mal predložiť žalovaný, a
to ku dňu ukončenia posledného projektu v zmysle zmlúv o spolupráci. Ako vyplýva z údajov, ktoré
žalobcovi poskytla Výskumná agentúra, tak posledný projekt realizovaný na základe zmlúv o spoluprácibol finančne ukončený dňa 16. 03. 2015. Žalovaný teda mohol Čestné vyhlásenie predložiť žalobcovi
nasledujúcipracovnýdeň,t.j.17.03.2015.Akbytakžalovanýurobil,potomby30dňoválehotasplatnosti
doplatku uplynula dňa 16. 04. 2015 a odo dňa 17. 04. 2015 (t.j. 17. 03. 2015 + 30 dní) by žalovaný bol v

omeškaní s jeho úhradou. Žalovaný zámerne nepredložil Čestné vyhlásenie, aby žalobcovi znemožnil
uplatnenie nároku na doplatok a aby zabránil tomu, aby sa žalovaného nárok na doplatok stal splatným.
V zmysle ust. § 36 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na
prospech (t.j. žalovaný), jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 23Cb 17/2016-50 zo dňa 19. 02. 2016, proti ktorému podal
žalovaný v lehote odpor s odôvodnením, že došlo k uzatvoreniu Dohody o urovnaní zo dňa 26. 08.
2011 v zmysle ust. § 585 Občianskeho zákonníka, ktorou sa doterajšie vzájomné práva a záväzky
vyplývajúce zo zmlúv o spolupráci č. 414/2009/10 zo dňa 27. 08. 20019 a č. 409/2009/10 zo dňa 27.
08. 2009 nahrádzajú novým záväzkom žalovaného, ktorý spočíva v tom, že žalobcovi zaplatí sumu
vo výške 150 000,- eur do 31. 12. 2012. Zároveň sa v predmetnej Dohode o urovnaní konštatuje, že

suma vo výške 150 000,- eur je suma paušálna, na základe čoho je irelevantná suma skutočného
čerpania nenávratného finančného príspevku na príslušné projekty v zmysle vyššie uvedených zmlúv
o spolupráci. Uzatvorením tejto Dohody o urovnaní sú všetky doterajšie záväzky plynúce z vyššie
uvedených zmlúv nahradené záväzkom žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 150 000,- eur.
Uvedené vyplýva z povahy Dohody o urovnaní, ktorá svojím obsahom je v podstate privatívnou nováciou

podľa ust. § 570 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej doterajšie práva a povinnosti zaniknú a sú
nahradené novými vyplývajúcimi z uzatvorenej dohode o novácii. V danom prípade tieto záväzky a
práva boli nahradené novým záväzkom, a to povinnosťou žalovaného zaplatiť sumu vo výšku 150
000,- eur. Akékoľvek práva a povinnosti vyplývajúce zo zmlúv o spolupráci zanikli a nahradili sa novým
záväzkom spočívajúcim v povinnosti žalovaného zaplatiť sumu vo výške 150 000,- eur. Tým pádom

nebolo možné uzatvoriť Osobitné dojednanie k Dohode o urovnaní, ktorého predmetom bol záväzok
žalovaného, ktorý zanikol uzatvorením Dohody o urovnaní, keďže na takéto plnenie už neexistoval
právny titul. Predpokladom je, že strany v dobrej viere považovali v dobe urovnania určitý záväzok síce
za sporný, ale za existujúci, avšak dodatočne sa ukázalo, že domnelo sporný či pochybný záväzok v
skutočnosti neexistoval. Ak by aspoň jedna strana v dobe urovnania vedela, že záväzok neexistuje,

resp. keby hoci len jedna strana nekonala v dobrej viere, išlo by o neplatné urovnanie. Jednalo by sa
o absolútnu neplatnosť. V prípade, ak predmetom Osobitného dojednania k Dohode o urovnaní bol
záväzok, ktorý zanikol už uzatvorením samotnej Dohody o urovnaní, tak takýto právny úkon je absolútne
neplatný. Tým, že predmetom Osobitného dojednania k Dohode o urovnaní je záväzok vyplývajúci zo
zmlúv o spolupráci, ktoré všetky zanikli uzatvorením samotnej Dohody o urovnaní, tak nie je možné

v Osobitnom dojednaní k Dohode o urovnaní opätovne riešiť ten istý záväzok vyplývajúci zo zmlúv o
spolupráci, ktorý už zanikol samotným uzatvorením Dohody o urovnaní. V prípade plnenia takéhoto
záväzku by išlo o bezdôvodné obohatenie zo strany žalobcu. Zároveň žalovaný namietal okrem základu
a výšky uplatneného nároku aj vykonanie samotného rozsahu prác, ktorý bol upravený v uvedených
zmluvách o spolupráci.

3. Dňa 18. 11. 2016 podal právny zástupca žalovaného na súd vzájomnú žalobu na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 150 000,- eura a zaplatenie náhrady škody vo výške 395 352,66
eura, oboje z titulu neplatnosti absolútnej neplatnosti zmlúv o spolupráci a Dohody o urovnaní s
odôvodnením, že z Dohody o urovnaní nevyplýva, že by jej uzavretím došlo k zániku všetkých povinností

zmluvných strán a zmluvných dojednaní neupravených v Dohode o urovnaní vyplývajúcich zo zmlúv
o spolupráci. Urovnanie je vo všeobecnosti právnym úkonom, ktorým strany riešia vzájomnú spornosť
alebo pochybnosť vzťahujúcu sa na ich záväzok tým, že sporné práva a povinnosti upravia a nahradia
novými. Doterajší záväzok tak zaniká a je nahradený novým záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.
Predmetom urovnania pritom môže byť každý záväzok, ktorého niektorý prvok alebo stránka je sporná

alebo pochybná. Skutočnosť, že urovnaním bola dotknutá len výška a splatnosť odplaty zo zmlúv
o spolupráci vyplýva aj z ustanovení Osobitného dojednania, v ktorej zmluvné strany určili spôsob
výpočtu „definitívnej odplaty“ za činnosť vykonanú žalobcom v zmysle zmlúv o spolupráci, t.j. Osobitné
dojednanie odkazuje na znenie zmlúv o spolupráci a predpokladá ich existenciu a právnu záväznosť.
Uzavretím Dohody o urovnaní teda došlo len k vysporiadaniu dovtedy existujúcich nárokov žalobcu na

zaplatenie odplaty zo zmlúv o spolupráci. Pokiaľ by bolo pripustené, že by Dohodou o urovnaní došlo
k zániku všetkých práv a povinností zmluvných strán zo zmlúv o spolupráci, a teda by celé záväzkové
vzťahy zo zmlúv o spolupráci zanikli, Osobitné dojednanie by bolo absolútne neplatným právnym
úkonom, nakoľko by upravovalo (menilo) práva a povinnosti z už zaniknutého záväzkového vzťahu.Základným predpokladom akejkoľvek modifikácie právnych vzťahov je pritom ich existencia a platnosť.
Pokiaľ by súd dospel k záveru, že všetky právne vzťahy vyplývajúce zo zmlúv o spolupráci zanikli,
Osobitné dojednanie by bolo neplatným právnym úkonom a údajný nárok, ktorý je predmetom sporu,

by neexistoval. Dojednanie o výške odplaty v zmluvách o spolupráci, a teda aj na ne nadväzujúcich
právnych úkonoch (Dohoda o uzavretí a Osobitné dojednanie) sú absolútne neplatnými dojednaniami
pre ich rozpor s dobrými mravmi. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah (bez ohľadu
na zmluvnú voľnosť tento obsah stanoviť, na to, kto rozpor s dobrými mravmi zavinil a na to, či druhá
strana pri vzniku zmluvy bola v dobrej viere) ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá

vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich správania, aby bolo v súlade so
základnými zásadami mravného priadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský
normatívny systém, ale sú skôr merítkom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim
všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého správania a pod. Dobré mravy sú vykladané
ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú
nemennosť vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a

majú povahu noriem základných. Vzhľadom na obsah a rozsah povinností žalobcu vyplývajúcich mu zo
zmlúv o spolupráci je však výška odplát zakotvená v zmluvách o spolupráci v rozpore s dobrými mravmi.
Predmetná výška odplát naviac nie je bežná v praxi, ani v iných obdobných právnych vzťahoch, ktorých
predmetom je porovnateľné plnenie poskytovateľa. Vzhľadom na obsah záväzku žalobcu sa odplata
vo výške 567 230,67 eura nepochybne javí v rozpore so všeobecne uznávanými pravidlami tvoriacimi

dobré mravy. Podľa čl. 4 bodu 4.2 zmlúv o spolupráci v prípade, ak objednávateľ, napriek podpisu
tejto zmluvy, bez oprávnených relevantných dôvodov odmietne podať už pripravený projekt, uhradí
poskytovateľovi náklady vynaložené na vypracovanie a prípravu projektu, a to v paušálnej dojednanej
výške 6 640,- eur. V zmysle tohto bola činnosť samým žalobcom reálne ohodnotená na sumu vo
výške 6 640,- eur na jednotlivý projekt. Aj dojednania týkajúce sa výšky odplaty zakotvené v Dohode o

urovnaní a Osobitnom dojednaní boli podľa názoru žalovaného v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko
žalovaný ku dňu uzavretia týchto právnych úkonov už uhradil žalobcovi sumu vo výške 355 541,06
eura, ktorú si žalobca v zmysle Dohody o urovnaní ponechá, pričom mu má na základe Dohody o
urovnaní a Osobitného dojednania doplatiť odplatu vo výške 150 000,- eur + 45 486,44 eur, a teda
odplata za riadne vykonanú činnosť v zmysle zmlúv o spolupráci by bola 551 027,50 eura. Žalobca

však z dohodnutých služieb ustanovených v čl. 3.1 zmlúv o spolupráci, na ktorých poskytnutie bol
povinný, poskytol žalovanému v súvislosti s projektmi služby v rozsahu iba 30 %. Odplata 23 % zo
skutočne čerpaných prostriedkov nenávratného finančného príspevku na projekt 2 by predstavovala
sumu vo výške 422 649,17 eura. Pokiaľ by dojednania o odplate žalobcu zakotvené v predmetných
právnych úkonoch boli platné, žalobcova odmena za poskytnutie služieb v súvislosti s projektom 2 by

tvorila suma 403,29 eur/1 hod. Významná časť služieb, ktoré boli žalobcom pre žalovaného uskutočnené
(s výnimkou príprav projektu), pritom spočívala v administratívnych prácach. Takéto dojednania sú
vzhľadom na vyššiu uvedené nepochybne v rozpore s dobrými mravmi a v zmysle ust. § 39 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatné. Zmluvné podmienky dohodnuté vo vyššiu uvedených právnych úkonoch
týkajúce sa výšky odplaty sú navzájom v hrubom nepomere s povinnosťami, ktoré mal žalobca na

základe zmlúv o spolupráci vykonávať. Nakoľko dohody o odplate za vykonanú činnosť sú neplatnými
dojednaniami, žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie odplaty, ktorá bola obvyklá v čase
uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú žalobca skutočne uskutočnil pre žalovaného na
základe zmlúv o spolupráci. V zmysle ust. § 571 ods. 1 Obchodného zákonníka ak výška odplaty nie
je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia

zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti. Sám žalobca
v konaní tvrdil, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvami o spolupráci má charakter
právneho vzťahu z mandátnej zmluvy, s čím sa žalovaný stotožňuje. Na zistenie výšky odplaty, ktorá
bola obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú žalobca skutočne uskutočnil
pre žalovaného na základe zmlúv o spolupráci a na ktorej zaplatenie vznikol žalobcovi skutočne

nárok, žalovaný navrhuje vykonanie znaleckého dokazovania. Žalovaný mal za to, že výška odplaty,
ktorá mala byť žalobcovi zaplatená na základe zmlúv o spolupráci, Dohody o urovnaní a Osobitného
dojednania je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a teda nepožíva právnu ochranu.
Z ustálenej judikatúry vyplýva, že napriek osobitostiam obchodných záväzkových vzťahov obchodník
nesmie prekročiť medze, ktoré vyplývajú zo zásad poctivého obchodného styku pri presadzovaní svojich

záujmov, nesmie zneužívať práva, ktoré mu podľa zákona vznikli (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 3Ebdo
11/2008). Dojednania o odplate zakotvené v zmluvách o spolupráci, Dohode o urovnaní a Osobitnom
dojednaní obsahujú výrazne nevyvážené podmienky v zmysle neekvivalencie ich plnení, a teda sú v
rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Žalobcovi vznikol v súvislosti s poskytnutím jehoslužieb v zmysle zmlúv o spolupráci nárok len na odplatu za skutočne poskytnuté služby a uskutočnené
činnosti. Žalobca však niektoré z činností, na ktoré bol podľa zmlúv o spolupráci povinný, nevykonal
vôbec, a teda mu nevznikol nárok na odplatu za činnosti, resp. služby, ktoré v skutočnosti vôbec

neboli vykonané. Podstatná časť činností, za ktorých vykonanie mal žalobca obdržať odplatu však
zo strany žalobcu vykonaná nebola. Žalovaný neuskutočnil v súlade s projektmi žiadnu činnosť od
novembra 2011 napriek tomu, že v zmysle jeho povinnosti mal žalovanému poskytovať služby externého
manažmentu projektov až do ukončenia projektov. K ukončeniu realizácie a implementácie projektov
pritom došlo až koncom roka 2014 a začiatkom roka 2015. Na základe uvedeného vzniklo na strane

žalobcu bezdôvodné obohatenie na úkor žalovaného vo výške rozdielu medzi odplatami zaplatenými
žalobcovi na základe zmlúv o spolupráci a Dohody o urovnaní a výškou odplaty, na ktorú žalobcovi
vznikol nárok za skutočne vykonané činnosti, ktorá bude určená znaleckým dokazovaním. Zaplatenie
odplaty zo strany žalovaného vo výške 505 541,06 eura spôsobilo na strane žalobcu bezdôvodné
obohatenie vo výške rozdielu oproti obvyklej odplate za skutočne poskytnuté služby, ktoré je žalobca
povinný v zmysle príslušných právnych predpisov žalovanému vydať. Rozdiel oproti schválenej výške

nenávratného finančného príspevku žalovanému na projekty a skutočne čerpanou výškou nenávratného
finančného príspevku žalovaného predstavuje sumu vo výške 395 352,66 eura, ktorá zodpovedá škode
na strane žalovaného, ktorú musel pri realizácii a implementácii projektov žalovaný vynaložiť z vlastných
finančných prostriedkov, t.j. z vlastného majetku, čím sa jeho majetok zmenšil. Žalovaný totiž nemohol
riadne čerpať schválené nenávratné finančné príspevky z dôvodu, že žalobca neplnil svoje povinnosti

vyplývajúce mu zo zmlúv o spolupráci, a teda neposkytoval žalovanému služby súvisiace s realizáciou a
implementáciou projektov, tzv. služby externého manažmentu projektov. V predmetnom prípade naviac
na strane žalobcu neexistovali okolnosti vylučujúce zodpovednosť.

4. Žalobca k veci ešte uviedol, že Dohoda o urovnaní je platne uzatvorenou dohodou a zrušili sa ňou

záväzky vyplývajúce zo zmlúv o spolupráci tým, že sa nahradili novým záväzkom vyplývajúcim z Dohody
o urovnaní. Dohoda o urovnaní spĺňa všetky zákonom predpokladané náležitosti dohody o urovnaní v
zmysle ust. § 585 Občianskeho zákonníka a nie je dôvod pochybovať o jej zmysle, účele a ba dokonca
spochybňovaťjejsamotnúplatnosťbezuvedeniaďalšíchskutočnostíalebodôkazov.Žalobcaažalovaný
uzatvorili Dohodu o urovnaní za účelom úpravy ich sporných a problematických práv (záväzkov) tak, aby

odstránili spornosť ohľadom finančného plnenia (záväzku) zo strany žalovaného. Urovnaním žalobca
so žalovaným chceli odstrániť ich spor tým spôsobom, že sporné záväzky zo zmlúv o spolupráci zrušia
a nahradia novým nesporným a nepochybným záväzkom upraveným v Dohode o urovnaní. Účelom a
predmetom Osobitného dojednania k Dohode o urovnaní nebolo v žiadnom prípade obnoviť záväzky
a povinnosti zo zmlúv o spolupráci, ale jeho účelom bolo vytvoriť ďalší zmluvný nárok popri nároku na

paušálnu sumu, t.j. nárok na doplatok. Ak je v osobitnom dojednaní odkaz na zmluvy o spolupráci, tak
iba za účelom určenia metodiky, teda stanovenia spôsobu výpočtu sumy, z ktorého sa vypočíta konečná
suma tvoriaca doplatok už ako nový zmluvný záväzok upravený v čl. 2.2 Osobitného dojednania. Pri
posudzovaní tohto prípadu je potrebné vychádzať z princípov a zásad platných vo sfére súkromného
práva, kde platia princípy zmluvnej slobody a dispozitívnosti v spojitosti s článkom 2 ods. 3 Ústavy SR,

pričom tieto princípy a zásady sú judikované Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozsudkoch sp.
zn. 2Cdo 124/2003 zo dňa 01. 01. 2006, sp. zn. 5Cdo 39/2003 zo dňa 01. 09. 2004, sp. zn. 6Obdo
37/2008zodňa21.05.2009asp.zn.1Obdo10/2008zodňa30.07.2009,podľaktorýchnepomenovaná
zmluva je rovnako záväzná ako zmluva pomenovaná, ak je uzavretá v súlade s právom, t.j. neodporuje
obsahu a účelu zákona. Ak účastníci uzavrú podľa svojho slobodného rozhodnutia určitú zmluvy (či

pomenovanú alebo nepomenovanú) platí, že túto zmluvu sú povinní plniť aj vtedy, ak by plnenie bolo pre
niektorú zo zmluvných strán nevýhodné. Navyše právna úprava neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré
byzakazovalostranámzáväzkovéhovzťahuprostredníctvomkumulatívnejnovácieuzatvoriťkDohodeo
urovnaní takýto nový záväzok (dodatok), a tým de facto rozšíriť a doplniť Dohodu o urovnaní, spočívajúci
v povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi doplatok k pôvodnej paušálnej sume. Dohoda o urovnaní

uzavretú dňa 26. 08. 2011 preto s Osobitným dojednaním k Dohode o urovnaní taktiež uzatvoreným dňa
26. 08. 2011 za jednotný celok, tvoriaci Dohodu o urovnaní podľa ust. § 585 Občianskeho zákonníka,
z ktorého vyplývajú dva samostatné nároky, a to nárok na paušálnu odmenu vo výške 150 000,- eur
podľa čl. 2.1 Dohody o urovnaní zo dňa 26. 08. 2011, ktorý žalovaný dobrovoľne uhradil a nárok
na doplatok podľa čl. 2.2 Osobitného dojednania k Dohode o urovnaní zo dňa 26. 08. 2011, ktorý

žalovaný neuhradil. Nárok žalobcu na doplatok je svojou povahou zmluvným nárokom, vyplývajúcim
priamo z čl. 2.2 Osobitného dojednania k Dohode o urovnaní, ktoré nadväzuje na Dohodu o urovnaní,
navyše v čl. 1.3 Osobitného dojednania k Dohode o urovnaní je výslovné uvedené, že ustanovenia
Osobitného dojednania k Dohode o urovnaní majú v prípade rozporu prednosť pred ustanoveniamiDohody o urovnaní, teda je potrebné ich vykladať vo vzájomnej súvislosti. Právnym titulom, na základe
ktorého si žalobca uplatňuje zaplatenie nároku v podobe doplatku súde, nie sú zmluvy o spolupráci,
ktoré žalobca so žalovaným nahradili Dohodou o urovnaní, ale priamo zmluvné ustanovenia Osobitného

dojednania k Dohode o urovnaní v podobe jeho článku 2.2.

5. Súd uznesením č.k. 23Cb 17/2016-169 zo dňa 20. 12. 2016 vylúčil na samostatné konanie vzájomnú
žalobu žalovaného zo dňa 18. 11. 2016 na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 150 000,-
eura a zaplatenie náhrady škody vo výške 395 352,66 eura s odôvodnením, že v danom prípade

nárok uplatnený žalobcom žalobou na zaplatenie sumy 45 486,44 eura spolu s príslušenstvom z titulu
vyplývajúceho z Osobitného dojednania strán sporu skutkovo a právne nesúvisí so vzájomnou žalobou
žalovaného, ktorou sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 150 000,- eura a zaplatenia
náhrady škody vo výške 395 352,66 eura, oboje z titulu neplatnosti absolútnej neplatnosti zmlúv o
spolupráci a Dohody o urovnaní, čím vzhľadom k tomu, že dané nároky strán sporu síce vychádzajú z
rovnakého základu, ale právne spolu nesúvisia a je preto potrebné v každom z týchto nárokov vykonať

rozdielne dokazovanie, nie sú z hľadiska hospodárnosti a účelnosti konania splnené podmienky pre
spojenie vecí podľa ust. § 166 ods. 1 C.s.p., a preto súd vylúčil vzájomnú žalobou žalovaného na
samostatné konanie v súlade s citovaným ust. § 166 ods. 2 C.s.p. a najmä ust. § 147 ods. 4 C.s.p.

6. Dňa 11. 01. 2017 právny zástupca žalovaného vzal vzájomnú žalobu späť v časti nároku na vydanie

bezdôvodného obohatenia žalovanému vo výške 104 513,56 eura a v časti nároku na náhradu škody
vo výške 395 352,66 eura Nakoľko išlo o procesný úkon v konaní o vzájomnej žalobe žalovaného, ktoré
ako bolo vyššie uvedené, súd vylúčil na samostatné konanie, o tomto procesnom úkone žalovaného
bude súd rozhodovať v tomto samostatnom konaní.

7. Žalovaný písomne dňa 25. 01. 2017 navrhol súdu spojiť na spoločné konanie konanie vedené na
tunajšom súde pod č.k. 23Cb 17/2016 a konanie o vzájomnej žalobe žalovaného zo dňa 18. 11. 2016 na
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 150 000,- eura a zaplatenie náhrady škody vo výške 395
352,66 eura s odôvodnením, že v uvedených konaniach je potrebné posudzovať rovnaké právne otázky,
ich skutkový základ je absolútne totožný, predmetom sporov sú právne vzťahy z rovnakých právnych

úkonov medzi rovnakými stranami sporu.

8. Súd uznesením č.k. 23Cb 17/2016 zo dňa 01. 02. 2017, doručenom právnym zástupcom strán sporu
na pojednávaní dňa 01. 02. 2017, nespojil na spoločné konanie konanie vedené na tunajšom súde
pod č.k. 23Cb 17/2016 a konanie o vzájomnej žalobe žalovaného zo dňa 18. 11. 2016 na vydanie

bezdôvodného obohatenia vo výške 150 000,- eura a zaplatenie náhrady škody vo výške 395 352,66
eura s odôvodnením, že dané nároky strán sporu síce vychádzajú z rovnakého základu, ale právne
spolu nesúvisia a je preto potrebné v každom z týchto nárokov vykonať rozdielne dokazovanie, nie sú
z hľadiska hospodárnosti a účelnosti konania splnené podmienky pre spojenie vecí podľa ust. § 166
ods. 1 C.s.p., a preto má súd za to, že ide o veci, ktoré sa na spojenie nehodia, navyše nakoľko už

bola vzájomná žaloba žalovaného vylúčená na samostatné konanie, žalovaný nepreukázal, že by v
zmysle ust. § 166 ods. 1 C.s.p. odpadli dôvody, pre ktoré súd túto vzájomnú žalobu vylúčil na samostatné
konanie. Súd mal na základe uvedeného procesného stavu konania za to, že žalovaný po vylúčení
jeho vzájomnej žaloby na samostatné konanie podal uvedený návrh na spojenie na spoločné konanie
konanie vedené na tunajšom súde pod č.k. 23Cb 17/2016 a konanie o vzájomnej žalobe žalovaného

zo dňa 18. 11. 2016 na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 150 000,- eura a zaplatenie
náhrady škody vo výške 395 352,66 eura, čo sa súdu javilo ako snaha žalovaného o zrušenie uznesenia
tunajšieho súdu č.k. 23Cb 17/2016-169 zo dňa 20. 12. 2016 o vylúčení vzájomnej žaloby žalovaného
na samostatné konanie, nakoľko proti tomuto procesnému rozhodnutiu súdu nebolo možné podať
odvolanie. Žalovaný takto postupoval napriek tomu, že sa skutkové okolnosti prejednávanej žaloby

žalobcu a vzájomnej žaloby žalovaného nezmenili, preto súd nemal k dispozícii žiaden relevantný dôvod
na spojenie týchto dvoch vecí. Na základe uvedeného sa súd domnieval, že uvedeným návrhom na
spojenie vecí žalovaný zjavne zneužíva právo (Civilný sporový poriadok), takže takéto zjavné zneužitie
práva nemôže nepožívať právnu ochranu v zmysle čl. § 5 C.s.p.

9. Svedkyňa V. C.Á. vo svojej výpovedi uviedla, že je zamestnancom žalovaného ako vedúca úseku
projektového manažmentu od 01. 01. 2010, dovtedy na základe mandátnej zmluvy spolupracovala
so žalobcom. Medzi spornými stranami bola zmluva o spolupráci spočívajúca v príprave a realizácie
projektov financovaných so štrukturálnych fondov. Predmetom plnenia žalobcu boli činnosti súvisiaces prípravou žiadostí o nenávratný finančný príspevok s prílohami a v prípade schválenia činnosti
súvisiace s implementáciou, teda s projektovým a finančným riadením projektov. Spolupráca prebiehala
do augusta 2011. Projekty sa implementovali 54 mesiacov a činnosť bola poskytovaná 19 mesiacov. Po

auguste 2011 žalobca činnosť neposkytoval.

10. Štatutárny zástupca žalovaného Ing. Peter Klamo vo svojej výpovedi uviedol, že k doplatku žalobca
vyzval žalovaného, na základe čoho prebehli rokovania, v ktorých žalovaný navrhoval úhradu najprv
sumy 10 000,- eur, neskôr 15 000,- eur, s čím žalobca nesúhlasil a trval na doplatení sumy vo

výške žalovanej istiny. Po uzavretí dodatkov k pôvodným zmluvám prestal žalobca poskytovať služby
a tak mal žalovaný za to, že jednorazovou úhradou 150 000,- eur sa ich spolupráca skončila. Po
podpise zmlúv o spolupráci začali prebiehať spoločné projekty a po poskytnutí nenávratného finančného
príspevku si žalobca plnil svoje zmluvné povinnosti riadne a včas. Vzájomné zmluvné vzťahy boli
založené na predchádzajúcich finančných zvyklostiach Výskumnej agentúry, pričom behom času prišlo
k zmene jej finančných zvyklostí, načo ich zmluvy nereflektovali, pretože prišlo k zmene pri poskytovaní

nenávratných finančných príspevkov z povinnosti predkladať informácie z polročnej lehoty na mesačnú.
Po zmene systému agentúry žalovaný zistili, že zaplatil žalobcovi viac, ako od agentúry prijal, a tak on
osobne oslovil konateľa žalobcu, aby vzájomné zmluvy vzhľadom zmeny poskytovania nenávratného
finančného príspevku novelizovali, čo však konateľ žalobcu odmietol. Zo schváleného nenávratného
finančného príspevku žalovaný nevyčerpal cca 150 000,- eur. Prvé problémy nastali v roku 2010, pričom

dlhšie hľadali kompromis a po nejakom čase na návrh žalobcu u žalovaného interne pripravili rozpočet
čerpania príspevku, ktorý však predstavoval vysoké sumy a tak žalovaný súhlasil, že podpíše dohodu,
v ktorej sa neodvolateľne zaviaže na zaplatenie sumy 150 000,- eur. Žalobca mal aj naďalej poskytovať
svoje služby, ktoré boli upravené v pôvodných zmluvách, za čo iné by mu žalovaný inak platil. Žalovaný
vedel, že v roku 2012 sa ešte nebudú končiť projekty, ktoré sa končia až akceptovaním záverečnej

správy, a preto Osobitné dojednanie k Dohode o urovnaní malo slúžiť ako garancia, že žalobca vykoná
všetky svoje povinnosti smerom k riadnemu ukončeniu projektov. Predmetom Dohody o urovnaní a
OsobitnéhodojednaniakDohodeourovnaníbolaúpravavýškyadátumuvyplateniajednorázovejplatby.
Predmetom urovnania bola podľa štatutárneho zástupcu žalovaného platba a jej termín, aspoň tak mu
to právnici vysvetlili. Je pravda, že on osobne sľúbil, že dohodu na urovnaní vo výške 45 000,- eur

na návrh právneho zástupcu žalobcu predloží na rokovanie predstavenstva, pretože on osobne nemal
kompetenciu takúto dohodu sám schváliť.

11. Právny zástupca žalobcu vo svojom záverečnom vyjadrení uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným
bol založený zmluvný vzťah spolupráce, predmetom ktorých bolo poskytovanie dohodnutých služieb

zo strany žalobcu na základe zmluvy o spolupráci č. 409/2009/10, uzatvorenej dňa 27. 08. 2009 a
zmluvy o spolupráci č. 414/2009/10, taktiež uzatvorenej dňa 27. 08. 2009. Pri plnení vyššiu uvedených
zmlúv o spolupráci došlo medzi žalobcom a žalovaným k vzniku rozporov, ktoré sa týkali okrem iného
aj zmluvných ustanovení upravujúcich splatnosť a výšku zmluvnej odplaty žalobcu, preto žalobca so
žalovaným uzatvorili dňa 26. 08. 2011 Dohodu o urovnaní s úmyslom, ktorý jednoznačne definovali v

článku 2.2 Dohody o urovnaní, a to „vysporiadať akékoľvek a všetky vzájomné záväzky vyplývajúce
zo Zmlúv, ako aj z ich plnenia“, pričom zo znenia predmetného článku je nepochybné, že žalobca
so žalovaným uzatvorili tzv. generálne urovnanie. Obsah a predmet Dohody o urovnaní bol ten, že
akékoľvek a všetky vzájomné záväzky vyplývajúce zo Zmlúv, ako aj ich plnenia sa nahradili (novým)
záväzkom žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 150 000,- eur so splatnosťou do 31. 12. 2012 (článok

2.1 v spojený s článkom 2.2 Dohody o urovnaní) s tým, že suma urovnania sa považuje za paušálnu
sumu a pre jej úhradu a výšku mala byť irelevantná suma skutočného čerpania nenávratných finančných
prostriedkov na príslušné projekty v zmysle zmlúv zo strany žalovaného, všetky sumy, ktoré dovtedy
(do uzavretia Dohody o urovnaní) zinkasoval žalobca ako odplatu od žalovaného na základe zmlúv
si žalobca mohol ponechať s tým, že tieto sumy nemali v budúcnosti podliehať žiadnemu zúčtovaniu

podľa sumy skutočného čerpania nenávratných finančných prostriedkov na príslušné projekty v zmysle
zmlúv zo strany žalovaného (čl. 2.2), uzavretím Dohody o urovnaní sa považujú všetky (resp. akékoľvek)
vzájomné záväzky vyplývajúce zo zmlúv a z ich plnenia za vysporiadané (čl. 2.2) a uzavretím dohody
zároveň zaniklo pôvodné zmluvné zabezpečenie (čl. 2.4.). Právnym následkom Dohody o urovnaní bol
zánik všetkých záväzkov zo zmlúv o spolupráci, teda v zmysle článku 2.1 a 2.2 Dohody o urovnaní v

nadväznosti na ust. § 585 ods. 3 Občianskeho zákonníka zmluvy o spolupráci zanikli a boli nahradené
novýmzáväzkom,t.j.povinnosťoužalovanéhozaplatiťsumuurovnaniavovýške150000,-eur.Následne
si žalobca a žalovaný prostredníctvom kumulatívnej novácie (ust. § 516 Občianskeho zákonníka)
modifikovali svoj nový záväzok formou uzatvorenia Osobitného dojednania, a to bez akéhokoľvek vplyvuna právnu účinnosť Dohody o urovnaní (čl. 2.1 Osobitného dojednania). Modifikácia spočívala v tom,
že žalovaný bol povinný k paušálnej sume urovnania doplatiť dodatočnú sumu. Výška doplatku sa mala
stanoviť podľa metodiky stanovenej v čl. 2.2 Osobitného dojednania. Účelom osobitného dojednania

bolo vytvoriť ďalší zmluvný nárok popri nároku na paušálnu sumu. Ak bol v Osobitnom dojednaní odkaz
na zmluvy o spolupráci, tak iba za účelom určenia metodiky stanovenia spôsobu výpočtu sumy, z ktorého
sa vypočíta konečná suma tvoriaca doplatok už ako nový zmluvný záväzok (nárok). Nárok žalobcu
na doplatok je preto svojou povahou zmluvným nárokom, vyplývajúcim priamo z čl. 2.2 Osobitného
dojednania, ktoré nadväzuje na Dohodu o urovnaní. Žalovaný opakovane vo svojich vyjadreniach

namietal rozpor žalobcovho nároku na doplatok so zásadami poctivého obchodného styku. Zásady
poctivého obchodného styku sú koncipované ako konkretizácia morálnych noriem vyjadrených v pojme
dobré mravy (ust. § 39 Občianskeho zákonníka). Zásady poctivého obchodného styku preto tvoria
ucelenýsúborzásadsprávaniasavrežimeobchodnoprávnychvzťahov,ktorýchdodržanievobchodnom
styku tento styk kvalifikuje ako poctivý a chráni podnikateľov pred zneužitím a obchádzaním práva
v záujme právne istoty. Žalovaný namieta rozpor so zásadami poctivého obchodného styku s cieľom

zbaviť sa svojej povinnosti zaplatiť žalobcovi doplatok. V takomto prípade potom ust. § 265 Obchodného
zákonníka nie je prostriedkom právnej ochrany, ale prostriedkom výrazne narušujúcim právnu istotu
účastníkov v obchodných záväzkových vzťahoch, kde každé uplatnenie zmluvného nároku by bolo
možné odmietnuť pre rozpor s poctivým obchodným stykom. Problém aplikácie ust. § 265 Obchodného
zákonníka bol už riešený Najvyšším súdom Českej republiky v rozsudku zo dňa 20. 01. 2009, sp. zn.

29Cdo 359/2007, kde je uvedené, že korektív v podobe zásad poctivého obchodného styku má byť
poslednou možnosťou (ultima ratio), ako vo výnimočných prípadoch zmierniť či odstrániť prílišnú tvrdosť
zákona v situácii, v ktorej by sa priznanie uplatneného nároku javilo krajne nespravodlivým. Ust. § 265
Obchodného zákonníka je tak treba vnímať ako príkaz sudcovi, aby rozhodoval v súlade s ekvitou,
pričom oproti dobrým mravom dovoľujú zásady poctivého obchodného styku zobrať do úvahy osobitosti

profesionálnych vzťahov podnikateľského prostredia a jeho špecifickej etiky. Vzhľadom k prevažujúcej
profesionalite týchto vzťahov možno dokonca vo všeobecnej rovine konštatovať, že citlivosť k aspektom
sociálne spravodlivosti je v režime obchodného práva o niečo slabšia, čo môže viesť k tomu, že za
poctivé v obchodnoprávnej rovine možno podľa okolností považovať ešte aj postupy, ktoré by sa vo
sfére všeobecného občianskeho práva mohli javiť už ako nemravné. Žalovaný v priebehu tohto súdneho

konania menil svoju právnu argumentáciu (právne názory). Napríklad v odpore proti platobnému rozkazu
žalovaný tvrdil, že uzatvorením Dohody o urovnaní došlo k zániku záväzkov a práv, ktoré boli predmetom
zmlúv o spolupráci, teda uzatvorením Dohody o urovnaní sú všetky doterajšie záväzky plynúce z vyššiu
uvedených zmlúv o spolupráci nahradené záväzkom žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 150 000,- eur.
Naproti tomu žalovaný vo vzájomnej žalobe tvrdil, že Dohodou o urovnaní došlo k úprave vybraných

sporných, resp. pochybných ustanovení zmlúv o spolupráci týkajúcich sa výšky a splatnosti odplaty
za poskytnutie služieb, pričom ostatné ustanovenia urovnaním nedotknuté zostali naďalej platné a
účinné medzi zmluvnými stranami bezo zmeny. Z Dohody o urovnaní nevyplýva, že by jej uzavretím
došlo k zániku všetkých povinností zmluvných strán a zmluvných dojednaní neupravených v Dohode o
urovnaní vyplývajúcich zo zmlúv o spolupráci. Na základe vyššie uvedeného porovnania poukázal na

účelovú zmenu právnej argumentácie žalovaného, ktorá si navyše odporuje s cieľom spôsobiť procesné
obštrukcie. Žalovaný počas tohto konania nepredložil žiadne listinné dôkazy na podporu a preukázanie
svojich tvrdení. Z doterajších svedeckých výpovedí neboli potvrdené ani vyvrátené skutočnosti tvrdené
žalovaným. Teda tvrdenia žalovaného ostávajú v rovine domnienok.

12. Právny zástupca žalovaného vo svojom záverečnom vyjadrení uviedol, že uplatnený žalobný
nárok je nedôvodný a zanikol započítaním buď voči nároku žalovaného na vydanie bezdôvodného
obohatenia alebo nároku žalovaného na náhradu škody. Dohoda o urovnaní obsahuje urovnanie iba
určitých sporných okolností medzi zmluvnými stranami, ktoré sú uvedené v bode 1.C. Dohody o
urovnaní, a to rozporov týkajúcich sa výkonu zmluvných ustanovení, najmä zmluvných ustanovení

upravujúcich splatnosť a výšku zmluvnej odplaty žalobcovi, ako aj práv pri implementácii projektov. V
čl. 2.1 Dohody o urovnaní sa neuvádza, že nový záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi 150 000,- eur
znamená nahradenie všetkých dovtedajších záväzkov. V čl. 2.2 Dohody o urovnaní je uvedené, že sa
vysporiadavajú všetky práva, z čoho nevyplýva, že by prišlo k ich zániku. Záväzok, ktorý neexistuje a má
vzniknúť v budúcnosti nemožno urovnať, preto činnosť žalobcu zo zmlúv o spolupráci mala pokračovať.

Nakoľko táto činnosť žalobcu nepokračovala, zaplatením odmeny prišlo k plneniu bez právneho dôvodu.

13. Právni zástupcovia strán sporu nemali na pojednávaní súdu, konanom dňa 01. 02. 2017 ďalšie
návrhy na doplnenie dokazovania, preto súd podľa ust. § 182 Civilného sporového poriadku (ďalej len„C.s.p.“) po záverečných vyjadreniach vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania a následne vyhlásil
vo veci samej rozsudok.

14. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov strán sporu, štatutárneho zástupcu
žalovaného Ing. Petra Klama, svedkyne V. C. a listinnými dôkazmi, a to: zmluvou o spolupráci č.
414/2009/10 zo dňa 27. 08. 20019, zmluvou o spolupráci č. 409/2009/10 zo dňa 27. 08. 2009, Dohodou
o urovnaní zo dňa 26. 08. 2011, Osobitným dojednaním k Dohode o urovnaní zo dňa 26. 08. 2011,
Dodatkom č. 1 k Dohode o urovnaní zo dňa 20. 10. 2011, listom žalovaného žalobcovi zo dňa 06. 02.

2015, listom žalobcu žalovanému zo dňa 08. 06. 2015, listom žalovaného žalobcovi zo dňa 17. 06. 2015,
listom Výskumnej agentúry žalobcovi zo dňa 23. 07. 2015, e-mailami Výskumnej agentúry žalobcovi
zo dňa 24. 07. 2015 a 27. 07. 2015, faktúrou žalobcu č. 201504, e-mailom žalobcu žalovanému zo
dňa 09. 10. 2015, e-mailom žalovaného žalobcovi zo dňa 19. 11. 2015, listom žalobcu žalovanému zo
dňa 26. 11. 2015, elektronickou komunikáciou právnych zástupcov strán sporu pred začatím konania,
návrhom Dohody o urovnaní č. 2, tabuľkou služieb predloženou žalovaným, jednostranným započítaním

žalovaného zo dňa 17. 01. 2017, Notárskou zápisnicou č. N 67/2017 zo dňa 17. 01. 2017, kópiami
fotografií vstupnej brány a zvončekov pri nej, výpismi z obchodného registra spoločností strán sporu,
ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, založenými v spise.

15. Súd z dôvodu hospodárnosti konania nevypočul svedkov L.. G. G., O.. Ľ. W.Š., . N.Á. a p. M.,

navrhovaných právnym zástupcom žalovaného z dôvodu, že ich svedecká výpoveď by sa netýkala
predmetu tohto sporu (Dohody o urovnaní a Osobitného dojednania strán sporu k tejto dohode vo
vzťahu k ich právam a povinnostiam, vyplývajúcim im z týchto zmluvných dojednaní), ale sa ich
svedecké výpovede mali týkať okolností vyplácania nenávratného finančného príspevku žalovanému a
poskytovaných služieb žalobcu na predmetných projektoch na základe pôvodného zmluvného záväzku

(ktorým boli zmluva o spolupráci č. 414/2009/10 zo dňa 27. 08. 20019 a zmluva o spolupráci č.
409/2009/10 zo dňa 27. 08. 2009), pričom takého skutočnosti budú predmetom konania vzájomnej
žaloby žalovaného, vylúčenej na samostatné konanie. Rovnako súd z dôvodu hospodárnosti konania
nevykonal znalecké dokazovanie, navrhované právnym zástupcom žalovaného, ktoré malo zistiť výšku
odplaty, ktorá bola obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú žalobca skutočne

uskutočnil pre žalovaného na základe zmlúv o spolupráci a na ktorej zaplatenie vznikol žalobcovi
skutočne nárok, pretože išlo o nadbytočný dôkaz, ktorý vo vzťahu k dôvodom rozhodnutia súdu vo
veci samej nemohol privodiť zmenu tohto rozhodnutia, pretože odplata žalobcovi, ako to bude uvedené
v ďalších častiach tohto rozsudku, vznikla nie zo zmlúv o spolupráci, ale z Dohody o urovnaní a z
Osobitného dojednania k Dohode o urovnaní.

16. Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov,
obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

17. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú

ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

18. Podľa ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah

ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.

19. Podľa ust. § 262 ods. 2 Obchodného zákonníka dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.

20. Podľa ust. § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona

jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné
časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.

21. Podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie
je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva

nie je uzavretá.22. Podľa ust. § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v
prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví
vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej podobe.

23. Podľa ust. § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie,
že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť
iba písomne.

24. Podľa ust. § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

25. Podľa ust. § 340a ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvne určená lehota na splnenie peňažného
záväzku dlžníka z dodania tovaru alebo poskytnutia služby nesmie presiahnuť 60 dní odo dňa doručenia
faktúry alebo inej výzvy veriteľa podobnej povahy, ktorou požaduje splnenie peňažného záväzku (ďalej
len „doklad“), alebo 60 dní odo dňa, keď veriteľ plnil, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr. To

neplatí, ak sa strany o dlhšej lehote splatnosti dohodnú a takáto dohoda nie je v hrubom nepomere k
právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 369d. Ustanovenia
prvej a druhej vety sa nepoužijú, ak osobitný zákon ustanovuje kratšiu lehotu splatnosti.

26. Podľa ust. § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas

svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.

27. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo

požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia.

28. Podľa ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá,
dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky

nariadením.

29. Prechodné ustanovenie účinné od 15. januára 2009
Podľa ust. § 768f Obchodného zákonníka ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na
omeškanie, ktoré vzniklo pred 15. januárom 2009.

30. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2013
Podľa ust. § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie
záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31.
januára 2013.

31. Podľa ust. § 768k ods. 3 Obchodného zákonníka ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku
dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt
verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných
podmienkachanekalejobchodnejpraxi(§369d)účinnéod1.februára2013sanevzťahujúnazáväzkové

vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.

32.Podľaust.§1ods.1NariadeniavládySRč.21/2013Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Obchodného zákonníka (po 01.01.2015) sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej
sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania

zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas
celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

33. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka (po 01.02.2013) ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška

úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.

34. Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. januára 2015Podľa ust. § 3a Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka (po 01.01.2015) ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2015, výška úrokov z
omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014.

35. Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy
fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy
vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

36. Podľa ust. § 36 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na
prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným.

37. Podľa ust. § 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva
a povinnosti.

38. Podľa ust. § 516 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak z dohody nevyplýva nepochybne, že dojednaním
nového záväzku má doterajší záväzok zaniknúť, vzniká nový záväzok popri doterajšom záväzku, ak sú
pre jeho vznik splnené zákonom požadované náležitosti.

39. Podľa ust. § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší

záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.

40. Podľa ust. § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých
plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov
urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky

spôsobilé na započítanie.

41. Podľa ust. § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva
medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva,
sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.

42. Podľa ust. § 585 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou,
musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku.

43. Podľa ust. § 585 ods. 3 Občianskeho zákonníka doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý

vyplýva z urovnania.

44. Podľa ust. § 358 Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno
uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po
dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

45. Podľa ust. § 359 Obchodného zákonníka proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú
pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.

46. Medzi žalobcom ako poskytovateľom služby a žalovaným ako objednávateľom služby boli v zmysle

ust. § 262 ods. 1 a 2 a § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka uzatvorené zmluva o spolupráci č.
414/2009/10 zo dňa 27. 08. 20019 a zmluva o spolupráci č. 409/2009/10 zo dňa 27. 08. 2009, na
základe ktorej poskytoval žalobca pre žalovaného spoluprácu pri koncipovaní, vytvorení, predkladaní
a implementácii projektov. Uvedený zmluvný vzťah súd posudzoval podľa ust. § 262 ods. 1 a 2
Obchodného zákonníka ako obchodný zmluvný vzťah, ktorý sa riadi ustanoveniami Obchodného

zákonníka, aj keď obe zmluvné strany nespĺňali náležitosti ust. § 261 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka,
pretože v čl. 7.2 oboch týchto zmlúv o spolupráci si zmluvné strany dohodli, že otázky neupravené
zmluvami sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. V danej veci teda vznikol medzi
stranami sporu obchodno-záväzkový zmluvný vzťah, ktorý súd posúdil v súlade s ust. § 269 ods.
2 Obchodného zákonníka ako nepomenovanú zmluvu (inominátny kontrakt), podľa ktorého účastníci

môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Na všetky právne okolnosti
týkajúce sa predmetného záväzkového vzťahu strán sporu sa teda vzťahujú podľa ust. § 1 Obchodného
zákonníka ustanovenia tohto zákonníka okrem tých, ktoré tento zákonník nerieši, a tie sa potom riešiapodľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 1 Občianskeho zákonníka ustanoveniami
Občianskeho zákonníka.

47. Súd mal v konaní jednoznačne preukázané z uvedených listinných dôkazov nasledovné skutočnosti:
- zo zmlúv o spolupráci č. 414/2009/10 zo dňa 27. 08. 20019 a č. 409/2009/10 zo dňa 27.
08. 2009 mal súd preukázané, že ich predmetom bol záväzok žalobcu ako poskytovateľa služby
poskytovať pre žalovaného spoluprácu pri koncipovaní, vytvorení, predkladaní a implementácii projektov
špecifikovaných v týchto zmluvách a záväzok žalovaného ako objednávateľa služby poskytovať

žalobcovi súčinnosť, zaobstarať potrebné doklady a informácie a uhradiť žalobcovi dojednanú odplatu,
- z Dohody o urovnaní zo dňa 26. 08. 2011 mal súd preukázané, že si v nej zmluvné strany v čl. 2.1 na
základe vzájomnej dohody dojednali, že ich práva a záväzky v zmysle zmlúv o spolupráci č. 414/2009/10
zo dňa 27. 08. 20019 a č. 409/2009/10 zo dňa 27. 08. 2009 sa týmto nahrádzajú záväzkom žalovaného
uhradiť žalobcovi sumu 150 000 eur,- + DPH v zákonnom stanovenej výške so splatnosťou do 31. 12.
2012; za deň uskutočnenia zdaniteľného plnenia sa pre účely fakturácie bude považovať deň skutočnej

úhrady vyššiu uvedenej sumy urovnania. V čl. 2.2 tejto Dohody o urovnaní uzavretím tejto dohody
považujú zmluvné strany za vysporiadané akékoľvek a všetky vzájomné záväzky vyplývajúce zo zmlúv
(zmlúv o spolupráci č. 414/2009/10 zo dňa 27. 08. 20019 a č. 409/2009/10 zo dňa 27. 08. 2009), ako aj
ich plnenia. Suma urovnania v zmysle čl. 2.1 sa považuje za sumu paušálnu, t.j. pre jej úhradu a výšku
je irelevantná suma skutočného čerpania nenávratných finančných prostriedkov na príslušné projekty

v zmysle zmlúv (zmlúv o spolupráci č. 414/2009/10 zo dňa 27. 08. 20019 a č. 409/2009/10 zo dňa 27.
08. 2009) zo strany žalovaného. Pre odstránenie akýchkoľvek pochybností strany taktiež vyhlásili, že
považujú za v plnom rozsahu vysporiadané a uzavreté všetky otázky týkajúce sa splatnosti a výšky
žalobcom doteraz inkasovaných súm odplaty v zmysle zmlúv (zmlúv o spolupráci č. 414/2009/10 zo dňa
27. 08. 20019 a č. 409/2009/10 zo dňa 27. 08. 2009); uvedené sumy nebudú v budúcnosti podliehať

žiadnemu ďalšiemu zúčtovaniu podľa sumy skutočného čerpania nenávratných finančných prostriedkov
na príslušné projekty v zmysle zmlúv (zmlúv o spolupráci č. 414/2009/10 zo dňa 27. 08. 20019 a č.
409/2009/10 zo dňa 27. 08. 2009) zo strany žalovaného,
- z Dodatku č. 1 k Dohode o urovnaní zo dňa 20. 10. 2011 mal súd preukázané, že na základe vzájomnej
dohody si zmluvné strany dojednali, že ich práva a záväzky v zmysle zmlúv (zmlúv o spolupráci č.

414/2009/10 zo dňa 27. 08. 20019 a č. 409/2009/10 zo dňa 27. 08. 2009) sa týmto nahrádzajú záväzkom
žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 150 000,- eur so splatnosťou do 31. 12. 2012 a uvedená suma
bude splatná priamo na základe tejto zmluvy bez potreby vystavenia osobitnej faktúry; k sume nebude
účtovaná DPH,
-zOsobitnéhodojednaniakDohodeourovnanízodňa26.08.2011malsúdpreukázané,žejehoúčelom

bola úprava otázok týkajúcich sa prípadného doplatenia dodatočných plnení zo strany žalovaného
žalobcovi.Včl.1.3sizmluvnéstranyvýslovnedojednali,ževprípaderozporumedziustanoveniamitohto
dojednania a Dohody o urovnaní majú prednosť ustanovenia tohto dojednania V čl. 2.1.1 zmluvné strany
konštatovali, že celková kumulatívna suma priznaných nenávratných finančných príspevkov pre projekty
v zmysle zmlúv (zmlúv o spolupráci č. 414/2009/10 zo dňa 27. 08. 20019 a č. 409/2009/10 zo dňa 27. 08.

2009) bola 3 164 595,- eur; t.j. v sume 1 987 491,99 eura pre projekt „Výskum inovatívnych materiálov
pre prehrievačnové systémy zariadení vyrábajúcich energiu spaľovaním alternatívnych palív“ (ďalej len
„projektBimetalickérúrky“)avsume1177103,01eurapreprojekt„Výskumaplikácietreciehozváranias
premiešaním na základné technologické postupy zvárania“ (ďalej aj „projekt TZsP“). V čl. 2.1.2 zmluvné
strany konštatovali, že zmluvná kumulatívna (t.j. v zmysle oboch zmlúv o spolupráci č. 414/2009/10 zo

dňa 27. 08. 20019 a č. 409/2009/10 zo dňa 27. 08. 2009) odplata pre žalobcu by pri 100% čerpaní
uvedených nenávratných finančných príspevkov predstavovala sumu 657 230,67 eura (t.j. v sume 457
123,16 eura v súvislosti s projektom Bimetalické rúrky a v sume 200 107,51 eura v súvislosti s projektom
TZsP). V čl. 2.1.3 zmluvné strany konštatovali, žalobcovi už bola uhradená kumulatívna odplata v sume
355 541,06 eura; t.j. v sume 266 606,01 eura v súvislosti s projektom bimetalické rúrky a v sume

88 935,05 eura v súvislosti s projektom TZsP. V čl. 2.1.4 zmluvné strany konštatovali, že na základe
Dohody o urovnaní žalovaný zaplatí ku dňu 31. 12. 2012 žalobcovi sumu 150 000,- eur. Zmluvné strany
si v čl. 2.2 dojednali, že ku dňu ukončenia realizácie oboch projektov v zmysle zmlúv o spolupráci
č. 414/2009/10 zo dňa 27. 08. 20019 a č. 409/2009/10 zo dňa 27. 08. 2009 (v prípade rozdielneho
termínu ukončenia; ku dňu ukončenia realizácie tohto projektu, ktorý bude ukončený neskôr), budú na

základe predloženia čestného vyhlásenia o ukončení realizácie aktivít v zmysle príslušných projektov zo
strany žalovaného určené konečné percentá skutočného čerpania nenávratných finančných príspevkov
v pomere k celkovým sumám priznaných nenávratných finančných príspevkov, určených v čl. 2.1.l
tohto dojednania. Následne bude pomerne vypočítaná aj definitívna odplata pre žalobcu aplikovanímvyššie uvedených konečných percent skutočného kumulatívneho čerpania nenávratných finančných
príspevkov v zmysle oboch projektov na zmluvné odplaty pre žalobcu za jednotlivé projekty, uvedené
v čl. 2.1.2 tejto dohody. V prípade, ak takto vypočítaná odplata pre žalobcu bude vyššia ako súčet

už uhradených súm odplaty žalobcovi (vrátane sumy urovnania v zmysle čl. 2.1.4 tohto dojednania),
žalovaný uhradí žalobcovi tento rozdiel, avšak znížený o dojednanú zľavu v celkovej výške 5 % z takto
určenej definitívnej odplaty pre žalobcu, minimálne však v sume 30 000,- eur. Zmluvné strany boli v čl.
2.3 uzrozumené, že týmto dojednaním nie je dotknutá splatnosť sumy urovnania v zmysle čl. 2.1 Dohody
o urovnaní, ani bezpodmienečnosť nároku žalobcu na inkasovanie sumy urovnania; k prípadnej úhrade

dodatočného plnenia zo strany žalovaného v zmysle tohto osobitného dojednania dôjde dodatočne
do tridsiatich dní odo dňa predloženia čestného vyhlásenia o ukončení realizácie aktivít príslušných
projektov v zmysle čl. 2.2 tohto dojednania,
- z listu žalovaného žalobcovi zo dňa 06. 02. 2015 mal súd preukázané, že ním žalovaný odkázal
ohľadom riešenia záležitostí upravených v Osobitnom dojednaní k Dohode o urovnaní zo dňa 26. 08.
2011 žalobcu na svojho právneho zástupcu,

z elektronickej komunikáciou právnych zástupcov strán sporu pred začatím konania mal súd
preukázané, že vo februári 2015 žiadal právny zástupca žalobcu právneho zástupcu žalovaného o
pristúpenie k riešeniu čl. 2.2 Osobitného dojednania k Dohode o urovnaní zo dňa 26. 08. 2011 a v
máji 2015 oznámil právny zástupca žalovaného právnemu zástupcovi žalobcu, že žalovaný neposkytne
žalobcovi žiadne informácie,

- z listu žalobcu žalovanému zo dňa 08. 06. 2015 mal súd preukázané, že ním žalobca žiadal žalovaného
o doručenie Čestného vyhlásenia o skončení projektov a o úhradu faktúry žalobcu č. 201504,
- z faktúry žalobcu č. 201504 mal súd preukázané, že si ňou žalobca uplatnil od žalovaného zaplatenie
sumy 5 000,- eur + 1 000,- eur DPH ako prvú časť odplaty v zmysle čl. 2.2 Osobitného dojednania k
Dohode o urovnaní zo dňa 26. 08. 2011,

- z listu žalovaného žalobcovi zo dňa 17. 06. 2015 mal súd preukázané, že ním žalovaný oznámil
žalobcovi, že akékoľvek záväzky zo zmlúv o spolupráci a samotné zmluvy zanikli, pretože tieto zmluvy
a z nich vyplývajúce záväzky boli nahradené novým záväzkom, vyplývajúcim z Dohody o urovnaní zo
dňa 26. 08. 2011, a zároveň žalobcovi vrátil faktúru č. 201504,
- z listu Výskumnej agentúry žalobcovi zo dňa 23. 07. 2015 a e-mailov Výskumnej agentúry žalobcovi

zo dňa 24. 07. 2015 a 27. 07. 2015 mal súd preukázané, že projekt realizovaný na základe Zmluvy č.
414, v ktorej mal žalobca dohodnutú odplatu 23 % z čerpaného nenávratného finančného príspevku
bol ukončený fyzicky dňa 31. 07. 2014 a finančne dňa 11. 12. 2014, pričom celková výška vyplateného
(uhradeného, vyčerpaného) nenávratného finančného príspevku pre tento projekt bola 1 837 605,09
eura, projekt realizovaný na základe Zmluvy č. 409, v ktorej mal žalobca dohodnutú odplatu 17 % z

čerpaného nenávratného finančného príspevku bol ukončený fyzicky dňa 31. 10. 2014 a finančne dňa
16. 03. 2015, pričom celková výška vyplateného (uhradeného, vyčerpaného) nenávratného finančného
príspevku pre tento projekt bola 931 637,25 eura,
- z e-mailu žalobcu žalovanému zo dňa 09. 10. 2015 mal súd preukázané, že ním zasielal právny
zástupca žalobcu právnemu zástupcovi žalovaného návrh Dohody o urovnaní č. 2,

- z návrhu Dohody o urovnaní č. 2 mal súd preukázané, že v ňom bolo uvedené, že žalovaný vyplatí
žalobcovi doplatok vo výške 45 000,- eur + 9 000,- eur DPH a že žiadna zo strán sporu neeviduje voči
druhej strane žiadne iné pohľadávky,
- z e-mailu žalovaného žalobcovi zo dňa 19. 11. 2015 mal súd preukázané, že že žalovaný mal za to,
že žalobca poskytol žalovanému služby v takom rozsahu, že by mu prislúchala za ne odmena 13 000,-

eur bez DPH, čo bol zároveň návrh na urovnanie,
- z listu žalobcu žalovanému zo dňa 26. 11. 2015 mal súd preukázané, že ním žalobca odmietol
žalovaným navrhované urovnanie, predmetom ktorého by bolo zaplatenie odplaty žalobcovi vo výške
13 000,- eur bez DPH a opätovne požiadal o uzavretie Dohody o urovnaní č. 2,
- z jednostranného započítania žalovaného zo dňa 17. 01. 2017 mal súd preukázané, že si ňou žalovaný

započítalprotižalobouuplatnenejpohľadávkyžalobcusvojupohľadávkuvovýške45486,44euratitulom
nároku na náhradu škody od žalobcu,
- z Notárskej zápisnice č. N 67/2017 zo dňa 17. 01. 2017 mal súd preukázané, že v nej L.. O.. V. A. v
prítomnosti notára vložila do obálky jednostranné započítanie žalovaného zo dňa 17. 01. 2017, ktorú
doručila osobne žalobcovi do jeho poštovej schránky na jeho adresu na Michalskej ulici 9 v Bratislave.

48. Naopak, z tabuľky služieb predloženej žalovaným a z kópií fotografií vstupnej brány a zvončekov pri
nej nemal súd preukázané žiadne skutočnosti, nakoľko predmetná tabuľka nebola osvedčená žiadnym
odtlačkom pečiatky ani podpisom žiadneho subjektu, tobôž žalobcu a kópie fotografií vstupnej bránya zvončekov pri nej súdu nepreukázali jednoznačne o aké konkrétne miesto ide a aký majú tieto
fotografie vzťah k prejednávanému zmluvnému vzťahu strán sporu. Na základe uvedeného súd tieto
dôkazy pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy, rovnako ako výpoveď svedkyne V. C., ktorá vypovedala

o plnení zmluvných povinností žalobcu zo zmlúv o spolupráci č. 414/2009/10 zo dňa 27. 08. 20019
a č. 409/2009/10 zo dňa 27. 08. 2009, pričom ako bude nižšie uvedené, uzavretá písomná Dohoda
o urovnaní mala za následok zánik akýchkoľvek záväzkov zmluvných strán, vzniknutých zo zmlúv o
spolupráci č. 414/2009/10 zo dňa 27. 08. 20019 a č. 409/2009/10 zo dňa 27. 08. 2009 do okamihu
uzavretia Dohody o urovnaní (teda do dňa 26. 08. 2015), takže činnosť žalobcu pred uzavretím Dohody

o urovnaní, k čomu sa svedkyňa vyjadrovala, nemohla mať na základe uvedeného žiaden vplyv na
rozhodnutie súdu.

49. Na základe vyššie uvedených vykonaných listinných dôkazov a zhodných tvrdení právnych
zástupcov strán sporu považoval súd za nesporné, že skutkový stav prebehol tak, že dňa 27. 08. 2009
uzavreli žalobca a žalovaný zmluvu o spolupráci č. 414/2009/10 a zmluvu o spolupráci č. 409/2009/10,

pričom ich predmetom bol záväzok žalobcu ako poskytovateľa služby poskytovať pre žalovaného
spoluprácu pri koncipovaní, vytvorení, predkladaní a implementácii projektov špecifikovaných v týchto
zmluvách a záväzok žalovaného ako objednávateľa služby poskytovať žalobcovi súčinnosť, zaobstarať
potrebné doklady a informácie a uhradiť žalobcovi dojednanú odplatu. Dňa 26. 08. 2011 uzatvorili
žalobca a žalovaný Dohodu o urovnaní. Predmetom tejto Dohody o urovnaní bolo urovnanie sporných

práv účastníkov vyplývajúcich zo zmluvy o spolupráci č. 414/2009/10 zo dňa 27. 08. 20019 a zo zmluvy
o spolupráci č. 409/2009/10 zo dňa 27. 08. 2009 tak, že práva a záväzky zo zmlúv o spolupráci sa
nahradili novým záväzkom žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 150 000,- eur do 31. 12. 2012 s tým,
že suma urovnania sa považovala za paušálnu sumu a pre jej úhradu a výšku mala byť irelevantná
suma skutočného čerpania nenávratných finančných prostriedkov na príslušné projekty v zmysle zmlúv

o spolupráci zo strany žalovaného, všetky sumy, ktoré do uzavretia Dohody o urovnaní zinkasoval
žalobca ako odplatu od žalovaného na základe zmlúv o spolupráci si žalobca mohol ponechať s tým,
že tieto sumy nemali v budúcnosti podliehať žiadnemu zúčtovaniu podľa sumy skutočného čerpania
nenávratných finančných prostriedkov na príslušné projekty v zmysle zmlúv o spolupráci zo strany
žalovaného a uzavretím Dohody o urovnaní sa považovali všetky (resp. akékoľvek) vzájomné záväzky

vyplývajúce zo zmlúv o spolupráci a z ich plnenia za vyporiadané. Dňa 20. 10. 2011 uzatvorili žalobca
a žalovaný Dodatok č. 1 k Dohode o urovnaní, ktorého podstata spočívala v tom, že k sume urovnania
nebude účtovaná DPH. Sumu urovnania v zmysle Dohody o urovnaní v znení Dodatku č. 1 zaplatil
žalovaný riadne a včas. Dňa 26. 08. 2011 (v rovnaký deň, ako bola uzavretá Dohoda o urovnaní)
uzavreli žalobca a žalovaný osobitnú dohodu, označenú ako Osobitné dojednanie k Dohode o urovnaní.

Predmetom tohto Osobitného dojednania bol záväzok žalovaného, že okrem sumy urovnania vo výške
150 000,- eur v zmysle čl. 2.1 Dohody o urovnaní zaplatí žalobcovi dodatočne ešte ďalšiu sumu v
zmyslečl.2.2Osobitnéhodojednaniavovýškerovnajúcejsaodplate(odmene),ktorábyžalobcovipatrila
na základe zmlúv o spolupráci (táto odplata sa určovala percentuálne zo sumy skutočného čerpania
nenávratných finančných príspevkov poskytnutých na príslušné projekty v zmysle zmlúv o spolupráci)

zníženej o sumy doposiaľ inkasované žalobcom v zmysle zmlúv o spolupráci, o sumu urovnania (150
000,- eur) a o 5% (minimálne 30 000,- eur). Podľa čl. 2.2 a 2.3 Osobitného dojednania si žalobca
mohol uplatniť právo na doplatok voči žalovanému po ukončení realizácie oboch projektov v zmysle
zmlúv o spolupráci potom, čo mu žalovaný predloží Čestné vyhlásenie o ukončení aktivít na týchto
projektoch, ktoré malo obsahovať sumu skutočného čerpania nenávratných finančných prostriedkov.

Toto Čestné vyhlásenie žalovaný žalobcovi nepredložil. Žalobca sa obrátil na Výskumnú agentúru ako
subjekt poskytujúci nenávratný finančný príspevok na projekty v zmysle zmlúv o spolupráci a požiadal
Výskumnú agentúru o poskytnutie informácií, kedy boli projekty ukončené (fyzicky a finančne) a aká
bola výška skutočne vyplateného (čerpaného) nenávratného finančného príspevku na obidva projekty v
zmysle zmlúv o spolupráci. Výskumná agentúra poskytla žalobcovi požadované údaje v liste zo dňa 23.

07. 2015 a e-mailom zo dňa 24. 07. 2015 a dňa 27. 07. 2015., z ktorých vyplývalo, že projekt realizovaný
na základe zmluvy č. 414, v ktorej mal žalobca dohodnutú odplatu 23 % z čerpaného nenávratného
finančného príspevku bol ukončený fyzicky dňa 31. 07. 2014 a finančne dňa 11. 12. 2014, pričom celková
výška vyplateného (uhradeného, vyčerpaného) nenávratného finančného príspevku pre tento projekt
bola 1 837 605,09 eura, projekt realizovaný na základe zmluvy č. 409, v ktorej mal žalobca dohodnutú

odplatu 17 % z čerpaného nenávratného finančného príspevku bol ukončený fyzicky dňa 31. 10. 2014 a
finančnedňa16.03.2015,pričomcelkovávýškavyplateného(uhradeného,vyčerpaného)nenávratného
finančného príspevku pre tento projekt bola 931 637,25 eura. V liste zo dňa 08. 06. 2015 si žalobca sčasti
uplatnil voči žalovanému nárok na doplatok v zmysle čl. 2.2 Osobitného dojednania tak, že žalovanémuvystavil faktúru č. 201504 zo dňa 08. 06. 2015 vo výške 5 000,- eur + 1 000,- eur so splatnosťou do
15. 06. 2015, ktorá bola prílohou listu navrhovateľa zo dňa 08. 06. 2015 a vyzval ho na úhradu tejto
faktúry, pričom suma uvedená vo faktúre mala predstavovať prvú splátku záväzku vyplývajúceho z čl.

2.2 Osobitného dojednania. Žalobca zároveň týmto listom vyzval žalovaného na bezodkladné doručenie
Čestného vyhlásenia v zmysle čl. 2.2 Osobitného dojednania a informoval žalovaného, že zvyšok
doplatku si uplatní po predložení Čestného vyhlásenia. Na tento list žalobcu reagoval právny zástupca
žalovaného listom zo dňa 17. 06. 2015, z obsahu ktorého vyplýva, že žalovaný odmietol plniť svoje
záväzky z Osobitého dojednania a ktorým žalovaný vrátil faktúru žalobcovi. Právny zástupca žalovaného

odôvodnil svoje odmietavé stanovisko tým, že Dohodou o urovnaní zanikli všetky práva a povinnosti zo
zmlúv o spolupráci (ako aj zmluvy samotné) a teda nie je zrejmé, na základe čoho žalobca požaduje
plnenie zo zmlúv o spolupráci, ktoré uzatvorením Dohody o urovnaní zanikli. Právny zástupca žalobcu
vypracoval návrh Dohody o urovnaní č. 2, ktorý zaslal právnemu zástupcovi žalovaného e-mailom zo
dňa 09. 10. 2015. Žalovaný odmietol spomínaný návrh Dohody o urovnaní č. 2 uzavrieť. Namiesto toho
vo svojom e-maile zo dňa 19. 11. 2015 navrhol, že žalovaný zaplatí žalobcovi sumu 13 000,- eur, čo

odôvodnil nepomerom medzi výškou inkasovaného (vyčerpaného) nenávratného finančného príspevku
a výškou odplaty (odmeny) žalobcu z pohľadu doby trvania spolupráce na základe zmlúv o spolupráci.
Právny zástupca žalobcu na to reagoval listom zo dňa 26. 11. 2015, v ktorom upozornil žalovaného na to,
že argumentáciu žalovaného je v rozpore s ustanoveniami Osobitného dojednania, pretože v Osobitnom
dojednaní nebola výška žalobcovho nároku na doplatok závislá od doby trvania spolupráce (žalovaného

a žalobcu), ale od výšky nenávratného finančného príspevku, ktorý žalovaný čerpal, odmietol návrh
žalovaného obsiahnutý v e-maile zo dňa 19. 11. 2015 a vyzval žalovaného, aby do 01. 12. 2015 uzavrel
so žalobcom dohodu o urovnaní č. 2 alebo aby v tej istej lehote zaplatil sumu 45 000,- eur, čo žalovaný
neurobil.

50. Na základe vyššie uvedeného skutkového stavu a vo vzťahu k nezhodným vyjadreniam strán sporu
súd musel v konaní riešiť tieto otázky:
Oprávnenosť nároku žalobcu?
Výška žalobného nároku žalobcu v prípade jeho oprávnenosti?
Prípadný zánik tohto nároku žalobcu započítaním žalovaného?

51. Oprávnenosť nároku žalobcu
Z vyššie uvedených písomných zmluvných aktov mal súd za to, že uzavretím Dohody o urovnaní zo dňa
26. 08. 2015 zmluvné strany výslovne ukončili platnosť predmetných zmlúv o spolupráci č. 414/2009/10
zo dňa 27. 08. 20019 a č. 409/2009/10 zo dňa 27. 08. 2009, pretože výslovne v čl. 2.2 tejto Dohody

o urovnaní uviedli, že uzavretím tejto dohody považujú zmluvné strany za vysporiadané akékoľvek a
všetky vzájomné záväzky vyplývajúce zo zmlúv o spolupráci č. 414/2009/10 zo dňa 27. 08. 20019 a č.
409/2009/10 zo dňa 27. 08. 2009, čo v zmysle ust. § 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka znamenalo, že
táto neskôr uzavretá písomná Dohoda o urovnaní v zmysle ust. § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka s
uvedením, že zmluvné vzájomné záväzky z tejto zmluvy sú uzavretím tejto dohody vysporiadané mala

za následok jednak zánik akýchkoľvek záväzkov zmluvných strán, vzniknutých zo zmlúv o spolupráci č.
414/2009/10 zo dňa 27. 08. 20019 a č. 409/2009/10 zo dňa 27. 08. 2009 do okamihu uzavretia Dohody
o urovnaní (teda do dňa 26. 08. 2015) podľa ust. § 585 ods. 3 Občianskeho zákonníka (podľa ktorého
doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania), a zároveň malo za následok
zmenu vzájomných práv a povinností podľa ust. § 516 ods. 2 Občianskeho zákonníka (podľa ktorého

ak z dohody nevyplýva nepochybne, že dojednaním nového záväzku má doterajší záväzok zaniknúť,
vzniká nový záväzok popri doterajšom záväzku, ak sú pre jeho vznik splnené zákonom požadované
náležitosti). Zároveň mal súd za to, že nakoľko v predmetnej Dohode o urovnaní sa nielen považovali
dovtedajšie záväzky zo zaniknutých zmlúv o spolupráci č. 414/2009/10 zo dňa 27. 08. 20019 a č.
409/2009/10 zo dňa 27. 08. 2009 za vysporiadané, ale sa uvedenou Dohodou o urovnaní a Osobitným

dojednaním k Dohode o urovnaní dohodli nové vzájomné zmluvné povinnosti (z Dohody o urovnaní
povinnosťžalovanéhozaplatiťžalobcovisumu150000,-eurdo31.12.2012stým,žesumaurovnaniasa
považovala za paušálnu sumu a pre jej úhradu a výšku mala byť irelevantná suma skutočného čerpania
nenávratných finančných prostriedkov na príslušné projekty v zmysle zmlúv o spolupráci č. 414/2009/10
zo dňa 27. 08. 20019 a č. 409/2009/10 zo dňa 27. 08. 2009, resp. z Osobitného dojednania k Dohode o

urovnaní zo dňa 26. 08. 2011 vyplynul záväzok žalovaného, že okrem sumy urovnania, teda 150 000,-
eur v zmysle čl. 2.1 Dohody o urovnaní zaplatiť žalobcovi dodatočne ešte ďalšiu sumu v zmysle čl. 2.2
Osobitného dojednania vo výške rovnajúcej sa odplate (odmene), ktorá by žalobcovi patrila na základe
zmlúv o spolupráci (táto odplata sa určovala percentáulne zo sumy skutočného čerpania nenávratnýchfinančných príspevkov poskytnutých na príslušné projekty v zmysle zmlúv o spolupráci č. 414/2009/10
zo dňa 27. 08. 20019 a č. 409/2009/10 zo dňa 27. 08. 2009) zníženej o sumy doposiaľ inkasované
žalobcom v zmysle zmlúv o spolupráci č. 414/2009/10 zo dňa 27. 08. 20019 a č. 409/2009/10 zo dňa

27. 08. 2009, o sumu urovnania (150 000,- eur) a o 5% (minimálne 30 000,- eur)), čím v zmysle ust. §
570 ods. 1 Občianskeho zákonníka predmetná Dohoda o urovnaní nielenže zrušila pôvodné zmluvy o
spolupráci č. 414/2009/10 zo dňa 27. 08. 20019 a č. 409/2009/10 zo dňa 27. 08. 2009, ale úpravou a
zmenou vzájomných práv zmluvných strán nahradila tieto pôvodné zmluvy o spolupráci.

52. Súd preto neposudzoval žalobný nárok žalobcu, vyplývajúci zo zmlúv o spolupráci č. 414/2009/10 zo
dňa 27. 08. 20019 a č. 409/2009/10 zo dňa 27. 08. 2009, ani v konaní neskúmal, či si žalobca plnil svoje
zmluvné povinnosti z týchto zmlúv o spolupráci č. 414/2009/10 zo dňa 27. 08. 20019 a č. 409/2009/10
zo dňa 27. 08. 2009 riadne a včas, rovnako či tak robil žalovaný, nakoľko odo dňa uzavretia Dohody o
urovnaní, teda odo dňa 26. 08. 2015 mal záväzkový vzťah medzi stranami sporu formu písomnej zmluvy,
ktorou bola v zmysle ust. § 269 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva práve predmetná

Dohoda o urovnaní, nakoľko jednak výslovne uvádzala, že uzavretím tejto dohody považujú zmluvné
strany za vysporiadané akékoľvek a všetky vzájomné záväzky vyplývajúce zo zmlúv o spolupráci č.
414/2009/10 zo dňa 27. 08. 20019 a č. 409/2009/10 zo dňa 27. 08. 2009, a zároveň nanovo upravovala
zmluvné povinnosti zmluvných strán tak, ako je to vyššie uvedené.

53. Navyše súdu uvádza, že žalovaný vo svojom e-maile zo dňa 19. 11. 2015, ktorým žalobcovi
navrhol, že žalovaný zaplatí žalobcovi len sumu 13 000,- eur, čo odôvodnil nepomerom medzi výškou
inkasovaného (vyčerpaného) nenávratného finančného príspevku a výškou odplaty (odmeny) žalobcu
z pohľadu doby trvania spolupráce na základe zmlúv o spolupráci vlastne uznal žalobcov nárok (teda
pohľadávku žalobcu na doplatok v zmysle Dohody o urovnaní a Osobitného dojednania k Dohode o

urovnaní) čo do dôvodu (právneho základu), pričom sporoval iba výšku takéhoto nároku žalobcu. Súd
je však na rozdiel od žalovaného toho názoru, že bolo možné uzatvoriť Osobitné dojednanie k Dohode
o urovnaní, nakoľko je v jeho čl. 1.3 výslovne uvedené, že zmluvné strany si výslovne dojednávajú, že v
prípaderozporumedziustanoveniamitohtodojednaniaaDohodyourovnanímajúprednosťustanovenia
tohto dojednania,čím dali v zmysle zmluvnej voľnostina vedomie, že toto Osobitné dojednanie k Dohode

o urovnaní je akýmsi špeciálnym dojednaním k tejto dohode, ktorú neneguje, neobchádza, ale naopak
doupravuváva sporné otázky zmluvných strán. Toto Osobitné dojednanie k Dohode o urovnaní slúžilo
ako interná písomná dohoda zmluvných strán na vyriešenie sporných otázok, týkajúcich sa mechanizmu
povinnostižalovanéhodoplatiťžalobcoviurčitéfinančnéprostriedky.PredmetomOsobitnéhodojednania
k Dohode o urovnaní nebol teda záväzok, ktorý zanikol už uzatvorením samotnej Dohody o urovnaní, ale

išlooupresneniezáväzkuaspôsobujehovýpočtu,ktorýpráveuzatvorenímsamotnejDohodyourovnaní
vznikol. Nakoľko aj Osobitné dojednanie k Dohode o urovnaní, aj Dohoda o urovnaní boli podpísané v
rovnaký deň rovnakými osobami slobodne a nie v tiesni na základe slobodnej vôle, nepovažoval súd
uvedené zmluvné dohody (Osobitné dojednanie k Dohode o urovnaní aj Dohodu o urovnaní) za neplatné
pre nemožnosť ich uzavretia z právneho alebo skutkového dôvodu alebo nemožnosť ich plnenia, pričom

žalovaný nepreukázal žiadnym dôkazom, že by pri ich uzatváraní čo i len jedna zo zmluvných strán
nekonala v dobrej viere. Žalovaný síce tvrdil, že zmluvné podmienky dohodnuté v zmluvách o spolupráci
č. 414/2009/10 zo dňa 27. 08. 20019 a č. 409/2009/10 zo dňa 27. 08. 2009, týkajúce sa výšky odplaty
žalobcu sú navzájom v hrubom nepomere s povinnosťami, ktoré mal žalobca na základe zmlúv o
spolupráci č. 414/2009/10 zo dňa 27. 08. 20019 a č. 409/2009/10 zo dňa 27. 08. 2009 vykonávať, a teda

sú z tohto dôvodu zmluvy o spolupráci č. 414/2009/10 zo dňa 27. 08. 20019 a č. 409/2009/10 zo dňa 27.
08. 2009 neplatné, ale súd tomuto tvrdeniu žalovaného nevyhovel, nakoľko jednak žalovaný na základe
týchto zmlúv prijímal plnenie žalobcu a sám žalobcovi plnil po dobu dlhšiu ako minimálne dva roky (rok
2009 - uzavretie týchto zmlúv o spolupráci a rok 2011 - uzavretie Dohody o urovnaní a Osobitného
dojednania k Dohode o urovnaní), a jednak tieto zmluvy o spolupráci zanikli vrátane všetkých práv a

povinnosti z nich vyplývajúcich dňa 26. 08. 2011 uzavretím Dohody o urovnaní, ako už bolo spomenuté
vyššie.

54. Na základe uvedeného súd konštatuje, že žalobný nárok žalobcu bol dôvodný.

55. Výška žalobného nároku žalobcu
Z Dohody o urovnaní zo dňa 26. 08. 2011 vyplynul (nový) záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
150 000,- eur do 31. 12. 2012 s tým, že suma urovnania sa považovala za paušálnu sumu a pre jej
úhradu a výšku mala byť irelevantná suma skutočného čerpania nenávratných finančných prostriedkovna príslušné projekty v zmysle zmlúv o spolupráci č. 414/2009/10 zo dňa 27. 08. 20019 a č. 409/2009/10
zodňa27.08.2009zostranyžalovaného,všetkysumy,ktorédouzavretiaDohodyourovnanízinkasoval
žalobca ako odplatu od žalovaného na základe zmlúv o spolupráci si žalobca mohol ponechať s tým,

že tieto sumy nemali v budúcnosti podliehať žiadnemu zúčtovaniu podľa sumy skutočného čerpania
nenávratných finančných prostriedkov na príslušné projekty v zmysle zmlúv o spolupráci č. 414/2009/10
zo dňa 27. 08. 20019 a č. 409/2009/10 zo dňa 27. 08. 2009 zo strany žalovaného. Z Dodatku č. 1
k Dohode o urovnaní zo dňa 20. 10. 2011 vyplynulo, že k sume urovnania nebude účtovaná DPH.
Sumu urovnania v zmysle Dohody o urovnaní v znení Dodatku č. 1 zaplatil žalovaný riadne a včas.

Z Osobitného dojednania k Dohode o urovnaní zo dňa 26. 08. 2011 vyplynul záväzok žalovaného, že
okremsumyurovnania(t.j.150000,-eurvzmyslečl.2.1Dohodyourovnaní)zaplatížalobcovidodatočne
ešte ďalšiu sumu v zmysle čl. 2.2 Osobitného dojednania vo výške rovnajúcej sa odplate (odmene),
ktorá by žalobcovi patrila na základe zmlúv o spolupráci (táto odplata sa určovala percentuálne zo sumy
skutočného čerpania nenávratných finančných príspevkov poskytnutých na príslušné projekty v zmysle
zmlúv o spolupráci č. 414/2009/10 zo dňa 27. 08. 20019 a č. 409/2009/10 zo dňa 27. 08. 2009) zníženej

o sumy doposiaľ inkasované žalobcom v zmysle zmlúv o spolupráci č. 414/2009/10 zo dňa 27. 08. 20019
a č. 409/2009/10 zo dňa 27. 08. 2009, o sumu urovnania (150 000,- eur) a o 5% (minimálne 30 000,-
eur). Výška doplatku sa odvíjala od sumy skutočného čerpania nenávratných finančných príspevkov
(poskytnutých žalovanému na príslušné projekty v zmysle zmlúv o spolupráci č. 414/2009/10 zo dňa 27.
08. 20019 a č. 409/2009/10 zo dňa 27. 08. 2009 ). Podľa čl. 2.2 a 2.3 Osobitného dojednania si žalobca

mohol uplatniť právo na doplatok voči žalovanému po ukončení realizácie oboch projektov v zmysle
zmlúv o spolupráci č. 414/2009/10 zo dňa 27. 08. 20019 a č. 409/2009/10 zo dňa 27. 08. 2009 potom, čo
mu žalovaný predloží Čestné vyhlásenie o ukončení aktivít na týchto projektoch, ktoré malo obsahovať
sumu skutočného čerpania nenávratných finančných prostriedkov. Nakoľko žalovaný v rozpore s čl. 2.2
Osobitného dojednania k Dohode o urovnaní nepredložil žalobcovi Čestné vyhlásenie napriek tomu,

že o jeho poskytnutie žalobca žalovaného žiadal minimálne listom zo dňa 08. 06. 2015. Žalobca si
preto takého chýbajúce informácie zabezpečil od Výskumnej agentúry ako subjektu poskytujúceho
nenávratný finančný príspevok na projekty v zmysle zmlúv o spolupráci č. 414/2009/10 zo dňa 27.
08. 20019 a č. 409/2009/10 zo dňa 27. 08. 2009. Z informácií poskytnutých Výskumnou agentúrou
vyplývalo, že projekt realizovaný na základe zmluvy č. 414, v ktorej mal žalobca dohodnutú odplatu 23 %

z čerpaného nenávratného finančného príspevku, bol ukončený fyzicky dňa 31. 07. 2014 a finančne dňa
11. 12. 2014, pričom celková výška vyplateného (uhradeného, vyčerpaného) nenávratného finančného
príspevku pre tento projekt bola 1 837 605,09 eura a projekt realizovaný na základe zmluvy č. 409,
v ktorej mal žalobca dohodnutú odplatu 17 % z čerpaného nenávratného finančného príspevku, bol
ukončený fyzicky dňa 31. 10. 2014 a finančne dňa 16. 03. 2015, pričom celková výška vyplateného

(uhradeného, vyčerpaného) nenávratného finančného príspevku pre tento projekt bola 931 637,25 eura.
V zmysle č. 2.2 Osobitného dojednania sa mala výška doplatku určiť tak, že v čl. 2.1.1 Osobitného
dojednania boli určené sumy priznaných nenávratných finančných príspevkov na jednotlivé projekty (na
projekt realizovaný na základe zmluvy č. 414 sa priznal nenávratný finančný príspevok vo výške 1 987
491,99 eura, na projekt realizovaný na základe zmluvy č. 409 sa priznal nenávratný finančný príspevok

vo výške 1 177 103,01 eura, spolu na oba projekty boli priznané nenávratné finančné príspevky vo
výške 3 164 595 eura). V čl. 2.1.2 Osobitného dojednania bola určená odplata žalobcu v prípade, ak
by žalovaný čerpal (bol mu vyplatený) nenávratný finančný príspevok v plnom rozsahu, t.j. na 100 %
tak, že pri 100 % čerpaní nenávratného finančného príspevku na projekt realizovaný na základe zmluvy
č. 414 by odplata žalovaného bola 457 123,16 eura, t.j. 23 % zo sumy 1 987 491,99 eura, pri 100 %

čerpaní nenávratného finančného príspevku na projekt realizovaný na základe zmluvy č. 409 by odplata
žalovaného bola 200 107,51 eura, t.j. 17 % zo sumy 1 177 103,01 eura, spolu za oba projekty (pri 100 %
čerpaní nenávratného finančného príspevku) by odplata žalovaného bola 657 230,67 eura. V zmysle čl.
2.2 Osobitného dojednania sa na základe Čestného vyhlásenia žalovaného mali určiť konečné percentá
skutočného čerpania nenávratných finančných príspevkov v pomere k celkovým sumám priznaných

nenávratných finančných príspevkov uvedeným v čl. 2.1.1 Osobitného dojednania. Keďže žalovaný
údaje o skutočnom čerpaní nenávratného finančného príspevku žalobcovi nepredložil, súd vychádzal
z údajov, ktoré predložil žalobca po ich poskytnutí Výskumnou agentúrou. V zmysle týchto údajov na
projekt realizovaný na základe zmluvy č. 414 sa z priznanej sumy nenávratného finančného príspevku
vo výške 1 987 491,99 eura vyčerpala suma 1 837 605,09 eura, t.j. 92,46 %, na projekt realizovaný na

základe zmluvy č. 409 sa z priznanej sumy nenávratného finančného príspevku vo výške 1 177 103,01
eura vyčerpala suma 931 637,25 eura, t.j. 79,15 %, spolu sa z nenávratného finančného príspevku
na oba projekty vyčerpala suma 2 769 242,34 eura. V zmysle čl. 2.2 Osobitného dojednania sa mala
pomerne vypočítať definitívna odplata žalobcu na základe aplikovania údajov o konečných percentáchskutočného čerpania nenávratného finančného príspevku na odplaty za jednotlivé projekty podľa čl.
2.1.2 Osobitného dojednania. V zmysle týchto údajov ak pri 100 % čerpaní nenávratného finančného
príspevku na projekt realizovaný na základe zmluvy č. 414 by odplata žalovaného bola 457 123,16 eura,

t.j. 23 % zo sumy 1 987 491,99 eura, tak potom pri 92,46 % skutočnom čerpaní nenávratného finančného
príspevku na projekt realizovaný na základe zmluvy č. 414 by odplata žalovaného bola 422 649,17 eura,
teda 23 % zo sumy 1 837 605,09 eura a ak pri 100 % čerpaní nenávratného finančného príspevku na
projekt realizovaný na základe zmluvy č. 409 by odplata žalovaného bola 200 107,51 eura, t.j. 17 % zo
sumy 1 177 103,01 eura, tak potom pri 79,15 % skutočnom čerpaní nenávratného finančného príspevku

na projekt realizovaný na základe zmluvy č. 409 by odplata žalovaného bola 158 378,33 eura, teda 17
% zo sumy 931 637,25 eura, spolu za oba projekty (pri zohľadnení skutočného čerpania nenávratného
finančného príspevku) by definitívna odplata žalovaného bola 581 027,50 eura. V zmysle poslednej vety
čl. 2.2 Osobitného dojednania sa mal doplatok žalobcu vypočítať tak, že od definitívnej odplaty (vo výške
581 027,50 eura) by sa odrátali už uhradené odplaty v zmysle zmlúv o spolupráci č. 414/2009/10 zo dňa
27. 08. 20019 a č. 409/2009/10 zo dňa 27. 08. 2009 (vo výške 355 541,06 eura), suma urovnania (vo

výške 150 000,- eur) a 5 % z definitívnej odplaty (minimálne však 30 000,- eur). Keďže definitívna odplata
bola 581 027,50 eura a 5 % z nej bolo 29 051,38,- eura, tak ako posledná položka sa od definitívnej
odplaty mala odpočítavať suma 30 000,- eura. Vzhľadom na uvedené predstavovala výška doplatku
sumu 45 486,44 eura (zo sumy konečnej odplaty vo výške 581 027,50 eura sa odpočítala suma 355
541,06 eura už uhradené odplaty v zmysle zmlúv o spolupráci č. 414/2009/10 zo dňa 27. 08. 20019 a

č. 409/2009/10 zo dňa 27. 08. 2009, ďalej suma 150 000,- eur ako suma urovnania a suma 30 000,-
eur ako 5 % z definitívnej odplaty, minimálne však 30 000,- eur). Uvedený výpočet uvádzal žalobca vo
svojej žalobe a súd ho považoval za správny vzhľadom na vyššie uvedené dokazovanie.

56. Na základe uvedeného súd konštatuje, že výška žalobného nároku žalobcu bola dôvodná.

57. Prípadný zánik žalobného nároku žalobcu započítaním žalovaného
Žalovaný počas konania v rámci svojej vzájomnej žaloby voči žalobcovi dňa 17. 01. 2017 písomne
jednostranne započítal žalobcovu žalovanú pohľadávku zo svojou pohľadávkou voči žalobcovi,
vyplývajúcu mu z náhrady škody, ktorá mala vzniknúť žalovanému tým, že žalobca si neplnil riadne

svoje zmluvné povinnosti, vyplývajúce mu zo zmlúv o spolupráci č. 414/2009/10 zo dňa 27. 08. 20019
a č. 409/2009/10 zo dňa 27. 08. 2009. Ako však bolo uvedené v predchádzajúcich častiach tohto
rozsudku, uzavretím Dohody o urovnaní zo dňa 26. 08. 2015 zmluvné strany výslovne ukončili platnosť
predmetných zmlúv o spolupráci č. 414/2009/10 zo dňa 27. 08. 20019 a č. 409/2009/10 zo dňa
27. 08. 2009, pretože výslovne v čl. 2.2 tejto Dohody o urovnaní uviedli, že uzavretím tejto dohody

považujú zmluvné strany za vysporiadané akékoľvek a všetky vzájomné záväzky vyplývajúce zo zmlúv
o spolupráci č. 414/2009/10 zo dňa 27. 08. 20019 a č. 409/2009/10 zo dňa 27. 08. 2009, čo v zmysle
ust. § 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka znamenalo, že táto neskôr uzavretá písomná Dohoda o
urovnaní v zmysle ust. § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka s uvedením, že zmluvné vzájomné záväzky
z tejto zmluvy sú uzavretím tejto dohody vysporiadané, mala za následok jednak zánik akýchkoľvek

záväzkov zmluvných strán, vzniknutých zo zmlúv o spolupráci č. 414/2009/10 zo dňa 27. 08. 20019
a č. 409/2009/10 zo dňa 27. 08. 2009 do okamihu uzavretia Dohody o urovnaní (teda do dňa 26. 08.
2015) podľa ust. § 585 ods. 3 Občianskeho zákonníka (podľa ktorého doterajší záväzok je nahradený
záväzkom,ktorývyplývazurovnania),azároveňmalozanásledok zmenuvzájomnýchprávapovinností
podľa ust. § 516 ods. 2 Občianskeho zákonníka (podľa ktorého ak z dohody nevyplýva nepochybne,

že dojednaním nového záväzku má doterajší záväzok zaniknúť, vzniká nový záväzok popri doterajšom
záväzku, ak sú pre jeho vznik splnené zákonom požadované náležitosti). V predmetnej Dohode o
urovnaní sa teda považovali dovtedajšie záväzky zo zaniknutých zmlúv o spolupráci č. 414/2009/10
zo dňa 27. 08. 20019 a č. 409/2009/10 zo dňa 27. 08. 2009 za vysporiadané, čím v zmysle ust. §
570 ods. 1 Občianskeho zákonníka predmetná Dohoda o urovnaní zrušila pôvodné zmluvy o spolupráci

č. 414/2009/10 zo dňa 27. 08. 20019 a č. 409/2009/10 zo dňa 27. 08. 2009, ale úpravou a zmenou
vzájomných práv zmluvných strán nahradila tieto pôvodné zmluvy o spolupráci. Na základe uvedeného
súd teda nemohol považovať nárok žalovaného na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť žalovanému
tým, že žalobca si neplnil riadne svoje zmluvné povinnosti, vyplývajúce mu zo zmlúv o spolupráci
č. 414/2009/10 zo dňa 27. 08. 20019 a č. 409/2009/10 zo dňa 27. 08. 2009 za dôvodný, nakoľko

uzavretím Dohody o urovnaní dňa 26. 08. 2015 zmluvné strany považovali za vysporiadané akékoľvek
a všetky vzájomné záväzky vyplývajúce zo zmlúv o spolupráci č. 414/2009/10 zo dňa 27. 08. 20019 a
č. 409/2009/10 zo dňa 27. 08. 2009, pod čo súd subsumoval aj prípadný nárok žalovaného vyplývajúci
z eventuálneho nesplnenia zmluvných povinností žalobcu z týchto zmlúv o spolupráci.58. Na základe uvedeného nemohlo prísť v zmysle ust. § 359 Obchodného zákonníka (podľa ktorého
proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči

dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky) a ust. § 580 Občianskeho zákonníka (podľa
ktorého ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú
započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k
započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie) k platnému
započítaniu tak, ako to tvrdil žalovaný, nakoľko žalovaným uplatňovaná pohľadávka podľa názoru súdu

nie že je nesplatná, ale dokonca neexistuje z dôvodov uvedených v predchádzajúcom odseku tohto
rozsudku, takže nemožno započítať proti existujúcej pohľadávke pohľadávku neexistujúcu.

59. Súd na základe rovnakého argumentu a právneho posúdenia vyhodnotil ako nedôvodnú aj obranu
žalovaného, spočívajúcu v tvrdení, že „po uzavretí Dohody o urovnaní a Osobitného dojednania k
Dohode o urovnaní mal žalobca poskytovať pre žalovaného služby, vyplývajúce zo zmlúv o spolupráci

č. 414/2009/10 zo dňa 27. 08. 20019 a č. 409/2009/10 zo dňa 27. 08. 2009“, nakoľko uzavretím Dohody
o urovnaní dňa 26. 08. 2015 zmluvné strany považovali za vysporiadané akékoľvek a všetky vzájomné
záväzky vyplývajúce zo zmlúv o spolupráci č. 414/2009/10 zo dňa 27. 08. 20019 a č. 409/2009/10 zo
dňa 27. 08. 2009, z čoho je zrejmé, že žalobca po uzavretí Dohody o urovnaní dňa 26. 08. 2015 nebol
povinný poskytovať žalovanému žiadne služby, vyplývajúce zo zmlúv o spolupráci č. 414/2009/10 zo

dňa 27. 08. 20019 a č. 409/2009/10 zo dňa 27. 08. 2009.

60. Nakoľko žalobca a žalovaný nemali úrok z omeškania pre prípad omeškania žalovaného s platením
odplaty žalobcovi podľa Dohody o urovnaní a Osobitného dojednania k Dohode o urovnaní dohodnutý,
žalobcovi omeškaním žalovaného s platením súdom priznanej odplaty vznikol nárok na úroky z

omeškania podľa ust. § 365 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, platných po 01. 02. 2013. Prvý
deň omeškania žalovaného s platením priznanej peňažnej sumy súd určil v zmysle čl. 2.3 Osobitného
dojednania k Dohode o urovnaní, podľa ktorého mal byť doplatok vo výške priznanej žalovanej sumy
splatný do 30 dní od predloženia Čestného vyhlásenia o ukončení realizácie projektov žalovaným v
zmysle čl. 2.2 Osobitného dojednania k Dohode o urovnaní žalobcovi ku dňu ukončenia posledného

projektu v zmysle zmlúv o spolupráci. Nakoľko z údajov Výskumnej agentúry vyplývalo, že posledný
projekt realizovaný na základe zmlúv o spolupráci č. 414/2009/10 zo dňa 27. 08. 20019 a č. 409/2009/10
zo dňa 27. 08. 2009 bol finančne ukončený dňa 16. 03. 2015, čo znamená, že žalovaný mohol takéto
Čestnévyhláseniepredložiťžalobcovinasledujúcipracovnýdeň,t.j.dňa17.03.2015.Akbytakžalovaný
urobil, potom by 30 dňová lehota splatnosti doplatku uplynula dňa 16. 04. 2015. Uvedené znamená, že

prvým dňom omeškania žalovaného s platením odmeny/doplatku žalobcovi bol deň 17. 04. 2015 (teda
17. 03. 2015 + 30 dní), pričom pri určení prvého dňa omeškania žalovaného súd v súlade s tvrdením
žalobcu prihliadol na ust. § 36 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak účastník, ktorému je
nesplnenie podmienky na prospech (teda žalovaný), jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon
nepodmieneným.

61. Výšku úrokov z omeškania súd stanovil s odvolaním sa na ust. § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č.
21/2013 Z.z. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná ku dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu z jednotlivých faktúr (dňa 17. 04. 2015) predstavovala výšku 0,05 % ročne, takže
žalobcovi patrili úroky z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššie ako je uvedená základná

úroková sadzba, teda 8,05 % ročne. Súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z priznanej sumy
až do dňa reálneho zaplatenia tejto sumy žalovaným žalobcovi.

62. Keďže žalobca žalovaný nárok vykonanými dôkazmi na základe vyššie uvedeného dostatočne
preukázal, súd jeho žalobe ako dôvodnej vyhovel.

63. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

64. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne

aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.65. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

66. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a
trovy konania priznal žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného

sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení
s ust. § 362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (ust. § 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.