Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 14, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/338/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210225998
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7210225998.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.

Andrey Galdunovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu Bytový podnik mesta Košice, s.r.o. , so
sídlom v Košiciach, Južné nábrežia 13, IČO: 44 518 684, proti žalovanej D. I., nar. XX.XX.XXXX, E. XX,
U., prechodne bytom L. 3, U., o zaplatenie 765,22 € s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku č.k.
11C/319/2016-63 zo 16.11.2016 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j eI. a III. výrok rozsudku.

O d m i e t a odvolanie voči II. výroku rozsudku.

N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II rozsudkom č.k. 11C/319/2016-63 z 11.11.2016 uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 765,22 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 3.10.2010 do
zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O
trovách konania rozhodol tak, že žalobca má právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Rozhodol
tak o žalobe doručenej súdu dňa 26.10.2010, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej sumy 765,22 €
s prísl. a náhrady trov konania spočívajúcej v zaplatenom súdnom poplatku za návrh s odôvodnením,

že na základe Zmluvy o nájme bytu č.013/2001 sa žalovaná stala nájomcom bytu č. XX na ulici L. č.
X v U. (zmluva uzatvorená na dobu neurčitú) a žalovanej tak vznikla povinnosť ako nájomcovi platiť
nájomné a úhrady za služby spojené s užívaním bytu. Žalobca voči žalovanej eviduje nedoplatok na
nájomnom a plneniach poskytovaných s užívaním bytu za obdobie 01-11/2007 v celkovej výške 236,01
eur a nedoplatok z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2007 vo výške 529,21 eur.
Súd prvej inštancie zohľadnil aj stanovisko žalovanej, ktorá uviedla, že byt mala v osobnom vlastníctve,
škodu nemohla zapríčiniť, z bytu sa odsťahovala a prechodný pobyt má na L. X v U.. Ďalej vo veci

odkúpenia bytu do osobného vlastníctva na E. ulici č. XX v U. uviedla, že peniaze zobrala, ale zmluvu
nepodpísala, lebo jej kupujúci sľúbil viac peňazí a navrhla, aby bol kupujúci (pán X.) predvolaný v
tomto konaní.
Súd vec právne posúdil podľa ust. § 685, § 696 ods. 1,§ 697 § 563, § 559 ods. 1,2, § 517 ods. 1,2 zák.č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spolu s § 3, § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a na základe
skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení prijal záver, že nárok uplatňovaný žalobcom v
časti istiny je dôvodný. Súd mal v danej veci za jednoznačne preukázané, že žalovaná v období od

01.01.2007 do 30.11.2007 užívala byt č. XX na ulici L. 3, U., na X. poschodí, na základe Zmluvy o
nájme sociálneho bytu č. 013/2001 a súčasne požívala služby spojené s užívaním tohto bytu, ktoré jej
poskytoval žalobca. Žalovaná za užívanie tohto bytu v rozhodnom období neuhrádzala jednak náhradu
za užívanie bytu zodpovedajúcu výške nájomného a jednak neposkytovala žalobcovi ani náhradu zaspotrebované služby, ktoré je povinná zaplatiť v prípade riadneho užívania bytu na základe vyššie
uvedenej nájomnej zmluvy. Z tohto konania žalovanej je podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že vzniknutý
nedoplatok v celkovej výške 765,21 eur (529,20 nedoplatok na službách spojených s užívaním bytu +

236,01 nedoplatok na nájomnom) je povinná žalobcovi uhradiť. Z tohto dôvodu súd žalobcovi priznal
nárok čo do istiny v uvedenom rozsahu. Súd žalobcovi nepriznal pokiaľ ide o istinu sumu 0,01€ nakoľko
túto žalobca nijakým spôsobom nepreukázal (z predloženého vyúčtovania vyplýva, že celková suma
nedoplatku je 765,21 eur). Pri posudzovaní dôvodnosti uplatnených úrokov z omeškania súd vychádzal
z toho, že žalovanej bolo doručené vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním dňa 02.09.2010,

čo potvrdila vlastnoručným podpisom na priloženej doručenke. Žalovaná predmetný nedoplatok bola
povinná uhradiť do 30tich dní od doručenia tohto vyúčtovania, t.j. do 02.10.2010. Keďže žalovaná
predmetný nedoplatok neuhradila, prvým dňom omeškania s plnením tohto peňažného dlhu žalovanej
je deň 03.10.2010. S poukazom na ustanovenia § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka a citované
ustanovenia nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., súd priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9
% a to od 03.10.2010 do zaplatenia (ku dňu 03.10.2010 základná úroková sadzba ECB predstavovala

1 %) a vo zvyšnej časti príslušenstva nárok žalobcu zamietol.
Pre úplnosť prvoinštančný súd dodal, že skutkové tvrdenia prednesené žalovanou v jej písomných
vyjadreniach súd považoval za neopodstatnené a to z dôvodu, že žalovaná v týmito tvrdeniami
nijakým spôsobom nespochybnila žalobou uplatňovanú pohľadávku žalobcu, nakoľko svojimi tvrdeniami
reagovala na nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na ulici E. XX, U.. Túto, ako to vyplýva z ňou predloženej

kúpnej zmluvy, odpredala D. X. za sumu 170 000 Sk (5642,96 €). V tejto súvislosti súd poukazuje na
ustanovenia § 151 Civilného sporového poriadku a uvádza, že účinným popretím skutkových tvrdení
žalobcu by zo strany žalovanej boli len skutkové tvrdenia týkajúce sa nájomného vzťahu ( s tým
spojených práv a povinností zmluvných strán) k bytu nachádzajúcom sa na ulici L. X, U., č. bytu XX,
X. poschodie. Za súčasnej aplikácie ust. § 177 ods. 1 písm. a) civilného sporového poriadku súd preto

nenariadil v predmetnej veci pojednávanie a rozsudok verejne vyhlásil dňa 16.11.2016.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, spolu s § 262 ods. 1,2 CSP.

2. Proti uvedenému rozsudku podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote odvolanie v plnom rozsahu
z dôvodu, že je dôchodkyňa, poberá iba 183 € mesačne, z čoho platí byt na L. č. 3, elektrinu a iné bytové

záležitosti. Žiadala, aby bolo nariadené hlavné pojednávanie, na ktorom by bola prítomná a navrhla,
aby súd prešetril list vlastníctva na E. ulici č. XX, kto je vlastníkom, ďalej navrhla, aby bola predvolaná
realitná kancelária prostredníctvom ktorej došlo k uzatvoreniu zmluvy s pánom X., kde opäť zdôraznila,
že ona zmluvu nepodpísala.

3. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca tak, že navrhol odvolanie odmietnuť, nakoľko nespĺňa
náležitosti odvolania. Zároveň vyjadril, že sa stotožňuje v celom rozsahu s napádaným rozsudkom súdu
prvej inštancie a má za to, že súd sa v jeho odôvodnení vysporiadal so všetkými návrhmi na dokazovanie
zo strany žalobkyne a náležite objasnil skutkový a právny stav veci.

4. Skôr, než odvolací súd pristúpil k samotnému prejednaniu odvolania skúmal, či sú splnené podmienky
na takéto prejednanie.

5. Žalovaná podala odvolanie proti rozsudku zo dňa 16.11.2016 „v plnom Rozsahu“, t.j. aj proti výroku,
ktorým okresný súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

6. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

7. Podľa § 386 písm. b/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

8. V zmysle citovaného ustanovenia subjektívnym predpokladom na podanie odvolania je to, že
napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vyznelo v neprospech odvolateľa. Neprospech sa spravidla
prejavuje v neúspechu vo veci samej alebo v rozhodnutí procesnej povahy, ktoré znamená pre účastníka
ujmu (napr. nepriznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, uloženie poriadkovej pokuty, nepriznanie
náhrady trov konania alebo naopak priznanie náhrady trov konania, atď.). Ak odvolanie podala sporová

strana, je povinnosťou súdu skúmať, či napadnutým rozhodnutím bolo rozhodnuté v jej neprospech,
pritom podmienkou subjektívnej prípustnosti odvolania je existencia ujmy spôsobenej napadnutým
rozhodnutím. Ujmu je potrebné posudzovať výlučne z hľadiska procesného, pričom musí vychádzať
z výroku rozhodnutia, napadnutého odvolaním. Ujma môže mať podobu formálnu, ktorá sa navonokprejavuje v odlišnosti napadnutého výroku rozhodnutia od posledného návrhu sporovej strany vo veci
samej v jej neprospech. Materiálna ujma je daná vtedy, ak rozhodnutie znevýhodňuje odvolateľa alebo
zhoršuje jeho právne postavenie.

9. V tomto prípade žalovanej zamietavým výrokom napadnutého rozsudku ujma nevznikla a to ani
formálna, ani materiálna.

10. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd odvolanie žalovanej voči II. výroku v súlade s § 386

ods. 1 písm. b/ CSP odmietol, pretože bolo podané neoprávnenou osobou.

11. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania (voči I. a III. výroku) vec podľa ust. §
385 ods. 1 CSP prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej
inštancie v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom
odvolacími dôvodmi a námietkami žalovanej uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP, spolu s konaním, ktoré

mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok vrátane výroku o
trovách konania potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je
vecne správny.

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného

vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§
219 ods. 1, 3 CSP).

13. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

14. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s
odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa nasledovné:

15. Odvolací súd pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu a konania, ktoré rozhodnutiu
predchádzalo nezistil žiadne procesné vady, v dôsledku ktorých by došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces ani iné vady konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Zároveň súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový

stav, pričom vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods. 1,2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas
konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po
preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu
prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré

z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo. Súd prvej inštancie v danom prípade
skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich správne právne závery
o právach a povinnostiach účastníkov konania.

16. Odvolací súd zdôrazňuje, že odvolacie námietky a tvrdenia nijakým spôsobom nespochybňujú

žalobou uplatňovanú pohľadávku žalobcu, pretože sa nevzťahujú na predmetnú nehnuteľnosť (t.j.
netýkajú sa nájomného vzťahu a užívania bytu č. XX, na L. ulici č. X, v U.) a preto nie sú spôsobilé
spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia, ani privodiť iné rozhodnutie vo veci.

17. Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku v ktorých sa súd prvej

inštancie dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami potrebnými pre
rozhodnutie o uplatnenom nároku, vrátane všetkých tvrdení a námietok účastníkov konania (teda aj
námietok žalovanej, na ktoré žalovaná opakovane poukazuje aj v odvolaní). Odvolací súd sa v plnom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a odkazuje naň.

18. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok vrátane výroku o trovách konania podľa ust. § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny potvrdil.19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).