Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 22, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/59/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117213311
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117213311.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobkyne K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
A. XXX, XXX XX C. A., právne zastúpená Mgr. Matúšom Mackom, advokátom so sídlom Karpatská
804/10, 089 01 Svidník, proti žalovanému Endepro, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Mlynské nivy 49, 821 09
Bratislava, IČO: 35 805 731, právne zastúpený De minimis, spol. s r. o., so sídlom Lovinského 22, 811
04 Bratislava, IČO: 36 868 949, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 20Csp 126/2017-103 zo
dňa 12. januára 2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania a žalobkyni sa ich náhrada n e p r
i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 119,83 eura spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 119,83 eura od 14.6.2017 do zaplatenia a to všetko do troch

dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX z XX.X.XXXX
bod 1, v ktorej je uvedený administratívny poplatok, je neprijateľná.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%, o ktorý výške bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 3 odsek 1, § 41, § 52 až 54, § 100, § 107 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“); § 2 písm. a/ a b/, § 4 odsek 1 a 2
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon
o spotrebiteľských úveroch“).

3. Vychádzal zo zistenia, že medzi stranami konania bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená Zmluva o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni bezúčelový úver
vo výške 5.000 Sk (165,97 Eur). V zmluve sú uvedené celkové náklady vo výške 3.610 Sk (119,83
Eur), ktoré pozostávajú z 15% úroku a administratívneho poplatku. Celková sumu, ktorú mala žalobkyňazaplatiť žalovanému predstavovala čiastku 8.610 Sk (285,80 Eur). Podľa karty splátok žalobkyňa
splatila úver v celkovej výške 8.610 Sk (285,50 Eur). Podľa prehlásenia Združenia na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS zo dňa 24.03.2017 žalobkyňu v mesiaci marec 2017 združenie informovalo o

náležitostiach spotrebiteľských zmlúv, o neprimeraných odplatách a úrokoch za úvery a o rozhodnutiach
súdov. Po preskúmaní administratívneho poplatku dospel súd prvej inštancie k záveru, že tento je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V Zmluve nie je uvedená výška administratívneho poplatku a
ani čo má tento administratívny poplatok predstavovať. Administratívny poplatok tvorí podstatnú časť
odplaty, ktorú mala žalobkyňa vrátiť žalovanému. Súd tento poplatok vyhodnotil ako neplatný z dôvodu

rozporu s § 39 Občianskeho zákonníka pre obchádzanie zákona. Obchádzanie zákona videl súd v tom,
že dojednaním tak vysokého administratívneho poplatku, prevyšujúceho úrok skoro päťnásobne, nie
je ničím iným ako snahou obísť ustanovenia o tom, že výška úrokov pri úvere nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi a zároveň mal spôsobiť neúmerne navyšovanie úveru. Administratívny poplatok
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
a preto je neprijateľný. Pokiaľ ide o zvyšný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, tak dospel

k záveru, že úver poskytnutý žalovaným je bezúročný a bez poplatkov. Zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN). Táto RPMN je uvedená iba
za podpismi účastníkov zmluvy, v obchodných podmienkach a to tak, že sú uvedené 3 rôzne RPMN
pri rôznych počtoch splátok. Údaj o RPMN je pre spotrebiteľa dôležitým údajom z hľadiska jeho
vedomostí o nákladovosti úveru. Preto je z hľadiska ochrany spotrebiteľa na mieste požiadavka na

jednoznačnosť a prehľadnosť tohto údaja a musí byť obsahom Zmluvy, ku ktorej účastníci zmluvy
pristúpia a potvrdia ho svojím podpisom. To, že je v úverovej zmluve daný údaj uvedený až za podpismi
účastníkov zmluvy, je nutné považovať vo svojich dôsledkoch ako absenciu údaja o RPMN, čo má za
následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v zmysle ustanovenia § 4 odsek 2 písm. g/ Zákona o
spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa sa o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedela až v mesiaci

marec 2017 a žalovaný nepreukázal, že sa žalobkyňa dozvedela o bezdôvodnom obohatení skôr.
Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu dobu tak ako už bolo vyššie uvedené, tak konanie žalovaného,
ktorým dojednáva administratívny poplatok značne prevyšujúci úrok, nie je ničím iným ako snahou obísť
ustanovenia o tom, že výška úrokov pri úvere nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi a zároveň mal
spôsobiť neúmerne navyšovanie úveru. V danom prípade je teda 10 ročná objektívna premlčacia doba.

Na základe vyššie uvedeného dospel prvoinštančný súd k záveru, že nárok žalobkyne nie je premlčaný.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok
tak, že žalobu zamietne, eventuálne ho zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Uviedol, že vo veci rozhodoval nesprávne obsadený súd, nakoľko medzi tými istými

stranami sa pred okresným súdom konali tri samostatné konania, pričom tomuto konaniu predchádzalo
konanie so sp. zn. XXCsp/XXX/XXXX. Poukázal na absenciu riadneho odôvodnenia, nakoľko súd
neposúdil procesnú obranu žalovaného. K určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky poukázal na
to, že v čase podania žaloby medzi stranami sporu neexistovala žiadna zmluva, keďže zmluva bola
ukončená splnením a to takmer pred desiatimi rokmi. Súd prvej inštancie ďalej vo výroku napadnutého

rozhodnutia presne neurčil konkrétne zmluvné ustanovenia, ktoré považuje za neprijateľné. K absencii
RPMN uviedol, že žalovaný nepoužíva žiadne obchodné podmienky, pretože zmluva sa nachádza na
jednomlisteA4ažalobkyňajumalaodzačiatkukontraktáciekdispozícii.Kotázkepremlčaniauviedol,že
súd prvej inštancie sa neriadil platným a účinným právom prezumujúcim trojročnú objektívnu premlčaciu
dobu. Uviedol tiež, že to, že Združenie žalobkyni vysvetlilo, aké sú náležitosti zmluvy a čo je neprijateľná

podmienka nie je nič iné ako základy právnej úpravy, na ktorú sa však v celom rozsahu vzťahuje
nevyvrátiteľná domnienka znalosti práva, ktorá nie je ani v prípade spotrebiteľa nijako modifikovaná.

5. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnychzisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

9. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX bola medzi stranami sporu uzatvorená Zmluva o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“). Účastníci Zmluvy o úvere sa
dohodli, že uzatvárajú Zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zák. č. XXX/XXXX Z.z.. Na základe

Zmluvy o úvere žalovaný poskytol žalobkyni bezúčelový úver vo výške 5.000 Sk (165,97 Eur). Žalobkyňa
sa zaviazala zaplatiť žalovanému v súvislosti s týmto úverom celkové náklady vo výške 3.610 Sk
(119,83 Eur), a teda celková čiastka, ktorú bola žalobkyňa povinná žalovanému zaplatiť bola 8.610 Sk
(285,80 Eur). Túto čiastku mala žalobkyňa splatiť v 42 týždenných splátkach po 205 Sk (6,80 Eur). V
zmysle Zmluvy o úvere mala splatnosť prvej splátky nastať 7. kalendárny deň po jej uzavretí. Podľa
odseku 1 Zmluvy o úvere, celkové náklady, ktoré sa zákazník (žalobkyňa) zaväzuje zaplatiť Providentu

(žalovanému) zahŕňajú úrok (vo výške 15 % p.a.) a administratívny poplatok.

10.Podľaustanovenia§3odsek1ObčianskehozákonníkaúčinnéhovčaseuzatvoreniaZmluvyoúvere,
výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

11. Pola ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Podľa ustanovenia § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").

Podľa odseku 4, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

13. Podľa ustanovenia § 54 odsek 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Podľa odseku 2, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší.

14. Podľa ustanovenia § 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane

spotrebiteľa“) na účely tohto zákona sa rozumie
p) obchodnou praktikou konanie, opomenutie konania, spôsob správania alebo vyjadrovania, obchodná
komunikácia vrátane reklamy a marketingu predávajúceho, priamo spojené s propagáciou, ponukou,
predajom a dodaním výrobku spotrebiteľovi.

15. V konaní nebolo sporné, že právny vzťah medzi stranami konania je spotrebiteľských vzťahom, na
ktorý sa okrem ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka vzťahuje aj Zákon o spotrebiteľských
úveroch.

16. K odvolacej námietke týkajúcej sa nesprávne obsadeného súdu odvolací súd poukazuje na

ustanovenie § 166 C.s.p., v zmysle ktorého v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné
konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých
strán. Ak boli také konania pridelené viacerým sudcom toho istého súdu, rozhodne o spojení konaní
ten sudca, u ktorého sa začalo konanie skôr. Na to, aby mohol súd spojiť konania na spoločné konanie
je potrebné, aby uvedené bolo v záujme hospodárnosti konania. Z obsahu spisu (ako aj vzhľadom na

lustráciu vykonanú na začiatku konania) nevyplýva, žeby spojenie tohto súdneho konania s konaniami
uvádzanými odvolateľom bolo v záujme hospodárnosti konania.17. Na základe Zmluvy o úvere bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 5.000 Sk so splatnosťou 42
týždňovscelkovýminákladmivovýške3.610Sk(ktorésaskladajúzúroku15%p.a.aadministratívneho
poplatku). Zo Zmluvy o úvere však nevyplýva, čo tento administratívny poplatok zahŕňa. Vo všeobecnosti

možno administratívny poplatok vnímať ako poplatok za správu úveru. Odvolaciemu súdu je z jeho
činnosti známe, že výška administratívneho poplatku sa odvíjala od výšky poskytnutého úveru.

18. Poplatok, ktorý má pokryť náklady na správu úveru však nemôže byť ovplyvnený výškou úveru
a to vedie k záveru o tom, že žalovaný týmto pomerne sofistikovaným spôsobom sa snažil opticky

vyvolať dojem výhodnosti úveru pre nízku úrokovú sadzbu, aj keď v skutočnosti administratívny poplatok
odvíjajúci sa od výšky úveru vo svojej podstate predstavuje úrok. Administratívny poplatok (celkovo
vo výške cca 3.004,23 Sk, t.j. 99,72 Eur) predstavuje 60,08 % z úveru. Splatnosť úveru pritom bola
dohodnutá o niečo menej ako na jeden rok, to znamená, že v skutočnosti úroková sadzba by činila
približne 90,25 % p.a., čo by šesťnásobne prevýšilo priemernú úrokovú sadzbu obdobných úverov v
bankách, keďže podľa internetovej stránky NBS v auguste 2007 pri spotrebiteľskom úvere do jedného

roka činila priemerná úroková sadzba 13,99 % p.a. V tejto súvislosti treba prisvedčiť prvoinštančnému
súdu v tom smere, že by išlo nepochybne o dohodu o úrokoch v rozpore s dobrými mravmi, čo by
spôsobovalo jej neplatnosť zo zákona s poukazom na ustanovenie § 39 a § 3 odsek 1 Občianskeho
zákonníka. Zrejme to bolo motívom pre žalovaného vyhnúť sa takémuto posúdeniu cez stanovenie
administratívneho poplatku. Súd zdôrazňuje, že to, že poplatky za správu úveru boli zakázané až od

10.6.2013 neznamená, že dovtedy mohli byť v neprimeranej výške tak, ako je tomu v danom prípade.

19. Spotrebiteľ nemal možnosť zo zmluvy zistiť aké konkrétne plnenie sa mu dostane za spomínaný
poplatok. Ten je preto neurčitý a je teda daný dôvod na vyhlásenie jeho neprijateľnosti. V tejto súvislosti
súd prvej inštancie správne poukázal aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe č. AZ

17U192/2010 z 03.05.2010, ktorý dospel k záveru o neprijateľnosti podstatne nižšieho administratívneho
poplatku v rozsahu 2% z úveru za posudzovanie bonity klienta s tým, že nie je to v záujme spotrebiteľa,
ale veriteľa.

20. Spotrebiteľ by teda mal platiť administratívny poplatok za dodané skutočné plnenie. Preto musí byť

predmetadministratívnehopoplatkuurčitýamusíbyťvprimeranejvýške.Aktietoatribútyniesúsplnené,
spôsobujetoznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa
a teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Nejedná sa totiž o prípad vylúčenia súdnej kontroly v
zmysle § 53 odsek 1 vety druhej Občianskeho zákonníka, keďže administratívny poplatok nepredstavuje
hlavný predmet plnenia úverovej zmluvy (hlavný predmet je poskytnutie úveru za úrok, ako to vyplýva z

§ 497 Občianskeho zákonníka), navyše nie je vyjadrený určito (nie je zrejmé za čo sa platí) a rozhodne
nebol individuálne dojednaný (jeho výšku stanovil žalovaný bez možnosti ovplyvnenia žalobkyňou).

21. K námietke žalovaného týkajúcej sa neplatnosti Zmluvy o úvere v dôsledku splnenia dlhu odvolací
súd uvádza, že právo spotrebiteľa domáhať sa ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami nie

jezákonomčasovolimitované,aniobmedzenétrvanímzmluvnéhovzťahu.Prevyslovenieneprijateľnosti
zmluvnej podmienky súdom postačuje objektívna spôsobilosť zmluvnej podmienky negatívne zasiahnuť
do práv spotrebiteľa. Žalobkyňa bola neprijateľnými zmluvnými podmienkami počas trvania zmluvného
vzťahu viazaná. Nie je preto možné stotožniť sa s názorom odvolateľa, podľa ktorého sa dodávateľ
zbaví zodpovednosti za použitie neprijateľnej zmluvnej podmienky zánikom zmluvy v dôsledku splnenia

dlhu zo strany spotrebiteľa. V tejto súvislosti odvolací súd tiež poukazuje na uznesenie Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 20Co/295/2014-151, v zmysle ktorého je zrejmé, že spotrebiteľ má právo, aby
jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto
slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie vyplývajúcich z takejto
neprijateľnej podmienky (posudzuje sa, či zmluvná podmienka je z objektívneho hľadiska spôsobilá

negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa), ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenia zmluvnej
podmienky za neprijateľnú, t.j. či tak činí pred vstupom do zmluvného vzťahu s dodávateľom, počas
jeho trvania, alebo až následne. Danosť právneho záujmu na zabezpečení právnej istoty, ochrany
spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami nie je časovo limitovaná.

22. Podľa ustanovenia § 4 odsek 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia
Zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov.23. Zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami konania je listina formulárová, používaná žalovaným pri
uzatváraní úverových zmlúv s množstvom ďalších spotrebiteľov. Na predtlačených tlačivách sa menia

len údaje o spotrebiteľoch a výške poskytnutého úveru. Na zadnej strane Zmluvy o úvere, ktorá nebola
účastníkmi Zmluvy o úvere podpísaná je v bode 11. uvedené, cit: „RPMN pre účely tejto zmluvy znamená
„ročná percentuálna miera nákladov“ v zmysle zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. RPMN
na bezúčelový úver so splátkou 28 týždňov je 516,27 %, RPMN na bezúčelový úver so splátkou
42 týždňov je 326,88 % a na bezúčelový úver so splátkou 55 týždňov je 220,94 %. RPMN nebude

Providentom upravovaná. Zákazník týmto potvrdzuje, že bol Providentom oboznámený s výškou RPMN
úveru, poskytnutého Zákazníkovi na základe tejto zmluvy.“

24. Súd prvej inštancie v bode 31. odôvodnenia rozhodnutia vyslovil záver, že Zmluva o úvere údaj o
RPMNneobsahuje.ZákonúčinnývčaseuzatvoreniaZmluvyoúverepovažovalzajednuzobligatórnych
náležitostízmluvyospotrebiteľskomúvereajúdajoRPMN.Sjejabsenciouspájalnásledokbezúročnosti

a bezpoplatkovosti úveru. Odvolací súd sa s týmto záverom prvoinštančného súdu stotožňuje, nakoľko
z obsahu Zmluvy o úvere jednoznačne vyplýva, že RPMN nebolo medzi stranami dohodnuté. Údaj
o RPMN sa nachádza až na zadnej strane Zmluvy o úvere, ktorá nie je jej účastníkmi individuálne
dojednaná a ani opatrená ich podpismi.

25. Žalovaný poukazuje na rozpornosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v jeho bodoch 31. a
33. V tejto súvislosti však odvolací súd poukazuje na to, že v bode 33. súd prvej inštančný súd len
konštatuje, že RPMN uvedená v zadnej časti zmluvy (ktorú však považuje za individuálne nedojednanú,
teda absentujúcu) by bola pre jej výšku v rozpore s dobrými mravmi, a teda neplatná.

26. Nakoľko žalovaný na základe Zmluvy o úvere žalobkyni poskytol úver vo výške 5.000 Sk (165,97
Eur) a žalobkyňa žalovaného uhradila sumu vo výške 8.610 Sk (285,80 Eur), na strane žalovaného došlo
k vzniku bezdôvodného obohatenia vo výške 119,83 Eur.

27. Podľa ustanovenia § 107 odsek 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z

bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa odseku 2, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky,
a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

28. Podľa názoru odvolacieho súdu je nesporné, že spoločnosť Provident Financial, s.r.o. (resp.
Endepro, s.r.o. v likvidácii), zneužívala svoje právo ako veriteľ, nakoľko viackrát v priebehu rokov
boli judikované všetkými súdmi rôznych inštancií porušenia práv spotrebiteľov. Úmysly spoločnosti
obohacovať sa na úkor spotrebiteľov sú zrejmé, lebo táto spoločnosť má vedomosť z judikovaných

rozhodnutí o svojom zneužití práva, či využívaní neprijateľných zmluvných podmienok.

29. Čo sa týka otázky premlčania, odvolací súd má zato, že v danom prípade je objektívna premlčacia
lehota 10 - ročná. Bezdôvodné obohatenie žalovaného považuje odvolací súd za úmyselné. Ak žalovaný
použilnekalúobchodnúpraktiku(zakomponovanieneprijateľnejzmluvnejpodmienkydoZmluvyoúvere,

či prípadné neuvedenie podstatných zákonných náležitostí v Zmluve o úvere), možno takúto praktiku a
konanie považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi a takúto praktiku si možno ťažko predstaviť
len v rovine nedbanlivosti. Aj keby súd pripustil, že žalovaný nechcel dojednať zmluvu so žalobcom
v snahe získať prospech, ťažko možno uveriť, že nevedel, čo môže spôsobiť takýmto konaním a pre
prípad, že sa tak stane, že s tým nebol uzrozumený.

30. Podľa názoru odvolacieho súdu tiež nemal prvoinštančný súd dôvod nestotožniť sa s tvrdením
žalobkyne o skutočnosti, kedy sa dozvedela o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného.
Z tvrdenia žalobkyne, ktoré bolo podporené listinným dôkazom - prehlásením Združenia na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 24.03.2017 vyplýva, že žalobkyňa v mesiaci marec 2017 kontaktoval

Združenia, v úmysle poradiť sa ohľadom uzatvorených úverových zmlúv. Po oboznámení sa so Zmluvou
o úvere Združenie žalobkyňu informovalo o náležitostiach spotrebiteľských zmlúv, o neprimeraných
odplatách, či o rozhodnutiach slovenských súdov týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv.31. V súvislosti s posudzovaním behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je potrebné zdôrazniť,
že žalobkyňa vstupovala do zmluvného vzťahu so žalovaným ako so subjektom podnikajúcim v oblasti
poskytovania spotrebiteľských úverov v dobrej viere, že žalovaným predložená a vopred pripravená

zmluva bude obsahovať všetky náležitosti vyžadované v tom čase účinným Zákonom o spotrebiteľských
úveroch. V čase úhrady poslednej splátky žalobkyňa ako priemerný spotrebiteľ bez právnického alebo
ekonomického vzdelania nemohla ani len predpokladať, že žalovanému uhrádzal aj peňažné plnenia,
na ktoré mu zákonný nárok nevznikol. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je
rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel (bez ohľadu na to, že pri vynaložení všetkého

úsilia sa mohol dozvedieť skôr), že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto bezdôvodné
obohatenie získal. Žalobkyňa sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela až v marci 2017 od Združenia
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. Teda žaloba bola podľa názoru odvolacieho súdu podaná aj v
rámci 2 - ročnej subjektívnej premlčacej lehoty.

32. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol

právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne
neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)

33. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie

žalovaného za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok potvrdzuje
ako vecne správny (§ 387 C.s.p.).

34. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek
1 C.s.p. tak, že žalobkyni, ktorá by mala s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu

trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).