Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, March 19, 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 1T/13/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818010066
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vojtech Chmelan
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3818010066.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Vojtecha Chmelana a prísediacich
JUDr. Evy Modoryovej a Vladimíra Pekaru na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. marca 2018 takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n í : 1) C. P. , nar. XX.XX.XXXX v J.,
okres Prievidza, trvale bytom L., C.. O. č. XX/XX,
okres Prievidza, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody

v Ústave na výkon trestu odňatia slobody W.,

2) I. H. , nar. XX.XX.XXXX v J.,
okres Prievidza, trvale bytom L.,
Y. č. XX/X, okres Prievidza,
t.č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby W.,

s ú v i n n í , ž e

po predchádzajúcej vzájomnej dohode po tom, ako si vopred zistili, že poškodený C. V., trvale bytom G.
číslo X, nosieva pri sebe neustále bankomatovú kartu s PIN kódom k účtu, na ktorom mal v tom čase
vyšší obnos peňazí, o čom obžalovaní mali vedomosť, spoločne v čase asi o 13.30 hodine dňa 31. júla
2017 v L. na ulici O., pri predajni K. T. na vozidle značky ŠKODA FABIA 1,9 TDI, evidenčné

číslo J.-XXX J., ktoré si obžalovaní zapožičali výlučne na jeden deň dňa 31. júla 2017 pod falošnými
dokladmi z S. Ing. G. V. - V. J. L. J., počkali na poškodeného C. V. idúceho do práce, pričom obžalovaný
C. T. sa zámerne ponúkol C. V. s tým, že ho odvezú do práce do G. G. v L., kde obžalovaný C.Š. T. tiež
s poškodeným pracoval, čo však absolútne obžalovaní nemali v úmysle a takýmto spôsobom nalákali
C. V. do predmetného osobného motorového vozidla, kde na mieste vodiča sedel obžalovaný I. Y. a
na mieste spolujazdca vodiča obžalovaný C. T., pričom vozidlo viedol I. Y., ktorý následne počas jazdy
smerom do miesta zamestnania poškodeného pri prevádzke G. G. v L. náhle zmenil smer jazdy smerom

na poľnú cestu, z pozície vodiča uzamkol dvere motorového vozidla a následne obžalovaný C. T.
od poškodeného C. V. pýtal bankomatovú kartu spolu s PIN kódom a keď mu poškodený povedal, že
kartu nemá, kričal na poškodeného aby mu kartu dal, inak ho zabije a nechá v lese, potom obžalovaní
po cca 50 metroch jazdy odstavili motorové vozidlo, obžalovaný C. T. z vozidla vystúpil a presadol si na
zadné sedadlo k poškodenému C. V., kde ho jednou rukou udieral otvorenou dlaňou do oblasti hlavy a
druhou rukou mu prehľadával odev, pričom z ľavého predného vrecka nohavíc mu vybral peňaženku,

v ktorej mal poškodený občiansky preukaz, kartičku poistenca na meno poškodeného C. V., kartu k
účtu v M. J., výpis z účtu so zostatkom z bankomatu, bankovku v nominálnej hodnote 5
eur a mobilný telefón značky HUAWAI P8 lite, následne si presadol obžalovaný C. T. späť na miesto
spolujazdca vodiča, na to z vozidla vystúpil obžalovaný I. Y., ktorý otvoril zadné dvere vozidla a začal
poškodeného udierať dreveným konárom do oblasti hlavy, po chvíli nastúpil do vozidla na miesto vodiča,
znovu uzamkol zadné dvere a pokračoval v jazde poľnou cestou a keď ich poškodený žiadal, aby
ho pustili, pustiť ho odmietli a pokračovali v jazde, po chvíli na poľnej ceste opätovne zastavili a vystúpili

z vozidla, čo poškodený C. V. využil a po vystúpení z vozidla začal utekať po ceste smerom do L., kdevšak asi po 300 metroch ho obaja obžalovaní na vozidle dostihli, zastavili pri ňom a obžalovaný C. T.
nasilu vtlačil poškodeného C. V. späť na zadné sedadlá vozidla, pričom poškodený sa povracal, kde si
k nemu obaja obžalovaní prisadli a súčasne ho otvorenými dlaňami udierali do oblasti hlavy a

vulgárne mu nadávali, pričom poškodeného C. V. potom až do nasledujúceho dňa 01. augusta 2017
vozili v uzamknutom aute po rôznych obciach, následne obžalovaní prinútili poškodeného C. V. prezliecť
si jeho zvratkami znečistené tričko za tričko čisté, ktoré mu obžalovaný I. Y. vybral z kufra auta, pričom
následne tento poškodenému uviedol, že pôjdu spolu do M. J. vybrať 1.000 eur a tak následne po tom,
ako sa s uvedeným vozidlom prepravili v ranných hodinách dňa 01. augusta 2017 do Mesta

G., obžalovaný I. Y. spolu s poškodeným C. V. dňa 01. augusta 2017 v čase asi o 08.00 hodine vošiel
do pobočky OTP banky na ulici V. číslo XXX/X v G., pričom obžalovaný C. T. čakal
vonku v odstavenom motorovom vozidle a poškodený C. V. za stálej prítomnosti obžalovaného I. Y., ktorý
poškodenému uviedol, že ak peniaze z účtu nevyberie, tak ho zavrú a už ho viac nepustia, následne zo
strachu pred obžalovanými v dôsledku ich násilného chovania vykonal výber finančnej hotovosti 1.000
eur zo svojho osobného účtu z M. J. D., a.s., W. D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pričom

uvedenú hotovosť následne poškodený odovzdal obžalovanému I. Y., následne znovu všetci nasadli do
osobného motorového vozidla značky ŠKODA FABIA evidenčné číslo J.-XXX J., kde
obžalovaní poškodeného C. V. v uvedenom vozidle proti jeho vôli vozili až do 09.00 hodiny dňa 01.
augusta 2017, kedy ho na čerpacej stanici M. v P. vyložili z vozidla bez jeho osobných vecí a dokladov,
pričom v dôsledku konania obžalovaných utrpel poškodený C. V., trvale bytom G. číslo X, otras

mozgu ľahkého stupňa a drobné poranenia s dobou narušenia obvyklého spôsobu života v trvaní 5 dní
a na odcudzených veciach celkovú škodu vo výške cca 1.175 eur,
t e d a

obžalovaní C. T. a I. Y.

spoločným konaním sa zmocnili iného proti jeho vôli a tým mu bránili užívať osobnú slobodu a hrozbou
jeho usmrtenia, ujmy na zdraví si od neho vynucovali poskytnutie plnenia majetkovej povahy, pričom
taký čin spáchali závažnejším spôsobom (ľsťou),

t ý m s p á c h a l i

obžalovaní C. T. a I. Y.

obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu v spolupáchateľstve podľa § 20 k 186 ods.1,2 písm. b)

Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 1/2014 Z.z.

a za to sa

o d s u d z u j ú

Obžalovaný C. T.

Podľa § 186 ods.2 Trestného zákona, § 42 ods.1 Trestného zákona, § 41 ods.2 Trestného zákona, § 38
ods.5, ods.7 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h), m) Trestného zákona,

§ 39 ods.2 písm. d), ods.4 Trestného zákona (per analogiam) k súhrnnému nepodmienečnému trestu
odňatia slobody v trvaní 10 (desať) rokov.
Podľa § 48 ods.3 písm. b), ods.4 Trestného zákona sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods.1 Trestného zákona, § 78 ods.1 Trestného zákona ukladá sa mu ochranný dohľad v
trvaní 2 (dva) roky.

Podľa§42ods.2Trestnéhozákonasúdzároveň zrušuje výrokotrestetrestnéhorozkazuOkresného
súdu v Prievidzi, sp. zn. 2T 183/2017 zo dňa 23.01.2018, ktorý prevzal dňa 09.02.2018, ktorý nadobudol

právoplatnosť dna 13.03.2018, ako aj ďalšie rozhodnutia naň obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.

Obžalovaný I. Y.Podľa § 186 ods.2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona,
§ 39 ods.2 písm. d), ods.4 Trestného zákona (per analogiam) k nepodmienečnému trestu

odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods.3 písm. b), ods.4 Trestného zákona sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods.1 Trestného zákona, § 78 ods.1 Trestného zákona ukladá sa mu ochranný dohľad v

trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 287 ods.1 Trestného poriadku sú obžalovaní C. T. a I. Y. povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť
poškodenému C. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. X škodu vo výške 1.005 eur.

Podľa § 288 ods.2 Trestného poriadku sa poškodený C. V. so zvyškom nároku na náhradu škody

odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Na hlavnom pojednávaní obžalovaní C. T. a I. Y. urobili vyhlásenie podľa § 257 ods.1 Trestného poriadku
tak, že po poučení o ich právach vyhlásili, že sú vinní zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Po vyhlásení obžalovaných, že sú vinní zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, prokurátor T.

prokuratúry v P. žiadal vyhlásenie obžalovaných prijať.

Súd vyhlásenie obžalovaných, že sú vinní zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, prijal uznesením
a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaní priznali spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe sa nevykoná, vykoná sa len dokazovanie ohľadne trestov a náhrady škody, oboznámil

sa so správami o povesti na obžalovaných, s odpismi registra trestov.

Súd vzhľadom na vyhlásenie a doznanie obžalovaných C. T. a I. Y. ich konanie tak, ako po stránke
subjektívnej, tak i po stránke objektívnej kvalifikoval ako obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu
v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 186 ods.1,2 písm. b) Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení

Zákona číslo 1/2014 Z.z., pretože obžalovaní spoločným konaním sa zmocnili iného proti jeho vôli a
tým mu bránili užívať osobnú slobodu a hrozbou jeho usmrtenia, ujmy na zdraví si od neho vynucovali
poskytnutie plnenia majetkovej povahy, pričom taký čin spáchali závažnejším spôsobom (ľsťou).

Obžalovaní C. T. a I. Y. svojím konaním porušili záujem spoločnosti na ochrane osobnej slobody a

majetku fyzických osôb. Súd u obžalovaného C. T. zistil poľahčujúcu okolnosť v tom, že sa k trestnej
činnosti doznal a túto oľutoval, priťažujúcou okolnosťou u obžalovaného je to, že v minulosti už bol
odsúdený a spáchal viac trestných činov. Súd u obžalovaného I. Y. zistil poľahčujúcu okolnosť v tom,
že sa k trestnej činnosti doznal a túto oľutoval, priťažujúcou okolnosťou u obžalovaného je to,
že v minulosti už bol odsúdený. Motívom konania obžalovaných bola zištnosť a snaha bezpracne získať

finančné prostriedky. Nebezpečenstvo konania obžalovaného C. T. pre spoločnosť zvyšuje skutočnosť,
že sa dopustil horeuvedenej trestnej činnosti napriek tomu, že bol v minulosti odsúdený za zločin.

K osobe obžalovaného C. T. súd zistil, že v mieste jej bydliska o ňom bližšie informácie nie sú známe,
nebol priestupkovo riešený. Z odpisu registra trestov C. T. vyplýva, že obžalovaný bol osemkrát súdne

trestaný, pričom išlo spravidla o odsúdenia pre majetkovú trestnú činnosť. Rozsudkom
Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 2T 303/2010 bol odsúdený za spáchanie zločinu krádeže v
spolupáchateľstvepodľa §20k§212ods.1,2písm.a),ods.3písm.b),ods.4písm.c)Trestnéhozákona,
za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní šesť rokov a tri mesiace so zaradením do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, z výkonu ktorého bol dňa

04. júla 2016 podmienečne prepustený so skúšobnou dobou v trvaní tri roky a naposledy bol odsúdený
trestným rozkazom Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 2T 183/2017-107 zo dňa 23. januára 2018
k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní desať mesiacov so zaradením do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, teda trestnej činnosti sa dopúšťal obžalovaný v
skúšobnej dobe jeho podmienečného prepustenia.K osobe obžalovaného I. Y. súd zistil, že v mieste jej bydliska o ňom bližšie informácie nie sú známe, bol
trikrát priestupkovo riešený pre majetkovú trestnú činnosť. Z odpisu registra trestov I. Y. vyplýva,
že obžalovaný bol osemkrát súdne trestaný, pričom išlo spravidla o odsúdenia pre majetkovú trestnú

činnosť. Naposledy bol odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní tri mesiace so
zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Súd vyhodnotiac všetky skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste u obžalovaného
C. T.Ý., vzhľadom na jeho osobu, jeho doterajší spôsob života, okolnosti prípadu, súd obžalovanému za

použitia§38ods.5,ods.7Trestnéhozákona,§36písm.l)Trestnéhozákona,§37písm.h),m)Trestného
zákona, § 39 ods.2 písm. d), ods.4 Trestného zákona (per analogiam) uloži1 súhrnný nepodmienečný
trest odňatia slobody pod dolnú hranicu takto zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní desať rokov
so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a v zmysle § 42 ods.2
TrestnéhozákonasúdzároveňzrušilvýrokotrestetrestnéhorozkazuOkresnéhosúduvPrievidzi, sp.
zn. 2T 183/2017 zo dňa 23.01.2018, ktorý prevzal dňa 09.02.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dna

13.03.2018, ako aj ďalšie rozhodnutia naň obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili svoj podklad, pretože trestnej činnosti sa dopustil pred vyhlásením trestného
rozkazu. Súd zistil v prípade obžalovaného existenciu použitia ustanovenia § 38 ods.5 Trestného
zákona, teda súd musel zvýšiť základnú trestnú sadzbu o jednu polovicu, súd potom musel vychádzať
pri ukladaní trestu zo sadzby 12 rokov a 6 mesiacov až 15 rokov. Aj napriek skutočnosti, že

v prípade obžalovaného sa jedná o osobu, ktorá sa dopúšťa majetkovej trestnej činnosti, obžalovaný
je teda v tejto oblasti recidivista, považuje súd vzhľadom na okolnosti prípadu, ako aj na tú skutočnosť,
že obžalovaný bude musieť okrem tohto trestu ešte vykonať zvyšok trestu vo veci Okresného súdu v
Prievidzi, z ktorého výkonu bol podmienečne prepustený, teda súd považoval za neprimerane prísne
ukladať trest už len v samej spodnej hranici teda 12 rokov a 6 mesiacov a preto prihliadol na

stanovisko trestno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. Tpj 55/2016 zo dňa
27.06.2017, podľa ktorého je možné v prípade uznania viny páchateľom podľa § 257 ods.1 písm. b),
písm. c) Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), ukladať trest za použitia ustanovenia
§ 39 ods.2 písm. d), ods.4 Trestného zákona per analogiam, teda ako v prípade uzavretia schválenia
dohody o vine a treste a preto súd využil toto ustanovenie a obžalovanému uložil trest pod dolnú hranicu

takto zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Z dôvodu, že obžalovaný bol uznaný vinným za obzvlášť
závažný zločin, mal ho súd pre výkon trestu zaradiť do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom
stráženia, avšak vzhľadom na okolnosti prípadu, osobu obžalovaného (dopúšťal sa výlučne majetkovej
trestnej činnosti, nikdy nebol odsúdený pre násilnú trestnú činnosť), dospel súd k záveru, že možno
použiť ustanovenie § 48 ods.4 Trestného zákona a vzhľadom k narušenosti páchateľa, ako i vzhľadom

na to, že mu nebol uložený trest nad 15 rokov a možnosť nápravy obžalovaného, súd ho pre
výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, zároveň mu
uložil aj ochranný dohľad v trvaní dva roky.
Súd vyhodnotiac všetky skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste u obžalovaného I. Y.,
vzhľadom na jeho osobu, jeho doterajší spôsob života, okolnosti prípadu, súd obžalovanému za použitia

§ 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 39 ods.2 písm. d), ods.4 Trestného
zákona (per analogiam) uložil nepodmienečný trest odňatia slobody pod dolnú hranicu takto zákonom
stanovenej trestnej sadzby v trvaní sedem rokov a šesť mesiacov so zaradením do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia. Súd musel vychádzať pri ukladaní trestu zo sadzby 10
rokov až 15 rokov. Aj napriek skutočnosti, že v prípade obžalovaného sa jedná o osobu, ktorá sa dopúšťa

majetkovej trestnej činnosti, obžalovaný je teda v tejto oblasti recidivista, považuje súd za neprimerane
prísne ukladať trest už len v samej spodnej hranici teda 10 rokov a preto prihliadol na stanovisko
trestno-právnehokolégiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,sp.zn.Tpj55/2016zodňa27.06.2017,
podľa ktorého je možné v prípade uznania viny páchateľom podľa § 257 ods.1 písm. b), písm.
c) Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), ukladať trest za použitia ustanovenia § 39

ods.2 písm. d), ods.4 Trestného zákona per analogiam, teda ako v prípade uzavretia schválenia
dohody o vine a treste, preto súd využil toto ustanovenie a obžalovanému uložil trest pod dolnú hranicu
takto zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Z dôvodu, že obžalovaný bol uznaný vinným za obzvlášť
závažný zločin, mal ho súd pre výkon trestu zaradiť do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom
stráženia, avšak vzhľadom na okolnosti prípadu, osobu obžalovaného (dopúšťal sa výlučne majetkovej

trestnej činnosti, nikdy nebol odsúdený pre násilnú trestnú činnosť), dospel súd k záveru, že možno
použiť ustanovenie § 48 ods.4 Trestného zákona a vzhľadom k narušenosti páchateľa, ako i vzhľadom
na to, že mu nebol uložený trest nad 15 rokov a možnosť nápravy obžalovaného, súd ho pre výkonuloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, zároveň mu uložil
aj ochranný dohľad v trvaní dva roky.

Súd mal za to, že takto uložené nepodmienečné tresty budú v dostatočnej miere vplývať na prevýchovu
obžalovaných a splnia aj svoj prevýchovný účel.

Poškodenýsiriadneavčasuplatnilnároknanáhraduškody,škodaboladokladovaná,pretosúdvzmysle
§ 287 ods.1 Trestného poriadku zaviazal obžalovaných k náhrade škody tak, ako je to uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Pokiaľ si poškodený uplatnil nárok za odcudzený mobilný telefón,
tak súd poukazuje na to, že tento bol vrátený, preto súd poškodeného so zvyškom nároku na náhradu
škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
vyhlásenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.