Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/61/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112232261
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6112232261.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Y.Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej,

JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcu: MOSANA LIMITED, so sídlom
Palm Grove House, P. O. Box 438, Road Town, Tortola, British Virgin Islands, zast. Mgr. Janou Blahovou,
advokátkou, so sídlom v Bratislave, Šintavská 6, proti žalovaným: 1/ F. N., nar. XX. W. XXXX, bytom
T. X, 2/ B. N., nar. XX. U. XXXX, bytom N. T. XX, 3/ C. N., nar. XX. K. XXXX, bytom N. T. XX, a 4/
H. H., nar. XX. E. XXXX, bytom T. X, XXX XX, všetci zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, so
sídlom Stropkov, Nám. SNP 7, do 30. 06. 2016 za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, 080 05 Prešov, Námestie legionárov 5, IČO: 42

176 778, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, 091 01 Stropkov, Námestie SNP 7, o
zaplatenie sumy 8 000 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 14C/27/2013-130 zo dňa 30. 10. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/27/2013-130 zo dňa 30. 10. 2015, p o
t v r d z u j e.

II. Žalovaní 1/, 2/, 3/ a 4/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu voči

žalobcovi .

III. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, 080 05 Prešov, Nám. Legionárov 5, IČO: 42 176
778, má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh pôvodného žalobcu spoločnosti
RECLAIM, a. s., so sídlom Prievozská 2/A, Bratislava, IČO: 46 076 760, ktorým sa domáhal zaplatenia
sumy 8 000 € s príslušenstvom, titulom dlhu zo zmluvy o úvere, zamietol. O trovách konania rozhodol
tak, že žalovaným 1/, 2/, 3/ a 4/ náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť

vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných trovy konania v sume 740,14 € v lehote troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia na účet jeho právneho zástupcu. Súd prvej inštancie na základe vykonaného
dokazovania mal preukázané, že žalovaní 1/ až 3/ ako spoludlžníci a žalovaný 4/ ako ručiteľ uzavreli
dňa 03. 07. 2006 s D. E. E., a. s., R., zmluvu o mimoriadnom úvere a stavebnom medziúvere, na základe
ktorej im mal pôvodný veriteľ poskytnúť sumu 350 000,- Sk ako mimoriadny medziúver, ktorú sa zaviazali
vrátiťsúrokom7,49%ročne,pričomsazaviazalipripisovaťnaúčetsumuminimálne1750,-Skmesačne
a do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení mesačné splátky úrokov vo výške 2 185,-

Sk. Po pridelení stavebného úveru sa žalovaní zaviazali uhradiť jeho plnú výšku vrátane úrokov 4,70 %
ročne mesačnými splátkami v sume 3 063,- Sk. Pôvodný veriteľ od zmluvy odstúpil listom zo dňa 27. 06.
2008, lebo žalovaní splátky nesplácali v termínoch splatnosti. Odstúpenie doručil žalovanému 1/ dňa
3. 07. 2008, žalovanému 3/ dňa 14. 08. 2008, žalovanému 4/ dňa 3. 07. 2008. Zásielka adresovanážalovanej 2/ sa mu vrátila ako nedoručená, bola uložená pošte dňa 3. 07. 2008. Pôvodný veriteľ neskôr
postúpil pohľadávku zmluvou zo dňa 1. 06. 2009 spoločnosti Majetkový holding, a. s., Bratislava, ktorá
spoločnosť ju zmluvou zo dňa 18. 05. 2011 postúpila pôvodnému žalobcovi spoločnosti RECLAIM, a. s.

Súd posúdil vznesenú námietku premlčania, pričom úverovú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu
v zmysle § 52 a nasl. OZ, lebo pôvodný veriteľ vystupoval pri jej uzatváraní v pozícii dodávateľa podľa
§ 52 ods. 3 OZ, s poukazom na to, že predmetom jeho činnosti je aj poskytovanie úverov stavebným
sporiteľom, žalovaní v pozícii spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 OZ. Súd prvej inštancie s poukazom na ust.
§ 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 01. 04. 2015, podľa ktorého sa na spotrebiteľské zmluvy použijú vždy

prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka, hoci by sa mali inak použiť normy obchodného práva,
s poukazom na závery rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 3Mcdo/12/14, 3Mcdo/14/14 dospel k záveru,
že toto ustanovenie sa má pri absencii prechodných ustanovení aplikovať aj na vzťahy vzniknuté pred
jeho účinnosťou. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie na posúdenie premlčania aplikoval ust. § 100 a
nasl. Občianskeho zákonníka a nie § 387 a nasl. Obchodného zákonníka napriek tomu, že základom
právneho vzťahu účastníkov zmluvného vzťahu je zmluva o úvere ako tzv. absolútny obchod podľa § 261

ods. 6 psím. d) Obchodného zákonníka. Vzhľadom na dátumy prevzatia odstúpenia od zmluvy, ktoré
vykonal pôvodný veriteľ, pri posúdení doby kedy sa toto odstúpenie dostalo do sféry žalovanej 2/ a to
dňom 03. 07. 2008 s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1ObdoV/63/2005, a vzhľadom
na to, že pôvodný veriteľ v odstúpení žiadal okamžité splatenie dlhu, sa pohľadávka v celom rozsahu
stala splatná dňom doručenia odstúpenia, resp. doručením do sféry dispozície žalovanej 2/, čo sa

stalo najneskôr v prípade žalovaného 3/ dňa 14. 08. 2008. Od tohto dňa sa právo mohlo vykonať po
prvýkrát a od tohto dňa začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho
zákonníka,ktoráuplynuladňa14.08.2011.Keďžežalobcapodalnávrhnasúdažpouplynutípremlčacej
doby dňa 21. 12. 2012, jeho nárok je premlčaný, preto súd z dôvodu premlčania uplatneného nároku
ho v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 142 ods. 2

OSP (platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie). Úspešní žalovaní náhradu trov
konania nežiadali, z týchto dôvodov im ju súd nepriznal. Súd priznal náhradu trov konania vedľajšiemu
účastníkovi vystupujúcemu na strane žalovaných (v pozícii vedľajšieho účastníka do 30. 06. 2016)
titulom trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci, vrátane 3 režijných paušálov a DPH, spolu
vo výške 740,14 €.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalobca z dôvodov,
že má za to, že konajúci súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a postupom konajúceho súdu bola žalobcovi
odňatámožnosťkonaťpredsúdom.Hocisúdprvejinštancieuznáva,žezákladomprávnehovzťahustrán

sporu je zmluva o úvere, ktorá je tzv. absolútnym obchodom podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného
zákonníka, a teda právne vzťahy z nej vzniknuté zo zákona podliehajú režimu Obchodného zákonníka,
posúdil právny vzťah medzi stranami sporu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka dôvodiac, že
úverová zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy a podľa § 52 ods. 2 OZ sa na spotrebiteľské zmluvy
použijú prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka, hoci by sa mali použiť normy obchodného

práva, s poukazom na to, že pri absencii prechodných ustanovení je potrebné dotknuté ustanovenie
§ 52 ods. 2 OZ aplikovať aj na vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou, pričom svoj názor oprel o
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3Mcdo/12/2014, 3Mcdo/14/2014. Poukázal na to, že
súd prvej inštancie v priebehu konania aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka na absolútny
obchodnoprávny vzťah nijakým spôsobom nenaznačil a pri vyhlásení rozsudku ani nezdôvodnil. Má

za to, že tak svojím procesným postupom odňal žalobcovi možnosť vyjadriť sa k možnej aplikácii
označených rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a použitiu ust. § 52 ods. 2 OZ v predmetnej veci a tým
odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Má za to, že názor súdu prvej inštancie je nesprávny a z
ústavnoprávnehohľadiskaneudržateľný,ignorujevšeobecneplatnýzákazretroaktivityprávnychnoriem,
narušuje právnu istotu účastníkov súkromnoprávnych vzťahov a neprípustným spôsobom zasahuje do

už nadobudnutých práv a nárokov. Dotknutý rozsudok Najvyššieho súdu SR bol zo strany žalobcu
napadnutý sťažnosťou na Ústavnom súde SR pre porušenie základných práv a slobôd, ktoré konanie
je vedené Ústavným súdom pod sp. zn. RVP 9831/2015, z tohto dôvodu navrhol prerušiť konanie
pred odvolacím súdom až do skončenia konania o ústavnej sťažnosti smerujúcej proti rozsudku NS
SR pod sp. zn. 3Mcdo/14/2014, nakoľko ide o otázku zásadného právneho významu. Poukázal na to,

že nová právna úprava § 52 ods. 2 OZ zavedená zákonom č. 102/2014 Z. z. a zakladajúca prioritu
Občianskeho zákonníka pre absolútne obchodnoprávne vzťahy so spotrebiteľom, vstúpila do účinnosti
až 01. 04. 2015. Súd prvej inštancie bol povinný rešpektovať všeobecne platný princíp právnej istoty
a zákazu retroaktivity a právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými, ktorý vznikol pred účinnosťoudotknutej novely posúdiť v zmysle § 261 Obchodného zákonníka podľa ust. Obchodného zákonníka.
S poukazom na to, že súčasťou základného práva žalobcu na súdnu ochranu je aj právo, aby sa
rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá má základ v platnom právnom poriadku, má za to,

že toto právo žalobcu bolo napádaným rozhodnutím súdu prvej inštancie porušené. Aplikáciu ust. §
52 ods. 2 OZ v prejednávanej veci považuje za neprípustnú a porušujúcu zákaz spätného pôsobenia
právnych noriem, je vylúčené, aby sa doteraz absolútny obchodnoprávny vzťah medzi žalobcom a
žalovanými vyplývajúci z úverovej zmluvy, len na základe novej právnej úpravy § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka,bezďalšiehoposudzovalsúčinnosťouod01.04.2015podľaObčianskehozákonníka,čímby

prakticky v priebehu tohto súdneho konania došlo k kráteniu zákonnej premlčacej doby zo 4 rokov podľa
Obchodného zákonníka na 3 roky podľa Občianskeho zákonníka v neprospech žalobcu. Má za to, že je
potrebné aplikovať aj vo vzťahu k posúdeniu premlčania žalovaného nároku ustanovenia Obchodného
zákonníka, v tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 6Mcdo/4/2012,
ktorý odmietol prioritnú aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka na absolútny obchodnoprávny
vzťah z úverovej zmluvy. Upozornil, že žalovaní v období od 19. 11. 2009 do 25. 06. 2013 čiastočne

plnili na žalovanú pohľadávku, a to platbami v celkovej výške 806,39 €. S poukazom na ust. § 407 ods.
3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku
dlhu ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Čiastočné plnenie žalovaného
záväzku zo strany žalovaných má účinky uznania zvyšku dlhu, uznanie dlhu má za následok plynutie
novej 4 ročnej premlčacej doby od tohto uznania, to znamená, že nárok žalobcu by bol premlčaný až

dňom 25. 06. 2017. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.

3. Žalovaní 1/ až 4/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že odvolanie žalobcu považujú
za nesprávne, pretože na nich ako bežných ľudí chce aplikovať Obchodný zákonník, ktorý je určený za

vzťahy vzniknuté medzi podnikateľmi. Pripojili sa k právnej argumentácii vedľajšieho účastníka, nárok
žalobcujevkonečnomdôsledkupremlčanýajv4ročnejpremlčacejdobe,keďžekodstúpeniuodzmluvy
došlo listom zo dňa 28. 06. 2008 a žaloba bola doručená súdu dňa 21. 12. 2012. Považujú za nesprávnu
argumentáciu, že uhrádzaním nejakých splátok po odstúpení od zmluvy uznávali ich dlh, oni sa len
snažiliplatiťakoimichťažkáfinančnásituáciadovoľovala.Vichprípadenešloosituáciu,žebyčiastočné

plnenie malo za následok účinky uznania zvyšku dlhu. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny v plnom rozsahu potvrdil.

4. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS rámci odvolacieho konania podalo písomné
vyjadrenie k odvolaniu žalobcu v postavení vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane žalovaných

s poukazom na to, že podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými
zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka ako aj všetky iné
zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Je celkom zrejmé, že úverová zmluva
uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je zmluvou spotrebiteľskou (typovou, štandardnou, adhéznou).

Právny názor, že na všetky spotrebiteľské právne vzťahy sa prednostne použije občianskoprávna
úprava pred úpravou obchodnoprávnou a to vrátane otázky premlčania bol akceptovaný prevažujúcou
praxou všeobecných súdov SR už dávno pred účinnosťou novelizovaného ustanovenia § 52 ods. 2 OZ.
Argumentáciu žalobcu v jeho odvolaní považuje za nenáležitú. Navrhol, aby odvolací súd žalobcom
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

5. Následne žalobca podaním zo dňa 17. 03. 2016 navrhol zmenu na strane žalobcu, zároveň pripojil
súhlas so vstupom do konania spoločnosťou MOSANA LIMITED, navrhol, aby súd pripustil, aby z
konania vystúpil pôvodný navrhovateľ a na jeho miesto vstúpila spoločnosť MOSANA LIMITED, so
sídlom Palm Grove House, P. O. Box 438, Road Town, Tortola, British Virgin Islands. Zároveň pripojil

zmluvu o postúpení pohľadávok uzavretú medzi žalobcom a spoločnosťou MOSANA LIMITED zo dňa
11. 01. 2016. Krajský súd uznesením č. k. 14Co/61/2016-165 zo dňa 26. 09. 2016 prerušil konanie do
skončenia konania ústavnej sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd smerujúce proti rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Mcdo/14/2014, ktoré je vedené pred Ústavným súdom SR pod sp. zn.
III. ÚS 194/2016 (RVP9831/2015). Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 11. 10. 2016. Následne

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 14Co/61/2016-172 zo dňa 07. 11. 2016 rozhodol, že v
konaní pokračuje s poukazom na to, že Ústavný súd SR rozhodol o ústavnej sťažnosti proti rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Mcdo/14/2014 uznesením č. k. II. ÚS 194/2016-10 zo dňa 12. 04.
2016 a sťažnosti spoločnosti EOS KSI Slovensko, s. r. o. so sídlom v Bratislave, odmietol ako zjavneneopodstatnené. Keďže odpadol dôvod prerušenia konania v danej veci, súd rozhodol v pokračovaní v
odvolacom konaní. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 11. 2016.

6. Odvolací súd následne uznesením č. k. 14Co/61/2016-172 zo dňa 24. 01. 2016 rozhodol, že pripúšťa,
aby z konania vystúpil pôvodný žalobca a na jeho miesto vstúpil do konania ako žalobca spoločnosť
MOSANA LIMITED. Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie žalovaní prostredníctvom ich právneho
zástupcu. Na odvolanie žalovaných Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 8C2/2017 zo
dňa 16. 08. 2017 odvolacie konanie o odvolaní žalovaných 1/ až 4/ proti uzneseniu Krajského súdu v

Banskej Bystrici zo dňa 24. 01. 2017 č. k. 14Co/61/2016-175 zastavil a rozhodol o trovách odvolacieho
konania vzniknutých v konaní pred NS SR tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Následne Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací pristúpil k preskúmaniu odvolaním
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

7. V dôsledku odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového

poriadku, ďalej len „CSP"), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 a 2 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.

8. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

9. Podľa ust. § 470 ods. 4 CSP konanie začaté do 30. 06. 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne
príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. 06. 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

10. Na základe podaného odvolania žalobcu tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 CSP

a z dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP mohol krajský súd ako súd odvolací posudzovať aj
rozhodnutie súdu prvej inštancie, keďže právna úprava § 212 ods. 1 OSP a § 379 a § 380 ods. 1 je úplne
porovnateľná a umožňuje na základe rozsahu a dôvodov podaného odvolania preskúmanie rozsudku
súdu prvej inštancie v rovnakom rozsahu ako bolo vydané do 30. 06. 2016.

11. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že strany sporu boli na pojednávanie dňa 30. 10. 2015 riadne
predvolané, pričom už v predvolaní boli písomne poučení v zmysle § 120 ods. 4 OSP. Za žalobcu sa
pojednávania zúčastnil substitučný zástupca právneho zástupcu žalobcu, pričom iba v krátkosti uviedol,
že zotrváva na návrhu a na vyjadreniach žalobcu, nad rámec ktorých nemá čo uviesť. Následne sa
vyjadrili ako strany sporu žalovaní 1/ až 4/ rade. Súd vykonal dokazovanie oboznámením písomných

listín tvoriacich spis. Po vykonanom dokazovaní súd opakovane poučil prítomných v zmysle § 120
ods. 4 OSP, po poučení prítomní žiadne dokazovanie nenavrhli. Následne súd vyhlásil dokazovanie za
skončené a vo veci meritórne rozsudkom rozhodol tak, že návrh zamietol.

12. Pokiaľ žalobca v odvolaní uviedol ako odvolaciu námietku, že procesným postupom súd prvej

inštancie odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom tým, že v priebehu konania aplikáciu ustanovení
Občianskeho zákonníka nijakým spôsobom nenaznačil a pri vyhlásení rozsudku ani nezdôvodnil,
odvolací súd uvádza, že takúto námietku nemožno považovať za dôvodnú. Odvolací súd uvádza, že v
čase rozhodovania súdu prvej inštancie súd prvej inštancie nebol povinný uvádzať právne posúdenie
veci a to ani v zmysle § 100 ods. 1 a ani v zmysle § 118 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku platného

a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Z týchto dôvodov uvedenú námietku žalobcu v
podanom odvolaní nemožno považovať za dôvodnú. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 30. 10.
2015 vyplýva, že sudca rozhodnutie vyhlásil, odôvodnil a poučil o opravnom prostriedku. K námietke
žalobcu,žesúdprávneposúdenieneuviedolanipriodôvodnenírozhodnutia,potomčorozsudokverejne
vyhlásil, odvolací súd uvádza, že z obsahu zápisnice táto tvrdená skutočnosť nevyplýva, pokiaľ súd

nevykonal odôvodnenie svojho rozhodnutia, mala možnosť prítomná právna zástupkyňa žalobcu túto
skutočnosť namietať a žiadať uviesť do zápisnice. Pokiaľ takto nekonala, odvolací súd toto tvrdenie
žalobcu v podanom odvolaní považuje len za účelové.13. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že postupom súdu prvej inštancie nedošlo k odňatiu možnosti
žalobcovi konať pred súdom, pristúpil k ich vecnému preskúmaniu veci. Vo vzťahu k nájzásadnejšej
námietke žalobcu v podanom odvolaní, a síce nemožnosti aplikovať ust. § 52 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, ktoré bolo včlenené do Občianskeho zákonníka zákonom č. 102/2014 Z. z. s účinnosťou od
01. 04. 2015, odvolací súd uvádza, že ani túto odvolaciu námietku nemožno považovať za dôvodnú.
Odvolací súd nezistil dôvody pre opakovanie dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie, prípadne
dôvodynadoplneniedokazovaniaapretobolviazanýzistenýmskutkovýmstavomsúdomprvejinštancie
podľa ust. § 383 CSP v spojení s ust. § 384 CSP. Uvedené ustanovenia nového procesného predpisu

zodpovedajú ustanoveniam § 213 ods. 1, 3 až 5 OSP (platného a účinného v čase rozhodovania súdu
prvej inštancie - do 30. 06. 2016). Pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu odvolací súd preto vychádzal zo
skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie.

14. V zmysle § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

15. Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací
súd k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, vykonané dôkazy
vyhodnotil v súlade s vtedy platným ust. § 132 OSP, pričom rozhodnutie náležite odôvodnil v zmysle §
157 ods. 2 OSP (platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), pričom odôvodnenie
rozhodnutia súdu má náležitosti aj podľa § 220 ods. 2 CSP (platného a účinného v čase rozhodovania

odvolacieho súdu). Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nepochybne je zrejmé, na základe
akých úvah, s prihliadnutím na zistený skutkový stav, dospel súd prvej inštancie k právnemu názoru
vyslovenému v rozhodnutí vo veci. Je z neho zrejmé, na základe akých úvah vykonal právne posúdenie,
s prihliadnutím na zistený skutkový stav. Odvolací súd poukazuje na správne skutkové zistenia zo
strany súdu prvej inštancie a za správny považuje aj právny názor o spotrebiteľskom charaktere

uzavretej zmluvy o úvere. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu, resp. právnym predchodcom žalobcu
a žalovanými, je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľskou zmluvou
sa rozumie každá zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Z obsahu samotnej zmluvy o úvere možno urobiť záver, že ide o typovú zmluvu. Odvolací súd uvádza,
že podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Hoci zmluva o úvere uzavretá medzi

právnym predchodcom žalobcu a žalovanými je absolútnym obchodom podľa ust. § 261 ods. 3 písm.
d) Obchodného zákonníka a ust. § 497 Obchodného zákonníka, vzhľadom na zákonné ust. § 52 ods.
2 vety tretej Občianskeho zákonníka, sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ
(pričom v konaní nebolo sporné, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy s právnym predchodcom žalobcu
boli v postavení spotrebiteľa), vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to aj za

predpokladu, že by s inak riadili normami obchodného práva. Z uvedeného zákonného ustanovenia (v
znení účinnom od 01. 04. 2015) vyplýva, že spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere predurčuje aplikáciu
ustanovení Občianskeho zákonníka nie len na ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami, ale aj na posúdenie premlčania práv z právneho vzťahu založeného touto zmluvou, i
keď ide o absolútny obchod v zmysle Obchodného zákonníka. V súvislosti s potrebou predmetného

zákonného ustanovenia aj na súdenú vec, poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu
SR (v zhode so súdom prvej inštancie) a to na závery obsiahnuté v rozsudku Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3Mcdo/14/2014 zo dňa 21. 04. 2015 a sp. zn. 8Cdo/13/2014 zo dňa 28. 05. 2015, v ktorých
Najvyšší súd SR vyslovil, že ust. § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho

zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy
založené pred účinnosťou tohto zákonného ustanovenia. Najvyšší súd SR v predmetných rozhodnutiach
vyslovil, že aj keď toto zákonné ustanovenie nadobudlo účinnosť 01. 04. 2015, právny predpis, ktorého je
súčasťou, nemá prechodné ustanovenia týkajúce sa tejto novely, a preto ich účinnosť sa vzťahuje aj naprávne vzťahy založené predo dňom účinnosti tohto zákonného ustanovenia. Pokiaľ v odvolaní žalobca
namietal preskúmavanie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Mcdo/14/2014 Ústavným súdom SR,
odvolací súd poukazuje na to, že Ústavný súd SR uznesením č. k. II. ÚS 194/2016-10 zo dňa 12.

04. 2016 sťažnosť sťažovateľa smerujúcu proti rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Mcdo/14/2014
odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Naviac, odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Cdo/87/2017. Odvolací súd poukázal na to, že nemá dôvod spochybňovať názor
žalobcu, že úver je tzv. absolútnym obchodom a že naň dopadá tretia časť Obchodného zákonníka,
avšak je potrebné mať na zreteli, že úverová zmluva vykazuje aj znaky spotrebiteľskej zmluvy. Súdna

prax považuje obdobné právne vzťahy, vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom
a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy za typické občianskoprávne spotrebiteľské vzťahy.
Vzhľadom na to je v plnom súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa požiadavka, aby v prípade
duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva bola (aj z hľadiska premlčania,
dĺžky premlčacej doby a jej plynutia) aplikovaná právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku
a nie v Obchodnom zákonníku. Správnosť aplikácie občianskoprávnej premlčacej doby - dokonca

aj v absolútnych obchodoch majúcich zároveň spotrebiteľský charakter, z ústavnoprávneho hľadiska
nespochybnilaniÚstavnýsúdSR(napr.uznesenieÚstavnéhosúduSRsp.zn.I.ÚS402/2013).Najvyšší
súd poukázal na to, že úverovú zmluvu treba v danom prípade považovať za zmluvu spotrebiteľskú,
čo vyplýva aj z obsahu smernice Rady 87/102/EHS zo dňa 22. 12. 1986, ktorá klienta úverového
vzťahu, ktorému je úver poskytovaný, sama definuje označením „spotrebiteľ". Hoci v čase uzatvorenia

úverovej zmluvy zmluva o úvere ako taká nebola síce v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka zaradená do
katalógu tam zadefinovaných spotrebiteľských zmlúv, už od 25. 11. 2004 bolo účinné ust. § 23a zák. č.
634/1992Zb.oochranespotrebiteľa,podľaktoréhospotrebiteľskýmizmluvamisúzmluvyuzavretépodľa
Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým
znakomje,žesauzatvárajúvovšetkýchprípadochajeobvyklé,žespotrebiteľobsahzmluvypodstatným

spôsobom neovplyvňuje. Je teda nepochybné, že v čase uzavretia zmluvy bolo možné považovať za
spotrebiteľskú zmluvu aj zmluvu uzatvorenú so spotrebiteľom podľa Obchodného zákonníka a na takúto
zmluvu je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva chrániace spotrebiteľa.

17. Vzhľadom už na hore uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej z

dôvodu jeho vecnej správnosti v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

18. Rovnako súd potvrdil aj závislé výroky vo vzťahu k trovám konania. Súd rozhodol v čase
rozhodovaniavsúladesust.§142ods.1.Hocižalovaníboliúspešnoustranousporu,neuplatnilisiprávo
na náhradu trov konania, preto rozhodol, že im právo na náhradu trov konania neprizná, pričom aplikoval

aj ust. § 151 ods. 1 OSP. Správne rozhodol aj o trovách vtedajšieho vedľajšieho účastníka vystupujúceho
na strane žalovaných, ktorému v konaní preukázateľne trovy konania vznikli, pričom preskúmaním veci
odvolací súd dospel k záveru, že sa jednalo o trovy účelne vynaložené na bránenie práva žalovaných a
súd prvej inštancie správne preto aplikoval ust. § 142 ods. 1 OSP a priznal náhradu trov konania titulom
trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby vrátane režijného paušálu a DPH.

19. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní boli
úspešnou stranou v odvolacom konaní, preto im prináleží nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v celom rozsahu, pričom z obsahu spisu odvolací súd zistil, že títo sa k podanému odvolaniu vyjadrili.
S prihliadnutím na aplikáciu aj ust. § 470 ods. 2 CSP odvolací súd rozhodol aj o nároku Združenia

na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktorý v čase do 30. 06. 2016 vystupoval v konaní v postavení
vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane žalovaných a do tohto obdobia aj podal písomné
vyjadrenie k podanému odvolaniu prostredníctvom právneho zástupcu, teda trovy konania vznikli
dovtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi do 30. 06. 2016, preto odvolací súd rozhodol, že občianskemu
združeniu - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, priznáva nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

20. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).