Rozhodnutie Judgement was issued on Friday, May 12, 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 1T/60/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114010630
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Trnková
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4114010630.7

Rozhodnutie

Okresný súd Nitra v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Trnkovej a prísediacich Márie
Kasperkevičovej a Viery Pňačekovej v trestnej veci proti U. M. R. F.. pre zločin opustenia dieťaťa podľa
§ 206 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.5.2017
rozhodol

r o z h o d o l :

Obžalovaní :

1./ U. M. D. Z. G. Á. E. D. X. Á., narodená X.X.XXXX X. G., trvale bytom O. X. O. Ž. Č. XXX,
nezamestnaná, t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra
od 3.10.2016,

2./ U. M. D. Z. G. Á. E., narodený X.X.XXXX X. K. U., trvale bytom O. X. O. Ž. Č. XXX, nezamestnaný,

s ú v i n n í , ž e :

obžalovaní U. M. R. U. M.:

X/
ako rodičia maloletých detí M. O. XX.XX.XXXX, R.K. O. X.X.XXXX, G. O. XX.X.XXXX, žiakov Základnej
školy na Levickej ulici vo Vrábľoch, M. O. XX.X.XXXX R. Š. O. XX.X.XXXX, ktoré s nimi žili v spoločnej
domácnosti v Novej Vsi nad Žitavou, napriek upozorneniam školy o nedbalej školskej dochádzke a o
dôsledkoch zanedbávania povinnej školskej dochádzky ich detí, napriek opatreniam sociálnej komisie

obce a rozhodnutiam Obce Nová Ves nad Žitavou z 2.11.2012, ktorá prejednávala zanedbávanie
starostlivosti o povinnú školskú dochádzku U.. M. R. U.. M. a uložila obžalovaným aj finančné sankcie
a napriek pravidelným návštevám rodiny, neprijali žiadne opatrenia a nevyvíjali žiadny výchovný vplyv
na to, aby ich deti riadne a pravidelne navštevovali školu, preto:

- 2 - 1T/60/2014 - 582

- U. M. v školskom roku 2009/2010, 2010/2011, 2011/2012 a v školskom roku 2012/2013 do 28.3.2013
bezdôvodne vymeškal spolu 937 vyučovacích hodín, ktoré mal neospravedlnené,
- U. R. v školskom roku 2009/2010, 2010/2011, 2011/2012 a v školskom roku 2012/2013 do 28.3.2013
bezdôvodne vymeškala spolu 629 vyučovacích hodín, ktoré mala neospravedlnené,

- U. G. v školskom roku 2009/2010, 2010/2011, 2011/2012 a v školskom roku 2012/2013 do 28.3.2013
bezdôvodne vymeškal spolu 786 vyučovacích hodín, ktoré mal neospravedlnené,
a maloleté deti Š. v školskom roku 2011/2012 a M. v školskom roku 2009/2010 neprihlásili do prvého
ročníka povinnej školskej dochádzky, čím výrazne zanedbali nielen ich vzdelanie a výchovu, ale aj ďalšie
spoločenské a pracovné uplatnenie svojich detí,

2./ako rodičia maloletých detí M. O. XX.XX.XXXX R. M. O. XX.X.XXXX, ktoré s nimi žili v spoločnej
domácnosti v Novej Vsi nad Žitavou, svoje deti nevychovávali, nestarali sa o svoje deti, nevenovali im
pozornosťanekontrolovaliichsprávanie,pretomal.M.dňa11.1.2012odcudzilvoVrábľochopakovane3

kusy železných roštov, koncom letných prázdnin v roku 2012 fyzicky napadol vo Vrábľoch poškodeného
C. U., pretože mu nechcel dať 1,-euro, mal. M. dňa 15.8.2012 v herni Royal vo Vrábľoch odcudzil 7
krabičiekcigarietamobilnýtelefón,dňa17.10.2012vovečernýchhodináchvTescuvoVrábľochodcudzil
13 kusov čokolád značky Milka, v dôsledku čoho konanie ich maloletých detí bolo prejednávané políciou,
pretože sa dopustili protizákonného konania,

3./
dňa 21.3.2013 v rodinnom dome v Novej Vsi nad Žitavou číslo XXX, okres Nitra nechali opustené
svoje maloleté deti M. O. XX.XX.XXXX, R. O. X.X.XXXX, G. O. XX.X.XXXX, M. O. XX.X.XXXX, Š.R.
O. XX.X.XXXX, R. O. X.X.XXXX R. U. XX.X.XXXX tak, že odišli do Českej republiky a vrátili sa v
presne nezistenom dni po 27.3.2013, pričom deťom nezabezpečili žiadny dozor a žiadnu starostlivosť,

dostatočné množstvo jedla, nenechali im ani finančné prostriedky na nákup jedla, v dome deti
nemali elektrinu ani vodu, nekúrilo sa, deti neboli dostatočne oblečené, nemali zabezpečené základné
hygienické potreby, vchodové dvere do domu boli zamknuté a deti chodili cez okno, boli hladné, uzimené
a špinavé, preto si boli pýtať jesť, umyť sa a zohriať u susedov, pričom v čase skutku maloletá R. R.
U. nemali ani šesť rokov a mal. M. je dieťaťom s ťažkým zdravotným postihnutím, preto po intervencii

Obce Nová Ves nad Žitavou boli všetky deti dňa 27.3.2013 kurátorkami Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Nitra ihneď odovzdané do Detského domova v Nitre a na základe uznesenia Okresného súdu
Nitra sp. zn. 26PPOm/2/2013 z 28.3.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.3.2013, boli všetky
deti dočasne zverené do starostlivosti Detského domova v Nitre, pretože maloleté deti M. sa ocitli bez
akejkoľvek starostlivosti a bol ohrozený ich život a zdravie,

4./
ako rodičia maloletých detí G. O. XX.X.XXXX, žiaka Základnej školy v Novej Vsi nad Žitavou a M. O.
XX.XX.XXXX, žiaka Základnej školy v Novej Vsi nad Žitavou, u ktorých bola dňa 27.2.2014 ukončená
ústavná starostlivosť, potom čo si deti

- 3 - 1T/60/2014 - 583

prevzali z Detského domova v Nitre a žili s nimi v spoločnej domácnosti a prihlásili ich na povinnú školskú
dochádzku do Základnej školy v Novej Vsi nad Žitavou, do ktorej boli deti prijaté dňa 4.3.2014, do tejto

základnej školy ani raz neprišli a od 4.3.2014 do 30.6.2014, kedy skončil školský rok, sa nezúčastnili ani
jednej vyučovacej hodiny, obžalovaní s deťmi odišli do Českej republiky, kde deti školu nenavštevovali a
to napriek predchádzajúcim opatreniam a rozhodnutiam Obce Nová Ves nad Žitavou, ktorá prejednávala
obžalovaných pre zanedbávanie starostlivosti o povinnú školskú dochádzku ich detí v dôsledku čoho,
maloletý G. v školskom roku 2013/2014 do 13.5.2014 bezdôvodne vymeškal najmenej 219 vyučovacích

hodín, ktoré mal neospravedlnené,
maloletý M. v školskom roku 2013/2014 do 13.5.2014 bezdôvodne vymeškal 241 vyučovacích hodín,
ktoré mal neospravedlnené,
čím výrazne zanedbali nielen vzdelanie, ale aj výchovu a ďalšie spoločenské a pracovné uplatnenie
svojich detí,

t e d a :

v bode 1./
obžalovaní U. M. R. U. M. každý samostatne:

úmyselne vydali osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnili
viesť záhaľčivý život, čin spáchali závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na viacerých osobách,

v bode 2./:
obžalovaní U. M. R. U. M. každý samostatne:úmyselne vydali osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnili
dopúšťať sa konaní, ktoré sú podľa osobitných zákonov priestupkami,

v bode 3./:
obžalovaní U. M. R. U. M.

spoločným konaním opustili dieťa, o ktoré mali povinnosť sa starať a ktoré si nemôže zadovážiť pomoc

a vystavili ho tým nebezpečenstvu ublíženia na zdraví, čin spáchali závažnejším spôsobom konania -
na viacerých osobách a na dieťati mladšom ako šesť rokov,

v bode 4./:
obžalovaní U. M. R. U. M. každý samostatne:

úmyselne vydali osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnili
viesť záhaľčivý život, čin spáchali závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

- 4 - 1T/60/2014 - 584

t ý m s p á c h a l i:

v bode 1./
obžalovaní U. M. R. U. M. každý samostatne:

prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Trestného

zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/, j/ Trestného zákona,

v bode 2./
obžalovaní U. M. R. U. M. každý samostatne:

prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona,

v bode 3./:
zločin opustenia dieťaťa podľa § 206 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie
§ 138 písm. j/ Trestného zákona, spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona,

v bode 4./:
prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Trestného
zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.),

z a t o i m s ú d u k l a d á :

Obžalovanej U. M.:

Podľa § 206 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/, n/ Tr. zák., na
priťažujúcuokolnosťpodľa§37písm.h/Tr.zák.,spoužitím§38ods.2,3Tr.zák.a§§42ods.1a41ods.
1,2 Tr. zák. s ú h r n n ý trest odňatia slobody v trvaní 4(štyri) roky a 6(šesť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ju súd do výkonu trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia

slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd r u š í výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Nitra 5T/34/2013
- 48 zo dňa 30.9.2014, týkajúci sa Marcely Kotlárovej, narodenej 3.4.1977 v Levoči, ktorý vo vzťahu knej nadobudol právoplatnosť dňa 4.10.2014, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Obžalovanému U. M.:

Podľa § 206 ods. 2 Tr. zák. nezistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zák., s prihliadnutím na
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, 4

- 5 - 1T/60/2014 - 585

Tr. zák. a § 41 ods. 1,2 Tr. zák. ú h r n n ý trest odňatia slobody v trvaní 5(päť) rokov a 6(šesť) mesiacov
nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho súd do výkonu trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom oboch obžalovaných, svedkov C.. U.
Y., V. M., P. F. X.P. U.. L. M., U.. F. F., P.. W. B., C.. Ľ. X.M. P.. L. M., prečítaním znaleckého posudku U..

M. E. a prečítaním celého na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu.

Obžalovaná U. M. na hlavnom pojednávaní vyhlásila, že je vinná zo spáchania všetkých skutkov, ktoré
sú jej kladené za vinu v oboch obžalobách a po poučení o neodvolateľnosti tohto vyhlásenia odpovedala
na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku či:

c) rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa jej kladú za vinu,
d) bola ako obvinená poučená o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či jej bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohla radiť o spôsobe obhajoby,
f) rozumie právnej kvalifikácii skutkov v obžalobe 1T/60/2014 v bode 1/ a 2/ ako prečinu ohrozovania
mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, d/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona s použitím

§ 138 písm. b/, j/ Trestného zákona, v bode 3/ tejto obžaloby ako zločinu opustenia dieťaťa podľa § 206
ods. 1, 2 písm. a/, b/ Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona s použitím
§ 138 písm. j/ Trestného zákona a v obžalobe 4T/6/2015 ako prečinu ohrozenia mravnej
výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona s použitím § 138 písm.
b/ Trestného zákona,

g) bola oboznámená s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za prečiny a zločin jej kladené za
vinu,
h) sa dobrovoľne priznala a uznala vinu za spáchané skutky, ktoré sa v obžalobách kvalifikujú: v
obžalobe 1T/60/2014 v bode 1/ a 2/ ako prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211
ods. 1 písm. b/, d/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona s použitím § 138 písm. b/, j/ Trestného zákona, v

bode 3/ tejto obžaloby ako zločin opustenia dieťaťa podľa 206 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona s použitím § 138 písm. j/ Trestného zákona a v
obžalobe 4T/6/2015 ako prečin ohrozenia mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods.
3 písm. a/ Trestného zákona s použitím § 138 písm. b/ Trestného zákona.

Obžalovaná U. M. na všetky tieto otázky odpovedala áno. Súd prijal vyhlásenie obžalovanej, nakoľko
jej priznanie korešponduje s dôkazmi, ktoré boli vykonané v prípravnom konaní.

- 6 - 1T/60/2014 - 586

Obžalovaný U. M. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v
bode 3/ obžaloby 1T/60/2014 a nevinný je zo spáchania skutku, ktorý je uvedený v obžalobe 4T/6/2015.
Ďalej vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutkov, ktoré sú uvedené v bode 1/, 2/ obžaloby 1T/60/2014.
K veci uviedol, že poučeniu porozumel, využíva svoje zákonné právo a vypovedať nebude. Na návrh
prokurátorky boli prečítané výpovede obžalovaného U. M. z prípravného konania. Po prečítaní výpovedí

z prípravného konania obžalovaný uviedol, že súhlasí s prečítanými výpoveďami, vyšetrovateľ napísalto, čo mu povedal. Z prečítaných výpovedí súd zistil, že ku skutku, ktorý je uvedený v bode 1/ rozsudku
uviedol, že tento skutok ľutuje, všetko je pravda čo je uvedené v uznesení o vznesení obvinenia. Ku
skutkom, ktoré sú uvedené vo výroku rozsudku v bode 2/ a 3/ využil svoje zákonné právo a k nim

nevypovedal. Ku skutku, ktorý je v rozsudku v bode 4/ (obžaloba 4T/6/2015) uviedol, že s manželkou
majú sedem detí a niekedy vo februári 2014 si boli pre ne v detskom domove a hneď odišli do Čiech, do
Prahy. Snažil sa im vybaviť základnú školu v Prahe a napokon sa mu to podarilo v Prahe - Čelákoviciach.
Tam dokončili školský rok. V septembri nenastúpili R. R. G. do školy, lebo ich nahlásili na špeciálnu
školu, ale tam bolo potrebné potvrdenie od psychológa a to sa podarilo až v októbri. Od októbra chodili

do školy. M. v Čelákoviciach do školy neprijali, lebo prekročil vek a už nemal pokračovať na základnej
škole. Inde ho nezapísali. Požiadali o zapísanie detí do Základnej školy v Novej Vsi nad Žitavou, lebo to
žiadali sociálne pracovníčky a súd. Nenastúpili tam preto, lebo odišli do Čiech, ale v škole to nenahlásili.
Svedkyňa C.. U. Y., na hlavnom pojednávaní uviedla, že je starostkou obce Nová Ves nad Žitavou
a školskú dochádzku detí Kotlárových na obecnom úrade prejednávali. Rodičia boli prejednaní za
priestupok, bola im uložená pokuta 30,-- eur, ktorú doposiaľ nezaplatili. Vysvetlili im, že deti musia chodiť

do školy, ale nič sa v dochádzke detí nezlepšilo ani po pohovore a po jednaní. Toto bolo vo vzťahu
k mladším deťom, pretože dostali hlásenie zo základnej školy a oznámili im, že M. ako žiak IV. triedy
vymeškal od 1.11.2010 do 30.11.2010 68 vyučovacích hodín. Ďalšie hlásenie došlo, že od 1.10.2010 do
29.10.2010, že vymeškal M. 34 vyučovacích hodín a v tomto období rovnako aj R. 34 vyučovacích hodín.
Kevin a Anastázia od 1.12.2010 do 21.12.2010 vymeškali vyučovacie hodiny M. 40 a R. 51. Ďalšie

hlásenie im došlo, že G. od 1.12.2010 do 28.1.2011 vymeškal 57 vyučovacích hodín. Dňa 21.4.2011
zasadala komisia obecného úradu pre veci sociálne a na základe týchto hlásení zo školy predvolali
oboch rodičov, no nezúčastnili sa na zasadnutí komisie. Potom ich opakovane volali a zisťovali, čo bolo
dôvodom, že deti nechodili do školy, ale neboli tam žiadne dôvody, prečo do školy chodiť nemohli. Potom
riešili aj školskú dochádzku M., nakoľko bolo zrejmé, že už má viac ako osem rokov a ešte nechodil

do školy. Kontaktovali rodičov a upozornili ich na to, že musí chodiť dieťa do školy. Keď priestupkové
konanieneboloúčinné,oznámilicelúvecnapolícii.Nemápoznatkyotom,žebydetiniečoniekomuvzali,
alebo by sa nechovali tak, ako sa chovať majú, vie iba o tom, že chodili po domoch a pýtali si jesť. Nemá
poznatky ani o tom, že by vyvolávali nejaké konflikty. Dňa 27.3.2013 volal na obecný úrad anonymný
občan, ktorý im oznámil, že deti sú opustené a sú bez rodičov. Sociálna pracovníčka obecného úradu

ihneď informovala kuratelu, ale tá pracovníčka, ktorá mala na starosť mal. deti M., bola na dovolenke.
Apelovala na ÚPSV a R, že táto vec nemá odklad a potom išli spoločne s ich sociálnou pracovníčkou
pozrieť tieto mal. deti. Tri najmenšie deti boli u pani V. M. R. Z. R., U. R. R.. U pani M. jedli. Väčšie deti
boli doma a keď sa ich pýtali, kde sú rodičia, povedali, že mama odcestovala, že im nechala jedlo, ale
už všetko zjedli. Pýtali sa ich, prečo nie sú v škole a R. povedala, že mama ju zo školy

- 7 - 1T/60/2014 - 587
vypýtala, aby dávala pozor na mladšie deti. Prečo ostatní nechodili do školy, to im nepovedali. Zistili,
že deti sú skutočne bez dozoru, znovu volali kuratelu, pretože domácnosť bola v nevyhovujúcom stave,
porozbíjané boli okná, dvere boli zadebnené, preto deti chodili z domu cez okno. Dom je bez vody, bez
WC, v dome nie sú žiadne energie. V tom čase bolo chladno, deti boli oblečené iba tak ako v dome,

kde sa kúri. Dňa 27.3.2013 bola streda a podľa vyjadrenia občanov žijúcich na tejto ulici, rodičia detí
neboli doma od predchádzajúceho štvrtku. Povedali im to susedia. Deti tvrdili, že mali jedlo, ale sa
im minulo a v čase, keď tam boli, deti boli hladné, jedli u susedy. Ten občan, ktorý im zavolal, že sú
deti opustené, im povedal, že si chodili deti jedlo pýtať, že klopali na bránu u susedov a pýtali si jesť.
Nezisťovali od detí, či im rodičia nechali peniaze. Po príchode pracovníčok kurately deti boli odobraté

a boli umiestnené v detskom domove. Po tom, čo boli deti vrátené z detského domova rodičom, vrátili
sa obaja obžalovaní s deťmi do obce, ale neskôr tam bol už len U. M., U. M. v obci nebola. Dokonca
aj tieto Vianoce boli deti uvoľnené z detského domova, čo nepochopila, lebo dom je v nevyhovujúcom
stave, nie je tam žiadne kúrenie. Boli osobitným príjemcom dávok a to konkrétne prídavkov na deti a to
na R., M. R. G. rozhodnutím ÚPSV a R v Nitre a to v období od 28.5.2010 do 18.4.2011 a dôvodom

vyplácania osobitnému príjemcovi bolo zanedbávanie školskej dochádzky mal. detí. Potom opakovane
boli osobitným príjemcom prídavkov na deti M., R. R. G. od 22.4.2013. Podľa jej vedomostí rodičia detí
nikde nepracovali v čase, keď ich opustili. Deti v čase, keď boli opustené, chodili len cez jedno okno
a ona sama tiež tento dom pozrela iba cez to jedno okno. Elektrina určite v tom dome nie je, ani voda
nie je v dome. V miestnosti, do ktorej cez to okno videla, boli postele a nejaký nábytok. Steny boli

pomaľované. Je to nevyhovujúce bývanie pre deti. Počula od občanov, ktorí bývajú na tejto ulici, že M. sa
občas zdržuje v tomto dome so svojou priateľkou a niekedy sú tam aj deti obžalovaných. Polovicu tohto
domu kúpila obec od najstaršieho syna M. a druhá polovica domu patrí najstaršej dcére obžalovaných
R.. Je to dlhý dom, ktorý je zdevastovaný a ako vyzeral vo februári roku 2017 odovzdáva na fotografii.Tam, kde na fotografii vidieť smetisko, to je zadná časť domu, ktorú vlastní obec. Oni bývajú v prednej
časti tohto domu vo štvorci. V čase, keď obžalovaní U. M. R. U. M. opustili svoje deti a nechali ich v
rozpadnutom dome, niektoré z nich ešte nemali šesť rokov, myslí si, že to boli dve najmenšie. V ich

domácnosti bola riešiť veci sociálna pracovníčka obecného úradu. Osobne tieto veci nerieši. Obecný
úrad nič nezanedbal. Na základe hlásení rozhodli o priestupkoch oboch obžalovaných a riešili aj syna
obžalovaných M.. Chodieva pozerať ten rodinný dom zvonka, lebo ľutuje tie deti. Teraz je tam ešte väčší
neporiadok ako vidieť na tej fotografii, ktorú odovzdala. Nie je tam ani latrína, elektrina, voda, ani plyn,
ani žumpa. Nie sú tam dodržané základné hygienické normy. Viackrát upozorňovala obžalovaného M.,

aby nerozoberali zadnú časť domu, lebo sa môže na niekoho zrútiť.
Svedkyňa V. M. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v roku 2013 maloleté deti obžalovaných boli hladné
a často si chodili pýtať hlavne vodu. Š. tá sa chodievala k nej aj učiť a stalo sa, že prišla a pýtala si
od nej chlieb alebo si pýtala vodu. Deti obžalovaných nekradli, len zazvonili alebo kričali a pýtali si jesť
alebo vodu. Poslednýkrát, keď zostali samé, boli doma bez rodičov aj týždeň. Hovorili, že mama odišla
preč a asi nebol doma ani otec, keď si chodili pýtať jesť a vodu. Povedali, že mama im doma nechala

zemiaky, ale už ich zjedli. Ústa mali od kakaa a hovorili, že jedli kakao. Povedali, že mama už príde.
K nim nechodila, no vie, že deti nemali čo jesť, lebo si chodili pýtať. V dome nemali elektrinu, sociálne
zariadenie ani WC. Vždy, keď boli samé, hovorili, že mama príde, že išla nakupovať. Š. sa chodievala
ku nej aj učiť, prišla a opýtala sa, či sa môže učiť a niekedy so sebou priniesla aj malého U.Š.. V tom
čase chodila asi do I. triedy. Väčšinou sa o menšie deti

- 8 - 1T/60/2014 - 588
starala R. a tá jej tiež povedala, že mama išla nakupovať a že príde a ona sa stará o menšie deti.
Detí bolo šesť alebo sedem. Deti nespomínali, že by im rodičia nechali peniaze. Deti chodili po ulici a
väčšinou si pýtali vodu a ľudia im ju aj dali. Deti boli obriadené, nechodili do školy špinavé. Keď boli
vtedy doma samé, boli ako deti. Nežiadali ju, či sa môžu u nej okúpať, len si pýtali vodu. Keď zostali

samé, boli primerane oblečené času a boli aj obuté. Čo však presne mali obuté, nevie. K nim nechodila,
ale ten dom zvonka je hotová katastrofa. Luník II je oproti nim luxus. Je tam strašný bordel. Je tam
navláčený starý nábytok, igelitky, drevo a iné veci. Keď boli deti samé, iba ich nakŕmila a dala im vodu a
tak im pomohla, keď boli hladné a smädné. Nikde nehlásila, že sú deti samé. R. jej povedala, že mama
išla nakupovať a kázala jej, že sa má postarať o mladšie deti. Koľko bolo v tom čase školopovinných

detí, presne nevie, dve boli malé, U. R. R., tie neboli školopovinné. Keď sa ich pýtala, prečo nechodia do
školy, odpoveď bola, lebo nechodia. Potom videla na ulici auto, z ktorého vystúpili dve panie a niektoré
deti zobrali so sebou. Kde odišli ostatné deti, nevie. Za aký čas po tom, keď zobrali niektoré deti tie
panie, sa vrátili obžalovaní domov nevedela. Jej sa obžalovaní nepýtali, kde sú ich deti. Nikdy ju ani
nepožiadali o to, aby sa o ich deti postarala. Nemala žiadny konflikt s obžalovanou U. M. po tom, čo boli

deti umiestnené do detského domova. V tom období obžalovaní nepracovali. Po prečítaní výpovede z
prípravného konania svedkyňa uviedla, že súhlasí s prečítanou výpoveďou, vyšetrovateľ napísal to, čo
mu povedala. Bolo to tak, ako vypovedala v prípravnom konaní. Bola raz pozrieť v dome obžalovanej.
Veľakrát sa stalo, že deti nemali čo jesť, chodili k nej a dala im jesť. Je pravda, že keď mali dávky,
obžalovaná aj varila, ale keď sa im peniaze minuli, už bol problém. Často obžalovaná chodievala preč

z domu a so sebou brávala iba malého U. R. R.. Ostatné deti boli doma. Keď sa nasťahovali, spočiatku
mali čisto a obžalovaná sa aj starala o domácnosť. Potom však prišlo obdobie, že sa prestala starať
o domácnosť a už tam čisto nebolo. Nestalo sa, že by jej niečo ukradli alebo jej robili zle. Vie iba to,
že obžalovanému U. M. sa nechce robiť a že chodí na cintorín pre vodu. Je pravda, že ich dcéra Š. sa
chodila k nej učiť a stalo sa aj to, že sa u nej kúpala v bazéne s malým I. - jej vnukom. Je pravda aj to,

že keď obžalovaný prišiel autom, tak sa ho niekedy pýtala, prečo toľko nakúpil, ale nakupoval len vtedy,
dokiaľ mali peniaze. Obžalovaná U. M. často chodila do Vrábľov.
Z prečítaného znaleckého posudku U.. M. E. vyplýva, že obžalovaný U. M. v čase skutkov, ktoré sú mu
kladené za vinu od septembra 2009 do júna 2014 netrpel žiadnou duševnou chorobou, ktorá by mala
vplyv na jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. V priebehu týchto rokov prechodne trpel toxickou

psychózou, ktorá sa u neho rozvinula v dôsledku užívania pervitínu, jedná sa o obdobie november a
december 2012. V tomto vymedzenom období boli jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti narušené
tak, že boli vymiznuté. Okrem novembra a decembra 2012, keď trpel toxickou psychózou, vedel v
ostatnom období od roku 2009 do roku 2014 rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť
asvojekonaniemoholovládať.Vsúčasnejdobechápezmyseltrestnéhokonania.Jehopobytnaslobode

nie je z psychiatrického hľadiska pre spoločnosť nebezpečný a nie je indikované nariadiť mu ochranné
liečenie.
Súd na základe vykonaného dokazovania, mal preukázané, že sa stali skutky v bode 1/, 2/, 3/ a 4/ tak,
ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a že ich spáchali obžalovaní U. M. R. U. M..- 9 - 1T/60/2014 - 589

Obžalovaná U. M. priznala spáchanie všetkých štyroch skutkov, U. M. priznal spáchanie skutkov
uvedených v bode 1/, a 2/ rozsudku. Vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku v bode 3/ a 4/ rozsudku.

Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že obaja obžalovaní sa dopustili skutku v
bode 1/ a v bode 4/ rozsudku. Okrem vyhlásenia obžalovanej U. M., mal súd preukázané spáchanie
tohto skutku aj výpoveďou svedkyne C.. U. Y. - starostky obce Nová Ves nad Žitavou, ktorá potvrdila, že
obžalovaní ako rodičia maloletých detí boli predvolaní na obecný úrad, bolo im vysvetlené, že maloleté
deti musia chodiť do školy. Napriek tomu, že boli prejednaní v priestupkovom konaní a bola im uložená
pokuta, obecný úrad opätovne dostal hlásenie, že deti školu nenavštevujú. Na základe týchto hlásení

predvolali obžalovaných na zasadnutie komisie pre veci sociálne, ale nezúčastnili sa na zasadnutí
komisie. Potom ich opakovane volali a zisťovali, čo bolo dôvodom, že deti nechodili do školy, ale nezistili
žiadne dôvody, prečo do školy chodiť nemohli. Potom riešili aj školskú dochádzku M., nakoľko bolo
zrejmé, že už má viac ako osem rokov a ešte nechodil do školy. Kontaktovali obžalovaných a upozornili
ich na to, že musí chodiť dieťa do školy. Keď priestupkové konanie nebolo účinné, oznámili celú vec na

polícii. Okrem výpovede tejto svedkyne mal súd preukázané spáchanie týchto skutkov aj prečítanými
výpoveďami svedkov - učiteľov škôl, ktoré mali deti navštevovať a to U.. L. M., U.. F. F. R. P.. L. M. a
listinnými dôkazmi, hlavne oznámeniami škôl o zanedbávaní povinnej školskej dochádzky maloletými
deťmi M.. Z týchto oznámení bolo presne ustálené koľko vyučovacích hodín každé maloleté dieťa
bezdôvodne vymeškalo bez ospravedlnenia v jednotlivých školských rokoch. Zo správy Základní školy

Čelákovice, Kostelní 457, okres Praha - východ, vyplýva, že ich školu navštevovala len maloletá R. M..
Súrodenci G. R. M. prijatí do tejto školy neboli.

Spáchanie skutku v bode 2/ rozsudku obomi obžalovanými, mal súd preukázané nielen priznaním
obžalovanej U. M., ale hlavne záznamami Obvodného oddelenia PZ Vráble o odložení priestupkových

vecí z dôvodu nedostatku veku priestupcov. Priestupcami boli maloleté deti obžalovaných M. R.
M.. Z týchto záznamov mal súd preukázané, že boli odložené veci týkajúce sa priestupkov proti
majetku, ktorých sa dopustil dvakrát maloletý M. dňa 11.1.2012, vo veci priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu, ktorého sa dopustil opäť maloletý M. dňa 16.8.2012 a vo veci priestupku proti majetku,
ktorého sa dopustil maloletý M. dňa 15.8.2012. Obžalovaní ako rodičia nedostatočne vychovávali

svoje maloleté deti M. O. XX.XX.XXXX R. M. O. XX.X.XXXX, nevenovali im dostatočnú pozornosť a
nedostatočneichkontrovaliatakimumožnili,abymimomiestaichbydliska,mimoNovejVsinadŽitavou,
v meste Vráble spáchali tieto priestupky.
Z priznania obžalovanej U. M., z výpovedí svedkýň C.. U. Y. R. V. M. a z listinných dôkazov mal súd
preukázané, že obžalovaní sa dopustili aj skutku v bode 3/ rozsudku. Z výpovede svedkyne C.. U. Y.,

starostky obce, bolo preukázané, že dňa 27.3.2013 na Obecný úrad v Novej Vsi nad Žitavou oznámil
anonymný občan obce, že maloleté deti M.E. sú opustené a sú bez rodičov. Sociálna pracovníčka
obecného úradu ihneď informovala kuratelu a apelovala na ÚPSV a R v Nitre, že táto vec nemá odklad.
Potom išli spoločne so sociálnou pracovníčkou pozrieť tieto mal. deti. Tri
- 10 - 1T/60/2014 - 590

najmenšie deti boli u pani V. M. R. Z. R.K., U. R. R. a jedli tam. Väčšie deti boli doma a keď sa ich
pýtali, kde sú rodičia, povedali, že mama odcestovala, že im nechala jedlo, ale už všetko zjedli. Pýtali
sa ich, prečo nie sú v škole a R. povedala, že mama ju zo školy vypýtala, aby dávala pozor na mladšie
deti. Domácnosť bola v nevyhovujúcom stave, porozbíjané boli okná, dvere boli zadebnené, preto deti
chodili z domu cez okno. Dom je bez vody, bez WC, v dome nie sú žiadne energie. V tom čase bolo

chladno, deti boli oblečené iba tak ako v dome, kde sa kúri. Dňa 27.3.2013 bola streda a podľa vyjadrenia
občanov žijúcich na tejto ulici, rodičia detí neboli doma od predchádzajúceho štvrtka. Svedkyňa V.Ž. M.
uviedla, že maloleté deti obžalovaných boli hladné a často si chodili pýtať hlavne vodu. Š. sa chodievala
k nej aj učiť a stalo sa, že si pýtala od nej chlieb alebo si pýtala vodu. Deti obžalovaných nekradli, len
zazvonili alebo kričali a pýtali si jesť alebo vodu. Poslednýkrát, keď zostali samé, boli doma bez rodičov

aj týždeň. Hovorili, že mama odišla preč, povedali, že mama im doma nechala zemiaky, ale už ich zjedli.
Z týchto výpovedí ako aj z rozhodnutia Okresného súdu Nitra 26PPOm/2/2013 - 13 zo dňa 28.3.2013,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.3.2013 a opraného uznesenia k nemu a tiež z fotodokumentácie
bolo preukázané, že dňa 21.3.2013 obžalovaní nechali v rodinnom dome v Novej Vsi nad Žitavou čísloXXX svoje maloleté deti opustené, bez dozoru dospelej osoby, bez starostlivosti dospelej osoby, bez
dostatočného množstva jedla, nenechali im ani finančné prostriedky na nákup jedla, v dome deti nemali
elektrinu ani vodu, nekúrilo sa v dome, deti neboli dostatočne oblečené, nemali zabezpečené základné

hygienické potreby, preto boli hladné, uzimené a špinavé a chodili si pýtať vodu a jedlo od susedov. V
čase, keď obžalovaní opustili svoje deti a odišli do Českej republiky maloletá R. R. U. nemali ešte šesť
rokov a maloletý M. je dieťaťom s ťažkým zdravotným postihnutím. Na základe oznámenia Obce Nová
Ves nad Žitavou boli všetky deti dňa 27.3.2013 kurátorkami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra
ihneď odovzdané do starostlivosti Detského domova v Nitre. Z odôvodnenia uznesenia Okresného súdu

Nitra 26PPOm/2/2013 - 13 zo dňa 28.3.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.3.2013, vyplýva,
že je ohrozený život a zdravie maloletých detí M., pretože ich rodičia nechali bez dozoru dospelej osoby,
bez zásob potravín, v nevykúrenom dome, pričom dvere do domu sú nefunkčné a deti z domu vychádzali
cez okno, preto všetky deti boli dočasne zverené do starostlivosti Detského domova v Nitre, na Dlhej
ulici číslo 179.
Súd konanie obžalovaných v bode 1/ a 4/ rozsudku kvalifikoval u oboch ako prečin ohrozovania

mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona s poukazom
na ustanovenie § 138 písm. b/ Trestného zákona a bode 1/ aj podľa § 138 písm. j/ Trestného
zákona, pretože mal preukázané, že obžalovaní úmyselne vydali osobu mladšiu ako osemnásť
rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnili viesť záhaľčivý život, čin spáchali závažnejším
spôsobom konania - po dlhší čas a bode 1/ a na viacerých osobách. Obžalovaní tým, že nevenovali

dostatočnú pozornosť svojim deťom, nedostatočne ich kontrolovali, nezaujímali sa o ich školskú
dochádzku a tiež, že vôbec do školy neprihlásili Š. R. M., umožnili svojim deťom viesť záhaľčivý spôsob
života a tak ich vystavili nebezpečenstvu spustnutia. V bode 1/ spáchali prečin na viacerých osobách
z toho dôvodu, že sa konanie obžalovaných týkalo až piatich ich detí. V školskom roku 2013 - 2014 v
Českej republike navštevovala základnú školu len maloletá R., chlapci G. R. M. nenavštevovali školu

ani v Českej republike a ani v Novej Vsi nad Žitavou, kde boli si mali plniť povinnú školskú dochádzku.

- 11 - 1T/60/2014 - 591

Skutok uvedený v bode 2/ rozsudku súd kvalifikoval u oboch ako prečin ohrozovania mravnej výchovy
mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona, pretože z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že úmyselne vydali osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnili
dopúšťať sa konaní, ktoré sú podľa osobitných zákonov priestupkami. Obžalovaní nedostatočnou
starostlivosťou, výchovou a kontrolou umožnili svojim synom M. R. M., aby sa dopustili priestupkov, za

ktoré pre nedostatok veku nemohli byť postihnutí.

Konanie obžalovaných v bode 3/ rozsudku súd kvalifikoval ako zločin opustenia dieťaťa podľa § 206
ods. 1, 2 písm. a/, b/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j/ Trestného zákona,
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, pretože spoločným konaním opustili dieťa, o ktoré

mali povinnosť sa starať a ktoré si nemôže zadovážiť pomoc a vystavili ho tým nebezpečenstvu ublíženia
na zdraví, čin spáchali závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách a na dieťati mladšom
ako šesť rokov. Súd takto kvalifikoval toto konania obžalovaných nakoľko všetky deti boli v čase ich
opustenia maloleté, dokonca maloletá R. R. U. nemali ani šesť rokov, preto vlastnými silami nevedeli
čeliť nepriaznivej situácii, do ktorej sa dostali bez vlastného pričinenia. Tým, že ich nechali obžalovaní

opustené bez dozoru dospelej osoby, v obydlí, ktoré ich nechránilo, ale ohrozovalo vzhľadom na jeho
technický stav, vystavili ich nebezpečenstvu ublíženia na zdraví. Obaja obžalovaní vedeli, že deťom
hrozí nebezpečenstvo ublíženia na zdraví, pretože obaja vedeli, že rodinný dom, v ktorom deti nechali
opustené a odišli do Českej republiky, je dezolátnom stave, dvere sú zadebnené a deti môžu z neho
vychádzať iba cez okná, ktoré boli bez sklenej výplne. Boli si vedomí aj skutočnosti, že deti nechali bez

dostatku jedla a bez akýchkoľvek finančných prostriedkov, aby si jedlo mohli kúpiť.

Obžalovaný U. M. na svoju obranu uviedol, že v čase, keď nechali deti a odišli do Čiech, dom bol
v poriadku, všetko tam fungovalo, bola tam elektrina, aj splachovacie WC, aj kúpeľňa, ale všetko
im rozkradli. Táto obrana obžalovaného preukázaná nebola. Naopak vykonaným dokazovaním bola

vyvrátená. Hlavne výpoveďami svedkýň C.. U. Y. R. V. M., ktoré potvrdili, že rodinný dom nebol vo
vyhovujúcom stave, nebola tam voda, elektrina, kúpeľňa a WC, vchodové dvere boli nefunkčné a preto
deti vychádzali z domu a vchádzali do domu oknami. Obrana obžalovaného ku skutku, ktorý je v
rozsudku v bode 4/, že s manželkou majú sedem detí a niekedy vo februári 2014 si boli pre ne v detskomdomove a hneď odišli do Čiech, do Prahy, kde sa im snažil vybaviť základnú školu v Prahe a napokon sa
mu to podarilo v Prahe - Čelákoviciach, nebola preukázaná. Z oznámenia Základnej školy Čelákovice,
okres Praha - východ, v školskom roku 2013 - 2014 túto základnú školu navštevovala len maloletá R..

Obžalovaný U. M. je plne trestne zodpovedný za skutky, ktoré spáchal a ktoré sú uvedené vo výroku
tohto rozsudku, pretože v čase ich spáchania vedel rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania a vedel
svojekonanieajovládať.Netrpelžiadnoutakoupsychickouchoroboualeboporuchou,ktorábyspôsobila
znížila tieto schopnosti alebo spôsobila ich úplné vymiznutie.

Obžalovaná U. M.Á. z miesta trvalého bydliska nie je bližšie hodnotená. Pre priestupky bola oznámená
a aj postihnutá viackrát v rokoch 2012 a 2013. Súdne trestaná bola viackrát v Českej republike, ale tieto
odsúdenia neboli uznané na území Slovenskej republiky. Na území Slovenskej republiky bola odsúdená
trestným rozkazom Okresného súdu Nitra
- 12 - 1T/60/2014 - 592

5T/34/2013 - 48 zo dňa 30.9.2014, ktorý vo vzťahu k nej nadobudol právoplatnosť dňa 4.10.2014. Týmto
trestným rozkazom bola uznaná za vinnú z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Trestného
zákona a uložený jej bol trest povinnej práce vo výmere 80(osmdesiat) hodín, ktorý jej doposiaľ nebol
nariadený.

Obžalovaný U. M. miesta trvalého bydliska nie je bližšie hodnotený. Pre priestupky bol oznámený a aj
postihnutý v rokoch 2011 až 2013 veľakrát a aj po spáchaní skutkov pokračoval v páchaní priestupkov,
za ktoré bol oznámený a postihnutý. Súdne trestaný bol viackrát v Českej republike, ale tieto odsúdenia
neboli uznané na území Slovenskej republiky. Viackrát bol súdne trestaný aj na území Slovenskej

republiky, naposledy Okresným súdom Žiar nad Hronom pre prečin zanedbania povinnej výživy.

Súd pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu sa u oboch obžalovaných spravoval ustanovením § 34
Trestného zákona, ktorý upravuje zásady ukladania trestov. U oboch prihliadol na pomer poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností, na mieru ich zavinenia, na predchádzajúci ich spôsob života a závažnosť ich

konania.

Obžalovanej U. M. súd ukladal trest s prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l/,
n/ Trestného zákona, ktoré spočívajú v tom, že sa priznala k spáchaniu trestných činov úprimne ich
oľutovala a takto napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, najmä súdu, na

priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona, ktorá spočíva v tom, že spáchala viac
trestných činov. Súd pri ukladaní trestu obžalovanej U. M. vzal do úvahy aj skutočnosti, že trestné činy,
ktoré sú predmetom tohto konania, spáchala skôr, ako nastal účinok vyhlásenia prvého odsudzujúceho
rozsudku v jej trestnej veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 5T/34/2013. Účinok vyhlásenia
odsudzujúceho rozsudku nastal dňa 30.9.2014 a všetky skutky sa stali pred týmto dňom, preto súd uložil

súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Súd jej ukladal súhrnný trest odňatia slobody
za viac úmyselných trestných činov, z ktorých jeden je zločinom, preto sa podľa § 41 ods. 2 Trestného
zákona zvyšuje horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšieho o
jednutretinu.Sprihliadnutímnaskutočnosť,žeprevažujeunejpomerpoľahčujúcichokolností,znížilasa
horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona o jednu tretinu.

Z týchto dôvodov jej súd vymeral trest podľa základnej trestnej sadzby podľa § 206 ods. 2 Trestného
zákona, ktorá je tri až desať rokov odňatia slobody. Po zvážení všetkých týchto skutočností jej súd uložil
súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4(štyri) roky a 6(šesť) mesiacov nepodmienečne. Do výkonu trestu
ju zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, pretože doposiaľ
nebola vo výkone trestu na území Slovenskej republiky. Súd zároveň zrušil výrok o treste trestného

rozkazu Okresného súdu Nitra 5T/34/2013 - 48 zo dňa 30.9.2014, týkajúci sa U. M., ktorý vo vzťahu k
nej nadobudol právoplatnosť dňa 4.10.2014, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

U obžalovaného U. M. súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona. Pri

ukladaní trestu prihliadol na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona, ktorá spočíva v
tom, že spáchal viac trestných činov. Pri pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností u obžalovaného
prevažovali priťažujúce okolnosti, preto podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona sa zvyšuje dolná hranicazákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Súd ukladal úhrnný trest odňatia slobody za viac
úmyselných
- 13 - 1T/60/2014 - 593

trestných činov, z ktorých jeden je zločinom, preto sa podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona sa zvyšuje
horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšieho o jednu tretinu.
Trestná sadzba za najprísnejší trestný čin, zločin opustenia dieťaťa podľa § 206 ods. 2 Trestného
zákona je tri až desať rokov odňatia slobody. Upravená spodná hranica trestu podľa § 38 ods. 4

Trestného zákona je 5(päť) rokov a 4(štyri) mesiace a upravená horná hranica podľa § 41 ods. 2
Trestného zákona je až 13(trinásť) rokov a 4(štyri) mesiace. Súd uložil obžalovanému úhrnný trest
odňatia slobody v trvaní 5(päť) rokov a 6(šesť) mesiacov nepodmienečne. Do výkonu trestu ho zaradil do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich
rokoch nebol vo výkone trestu pre iný úmyselný trestný čin.

Súd o náhrade škody nerozhodol, pretože opatrovník maloletých detí M., Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny v Nitre, si nárok na náhradu škody v trestnom konaní neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, do
15(pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.