Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 16, 2018

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2Csp/321/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617214930
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Dubovinská

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2018:7617214930.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves sudcom JUDr. Vierou Dubovinskou, v spore žalobcu D., proti

žalovanému Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653,
zastúpenému Advokátskou kanceláriou Mária Grochová a partneri s.r.o., IČO: 36 863 017, so sídlom
Bočná 10, 040 01 Košice-Staré Mesto, o určenie bezúročnosti spotrebiteľskej zmluvy a vydanie
bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu, Advokátska kancelária

Mária Grochová a partneri s.r.o., 100 % náhrady trov konania do troch dní od ich vyčíslenia súdom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobným návrhom, doručeným súdu 24.8.2017, domáhal sa určenia, že spotrebiteľská
zmluva č. 0524675236, uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, je bezúročná a bez poplatkov a
zároveň aby žalovaný bol zaviazaný vydať žalobcovi neoprávnený majetkový prospech vo výške 639,52
eur.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 1.2.2011 uzatvoril so žalovaným zmluvu o splátkovom úvere č.
0524675236. Jednalo sa o produkt „Spotrebný úver na Čokoľvek“, v rámci ktorého mu bola poskytnutá

suma 3 000,-- eur. Podľa zmluvy bol povinný uhrádzať úver v mesačných splátkach po 59,23 eur,
celkom 119 splátok od 20.3.2011, konečná splatnosť úveru 20.1.2021. Celkom mal uhradiť sumu vo
výške 6 933,43 eur, pri výške úrokovej sadzby - Fixná do splatnosti 17,90 % p.a., v deň uzatvorenia
úverovej zmluvy, úrok z omeškania 8 % p.a., ročná percentuálna miera nákladov 22,50 %, priemerná
hodnota RPMN 18,48 %, V čase uzatvárania zmluvy o splátkovom úvere mal zriadenú živnosť na
Okresnom úrade Spišská Nová ves, číslo živnostenského registra: XXX-XXXXX. Vykonával práce pre
Lesy Slovenskej republiky. Koncom roku 2012 mu zamestnávateľ dal výpoveď a z toho dôvodu ukončil

podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom
oprávnení ku dňu 3.1.2013.

3. Žalobca uviedol, že uhradil prvú splátku vo výške 44,76 eur podľa pokynov v základných podmienkach
zmluvy o splátkovom kalendári vo februári 2011. Od marca 2011 do decembra 2012 splácal splátku
mesačne vo výške 59,23 eur inkasom z osobného účtu č. XXXXXXXXXX vedeného v Slovenskej
sporiteľni. Celkom uhradil 22 splátok, z toho 10 splátok v roku 2011 a 12 splátok v roku 2012 v sume 1

303,06 eur. V roku 2013 zostal bez akéhokoľvek príjmu. V rámci finančných možností splácali úver jeho
rodičia. Celkove tak uhradili na meno matky žalobcu, Z. H., platby vo výške 2 336,46 eur. Žalobca tak
ku dňu podania žaloby uhradil žalovanému celkovú sumu vo výške 3 639,52 eur.4. Koncom mesiaca jún 2017 prevzal od žalovaného písomnosť zo dňa 19.6.2017 „Oznámenie
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“. Následne mu bol zaslaný list žalovaného zo dňa 23.6.2017
„Oznámenie o začatí výkonu mandátnej správy“. Výzvou na zaplatenie splatnej pohľadávky bol vyzvaný

na úhradu celkového dlhu Slovenskej sporiteľni a.s., ktorý ku dňu 23.6.2017 predstavoval sumu 2 685,15
eur.

5. Keďže žalobca považoval plnenie zo zmluvy za neprimerané, zaslal žiadosť o posúdenie
spotrebiteľskej zmluvy na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Komisia pre posudzovanie

neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách konštatovala, že zmluva obsahuje rad
neprijateľných podmienok poškodzujúcich žalobcu ako dlžníka a bolo konštatované, že v zmluve
absentujú údaje podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, obsahom
zmluvy sú neprijateľné podmienky spôsobilé založiť hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa napr. poplatky, vyhlásenie spotrebiteľa v zmluve, že sa oboznámil s VOP,
úverovými podmienkami, Sadzobníkom, ustanovenie, podľa ktorého zmluvné vzťahy vyplývajúce z

úverovej zmluvy sa riadia Obchodným zákonníkom, že banka je oprávnená poplatky meniť - zmenu
sadzobníka určí banka zverejnením a tiež rozhodcovská doložka.

6. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe žalobca preukazuje jednak nezákonným zásahom
do jeho majetkových práv prostredníctvom neprijateľných, a teda neplatných zmluvných podmienok

vytvorených úmyselne žalovaným. Cieľom tohto konania žalovaného bolo získanie neoprávneného
majetkového prospechu na úkor poškodenia majetkových práv žalobcu. O bezdôvodnom obohatení sa
žalovaného na úkor žalobcu sa žalobca dozvedel až doručením stanoviska Komisie pre posudzovanie
neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách Ministerstva spravodlivosti SR a má za to, že od
tejto doby mu plynie lehota na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Naliehavý právny

záujem v tomto prípade vyplýva z potreby eliminácie nekalých praktík žalovaného. A v neposlednom
rade žalobca sa svojím podaním na súd snaží vymaniť z nerovnocenného postavenia účastníka
spotrebiteľskej zmluvy.

7. Žalovaný k žalobnému návrhu, ktorým sa žalobca domáha určenia, že úver poskytnutý na základe

zmluvy o splátkovom úvere č. 0524675236 zo dňa 1.2.2011 je bezúročný a bez poplatkov vo svojom
vyjadrení namietal, že nie je daný základný zákonný predpoklad požadovaného určenia. Poukázal
na ustanovenie § 137 písm. d) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) v
znení neskorších predpisov: „Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o ....d) určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.“ Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žaloba o

určenie právnej skutočnosti prichádza do úvahy výlučne v prípade, ak je výslovne pripustená (dovolená)
osobitnou právnou normou. Typickými príkladmi takej normatívnej aprobácie určenia právnej skutočnosti
sú žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o
dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a
notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov alebo žaloba o určenie neplatnosti

skončenia pracovného pomeru podľa § 77 a nasl. zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení
neskorších predpisov.

8. Žalobca sa však podanou žalobou domáha určenia špecifickej právnej skutočnosti, či je s úverom,
ktorý mu bol poskytnutý na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 1.2.2011, spojená sankcia v

podobe jeho bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Jedná sa o typ žalobného návrhu, ktorý žiadna osobitná
právna úprava nepripúšťa. Neexistuje žiaden osobitný predpis, ktorý by umožňoval podanie žaloby
za účelom určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Koniec koncov, žiaden taký právny predpis
žalobca v žalobe nešpecifikuje.

9. Voči žalobnému návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaný najmä namieta, že žalobca
netvrdí (neuvádza) žiadne konkrétne plnenia, ktoré mali dať údajne vzniknúť bezdôvodnému obohateniu
na strane banky. V sporovom konaní, ako je konanie vo veci samej, v ktorom platia zásady dispozičná
a prejednacia, je zásadne vecou strán sporu tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich
skutkových tvrdení. Podporne poukázal na znenie čl. 8 Základných princípov CSP a znenie ustanovenia

§ 132 ods. 1 a § 150 ods. 1 CSP, ktoré žalobcu zaťažujú povinnosťou v žalobe uviesť okrem iného
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh. Rovnocenné povinnosti ho zaťažujú aj v ďalšom priebehu konania.10. Žalovaný zdôraznil, že základným predpokladom, aby bolo možné uvažovať o vzniku práva na
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je, že vôbec došlo k nejakému plneniu zo strany osoby,
ktorá tvrdí existenciu svojho oprávnenia, voči osobe, ktorá sa mala na jej úkor obohatiť. Úplne

jednoznačne to vyplýva zo všetkých skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, normovaných
ustanoveniami § 451 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Občiansky zákonník“): „Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu,
ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov“ a § 454 Občianskeho

zákonníka: „Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.“ Jedná
sa o bezpodmienečnú požiadavku hypotézy citovaných právnych noriem - bez existencie plnenia
neprichádza rozvinutie zodpovednostného právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia vonkoncom
do úvahy. Zároveň ide o požiadavku, ktorá predchádza ostatným zložkám hypotézy týchto právnych
noriem - ak totiž vôbec nedošlo k plneniu, nemá význam ďalej skúmať, ktorá zo skutkových podstát
bezdôvodného obohatenia mohla byť v konkrétnom prípade naplnená.

11. Preto žalovaný primárne namietal, že žalobca nesplnil ani len povinnosť tvrdenia k základnému
predpokladu práva z bezdôvodného obohatenia t.j. k uskutočneniu plnenia (plnení) v prospech banky
- žalovaného. Žalobcovi nestačí tvrdiť, že ku dňu podania žaloby zaplatil celkovú sumu 3.639,52 eur,
nakoľko táto bola splácaná postupne, nie jednou platbou. Keďže sa jednalo o splátkový úver, má presne

určiť vo vzťahu ku každej platbe, ktorej vrátenia sa dožaduje, kto, kedy a koľko zaplatil a akým spôsobom
(napr. v prospech akého bankového účtu). Len voči takému kvalifikovanému tvrdeniu žalobcu môže
následne v postavení žalovaného rozvinúť náležitú procesnú obranu napr. preveriť, či skutočne išlo o
platbynaspochybnenýúver,čiišlooplatbyžalobcualeboinejosoby,činešlooplatbyzodpovednostného
charakteru napr. z dôvodu omeškania žalobcu a podobne. Žiadne také tvrdenia však zo strany žalobcu

nebolo produkované, čo je rozhodne potrebné posúdiť na ťarchu unesenia jeho bremena tvrdenia.

12. So zreteľom na právnu úpravu prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany žalovaný poprel
všetky skutkové a iné tvrdenia žalobcu, s výnimkou tvrdenia o uzavretí zmluvy o splátkovom úvere zo
dňa 1.2.2011. Naopak, žalovaný rozhodne tvrdil, že spochybnená zmluva obsahuje všetky náležitosti

vyžadované všeobecne záväznými právnymi predpismi a bola uzavretá spôsobom plne konformným s
platným právom.

13. Za procesného stavu ako je popísaný vyššie, žalobca zlyhal v riadnom tvrdení rozhodujúcich
skutočností, avšak vzhľadom na čas, ktorý uplynul od plnenia, žalovaný vzniesol z opatrnosti námietku

premlčania žalobou uplatnenej pohľadávky z dôvodu uplynutia zákonom stanovenej premlčacej doby.

14. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, z neúčasti sa písomne ospravedlnil, doručenie predvolania
bolo riadne vykázané, preto súd konal v jeho neprítomnosti v súlade s ustanovením § 180 CSP.

15. Súd vykonal vo veci dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, a to zmluvou o splátkovom
úvere č. 0524675236, štandardnými európskymi informáciami o úvere, ohlásením o mimoriadnej
splatnosti zo dňa 19.6.2017, oznámením o začatí výkonu mandátnej činnosti zo dňa 23.6.2017, výzvou
na zaplatenie splatnej pohľadávky zo dňa 27.6.2017, výzvou na zaplatenie splatnej pohľadávky -
odpoveďou zo dňa 6.7.2017, odpoveďou na žiadosť o posúdenie zmluvy z Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky z 13.7.2017, výpisom zo živnostenského registra, dokladmi o hotovostných
vkladoch a zistil nasledovný skutkový stav:

16. Žalobca dňa 1.2.2011 uzatvoril so žalovaným zmluvu o splátkovom úvere č. 0524675236. Jednalo
sa o produkt „Spotrebný úver na Čokoľvek“, v rámci ktorého mu bola poskytnutá suma 3 000,-- eur.

Podľa zmluvy bol povinný uhrádzať úver v mesačných splátkach po 59,23 eur, celkom 119 splátok od
20.3.2011, konečná splatnosť úveru 20.1.2021. Celkom mal uhradiť sumu vo výške 6 933,43 eur pri
výške úrokovej sadzby - Fixná do splatnosti 17,90 % p.a., v deň uzatvorenia úverovej zmluvy, úrok z
omeškania 8 % p.a., ročná percentuálna miera nákladov 22,50 %, priemerná hodnota RPMN 18,48
%. V čase uzatvárania zmluvy o splátkovom úvere mal zriadenú živnosť na Okresnom úrade Spišská

Nová Ves, číslo živnostenského registra: XXX-XXXXX. Vykonával práce pre Lesy Slovenskej republiky.
Koncom roku 2012 mu zamestnávateľ dal výpoveď a z toho dôvodu ukončil podnikateľskú činnosť vo
všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení ku dňu 3.1.2013.17. Žalobca tvrdil, že uhradil 22 splátok v roku 2011 a v roku 2012 v sume 1 303,06 eur. Pre účely konania
dokladoval len platby vo výške 296,46 eur a to úhrady: 240 eur dňa 23.2.2016, 56,46 eur dňa 19.3.2015.

18. Rodičia žalobcu, resp. na meno matky žalobcu, Z. H., boli uhradené platby v prospech žalovaného
nasledovne: 100 eur realizované platiteľkou Z.. H. dňa 23.12.2015, 240 eur dňa 27.11.2015, 240 eur
dňa 27.10.2015, 240 eur dňa 24.9.2015, 240 eur dňa 19.8.2015, 60 eur dňa 18.8.2017, 140 eur dňa
25.4.2016,100eurdňa29.3.2016,140eurdňa27.1.2016,240eurdňa24.7.2015,60eurdňa22.2.2016,
60 eur dňa 27.4.2016, 60 eur dňa 27.6.2016. Spolu Z. H. uhradila sumu 1920 eur. Platiteľ, N. F., uhradila

60 eur dňa 17.5.2016. Uvedenou formou žalobca dokladoval úhrady vo výške 296,46 eur plus platby
matky žalobcu vo v preukázanej výške 1 920 eur a platba ďalšej súdu neznámej osoby, N. F. vo výške
60 eur.

19. Podľa článku 8 Základných princípov CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia
dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom

hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

20. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

21. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

22. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase

uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského
úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

23. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

24. Podľa § 2 písm. a/, b/ a d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v

rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

25. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), g), k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
platnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

26. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

27. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.28. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

29. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo určené v rozhodnutí.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

30. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

31. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

32. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

33. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok

alebojednejsplátkypodobudlhšiuakotrimesiace,jeveriteľoprávnenýodzmluvyodstúpiťapožadovať,
aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

34. Podľa § 263 odsek 1 Obchodného zákonníka, strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti
zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až

272, § 273 ods. 1, § 276 až 289, § 301, § 303, § 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, §
313, § 321 ods. 4, § 324, § 340a, § 340b, § 341, § 365, § 369 až 369d, § 370, § 371, § 376, § 384, §
386 až 408, § 408a, § 444, § 458, § 459, § 477, § 478, § 479 ods. 2, § 480, § 481, § 483 ods. 3, § 488,
§ 493, § 499, § 509 ods. 1, § 592, § 597, § 655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a,
§ 669, § 669a, § 672a, § 675, § 676 ods. 1 a 2, § 711, § 720, §725, § 729, § 743 a § 771c.

35. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

36. Podľa § 215 ods. 1, 2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

37. Podľa § 232 ods. 2, 3, 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný

márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto
dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že
omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

38. Predmetom tohto konania boli nároky zo zmluvy o splátkovom úvere. V čase uzatvorenia zmluvy
o splátkovom úvere žalobca bol živnostníkom, ale v priebehu zmluvného vzťahu ukončil živnostenské
oprávnenie. Je nepochybné, že medzi účastníkmi bola uzavretá úverová zmluva v zmysle ustanovenia
§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá má povahu tzv. absolútneho obchodu (§ 261 ods. 6

Obchodného zákonníka). Zároveň ide o spotrebiteľský právny vzťah v zmysle ustanovenia § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka a zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje režim zákona č.
129/2010Z.z.vzneníúčinnomkudňuuzatvoreniazmluvy.Prespotrebiteľskézmluvyjecharakteristické,
že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopredurčil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide
spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"), čo je zrejmé aj v danej veci. V konečnom dôsledku skutočnosť,
že uzavretá zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, potvrdil aj žalobca v podanej žalobe.

39. Pri určení práv a povinností účastníkov zmluvy o úvere je potrebné vychádzať z ustanovenia §
497 Obchodného zákonníka, ktoré upravuje základné práva a povinnosti účastníkov úverovej zmluvy.
Vychádzajúc zo znenia § 497 Obchodného zákonníka, obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len
poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úroky

sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy, predstavujú cenu úveru
a dlžník je povinný platiť ich od okamihu reálneho poskytnutia peňazí do okamihu ich reálneho vrátenia,
a to či už v lehote alebo v omeškaní.

40. V danom prípade bola medzi účastníkmi uzatvorená písomná úverová zmluva. Pre určenie
práv a povinností zmluvných strán je preto potrebné vychádzať predovšetkým z obsahu úverovej

zmluvy, vychádzajúc tak zo zásady zmluvnej slobody, ktorá je základnou zásadou nielen obchodného
ale aj občianskeho práva. Táto zmluva upravila práva a povinnosti zmluvných strán vo vzťahu k
splácaniu úveru, ale aj ostatných nárokov z úveru vyplývajúcich, najmä úrokov z úveru. Pre určenie
práv a povinností zmluvných strán je tak dôležitý obsah uzatvorenej zmluvy, pokiaľ ide o platné
dojednanie. Samozrejme jednotlivé zmluvné podmienky podliehajú z hľadiska ochrany spotrebiteľa

kontrole prijateľnosti. Až v prípade, pokiaľ zmluvná úprava neobsahuje, alebo sú jej podmienky
neprijateľné, riadia sa práva a povinnosti zmluvných strán ustanoveniami Obchodného, prípadne
Občianskeho zákonníka.

41. Pokiaľ žalobca uviedol, že žalovaný v zmluve neuviedol spôsob započítania splátky úveru na

istinu, úroky a poplatky, súd dodáva, že Národná rada Slovenskej republiky dňa 12.10.2017 prijala
zákon č. 279/2017 Z. z., ktorým s účinnosťou od 1.5.2018 upúšťa od požiadavky členenia splátok
spotrebiteľského na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov. Výška, počet a frekvencia splátok
spotrebiteľa je okolnosťou týkajúcou sa predmetu plnenia a ceny plnenia, ktoré nie je možné skúmať
ako neprijateľné podmienky podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Eurokonformným výkladom

ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj
potrebný, dospel súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z. z. nemožno od
dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok
po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 odsek 2 písm.
k) citovaného zákona uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu možné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len
spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje.

42. V danom prípade z tabuľky zaradenej do bodu 1.1. zmluvy o splátkovom úvere je zrejmá výška
úveru (3 000 eur), druh a účel úveru, typ a výška úrokovej sadzby (fixná do splatnosti, 17,90 % p. a.),

úrok z omeškania (8 % p. a.), spracovateľský poplatok (79 eur), poplatok za správu úveru mesačne
odo dňa uzatvorenia úverovej zmluvy (2,99 eur), poplatok za upomienku (25 eur), výška splátky a
splatnosť (od prvého čerpania úveru do 28.2.2011 vo výške 44,76 eur mesačne, k poslednému dňu
kalendárneho mesiaca splátka vo výške úrokov a poplatkov), od 20.3.2011 vo výške 59,23 eur (ďalej len
splátka) mesačne k 20. dňu v kalendárnom mesiaci (splátka vo výške istiny, úrokov, úrokov z omeškania,

poplatkov, nákladov banky spojených s úverom), počet splátok (119 od 20.3.2011), konečná splatnosť
úveru 20.1.2021, spôsob splácania (inkasom z inkasného účtu v SLSP) s uvedením inkasného účtu a
účtu pre poskytnutie úveru, ročná percentuálna miera nákladov (22,50 %), priemerná hodnota RPMN
(18,48 %), celková čiastka spojená s úverom, ktorú musí klient zaplatiť, t.j. súčet výšky úveru a celkových
nákladov klienta spojených s úverom (6 933,43 eur). V zmysle Záverečných ustanovení zmluvy o

splátkovom úvere bod 2. klient potvrdil, že sa oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú
VOP, úverové podmienky, sadzobník a podmienky určené zverejnením, za ktorých sa bankový produkt
v zmysle úverovej zmluvy poskytuje, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Dlžník vyhlásil, že pred
podpisom tejto zmluvy bol zo strany banky písomne informovaný o zmluvných podmienkach podľa § 4
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o

zmene a doplnení niektorých zákonov a to prostredníctvom pre štandardné informácie o spotrebiteľskom
úvere. Podľa časti I. bodu 14. Základných podmienok úverovej zmluvy je konštatované oprávnenie
klienta odstúpiť od tejto zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzatvorenia. S poukazom na uvedené
súd dospel k záveru, že predmetná spotrebiteľská zmluva obsahuje všetky zákonom určené náležitostia klient bol s obsahom zmluvy náležite uzrozumený čo potvrdil aj svojim podpisom. Za daných okolností
nie je možné osvojiť si tvrdenie, že daný úver má byť kvalifikovaný ako bezúročný a bez poplatkov.

43. Podľa § 392 ods. 2, veta prvá Obchodného zákonníka, pri práve na čiastkové plnenie plynie
premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne.

44. Čo sa týka vydania neoprávneného majetkového prospechu, pre počiatok behu objektívnej
premlčacej doby je rozhodný deň, kedy k získaniu bezdôvodného obohatenia fakticky došlo. Ak je

totiž poskytované plnenie bez právneho dôvodu postupne po dielčich častiach, objektívna premlčacia
doba začína plynúť u každého dielčieho plnenia osobitne v okamžiku, kedy ku plneniu došlo. Každá
z dielčich platieb plnených bez právneho dôvodu má tak svoj samostatný právny osud, premlčuje sa
samostatne a samostatne sa posudzuje prípadné omeškanie s jeho vydaním. Skutočnosť, že žalobca
vyzval žalovaného k vydaniu všetkých bezdôvodne poskytnutých platieb ich súhrnným vyčíslením,
nemôže nič zmeniť na tom, že tým požaduje vydať viacero poskytnutých plnení bez právneho dôvodu i

keď všetky vznikli nevrátením plnenia z bezdôvodného obohatenia.

45. Žalobca neuviedol žiadne konkrétne plnenia, ktoré mali dať údajne vzniknúť bezdôvodnému
obohateniu na strane banky. V sporovom konaní, ako je konanie vo veci samej, v ktorom platia
zásady dispozičná a prejednacia, je zásadne vecou strán sporu tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na

preukázanie svojich skutkových tvrdení, čo v podanej žalobe absentuje. Žalobca nepreukázal základný
predpoklad, aby bolo možné uvažovať o vzniku práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia,
že vôbec došlo k nejakému plneniu z jeho strany, ktoré dáva základ existencii bezdôvodného obohatenia
ako to tvrdí, voči osobe, ktorá sa mala na jeho úkor obohatiť. Bez existencie plnenia neprichádza
rozvinutie zodpovednostného právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia vonkoncom do úvahy a v

danom prípade nemá význam ďalej skúmať, ktorá zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia
mohla byť v konkrétnom prípade naplnená. Ďalej súd mal v konaní preukázané, že splátky úveru
nesplácal len žalobca, ale aj ďalšie osoby, ktoré so žalovaným neboli v žiadnom zmluvnom vzťahu. Za
žalobcu plnila Z. H. Z. F. N.. Žalobca neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení.

46. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien.
Jednak ide o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť úspech v spore a jednak bremeno
tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je
ustanovenie § 132 ods. 1 CSP, podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na

svoje tvrdenia znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania.
Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky
v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe
vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že ho súd
nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

47. Žalobca musí v závislosti od skutkovej podstaty (hypotézy) relevantnej právnej normy tvrdiť
skutočnosti a označiť dôkazy, na základe ktorých môže súd rozhodnúť v jeho prospech. Povinnosť
tvrdenia a povinnosť dôkazná sú pritom vo vzájomnej jednote. Rozsah dôkaznej povinnosti je
zásadne určený rozsahom povinnosti tvrdiť skutočnosti, pretože aby mohla strana nejakú skutočnosť

preukázať, musí ju najprv tvrdiť. V tomto zmysle pôsobí bremeno tvrdenia, ktorým sa rozumie procesná
zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní netvrdila všetky rozhodujúce skutočnosti významné pre
rozhodnutie a z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom bremena
tvrdenia je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná
podľa hmotného práva nemôže byť pre nečinnosť strán preukázaná, pretože nebola vôbec tvrdená

stranou, ktorú také bremeno zaťažuje.

48. Základnou procesnou povinnosťou žalobcu je teda predniesť dostatočne konkrétne a určité skutkové
tvrdenia významné podľa hmotného práva, ktorými sa formuje skutkový základ žaloby. Túto povinnosť
nemôže splniť nikto iný ako žalobca a jeho prípadná pasivita nemôže byť ani korigovaná zásahom

súdu (v sporoch so spotrebiteľským prvkom prichádza do úvahy iba vykonanie nenavrhnutého dôkazu
v zmysle § 295 CSP t.j. ingerencia vo vzťahu k dôkaznému bremenu, nie však k bremenu tvrdenia).
Nesplnenie povinnosti relevantne tvrdiť rezultuje do procesnoprávnej sankcie v podobe prehry sporu.
Ako napokon uviedol aj zákonodarca v dôvodovej správe k ustanoveniu § 150 CSP: „Navrhovaná právnaúprava zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované
procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu.“

49. Musí zároveň ísť o priame tvrdenia žalobcu. Civilný sporový poriadok neumožňuje tvrdenia
nepriame, prostredníctvom odkazu na označené alebo predložené dôkazné prostriedky, práve naopak,
takéto „zjednodušovanie“ povinnosti tvrdenia výslovne zakazuje v ustanovení § 132 ods. 2 CSP:
„Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.“ Nestačí, že
určité skutočnosti prípadne vyplývajú z dôkazných prostriedkov. Bolo by v rozpore s požiadavkami

rovnosti zbraní a kontradiktórnosti sporového procesu, keby mal žalovaný „hádať“, ktoré skutočnosti
tvoria predmet sporu; preto je elementárnou povinnosťou žalobcu precízne skutkovo vymedziť predmet
žaloby prostredníctvom tvrdení a následne preukázať tvrdené skutočnosti v rámci dôkazného bremena.
Rozsah povinnosti žalobcu na relevantné tvrdenie je určený hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá
má byť použitá na právne posúdenie žaloby. Hypotéza právnej normy vymedzuje okruh rozhodujúcich
skutočností, ktoré je strana sporu povinná tvrdiť a následne preukázať. Pre neunesenie dôkazného

bremena i v časti o vydanie neoprávneného majetkového prospechu súd žalobu zamietol.

50. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalobca mal úspech vo veci vo výške 100 %, preto žalovaný bol zaviazaný nahradiť trovy konania vo
výške 100 %.

51. Podľa § 262 ods.1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní v 3 vyhotoveniach od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie

možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.