Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 3, 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 3T/1/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318010004

Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Daňo

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8318010004.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Ivanom Daňom v trestnej veci obžalovaného Y. X. pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 03. mája 2018 v Humennom takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Y. X. Ž. U. X. Ž. F. , nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom O. K. XX, T. K.,

j e v i n n ý , ž e

dňa 19.10.2017 v čase okolo 12.30 hod. na dvore rodinného domu č. XX v obci O. K. udrel svojho
maloletého syna Y. X., nar. XX.XX.XXXX, rukou po ľavej časti chrbta a časťou násady plastovej lopaty
na sneh jednak po predlaktí ľavej ruky a ľavej časti chrbta, v dôsledku čoho mu spôsobil pomliaždenie

zadnej strany hrudníka vľavo a zlomeninu tela lakťovej kosti vľavo, teda zranenia, ktoré ho obmedzovali
na obvyklom spôsobe života po dobu najmenej 49 dní,

t e d a

inému úmyselne ublížil na zdraví a spáchal uvedený čin na chránenej osobe
- dieťati
- blízkej osobe

a spôsobil ním ťažkú ujmu na zdraví,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na
ustanovenie § 139 písm. a/, c/ Tr. zák.

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 156 ods. 3 Tr. zák. za použitia § 36 písm. l/, § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody
v trvaní 2 /dvoch/ rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa mu výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a podľa § 50

ods. 1 Tr. zák. sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 2 /dvoch/ rokov. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Humennom podal na obžalovaného Y. X. obžalobu pre skutok právne
kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. ,

ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe Okresnej prokuratúry
Humenné č. 2 Pv 489/17/7702 zo dňa 28.12.2017 a aj vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd vo veci rozhodol dňa 05.01.2018 trestným rozkazom, ktorým uznal obvineného za vinného a
uložil mu trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu a so
skúšobnou dobou v trvaní dvoch rokov. Prokurátor, aj obvinený, prostredníctvom splnomocneného

obhajcu podali voči trestnému rozkazu odpor, preto bola trestná vec obžalovaného prerokovaná na
hlavnom pojednávaní.

Obžalovaný Y. X. vo svojom odpore proti trestnému rozkazu uviedol, že nemožno jednoznačne určiť,
kedy u syna došlo k zlomenine ruky, pretože v kritický deň 19.10.2017 narazil rukou na kovovú bránku

a ruka ho začala bolieť. Nie je preto vylúčené, že zlomeninu ruky si spôsobil už pri tomto páde a znalec
pribratý do konania to nevylúčil. V konaní nebolo podľa neho preukázané, že spáchal skutok kladený
mu za vinu.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný uviedol, že sa necíti byť vinný. Chlapec v ten deň prišiel domov

zo školy a on sa dopočul, že syn zobral žiletky a asi si chcel ublížiť. Začal na neho kričať a chytil lopatu,
aby ho postrašil úderom. Rozmachol sa na neho tak, že ho nechtiac udrel rukoväťou niekde do lakťa
a chlapec sa rozplakal. Poslal ho do izby a začal sa chystať do práce, potom na neho kričal, no on mu
nepovedal ani slovo. Na rozpory vo svojich výpovediach zo strany prokurátorky uviedol, že všetko sa
udialo tak, ako vypovedal v prípravnom konaní.

Súd vo veci vypočul aj znalca MUDr. Dušana Sukovského, ktorý vo veci v prípravnom konaní vypracoval
znalecký posudok č. 82/2017. Ten na hlavnom pojednávaní uviedol, že u poškodeného Y. X. počas jeho
vyšetrenia na chirurgickej pohotovostnej ambulancii v Humennom boli zistené poranenia, a to zlomenina
tela lakťovej kosti vľavo bez posunu a pohmoždenie hrudníka vľavo ľahkého stupňa. Poškodený mohol

byť udretý palicou alebo predmetom typu palice do oblasti chrbta nad lopatku, kde po tomto údere zostali
typické kruhovité odreniny veľkosti cca 6 cm, pričom tento úder bol vedený stredne veľkou silou na
dolnej hranici stupňa závažnosti. Mohol byť udretý predmetom typu drevenej palice do oblasti lakťovej,
čiže vonkajšej strany predlaktia vľavo, pričom k tomuto úderu došlo v čase, kedy si poškodený rukou
chránil niektorú časť tela, na ktorú úder palicou smeroval. Pri tomto údere došlo k vzniku zlomeniny tela

lakťovej kosti. Z hľadiska posúdenia iného mechanizmu vzniku zlomeniny lakťovej kosti je možné uviesť,
že za istých špecifických podmienok by mohlo dôjsť k vzniku takejto zlomeniny aj pri páde, teda pri
intenzite sily nárazu predlaktím do kovovej časti bránky počas pádu mohlo dôjsť k vzniku tejto zlomeniny
aj spôsobom, ako to poškodený uviedol vo svojej výpovedi dňa 23.11.2017. Za daného dôkazného stavu
znalec trvá na záveroch svojho znaleckého posudku.

Svedok V. X. ako otec obžalovaného a starý otec poškodeného Y. X. na hlavnom pojednávaní popísal
udalosti zo dňa 19.10.2017, z jeho výpovede vyplynulo, že chlapec prišiel zo školy a ruku už mal
poškodenú, lebo sa za ňu držal. Myslel si, že mu ju zlomil jeho otec, preto zavolal políciu, ale neprávom.
Na polícii dňa 06.12.2017 však uviedol, že syn udrel vnuka plastovou lopatou s drevenou násadou a

zlomil mu ruku. Prítomná družka svedka, ktorá ho aj priviedla ako doprovod do pojednávacej miestnosti,
uviedla, že on nie je schopný vypovedať a niekedy ani nevie, ako sa volá. Svedok ešte uviedol, že vnuk
išiel na chirurgiu po tom, čo jeho družka zavolala záchranku. Aj on zavolal políciu ešte zo sanitky, ktorou
sa viezol domov z dialýzy. Až na druhý deň mu družka povedala, že chlapec sa jej priznal k pádu, keď
sa naháňal s iným chlapcom, preto už išiel plačúci domov. V závere svojej výpovede uviedol, že sa lieči

na psychiatrii a zabúda, čo chce povedať a potom zabudne.

Keďže prokurátor poukázal na zmenu výpovede svedka a jej účelovosť, bola prečítaná jeho výpoveď
pred vyšetrovateľom zo dňa 06.12.2017. Svedok vtedy uviedol, že jeho syn Lukáš dňa 19.10.2017 okolo
12.30 hod. udrel jeho vnuka plastovou lopatou na sneh s drevenou násadou tak, že mu zlomil ruku. On

pri incidente nebol, ale videl mal. Y.Á. plakať a ostatné veci sa dozvedel od svojej družky.Svedkyňa Y. X. ako bývalá manželka obžalovaného uviedla, že s obžalovaným má tri deti, dve sú u nej a
chlapec je u neho, aj o neho sa nevie postarať. Na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a odmietla

vypovedať, preto bola prečítaná zápisnica o jej výsluchu dňa 23.11.2017. Vtedy uviedla, že zavolal jej
svokor a oznámil jej, že jeho syn zlámal malému ruku. Ona tomu neverila, lebo vie, že bývalý manžel by
synovi neublížil. Na hlavnom pojednávaní uviedla, že na tejto svojej výpovedi trvá.

Mal. Y. X. na hlavnom pojednávaní nevypovedal, a preto bola so súhlasom obžalovaného a prokurátora

prečítaná zápisnica o jeho výpovedi z prípravného konania. Z tejto zápisnice o jeho výsluchu pred
vyšetrovateľom vyplynulo, že po škole sa s bratrancom F. W. naháňali, on spadol a udrel si ľavú ruku
do brány. Stalo sa to tak, že bratranec chcel byť prvý, tak do neho strčil plecom a on spadol na bránu
v škole tak, že ľavou rukou udrel do jej zavretej časti, potom sa po tej bráne zosunul dole a tam narazil
rukou na kovovú zákvačku. Potom išiel domov a ruka ho už bolela. Doma nikomu nepovedal, že ho ruka
bolí, povedal to len bratrancovi, no ten mu neveril. Doma otec riešil zmiznuté žiletky a najprv ho udrel

slabo po chrbte, potom vzal lopatu a rozmachol sa ňou na neho, no on si dal pred seba ľavú ruku a
otec ho do nej udrel lopatou. Ruka ho potom začala bolieť ešte viac, pri údere pocítil bolesť, zakričal a
rozplakal sa. Otec odišiel do práce a on si doma ľahol. Po dedovom príchode mu povedal, že asi má
zlomenú ruku a oni zavolali záchranku.

Svedok mal. F. W., ktorého výpoveď bola rovnako po súhlase obžalovaného a prokurátora prečítaná,
v prípravnom konaní tiež uviedol, že pri bežaní zo školy sa s Y. predbiehali a on spadol na zem, no
nevidel, ako sa udrel do bránky a kam presne spadol, lebo on bežal ďalej. Videl ho už len z chodníka
vstávať zo zeme, no potom bežal ďalej a na nič sa nesťažoval. Až večer ho videl so sadrou na ruke a Y.
mu povedal, že si zlomil ruku, keď ho on potkol. O otcovom udretí lopatou mu nevravel.

Podľa názoru súdu je obžalovaný z trestného činu usvedčený aj záverom znaleckého posudku znalca
MUDr. Sukovského, lekárskou správou, zhotovenou dokumentáciou, ktoré boli na hlavnom pojednávaní
oboznámené, resp. prečítané. Predovšetkým z lekárskej správy o prvotnom vyšetrení poškodeného na
chirurgickejambulanciiNsPA.LeňavHumennom,kdebolprivezenýRZP,vyplýva,žepritomtovyšetrení

uviedol, že ho znova zbil otec, udieral ho palicou po ľavej ruke a chrbte, pričom pri vyšetrení u neho bola
zistená zlomenina diafýzy lakťovej kosti.

Podľa názoru súdu, ak by poškodený zranenie utrpel inak, tak určite by túto skutočnosť on alebo jeho
stará matka, ktorá mu robila doprovod, pri tomto vyšetrení uviedli. Pokiaľ až v priebehu ďalšieho

vyšetrovania uviedol tak otec obžalovaného alebo aj samotný maloletý poškodený, že rukou narazil
do bránky pri škole a tam si ju teda mohol zlomiť, tak aj tieto výpovede súd považuje za tendenčné v
snahe pomôcť obžalovanému zbaviť sa trestnej zodpovednosti. Súd v tejto súvislosti znova poukazuje
na výpoveď obžalovaného, ktorý sám v prípravnom konaní vypovedal, že syna po ruke udrel lopatou,
lebo mu odvrával, nepočúvol ho, kričal na neho s nervami, a preto sa na syna rozčúlil a udrel ho lopatou,

ktorá bola pri dverách. Aj z toho je zrejmé, že obžalovaný syna udrel úmyselne, a nie nechtiac.

Prokurátor po takto vykonanom dokazovaní uviedol, že skutok popísaný v obžalobe sa stal a tento
spáchal obžalovaný, z čoho ho usvedčujú lekárske správy, jeho výpoveď a výpovede svedkov z
prípravného konania. Navrhol uznať vinu v zmysle obžaloby a uložiť mu trest odňatia slobody v dolnej

polovici trestnej sadzby s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu. O škode nenavrhuje rozhodnúť,
pretože poškodená si škodu neuplatnila.

Obhajca obvineného navrhol obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, pretože nebolo preukázané, aby
skutok zo dňa 19.10.2017 bol trestným činom. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že naozaj dňa

19.10.2017 jeho klient okolo obeda udrel svojho mal. syna Y. X.Ž. rúčkou lopaty po ľavej časti tela, aj po
ľavej ruke, avšak obžalobe sa nepodarilo uniesť dôkazné bremeno v tom zmysle, či tento útok spôsobil
maloletému také zranenia, pre ktoré by bolo možné kvalifikovať konanie obž. Y. X. ako žalovaný trestný
čin. Ak totiž znalec nemôže vylúčiť, že k zraneniu poškodeného mal. Y. X. mohlo dôjsť aj pádom na
kovovú bránku, ku ktorému nesporne kritického dňa došlo krátko pred úderom otca, tak už vôbec to

nemôže posúdiť a vyvrátiť nikto iný. Nakoľko platí zásada v pochybnostiach v prospech obžalovaného,
podľa jeho názoru súdu nezostáva nič iné, len obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.Obžalovaný v záverečnej reči uviedol, že bol by rád, keby nemal žiaden trest a nechcel by ísť do výkonu
trestu, lebo má syna, o ktorého sa musí starať. Aj pri udelení práva posledného slova zopakoval, že
najradšej by bol bez trestu.

Po vykonanom dokazovaní výsluchmi obžalovaného, svedkov, znalca a prečítaním zápisníc o výsluchu
poškodeného a svedkov si súd osvojil záver, že obžalovaný Y. X. naplnil znaky skutkovej podstaty
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. c/ Tr. zák., a to po stránke
subjektívnej i po stránke objektívnej, na základe čoho ho uznal vinným zo skutku uvedeného v obžalobe

prokurátora. Súd pri rozhodovaní o vine zohľadnil jednak vlastnú výpoveď obžalovaného, jednak
výpovede svedkov, vrátane maloletého poškodeného, pretože všetky potvrdili údery obžalovaného
lopatou po ľavej časti tela jeho maloletého syna Y.. Uvedenému zodpovedajú aj vyjadrenia súdneho
znalca v prípravnom konaní i v konaní pred súdom, podľa ktorých zranenia poškodeného nevznikli
na základe úderu rukou, ani na základe pádu a nárazu zadnou časťou hrudníka do tvrdej podložky,
ale mohol byť udretý drevenou palicou do oblasti lakťovej strany predlaktia vľavo a s najväčšou

pravdepodobnosťou si v čase úderu kryl oblasť hlavy pred dopadom tvrdého úderu. Rovnako tak mohol
byť udretý drevenou palicou po chrbte. Pokiaľ aj na hlavnom pojednávaní bola pripustená znalcom
možnosťmechanizmuvznikuporanenínásledkompádu,jednásaskôrohypotetickúalternatívuaznalec
by musel poznať potrebné špecifiká, najmä spôsob pádu poškodeného; znalec na svojich záveroch
posudku však trval. Výpoveď otca obžalovaného súd nepovažuje za vierohodnú, a to s ohľadom na

jeho zdravotný stav. Aj keď z výpovede poškodeného a jeho bratranca bolo preukázané, že mal. Y. pred
údermi od otca spadol pri behu zo školy a udrel sa o kovovú bránku, tento pád vylučuje vznik znalcom
popísaných zranení, pretože po páde mal. Y. ďalej utekal domov a bratrancovi sa na žiadne bolesti
nesťažoval. Tie vznikli až po úderoch lopatou od otca, keď sa poškodený rozplakal a odišiel si ľahnúť.
Súd má za to, že ak by poškodený utrpel zranenie ruky už pri údere do bránky pri škole, tak určite by

to povedal bratrancovi a ďalej by neutekal so zlomenou rukou. Vzhľadom na vyššie uvedené súd uznal
obžalovaného za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm.
a/, ods. 3 písm. c/ Tr. zák., pretože bolo dostatočne preukázané, že za vznik zranení svojho syna je
zodpovedný on ako fyzicky trestajúci otec.

Zo správy Obce O. K. o povesti obžalovaného bolo zistené, že je rozvedený a s bývalou manželkou má
tri deti, z ktorých jeden syn je v jeho opatere. Je zamestnaný vo firme Oldrati Slovensko, s.r.o. Humenné.
Na verejnosti sa správa bezproblémovo, alkoholické nápoje, ani iné návykové látky, neužíva.

Podľa odpisu z registra trestov bolo zistené, že obžalovaný bol doposiaľ trikrát súdne trestaný,

naposledy v roku 2012. Vo všetkých troch prípadoch sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Podľa
registra priestupkov spáchal od roku 2014 desať priestupkov, všetky na úseku bezpečnosti cestnej
premávky.

Pri určovaní druhu a výmery trestu, súd prihliadol na ust. § 34 ods. 4 Tr. zákona, teda na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností,
na osobu páchateľa a možnosti jeho nápravy. V prejednávanej veci súd u obžalovaného zistil jednu
poľahčujúcu okolnosť, a to, že sa k spáchaniu trestného činu priznal (§ 36 písm. l/ Tr. zák.), pričom
priťažujúcu okolnosť nezistil u neho žiadnu. Vzhľadom k prevahe poľahčujúcich okolností súd pristúpil
k úprave trestnej sadzby v zmysle ust. § 38 ods. 2,3 Trestného zákona, a to k zníženiu hornej hranice

zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Pri prečine ublíženia na zdraví podľa § 156
Trestného zákona je v zmysle odseku tri trestná sadzba u trestu odňatia slobody dva až päť rokov.
Súd zohľadnil pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a i okolnosti spáchania
skutku a uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov, výkon ktorého podmienečne
odložil na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov. Takýto trest je podľa názoru súdu pre obžalovaného

primeraný, na jeho nápravu postačujúci, majúc za to, že zároveň bude na obžalovaného pôsobiť aj
preventívne a aktivuje v ňom väčšiu zodpovednosť pri výchove maloletého syna, vrátane rozumnejšieho
využívania a primeranosti fyzických trestov. Súd dospel k záveru, že vzhľadom na bezúhonnosť
obvineného, i jeho dobrú osobnú starostlivosť o maloletého poškodeného, výkon trestu odňatia slobody
nie je nevyhnutný pre dosiahnutie jeho účelu tak z pohľadu individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Pretože nárok na náhradu škody uplatnený nebol, súd o nej ani nerozhodoval.S prihliadnutím na všetky horeuvedené skutočnosti, ako aj citované zákonné ustanovenia, súd vo veci
rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia
na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie
v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby,
oznámenímjeaždoručenierozsudku.Rozsudokmôže odvolanímnapadnúťprokurátorprenesprávnosť
ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre
nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba

oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto
výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto
porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolanie môže podať, a to i proti
vôli obžalovaného v jeho prospech, jeho zákonný zástupca, jeho obhajca a štátny orgán starostlivosti o
mládež. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.