Rozsudok Judgement was issued on Thursday, March 27, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 50C/169/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211222974
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Dančová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2013:1211222974.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v právnej veci

navrhovateľa: COOPEX Soft, spol. s r.o., so sídlom Plzenská 2, Prešov, IČO : 31 663 451,
ABELOVSKÝ&ŠULVA LEGAL s.r.o., so sídlom Hlučínska 1. Bratislava proti odporcovi: Slovenská
republika, zast. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom Mierová 19, Bratislava o
zaplatenie 2.705,169.- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.705,169.-eur spolu s úrokom z omeškania
9,5% ročne od 17.09.2011 až do zaplatenia.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 98.096,71.-eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa písomným podaním prostredníctvom právneho zástupcu doručeným dňa 22.09.2011
domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 2.705,169.-eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody za
nesprávny úradný postup.

Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ ako obchodná spoločnosť, ktorej hlavným predmetom je
tvorba a poskytovanie software a konzultačná a poradenská činnosť v oblasti software od svojho vzniku

t.j. od 11.12.1992 poskytoval pre odporcu ako aj iné orgány štátnej správy a samosprávy služby v
oblasti hospodárskej mobilizácie, najmä plnil povinnosti zodpovedajúce úlohe systémového integrátora
Jednotného systému hospodárskej mobilizácie (ďalej len "JISHM"), vykonával tvorbu a udržiavanie
programových a metodických prostriedkov JISHM a tvoril krízový plán. Uvedené činnosti vykonával
v súlade so zákonom č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii, vyhláškou č. 119/2003 Z. z.,
ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o hospodárskej mobilizácii a výnosu Ministerstva
hospodárstva SR na koordináciu hospodárskej mobilizácie č. 2/1993. Podľa vyhlášky č. 119/2003

Z. z. vydanej odporcom navrhovateľ vyvíjal a udržiaval pre odporcu programové prostriedky JISHM
v oblasti hospodárskej mobilizácie výslovne prostredníctvom programových prostriedkov v právnom
predpise uvedených ako ATON a AMION, ktoré sú súčasťou JISHM. Navrhovateľ bol za účelom výkonu
predmetných činností opakovane rozhodnutiami odporcu určený za subjekt hospodárskej mobilizácie v
roku 1999,2003 a 2006. V dôsledku nepretržitého výkonu služieb pre odporcu jednalo s a u navrhovateľa
o kľúčovú podnikateľskú činnosť a z tejto činnosti mu plynul hlavný zdroj príjmov vo výške 90-95%
všetkých príjmov, jeho zamestnanci boli špecializovaní na vývoj programových prostriedkov JISHM.

Nezákonný úradný postup odporcu navrhovateľ odôvodnil tým, že odporca nepostupoval podľa zákona
o verejnom obstarávaní, keď sa v roku 2007 rozhodol pre zmenu doterajších programových prostriedkov
JISHM ATON a AMION a za účelom preverenia, či verejné obstarávanie v oblasti hospodárskejmobilizácie podlieha zákonu o verejnom obstarávaní alebo či je možné použiť výnimku zo zákona v
oblasti hospodárskej mobilizácie dňa 28.11.2006 zaslal list Úradu pre verejné obstarávanie SR so
žiadosťou o usmernenie. Úrad pre verejné obstarávanie SR sa vyjadril, že zákon o verejnom obstarávaní

sa nevzťahuje na zákazku, ktorej predmet tvoria utajované skutočnosti stupňa Prísne tajné alebo Tajné
a zároveň pri plnení zákazky sa musia použiť osobitné bezpečnostné opatrenia na základe zákona
alebo rozhodnutí príslušných správnych orgánov alebo ak si to vyžaduje ochrana základných záujmov
Slovenskej republiky. Následne odporca toto usmernenie vyhodnotil tak, že pri výbere systémového
integrátora nie je potrebné postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní. Navrhovateľovi a

vybraným spoločnostiam činným v oblasti informačných technológií zaslal výzvu na predloženie ponuky
na predmet obstarania "Jednotný informačný systém hospodárskej mobilizácie" zo dňa 12.10.2007.
Odporca obdržal tri ponuky vo svojom výberovom konaní a to : od spoločnosti VUJE, a.s. so sídlom
Okružná 15, Trnava, spoločné podanie Asseco Slovakia, a.s., so sídlom Trenčianska 56/A, Bratislava a
od spoločnosti T-SOFT, spol. s r.o., so sídlom Novohradská 14, Praha. Navrhovateľ odporcovi doručil
list, v ktorom vyjadroval nesúhlas s metódou obstarávania JISHM.

Víťazom tohto výberového konania sa stala spoločnosť Asseco Slovakia, a.s. a T-Soft, spol. s r.o.,
pričom spoločnosť VUJE, a.s. nesplnila požadované podmienky. So spoločnosťou Asseco Slovakia,
a.s. začal odporca správne konanie, na základe ktorého by mala táto spoločnosť byť určenou za subjekt
hospodárskej mobilizácie, ktorý bude plniť úlohy systémového integrátora. Toto správne konanie však

bolo zo strany odporcu bez uvedenia dôvodu zastavené a výberová komisia odporcu ako víťaza určila
spoločnosť VUJE, a.s..

Nezákonný úradný postup odporcu navrhovateľ odôvodnil ďalej tým, že odporca za ďalší subjekt
hospodárskej mobilizácie určil spoločnosť VUJE, a.s. za účelom plnenia úloh systémového integrátora v

rozpore s § 4 ods. 2 vyhl. MH SR č. 119/2003 Z.z., keďže v čase vydania rozhodnutia č. 58/2008-1020-7
zo dňa 28.03.2008 bol za systémového integrátora JISHM už určený navrhovateľ (rozhodnutím č.
1135/2006-2230-8 zo dňa 14.08.2006).

Podľa názoru navrhovateľa z predmetného ustanovenia § 4 ods. 2 cit. vyhlášky za systémového

integrátora môže byť v určitom čase určený len jeden subjekt. Navrhovateľ poukázal na prijatú novú
právnu úpravu, a to vyhlášku MH SR č. 86/2010 Z. z. ktorou sa zrušila vyhl. č. 119/2003 Z. z. a
podľa ktorej odporca môže za systémového integrátora určiť viaceré subjekty. Pluralitu systémových
integrátorov pripúšťa aj § 39 ods. 8 nového zákona č. 179/2011 o hospodárskej mobilizácii. Navrhovateľ
poukázal na to, že tieto zmeny v právnych predpisoch boli vykonané až po nezákonnom vydaní

rozhodnutia č. 58/2008-1020-7 zo dňa 28.03.2008.

Napokon navrhovateľ poukázal aj na nesprávny úradný postup odporcu, keď nevymedzil zákonný
rámec obstarávania nového programového prostriedku JISHM a rozhodol o nakladaní s peňažnými
prostriedkami v rozpore so zákonom (zákon o rozpočtových pravidlách, zákon o finančnej kontrole a

vnútornom audite).

V konaní navrhovateľ vyčíslil ušlý zisk, ktorý predstavuje zisk navrhovateľa, ktorý by bolo možné
očakávať pri bežnom, pravidelnom chode udalostí v prípade, ak by nedošlo ku škodovej udalosti -
nesprávnemu úradnému postupu zo strany odporcu, prihliadnuc k plneniam poskytovaným odporcom

v prospech navrhovateľa v minulosti, ako i plneniam poskytovaným odporcom v prospech spoločnosti
VUJE, a.s. za obdobie od 28.03.2008 do apríla 2011. Výšku ušlého zisku súdu navrhovateľ preukazoval
znaleckým posudkom č. 86/2011.

Navrhovateľ sa dňa 24.03.2011 písomne obrátil na odporcu so žiadosťou (doplnenou dňa 24.05.2011)

o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom,
odporca sa k nároku navrhovateľa nevyjadril.

Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. V písomnom vyjadrení zo dňa 02.12.2011 uviedol,
že navrhovateľ mu doručil dňa 25.03.2011 žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátu a nesprávnym úradným postupom odporcu. V žiadosti si
navrhovateľ uplatnil náhradu škody vo výške 15.200.000.-eur pozostávajúcu zo skutočnej škody a
ušlého zisku. Výšku škody navrhovateľ nešpecifikoval a dňa 26.05.2011 doručil odporcovi doplnenie
žiadosti, v ktorej znížil pôvodne uplatňovanú výšku škody na sumu 2.700.000.-eur s odvolaním sa naznalecký posudok. Odporca navrhovateľovi odpovedal listom zo dňa 08.09.2011, ktorý bol právnemu
zástupcovi navrhovateľa doručený dňa 16.09.2011. V tento deň bol odporcovi doručený aj znalecký
posudok.

Ku skutočnostiam uvedeným v návrhu odporca uviedol, že od roku 1994 úlohy a povinnosti systémového
integrátora JISHM a podľa platnej legislatívy zabezpečoval navrhovateľ ako subjekt hospodárskej
mobilizácie. V priebehu roka 2007 obdržal odporca niekoľko podnetov, v ktorých sa poukazovalo na
to, že programové prostriedky ATON a AMION, spravované navrhovateľom sú vzhľadom na vývoj

v informačných technológiách zastaralé a ktoré nezodpovedajú súčasným požiadavkám subjektov
hospodárskej mobilizácie, ktoré požadujú pri svojej práci nepretržitý prístup k aktuálnym údajom.. Na
základe týchto požiadaviek bol ministrovi hospodárstva predložený "Návrh na nové riešenie JISHM v
rezorte hospodárstva". Základnou požiadavkou na nový aplikačný program JISHM bolo uľahčiť a zrýchliť
spracovanie analytických informácií a umožniť kvalifikované rýchle rozhodovanie s on-line pripojením
na ďalšie systémy verejnej správy.

Výber dodávateľa bol realizovaný listom č. 983/2007-2050 zo dňa 14.08.2007 s označením "Výzva na
predloženie ponuky na predmet obstarania JISHM", ktorým bolo oslovených 6 možných uchádzačov.
Medzi oslovenými bol aj navrhovateľ. Dňa 19.10.2007 doručil odporcovi navrhovateľ listy č. 2007-742/
PMo a č. 2007-743/PMo a list právneho zástupcu navrhovateľa, ako odpoveď na predloženie ponuky.

Obsahom však nebola ponuka na riešenie JISHM.

Dňa 05.11.2007 boli doručené odporcovi podklady do výberu od spoločností : VUJE, a.s. , spoločné
podanie Asseco Slovakia, a.s. a T-Soft, spol. s r.o. a od navrhovateľa, ktorý uviedol, že má záujem
zúčastniť sa procesu výberu dodávateľa, avšak pre nejasnosti, ktoré neboli vysvetlené nepredkladá

ponuku. Komisia zhodnotila všetky prijaté ponuky a dospela k záveru, že navrhovateľ nepredložil
také podklady na riešenie nového aplikačného systému JISHM, preto komisia nemohla ministrovi
hospodárstva navrhnúť navrhovateľa ako budúceho dodávateľa nového aplikačného systému. Po
vyhodnotení ponúk bol vedúcemu úradu MH SR dňa 21.01.2008 komisiou navrhnutý ďalší postup.
Pri realizácii dodávky nového systému JISHM nebol použitý postup podľa zákona č. 25/2006 Z. z.

o verejnom obstarávaní s poukazom na § 1 ods. 2 písm. b) tohto zákona, nakoľko na zákon o
verejnom obstarávaní možno použiť výnimku a to v konkrétnom prípade, ak sa "na zákazku.......... musia
použiť osobitné bezpečnostné opatrenia, ak si to vyžaduje ochrana základných záujmov Slovenskej
republiky". Nakoľko JISHM je preukázateľne organickou súčasťou ochrany základných záujmov SR bola
pri realizácii dodávky nového JISHM uplatnená výnimka zo zákona o verejnom obstarávaní. Zvolený

postup bol podmienený celkovou svetovou hrozbou teroristických útokov, extrémnymi klimatickými
zmenami (povodne) a nie je zanedbateľné aj zlyhanie ľudského faktora. Keďže do pôsobnosti MH
SR patria najdôležitejšie objekty osobitnej dôležitosti v SR (jadrové elektrárne, Slovnaft, Transpetrol,
teplárenské a chemické podniky) je nevyhnutné, aby tieto objekty boli náležite chránené, pričom práve
ochrana uvedených objektov je v tomto ponímaní pokladaná za ochranu základných záujmov SR..

Usmernenie Úradu pre verejné obstarávanie nie je pre odporcu právne záväzné.

Pokiaľ navrhovateľ nesúhlasil s postupom odporcu pri výbere dodávateľa JISHM, mohol podať podnet
Úradu pre verejné obstarávanie. Navrhovateľ sa však výberového konania nezúčastnil, hoci mal
dlhoročné skúsenosti v oblasti zabezpečovania JISHM. Pričom požiadavky odporcu na nový systém

JISHM boli štandartné a primerané dobe. Programové prostriedky od navrhovateľa boli zastaralé a
nezodpovedali súčasným požiadavkám subjektov hospodárskej mobilizácie. Odporca preto vo vzťahu
k navrhovateľovi absolútne odmieta nesprávny úradný postup.

Rovnako absolútne odporca odmietol nesprávny úradný postup spočívajúci v porušení predpisov

o hospodárení s verejnými prostriedkami vo vzťahu k navrhovateľovi. V dňoch od 02.11.2010 do
20.12.2010 Úrad vlády SR síce pri vykonanej kontrole u odporcu konštatoval porušenie finančnej
disciplíny zo strany odporcu, tým, že boli uhradené aj práce a služby nad rámec zmluvy JISHM uzavretej
s VUJE, a.s., avšak uvedené porušenie sa nijakým spôsobom nedotýka odporcu.

Pokiaľ navrhovateľ napádal ďalší nesprávny úradný postup odporcu pri vydaní rozhodnutia č.
58/2008-1020-7 zo dňa 28.03.2008, ktorým bola spoločnosť VUJE, a.s. Trnava určená za subjekt
hospodárskej mobilizácie, nie je možné si zamieňať nesprávny úradný postup s vydaním nezákonného
rozhodnutia. Odporca má za to, že navrhovateľ nenapadol toto rozhodnutie odvolaním, teda nemoholpodať ani žalobu pre preskúmanie zákonnosti. Rozhodnutie č. 58/2008-1020-7 zo dňa 28.03.2008
nebolo zrušené ani zmenené pre nezákonnosť, preto je platné. V tejto súvislosti odporca poukázal aj na
podnet na podanie protestu, ktorý dal navrhovateľ na Generálnu prokuratúru SR, pričom tento podnet

bol Generálnou prokuratúrou SR odložený.

S poukazom na § 4 ods. 2 vyhl. č. 119/2003 Z. z. odporca uviedol, že Ministerstvo hospodárstva
SR si môže podľa tohto ustanovenia určiť viac systémových integrátorov JISHM a môže si vybrať aj
viac programov. Pri výklade tohto ustanovenia odporca poukázal na Legislatívne pravidlá vlády SR a

keďže rozhodnutím bol navrhovateľ určený za systémového integrátora JISHM ako vlastník licencií
programových prostriedkov ATON a AMION, objem výdavkov hradených zo štátneho rozpočtu bol
každoročne upresňovaný na základe zmlúv s Ministerstvom hospodárstva SR ( ďalej len " MH SR"),
ktoré sa aktualizovali, spoločnosť VUJE, a.s. je systémovým integrátorom pre nový špecifický aplikačný
program JISHM. Zmeny v právnych predpisoch v oblasti mobilizácie nebili v žiadnom prípade účelovo
vyvolanévovzťahukodporcovi.Zákonohospodárskejmobilizáciisazačalnovelizovaťvroku2010/2011

na základe zistenia nedostatočnej právnej úpravy prepojenia práce obvodných úradov, obcí a ďalších
subjektov hospodárskej mobilizácie Snahou bolo, aby sa tiež v právnom predpise prioritne nestanovila
podmienka o aké konkrétne programové prostriedky má ísť z hľadiska konkretizovania programu alebo
systémového integrátora. Obdobne pri novelizácii vyhlášky č. 119/2003 Z. z. ( vyhl. č. 86/2010 Z. z.,
ktorábolaneskôrnahradenávyhl.č.385/2011súčinnosťouod15.11.2011Z.z.)bolasnahazovšeobecniť

terminológiu v oblasti udržiavania JISHM , najmä sa uvádzali presné názvy programov neskôr sa upravili
formulácie, ktoré riešili systémového integrátora vo vzťahu k špecifickému aplikačnému programu.

K uplatnenej náhrade škody a ušlého zisku vo výške 2.705.269.-eur odporca uviedol, že od roku
1992 do roku 2008 bol navrhovateľ síce jediným subjektom hospodárskej mobilizácie, ktorý vykonával

služby zodpovedajúce úlohe systémového integrátora, vyvíjal a udržiaval programové prostriedky,
ale to nevylučovalo právo ministra hospodárstva SR ako gestora hospodárskej mobilizácie určiť aj
ďalšieho systémového integrátora. Nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa, že v dôsledku dlhotrvajúceho a
nepretržitého výkonu služieb pre odporcu bol navrhovateľ úzko spätý s vykonávaním činností v oblasti
hospodárskej mobilizácie a že sa jednalo o jeho kľúčovú podnikateľskú činnosť a práve z tejto činnosti

mu plynul hlavný zdroj príjmov vo výške asi 90-95% všetkých príjmov. Podľa názoru odporcu oblasť
hospodárskej mobilizácie nie je podnikateľskou činnosťou v zmysle Obchodného zákonníka a nezakladá
teda nárok na vytváranie zisku, nejedná sa teda o kľúčovú podnikateľskú činnosť navrhovateľa. Navyše
navrhovateľ mal možnosť predložiť ponuku na zabezpečenie JISHM, avšak dňa 05.1102007 nepredložil
žiadnu ponuku, neprejavil záujem o dodávku nového systému JISHM a tak nemohla mu vzniknúť ani

žiadna škoda.

Odporca napokon uviedol, že nárok navrhovateľa je nedôvodný, keďže je potrebné preukázať príčinnú
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Žiadal návrh zamietnuť tiež ako
neprípustný nakoľko má za to, že navrhovateľ nemôže dôvody v žalobe rozširovať nad rámec dôvodov

uvedených v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu navrhovateľa, výsluchom zástupcu
navrhovateľa, výsluchom zástupcu odporcu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise
ako :výpisom z OR na navrhovateľa, listom MH SR zo dňa 24.02.1999, ktorým bol navrhovateľ určený za

subjekt hospodárskej mobilizácie, rozhodnutím MH SR zo dňa 12.03.2003 a 14.08.2006, metodickým
usmernení OVO zo dňa 15.12.2006, listom navrhovateľa zo dňa 19.10.2007, žiadosťou o vysvetlenie
súťažných podmienok zo dňa 26.10.2007, listami MH SR zo dňa 04.12.2007, 04.12.2007 24.01.2008,
08.04.2008, Protokolom o výsledku kontroly zo dňa15.10.2010, rozhodnutím MH SR zo dňa 19.122007
11.01.2008, 28.03.2008, žiadosťami o prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 24.03.2011 a

24.05.2011a odpoveďou zo dňa 08.09.2011, podnetom na GP SR zo dňa 10.12.2008, vyjadrením k
podnetu zo dňa 23.01.2009, listom GP SR zo dňa 23.04.2009 spisovým materiálom MH SR , znaleckým
posudkom č. 86/2011, výpoveďami svedkov A.. Ľ. V. A.. G. E., A.. E. R., A.. E. R. a zistil tento skutkový
a právny stav veci:

Listom MH SR 412/1999-1040 zo dňa 24.02.1999 bol navrhovateľ určený dňom 01.01.1999 za subjekt
hospodárskej mobilizácie s predurčením zabezpečovať úlohu systémového integrátora po stránke
programovej a technickej pre Jednotný informačný systém hospodárskej mobilizácie na báze programu
ATON a jeho podporných programov AMION s pôsobnosťou pre všetky ústredné orgány štátnejsprávy, orgány miestnej štátnej správy, orgány samosprávy, právnické a fyzické osoby plniace úlohy
hospodárskej mobilizácie.

Rozhodnutím MH SR č. 6/2003/KM zo dňa 12.03.2003 a rozhodnutím MH SR č. 1135/2006 zo dňa
14.08.2006 bol navrhovateľ opätovne určený za subjekt hospodárskej mobilizácie podľa § 4 písm. d)
z. č. 414/2002 Z. z..

Listom zo dňa 15.12.2006 zaslal MH SR Úrad pre verejné obstarávanie metodické usmernenie, ktorým

Úrad pre verejné obstarávanie oznámil MH SR podmienky pri aplikácii zákona o verejnom obstarávaní,
najmä pri zákazkach, na ktoré sa nevzťahuje výnimka zo zákona o verejnom obstarávaní. Týmito
podmienkami podľa Úrad pre verejné obstarávanie sú ( pri základných záujmoch SR v rozsahu svojej
pôsobnosti) : "aby predmet plnenia ako aj plnenie zmluvy alebo užívanie predmetu zmluvy boli zaradené
v stupni Prísne tajné alebo Tajné", teda ak ide o takú zákazku, ktorá podlieha osobitným bezpečnostným
opatreniam v dôsledku ktorých nemôžu byť zverejnené. Úrad pre verejné obstarávanie ďalej MH SR

uviedol aj povinnosť verejného obstarávateľa používať postupy pri nadlimitných zákazkách ( v rozsahu
viac ako 50% finančných prostriedkov poskytnutých na dodanie tovaru) a povinnosti pri postupoch pri
podprahových zákazkach.

Z Informácie pre vedúceho služobného úradu MH SR zo dňa 17.07.2007 súd zistil, že odporca v

rámci vnútorných predpisov avizoval , že programové prostriedky ATON a AMION nezodpovedajú
požadovaným parametrom a pri dodávke nového JIS je možné uplatniť výnimku zo zákona o verejnom
obstarávaní. Spôsob a výber dodávateľa bez výberového konania podľa z. č. 25/2006 Z. z. bol vedúcim
úradu MH SR schválený.

Dňa 12.10.2007 MH SR zaslalo navrhovateľovi výzvu na predloženie ponuky na predmet obstarania
" Jednotný informačný systém hospodárskej mobilizácie", súčasťou ktorej bola príloha označená ako
prieskum trhu.

Listom zo dňa 19.10.2007 navrhovateľ žiadal MH SR o vysvetlenie súťažných podmienok, žiadal najmä,

aby MH SR vysvetlilo, či výzvu má považovať za prieskum za účelom určenia predpokladanej hodnoty
zákazky,nakoľkoniejezrejmé,čiideoverejnéobstarávanieavysvetlenie,akideoverejnéobstarávanie,
ktorý z postupov verejného obstarávania sa jedná. Súčasne týmto dňom žiadal o nápravu proti inému
úkonu verejného obstarávateľa.

Zo zápisnice komisie pre riešenie dodávky JISHM zo dňa 05.11.2007, zo dňa 12.11.2007, ako aj z
informácií pre vedúceho služobného úradu súd zistil, že ponuky spoločností, ktoré doručili obálky MH
SR ( COOPEX Soft, spol. s.r.o., VUJE, a.s. a spoločné podanie Asseco Slovakia, a.s. Bratislava a T
Soft spol. s.r.o. Praha) boli vyhodnotené nasledovne : spoločnosť COOOPEX Soft, spol. s.r.o. v obálke
doručila len námietky, jej návrh nebol posudzovaný, spoločnosť VUJE, a.s. nesplnila prevažnú väčšinu

stanovených podmienok, podmienky splnila spoločnosť Asseco Slovakia, a.s. Bratislava a T Soft, spol.
s r.o. Praha.

Podľa informácie pre vedúceho služobného úradu zo dňa 18.12.2007 č. 1648/2007-2050 vedúci
služobného úradu MH SR nesúhlasil s podpísaním rozhodnutia a určení spoločnosti Asseco Slovakia,

a.s.

Listomč.1572/2007-2050zodňa04.12.2007MHSRoznámilospoločnostiAssecoSlovakia,a.s.začatie
správneho konania a dňa 19.12.2007 rozhodnutím č. 872/2007-2050-9 MH SR v zastúpení vedúceho
služobného úradu určilo, že spoločnosť Asseco Slovakia, a,.s. je subjektom hospodárskej mobilizácie

s účinnosťou od 01.01.2008.

Na základe informácie pre vedúceho služobného úradu MH SR zo dňa 11.01.2008 odporca, teda MH
SR v zastúpení vedúceho služobného úradu vydal dňa 11.01.2008 pod č. 58/2008-1020-2 rozhodnutie
o zastavení konania ( podľa § 30 ods. 1 písm. h) z. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní) voči spoločnosti

Asseco Slovakia, a.s.. Ako vyplýva z dôvodovej správy v tomto rozhodnutí MH SR zastavilo konanie
voči spoločnosti Asseco Slovakia, a.s. z dôvodu, že MH SR ešte neurčilo spoločnosť, ktorá spĺňa všetky
predpoklady, aby plnila funkciu systémového integrátora hospodárskej mobilizácie.Listom zo dňa 24.01.2008 MH SR oznámilo spoločnosti VUJE, a.s., že na základe poverenia vedúceho
služobného úradu MH SR Ing. Petra Bučku zo dňa 21.01.20080 bola vybratá za dodávateľa nového
"Jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie".

Dňa 28.03.2008 rozhodnutím č. 58/2008-1020-7 MH SR určilo spoločnosť VUJE, a.s. za subjekt
hospodárskej mobilizácie. Dňa 28.3.2008 bola medzi odporcom a spoločnosťou VUJE, a.s. uzatvorená
zmluva o dielo č. 55/2008-3100-1020, ktorej predmetom je dodanie JISHM a ďalšie plnenia.

Listom odporcu č. 1565/2007-2050 zo dňa 4.12.2007 boli ústredné orgány štátnej správy informované,
že odporca vybral nového dodávateľa JISHM, a to spoločnosť Asseco Slovakia, a.s. a T Soft s.r.o. Praha.

Dňa 10.12.2008 podal navrhovateľ podnet na Generálnu prokuratúru SR, aby generálny prokurátor
SR podal protest proti nezákonnému právoplatnému rozhodnutiu MH SR č. 58/2008-1020 zo dňa
28.03.2008. Podľa oznámenia Generálnej prokuratúry SR VI/1 Gd 485/08-11 zo dňa 01.06.2009 tento

podnet bol odložený.

Štatutárny zástupca navrhovateľa súdu uviedol, že počas 14 rokov spolupráce neboli zo strany odporcu
ani iných ústredných orgánov štátnej správy vznesené žiadne požiadavky na kvalitu resp. funkčnosť
systému. Rokovania s odporcom v roku 2007 sa uskutočnili skôr, než bola navrhovateľovi predložená

ponuka. Osobne sa zúčastnil rokovania dňa 06.09.2007 s odporcom, ktorý mu oznámil, že bude
vyradený zo systému. Podľa jeho názoru celý priebeh výberového konania bol nastavený tak, aby
spoločnosť ktorá vyhrala sa stala novým systémovým integrátorom.

SvedokA..G.E.,zamestnanecMHSR vypovedal,ževmáji2007dostalpokynodvedúcehoslužobného

úradu, aby došlo k zmene v systéme JISHM a to z centrálneho na internetový. Na základe toho bol
spracovaný výber dodávateľov, boli oslovení piati, medzi nimi bol aj navrhovateľ. Dodávatelia predložili
ponuky a komisia zasadla dvakrát. Na otázku, či má vedomosť o tom, že MH SR alebo iní užívatelia
boli nespokojní so systémom AMON a ATION uviedol, že takú vedomosť má, avšak nespomína si na
sťažovateľov. Z akého dôvodu bola vybraná spoločnosť VUJE, a.s. nevedel.

Svedok A.. E. R., zamestnanec MH SR vypovedal, že z tlačového odboru prišla informácia, že MH
SR vynakladá drahé prostriedky na info systém. Na odporúčanie vedúceho služobného úradu sa
dospelo k záveru, že by mal systém dodávať dodávateľ ako lokálny systém. Vytvorila sa komisia, ktorá
mala odporúčací charakter. Komisia si pripravila podklady pre prieskum trhu a boli oslovené viaceré

subjekty, načo komisia odporučila vedúcemu služobného úradu spoločnosť Asseco, a.s.. Na otázku, či
systém obsahuje skutočnosti Tajné, svedok uviedol, že o utajovaných skutočnostiach nevie, avšak určite
obsahuje citlivé informácie.

Svedok A.. Ľ. V. zamestnanec MDVaRR súdu vypovedal, že subjekty hospodárskej mobilizácie

nepracovali so skutočnosťami v stupni utajenia Tajné a Prísne tajné.

Svedkyňa A.. E. R. zamestnankyňa MH SR vypovedala, že spolupráca navrhovateľa a odporcu bola
dobrá. Svedkyňa realizovala plnenie zmlúv, pričom rokovania prebiehali na úrovni nadriadených. V roku
2007 však vedenie MH SR oznámilo, že prejde ohľadom informačného systému v oblasti hospodárskej

mobilizácie na centralizovaný systém. Nevie prečo sa tak rozhodol, nemala k dispozícii žiaden materiál
ohľadom výberu nových subjektov, ktorí mali dodávať nový systém. Na dodávku nového systému JISHM
vypracovávala rozhodnutia v správnom konaní, plnila len pokyn nadriadeného. Plnenie úloh JISHM
zabezpečovali dve spoločnosti, a to navrhovateľ a spoločnosť VUJE, a.s., ktorá však zabezpečovala
systémprogramomEpsys.PodľajejnázorupredmetzmluvyuzavretejsospoločnosťouVUJE,a.s.neboli

skutočnosti označené stupňom utajenia Tajné a Prísne tajné.

Uznesením Ministerstva vnútra SR, Prezídia Policajného zboru, Úrad boja proti korupcii, ČVS:PPZ-141/
BPK-B-2012 zo dňa 3.10.2012 bolo začaté trestné stíhanie za zločin machinácie pri verejnom
obstarávaní a verejnej dražbe podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.

Podľa čl. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach
a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii účinného do 31.08.2009 subjektom
hospodárskej mobilizácie je
a) ústredný orgán určený vládou Slovenskej republiky,

b) krajský úrad a okresný úrad,
c) obec,
d) podnikateľ alebo štátna rozpočtová organizácia, alebo štátna príspevková organizácia určená ako
subjekt hospodárskej mobilizácie (ďalej len "určený subjekt"),
1. rozhodnutím ústredného orgánu alebo

2. písomným príkazom vedúceho ústredného orgánu (ďalej len "príkaz"), ak vznikla krízová situácia,
e) Národná banka Slovenska,
f) Slovenská televízia a Slovenský rozhlas.

Podľa§ 2ods.1vyhláškyč.119/2003účinnejdo31.03.2010,ktorousavykonávajúniektoréustanovenia
zákona č. 414/2002 Z.z. o hospodárskej mobilizácii udržiavanie informačného systému je zabezpečenie

nepretržitej funkčnosti jeho technických prostriedkov, programových prostriedkov a tvorba, spracovanie,
aktualizácia, výroba a vydávanie metodických pokynov ministerstvom podľa tejto vyhlášky.

Podľa § 2 ods. 3 vyhlášky č. 119/2003 účinnej do 31.03.2010, programové prostriedky sú programy
ATON a AMION alebo iné programové prostriedky vybrané ministerstvom a ich servisné a podporné

programy.

Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky č. 119/2003 účinnej do 31.03.2010 udržiavanie technických prostriedkov je
zabezpečenie ich funkčnosti prostredníctvom doplňovania, modernizácie, servisu a rekonštrukcie.

Podľa § 3 ods. 2 vyhlášky č. 119/2003 účinnej do 31.03.2010 za udržiavanie technických prostriedkov
zodpovedá subjekt hospodárskej mobilizácie (ďalej len subjekt ), ktorý vykonáva krízové plánovanie.

Podľa § 4 ods. 4 vyhlášky č. 119/2003 účinnej do 31.03.2010 subjekt udržiava programové prostriedky
vo funkčnom stave v súčinnosti so systémovým integrátorom udržiavania a využívania informačného

systému (ďalej len systémový integrátor ), ktorého vyberá ministerstvo zo subjektov.

Od 01.08.2011 nadobudol účinnosť zákon č. 179/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii podľa ktorého
(§3 ods. 1 písm. d) a §2) subjektom hospodárskej mobilizácie je podnikateľ, rozpočtová organizácia,

príspevková organizácia, verejná vysoká škola, alebo nezisková organizácia poskytujúca všeobecne
prospešné služby určená ako subjekt hospodárskej mobilizácie, a to na základe rozhodnutie ústredného
orgánu vo svojej pôsobnosti alebo vyššieho územného celku vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti
vydaným v stave bezpečnosti alebo písomným príkazom vedúceho ústredného orgánu vo svojej
pôsobnosti, prednostu obvodného úradu vo svojom územnom obvode, prednostu obvodného úradu v

sídle kraja v územnom obvode kraja alebo predsedu vyššieho územného celku vo svojej zriaďovateľskej
pôsobnosti vydaným v období krízovej situácie (ďalej len "príkaz"); proti príkazu nie je prípustné
odvolanie, príkaz je však preskúmateľný súdom. Podrobnosti o spôsobe vydania a náležitostiach
písomného príkazu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo hospodárstva
Slovenskej republiky.

Podľa § 33 zákona č. 179/2002 Z.z. na obstarávanie majetku štátu určeného na účely hospodárskej
mobilizácie sa vzťahuje osobitný predpis ( zál. Č. 25/2006 Z.z.).

Podľa § 44 zákona č. 179/2002 Z.z. subjekty hospodárskej mobilizácie určené podľa doterajších

predpisov sa považujú za subjekty hospodárskej mobilizácie určené podľa tohto zákona.

Podľa§3ods.1zákona č.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci,
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.Podľa § 3 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, zodpovednosti
podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vo
veciach náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods.1, koná v mene
štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v
oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej

správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú
samosprávu podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. § 5 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci právo na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v
dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa ust. § 5 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci právo na
náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom
konania, konané malo byť.

Podľa ust. § 5 ods. 3 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ak bolo
nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo
na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla.

Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ak tento

zákonneustanovujeinak,právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímmožnouplatniť
iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto
orgánu.

Podľa ust. § 6 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci právo podľa
odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný
prostriedokpodľaosobitnýchpredpisov.Splnenietejtopodmienkysanevyžaduje,akideoprípadyhodné
osobitného zreteľa.

Podľa ust. § 6 ods. 3 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ak bola
škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno
nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené
na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na
ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre

nezákonnosť príslušným orgánom.

Podľa ust. § 6 ods. 4 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ak
bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju
právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku

na náhradu škody.

Podľa § 9 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej

lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa§9ods.2zákonaozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmociprávonanáhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená

škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nárok
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním aleboiným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o
väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred
predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku

(ďalej len žiadosť) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ak príslušný
orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,
môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, uhrádza sa
skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ak nie je
ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone osobitným predpisom.

Podľa ust. § 27b ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona, a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona, sa spravuje predpismi účinnými do 31. decembra 2008.

Podľa ust. § 1 ods. 2) písm. b) z. č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (zákon o verejnom obstarávaní) v znení platnom do 30.6.2008, tento zákon
sa nevzťahuje na zákazku, ktorej predmet tvoria utajované skutočnosti stupňa utajenia Prísne tajné
alebo Tajné, ak sa pri jej plnení musia použiť osobitné bezpečnostné opatrenia na základe zákona

alebo rozhodnutí príslušných správnych orgánov alebo ak si to vyžaduje ochrana základných záujmov
Slovenskej republiky.

Podľa ust. § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní účastníkom konania je ten, o koho
právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom

chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je
aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo
povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je

v omeškaní.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 3 ods. 2 nar. vl. č. 87/1995 Z.z., ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je
o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Z predložených tvrdení a dôkazov jednotlivými účastníkmi konania vyplýva, že tvrdenia navrhovateľa a
odporcu nie sú protichodné vo vzťahu ku zásadným otázkam skutkového stavu veci, a to predovšetkým
kuskutočnosti,ženavrhovateľvykonávalfunkciusystémovéhointegrátoraJISHMvoblastihospodárskej

mobilizácie; zabezpečoval funkčnosť JISHM, a to programových prostriedkov ATON a AMION na
základe rozhodnutí vydaných odporcom; ďalej skutočnosti, že v roku 2007 odporca zahájil výberové
konanie na výber dodávateľa nového JISHM, k priebehu tohto výberového konania a skutočnosti, že
odporcom bola za víťaza vybraná spoločnosť VUJE, a.s., ktorá bola určená rozhodnutím odporcu zasubjekt hospodárskej mobilizácie s povinnosťou vykonávať systémovú integráciu JISHM a odporca s
ňou 28.3.2008 uzatvoril zmluvu na dodávku nového JISHM.

Zásadné rozpory boli medzi účastníkmi konania v právnom posúdení veci, a to interpretácie príslušných
ustanovení zákona o verejnom obstarávaní a vyhlášky č. 119/2003 Z.z.. Sporná medzi účastníkmi bola
i otázka splnenia predpokladov vzniku nároku na náhradu škody (existencia nesprávneho úradného
postupu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou) v zmysle
zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel súd k
záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný.

Súd mal z listinných dôkazov založených v spise preukázané nasledujúce skutočnosti:

Navrhovateľ bol rozhodnutím odporcu zo dňa 24.2.1999, rozhodnutím odporcu č. 6/2003/KM zo dňa
12.3.2003 a rozhodnutím odporcu č. 1135/2006-2230-8 zo dňa 14.8.2006 opakovane určený za subjekt
hospodárskej mobilizácie. Podľa posledného uvedeného rozhodnutia bol navrhovateľ okrem iných
úloh povinný plniť úlohu systémového integrátora JISHM v oblasti programových prostriedkov či
zabezpečovať udržiavanie programových prostriedkov. Z listu č. 933/2007-205 zo dňa 16.7.2007 je

preukázané, že odporca oznamoval orgánom štátnej správy, že pripravuje nové riešenie systému
hospodárskej mobilizácie novými programovými prostriedkami. Odporca zaslal v rámci prieskumu trhu
výzvu zo dňa 12.10.2007 zn. 983/2007-2050 na predloženie ponuky na predmet obstarania "Jednotný
informačný systém hospodárskej mobilizácie" rôznym spoločnostiam pôsobiacim v príslušnom odbore,
medzi nimi i navrhovateľovi. Navrhovateľ zaslal odporcovi žiadosť o vysvetlenie súťažných podmienok,

žiadosť o nápravu proti inému úkonu verejného obstarávateľa a list, v ktorých namietal postup odporcu
pri výbere nového dodávateľa JISHM. Do výberového konania navrhovateľ zaslal list ,v ktorom vyjadril
námietky k výberovému konaniu uskutočnenému odporcom.

Dňa 5.11.2007 a 12.11.2007 sa uskutočnilo zasadnutie komisie pre riešenie dodávky JISHM. Zo zápisov

zo zasadnutia tejto komisie vyplynulo, že navrhovateľ doručil námietky voči výberu nového dodávateľa
JISHM, ktoré komisia neakceptovala. Komisia odporučila vedúcemu služobného úradu dojednaním
konkrétnych podmienok dodania nového riešenia JISHM s firmami Asseco a.s. Bratislava a T Soft s.r.o.
Praha a uviedla, že firma VUJE a.s. Trnava nesplnila prevažnú väčšinu stanovených podmienok a vo
svojom návrhu požadované technické riešenia nedeklarovala. Navrhovateľ bol rozhodnutím odporcu

zo dňa 24.2.1999, rozhodnutím odporcu č. 6/2003/KM zo dňa 12.3.2003 a rozhodnutím odporcu č.
1135/2006-2230-8 zo dňa 14.8.2006 opakovane určený za subjekt hospodárskej mobilizácie. Podľa
posledného uvedeného rozhodnutia bol navrhovateľ okrem iných úloh povinný plniť úlohu systémového
integrátora JISHM v oblasti programových prostriedkov či zabezpečovať udržiavanie programových
prostriedkov. Z listu č. 933/2007-205 zo dňa 16.7.2007 je preukázané, že odporca oznamoval orgánom

štátnej správy, že pripravuje nové riešenie systému hospodárskej mobilizácie novými programovými
prostriedkami. Odporca zaslal v rámci prieskumu trhu výzvu zo dňa 12.10.2007 zn. 983/2007-2050
na predloženie ponuky na predmet obstarania "Jednotný informačný systém hospodárskej mobilizácie"
rôznym spoločnostiam pôsobiacim v príslušnom odbore, medzi nimi i navrhovateľovi. Navrhovateľ zaslal
odporcovi žiadosť o vysvetlenie súťažných podmienok zo dňa 19.10.2007, žiadosť o nápravu proti

inému úkonu verejného obstarávateľa zo dňa 19.10.2007 a list zo dňa 18.10.2007, v ktorých namietal
postup odporcu pri výbere nového dodávateľa JISHM. Odporca reagoval listom zn. 1361/2007-2050 zo
dňa 26.10.2007, v ktorom vysvetľoval svoj postup. Do výberového konania navrhovateľ zaslal list zn.
2007-798/PMo a 2007-799/PMo zo dňa 5.11.2007, v ktorom vyjadril námietky k výberovému konaniu
uskutočnenému odporcom. Dňa 5.11.2007 a 12.11.2007 sa uskutočnilo zasadnutie komisie pre riešenie

dodávky JISHM. Zo zápisov zo zasadnutia tejto komisie vyplynulo, že navrhovateľ doručil námietky
voči výberu nového dodávateľa JISHM, ktoré komisia neakceptovala. Komisia odporučila vedúcemu
služobného úradu dojednaním konkrétnych podmienok dodania nového riešenia JISHM s firmami
Asseco a.s. Bratislava a T Soft s.r.o. Praha a uviedla, že firma VUJE a.s. Trnava nesplnila prevažnú
väčšinu stanovených podmienok a vo svojom návrhu požadované technické riešenia nedeklarovala.

Listom odporcu č. 1565/2007-2050 zo dňa 4.12.2007 boli ústredné orgány štátnej správy informované,
že odporca vybral nového dodávateľa JISHM, a to spoločnosť Asseco Slovakia, a.s. a T Soft s.r.o. Praha.
Z listu odporcu zn. 1572/2007-2050 zo dňa 4.12.2007 vyplýva, že so spoločnosťou Asseco Slovakia, a.s.
bolo začaté správne konanie. Z informácie pre vedúceho služobného úradu odporcu č. 60/2008-1020zo dňa 11.1.2008 vyplýva, že správne konanie so spoločnosťou Asseco Slovakia, a.s. bude zastavené,
čo sa stalo rozhodnutím odporcu č. 58/2008-1020-2 zo dňa 11.1.2008. Z informácie pre vedúceho
služobného úradu odporcu č. 121/2008-1020 zo dňa 21.1.2008 vyplýva, že prebiehali rokovania medzi

odporcom a spoločnosťou VUJE, a.s. o možnostiach dodávky JISHM. Listom zn. 131/2008-1020
zo dňa 24.1.2008 odporca oznámil spoločnosti VUJE, a.s., že bola vybraná za dodávateľa nového
JISHM. Dňa 28.3.2008 bolo odporcom vydané rozhodnutie č. 58/2008-1020-7, ktorým rozhodol o určení
spoločnosti VUJE, a.s. za subjekt hospodárskej mobilizácie, s tým, že bude plniť úlohu systémového
integrátora JISHM a bude zabezpečovať vývoj, udržiavanie a rozvoj programových prostriedkov

JISHM. Dňa 28.3.2008 bola medzi odporcom a spoločnosťou VUJE, a.s. uzatvorená zmluva o dielo
č. 55/2008-3100-1020, ktorej predmetom je dodanie JISHM a ďalšie plnenia. Z listu odporcu č.
814/2008-1020 zo dňa 8.4.2008 vyplýva, že odporca informoval ostatné štátne orgány o skutočnosti,
že boli predčasne informovaní o výbere nového systémového integrátora JISHM, ktorým sa mala stať
spoločnosťAssecoSlovakia,a.s.,ženovýmsystémovýmintegrátoromJISHMsastalaspoločnosťVUJE,
a.s. a že navrhovateľ bude zrušený ako systémový integrátor. Navrhovateľ podal podnet na podanie

protestu generálneho prokurátora SR proti rozhodnutiu odporcu č. 58/2008-1020-7 zo dňa 28.3.2008
a bol oznámením Generálnej prokuratúry VI/1 Gd 485/08-11 zo dňa 1.6.2009 vyrozumený, že podnet
je odložený. Dňa 15.12.2006 bolo Úradom pre verejné obstarávanie vydané metodické usmernenie
č. 1564-200/2006, v ktorom je uvedená interpretácia ust. §1 ods. 2 písm. b) zákona o verejnom
obstarávaní z pohľadu uvedeného štátneho orgánu. Dňa 24.3.2011 navrhovateľ doručil odporcovi

žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, ktorú
doplnil listom zo dňa 24.5.2011. Dňa 16.9.2011 bol odporcovi doručený znalecký posudok. Odporca
na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku odpovedal listom zn. 514/2011-4220 zo dňa 8.9.2011,
v ktorom sa vyjadril, že zaujíma negatívne stanovisko k žiadosti navrhovateľa a uplatnenú škodu
neuznáva. Dňa 24.3.2011 navrhovateľ doručil odporcovi žiadosť o predbežné prerokovanie nároku

na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, ktorú doplnil listom zo dňa 24.5.2011. Dňa
16.9.2011 bol odporcovi doručený znalecký posudok. Odporca na žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku odpovedal listom zn. 514/2011-4220 zo dňa 8.9.2011, v ktorom sa vyjadril, že zaujíma negatívne
stanovisko k žiadosti navrhovateľa a uplatnenú škodu neuznáva. Uznesením Ministerstva vnútra SR,
Prezídia Policajného zboru, Úrad boja proti korupcii, ČVS:PPZ-141/BPK-B-2012 zo dňa 3.10.2012

bolo začaté trestné stíhanie za zločin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa
príslušných ustanovení Trestného poriadku.

Zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci za subjekt
zodpovedný z nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu označuje v § 3 ods. 1.

štát. Právna úprava obsiahnutá v tomto zákone je tak založená na princípe jediného výlučného nositeľa
zodpovednostizaškoduatýmještát, ktorýsatejtozodpovednostinemôžezbaviť.Štátjetedasubjektom
zodpovednosti za škodu a zákon vymedzuje orgány, z činnosti ktorých pri výkone verejnej moci mohla
zodpovednosť vzniknúť.
Zákon rozlišuje dve základné formy zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom

štátnej moci štátnymi a inými poverenými orgánmi. Prvou podmienkou zodpovednosti za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím je existencia rozhodnutia, ktorým v konkrétnej veci štátny orgán
aplikoval právny predpis na ním posudzovaný skutkový stav a rozhodol tak o právach a povinnostiach
konkrétnych osôb. Druhá forma objektívnej zodpovednosti štátu sa spája s nesprávnym úradným
postupom, teda s porušením pravidiel predpísaných právnymi predpismi pre počínanie štátnych orgánov

pri ich činnosti a to i pri takých úkonoch, ktoré sú prevádzané v rámci rozhodovacej činnosti, i keď sa
priamo neodrazili v obsahu vydaných rozhodnutí. Z tohto hľadiska za nesprávny úradný postup vedúci
k zodpovednosti za škodu možno považovať i nevydanie či oneskorené vydanie rozhodnutí, prípadne
iná nečinnosť orgánov verejnej moci, samozrejme za predpokladu, že poškodenému vznikla majetková
ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s uvedeným postupom. Skutočnosť, že konanie vedené orgánom

verejnej moci pri výkone jeho právomoci vyústilo k vydaniu rozhodnutia, ktorému však predchádzalo
konanie vykazujúce znaky nesprávneho úradného postupu zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú
takýmto postupom nevylučuje.

Pojmovými znakmi vzniku nároku na náhradu škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu orgánu

verejnej správy sú porušenie právnej povinnosti, vznik škody, kauzálny nexus medzi prvými dvoma
pojmovými znakmi. Z vykonaného dokazovania mal súd nad všetky pochybnosti preukázané, že v
danom prípade došlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany odporcu, a to porušením jeho
povinností postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní.Podľa ust. § 1 ods. 2) písm. b) z.č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (zákon o verejnom obstarávaní) v znení platnom do 30.6.2008, tento zákon

sa nevzťahuje na zákazku, ktorej predmet tvoria utajované skutočnosti stupňa utajenia Prísne tajné
alebo Tajné, ak sa pri jej plnení musia použiť osobitné bezpečnostné opatrenia na základe zákona
alebo rozhodnutí príslušných správnych orgánov alebo ak si to vyžaduje ochrana základných záujmov
Slovenskej republiky.

Z výkladu dotknutého ustanovenia vyplýva, že k použitiu výnimky z aplikácie zákona o verejnom
obstarávaní je nevyhnutné kumulatívne naplnenie podmienok v danom ustanovení uvedených, čo v
konkrétnom prípade splnené nebolo.

Podľa prílohy č. 2 "Legislatívno-technické pokyny" Legislatívnych pravidiel vlády SR alternatívy sa
v zákonoch vyjadrujú vylučovacou spojkou "alebo" a kde je to vhodné, spojkou "či". Dotknuté

ustanovenie zákona o verejnom obstarávaní nepripúšťa taký výklad, že zákon o verejnom obstarávaní
nie je potrebné aplikovať, t.j. je možné použiť výnimku z aplikácie len za predpokladu, že si to
vyžaduje ochrana základných záujmov SR. Medzi jednotlivými alternatívami vyjadrenými v predmetnom
ustanovení zákona o verejnom obstarávaní je spojka "alebo", v opačnom prípade sa jedna o podmienky
kumulatívne. Súd je toho názoru, že vždy musí byť splnená podmienka, že sa jedná o zákazku, ktorej

predmet tvoria utajované skutočnosti stupňa utajenia Prísne tajné alebo Tajné a k tomu musí byť
splnená jedna z ďalších podmienok, a to buď použitia bezpečnostných opatrení na základe zákona
alebo rozhodnutí príslušných správnych orgánov alebo potreba ochrany základných záujmov Slovenskej
republiky.

Z predložených tvrdení a dôkazov jednotlivými účastníkmi konania vyplýva, že tvrdenia navrhovateľa a
odporcu nie sú protichodné vo vzťahu ku zásadným otázkam skutkového stavu veci, a to predovšetkým
kuskutočnosti,ženavrhovateľvykonávalfunkciusystémovéhointegrátoraJISHMvoblastihospodárskej
mobilizácie; zabezpečoval funkčnosť JISHM, a to programových prostriedkov ATON a AMION na
základe rozhodnutí vydaných odporcom; ďalej skutočnosti, že v roku 2007 odporca zahájil výberové

konanie na výber dodávateľa nového JISHM, k priebehu tohto výberového konania a skutočnosti, že
odporcom bola za víťaza vybraná spoločnosť VUJE, a.s., ktorá bola určená rozhodnutím odporcu za
subjekt hospodárskej mobilizácie s povinnosťou vykonávať systémovú integráciu JISHM a odporca s
ňou 28.3.2008 uzatvoril zmluvu na dodávku nového JISHM. Rozdielne tvrdenia účastníkov ohľadne
skutkového stavu sa týkali najmä fungovania, vlastností a kvality programových prostriedkov ATON a

AMION zhotovovaných navrhovateľom.

Súd poukazuje v tejto veci na metodické usmernenie č. 1564-200/2006 zo dňa 15.12.2006, v ktorom
sa Úrad pre verejné obstarávanie vyslovil, že pre uplatnenie výnimky z aplikácie zákona o verejnom
obstarávaní podľa ust. § 1 ods. 2 písm. b) má byť v zásade splnené, že ak je vo verejnom záujme

alebo v záujme bezpečnosti osôb, organizácie, orgánu, ktoré reprezentujú základné záujmy Slovenskej
republiky v rozsahu svojej pôsobnosti (pôvodca utajovanej skutočnosti), aby predmet zákazky, ako aj
plnenie zmluvy alebo aj užívanie predmetu zmluvy (prevádzka, bol/boli zaradený/é v stupni utajenia
Prísne tajné alebo Tajné. Podporne súd odkazuje i na Protokol o výsledku kontroly vykonávanej Úradom
vlády SR v čase od 2.11.2010 do 20.12.2010 v ktorej je uvedené, že Úradu vlády SR nebol predložený

žiaden dokument preukazujúci, že by odporca nebol povinný aplikovať zákona o verejnom obstarávaní.
Zuvedenéhoprotokoluďalejvyplýva,žepredmetaniužívaniepredmetuzmluvyneboliutajovanéanebol
dôvod na postup upravený v § 1 ods. 2 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní.

Z jednotlivých svedeckých výpovedí svedkov mal súd za preukázané, že v JISHM sa neuchovávajú

informácie, ktoré by bolo možné považovať za utajované skutočnosti, teda ani také nie, ktoré by
podliehali stupňu utajenia Prísne tajné alebo Tajné. Z uvedeného je zrejmé, že predmet zákazky
a užívanie predmetu zmluvy, t. j. dodávka nového JISHM alebo jeho užívanie neboli utajovanou
skutočnosťou.

Za nesprávny úradný postup sa označuje akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého
štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde buď k porušeniu pravidiel
ustanovenýchprávnyminormamiprekonanieštátnehoorgánualebokporušeniuporiadku,ktorývyplýva
z povahy funkcie alebo cieľov tejto činnosti (NS SR sp. zn. 4 Cdo 24/2004). Pretože úradný postupspravidla nemožno v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného
postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje (NS
SR 4 Cdo 60/2003). Nesprávnym úradným postupom je každé vybočenie orgánu verejnej moci z medzí

ustanovených ústavou, ide o odklon od správania určeného orgánu verejnej moci zákonom.

Z uvedených dôvodov je súd toho názoru, že použitím výnimky z aplikácie zákona o verejnom
obstarávaní v zmysle ust. § 1 ods. 2 písm. b) tohto zákona došlo k nesprávnemu úradnému postupu
zo strany odporcu.

Súd konštatuje, že okrem vyššie uvedeného nezákonného postupu mimo zákon o verejnom obstarávaní
sa celkový postup odporcu pri výbere dodávateľa nového JISHM javí netransparentne, účelovo a
možno mať vážne pochyby o jeho korektnosti. Odporca nepostupoval racionálne a hospodárne, keď
namiesto spoločnosti Asseco Slovakia, a.s., ktorá podľa slov výberovej komisie zriadenej samotným
odporcom spĺňala všetky formálne požiadavky i požiadavky odborného technického riešenia JISHM,

nakoniec uzatvoril zmluvy na dodávku nového JISHM so spoločnosťou VUJE, a.s., ktorá opäť podľa slov
výberovej komisie zriadenej odporcom nesplnila prevažnú väčšinu stanovených podmienok a vo svojom
návrhu požadované technické riešenie nedeklarovala. Samotní zamestnanci odporcu podieľajúci sa na
výberovom konaní Ing. Janščák a Ing. Synčák nepoznali dôvod výberu spoločnosti VUJE, a.s. namiesto
spoločnosti Asseco Slovakia, a.s.. Uvedené konanie odporcu možno označiť za svojvôľu pri výkone

verejnej moci.

Medzi účastníkmi bola sporná otázka, či je možné, aby odporca za uvedeného znenia ustanovenia
vyhlášky č. 119/2003 Z.z určil za systémového integrátora jeden alebo viacero subjektov.

Navrhovateľ zastával právny názor, že za systémového integrátora môže byť v určitom čase určený
len jeden subjekt . Odporca zastával právny názor, že môže vybrať aj viac systémových integrátorov
JISHM pre rôzne programové prostriedky a že v predmetnom ustanovení vyhlášky č. 119/2003 Z.z. nie
je stanovené, že za systémového integrátora JISHM môže byť určený len jeden subjekt hospodárskej
mobilizácie. Odporca vychádzal z Legislatívnych pravidiel vlády SR, kde sa uvádza, že pri tvorbe

právneho predpisu sa používa oznamovací spôsob, prítomný čas a jednotné číslo, ak z kontextu návrhu
právneho predpisu nevyplýva inak.

Podľa názoru súdu ust. § 4 ods. 2 vyhl. č. 119/2003 Z. pripúšťala výber i viacerých subjektov, i keď
bol v ust. §4 písm. d) zákona o hospodárskej mobilizácii (účinný do 31.08.2009 ) označený subjekt

hospodárskej mobilizácie v jednotnom čísle. S poukazom na Legislatívne pravidlá vlády SR preto
odporca použil správny výklad.

Napriek tomu, rozhodnutie odporcu č. 58/2008-1020-7 zo dňa 28.3.2008, ktorým bola spoločnosť VUJE,
a.s. stanovená za subjekt hospodárskej mobilizácie a ktorým odporca tejto spoločnosti uložil nepretržite

vykonávať v rozhodnutí uvedené povinnosti je nezákonné a došlo pri jeho vydávaní k prekročeniu
právomoci odporcu z dôvodu obchádzania zákona o verejnom obstarávaní.

Súčasťou princípu právneho štátu je možnosť uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje zákon,
každý orgán štátu má totiž ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť,

takže môže konať len to čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akým štátne orgány môžu
štátnu moc uplatňovať ustanoví zákon. Konanie orgánu štátu v rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky
a zákonom ustanoveným spôsobom napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty, čím je vylúčený stav,
aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež
iným ako zákonom ustanoveným postupom.

Nakoľko odporca prekročil právomoci zverené mu právnymi predpismi, nezákonné rozhodnutie č.
58/2008-1020-7 zo dňa 28.3.2008 pre účely priznania náhrady škody v zmysle ust. § 6 ods. 4 zákona o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nemusí byť zrušené alebo zmenené.

Ničotný správny akt je aktom, ktorý má také závažné vady, že nemôže byť platným a nemôže vyvolať
žiadne právne účinky. Na takýto správny akt sa hľadí, ako keby ho správny orgán vôbec nevydal. U
ničotnéhosprávnehoaktusanemôžepoužiťzásadaprezumpciesprávnosti,pretoženejdeosprávnyakt,
ale paakt. Najzávažnejšími vadami, ktoré majú vždy za následok ničotnosť správneho aktu, sú prípady,keď správny orgán vydal rozhodnutie mimo rámec svojej rozhodovacej právomoci tým, že vykročil z
právom mu prikázaného predmetu, obsahu a rozsahu správnej činnosti (NS SR sp.zn. 8 Sžo 171/2008).

S poukazom na uvedené, v právnom posúdení zákonnosti rozhodnutia odporcu č. 58/2008-1020-7
zo dňa 28.3.2008 sa súd nezhodol s názorom prezentovaným príslušným prokurátorom Generálnej
prokuratúry SR v oznámení VI/1 Gd 485/08-10 zo dňa 1.6.2009.

U objektívnej zodpovednosti štátu za škodu je nevyhnutným predpokladom jej vzniku existencia príčinnej

súvislosti (vzťah príčiny a následku) medzi skutočnosťou za ktorú štátu zodpovedá (nesprávny úradný
postup, nezákonné úradné rozhodnutie) a vznikom škody.

O vzťah príčinnej súvislosti sa jedná, ak vznikla škoda následkom nesprávneho úradného postupu
resp. nezákonného rozhodnutia, teda ak je nesprávny úradný postup resp. nezákonné rozhodnutie a
škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku. To znamená, že príčinná súvislosť medzi škodou a

nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím je daná len vtedy, ak by škoda pri
absencii nesprávneho úradného postupu resp. nezákonného rozhodnutia nevznikla, teda musí teda ísť
o priamu (nie len sprostredkovanú) príčinu vzniku škody.

O vzťah príčinnej súvislosti sa teda jedná, ak vznikla konkrétna majetková ujma následkom konkrétneho

nesprávneho úradného postupu resp. nezákonného rozhodnutia, teda sú vo vzájomnom pomere príčiny
a následku.

Príčinou škody môže byť len taký nesprávny úradný postup resp. nezákonné rozhodnutie, bez ktorého
by škodný následok nenastal. Nemusí síce ísť o príčinu jedinú, ale i len o jednu z príčin, ktorá sa podieľa

na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, avšak musí ísť o príčinu podstatnú. Príčinná
súvislosť nemôže byť riešenie všeobecne, ale len v konkrétnych súvislostiach.

Navrhovateľ bol na základe rozhodnutí odporcu jediným subjektom hospodárskej mobilizácie poverený
plnením úlohy systémového integrátora. Odporca vo výberovom konaní, ktoré bolo uskutočnené v

rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní vybral nového dodávateľa JISHM. Takýmto nezákonným
spôsobom vybraný subjekt bol následne nezákonným rozhodnutím odporcu č. 58/2008-1020-7 zo dňa
28.3.2008 určený za subjekt hospodárskej mobilizácie vykonávajúci úlohy systémového integrátora. Ak
by nedošlo k nezákonnému výberu nového dodávateľa JISHM (nesprávnemu úradnému postupu) a jeho
nezákonnému určeniu za systémového integrátora (nezákonné úradné rozhodnutie) bol by navrhovateľ

naďalej oprávnený a povinný plniť úlohy systémového integrátora v súlade s vydanými rozhodnutiami
a poberať finančné prostriedky za plnenie týchto úloh, a to ako jediný subjekt. Súd považuje za isté,
že nebyť uvedeného nesprávneho úradného postupu a vydania nezákonného rozhodnutia, škoda by
navrhovateľovi nevznikla. Je možné teda konštatovať priamy vzťah príčiny a následku.

Z preukázaného skutkového stavu je evidentné, že nesprávny úradný postup a nezákonné úradné
rozhodnutie odporcu zapríčinili (dokonca boli jedinou príčinou), že navrhovateľ ďalej nemohol plniť úlohy
systémového integrátora a za plnenie týchto úloh poberať peňažné plnenie.

Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k

rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý
zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody),
ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku,
lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu
alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému

nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti)(uznesenie Najvyššieho súdu, sp. zn. 4 Cdo
319/2008, zo dňa 28. apríla 2010).

Výška škody bola navrhovateľom stanovená znaleckým posudkom č. 86/2011 znaleckou organizáciou
z príslušného odboru, a to Výskumný ústav riadenia hodnoty podniku a súdneho inžinierstva, a.s. so

sídlom Česká 15, Bratislava 831 03. Znaleckým posudkom je určená výška ušlého zisku navrhovateľa
z dôvodu nerealizovania prác súvisiacich s plnením úloh vyplývajúcich z opatrení hospodárskej
mobilizácie v súlade s rozhodnutím odporcu.Súd nemal pochybnosti o správnosti znaleckou organizáciou stanovenej škody a z tohto dôvodu priznal
navrhovateľovi nárok vo výške určenej týmto znaleckým posudkom.

Reálnosť znaleckou organizáciou stanovenej čiastky bola podporená i navrhovateľovým výpočtom
peňažných plnení, ktoré boli vyplatené spoločnosti VUJE, a.s. ako systémovému integrátorovi určenému
nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím, a to v celkovej výške 3.096.733,- EUR za
obdobie od roku 2008 do apríla 2011. Tento výpočet prevedený navrhovateľom odporca nijako v konaní
nenamietal. Z uvedenej skutočnosti je zrejmé, že nezákonne vybranému a určenému systémovému

integrátorovi bola v súvislosti s plnením úloh systémového integrátora len v čase od roku 2008 do apríla
2011 vyplatená väčšia čiastka ako požadoval v návrhu priznať navrhovateľ.

Námietku odporcu, že navrhovateľ nemôže dosahovať v súvislosti s plnením úloh hospodárskej
mobilizácie zisk nepovažoval súd za dôvodnú, nakoľko je zrejmé, že na strane súkromnoprávneho
subjektu plniaceho úlohy hospodárskej mobilizácie sa peňažné prostriedky prijímané za plnenie týchto

úloh vykazované ako výnos z hospodárskej činnosti. Ušlý zisk navrhovateľa je strata očakávaného
výnosu (uznesenie Najvyššieho súdu, sp. zn. 4 Cdo 319/2008, zo dňa 28. apríla 2010).

K otázke opodstatnenosti výberu dodávateľa nového JISHM a kvalite služieb zo strany navrhovateľa,
súd uvádza, že odporca nepreukázal žiadnymi relevantnými listinnými dôkazmi vady programových

prostriedkov ATON a AMION alebo iných plnení zo strany navrhovateľa.

Pokiaľ ide o predbežné prerokovanie nároku, zmyslom predbežného prerokovania nároku je využitie
zákonných možností na to, aby k náprave narušených vzťahov došlo konaním medzi poškodeným a
orgánmioprávnenýmikonaťzaštátaabysavtýchtoprípadochpokiaľmožnopredišlosúdnemukonaniu.

Poškodený sa obracia na súd až vtedy, ak predbežné prerokovanie nároku neviedlo k uspokojeniu
nároku na náhradu škody. Navrhovateľ podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody dňa 24.3.2011, ktoré doplnil dňa 24.5.2011. Dňa 16.9.2011 doručil odporcovi znalecký posudok.
Z listín predložených odporcovi v zákonnej lehote na prerokovanie nároku sú zrejmé okolnosti vzniku
nároku na náhradu škody ako i dostatočne špecifikovaná výška nároku. Prerokovanie by malo prispieť

k objasneniu veci a vytvoriť tak podmienky pre uzavretie mimosúdnej dohody o uspokojení nároku. Iba
vtedy, ak by sa účastníci nedohodli, malo by nasledovať súdne konanie. Z vyjadrení účastníkov konania
bolo zrejmé, že k uzatvoreniu mimosúdnej dohody nie je možné dospieť a odporca ani opak netvrdil.
Podľa názoru súdu bol nárok uplatnený navrhovateľom v príslušnom súdnom konaní riadne prerokovaný
a neviedol k úhrade nároku navrhovateľa zo strany odporcu, čoho potvrdením je zamietavá odpoveď

odporcu v liste č. 514/2011-4220 zo dňa 8.9.2011. Vo vzťahu k námietke odporcu, že žaloba je z dôvodu
nedostatočného prerokovania nároku neprípustná, túto súd nepovažoval za dôvodnú. I v prípade, že
by nedošlo k riadnemu prerokovaniu nároku navrhovateľa, tento nedostatok by bol len odstrániteľnou
prekážkou konania podľa ust. § 104 Občianskeho súdneho poriadku (napr. stanovisko Najvyššieho súdu
ČSSR zn. Cpjf 145/78 (R20/1981).

O úrokoch z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nar. vl. SR
č. 87/1995 Z. z. a navrhovateľovi priznal úrok z omeškania z istiny od 17.09.2011, nakoľko sa odporca
dostaldoomeškaniaprvýmdňomnasledujúcimpooznámeníodporcu,ženároknavrhovateľaneuznáva.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a navrhovateľovi priznal plnú náhradu
trov konania, nakoľko bol v konaní úspešný.

Trovy právneho zastúpenia priznal súd právnemu zástupcovi navrhovateľa podľa § 10 ods. 1, § 14 ods.
1 písm. a), b), c), d), a § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov za 1 úkon ( z právneho základu
v sume 5.831,49.-eur + 20% DPH v sume 1.166,3.-eur) spolu v sume 6.997,79.-eur a to za 14 úkonov :
1.prevzatie a príprava práv. zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, 2. žaloba zo dňa 21.09.2011, 3.
písomné podanie zo dňa 22.10.2012, 4. písomné podanie zo dňa 28.06.2012, 5. účasť na pojednávaní
dňa 04.07.2012, 6. písomné podanie zo dňa 01.08.2012, 7. písomné podanie zo dňa 26.09.2012, 8.

písomnépodaniezodňa15.10.2012,9.účasťnapojednávanídňa24.10.2012,10.účasťnapojednávaní
dňa 10.12.2012, 11. písomné podanie zo dňa 07.01.2013, 12. písomné podanie zo dňa 17.01.2013, 13.
písomné podanie zo dňa 19.03.2013 a 14. účasť na pojednávaní dňa 27.03.2013, v sume 97.969,06.-
eur. Súd nepriznal právnemu zástupcovi uplatnené 2 úkony právnej pomoci za žiadosť o predbežnéprerokovanie nároku a list protistrane, ktoré právny zástupca vykonal pred podaním návrhu a nie sú
súčasťou trov konania. Právny zástupca navrhovateľa si uplatnil podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky aj režijný
paušál za všetky úkony v jednej réžii platnej v roku 2012 v sume 7,63.-eur za úkon. Súd právnemu

zástupcovi priznal k vykonaným právnym úkonom režijný paušál v sume 7,41.-eur za 2 úkony v roku
2011 a v sume 7, 63.-eur za ďalších 12 úkonov v roku 2012 a 2013, režijný paušál spolu s 20% DPH
činí sumu 127,65.-eur. Trovy právneho zastúpenia celkovo potom činia 98.096,71.-eur.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je

to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.