Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 26, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/18/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716212326
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5716212326.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Burika a členov senátu
JUDr. Ladislava Mejstríka, JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobcu V. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. Y.
- O., J. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Milanom Hablákom, advokátom so sídlom S., M.R. I. XX, proti
žalovanej N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. Y., P. M. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Vladimírom Kašubom,
PhD., advokátom so sídlom S., E. XX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po

rozvode, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Martin, č. k. 10Pc/16/2016-95 zo dňa
16. januára 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti, odvolaním nenapadnutej, ponecháva uznesenie nedotknuté.

Žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a žalovanej voči žalobcovi náhradu trov
konania nepriznal.
2) Mal za to, že konanie vo veci sp. zn. 5C/337/2014 sa vedie aj o nárokoch vyporiadania BSM bývalých
manželovV.I.aN.I.,pričomzačaloeštevroku2014,tedatakmerdvarokypredpodanímžalobyvkonaní

vedenom pod sp. zn. 10Pc/16/2016, je zrejmé, že toto konanie vytvára prekážku litispendencie pre
konanie 10Pc/16/2016, čiže v zmysle ust. § 159 CSP bráni ďalšiemu priebehu konania 10Pc/16/2016. O
trovách konania súd rozhodoval podľa ust. § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu
trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Zastavenie konania podľa presvedčenia
súdu procesne zavinil žalobca V. I., ak 19.10.2016 podal znova žalobu na súde, ak už vedel o tom, že
prebiehakonanievedenépodsp.zn.5C/337/2014,vktoromdokoncadňa15.05.2015vzniesolvzájomný

návrh takmer totožný so žalobou vo veci 10Pc/16/2016 a ktorý neskôr zobral späť. Teda bolo by možné
tvrdiť, že žalobca V. I. vyvolal svojou žalobou ďalšie konanie, keď už prebiehalo skôr začaté konanie o
vyporiadanie BSM na návrh jeho bývalej manželky, ktoré konanie predstavovalo prekážku litispendencie
pre konanie o návrhu V. I.. Súd však v tejto súvislosti zohľadnil tú skutočnosť, že na tejto situácii
čiastočne nesie vinu aj žalovaná, ktorá ako žalobkyňa v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/337/2014,
dostatočne zrozumiteľne a explicitne nevymedzila uplatnený nárok, aby bolo pre všetky strany sporu

zjavné a zrejmé, že v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/337/2014 je konanie vedené o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov I..

3) Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Navrhla, aby súd
rozhodnutie zmenil a priznal jej náhradu trov konania vo výške 100 %. Postup súdu prvej inštancie
bol a je priamym útokom na spravodlivý súdny proces. Z práva na nestranný súd a rovnosti strán

neostalo absolútne nič. Zásada iura novit curia bola popretá. Súd musel z pripojeného spisu zistiť, že sa
žalobca pokúšal zobrať protinávrh späť. Súd prvej inštancie tým, že nezastavil konanie, hoci už pri prvomúkone toto žalovaná žiadala, nastolil stav absolútneho popretia ust. § 159 CSP. Ďalším podaním zo dňa
19.01.2017 poukazovala na to, že súd musí ex offo zastaviť konanie. Napriek vedomosti o duplicitnom
konaní o vyporiadaní BSM, súd vytýčil pojednávanie. Až keď podaním zo dňa 18.12.2017 poukázala

na ust. § 159 CSP, súd konanie zastavil. Súd poskytol výhody protistrane. Rozhodol o náhrade trov
konania na základe jej podaní v inom konaní, ktoré navyše nie je skončené. Na záver poukázala na to,
že žije z invalidného dôchodku, ktorý ani zďaleka nedosahuje sumu 400 Eur mesačne.
4) Vo vyjadrení poukázala na to, že nároky boli uplatnené zo strany žalobcu dvakrát, a to nemá nič
spoločné s jeho aktivitou v tomto alebo inom konaní.

5) K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca. Rozhodnutie považoval za štandardné a správne, navrhol
ho potvrdiť.

6)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnuté uznesenie vo výroku o

trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Vo zvyšnej časti, t. j. vo výroku,
ktorým súd konanie zastavil, ponechal uznesenie nedotknuté.

7) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností, v tomto smere sa odvolací
súd stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§

387 ods. 2 CSP), keďže ani zo strany odvolateľky v priebehu odvolacieho konania neboli tvrdené také
skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal prvoinštančný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia.

8) Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, pokiaľ tento žiadnej zo strán náhradu trov
konania nepriznal. Aj keď bolo zrejmé, že došlo k zastaveniu konania pre prekážku litispendencie, t. j.

že prebieha iné konanie, ktoré má rovnakých účastníkov (strany konania), rovnaký predmet konania a
rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Ak nie je splnený čo len jeden znak, nejde
o tú istú vec.

9) Správne súd prvej inštancie prihliadal na ust. § 257 CSP, ktoré uvádza, že súd výnimočne neprizná

náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Základným predpokladom pre jeho
použitie v súvislosti s náhradou trov konania je preukázanie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Tieto
môžu byť dané charakterom konania alebo charakterom procesnej situácie a taktiež môžu byť dané
sociálnym aspektom strany v konaní. Musí však ísť o výnimočný prípad, ktorý má oporu v skutkovom
stave zistenom vykonaným dokazovaním. Pri rozhodovaní podľa tohto ustanovenia je taktiež potrebné

si všímať i okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoje v konaní. Zo slovného
znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu
umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k špecifikám jednotlivých
konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti zákona.
10) V danom prípade, teda súd prvej inštancie správne prihliadol na ust. § 257 CSP, jednoznačne popísal

i dôvody, ktorého viedli k takémuto záveru, a preto sa odvolací súd s takýmto názorom stotožnil v plnej
miere.

11) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko
odvolateľka - žalovaná nemala úspech v odvolacom konaní a mala by byť preto zaviazaná na náhradu

trov konania v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi, no súd videl v tomto prípade dôvody hodné
osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP. Dôvody hodné osobitného zreteľa spočívali v okolnostiach
prípadu, kedy došlo k zastaveniu konania na základe litispendencie, ktorú zapríčinili, každá svojím
dielom, obe strany konania a odvolací súd preto (aj vzhľadom na rozhodnutie o trovách na súde prvej
inštancie) nepovažoval za spravodlivé priznať trovy odvolacieho konania žalobcovi, a preto mu súd

žiadne trovy konania nepriznal.

12) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).