Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, December 15, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/296/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111230856
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8111230856.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Zlaty Simkovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu Bytové družstvo Prešov, Bajkalská
32, Prešov, zastúpeného JUDr. Johanou Bertovou, advokátkou, so sídlom v Prešove, Bajkalská 30 proti
žalovaným 1. I. S., nar. XX. XX. XXXX, 2. Z. S., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom I. I. 218, zastúpených
JUDr.IgoromŠafrankom,advokátom,sosídlomvoSvidníku,ul.Sovietskychhrdinov163/66ozaplatenie

2 760,54 Eur s prísl., o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 14. 04. 2015,
č. k. 12C/253/2011-243 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovaným v 1.a 2.rade uložil povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiťžalobcovi2760,54Eurdo3dníodprávoplatnostirozsudku.Uložilmutiežpovinnosť

zaplatiťspoločneanerozdielnetrovykonaniatitulomzaplatenéhosúdnehopoplatku126,60Euratitulom
trov právneho zastúpenia 815,06 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalovaným vznikol nedoplatok za obdobie od
júna 2010 do októbra 2011 vo výške 2 760,54 Eur. Predmetný byt nadobudli žalovaní na základe zmluvy
o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 21. 01. 2008. Právny základ, ani výšku uplatnenej

pohľadávky žalobcu žalovaní nepopierali. Žalovaní však vzniesli započítaciu námietku a poukazovali
na svoju úhradu, ktorú vykonali prostredníctvom tretej spoločnosti žalobcovi dňa 11. 01. 2008, ktorou
uhradili predchádzajúci dlh na nájomnom a následne v časti 84 979 Sk vzniknutého preplatku navrhovali
tento započítať na uplatňovanú pohľadávku žalobcu v tomto konaní. Započítaciu námietku žalovaných
súd prvej inštancie posudzoval ako obranu proti návrhu žalobcu. Pohľadávka, ktorú žiadali žalovaní
na započítanie vo vzťahu k žalobcovi bola uplatnená titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré získal

ako prospech bez právneho dôvodu, táto pohľadávka mala byť uhradená úverovou spoločnosťou dňa
11. 01. 2008 a žalovaní si túto pohľadávku vo vzťahu k žalobcovi uplatnili po prvýkrát na súde dňa
23. 03. 2012. 3-ročná premlčacia doba tak uplynula 11. 01. 2011, a preto na túto obranu žalovaných
nebolo možné prihliadnuť a súd prvej inštancie tak uznal námietku premlčania uplatnenú zo strany
žalobcu ako opodstatnenú. Súd prvej inštancie tiež podotkol, že proti žalobu žalovaných o určenie
neprijateľnosti zmluvných podmienok podľa čl. 3 bod 4 zmluvy o výkone správy zo dňa 30. 01. 2008 a

primerané finančné zadosťučinenie vylúčil na samostatné konanie, a preto k námietkam vyplývajúcim
z tejto argumentácie sa v tomto rozhodnutí nevyjadroval. Z toho dôvodu, že o tomto predmete konania
bude potrebné rozhodovať v samostatnom konaní, pretože, aj keď žalobný návrh žalobca opieral aj o
zmluvu o výkone správy, túto v časti posúdenia primeranosti zmluvnej pokuty vo výške 0,25 % denne v
tomto konaní žalobca nežiadal, a preto ani toto súd prvej inštancie nepreskúmaval. Pokiaľ ide o obranu
žalovaných v časti zaplatenia sumy 1 246,22 Eur dňa 07. 05. 2010 - zrejmé zmluvnú pokutu s tým, že

táto suma mala byť zaplatená na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorej určenia sa domáhali
rovnako až protižalobou v tomto konaní a súd ju vylúčil na samostatné konanie, posúdenie či ide obezdôvodné obohatenie je možné až po vyriešení otázky či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Preto ani na túto obranu v danom štádiu konania súd neprihliadal. Nároky žalobcu pozostávajú z
nesporných mesačných zálohových platieb, ktoré žalovanými uhradené neboli. Výšku týchto platieb

žalovaní nerozporujú, okrem snahy poníženia uplatnenej sumy započítaním platieb, ktoré realizovali
v skoršom období na iné pohľadávky s tým, že tieto má súd posúdiť ako bezdôvodné obohatenie a
presunúť ich na to, že nimi boli zaplatené zálohové platby spojené s užívaním bytu. Faktom je, že
žalovaní neuhrádzajú doteraz pravidelné mesačné zálohy a majú, aj v minulosti mali legálnu možnosť,
napr. pri výške zmluvnej pokuty v zmluve o výkone správy presadiť zmenu v tejto zmluve hlasovaním

vlastníkov bytov. Žalobe preto ako opodstatnenej vyhovel a o trovách konania strán rozhodol podľa §
142 ods. 2 O. s.p..

3. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie tak žalobca, ako aj žalovaní. Pokiaľ ide o odvolanie
žalobcu, toto smeruje proti výroku o trovách konania, keď nesúhlasí s tým, že trovy právneho zastúpenia
boli priznané až od 26. 03. 2014. Mal za to, že je bez právneho významu, že trovy boli uplatnené až

po poslednom rozhodnutí súdu a nie do 3 dní od 19. 11. 2013. Navrhol preto v tejto časti rozsudok
zmeniť tak, aby žalovaným bola uložená povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne trovy konania titulom
zaplateného súdneho poplatku 126,60 Eur a titulom trov právneho zastúpenia v sume 1 666,78 Eur.
Žalobca si tiež uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaní navrhli rozsudok zrušiť a vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Nesúhlasia s rozhodnutím súdu prvej inštancie majúc za to,

že súd nesprávne zistil skutkový stav veci a nesprávne vec právne posúdil. Z dokazovania vyplýva, že
žalobca uplatnil nárok vo výške 2 760,54 Eur a je nesporné, že žalovaní zaplatili na predošlý dlh sumu
60 273,30 Sk v roku 2008, sumu celkovo až 145 252,50 Sk, čo predstavuje 4 821,49 Eur. Z platby v
roku 2008 zostal preplatok 84 979 Sk, čo je 2 8 20,78 Eur. Podľa zásad tvorby zálohových platieb a
vyúčtovania nákladov súvisiacich s bývaním platných v rozhodnom období mal správca bytu vyplatiť

preplatky za rok 2008 do 31. 05. nasledujúceho roka, a teda do 31. 05. 2009. Žalobca tak neurobil, podľa
názoru žalovaných táto suma 2 820,78 Eur je stále preplatok a nesúhlasia tak s právnym posúdením
námietky premlčania uplatnenej zo strany žalobcu vo vzťahu k započítacej námietke z ich strany. Ak súd
zistil, že žalovaní si uplatnili túto sumu vo vzťahu k žalobcovi prvýkrát do 23. 03. 2012 tak premlčacia
dobaneuplynula11.01.2011,ale31.05.2012aešteo30dníneskôr,lebolehotanavyplateniepreplatku

bola 30 dní od vyúčtovania. Suma, ktorú zaplatili v roku 2008 naviac nemôže mať inú právnu povahu
ako preplatok z vyúčtovania. Žalobca si nemohol hneď započítať na trovy súdneho konania, nakoľko
náhrada trov je výsostne procesným inštitútom a bez výroku súdu o náhrade trov konania žiaden takýto
nárok neexistuje. To platí aj o neprijateľnej zmluvnej podmienke, ktorá ak je neprijateľná, je absolútne
neplatnou, a preto na ňu mal súd prihliadať aj v tomto konaní z úradnej moci a na túto povinnosť nemá

žiaden vplyv vylúčenia rozhodovania o neprijateľnosti zmluvnej podmienky na samostatné konanie.
Žalobca si preto nemohol hneď započítať ani na neexistujúcu zmluvnú podmienku podľa čl. 3 bod 4
zmluvy o výkone správy. Z toho potom plynie, že suma, ktorú si žalobca uplatnil, resp. ktorú mu súd teraz
priznal, je uhradená z preplatku z roku 2008. Správca zároveň neoznámil číslo účtu bytového domu,
na ktorý sa majú platiť preddavky na úhradu za poskytované plnenie v zmysle čl. 2 zmluvy o výkone

správy. Žalobca ako správca bytov nezabezpečuje poskytovanie služieb spôsobom umožňujúcim ich
riadne vykonávanie, teda spôsobom vyplývajúcim z § 8 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov. Žalovaní stále platia úhrady na jeden účet bytového družstva, ktorý má bytové družstvo
zriadený ako svoj vlastný účet, čo je v rozpore so zákonom. Žalobca navrhol rozsudok vo veci samej ako
vecne správny potvrdiť. Zdôrazňujú, že bolo už v minulosti konštatované rozhodnutím súdu, že námietky

žalovaných o údajnom preplatku (platba realizovaná s úverovou spoločnosťou Y.) neobstoja ako obrana,
nakoľko s touto úhradou žalovaní súhlasili a zároveň tento nárok je premlčaný, čo správne posúdil aj
súd prvej inštancie.

4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v ust. § 379, § 380 a §

381 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) spolu s konaním, ktoré
jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a zistil, že
nie sú dané podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu rozsudku, ktorý je nepreskúmateľný pre absenciu
dostatočných dôvodov a zároveň súd prvej inštancie sa nezaoberal všetkými okolnosťami podstatnými
pre správne rozhodnutie vo veci.

5. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov, vlastníci bytov a nebytových
priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy,
poukazovaťpreddavkymesačnevopreddofonduprevádzky,údržbyaopráv,atoodprvéhodňamesiacanasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. Výšku preddavku do fondu
prevádzky, údržby a úprav určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden
rok tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu,

spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako
aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v
dome vykonávajú úhrady do fondy prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu;
ak je súčasťou bytu balkón, loggia alebo terasa pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu
sazarátavadoveľkostispoluvlastníckehopodielu25%zpodlahovejplochybalkóna,loggiealeboterasy.

6. Je zrejmé, že žalobca vo vzťahu k žalovaným v tomto konaní uplatňuje nárok na zaplatenie sumy v
celkovom rozsahu 2 760,54 Eur s prísl., v dôsledku toho, že neboli uhradené mesačné zálohové platby
(tzv. predpis) za obdobie mesiacov 7. - 12. 2010 po 171,99 Eur, za mesiac január 2011 v sume 171,99
Eur, za mesiace 2. - 6. 2011 po 172,05 Eur, ako aj za mesiace 7. - 10. 2012 po 178,22 Eur. Podľa žalobcu
žalovaní tiež neuhradili nedoplatok vyúčtovania za rok 2009 v sume 283,44 Eur a v ich prospech sa

započítala naviac platba uhradená vo výške 146,39 Eur a preplatok z vyúčtovania za rok 2010 v sume
153,57 Eur. Vo vzťahu k preplatku za obdobie roka 2011 vo finančnom vyjadrení 250,03 Eur žalobca
poukazoval na to, že tento odpočítavaný v tejto právnej veci ako nadbytok z vyúčtovania pri rozdiele
predpisovareálnespotrebovanýchslužiebnieje,kjehozapočítaniudošlovrámcinárokuuplatňovaného
v konaní vedenom na základe samostatnej žaloby pod sp. zn. 10C/383/2012 Okresného súdu Prešov.

7. Žalovaní v priebehu konania uplatnili započítaciu námietku vo vzťahu k danému nároku žalobcu
argumentujúc tým, že dňa 11. 01. 2008 z ich úveru prostredníctvom úverovej a lízingovej spoločnosti
Y. a. s., P. bolo žalobcovi zaplatené plnenie v celkovom rozsahu 145 252,50 Sk (4 821,49 Eur), keď
podľa žalovaných je evidentné, že žalobcovi zaplatili podstatne viac ako bol ich reálny dlh vzniknutý v

súvislosti s neuhrádzaním stanovených mesačných platieb správcovi bytu. Žalovaní poukazujú na to,
že vo vzťahu k žalobcovi plnili viac, pokiaľ ide o sumu 84 979 Sk (2 820,78 Eur) a vo vzťahu k tejto sume
vzniesli námietku započítania k nároku uplatnenému žalobcom.

8. V súvislosti s úhradou dlhu zo strany žalovaných 11. 01. 2008 v spomínanej sume 145 252,50 Sk

je zrejmé, že dlh na istine žalovaných v tom čase predstavoval 60 273,30 Sk, poplatok z omeškania
predstavoval 42 262 Sk, sumu 31 427 Sk tvorili trovy konania žalobcu v konaní 10C/104/2007, 5
445 Sk boli trovy konania vedeného pod sp. zn. 28Ro/30/2007, 200 Sk boli trovy konania sp. zn.
28C/145/2005, 4 931,20 Sk predstavoval po poplatok z omeškania v iných bližšie nešpecifikovaných
súdnych konaní a suma 714 Sk predstavovala poplatok za overenie podpisov (vyjadrenie žalobcu č. l. 41

- 42). Žalovaní poukazovali na to, že údajné trovy konania neboli kryté právoplatným rozhodnutím súdu
a pokiaľ ide o účtovaný poplatok z omeškania v rozsahu 0,25 % denne z dlžnej sumy, tento predstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý z ich strany nemal
byť uhrádzaný.

9. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

10.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia

doba je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvýkrát.

11. Započítanie podľa § 580 Občianskeho zákonníka je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich
pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na
započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o

dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej
pohľadávky a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu, pohľadávky
musia byť spôsobilé na započítanie s tým, že k započítaniu nedochádza automaticky len čo sa
pohľadávky stretli, vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho
vzťahu.

12. Prípadnú námietku premlčania vzájomnej pohľadávky môže účastník úspešne uplatniť len vtedy,
keď vzájomná pohľadávka bola premlčaná už v čase, keď sa pohľadávky stretli. Stretnutie vzájomných
pohľadávok samo o sebe nemá právne účinky. Tie nastávajú až kompenzačným prejavom, a to extunc, teda ku dňu stretnutia pohľadávok. Pre posúdenie otázky premlčania vzájomnej pohľadávky je
rozhodná doba stretnutia pohľadávok a nie doba, kedy bol urobený prejav smerujúci k započítaniu.
Právnym následkom započítania je zánik vzájomných pohľadávok, pokiaľ sa vzájomne kryjú; zánik

nastáva okamihom, keď sa stretli ako pohľadávky spôsobilé na započítanie a nie až od kompenzačného
prejavu, resp. od doby, keď takýto prejav došiel druhej strane. Právne účinky nastávajú ku dňu stretnutia
vzájomných pohľadávok, ak sú splnené všetky predpoklady pre započítanie, a to ako bolo vyššie
spomínané vzájomnosť pohľadávok, plnenie rovnakého druhu, spôsobilosť pohľadávok na započítanie
a prejav smerujúci k započítaniu. Započítací prejav možno účinne urobiť až po tom, keď sa pohľadávky

stretnú. K tomuto okamihu nastávajú aj následky započítania, teda zánik pohľadávok v rozsahu, v akom
sa vzájomne kryjú (do pozornosti Komentár Občianskeho zákonníka, autor Jaromír Svodoba a kolektív,
V. vydanie, Eurounion).

13.Súdprvejinštanciesapretovďalšomkonanídôslednevyporiadasnámietkouzapočítaniauplatnenej
zo strany žalovaných a so súvisiacou námietkou premlčania tohto nároku, keď v tejto súvislosti bude

potrebné posúdiť v zmysle vyššie uvádzaných záverov okamih rozhodnej doby stretnutia pohľadávok a
či v tejto dobe už vzájomná pohľadávka mohla byť premlčaná. Žalovaní zároveň s uplatnenou námietkou
premlčania zo strany žalobcu, pokiaľ ide o ich vzájomný návrh poukazovali v priebehu konania aj na
to, že žalobca prijal ich plnenie plynúce z neprijateľnej zmluvnej podmienky, v dôsledku čoho nemôže
platiť objektívna 3-ročná premlčacia doba určená § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ale v tomto

prípade je potrebné aplikovať 10-ročnu objektívnu premlčaciu dobu. Z obsahu spisu nie je zrejmé,
ako sa s touto námietkou žalovaných súd prvej inštancie vyporiadal. V zmysle uvedeného sa tak javí,
že započítací prejav žalovaných je potrebné posudzovať so zohľadnením a vysporiadaním sa s ich
námietkou, že vo vzťahu k poplatku z omeškania, ktorý bol z ich strany uhrádzaný v januári 2008
ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda neplatnú. Je pravdou, že žalobca si v tomto konaní

neuplatňuje zmluvnú pokutu, či poplatok z omeškania vo výške 0,25 % denne, avšak na neprimeranosť
tejtosankciepoukazovaližalovanívichzapočítacejnámietke,argumentujúctým,ževminulostiuhrádzali
aj tento sankčný poplatok. Na základe tohto postupu bude následne možné urobiť záver o tom, či nároky
uplatňované žalovanými voči žalobcovi na započítanie sú skutočne premlčané.

14. Odvolací súd za tejto situácie napadnutý rozsudok zrušil postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP
a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie tak, ako to určuje § 391 ods. 1 CSP s tým, že v novom
rozhodnutí o veci sa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).