Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 27, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/23/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314207400
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2314207400.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členov

senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobkyne: GEOREAL Sereď s.r.o.,
Sereď, Novomestská 34/23, IČO: 43 899 382, zastúpenej advokátom: Mgr. Norbert Stanko, Sereď, M.
R. Štefánika 4280/30, proti žalovanému: Ing. arch. J. I., nar. XX. O. XXXX, bytom S., A. G. XXXX/XX,
o 400 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 5. mája
2016 č. k. 5C/267/2014-63 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu
400 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne od 21. januára 2014 do zaplatenia a náhradu
trov konania vo výške 24 eur, spolu s náhradou trov právneho zastúpenia vo výške 151,60 eur.
Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 517 ods. 2, § 631 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v
znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi
stranami konania došlo k uzavretiu zmluvy o dielo ústnou formou, na základe elektronickej objednávky
vykonanej žalovaným, podľa ktorej mala žalobkyňa vykonať dielo, konkrétne popisný a výškopisný

plán územia katastrálneho územia B. za cenu 400 eur. Žalobkyňa svoj záväzok splnila, dielo v zmysle
objednávky vykonala 18. októbra 2013, avšak žalovaný napriek tomu faktúru žalobkyne vystavenú 20.
januára 2014 č. 3-1/2014, splatnú 3. februára 2014, na sumu 400 eur, doposiaľ nezaplatil. Objednávka
bola preukázaná mailovou komunikáciou strán konania z 15. októbra 2013, 18. novembra 2013 a 9.
decembra 2013, z nej vyplynulo, že žalovaný si u žalobkyne dielo skutočne objednal, dielo prevzal, v
správachžiadnymspôsobomnespochybnildohodnutúcenudiela,akoanisvojzáväzokzaplatiťuvedenú
cenu diela žalobkyni (dožadujúc sa len posunu platobného termínu z rôznych dôvodov). O účelovosti

procesnej obrany žalovaného svedčilo aj jeho následné správanie sa v konaní, kedy zostal nečinným,
pojednávania sa nezúčastnil, ani žiadnym ďalším spôsobom sa nesnažil preukázať pravdivosť svojich
tvrdení. Súd mal za preukázané, že spolupráca medzi účastníkmi konania nebola ojedinelou, o čom
svedčí aj spôsob dohody o diele a jeho cene. Žalovanému preto bola uložená povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 400 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne nasledujúci deň po dni splatnosti
faktúry. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1
O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. júna

2016), v zmysle ktorého žalobkyni v konaní plne úspešnej prislúchalo právo na náhradu trov konania
voči neúspešnému žalovanému. Náhrada trov konania pozostávala z náhrady zaplateného súdneho
poplatku za žalobu vo výške 24 eur a náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 151,60 eur (prevzatie a
príprava zastúpenia 29,88 eur, spísanie žaloby 29,88 eur, zastupovanie na pojednávaní dňa 26. októbra2015 suma 29,88 eur, zastupovanie na pojednávaní 5. mája 2016 suma 29,88 eur, t. j. odmena 29,88
eur x 4, spolu s režijným paušálom 4 x 8,02 eur).

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný navrhujúc jeho zrušenie, z dôvodu neúplného
zistenia skutkového stavu veci. Žalobkyňa uvádzala tvrdenia o dlhodobej spolupráci, no neuviedla,
že ide o spoluprácu právnických osôb, keďže p. G. je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti
GEOREAL Sereď s.r.o. a žalovaný je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti Piperit s. r. o.,
Sereď, IČO: 44 239 548, s dňom zápisu 27. júna 2008, približne v uvedenej dobe spoločnosti začali

spolupracovať. Žalovaný spracováva projekty stavieb a žalobkyni dohadzoval zákazky. Vždy však ako
právnická osoba pre právnickú osobu. Ako by inak mohol spracovávať projektové dokumentácie stavieb
bez podnikateľského oprávnenia. Žiadnu faktúru voči žalovanému ako občanovi ani ako právnickej
osobe však nikdy nevystavil, iba túto jedinú, účelovo vystavenú. Geodetické práce, ktoré zadala
právnická osoba Piperit s. r. o., cestou konateľa spoločnosti, vždy boli ňou vyplatené cez pokladňu
žalobkyne. Žalobkyňa nikdy nevystavila faktúru pre spoločnosť Piperit s. r. o.. Ako konateľ spoločnosti

vždy komunikoval s konateľom spoločnosti žalobkyne. Žalobkyňa sa minimálne raz nezúčastnila
pojednávania, na ktorom bol prítomný žalovaný. Žalovaný poukázal na tvrdenia v odpore proti
platobnému rozkazu, pričom súd prvej inštancie sa nimi nezaoberal a uveril jednostranne a účelovým
tvrdeniam žalobkyne. Na základe vykonaných dôkazov súd prvej inštancie potom dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nepreveril, ako ani nepožadoval od

žalobkyne predloženie iných faktúr, čo sám tvrdil, ale nepreukázal daňovým dokladom. Žalobkyňa
veľmi dobre vedela, že spolupráca prebiehala vždy iba medzi právnickými osobami a skutočnosť, že
disponovala osobnými údajmi žalovaného je irelevantná (údaje, ktoré mala žalobkyňa sú bežne verejne
dostupné). Ak žalovaný komunikoval so žalobkyňou elektronickou formou, ako inak sa mal predstaviť
(názvom, sídlom alebo označením IČO). Zásadne sa predstavuje menom. Právnická osoba Piperit s. r.

o. platila za iné zákazky výlučne v hotovosti a zrejme cez pokladňu žalobkyne. Projektovanie stavieb ako
samostatne zárobkovo činná osoba (živnostník) ukončil žalovaný k 31. decembru 2008 a živnosť zrušil.
Výlučne podniká iba prostredníctvom právnickej osoby od 10. októbra 2008. Žalobkyňa o uvedených
skutočnostiach vedomosť má. Žalovaný nemá preto procesnú spôsobilosť a žaloba mala smerovať
výlučne voči právnickej osobe Piperit s. r. o..

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdiť. Žalovanému vystavila faktúru za vykonané geodetické práce ako osobe, ktorá si ich telefonicky
objednala. Žalovaný po obdržaní faktúry prestal so žalobkyňou komunikovať, zatajoval sa. Žalobkyňa
disponovalasúdajmižalovanéhoakofyzickejosobyanatietoúdajebolavystavenáfaktúra.Neboldôvod

vystaviť faktúru na žalovaným uvádzanú spoločnosť, pretože s ňou neuzavrela žiadnu objednávku, ani
zmluvu. V predmetnom konaní boli vytýčené dve pojednávania, na ktoré sa žalovaný zámerne, bez
ospravedlnenia nedostavil. Preto je žalobkyňa názoru, že zo strany žalovaného ide o účelové konanie.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že

odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje
zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť CSP. Odvolací súd, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci
po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP už podľa
tohto zákona. Keďže odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti a
dôvodnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa
príslušných ustanovení O. s. p.. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných

princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol
naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov konania, ktoré
začaloaleneskončilozaúčinnostiskoršejúpravyprocesnéhopráva(porov.uznesenieNajvyššiehosúdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 177/2014 z 18. augusta 2016).7. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil

v súlade s procesnými pravidlami O. s. p. (účinného do 30. júna 2016). Na zdôraznenie správnosti
rozsudku súdu prvej inštancie a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s odvolacími námietkami
žalovaného, odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

8. Medzi stranami konania nebola sporná skutočnosť uzavretia zmluvy o dielo, predmetom ktorej bolo

vyhotovenie popisného a výškopisného plánu územia katastrálneho územia B., za dohodnutú cenu diela
400 eur, vyúčtovanú na základe faktúry, vystavenej žalobkyňou žalovanému.

9. Obrana žalovaného spočívala v námietke vecnej pasívnej legitimácie v konaní, namietajúc uzavretie
zmluvy z jeho strany ako fyzickou osobou, keďže so žalobkyňou v rozhodnej dobe konal ako štatutárny
zástupca právnickej osoby Piperit s. r. o., so sídlom Sereď, ulica SNP č. 9, IČO: 44 239 548.

10. Žalobkyňa v konaní uniesla bremeno tvrdenia, ako i dôkazné bremeno, preukázaním komunikácie
so žalovaným ako fyzickou osobou. Bolo preto na žalovanom, aby preukázal svoje tvrdenie, že zmluvu
uzatváral ako konateľ právnickej osoby. Svoje tvrdenia v tomto smere však nepreukázal žiadnym
dôkazom.

11. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva. Jeho pravým zmyslom je umožniť súdu vydať
rozhodnutievprípadoch,keďurčitáskutočnosť,vsporerozhodná,nebolapreukázaná,atoivprípadoch,
keď výsledky hodnotenia dôkazov by neumožňovali súdu prijať ani záver o pravdivosti rozhodnej
skutočnosti, ale ani záver o tom, že by bola nepravdivá. I v takýchto prípadoch musí súd rozhodnúť,

v neprospech tej strany, v ktorej záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.
Dôkazné bremeno teda umožňuje súdu rozhodnúť aj v tzv. dôkaznej núdzi.

12. Vzhľadom na preukázaný spôsob komunikácie medzi stranami konania, ako aj poukaz žalovaného o
platbách za iné zákazky, výlučne v hotovosti a cez pokladňu žalobkyne, tvrdenie žalovaného, ktorý niesol

dôkazné bremeno preukázania uzavretia predmetnej zmluvy jeho osobou ako štatutárnym orgánom
právnickej osoby, nebolo žiadnym spôsobom preukázané.

13. Preukázaný skutkový stav je v sporovom konaní výsledkom dôkaznej aktivity strán konania,
ktoré boli povinné na preukázanie svojich tvrdení predložiť alebo navrhnúť dôkazy. V odpore proti

platobnému rozkazu žalovaný žiaden dôkaz nenavrhol, ako ani nepredložil a neučinil tak ani na súdnych
pojednávaniach (dňa 15. júna 2015, ktoré bolo odročené z dôvodu ospravedlnenia neúčasti zástupcu
žalobkyne, bez prejednania veci a ďalších dvoch súdnych pojednávaní 26. októbra 2015 a 5. mája
2016 sa žalovaný bez ospravedlnenia nezúčastnil). Zistený skutkový stav bol tak dôsledkom (pokiaľ
ide o tvrdenia žalovaného) procesnej pasivity žalovaného, s ktorou je spojené neunesene dôkazného

bremena tvrdení v konaní.

14. Iniciatívna pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania a podľa § 120 ods. 1
O. s. p. bola každá strana povinná označiť dôkazy na preukázane svojich tvrdení. Súd rozhodoval
podľa ustanovenia § 153 ods. 1 O. s. p. na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov

(ako i na základe skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné), teda nezisťoval skutočný stav veci,
ale skutkový stav veci, ktorý je výsledkom dôkaznej aktivity strán konania (do akej miery si splnia
svoju povinnosť označiť alebo predložiť dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, pričom miera
splnenia tejto povinnosti zásadne predurčuje skutkový záver súd, ako základ právneho posúdenia
uplatneného nároku). Odvolacia námietka žalovaného o neúplnom zistení skutkového stavu veci preto

nemohla obstáť. Rovnako ani jeho záver o nesprávnych skutkových zisteniach na základe vykonaných
dôkazov, keďže samotná skutočnosť, že žalovaný vykonával podnikateľskú činnosť prostredníctvom
právnickej osoby, nebola postačujúca na preukázanie jeho tvrdenia, vzhľadom na ústnu formu zmluvy
o dielo, ako i žalovaným tvrdený spôsob uhrádzania zákazok v minulosti (v hotovosti), čo však
nepreukazuje kontraktačné rokovania strán v konkrétnom prípade.

15. Súd prvej inštancie vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania v konaní, v ktorom žalobkyňa
na rozdiel od žalovaného predložila dôkazy. Žalovaný dôkazné bremeno svojich tvrdení neuniesol (aj v
prípade pravdivosti tvrdení žalovaného o obvyklej zmluvnej spolupráci medzi stranami konania, výsledkydokazovania by neumožňovali prijať záver o pravdivosti alebo nepravdivosti uzatvorenia zmluvy o dielo
žalovaným ako štatutárnym orgánom právnickej osoby, na základe predmetnej objednávky). S akou
právnou istotou veriteľ a dlžník postupovali v jednotlivých zmluvných vzťahoch, v takej potom znášajú

aj následky.

16. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil. Týkalo sa to aj rozhodnutia o náhrade trov konania. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v
plnomrozsahu,pretojejvznikloprávonanáhradutrovkonaniavočižalovanémuvkonaníneúspešnému.

Náhrada trov konania, ktorej výška žalovaným namietaná v odvolacom konaní nebola, pozostávala z
náhrady súdneho poplatku za podanú žalobu a z náhrady trov právneho zastúpenia, predstavujúcej
odmenu za úkony právnej služby poskytnuté zástupcom žalobkyne a režijný paušál.

17. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa bola úspešná aj v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 CSP, vznikol jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto rozhodol

tak, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

18. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.