Decision was made at the court Okresný súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Beáta Svediaková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13Csp/92/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117215422
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5117215422.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou, v právnej veci žalobcu: Intrum
Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený zvoleným
zástupcom JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, s miestom výkonu činnosti Mýtna 48, 811 07 Bratislava,
proti žalovanému: O. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. O.. F.. Š. XXX/XX, XXX XX H. D. S., o
zaplatenie 2.084,16 eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.900,- eur, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,15
% ročne od 20.06.2014 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku žalobu zamieta.
III. Žalobcovi proti žalovanému priznáva náhradu trov konania v rozsahu 82 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou, doručenou súdu dňa 09.05.2017, sa právny predchodca žalobcu domáhal vydania súdneho
rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 2.084,16 eur, spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 20.06.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu právny predchodca žalobcu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 03.01.2014 bola medzi ním a
žalovanýmuzatvorenázmluvaopôžičkeevid.č.6169019,nazákladektorejposkytolprávnypredchodca
žalobcu žalovanému pôžičku v sume 1.900,- eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku
v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 54,06 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo
výške 3.034,20 eur. Do dňa vyhotovenia žaloby neuhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy nič.
Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé
povinné splátky riadne a včas, t. j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, právny predchodca
žalobcu dňa 21.05.2014 listom - predžalobnou upomienkou vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok
a žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných
splátok nedošlo, žalobca dňa 19.06.2014 úver zosplatnil. Do dňa vyhotovenia žaloby žalovaný dlžné
splátky neuhradil. Právny predchodca žalobcu napokon uviedol, že celkový dlh žalovaného ku dňu
podaniažalobypredstavujesumu2.084,16eur,pričomsizároveňuplatnilajzákonnéúrokyzomeškania.
Neuplatnil si zmluvnú pokutu, ktorá je evidovaná v priloženom prehľade splátok a úhrad.
3. Uznesením, sp. zn. 13Csp/92/2017-32 zo dňa 11.09.2017, súd pripustil zmenu subjektu na strane
žalobcu tak, že do konania na miesto pôvodného žalobcu, spol. Consumer Finance Holding a.s., so
sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, zastúpeného zvoleným zástupcom
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, s miestom výkonu činnosti Mýtna 48, 811 07 Bratislava, vstúpil ako
žalobca spol. Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154,zastúpený zvoleným zástupcom JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, s miestom výkonu činnosti Mýtna
48, 811 07 Bratislava.
4.Žalovanýsavpriebehukonaniakžalobevsúdomurčenejlehotepísomnenevyjadrilazostalabsolútne
procesne nečinný.
5. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 30.11.2017, ktoré sa konalo v
neprítomnosti strán sporu.
6. Súd tak, na základe žalobcom predložených listinných dôkazov, zistil nasledovný skutkový stav,
pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným
záverom.
7. Zmluvou o pôžičke zo dňa 03.01.2014, uzavretou medzi právnym predchodcom žalobcu, ako
veriteľom, a žalovaným, ako dlžníkom, poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému spotrebiteľský
úver vo forme pôžičky vo výške 1.900,- eur. Celková suma spotrebiteľského úveru bola určená na sumu
3.034,20 eur, ktorú mal žalovaný splatiť v 60 mesačných splátkach po 54,06 eur. RPMN bola v zmluve
určená na 22,20 %, priemerná hodnota RPMN bola 21,09 % a ročná úroková sadzba činila 22,20 %.
Celkové náklady spotrebiteľa, spojené s úverom, predstavovali sumu 1.134,20 eur. Termín konečnej
splatnosti bol stanovený na 1/2019. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj všeobecné obchodné
podmienky.
8. Z priloženého prehľadu splátok a úhrad, ako aj zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že žalovaný
doposiaľ na daný úverový prípad neuhradil nič.
9. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
10. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) a k) ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
- dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
- výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
11. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a)
až k) , r) ay).
12. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13. Podľa ust. § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
14. Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.16. Podľa ust. § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je
pre spotrebiteľa priaznivejší.
17. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
18. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. Právny predchodca žalobcu, ako veriteľ, v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy
konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra
vyplývalo, že predmetom jeho činnosti bolo okrem iného aj poskytovanie úverov a pôžičiek z vlastných
zdrojov nebankovým spôsobom. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú
osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo
zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných
ustanovení ZoSÚ a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami na základe
zmluvy, uzavretej dňa 03.01.2014, je vzťahom občianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať
ustanovenia tohto zákona.
20. Keďže súd ustálil, že zmluva, uzavretá so žalovaným, je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vzťahuje
sa na ňu ZoSÚ, súd najskôr zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky obligatórne
náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ.
21. Po jej preskúmaní súd zistil, že zmluva neobsahuje obligatórnu náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm.
k) ZoSÚ, teda výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
22. V zmluve nie je uvedený údaj o termínoch splatnosti jednotlivých splátok, nakoľko zmluva obsahuje
len údaj o výške jednotlivých splátok (54,06 eur) a počte splátok (60). Údaj o tom, na ktorý konkrétny
deň v kalendárnom mesiaci pripadá splatnosť jednotlivých splátok, zmluva neobsahuje, pričom nie je
postačujúce, ak by túto informáciu obsahovali len všeobecné podmienky k zmluve o poskytnutí úveru,
pretože zákon vyslovene vyžaduje, aby uvedené povinné náležitosti boli obsiahnuté priamo v zmluve o
spotrebiteľskom úvere a nepripúšťa sa obsiahnutie náležitostí v akýchkoľvek vedľajších dokumentoch.
V zmluve taktiež nie je nikde uvedená výška splátok istiny a úroku, t. j. aká časť každej mesačnej splátky
v celkovej výške 54,06 eur mala zodpovedať sume, započítanej na splatenie istiny, a aká na splatenie
úroku.
23. Súd konštatuje, že zmluva nespĺňa ani obligatórnu náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ, a
to uvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
24. V zmluve sa uvádza len toľko, že lehota splatnosti je 1/2019. Takéto dojednanie v zmluve nemožno
podľa názoru súdu považovať za konformné so zmyslom a účelom, sledovaným takto zakotvenou
podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa názoru súdu, spotrebiteľ musí pri danej
forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad, bez akýchkoľvek pochybností, presne vedieť, kedy
dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým dňom. Takýto údaj však stranami
uzavretá zmluva neobsahovala. Navyše aj zákon používa pojem termín, čo znamená, že má byť presne
uvedený termín (presný dátum), na ktorý pripadá konečná splatnosť úveru.
25. V zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ sa preto poskytnutý úver považuje z dôvodu absencie
náležitostí, uvedených v ust. § 9 ods. 2 písm. f) a k), za bezúročný a bez poplatkov.
26. Vzhľadom na uvedené, súd vyhodnotil nárok žalobcu nasledovne:
27. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 1.900,- eur, ako to
vyplýva z predloženej zmluvy.28. Súd v ďalšom považoval za nesporné tvrdenie žalobcu, že žalovaný doposiaľ na daný záväzkovo-
právny vzťah medzi stranami neuhradil nič.
29. Vzhľadom na to, že sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, je možné priznať
žalobcovi iba sumu nesplatenej istiny, bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov. Z titulu nesplatenej dlžnej
istiny tak súd priznal žalobcovi sumu 1.900,- eur (čistá istina poskytnutého úveru). Keďže súd nemal
preukázané, že by žalovaný sumu 1.900,- eur, t. j. uvedenú sumu nesplatenej istiny uhradil, súd žalobe
žalobcu v tejto časti vyhovel. A vo zvyšku požadovanej sumy žalobu zamietol.
30. Súd zároveň priznal žalobcovi zo sumy priznanej istiny 1.900,- eur aj úroky z omeškania vo výške
5,15 % ročne od 20.06.2014 do zaplatenia. Lehota na plnenie dlhu uplynula dňa 19.06.2014, ku dňu
zosplatnenia úveru žalobcom. Žalovaný sa dostal do omeškania dňom 20.06.2014. Preto súd priznal
úroky z omeškania z priznanej istiny od 20.06.2014 do zaplatenia, a to v sadzbe 5,15 % ročne,
nakoľko k prvému dňu omeškania výška základnej úrokovej sadzby ECB činila 0,15 %, po pričítaní
5 percentuálnych bodov potom predstavuje úroky z omeškania vo výške 5,15 % ročne. S poukazom
na uvedené súd priznal úroky z omeškania z priznanej istiny 1.900,- eur a žalobu v časti úrokov z
omeškania, viažucich sa na zamietnutú sumu, zamietol.
31. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
32. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 1.900,- eur, čo v pomere k uplatnenej istine po
zaokrúhlení percentuálne predstavuje 91 %. Úspech žalovaného je potom nepriznanie sumy 184,16 eur,
čo v pomere k uplatnenej istine po zaokrúhlení percentuálne predstavuje 9 %. Čistý úspech žalobcu tak
predstavuje 82 %. Súd preto priznal, v zmysle ust. § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., žalobcovi proti žalovanému
nárok na náhradu 82 % vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, v zmysle ust. § 262 ods. 2 C.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.