Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 13, 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11C/25/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314202002
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8314202002.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné v právnej veci žalobkyne: B. Q., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/

XX, XXX XX W., proti žalovanému: Y. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, XXX XX W., o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 20.02.2014 domáhala vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva. Podanie žaloby odôvodnila tým,
že manželstvo so žalovaným uzavrela dňa 06.04.2002 a toto manželstvo bolo rozvedené rozsudkom

tunajšiehosúduvkonanísp.zn.15P/182/2012,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa20.11.2012.Maloleté
deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti. Žalovaný bol zaviazaný na platenie výživného na syna
N. vo výške 100,- eur mesačne a výživní na syna J. určené nebolo. Medzi stranami sporu nedošlo k
uzatvoreniu dohody o vyporiadaní BSM, nakoľko so žalovaným nie je v žiadnom kontakte.

Počas manželstva nadobudli byt č. XX, vo vchode XX, na X. poschodí, v bytovom dome súp. č. XXXX na
parcele č. XXXX/X a podiel k spoločným častiam a zariadeniam a pozemku parc. č. XXXX/X, zapísaným

na LV č. XXXX, k.ú. W.. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 13.03.2008. Kúpna cena bytu bola
24 563,50 eur. Ďalej nadobudli hnuteľné veci a to chladničku, televízor, osobný automobil Opel Vectra -
toto bolo odobraté spol AutoFinance. Predmetom vyporiadania sú ďalej pasíva a to spotrebiteľský úver
uzavretý v Č. dňa 19.08.2005, zmluva č. XXXXXXXXXR, úver na základe zmluvy uzatvorenej so F.V. Ú.
Q., J..P.. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX vo výške 24 563,50 eur, kde následne na vyššie uvedený byt
bolo zriadené na zabezpečenie splatenia úveru záložné právo. Ďalej predmetom vyporiadania má byť
aj úver uzavretý s R. Q. P., J..P.. č. XXX/XX/XXXXX.

Bezpodielové spoluvlastníctvo navrhla vyporiadať tak, že do jej výlučného vlastníctva súd prikáže byt,
chladničku a televízor a uloží jej povinnosť doplatiť úver v Č. č. XXXXXXXXXR, VÚB č. XXX/XXXXXX/
XX-XXX/XXX a v R. Q. č. XXXX/XX/XXXX. Žalovanému uloží povinnosť pohľadávku oprávneného v
prospech J., J..P..

2. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.

3. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to rozsudkom č.k. 15P/182/2012, kúpnou zmluvou zo
dňa 30.01.2008, rozhodcovským rozsudkom, upovedomením o začatí exekúcie, písomným vyjadrením
žalobkyne a zistil tento skutkový stav veci:4. Z rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 15P/182/2012-51 zo dňa 09.11.2012 vyplýva, že
manželstvo strán sporu bolo rozvedené právoplatne ku dňu 20.11.2012.

5. Z kúpnej zmluvy zo dňa 30.01.2008 uzatvorenej medzi stranami sporu ako kupujúcimi a B. Š.,
nar. XX.XX.XXXX ako predávajúcou vyplýva, že strany sporu odkúpili byt č. XX, vo vchode XX, na
X. poschodí, v bytovom dome súp. č. XXXX na parcele č. XXXX/X a podiel k spoločným častiam a
zariadeniam a pozemku parc. č. XXXX/X, zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. W.É..

6. Dňa 27.05.2010 bol vydaný Stálym rozhodcovským súdom pri I., Q., rozhodcovský rozsudok vo veci
žalobcu J., J..P.. B.Ž., proti žalovanému a žalovanému bolo uložené zaplatiť žalobcovi sumu 4 099,78
eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 16.02.2010 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02.06.2010.

Na základe vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu bolo vedené exekučné
konanie súdnym exekútorom T.. R. B., Exekútorský úrad P. Ľ.Ň. pod sp. zn. V. XXXX/XXXX-XX.

7. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 05.02.2015 uviedla, že na podanej žalobe trvá, ale došlo k
zmene stavu a to v tom, že byt na ulici B. XXXX/XX F. W. súdnou cestou nadobudla do vlastníctva jej

matka a už nie je vo vlastníctve ani jej a ani manžela. Hypotéka však zostala a má s ňou problémy,
nakoľko je na materskej a nepoberá ž. Žalovaný odmieta spolupracovať.

8. Žalobkyňa bola dňa 07.12.2017 zo strany súdu vyzvaná na špecifikáciu masy BSM, uvedenia
nadobúdacej a zostatkovej hodnoty hnuteľných vecí, v prípade pasív bola vyzvaná na predloženie

dokladov - úverových zmlúv, predloženie dokladov o výške nesplatených súm jednotlivých úverov ku
dňu zániku manželstva, dokladov preukazujúcich aktuálnu výšku dlžných súm z jednotlivých úverov a
na uvedenie spôsobu, akým navrhuje masu BSM vyporiadať. Na výzvu súdu žalobkyňa nereagovala.

9. Podľa § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“), v

bezpodielovomspoluvlastníctvemanželovjevšetko,čomôžebyťpredmetomvlastníctvaačonadobudol
niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj
vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov,
a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec
vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi

pôvodného vlastníka.

Podľa § 149 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov,
vykoná súd vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou,
vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov

staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

10. Súd v danom prípade mal za preukázané, že manželstvo strán sporu bolo právoplatne rozvedené
dňa 20.11.2012 a medzi stranami sporu nedošlo k dohode o vyporiadaní ich bezpodielového

spoluvlastníctva.

11. Súd poukazuje, že pri rozhodovaní o vyporiadaní BSM nie je viazaný návrhmi strán sporu pokiaľ sa
týka hodnoty (ceny) vyporiadavaných vecí, ako aj toho ako ma vyporiadať spoluvlastníctvo manželov,
teda ktorému z manželov konkrétne veci prikáže.

12. Predmetom vyporiadania mal byť aj byt v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu, ktorý
nadobudli v roku 2008, avšak vzhľadom na skutočnosť, že tento byt bol v priebehu súdneho konania
súdnou cestou nadobudnutý do vlastníctva tretieho subjektu, súd ho nemohol zahrnúť do masy BSM.Žalobkyňa navrhla vyporiadať aj hnuteľné veci a to chladničku a televízor, pričom z jej strany nebilo
preukázané, či uvedené veci ku dňu zániku manželstva existovali, kde sa nachádzali a aká bola ich

hodnota. Súd preto ani uvedené veci nemohol zahrnúť do masy BSM.

Predmetom vyporiadania mali byť aj záväzky strán sporu titulom úverov, ktoré strany sporu zobrali
počas manželstva, v tomto smere však zo strany žalobkyne neboli predložené žiadne doklady ohľadom
uzatvorených úverových zmlúv a výšky ich záväzkov titulom týchto zmlúv a to napriek výzve zo strany

súdu.

13. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že počas konania
neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých
prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre

nečinnosť strany sporu, alebo vôbec nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky zhodnotenia dôkazov
neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť bola
nepravdivá (viď napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo/762/2001 zo dňa 28.2.2002). Dôkazné bremeno
ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre
seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí.

Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie

dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom)
uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie
neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť
označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať
uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca

uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom,
ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť,
musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto
súvislostihovoríotzv.presúvanídôkaznéhobremena.Idetuorozdeleniebremenatvrdeniaadôkazného
bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako

právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (rozsudok NS SR sp.
zn. 3MCdo 6/2010 z 22.09.2010).

V civilnom sporovom sa totiž uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá

strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť
dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže
splniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom
občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie
rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, tento

dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech.
Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu.
Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena.

14. V danej právnej veci žalobkyňa napriek výzve zo strany súdu žiadnymi relevantnými dôkazmi
nepreukázala rozsah masy BSM, teda veci, ktorých vyporiadania vlastníckeho práva sa domáhala.
Pokiaľ sa jedná o hnuteľné veci súdu nepreukázala existenciu týchto vecí ku dňu právoplatnosti
rozvodového rozsudku. Vlastnícke právo k bytu nebolo možné vyporiadať, nakoľko strany sporu už nie
sú jeho bezpodielovými vlastníkmi, súdnou cestou byt nadobudla tretia osoba. Žalobkyňa nepreukázala

súdu ani existenciu pasív a to dlhov strán sporu k jednotlivým veriteľom. Súdu preto neostávalo nič iné,
ako žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.15. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V tomto prípade nebolo možné ustáliť mieru úspechu strán sporu v konaní, nakoľko predmetom konania
bolo vyporiadanie BSM a súd nebol viazaný návrhmi strán sporu na jeho vyporiadanie. Preto súd o

trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.