Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by JUDr. Ivana Dančová
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 50C/169/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211222974
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Dančová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1211222974.9
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v právnej veci
navrhovateľa: COOPEX Soft, spol. s r.o., so sídlom Plzenská 2, Prešov, IČO : 31 663 451,
ABELOVSKÝ&ŠULVA LEGAL s.r.o., so sídlom Hlučínska 1, Bratislava proti odporcovi: Slovenská
republika, zast. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom Mierová 19, Bratislava o
zaplatenie 2.705.169.- € s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Odporcaje povinný zaplatiťnavrhovateľovisumu2.705.169€spolu súrokomzomeškaniavovýške
9,5 % ročne od 17. 09. 2011 až do zaplatenia a zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 126.124,46 €, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa písomným podaním zo dňa 22.09.2011 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy
2.705,169 € s príslušenstvom z titulu náhrady škody štátu za nesprávny úradný postup.
Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ ako obchodná spoločnosť, ktorej hlavným predmetom je tvorba
a poskytovanie software a konzultačná a poradenská činnosť v oblasti software od svojho vzniku
t. j. od 11.12.1992 poskytoval pre odporcu ako aj iné orgány štátnej správy a samosprávy služby v
oblasti hospodárskej mobilizácie, najmä plnil povinnosti zodpovedajúce úlohe systémového integrátora
Jednotného systému hospodárskej mobilizácie (ďalej len "JISHM"), vykonával tvorbu a udržiavanie
programových a metodických prostriedkov JISHM a tvoril krízový plán. Uvedené činnosti vykonával
v súlade so zákonom č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii, vyhláškou č. 119/2003 Z. z.,
ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o hospodárskej mobilizácii a výnosu Ministerstva
hospodárstva SR na koordináciu hospodárskej mobilizácie č. 2/1993. Podľa vyhlášky č. 119/2003
Z. z. vydanej odporcom navrhovateľ vyvíjal a udržiaval pre odporcu programové prostriedky JISHM
v oblasti hospodárskej mobilizácie výslovne prostredníctvom programových prostriedkov v právnom
predpise uvedených ako ATON a AMION, ktoré sú súčasťou JISHM. Navrhovateľ bol za účelom výkonu
predmetných činností opakovane rozhodnutiami odporcu určený za subjekt hospodárskej mobilizácie v
roku1999,2003a2006.Vdôsledkunepretržitéhovýkonuslužiebpreodporcujednalosaunavrhovateľa
o kľúčovú podnikateľskú činnosť a z tejto činnosti mu plynul hlavný zdroj príjmov vo výške 90-95%
všetkých príjmov, jeho zamestnanci boli špecializovaní na vývoj programových prostriedkov JISHM.
Nezákonný úradný postup odporcu navrhovateľ odôvodnil tým, že odporca nepostupoval podľa zákona
o verejnom obstarávaní, keď sa v roku 2007 rozhodol pre zmenu doterajších programových prostriedkov
JISHM ATON a AMION a za účelom preverenia, či verejné obstarávanie v oblasti hospodárskej
mobilizácie podlieha zákonu o verejnom obstarávaní alebo či je možné použiť výnimku zo zákona v
oblasti hospodárskej mobilizácie dňa 28.11.2006 zaslal odporca list Úradu pre verejné obstarávanieSR so žiadosťou o usmernenie. Úrad pre verejné obstarávanie SR sa vyjadril, že zákon o verejnom
obstarávaní sa nevzťahuje na zákazku, ktorej predmet tvoria utajované skutočnosti stupňa Prísne
tajné alebo Tajné a zároveň pri plnení zákazky sa musia použiť osobitné bezpečnostné opatrenia
na základe zákona alebo rozhodnutí príslušných správnych orgánov alebo ak si to vyžaduje ochrana
základných záujmov Slovenskej republiky. Následne odporca toto usmernenie vyhodnotil tak, že pri
výbere systémového integrátora nie je potrebné postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní.
Navrhovateľovi a vybraným spoločnostiam činným v oblasti informačných technológií zaslal výzvu na
predloženie ponuky na predmet obstarania "Jednotný informačný systém hospodárskej mobilizácie" zo
dňa 12.10.2007. Odporca obdržal tri ponuky vo svojom výberovom konaní a to : od spoločnosti VUJE,
a.s. so sídlom Okružná 15, Trnava, spoločné podanie Asseco Slovakia, a.s., so sídlom Trenčianska 56/
A, Bratislava a od spoločnosti T-SOFT, spol. s r.o., so sídlom Novohradská 14, Praha. Navrhovateľ
odporcovi doručil list, v ktorom vyjadroval nesúhlas s metódou obstarávania JISHM.
Víťazom tohto výberového konania sa stala spoločnosť Asseco Slovakia, a.s. a T-Soft, spol. s r.o.,
pričom spoločnosť VUJE, a.s. nesplnila požadované podmienky. So spoločnosťou Asseco Slovakia,
a.s. začal odporca správne konanie, na základe ktorého by mala táto spoločnosť byť určenou za subjekt
hospodárskej mobilizácie, ktorý bude plniť úlohy systémového integrátora. Toto správne konanie však
bolo zo strany odporcu bez uvedenia dôvodu zastavené a výberová komisia odporcu ako víťaza určila
spoločnosť VUJE, a.s..
Nezákonný úradný postup odporcu navrhovateľ odôvodnil ďalej tým, že odporca za ďalší subjekt
hospodárskej mobilizácie určil spoločnosť VUJE, a.s. za účelom plnenia úloh systémového integrátora
v rozpore s § 4 ods. 2 vyhl. MH SR č. 119/2003 Z. z., keďže v čase vydania rozhodnutia č. XX/XXXX-
XXXX-X zo dňa 28.03.2008 bol za systémového integrátora JISHM už určený navrhovateľ (rozhodnutím
č. XXXX/XXXX-XXXX-X zo dňa 14.08.2006).
Podľa názoru navrhovateľa z predmetného ustanovenia § 4 ods. 2 cit. vyhlášky za systémového
integrátora môže byť v určitom čase určený len jeden subjekt. Navrhovateľ poukázal na prijatú novú
právnu úpravu, a to vyhlášku MH SR č. 86/2010 Z. z. ktorou sa zrušila vyhl. č. 119/2003 Z. z. a
podľa ktorej odporca môže za systémového integrátora určiť viaceré subjekty. Pluralitu systémových
integrátorov pripúšťa aj § 39 ods. 8 nového zákona č. 179/2011 o hospodárskej mobilizácii. Navrhovateľ
poukázal na to, že tieto zmeny v právnych predpisoch boli vykonané až po nezákonnom vydaní
rozhodnutia č. XX/XXXX-XXXX-X zo dňa 28.03.2008.
Napokon navrhovateľ poukázal aj na nesprávny úradný postup odporcu, keď nevymedzil zákonný
rámec obstarávania nového programového prostriedku JISHM a rozhodol o nakladaní s peňažnými
prostriedkami v rozpore so zákonom (zákon o rozpočtových pravidlách, zákon o finančnej kontrole a
vnútornom audite).
V konaní navrhovateľ vyčíslil ušlý zisk, ktorý predstavuje zisk navrhovateľa, ktorý by bolo možné
očakávať pri bežnom, pravidelnom chode udalostí v prípade, ak by nedošlo ku škodovej udalosti -
nesprávnemu úradnému postupu zo strany odporcu, prihliadnuc k plneniam poskytovaným odporcom
v prospech navrhovateľa v minulosti, ako i plneniam poskytovaným odporcom v prospech spoločnosti
VUJE, a.s. za obdobie od 28.03.2008 do apríla 2011. Výšku ušlého zisku súdu navrhovateľ preukazoval
znaleckým posudkom č. XX/XXXX.
Navrhovateľ sa dňa 24.03.2011 písomne obrátil na odporcu so žiadosťou (doplnenou dňa 24.05.2011)
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom,
odporca sa k nároku navrhovateľa nevyjadril.
Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. V písomnom vyjadrení zo dňa 02.12.2011 uviedol,
že navrhovateľ mu doručil dňa 25.03.2011 žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátu a nesprávnym úradným postupom odporcu. V žiadosti si
navrhovateľ uplatnil náhradu škody vo výške 15.200.000 € pozostávajúcu zo skutočnej škody a ušlého
zisku. Výšku škody navrhovateľ nešpecifikoval a dňa 26.05.2011 doručil odporcovi doplnenie žiadosti,
v ktorej znížil pôvodne uplatňovanú výšku škody na sumu 2.700.000 € s odvolaním sa na znalecký
posudok. Odporca navrhovateľovi odpovedal listom zo dňa 08.09.2011, ktorý bol právnemu zástupcovi
navrhovateľa doručený dňa 16.09.2011. V tento deň bol odporcovi doručený aj znalecký posudok.Ku skutočnostiam uvedeným v návrhu odporca uviedol, že od roku 1994 úlohy a povinnosti systémového
integrátora JISHM a podľa platnej legislatívy zabezpečoval navrhovateľ ako subjekt hospodárskej
mobilizácie. V priebehu roka 2007 obdržal odporca niekoľko podnetov, v ktorých sa poukazovalo na
to, že programové prostriedky ATON a AMION, spravované navrhovateľom sú vzhľadom na vývoj
v informačných technológiách zastaralé a ktoré nezodpovedajú súčasným požiadavkám subjektov
hospodárskej mobilizácie, ktoré požadujú pri svojej práci nepretržitý prístup k aktuálnym údajom.. Na
základe týchto požiadaviek bol ministrovi hospodárstva predložený "Návrh na nové riešenie JISHM v
rezorte hospodárstva". Základnou požiadavkou na nový aplikačný program JISHM bolo uľahčiť a zrýchliť
spracovanie analytických informácií a umožniť kvalifikované rýchle rozhodovanie s on-line pripojením
na ďalšie systémy verejnej správy.
Výber dodávateľa bol realizovaný listom č. XXX/XXXX-XXXX zo dňa 14.08.2007 s označením "Výzva
na predloženie ponuky na predmet obstarania JISHM", ktorým bolo oslovených 6 možných uchádzačov.
Medzi oslovenými bol aj navrhovateľ. Dňa 19.10.2007 doručil odporcovi navrhovateľ listy č. XXXX-XXX/
PMoC.Č..XXXX-XXX/PMoalistprávnehozástupcunavrhovateľa,akoodpoveďnapredloženieponuky.
Obsahom však nebola ponuka na riešenie JISHM.
Dňa 05.11.2007 boli doručené odporcovi podklady do výberu od spoločností : VUJE, a.s. , spoločné
podanie Asseco Slovakia, a.s. a T-Soft, spol. s r.o. a od navrhovateľa, ktorý uviedol, že má záujem
zúčastniť sa procesu výberu dodávateľa, avšak pre nejasnosti, ktoré neboli vysvetlené nepredkladá
ponuku. Komisia zhodnotila všetky prijaté ponuky a dospela k záveru, že navrhovateľ nepredložil
také podklady na riešenie nového aplikačného systému JISHM, preto komisia nemohla ministrovi
hospodárstva navrhnúť navrhovateľa ako budúceho dodávateľa nového aplikačného systému. Po
vyhodnotení ponúk bol vedúcemu úradu MH SR dňa 21.01.2008 komisiou navrhnutý ďalší postup.
Pri realizácii dodávky nového systému JISHM nebol použitý postup podľa zákona č. 25/2006 Z. z.
o verejnom obstarávaní s poukazom na § 1 ods. 2 písm. b) tohto zákona, nakoľko na zákon o
verejnom obstarávaní možno použiť výnimku a to v konkrétnom prípade, ak sa "na zákazku.......... musia
použiť osobitné bezpečnostné opatrenia, ak si to vyžaduje ochrana základných záujmov Slovenskej
republiky". Nakoľko JISHM je preukázateľne organickou súčasťou ochrany základných záujmov SR bola
pri realizácii dodávky nového JISHM uplatnená výnimka zo zákona o verejnom obstarávaní. Zvolený
postup bol podmienený celkovou svetovou hrozbou teroristických útokov, extrémnymi klimatickými
zmenami (povodne) a nie je zanedbateľné aj zlyhanie ľudského faktora. Keďže do pôsobnosti MH
SR patria najdôležitejšie objekty osobitnej dôležitosti v SR (jadrové elektrárne, Slovnaft, Transpetrol,
teplárenské a chemické podniky) je nevyhnutné, aby tieto objekty boli náležite chránené, pričom práve
ochrana uvedených objektov je v tomto ponímaní pokladaná za ochranu základných záujmov SR.
Usmernenie Úradu pre verejné obstarávanie nie je pre odporcu právne záväzné.
Pokiaľ navrhovateľ nesúhlasil s postupom odporcu pri výbere dodávateľa JISHM, mohol podať podnet
Úradu pre verejné obstarávanie. Navrhovateľ sa však výberového konania nezúčastnil, hoci mal
dlhoročné skúsenosti v oblasti zabezpečovania JISHM. Pričom požiadavky odporcu na nový systém
JISHM boli štandardné a primerané dobe. Programové prostriedky od navrhovateľa boli zastaralé a
nezodpovedali súčasným požiadavkám subjektov hospodárskej mobilizácie. Odporca preto vo vzťahu
k navrhovateľovi absolútne odmieta nesprávny úradný postup.
Rovnako absolútne odporca odmietol nesprávny úradný postup spočívajúci v porušení predpisov
o hospodárení s verejnými prostriedkami vo vzťahu k navrhovateľovi. V dňoch od 02.11.2010 do
20.12.2010 Úrad vlády SR síce pri vykonanej kontrole u odporcu konštatoval porušenie finančnej
disciplíny zo strany odporcu, tým, že boli uhradené aj práce a služby nad rámec zmluvy JISHM uzavretej
s VUJE, a.s., avšak uvedené porušenie sa nijakým spôsobom nedotýka odporcu.
Pokiaľ navrhovateľ napádal ďalší nesprávny úradný postup odporcu pri vydaní rozhodnutia č. XX/XXXX-
XXXX-X zo dňa 28.03.2008, ktorým bola spoločnosť VUJE, a.s. Trnava určená za subjekt hospodárskej
mobilizácie, nie je možné si zamieňať nesprávny úradný postup s vydaním nezákonného rozhodnutia.
Odporca má za to, že navrhovateľ nenapadol toto rozhodnutie odvolaním, teda nemohol podať ani
žalobu pre preskúmanie zákonnosti. Rozhodnutie č. XX/XXXX-XXXX-X zo dňa 28.03.2008 nebolo
zrušené ani zmenené pre nezákonnosť, preto je platné. V tejto súvislosti odporca poukázal aj na podnetna podanie protestu, ktorý dal navrhovateľ na Generálnu prokuratúru SR, pričom tento podnet bol
Generálnou prokuratúrou SR odložený.
S poukazom na § 4 ods. 2 vyhl. č. 119/2003 Z. z. odporca uviedol, že Ministerstvo hospodárstva
SR si môže podľa tohto ustanovenia určiť viac systémových integrátorov JISHM a môže si vybrať aj
viac programov. Pri výklade tohto ustanovenia odporca poukázal na Legislatívne pravidlá vlády SR a
keďže rozhodnutím bol navrhovateľ určený za systémového integrátora JISHM ako vlastník licencií
programových prostriedkov ATON a AMION, objem výdavkov hradených zo štátneho rozpočtu bol
každoročne upresňovaný na základe zmlúv s Ministerstvom hospodárstva SR ( ďalej len " MH SR"),
ktoré sa aktualizovali, spoločnosť VUJE, a.s. je systémovým integrátorom pre nový špecifický aplikačný
program JISHM. Zmeny v právnych predpisoch v oblasti mobilizácie neboli v žiadnom prípade účelovo
vyvolanévovzťahukodporcovi.Zákonohospodárskejmobilizáciisazačalnovelizovaťvroku2010/2011
na základe zistenia nedostatočnej právnej úpravy prepojenia práce obvodných úradov, obcí a ďalších
subjektov hospodárskej mobilizácie Snahou bolo, aby sa tiež v právnom predpise prioritne nestanovila
podmienka o aké konkrétne programové prostriedky má ísť z hľadiska konkretizovania programu alebo
systémového integrátora. Obdobne pri novelizácii vyhlášky č. 119/2003 Z. z. ( vyhl. č. 86/2010 Z. z.,
ktorábolaneskôrnahradenávyhl.č.385/2011súčinnosťouod15.11.2011Z.z.)bolasnahazovšeobecniť
terminológiu v oblasti udržiavania JISHM , najmä sa uvádzali presné názvy programov neskôr sa upravili
formulácie, ktoré riešili systémového integrátora vo vzťahu k špecifickému aplikačnému programu.
K uplatnenej náhrade škody a ušlého zisku vo výške 2.705.269 € odporca uviedol, že od roku 1992
do roku 2008 bol navrhovateľ síce jediným subjektom hospodárskej mobilizácie, ktorý vykonával
služby zodpovedajúce úlohe systémového integrátora, vyvíjal a udržiaval programové prostriedky,
ale to nevylučovalo právo ministra hospodárstva SR ako gestora hospodárskej mobilizácie určiť aj
ďalšieho systémového integrátora. Nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa, že v dôsledku dlhotrvajúceho a
nepretržitého výkonu služieb pre odporcu bol navrhovateľ úzko spätý s vykonávaním činností v oblasti
hospodárskej mobilizácie a že sa jednalo o jeho kľúčovú podnikateľskú činnosť a práve z tejto činnosti
mu plynul hlavný zdroj príjmov vo výške asi 90-95% všetkých príjmov. Podľa názoru odporcu oblasť
hospodárskej mobilizácie nie je podnikateľskou činnosťou v zmysle Obchodného zákonníka a nezakladá
teda nárok na vytváranie zisku, nejedná sa teda o kľúčovú podnikateľskú činnosť navrhovateľa. Navyše
navrhovateľ mal možnosť predložiť ponuku na zabezpečenie JISHM, avšak dňa 05.1102007 nepredložil
žiadnu ponuku, neprejavil záujem o dodávku nového systému JISHM a tak nemohla mu vzniknúť ani
žiadna škoda.
Odporca napokon uviedol, že nárok navrhovateľa je nedôvodný, keďže je potrebné preukázať príčinnú
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Žiadal návrh zamietnuť tiež ako
neprípustný nakoľko má za to, že navrhovateľ nemôže dôvody v žalobe rozširovať nad rámec dôvodov
uvedených v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.
Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 50C/169/2011-584 zo dňa 27. marca 2013 tak, že odporcu zaviazal
zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.705,169 € spolu s úrokom z omeškania 9,5% ročne od 17.09.2011
až do zaplatenia a súčasne ho zaviazal na úhradu trov právneho zastúpenia vo výške 98.096,71€ do
troch dní od právoplatnosti rozsudku, keď dospel k záveru, že zo strany odporcu došlo k nesprávnemu
úradnému postupu pri výbere nového dodávateľa JISHM a to porušením jeho povinnosti postupovať
podľa zák. č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní, konkrétne použitím výnimky § 1 ods. 2 písm. b)
zákona a keď došlo k vzniku
Na odvolanie odporcu odvolací súd uznesením č. k. XCo/XXX/XXXX - XXX zo dňa 30. 2015 rozsudok
tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa právneho názoru
odvolacieho súdu úlohou konajúceho súdu je dôsledne skúmať podmienky pre priznanie náhrady škody,
t. j. zistiť ktorý konkrétny úkon, resp. ktorá konkrétna činnosť odporcu bola v rozpore s objektívnym
právom a bola spôsobilá založiť nesprávnosť úradného postupu, v bezprostrednej príčinnej súvislosti
so vznikom škody ktorá mala vzniknúť navrhovateľovi, s prihliadnutím na fakt, že navrhovateľ nepodal
ponuku do výberového konania na JISHM, t. j. vyhodnotiť, či by škodlivý následok nastal bez ohľadu na
túto skutočnosť, ako aj vysporiadať sa s názorom prokurátora Generálnej prokuratúry SR v oznámení
VI/1 D. XXX/XX-XX zo dňa 1.6.2009. Konajúci súd taktiež nevykonal test conditio sene qua non
(Uznesenie NS SR XCdo/XXX/XXXX zo dňa 30.4.2013), postupom ktorým odňal odporcovi možnosť
konaťpredsúdom,keďnedalvosvojomrozhodnutíodpoveďnaotázku,žeaksanavrhovateľnezúčastnilvýberového konania, nezaslal podklady na riešenie nového aplikačného programu JISHM, nie je zrejmé,
či sú splnené predpoklady pre priznanie náhrady škody.
Súd vo veci vykonal dokazovanie nasledujúcimi dôkazmi: prednesom právneho zástupcu navrhovateľa,
výsluchom štatutárneho zástupcu navrhovateľa, výsluchom zástupcu odporcu, oboznámil sa s listinnými
dôkazmi založenými v súdnom spise ako : výpisom z obchodného registra na navrhovateľa, listom MH
SR zn. XXX/XXXX-XXXX zo dňa 24.2.1999, rozhodnutím MH SR č. X/XXXX/KM zo dňa 12.3.2003,
rozhodnutím MH SR č. XXXX/XXXX-XXXX-X zo dňa 14.08.2006, metodickým usmernením Úradu pre
verejné obstarávanie č. XXXX-XXXX/XXXX zo dňa 15.12.2006, Informáciou pre vedúceho služobného
úradu č. XXX/XXXX-XXXX zo dňa 17.07.2007, výzvou na predloženie poniky MH SR zn. XXX/XXXX-
XXXX zo dňa 12.10.2007, listom navrhovateľa zn. XXXX-XXX/Pmo zo dňa 18.10.2007, listom právneho
zástupcu navrhovateľa zo dňa 19.10.2007, listom navrhovateľa B.. XXXX-XXX/Pmo zo dňa 19.10.2007,
listom MH SR zn. XXXX/XXXX-XXXX zo dňa 26.10.2007, listom navrhovateľa zn. XXXX-XXX/Pmo
zo dňa 5.11.2007, zápismi zo zasadnutia komisie pre riešenie dodávky jednotného informačného
systému hospodárskej mobilizácie dňa 5.11.2007 a 12.11.2007, informáciou pre vedúceho služobného
úradu MH SR č. XXXX/XXXX-XXXX zo dňa 13.11.2007, listom MH SR č. XXXX/XXXX-XXXX zo
dňa 4.12.2007, listom MH SR zn. XXXX/XXXX-XXXX zo dňa 4.12.2007, informáciou pre vedúceho
služobného úradu MH SR č. XXXX/XXXX-XXXX zo dňa 18.12.2007, rozhodnutím MH SR č. XXX/XXXX-
XXXX-X zo dňa 19.12.2007, informáciou pre vedúceho služobného úradu MH SR č. XX/XXXX-XXXX
zo dňa 11.1.2008, rozhodnutím MH SR č. XX/XXXX-XXXX-X zo dňa 11.01.2008, informáciou MH SR
zn. XXX/XXXX-XXXX zo dňa 24.1.2008, rozhodnutím MH SR č. 58/2008-1020-7 zo dňa 28.03.2008,
listom MH SR zn. XXX/XXXX-XXXX zo dňa 08.04.2008, oznámením GP SR zn. VI/1 D. XXX/XX-XX
zo dňa 23.4.2009, protokolom o výsledku kontroly Úradu vlády SR vykonanej v čase od 02.11.2010
do 20.12.2010 na MH SR na základe poverenia č. 3/2010, metodickým usmernením Úradu pre
verejné obstarávanie č. XXX-XXXX/XXXX zo dňa 13.03.2006 a č. XXXX-XXX/XXXX zo dňa 14.11.2006,
zmluvou o dielo č. XXXX/XXXX zo dňa 22.03.2007 a č. XXXX/XXXX zo dňa 22.3.2007, 2x prehľad
verejných obstarávaní uskutočnených v rokoch XXXX-XXXX vyhotovený navrhovateľom, 19 oznámení
o verejnej súťaži zverejnených vo Vestníku verejného obstarávania, školiacou metodológiou ÚVO k
z. č. XX/XXXX, metodickým usmernením Úradu pre verejné obstarávanie č. 37-5000/2012 zo dňa
03.02.2012 a č. 95-XXXX/XXXX zo dňa 16.02.2012, rozhodnutím ministra hospodárstva SR č. XX/
XXXX z 27.6.2007 a č. XX/XXXX z 4.6.2008, uznesením ČVS: J.-XXX/BPK-L.-XXXX J., Úrad boja
proti korupcii, vyjadrením MH SR č. XXX/XXXX-XXXX zo dňa 23.01.2009, podnetom navrhovateľa na
podanie protestu generálneho prokurátora proti nezákonnému rozhodnutie MH SR č.k. XX/XXXXX-
XXXX-X zo dňa 28.03.2008, vyjadrením odporcu listom zo dňa 23.01.2009 k podnetu, protokolom o
výsledku kontroly UV SR z roku 2010, žiadosťou navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody zo dňa 24.03.2011, doplnením žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody zo dňa 24.05.2011, listom MH SR zn. XXX/XXXX-XXXX zo dňa 08.09.2011, informáciou pre
vedúcehoslužobnéhoúraduč.XXX/XXXXzodňa21.01.2008,metodickýmusmernímOVOč.XX-XXXX/
XXXX zo dňa 03.02.2012 a 06.02.2012, rozhodnutím MH SR č. XX/XXXX, a č. XX/XXXX, znaleckým
posudkom č. XX/XXXX, vyjadrením znaleckej organizácie zo dňa 10.06.2013 a zo dňa 23.02.2016,
ďalším spisovým materiálom (fotokópiami) doručeným odporcom k výberovému konaniu, výpoveďami
svedkov A.. G. E., A.. E. R., A., Ľ. V. C. A.. E. R., faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 13.09.2011 a zistil
nasledujúci skutkový a právny stav veci :
Listom MH SR XXX/XXXX-XXXX zo dňa 24.02.1999 bol navrhovateľ určený dňom 01.01.1999 za
subjekt hospodárskej mobilizácie s predurčením zabezpečovať úlohu systémového integrátora po
stránke programovej a technickej pre Jednotný informačný systém hospodárskej mobilizácie na báze
programu ATON a jeho podporných programov AMION s pôsobnosťou pre všetky ústredné orgány
štátnej správy, orgány miestnej štátnej správy, orgány samosprávy, právnické a fyzické osoby plniace
úlohy hospodárskej mobilizácie.
Rozhodnutím MH SR č. X/XXXX/KM zo dňa 12.03.2003 a rozhodnutím MH SR č. XXXX/XXXX zo dňa
14.08.2006 bol navrhovateľ opätovne určený za subjekt hospodárskej mobilizácie podľa § 4 písm. d)
z. č. 414/2002 Z. z..
Listom zo dňa 15.12.2006 zaslalo MH SR Úradu pre verejné obstarávanie žiadosť o metodické
usmernenie.Úrad pre verejné obstarávanie metodickým usmernením zo dňa 15.12.2006 usmernilo odporcu v tom
zmysle, že zákon o verejnom obstarávaní bližšie nedefinuje čo sa rozumie pod ochranou základných
záujmov bezpečnosti Slovenskej republiky, poukázal však na definície tohto pojmu v iných právnych
predpisoch a ďalej uviedol, že v zásade má byť ale splnené, že vo verejnom záujme alebo v záujme
bezpečnosti osôb, organizácie, orgánu, ktoré reprezentujú základné záujmy SR (pôvodca utajovanej
skutočnosti), aby predmet zákazky, ako aj plnenie zmluvy alebo aj užívanie predmetu zmluvy bolo
zaradené v stupni utajenia Prísne tajné alebo Tajné, čo znamená, že zadávanie takejto zákazky podlieha
osobitným bezpečnostným opatreniam v dôsledku ktorých nemôže byť zverejnené a teda sa uplatní
výnimka z aplikácie zákona o verejnom obstarávaní. Uviedol tiež, že MH SR je podľa § 6 verejným
obstarávateľom, ak poskytne viac ako 50% finančných prostriedkov na dodanie tovaru na uskutočnenie
stavebných prác a dodanie služieb.
Z Informácie pre vedúceho služobného úradu MH SR zo dňa 17.07.2007 súd zistil, že odporca v
rámci vnútorných predpisov avizoval, že programové prostriedky ATON a AMION nezodpovedajú
požadovaným parametrom a pri dodávke nového JIS je možné uplatniť výnimku zo zákona o verejnom
obstarávaní. Spôsob a výber dodávateľa bez výberového konania podľa z. č. 25/2006 Z. z. bol vedúcim
úradu MH SR schválený.
Dňa 12.10.2007 MH SR zaslalo navrhovateľovi výzvu na predloženie ponuky na predmet obstarania
" Jednotný informačný systém hospodárskej mobilizácie", súčasťou ktorej bola príloha označená ako
prieskum trhu. Z prílohy tohto listu pod bodom 1.4 bola požiadavka na bezpečnosť informačného
system, keď v prvej fáze systém bude pracovať s neutajovanými informáciami a v ďalších veeziách nie
je vylúčená nutnosť spracovať aj utajené informácie, od uchádzača sa očakával návrh riešenia.
Listom zo dňa 19.10.2007 navrhovateľ žiadal MH SR o vysvetlenie súťažných podmienok, žiadal najmä,
aby MH SR vysvetlilo, či výzvu má považovať za prieskum za účelom určenia predpokladanej hodnoty
zákazky,nakoľkoniejezrejmé,čiideoverejnéobstarávanieavysvetlenie,akideoverejnéobstarávanie,
ktorý z postupov verejného obstarávania sa jedná. Súčasne týmto dňom žiadal o nápravu proti inému
úkonu verejného obstarávateľa.
Na žiadosť navrhovateľa, aby vysvetlil súťažné podmienky a na žiadosť o nápravu proti inému úkonu
verejného obstarávateľa reagoval odporca listom zo dňa 26.10.2007, podľa ktorého navrhovateľovi bolo
oznámené, že odporca postupuje podľa § 1 ods. 2 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní.
Zo zápisnice komisie pre riešenie dodávky JISHM zo dňa 05.11.2007 a zo dňa 12.11.2007, ako aj z
informácií pre vedúceho služobného úradu súd zistil, že ponuky spoločností, ktoré doručili obálky MH
SR ( COOPEX Soft, spol. s.r.o., VUJE, a.s. a spoločné podanie Asseco Slovakia, a.s. Bratislava a T
Soft spol. s.r.o. Praha) boli vyhodnotené nasledovne : spoločnosť COOOPEX Soft, spol. s.r.o. v obálke
doručila len námietky, jej návrh nebol posudzovaný, spoločnosť VUJE, a.s. nesplnila prevažnú väčšinu
stanovených podmienok, podmienky splnila spoločnosť Asseco Slovakia, a.s. Bratislava a T Soft, spol.
s r.o. Praha, ktorí podali spoločnú ponuku.
Listom č. XXXX/XXXX-XXXX zo dňa 04.12.2007 MH SR oznámilo spoločnosti Asseco Slovakia, a.s.
začatie správneho konania a dňa 19.12.2007 rozhodnutím č. XXX/XXXX-XXXX-X MH SR v zastúpení
vedúceho služobného úradu určilo, že spoločnosť Asseco Slovakia, a,.s. je subjektom hospodárskej
mobilizácie s účinnosťou od 01.01.2008.
Listom odporcu č. XXXX/XXXX-XXXX zo dňa 4.12.2007 boli ústredné orgány štátnej správy
informované, že odporca vybral nového dodávateľa JISHM, a to spoločnosť Asseco Slovakia, a.s. a T
Soft s.r.o. Praha.
Podľa informácie pre vedúceho služobného úradu zo dňa 18.12.2007 č. XXXX/XXXX-XXXX vedúci
služobného úradu MH SR bez uvedenia dôvodu nesúhlasil s podpísaním rozhodnutia a určení
spoločnosti Asseco Slovakia, a.s.
Na základe informácie pre vedúceho služobného úradu MH SR zo dňa 11.01.2008 odporca, teda MH SR
v zastúpení vedúceho služobného úradu vydal dňa 11.01.2008 pod č. XX/XXXX-XXXX-X rozhodnutie o
zastavení konania ( podľa § 30 ods. 1 písm. h) z. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní) voči spoločnostiAsseco Slovakia, a.s.. Ako vyplýva z odôvodnenia v tomto rozhodnutí MH SR zastavilo konanie voči
spoločnosti Asseco Slovakia, a.s. z dôvodu, že MH SR ešte neurčilo spoločnosť, ktorá spĺňa všetky
predpoklady, aby plnila funkciu systémového integrátora hospodárskej mobilizácie.
Podľa informácie pre vedúceho služobného úradu zo dňa 21.01.2008 odbor bezpečnosti a krízového
riadenia uskutočnil dňa 14.01.2008 rokovanie so spoločnosťou VUJE, a.s., ktorá dňa 16.01.2008
predložila dokument "Podklady pre realizáciu JIS HM, ktorý bol dňa 22.01.2008 schválený pre realizáciu
rozhodnutia o určení za subjekt hospodárskej mobilizácie vedúcim služobného úradu.
Listom zo dňa 24.01.2008 MH SR oznámilo spoločnosti VUJE, a.s., že na základe poverenia vedúceho
služobného úradu MH SR Ing. Petra Bučku zo dňa 21.01.2008 bola vybratá za dodávateľa nového
"Jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie".
Dňa 28.03.2008 rozhodnutím č. XX/XXXX-XXXX-X MH SR určilo spoločnosť VUJE, a.s. za subjekt
hospodárskej mobilizácie. Dňa 28.3.2008 bola medzi odporcom a spoločnosťou VUJE, a.s. uzatvorená
zmluva o dielo č. XX/XXXX-XXXX-XXXX, ktorej predmetom je dodanie JISHM a ďalšie plnenia.
Dňa 10.12.2008 podal navrhovateľ podnet na Generálnu prokuratúru SR, aby generálny prokurátor
SR podal protest proti nezákonnému právoplatnému rozhodnutiu MH SR č. XX/XXXX-XXXX zo dňa
28.03.2008.
Podľa vyjadrenia Generálnej prokuratúry SR č. Y. D. XXX/XX-XX zo dňa 23.04.2009 v súlade s § 2 ods.
1 vyhl. č. 119/2003 Z. z. ministerstvo môže vybrať aj viac programov tvoriacich JIS HM a taktiež môže
určiť viac systémových integrátorov JIS HM. Podľa názoru GP SK vydaniu rozhodnutia s poukazom na
ust. §1 ods. 2 písm. b) z.č. 25/2006 Z. z. nemusí predchádzať proces verejného obstarávania a zákon
č. 71/1967 Zb. sa vzťahuje až na samotné konanie voči uchádzačovi vybranému ministerstvom, ako
predpokladanému subjektu hospodárskej mobilizácie.
Podľa oznámenia Generálnej prokuratúry SR Y. D. XXX/XX-XX zo dňa 01.06.2009 tento podnet bol
odložený.
Podľa rozhodnutí ministra MH SR č. XX/XXXX č. XX/XXXX v zozname utajovaných skutočností
v pôsobnosti MH SR, pri ktorých výkone sa môžu oprávnené osoby oboznamovať s utajovanými
skutočnosťami nie je oblasť hospodárskej mobilizácie zaradená do stupňa "Tajné", ale je vyznačená
stupňom utajenia "D" - dôverné a "V" - vyhradené, pričom pod stupňom "TAJNÉ" s poukazom na
§ 3 z.č. XXX/ XXXX Z. z. sú v prílohe označené tie utajované skutočnosti, prostredníctvom ktorých
následkom neoprávnenej manipulácie s ňou by mohlo byť ohrozené zahranično-politické postavenie,
obrana, bezpečnosť a záujem štátu v medzinárodnej a ekonomickej oblasti, a tým by mohla vzniknúť
vážna ujma na záujmoch Slovenskej republiky.
Z protokolu o výsledku kontroly u odporcu za obdobie od 01.01.2008 do 20.12.2010 vykonanej Úradom
vlády SR súd zistil, že kontrola sa týkala postupu odporcu pri aplikácii výnimky ZOV pri postupe odporcu
vsúvislostisvýzvouodporcunapredmetverejnéhoobstaraniaJenotnýinformačnýsystémhospodárskej
mobilizácie ( totožný postup odporcu ako je predmetom tohto sporu), kde kontrolou bolo skonštatované,
že z tejto výzvy nevyplýva, že predmet a ani užívanie predmetu zmluvy neboli utajované a nebol dôvod
na postup upravený ust. § 2 ods. 1 písm. b) ZVO.
Podľa znaleckého posudku Výskumného ústavu riadenia hodnoty podniku a súdneho inžinierstva, a.s.
č. XX/XXXX vo veci stanovenia výšky ušlého zisku u navrhovateľa z dôvodu nerealizovania prác
súvisiacich s plnením úloh vyplývajúcich z opatrení hospodárskej mobilizácie v súlade s rozhodnutím
ministra hospodárstva SR bola hodnota ušlého zisku stanovená v dvoch variantoch. Varianta I.
predstavuje hodnotu ušlého zisku v sume 47.707 € a varianta II. predstavuje hodnotu ušlého zisku v
sume 2.752.875 €, pričom pre účely súdneho konania bola všeobecná hodnota ušlého zisku určená
vo výške 2.705.169 €. Táto výška ušlého zisku predstavuje rozdiel súčasných hodnôt odčerpateľných
zdrojovvariantuII.avariantuI..Stanovenávýškaušléhoziskuzodpovedámaximálnejmierepotenciálnej
tvorby odčerpateľných zdrojov za sledované obdobie 2008 až 2017, ktorú mohol navrhovateľ získať, v
prípade realizovania prác súvisiacich s plnením úloh vyplývajúcich z opatrení hospodárskej mobilizácie
v súlade s rozhodnutím ministra hospodárstva SR.Podľa písomného vyjadrenia Výskumného ústavu riadenia hodnoty podniku a súdneho inžinierstva,
a.s. zo dňa 10.06.2013 medzi stanovenou výškou ušlého zisku v ZP č. XX/XXXX a prehľadom
fakturovaných výkonov spoločnosťou VUJE, a.s. nie je priama súvislosť, prehľad fakturovaných výkonov
spoločnosti VUJE, a.s. predstavuje v znaleckom posudku podklad pre potvrdenie skutočnosti, že zo
strany ústredných orgánov štátnej správy i po ukončení spolupráce s navrhovateľom naďalej dochádza
k nákupu služieb súvisiacich so zabezpečovaním úloh systémového integrátora JISHM, ale i iného
subjektu.
Podľa písomného vyjadrenia Výskumného ústavu riadenia hodnoty podniku a súdneho inžinierstva, a.s.
zo dňa 23.02.2016 znalec vychádzal za hodnotené obdobie 2008 až 2017 pri výpočte ušlého zisku
odborným odhadom, pričom rozhodujúci vplyv na dĺžku hodnoteného obdobia mali faktory, ako a) dĺžka
bezprostredne predchádzajúceho obdobia pred hodnoteným obdobím 2008 až 2017, počas ktorého
navrhovateľ plnil úlohy subjektu hospodárskej mobilizácie, b) dosahované výkony navrhovateľa pri
plnení úloh subjektu hospodárskej mobilizácie, c) objektívnosť stanovenia dĺžky hodnoteného obdobia
vychádzala zo skutočnosti, že odporca využíva služby súvisiace so zabezpečovaním úloh systémového
integrátora JISHM doposiaľ, ale u iného subjektu, nie u navrhovateľa. K nároku navrhovateľa len
na úhradu vzniknutých výdavkov uviedol, že z predložených zmlúv o dielo znalec neidentifikoval
ustanovenia obmedzujúce tvorbu zisku, tak ako to vyplýva z druhej skupiny zmlúv o dielo (okrem zmlúv o
financovaní bežných výdavkov hospodárskej mobilizácie z prostriedkov štátneho rozpočtu na príslušný
rok).
Štatutárny zástupca navrhovateľa súdu uviedol, že počas 14 rokov spolupráce neboli zo strany odporcu
ani iných ústredných orgánov štátnej správy vznesené žiadne požiadavky na kvalitu resp. funkčnosť
systému. Rokovania s odporcom v roku 2007 sa uskutočnili skôr, než bola navrhovateľovi predložená
ponuka. Osobne sa zúčastnil rokovania dňa 06.09.2007 s odporcom, ktorý mu oznámil, že bude
vyradený zo systému. Podľa jeho názoru celý priebeh výberového konania bol nastavený tak, aby
spoločnosť, ktorá vyhrala sa stala novým systémovým integrátorom.
SvedokA..G.E.,zamestnanecMHSR vypovedal,ževmáji2007dostalpokynodvedúcehoslužobného
úradu, aby došlo k zmene v systéme JISHM a to z centrálneho na internetový. Na základe toho bol
spracovaný výber dodávateľov, boli oslovení piati, medzi nimi bol aj navrhovateľ. Dodávatelia predložili
ponuky a komisia zasadla dvakrát. Na otázku, či má vedomosť o tom, že MH SR alebo iní užívatelia
boli nespokojní so systémom AMON a ATION uviedol, že takú vedomosť má, avšak nespomína si na
sťažovateľov. Z akého dôvodu bola vybraná spoločnosť VUJE, a.s. nevedel.
Svedok A.. E. R., zamestnanec MH SR vypovedal, že z tlačového odboru prišla informácia, že MH
SR vynakladá drahé prostriedky na info systém. Na odporúčanie vedúceho služobného úradu sa
dospelo k záveru, že by mal systém dodávať dodávateľ ako lokálny systém. Vytvorila sa komisia, ktorá
mala odporúčací charakter. Komisia si pripravila podklady pre prieskum trhu a boli oslovené viaceré
subjekty, načo komisia odporučila vedúcemu služobného úradu spoločnosť Asseco, a.s.. Na otázku, či
systém obsahuje skutočnosti Tajné, svedok uviedol, že o utajovaných skutočnostiach nevie, avšak určite
obsahuje citlivé informácie.
Svedok A.. Ľ. V. zamestnanec MDVaRR súdu vypovedal, že subjekty hospodárskej mobilizácie
nepracovali so skutočnosťami v stupni utajenia Tajné a Prísne tajné.
Svedkyňa A.. E. R. zamestnankyňa MH SR vypovedala, že spolupráca navrhovateľa a odporcu bola
dobrá. Svedkyňa realizovala plnenie zmlúv, pričom rokovania prebiehali na úrovni nadriadených. V roku
2007 však vedenie MH SR oznámilo, že prejde ohľadom informačného systému v oblasti hospodárskej
mobilizácie na centralizovaný systém. Nevie prečo sa tak odporca rozhodol, nemala k dispozícii žiaden
materiál ohľadom výberu nových subjektov, ktorí mali dodávať nový systém. Na dodávku nového
systému JISHM vypracovávala rozhodnutia v správnom konaní, plnila len pokyn nadriadeného. Plnenie
úloh JISHM zabezpečovali dve spoločnosti, a to navrhovateľ a spoločnosť VUJE, a.s., ktorá však
zabezpečovala systém programom Epsys. Podľa jej názoru predmet zmluvy uzavretej so spoločnosťou
VUJE, a.s. neboli skutočnosti označené stupňom utajenia Tajné a Prísne tajné.UznesenímMinisterstvavnútraSR,PrezídiaPolicajnéhozboru,Úradbojaprotikorupcii,Č.:J.-XXX/BPK-
L.-XXXX zo dňa 3.10.2012 bolo začaté trestné stíhanie za zločin machinácie pri verejnom obstarávaní
a verejnej dražbe podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.
Podľa čl. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach
a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii účinného do 31.08.2009 subjektom
hospodárskej mobilizácie je
a) ústredný orgán určený vládou Slovenskej republiky,
b) krajský úrad a okresný úrad,
c) obec,
d) podnikateľ alebo štátna rozpočtová organizácia, alebo štátna príspevková organizácia určená ako
subjekt hospodárskej mobilizácie (ďalej len "určený subjekt"),
1. rozhodnutím ústredného orgánu alebo
2. písomným príkazom vedúceho ústredného orgánu (ďalej len "príkaz"), ak vznikla krízová situácia,
e) Národná banka Slovenska,
f) Slovenská televízia a Slovenský rozhlas.
Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky č. 119/2003 účinnej do 31.03.2010, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
zákona č. 414/2002 Z.z. o hospodárskej mobilizácii udržiavanie informačného systému je zabezpečenie
nepretržitej funkčnosti jeho technických prostriedkov, programových prostriedkov a tvorba, spracovanie,
aktualizácia, výroba a vydávanie metodických pokynov ministerstvom podľa tejto vyhlášky.
Podľa § 2 ods. 3 vyhlášky č. 119/2003 účinnej do 31.03.2010, programové prostriedky sú programy
ATON a AMION alebo iné programové prostriedky vybrané ministerstvom a ich servisné a podporné
programy.
Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky č. 119/2003 účinnej do 31.03.2010 udržiavanie technických prostriedkov je
zabezpečenie ich funkčnosti prostredníctvom doplňovania, modernizácie, servisu a rekonštrukcie.
Podľa § 3 ods. 2 vyhlášky č. 119/2003 účinnej do 31.03.2010 za udržiavanie technických prostriedkov
zodpovedá subjekt hospodárskej mobilizácie (ďalej len subjekt ), ktorý vykonáva krízové plánovanie.
Podľa § 4 ods. 4 vyhlášky č. 119/2003 účinnej do 31.03.2010 subjekt udržiava programové prostriedky
vo funkčnom stave v súčinnosti so systémovým integrátorom udržiavania a využívania informačného
systému (ďalej len systémový integrátor ), ktorého vyberá ministerstvo zo subjektov.
Od 01.08.2011 nadobudol účinnosť zákon č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii podľa ktorého
(§3 ods. 1 písm. d) a §2) subjektom hospodárskej mobilizácie je podnikateľ, rozpočtová organizácia,
príspevková organizácia, verejná vysoká škola, alebo nezisková organizácia poskytujúca všeobecne
prospešné služby určená ako subjekt hospodárskej mobilizácie, a to na základe rozhodnutie ústredného
orgánu vo svojej pôsobnosti alebo vyššieho územného celku vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti
vydaným v stave bezpečnosti alebo písomným príkazom vedúceho ústredného orgánu vo svojej
pôsobnosti, prednostu obvodného úradu vo svojom územnom obvode, prednostu obvodného úradu v
sídle kraja v územnom obvode kraja alebo predsedu vyššieho územného celku vo svojej zriaďovateľskej
pôsobnosti vydaným v období krízovej situácie (ďalej len "príkaz"); proti príkazu nie je prípustné
odvolanie, príkaz je však preskúmateľný súdom. Podrobnosti o spôsobe vydania a náležitostiach
písomného príkazu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo hospodárstva
Slovenskej republiky.
Podľa § 33 zákona č. 179/2011 Z.z. na obstarávanie majetku štátu určeného na účely hospodárskej
mobilizácie sa vzťahuje osobitný predpis ( zák. č. 25/2006 Z.z.).
Podľa § 44 zákona č. 179/2011 Z.z. subjekty hospodárskej mobilizácie určené podľa doterajších
predpisov sa považujú za subjekty hospodárskej mobilizácie určené podľa tohto zákona.Podľa§3ods.1zákona č.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci,
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, zodpovednosti
podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vo
veciach náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods.1, koná v mene
štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v
oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej
správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú
samosprávu podľa osobitného predpisu.
Podľa ust. § 5 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci právo na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v
dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa ust. § 5 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci právo na
náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom
konania, konané malo byť.
Podľa ust. § 5 ods. 3 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ak bolo
nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo
na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla.
Podľa § 9 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa§9ods.2zákonaozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmociprávonanáhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená
škoda.
Podľa § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nárok
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo
iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o
väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred
predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku
(ďalej len žiadosť) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ak príslušný
orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,
môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, uhrádza sa
skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ak nie je
ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone osobitným predpisom.
Podľa ust. § 1 ods. 2) písm. b) z. č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (zákon o verejnom obstarávaní) v znení platnom do 30.6.2008, tento zákonsa nevzťahuje na zákazku, ktorej predmet tvoria utajované skutočnosti stupňa utajenia Prísne tajné
alebo Tajné, ak sa pri jej plnení musia použiť osobitné bezpečnostné opatrenia na základe zákona
alebo rozhodnutí príslušných správnych orgánov alebo ak si to vyžaduje ochrana základných záujmov
Slovenskej republiky. vyhodiť
Podľa ust. § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní účastníkom konania je ten, o koho
právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je
aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo
povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 2 nar. vl. č. 87/1995 Zz.., ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je
o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie: táto základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
S poukazom na vyššie uvedený skutkový a právny stav veci súd po vykonaní dokazovania, rešpektujúc
vyššie uvedené závery odvolacieho súdu vo veci opätovne rozhodol, tak, že nárok navrhovateľa je
dôvodný, pričom svoje rozhodnutie odôvodňuje nasledujúci právnymi a skutkovými závermi.
V konaní mal súd preukázané a účastníkmi konania nebolo sporované, že navrhovateľ bol
rozhodnutiami ministra MHSR zo dňa 24.02.1999, zo dňa 12.3.2006 a zo dňa 14.08.2006 určený
za subjekt hospodárskej mobilizácie, podľa ktorých plnil úlohu systémového integrátora po stránke
programovej pre JISHM na báze program ATON a jeho podporných programov AMON a AMION
s pôsobnosťou pre všetky ústredné orgány štátnej správy, orgány miestnej štátnej správy, orgány
samosprávy, právnické a fyzické osoby plniace úlohy hospodárskej mobilizácie.
Odporca pred rozhodnutím o určení nového systémového integrátora požiadal o metodické usmernenie
Úrad pre verejné obstarávanie k ustanoveniu § 1 ods. 2 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní, avšak
napriek upozorneniu Úradu pre verejné obstarávanie, že výnimka zo zákona o verejnom obstarávaní sa
vzťahuje na predmet zákazky, ako aj plnenie zmluvy alebo aj užívanie predmetu zmluvy, ak bol zaradený
v stupni utajenia Prísne tajné alebo Tajné a že je odporca ako ústredný orgán štátnej správy verejným
obstarávateľom, ak poskytne viac ako 50% finančných prostriedkov na dodanie tovaru na uskutočnenie
stavebných prác a dodanie služieb tak, že výnimku zo zákona o verejnom obstarávaní aplikoval.
Za týmto účelom po odsúhlasení nadriadenými odporca vyzval subjekty na predloženie ponuky na
predmet obstarania JISHM a po odporúčaní odporcom zriadenej komisie vybral zo štyroch uchádzačov
(spoločnosť COOOPEX Soft, spol. s.r.o., spoločnosť VUJE, a.s. spoločnosť Asseco Slovakia, a.s.
Bratislava a T Soft, spol. s r.o. Praha) ako víťaza spoločnosť Asseco Slovakia, a.s. Bratislava.
Navrhovateľ nebol vybratý z dôvodu, že v obálke doručil len námietky, jeho návrh nebol posudzovaný a
nebola vybatá ani spoločnosť VUJE, a.s., ktorá nesplnila prevažnú väčšinu stanovených podmienok.
Z predložených listinných dôkazov ( informácií spísaných pre vedúceho služobného úradu založených
v spisovom materiáli od odporcu) súd ďalej zistil, že s vybranou spoločnosťou Asecco Slovakia, a.s.
začal odporca konať v správnom konaní tak, že rozhodnutím č. XXX/XXXX-XXXX-X MH SR v zastúpení
vedúceho služobného úradu určil, že spoločnosť Asseco Slovakia, a,.s. je subjektom hospodárskej
mobilizácie s účinnosťou od 01.01.2008. Listom zo dňa 04.12.2007 odporca o začatí správneho konania
informoval spoločnosť Asecco Slovakia, a.s., o tejto skutočnosti boli informované aj ústredné orgány
štátnej správy listom zo dňa 04.12.2007.Pripravené rozhodnutie č. XXX/XXXX-XXXX-X MH SR však odporca nepodpísal bez uvedenia dôvodu
a následne dňa 28.03.2008 rozhodnutím č. XX/XXXX-XXXX-X odporca určil spoločnosť VUJE, a.s. za
subjekt hospodárskej mobilizácie a dňa 28.3.2008 bola medzi odporcom a spoločnosťou VUJE, a.s.
uzatvorená zmluva o dielo č. XX/XXXX-XXXX-XXXX, ktorej predmetom je dodanie JISHM a ďalšie
plnenia.
Navrhovateľ na návrhu v celom rozsahu zotrval.
Odporca žiadal návrh zamietnuť, keď uviedol, že pri výbere nového systémového integrátora postupoval
v súlade so zákonom.
V odvolaní proti rozsudku tunajšieho súdu bližšie rozviedol dôvody, prečo aplikoval výnimku zo zákona
o verejnom obstarávaní, keď poukázal na osobitnú časť dôvodovej správy k zákonu o verejnom
obstarávaní, podľa ktorej "osobitne sa návrh zákona nebude vzťahovať na zákazku, ktorá súvisí
s ochranou utajovaných skutočností ako aj na zákazku, pri ktorej je nevyhnutné použiť osobitné
bezpečnostné opatrenia alebo na zákazku, pri ktorej to bude vyžadovať ochrana základných záujmov
štátu", ako aj na Školiacu metodológiu OVO k zákonu č. 25/2006 Z. z., podľa ktorej " ďalej ide najmä o
zákazky, ktorými sa zabezpečujú predmety, ktoré sú dôverné z dôvodu možného zneužitia, napríklad, ak
predmet zákazky bude tvoriť utajovanú skutočnosť, ktorá je obmedzená na stupeň utajenia Prísne tajné
aTajné.Osobitnesazákonnevzťahujenazákazku,ktorásúvisísochranouutajovanýchskutočnostíapri
ktorej je nevyhnutné použiť osobitné bezpečnostné opatrenia alebo pri ktorej to bude vyžadovať ochrana
základných záujmov štátu", ako aj na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31.
marca 2004, podľa ktorej " táto smernica sa nevzťahuje na verejné zákazky, ktoré sú vyhlásené za tajné,
ak ich plnenie musia sprevádzať osobitné bezpečnostné opatrenia v súlade so zákonmi, predpismi alebo
administratívnymi opatreniami platnými v príslušnom členskom štáte, alebo ak si to vyžaduje ochrana
základných záujmov daného členského štátu" .
Predovšetkým treba uviesť, že zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní ( ďalej len "ZVO")
nadobudol účinnosť dňom 01.02.2006 a týmto zákonom bol zrušený z.č. 523/2003 Z. z. o verejnom
obstarávaní.
Podľa § 1 ods. 2 písm. b) ZVO účinný od 01.02.2006 tento zákon sa nevzťahuje na zákazku, ktorej
predmet tvoria utajované skutočnosti stupňa utajenia Prísne tajné alebo Tajné, ak sa pri jej plnení musia
použiť osobitné bezpečnostné opatrenia na základe zákona alebo rozhodnutí príslušných správnych
orgánov alebo ak si to vyžaduje ochrana základných záujmov Slovenskej republiky,
Odporca uviedol, že do ZVO bola implementovaná Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/
ES z 31. marca 2004, ktorá odkazuje na osobitné bezpečnostné opatrenia, avšak porovnaním znenia § 1
ods. 2 písm. b) ZVO účinného do 30.06.2008 týkajúcu sa verejných zákazok a pôvodného znenia podľa
ust. § 2 ods. 5 písm. a) ZVO účinného do 31.01.2006 je zrejmé, že sa nejedná o totožné znenia. Podľa
§ 2 ods. 5 písm. a) ZVO účinného do 31.01.2006 znelo" Povinnosť obstarávateľov podľa odseku 1 sa
nevzťahuje na uzavieranie zmlúv ktorých predmet tvoria utajované skutočnosti stupňa utajenia Prísne
tajné a Tajné alebo pri ktorých plnení sa musia použiť osobitné bezpečnostné opatrenia v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo administratívnymi opatreniami, alebo ak si to vyžaduje
ochrana základných záujmov bezpečnosti Slovenskej republiky ".
Nakoľko ZVO bol novelizovaný opäť ku dňu 01.07.2008 do 09.03.2012, v novom ustanovení § 1 ods.
2 písm. b) ZVO je výnimka zo zákona upravená už odlišne, keď podľa tohto ustanovenia tento zákon
sa nevzťahuje na zákazku, ktorej predmet tvoria utajované skutočnosti, alebo ak sa pri jej plnení
musia použiť osobitné bezpečnostné opatrenia na základe zákona, alebo ak si to vyžaduje ochrana
bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky a následne novelizáciou tohto zákona s účinnosťou od
09.03.2012(§1ods.2písm.a)ZVO)bolavýnimkaopäťupresnenátak,žesanevzťahovala"nazákazku,
pri ktorej plnení sa musia použiť osobitné bezpečnostné opatrenia alebo pri ktorej je nevyhnutná ochrana
základných bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej
únie".Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca následne aplikoval odporúčania Smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 týkajúce sa bezpečnostných opatrení a ochrany
základných bezpečnostných záujmov SR bez konkretizácie predmetu zákazky vzťahujúce sa na
utajované skutočnosti, na rozdiel od pôvodného ustanovenia § 1 ods. 2 písm. b) ZVO účinného v čase
aplikácie ust. § 1 ods. 2 písm. b) ZVO, podľa ktorého sa výnimka mala vzťahovať na uzavieranie zmlúv,
ktorých predmet tvoria utajované skutočnosti stupňa utajenia Prísne tajné a Tajné.
V tejto súvislosti súd uvádza, že odporca v konaní nepreukázal, že v čase, keď použil výnimku zo
ZVO bol predmet zákazky zaradený do stupňa Prísne tajné alebo tajné. Uvedenú skutočnosť nepotvrdili
ani svedkovia A.. E. R., A.. Ľ. V. C. A.. E. R. vypočutí súdom a uvedenú skutočnosť nepotvrdzuje
ani rozhodnutie ministra MH SR č. XX/XXXX č. XX/XXXX, keď v zozname utajovaných skutočností v
pôsobnosti MH SR pre danú oblasť neboli uvedené utajované skutočnosti označené ako Prísne tajné
alebo Tajné.
Pokiaľ ide o výklad ustanovenia § 1 ods. 2 písm. b) ZVO účinného v čase od 01.02.2006 do 30.06.2008,
t.j. v čase, keď došlo k postupu odporcu s použitím výnimky zo ZVO, keď interpretačný spor účastníkov
konania ohľadne uvedeného ustanovenia spočíval v tom, či na to, aby mohla byť vylúčená aplikácia ZVO
musí byť vždy splnené, aby predmet zákazky tvorili utajované skutočnosti stupňa utajenia Prísne tajné
alebo Tajné (interpretácia navrhovateľa) alebo či k vylúčeniu aplikácie predmetného zákona postačuje
samotné splnenie podmienky, že si to vyžaduje ochrana základných záujmov Slovenskej republiky
(interpretácia odporcu), opätovne súd uvádza, že dotknuté ustanovenie ZVO nepripúšťa taký výklad, že
zákon o verejnom obstarávaní nie je potrebné aplikovať aj v prípade, že si to vyžaduje osobitne ochrana
základných záujmov SR.
Medzi jednotlivými altematívami vyjadrenými v predmetnom ustanovení zákona o verejnom obstarávaní
sa nachádza spojka "alebo". Súd je toho názoru, že vždy musí byť splnená podmienka, že sa jedná
o zákazku, ktorej predmet tvoria utajované skutočnosti stupňa utajenia Prísne tajné alebo Tajné a k
tomu musí byť splnená jedna z ďalších podmienok, a to buď použitie bezpečnostných opatrení na
základe zákona alebo rozhodnutí príslušných správnych orgánov alebo potreba ochrany základných
záujmov Slovenskej republiky. Slovné spojenia "ak sa pri jej plnení musia použiť osobitné bezpečnostné
opatrenia" a "ak si to vyžaduje ochrana základných záujmov Slovenskej republiky" jednoznačne
nadväzujú na slovné spojenie " na zákazku, ktorej predmet tvoria utajované skutočnosti stupňa utajenia
Prísne tajné alebo Tajné" a len ich kumuláciou je možné dospieť k zrozumiteľnému, zmysluplnému
a odôvodniteľnému interpretačnému záveru. Z vetnej skladby použitej v spornom ustanovení (vzťah
jednotlivých súvetí) ako aj analýzou významu použitých slovných výrazov súd dospel k uvedenej
interpretácii predmetného ustanovenia.
Navyše treba zdôrazniť, že úmyslom zákonodarcu bolo upresniť rozsah a podmienky zákazok, ktoré
mohli byť z bezpečnostných dôvodov vyňaté z verejného obstarávania, preto obsahové zmeny boli
do zákona premietnuté odlišne, keď napr. ZVO pri slovnom spojení "alebo" použil aj interpunkčné
znamienko "čiarku" pri spojke "alebo" rôzne :
1. do 31.01.2006 .., ktorých predmet tvoria utajované skutočnosti stupňa utajenia Prísne tajné a Tajné
alebo pri ktorých plnení sa musia použiť osobitné bezpečnostné opatrenia v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi alebo administratívnymi opatreniami, alebo ak si to vyžaduje ochrana
základných záujmov bezpečnosti Slovenskej republiky.....,
2. od 01.02.2006 na zákazku, ktorej predmet tvoria utajované skutočnosti stupňa utajenia Prísne tajné
alebo Tajné, ak sa pri jej plnení musia použiť osobitné bezpečnostné opatrenia na základe zákona
alebo rozhodnutí príslušných správnych orgánov alebo ak si to vyžaduje ochrana základných záujmov
Slovenskej republiky,
3. od 01.07.2008 na zákazku, ktorej predmet tvoria utajované skutočnosti, alebo ak sa pri jej plnení
musia použiť osobitné bezpečnostné opatrenia na základe zákona, alebo ak si to vyžaduje ochrana
bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky,
4. od 09.03.2012 na zákazku, pri ktorej plnení sa musia použiť osobitné bezpečnostné opatrenia alebo
pri ktorej je nevyhnutná ochrana základných bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky v súlade so
Zmluvou o fungovaní Európskej únie.
Ako vyplýva z týchto textov, zákonodarca v ust. §1 ods. 2 písm. b) ZVO v čase od 01.02.2006 do
30.06.2008nepoužilinterpunkčnéznamienko-čiarku,ktorápotomneoddeľujeobsahpredchádzajúcehotextu s novým slovným spojením. Naopak, ako vyplýva zo znenia ostatných textov tohto ustanovenia je
spojka " alebo" s interpunkčným znamienkom "čiarka" logicky pospájaná v zloženej vete a znamená,
že sa jedná o vylučovaciu spojku. Bez interpunkčného znamienka " čiarka" spojka "alebo" má zlučovací
vzťah, keďže text je podmienený spojkou " ak" v zloženej vete, za ktorou nasleduje v ďalšom texte 2x
spojka "alebo". Účelom interpunkčného znamienka "čiarka" je oddelenie vety v súvetí (podľa wikipedie
interpunkčné znamienko čiarka - oddeľuje vety v súvetí, zložky viacnásobných vetných členov, voľne
vložené alebo pripojené výrazy).
Napokon odporca tiež argumentoval i znením osobitnej časti dôvodovej správy k ZVO. Odporcom
označená časť dôvodovej správy hovorí, že osobitne sa návrh zákona nebude vzťahovať na zákazku,
ktorá súvisí s ochranou utajovaných skutočností ako aj na zákazku, pri ktorej je nevyhnutné použiť
osobitné bezpečnostné opatrenia alebo na zákazku, pri ktorej to bude vyžadovať ochrana základných
záujmov štátu. Z uvedenenej formulácie dôvodovej správy nie je možné dospieť k presvedčivému
záveru, či bolo úmyslom zákonodarcu stanoviť alternatívne podmienky alebo podmienky kumulatívne,
nakoľko v dôvodovej správa sú jednotlivé podmienky uvedené v citovanom zákonnom ustanovení len
voľne parafrázované.
Základom výkladu právnej normy nie je výklad gramatický, ale sémantický, teda podľa zmyslu použitého
výrazu a pokiaľ sémantický výklad je jednoznačný, nie je súd oprávnený vykladať normy inak, než
ju vyjadril zákonodarca (A.. Ú. XXX/XXXX-XX). Ak by bolo cieľom zákonodarcu formulovať viacero
samostatných podmienok nevyžadujúcich kumulatívne naplnenie, predmetné ustanovenie by formuloval
odlišne. Súd pritom vychádza s postulátu existencie rozvážneho a dôsledného zákonodracu, ktorý
svojim konaním sleduje rozumný a spravodlivý cieľ. Súd je povinný vykladať jednoznačný normatívny
text v zmysle jeho znenia, v opačnom prípade sa jedná o prejav arbitrárnosti (A.. Ú. XXX/XX-XX).
Odporca v konaní predložil ďalšie listiny, ktorými preukazoval rôzny výklad sporného ustanovenia,
keď poukázal aj na metodické usmernenia Úradu pre verejné obstarávanie č. XXXX-XXX/XXXX zo
dňa 15.12.2006 predložené navrhovateľom a metodické usmernenia Úradu pre verejné obstarávanie
č. XX-XXXX/XXXX zo dňa 03.02.2012 a č. XX-XXXX/XXXX zo dňa 16.02.2012 k predmetnému
zákonu predložené odporcom. Z obsahu týchto usmernení všeobecného charakteru však vyplýva len
povinnosť verejného obstarávateľa preukázať, že konkrétne prijaté opatrenie je nevyhnutné a objektívne
zodpovedajúce ochrane identifikovaných základných záujmov Slovenskej republiky. Tieto usmernenia
sa týkajú postupu verejného obstarávateľa, t.j. aj odporcu, ktorý musí byť schopný preukázať, že v
zmysle čl. 346 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zadanie zákazky bez aplikácie pravidiel a postupov
ustanovených ZVO je nevyhnutné na ochranu bezpečnostných záujmov SR. Toto usmernenie nie je
možné použiť v danom prípade, keďže sa nevzťahuje na § 1 ods. 2 písm. b) ZVO s účinnosťou od
01.02.2006. ( už tu je iná definícia, nejedná sa o základné záujmy ale bezpečnostné záujmy v zmysle
smernice).
V zmysle ust. § 135 ods. 1 O.s.p. je súd viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny
predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská
republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných
orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa
osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku
spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.
V zmysle ust. § 135 ods. 2 O.s.p., inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť
sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.
V zmysle citovaných zákonných ustanovení a naplnenia zásady iura novit curia súd nie je viazaný
interpretáciou sporných ustanovení poskytnutých iným orgánom, v danom prípade Úradom pre verejné
obstarávanie. Súd vyložil ust. § 1 ods. 2 ZVO samostatne, použitím vhodných metód výkladu právnej
normy.
Napriek uvedenému, je súd toho názoru, že odporca v pochybnostiach sa mal riadiť metodickým
usmernením Úradu pre verejné obstarávanie č. XXXX-XXX/XXXX zo dňa 15.12.2006, podľa ktorého pre
uplatnenie výnimky z aplikácie ZVO podľa ust. § 1 ods. 2 písm. b) má byť v zásade splnené, že ak je voverejnom záujme alebo v záujme bezpečnosti osôb, organizácie, orgánu, ktoré reprezentujú základné
záujmy Slovenskej republiky v rozsahu svojej pôsobnosti (pôvodca utajovanej skutočnosti), aby predmet
zákazky, ako aj plnenie zmluvy alebo aj užívanie predmetu zmluvy (prevádzka), bol/boli zaradený/é v
stupni utajenia Prísne tajné alebo Tajné. Úrad pre verejné obstarávanie použil rovnaký výklad sporného
ustanovenia, ktorý zaujal na základe samostatnej úvahy i príslušný súd. Obdobnú interpretáciu sporného
ustanovenia poskytujú i usmernenia č. XXX-XXXX/XXXX zo dňa 13.03.2006 a č. XXXX-XXXXXXXX
zo dňa 14.11.2006.
V danej veci odporca ďalej odôvodňoval splnenie podmienky "ochrany základných záujmov SR" len tým,
že JISHM (vrátane celej oblasti hospodárskej mobilizácie) je súčasťou ochrany základných záujmov
SR vychádzajúc z Bezpečnostnej stratégie SR schválenej Národnou radou SR zo dňa 27.9.2005. V
bode 39) Bezpečnostnej stratégie SR je uvedené, že medzi ďalšie tradičné nástroje bezpečnostnej
politiky SR patria subjekty hospodárskej mobilizácie. Avšak Jednotný informačný systém hospodárskej
mobilizácie či celá oblasť hospodárskej mobilizácie nie sú v Bezpečnostnej stratégii SR žiadnym
spôsobom uvedené. Samotné označenie subjektov hospodárskej mobilizácie v Bezpečnostnej stratégii
SRneposkytujeurčitéaspoľahlivékritériumpreidentifikovaniepodmienky"ochranyzákladnýchzáujmov
SR" a tým vylúčenie pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní.
V zmysle § 4 ods. 1 z.č. 414/2004 Z.z. o hospodárskej mobilizácii (resp. ust. § 4 ods. 1 z.č. 179/2011
Z.z. o hospodárskej mobilizácii platného v súčasnosti) je subjektom hospodárskej mobilizácie ústredný
orgán určený vládou SR, okresný úrad, obce a mestá, podnikateľ, rozpočtové organizácie, príspevkové
organizácie, verejná vysoká škola alebo nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné
služby určená ako subjekt hospodárskej mobilizácie, ďalej Národná banka Slovenska, Rozhlas a
televízia Slovenska a iné.
Z vyššie uvedeného okruhu subjektov, ktoré sú považované za subjekty hospodárskej mobilizácie
je zrejmé, že sa jedná o široký okruh verejnoprávnych ako i súkromnoprávnych subjektov. Nie je
možné prijať záver, ktorý by pripúšťal, že všetky subjekty uvedené v § 4 ods. 1. z. č. 414/2004 Z.z. o
hospodárskej mobilizácii, sú oprávnené vylúčiť ZVO pri nakladaní z prostriedkami z verejných rozpočtov,
len na základe toho, že sú subjekty hospodárskej mobilizácie uvedené v Bezpečnostnej stratégii SR. Ak
by platilo, že výnimka sa u týchto subjektov uplatňuje, znamenalo by to, že všetky subjekty hospodárskej
mobilizácie vrátane úradov, obcí, neziskových organizácií by nemali postupovať podľa ZVO. Samotná
zmienka o subjektoch hospodárskej mobilizácie ako nástrojoch bezpečnostnej politiky v Bezpečnostnej
stratégii SR je preto nedostačujúca k uplatneniu predmetnej výnimky zo zákona. Odporcove tvrdenie
preto, že použil výnimku z aplikácie ZVO v tomto prípade spočívajúcu v "ochrane základných záujmov
SR" nie je žiadnym relevantným dôkazom podložená (s výnimkou vyššie uvedenej Bezpečnostnej
stratégie SR).
Navyše odporca nevykonal pri výbere nového dodávateľa JISHM žiadne mimoriadne bezpečnostné
opatrenia smerujúce k ochrane základných záujmov SR. Skúmaním jednotlivých štádií výberového
konania (zaslanie Výzvy na predloženie ponuky na predmet obstarania "Jednotný informačný systém
hospodárskej mobilizácie" zo dňa 12.10.2007 šiestim rôznym subjektom, vytvorenie komisie na
hodnotenie jednotlivých ponúk, výber nového dodávateľa JISHM) súd zistil, že odporca neprijal
žiadne bezpečnostné opatrenia vo vzťahu k predmetu zákazky a jej špecifikácii či spôsobu oslovenia
potencionálnych dodávateľov.
Z vyššie uvedeného súd ustálil, že odporca ani pri použití ním prezentovanej interpretácie ust. § 1 ods.
2 písm. b) ZVO v rozhodnom čase nepreukázal, že si vylúčenie postupu v zmysle predmetného zákona
vyžadovala ochrana základných záujmov SR.
Pokiaľ ide o právny názor Generálnej prokuratúry SR uvedený v oznámení Generálnej prokuratúry SR,
Y. D. XXX/XX-XX zo dňa 1.6.2009, v tomto smere súd uvádza, že k samotnému výkladu ust. § 1 ods. 2
písm. b) ZVO príslušný prokurátor v predmetnom oznámení neposkytol takmer žiadny výklad, keď len
konštatoval,ževydaniurozhodnutiaspoukazomna§1ods.2písm.b)ZVO nemusípredchádzaťproces
verejného obstarávania bez ďalšieho odôvodnenia. S poukazom na ust. § 135 O.s.p. konajúci súd preto
nie je viazaný právnymi závermi uvedenými v oznámení prokurátora netrestného odboru Generálnej
prokuratúry ohľadne interpretácie použitia výnimky z aplikácia ZVO. Navyše prokurátor v predmetnomoznámení nepodal vyčerpávajúci a náležite rozvinutý výklad sporného ustanovenia zákona o verejnom
obstarávaní, s ktorým by bolo možné sa argumentačne vysporiadať.
Medzi účastníkmi bola tiež sporná otázka, či je možné, aby odporca za uvedeného znenia ustanovenia
vyhlášky č. 119/2003 Zz určil za systémového integrátora jeden alebo viacero subjektov.
Navrhovateľ zastával právny názor, že za systémového integrátora môže byť v určitom čase určený
len jeden subjekt . Odporca zastával právny názor, že môže vybrať aj viac systémových integrátorov
JISHM pre rôzne programové prostriedky a že v predmetnom ustanovení vyhlášky č. 119/2003 Z.z. nie
je stanovené, že za systémového integrátora JISHM môže byť určený len jeden subjekt hospodárskej
mobilizácie. Odporca vychádzal z Legislatívnych pravidiel vlády SR, kde sa uvádza, že pri tvorbe
právneho predpisu sa používa oznamovací spôsob, prítomný čas a jednotné číslo, ak z kontextu návrhu
právneho predpisu nevyplýva inak.
Podľa názoru súdu ust. § 4 ods. 2 vyhl. č. 119/2003 Z. pripúšťala výber i viacerých subjektov, i keď
bol v ust. §4 písm. d) zákona o hospodárskej mobilizácii (účinný do 31.08.2009 ) označený subjekt
hospodárskej mobilizácie v jednotnom čísle. S poukazom na Legislatívne pravidlá vlády SR preto
odporca použil správny výklad.
Navrhovateľ ďalej napádal zákonnosť rozhodnutia Ministerstva hospodárstva č. XX/XXXX-XXXX-X zo
dňa 28.3.2008 a v príčinnej súvislosti s ním odôvodňoval vznik škody. V zmysle § 6 ods. 1 z.č. 514/2003
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnom moci, ak tento zákon neustanovuje inak,
právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia § 6 ods. 1 z.č. 514/2003 o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnom moci právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno
uplatniť iba vtedy, ak napádané rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť. Aplikáciou
predmetného ustanovenia súd dospel k záveru, že nemožno navrhovateľovi priznať náhradu škody z
dôvodu nezákonnosti rozhodnutia, nakoľko napádané rozhodnutie nebolo zrušené alebo zmenené, tak
ako si to vyžaduje zákonná úprava. Zrušenie rozhodnutia alebo jeho zmena nie je nutné v prípade,
ak orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc (§6 ods. 4 z.č. 514/2003 o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnom moci), avšak v prejednávanej veci súd nezistil, že by súd porušil svoju
právomoc.
Rovnako má súd zato, že v príčinnej súvislosti s porušením povinností odporcu stanovených zákonom č.
523/2004Z.z.orozpočtovýchpravidláchverejnejsprávyazákonomč.502/2001Z.z.ofinančnejkontrole
a vnútornom audite, napriek tomu, že boli konštatované v Protokole o výsledku kontrolu uskutočnenej
Úradom vlády SR, nemohlo dôjsť ku vzniku škody na strane navrhovateľa. Nezákonný alebo nesprávny
spôsobomhospodáreniaodporcu,prípadnánezákonnosťčineodôvodnenosťvynakladaniaprostriedkov
z verejného rozpočtu nie sú v príčinnej súvislosti so vznikom škody navrhovateľovi.
Odporca v konaní rezolútne odmietol vznik škody v danej veci, keď uviedol, že oblasť hospodárskej
mobilizácie a neurčenie spoločnosti rozhodnutím ako aj subjektu hospodárskej mobilizácie nie je
podnikateľskou činnosťou v zmysle Obchodného zákonníka a nezakladá nárok na vytváranie zisku.
Skutočnosť, že spoločnosť je určená ako subjekt hospodárskej mobilizácie neznamená, že jej budú
prideľované finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu. Tým, že odporca určil spoločnosť VUJE, a.s.
Trnava ako subjekt hospodárskej mobilizácie neobmedzil inú činnosť navrhovateľa. Navrhovateľ mohol
naďalej podnikať v iných oblastiach. Plnenie úloh v oblasti hospodárskej nie je podnikateľskou činnosťou
v zmysle Obchodného zákonníka a preto nie je možné konštatovať, že vykonávanie systémovej
integrácie JISHM tvorilo kľúčovú podnikateľskú činnosť spoločnosti a navrhovateľ má nárok na náhradu
ušlého zisku. Navrhovateľ nemohol dosahovať, ani by nemal dosiahnuť žiaden zisk, v súvislosti s
plnením opatrení hospodárskej mobilizácie, keďže zo strany odporcu sú v zmysle zákonných ustanovení
uhrádzané len samotné výdavky, náklady, t. j. rozdiel medzi poskytovanými finančným prostriedkami na
plnenie opatrení zo strany odporcu a nákladmi navrhovateľa sa rovná nule. Znalecký posudok je z tohto
titulu nesprávny. Žiadna škoda spočívajúca v ušlom zisku nemohla preto navrhovateľovi vzniknúť.Poukázal tiež že príčinou vzniku škody môže byť len také konanie, alebo opomenutie, bez ktorého by
škodový následok nevznikol. Základným krokom súdu v prípadoch náhrady škody je vykonanie testu
conditiou sine qua non, ktorý je spoločný pre takmer všetky právne systémy EÚ. Ak by tomu tak bolo
príčinná súvislosť by daná nebola. Ak by aj odporca hypoteticky vyberal nového dodávateľa na základe
ZVO, neznamená to, že by bol navrhovateľ vo verejnom obstarávaní úspešný a bola by s ním uzavretá
zmluva na dodávku nového JISHM, aby dosiahlo zisk, aký si nárokuje. Otázka príčinnej súvislosti je
otázkou skutkovou, jej existenciu zisťuje súd. Ak by aj odporca hypoteticky vyberal nového dodávateľa
na základe ZVO, neznamená to, že by bol navrhovateľ vo verejnom obstarávaní úspešný a bola by s
ním uzavretá zmluva na dodávku nového JISHM, aby dosiahol zisk, aký si nárokuje.
Súd v danej veci skúmal jednotlivo podmienky vzniku zodpovednosti za škodu, a to porušenie zákonnej
povinnosti zo strany odporcu, vznik škody u navrhovateľa a príčinnú súvislosť medzi porušením
povinnosti a vznikom škody, pričom dospel k tomuto záveru :
Odvolacím súdom bol konajúci súd zaviazaný vysporiadať sa so skutočnosťou, že navrhovateľ nepodal
vo výberovom konaní uskutočnenom na základe výzvy na predloženie ponuky na predmet obstarania
"Jednotný informačný systém hospodárskej mobilizácie" zo dňa 12.10.2007. V tejto súvislosti súd
zdôrazňuje skutočnosť, že navrhovateľ bol už pred uskutočnením predmetného výberového konania
jediným subjektom, ktorý vykonával údržbu, aktualizácie a servis Jednotného informačného systému
hospodárskej mobilizácie (rozhodnutie MH SR č. XXXX/XXXX-XXXX-X zo dňa 14.8.2006) a ďalej na
skutočnosť, že navrhovateľ opakovane listami zn. XXXX-XXX/Pmo zo dňa 19.10.2007, zn. XXXX-XXX/
Pmo zo dňa 18.10.2007 ako aj listom jeho právneho zástupcu zo dňa 19.10.2007 upozorňoval na
nezákonnosť, neobjektívnosť a nejasnosť spôsobu výberu nového dodávateľa JISHM a žiadal tento stav
odstrániť.
Podľa názoru súdu občianske súdne konania sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou
zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie. Samotná skutočnosť nepodania ponuky do
nezákonného výberového konania podľa názoru súdu nemôže ísť k tiaži navrhovateľa, nakoľko by
došlo k popretiu elementárnej spravodlivosti. Súd by tak neposkytoval ochranu práva účastníka, ktorý
mal záujem predísť škode upozorňovaním na nezákonnosť a neobjektívnosť výberového konania
(predchádzanie škodám), čo by nenapĺňalo ani výchovnú funkciu súdneho rozhodovania. Nejaví sa
spravodlivé poskytnúť ochranu nezákonnému postupu uskutočnenému odporcom a v dôsledku tejto
ochrany uprieť ochranu práva navrhovateľa. Uplatnením právnej zásady ius ex iniuria non oritur (z
bezprávia právo nevznikne) sa odporca nemôže dovolávať ochrany svojho nezákonného úradného
postupu.
Napokon skutočnosť podania či nepodania ponuky v predmetnom nezákonnom výberovom konaní nie je
z hľadiska príčinnej súvislosti nijako významná. Navrhovateľ v čase uskutočnenia výberového konania
činnosti údržby, aktualizácie a servisu Jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie už
vykonával a nemal započať výkon týchto činností až na základe výberu vo výberovom konaní. Príčinná
súvislosť medzi príčinou (nesprávnym úradným postupom spočívajúcom vo výbere iného dodávateľa
JISHM bez postupu uvedeného v z.č. XX/XXXX) a vznikom škody tak zostáva neprerušená, nakoľko
nebyť nesprávneho úradného postupu - uskutočnenia nezákonného výberu nového dodávateľa JISHM,
navrhovateľ by naďalej svoju činnosť vykonával, tak ako ju vykonával pred týmto nesprávnym úradným
postupom.
Zákon č. 514/2003 Zz. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci za subjekt
zodpovedný z nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu označuje v § 3 ods. 1.
štát. Právna úprava obsiahnutá v tomto zákone je tak založená na princípe jediného výlučného nositeľa
zodpovednostizaškoduatýmještát,ktorýsatejtozodpovednostinemôžezbaviť.Štátjetedasubjektom
zodpovednosti za škodu a zákon vymedzuje orgány, z činnosti ktorých pri výkone verejnej moci mohla
zodpovednosť vzniknúť.
Zákon rozlišuje dve základné formy zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom
štátnej moci štátnymi a inými poverenými orgánmi. Prvou podmienkou zodpovednosti za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím je existencia rozhodnutia, ktorým v konkrétnej veci štátny orgán
aplikoval právny predpis na ním posudzovaný skutkový stav a rozhodol tak o právach a povinnostiach
konkrétnych osôb.Druhá forma objektívnej zodpovednosti štátu sa spája s nesprávnym úradným postupom, teda s
porušením pravidiel predpísaných právnymi predpismi pre počínanie štátnych orgánov pri ich činnosti a
to i pri takých úkonoch, ktoré sú prevádzané v rámci rozhodovacej činnosti, i keď sa priamo neodrazili
v obsahu vydaných rozhodnutí. Z tohto hľadiska za nesprávny úradný postup vedúci k zodpovednosti
za škodu možno považovať i nevydanie či oneskorené vydanie rozhodnutí, prípadne iná nečinnosť
orgánov verejnej moci, samozrejme za predpokladu, že poškodenému vznikla majetková ujma, ktorá je
v príčinnej súvislosti s uvedeným postupom. Skutočnosť, že konanie vedené orgánom verejnej moci pri
výkone jeho právomoci vyústilo k vydaniu rozhodnutia, ktorému však predchádzalo konanie vykazujúce
znaky nesprávneho úradného postupu zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú takýmto postupom
nevylučuje.
Zákon č. 514/2003 Z.z. nedefinuje pojem nesprávny úradný postup. Za nesprávny úradný postup sa
označuje akákoľvek činnosť' spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto
výkone alebo v súvislosti s ním dôjde buď k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami pre
konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy funkcie alebo cieľov tejto
činností (NS SR sp. zn. 4 Cdo 24/2004). Pretože úradný postup spravidla nemožno v právnom predpise
upraviťdonajmenšíchpodrobností,trebasprávnosťúradnéhopostupuposudzovaťajzhľadiskaúčelu,k
dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje (NS SR zn. 4 Cdo 60/2003). Nesprávnym úradným
postupom je každé vybočenie orgánu verejnej moci z medzi ustanovených ústavou, ide o odklon od
správania určeného orgánu verejnej moci zákonom.
Súčasťou princípu právneho štátu je možnosť uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje zákon,
každý orgán štátu má totiž ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť,
takže môže konať len to čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým. že spôsob, akým štátne orgány môžu
štátnu moc uplatňovať ustanoví zákon. Konanie orgánu štátu v rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky
a zákonom ustanoveným spôsobom napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty, čím je vylúčený stav,
aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež
iným ako zákonom ustanoveným postupom.
Povinnosťou štátnych orgánov je dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy, a to ako
hmotnoprávnetakajprocesnoprávne,ktoréboliuverejnenévZbierkezákon.Záujmuzachovaniaprávnej
istoty ako imanentnej súčasti právneho štátu podľa čl. 1 Ústavy SR nezodpovedá taký stav, ktorý by
orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona,
ako aj iným ako zákonom ustanoveným postupom.
Nesprávny úradný postup spočíva v konaní bez právomoci, v uplatnení právomoci nad rámec zákona,
za podmienok alebo spôsobom, ktorý nie je v súlade so zákonom. Do kategórie nesprávneho úradného
postupu možno zaradiť aj neuplatnenie alebo nesprávne uplatnenie postupu ustanoveného zákonom.
Z uvedených dôvodov je súd toho názoru, že použitím výnimky z aplikácie ZVO v zmysle ust. § 1
ods. 2 písm. b) tohto zákona došlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany odporcu, nakoľko
tento nepostupoval v zmysle platných právnych predpisov. Konkrétne, nesprávny úradný postup
odporcu spočíva v neaplikovaní ZVO na výber nového dodávateľa jednotného informačného systému
hospodárskej mobilizácie.
Pokiaľ ide o porušenie právnej povinnosti, ide o správanie, ktoré sa prieči právu, a preto je protiprávne.
Protiprávnyúkonjevrámciprávavšeobecnýmzákladomvznikuzodpovednosti. Protiprávnosťspočívav
porušení právnej povinnosti vyplývajúcej z príslušného záväzku alebo zo zákona, ak spočíva predmetná
protiprávnosť v porušení právnej povinnosti ustanovenej osobitnými právnymi predpismi, spravuje sa
zodpovednosť za tak spôsobenú škodu normatívnou právnou úpravou týchto osobitných právnych
predpisov, alebo všeobecnou normatívnou právnou úpravou stanovenou prostredníctvom § 420 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Za protiprávne konanie sa tradične považuje nielen také konanie, ktoré sa
prieči osobitnému príkazu (zákazu) alebo kauzistickému predpisu, ale i také konanie, ktoré je v rozpore
so všeobecným predpisom alebo obvyklou opatrnosťou, vymedzenú s poukazom na obchodnoprávnu
normatívnu úpravu hľadiskom odbornej alebo náležitej starostlivosti.V predmetnej veci mal súd preukázané, že navrhovateľ bol na základe rozhodnutia Ministerstva
hospodárstva SR č. XXXX/XXXX-XXXX-X zo dňa 14.8.2006 (a predtým rozhodnutia č. 412/1999-1040
zo dňa 24.2.1999, rozhodnutia č. X/XXXX/KM zo dňa 12.3.2003) určený ako jediný systémový integrátor
JISHM.
Je nepochybné, že odporca ( ústredný orgán štátnej správy napojený na rozpočet SR), ako verejný
obstarávateľ v zmysle ZVO bol oprávnený v zmysle zákona o hospodárskej mobilizácii určiť viacero
systémových integrátorov JISHM, k čomu ho viedli požiadavky na vytvorenie nového systému JISHM
postaveného na centralizovanom princípe.
Odporca bol však viazaný ust. § 33 zákona č. 179/2011 Z. z., podľa ktorého na obstarávanie majetku
štátu určeného na účely hospodárskej mobilizácie vzťahuje zákon o verejnom obstarávaní a bol teda je
povinný postupovať podľa tohto zákona.
Ak odporca v zmysle zákona o verejnom obstarávaní nesprávne aplikoval ustanovenie tohto zákona,
toto konanie treba posudzovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu.
Súd mal v konaní preukázané, že odporca mal pochybnosti pri aplikácii zákona o verejnom obstarávaní
a v tejto súvislosti požiadal o metodické usmernenie Úrad pre verejné obstarávanie, ktoré však dôsledne
nevyhodnotil aj s poukazom na jeho vedomosť, že predmetom zákazky nie sú utajované skutočnosti
označené v zákone ako Prísne tajné alebo Tajné, čo možno vyvodiť z podkladov pre výberové konanie
v časti 1.4 Bezpečnosť systému, keď uviedol, že systém bude v prvej fáze pracovať s neutajovanými,
avšak citlivými informáciami, nie je však vylúčená nutnosť spracovať utajované skutočnosti ( č.l. 35).
Z metodického usmernenia Úradu pre verejné obstarávanie jednoznačne vyplynulo, že uplatnenie
výnimky z aplikácie zákona o verejnom obstarávaní je viazané na splnenie určitých predpokladov, tj.
že predmet zákazky ako aj plnenie zmluvy alebo užívanie predmetu zmluvy boli zaradené v stupni
Prísne tajné alebo tajné, to znamená, že zadávanie takejto zákazky podlieha osobitným bezpečnostným
opatreniam, v dôsledku ktorých nemôže byť zverejnené, a teda uplatní sa výnimka z aplikácie § 1 ods.
2 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní.
Z výsluchu svedkov súd zistil, že odporca pristúpil k výberovému konaniu bez verejného obstarávania
po tom, čo vznikli požiadavky na zmenu systému JISHM, za týmto účelom sa vytvorila pracovná komisia,
ktorá zabezpečila výberové konanie a ktorá odporúčala odporcovi víťaza v tomto konaní. Svedok A..
G. E. nevedel súdu uviesť sťažovateľov na systém AMON a AMIO a nevedel ani uviesť, prečo bola
napokon vybratá spoločnosť VUJE, a.s.. Svedok A.. E. R. uviedol, že mal informáciu o tom, že sa
na systém u odporcu vynakladajú drahé prostriedky a na odporúčanie vedúceho služobného úradu sa
dospelo k záveru, že by systém mal dodávať dodávateľ ako lokálny systém. Uviedol, že nemá vedomosť
o tom, že systém má utajované skutočnosti, avšak určite obsahuje citlivé informácie. Svedkyňa E. R.
súdu uviedla, že realizovala plnenie zmlúv, na dodávku nového systému vypracovávala rozhodnutia v
správnom konaní, plnila len pokyny nadriadených. Plnenie úloh zabezpečovali dve spoločnosti, a to
navrhovateľaspoločnosťVUJE,a.s.,ktorávšakzabezpečovalasystémEpsys.Podľajejnázorupredmet
zmluvy uzavretej so spoločnosťou VUJE, a.s. neboli skutočnosti označené stupňom utajenia Tajné a
Prísne tajné.
Taktiež podľa kontroly u odporcu vykonanej Úradom vlády SR v roku 2010 bolo skonštatované, že z
výzvy na predloženie ponúk pre systém JISHM nevyplýva, že predmet a ani užívanie predmetu zmluvy
neboli utajované a nebol dôvod na postup upravený ust. § 2 ods. 1 písm. b) ZVO.
Odporca však spôsob výberu riešil v rozpore s ustanoveniami ZVO, keďže aplikoval ust. §1 ods. 2 písm.
b) ZVO na výber nového systémového integrátora, t. j. použil výnimku zo zákona, napriek tomu, že
mal pochybnosti o výklade tohto ustanovenia a ním žiadané usmernenie od OVO nerešpektoval, hoci s
obvyklou opatrnosťou mal vykonať opatrenia na súlad jeho postupu so znením zákona.
Takýto postup možno preto vyhodnotiť ako nesprávny úradný postup zo strany odporcu, ktorý zakladá
jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci, keďže nesprávnym úradným postupom porušil povinnosti uložené mu zákonom a
spôsobil tým nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov navrhovateľa.Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu je vznik škody. Pojem škoda nie je vyjadrený zákonnou
definíciou. Ohľadom nároku na náhradu škody, resp. ušlého zisku je potrebné upozorniť na skutočnosť,
že ani Občiansky zákonník, ani Obchodný zákonník, ani zákon č. 514/2003 Z. z. neobsahuje definíciu
právneho pojmu škoda, a to aj napriek skutočnosti, že normatívny text oboch základných súkromných
kódexov a zákona č. 514/2003 Z. z. ako lex specialis bežne s uvádzaným termínom narába. Bez
výslovnej definičnej opory v zákonnej normatívnej právnej úprave sa hovorí o škode ako o ujme
materiálnej alebo imateriálnej, o škode skutočnej a o ušlom zisku. V danej súvislosti je tiež možné
hovoriť aj o škodách priamych a nepriamych, zavinených a nezavinených a pod., pričom obsah pojmu
škoda nevyplýva z legálnej definície stanovenej zákonodarcom, ale teória právnej vedy a aplikačná
rozhodovacia činnosť súdov (judikatúra) sa k nej približuje prostredníctvom aproximácie a podrobnejšej
konkretizácie všeobecného právneho jazyka, ktorý zákonodarca zvolil v príslušnom právnom predpise.
V tejto súvislosti súd uvádza, že nárok na náhradu ušlého zisku a skutočnej škody sú samostatné nároky
na sebe nezávislé, kedy oba môžu vzniknúť z rovnakej škodovej udalosti, existencia skutočnej škody
nie je predpokladom vzniku ušlého zisku a to platí aj naopak. Okolnosť, že pri určení výšky ušlého zisku
sa vychádza z čiastky, ktorú by za obvyklých okolností (nebyť škodovej udalosti) poškodený zo svojej
činnosti získal, s prihliadnutím k nákladom, ktoré by musel na dosiahnutie týchto výnosov vynaložiť,
nevylučuje možnosť vzniku skutočnej škody. Náklady, ktoré na dosiahnutie zisku podnikateľ vynaložil,
získava totiž pri svojej podnikateľskej činnosti späť, lebo k tomu, aby bol dosiahnutý zisk, musí byť príjem
z podnikateľskej činnosti vyšší ako vynaložené náklady. Pri stanovení výšky ušlého zisku sa vychádza
z celkových predpokladaných výnosov z podnikania znížených o predpokladané náklady. Ušlý zisk je
teda hypotetická kategória a jeho výška je daná rozdielom medzi celkovými príjmami z podnikania a
nákladmi potrebnými k dosiahnutiu tohto príjmu, bez ohľadu na to, či tieto náklady boli poškodenému
skutočne vynaložené alebo nie.
Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k
rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk
navrhovateľa je strata očakávaného výnosu (uznesenie Najvyššieho súdu, sp. zn. X M. XXX/XXXX, zo
dňa 28. apríla 2010).
Výška škody bola navrhovateľom stanovená znaleckým posudkom č. 86/2011 znaleckou organizáciou
z príslušného odboru, a to Výskumný ústav riadenia hodnoty podniku a súdneho inžinierstva, a.s. so
sídlom Česká 15, Bratislava 831 03. Znaleckým posudkom je určená výška ušlého zisku navrhovateľa
z dôvodu nerealizovania prác súvisiacich s plnením úloh vyplývajúcich z opatrení hospodárskej
mobilizácie v súlade s rozhodnutím odporcu. Z rozhodnutia Ministerstva hospodárstva č. XXXX/XXXX
zo dňa 14.08.2006 vyplýva, že navrhovateľ bol okrem iného povinný plniť úlohu systémového integrátora
JISHM a zabezpečovať udržiavanie predmetného informačného systému. Predmetným znaleckým
posudkom je teda stanovená výška ušlého zisku z dôvodu nerealizovania činností súvisiacich s údržbou,
aktualizáciou a servisom Jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie, jedná sa teda o
kvantifikáciu škody, ktorej vznik je bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným
postupom.
Námietku odporcu, že navrhovateľ nemôže dosahovať v súvislosti s plnením úloh hospodárskej
mobilizácie zisk nepovažoval súd za dôvodnú, nakoľko je zrejmé, že na strane súkromnoprávneho
subjektu plniaceho úlohy hospodárskej mobilizácie sú peňažné prostriedky prijímané za plnenie týchto
úloh vykazované ako výnos z hospodárskej činnosti. Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 414/2002 Z.
z. o hospodárskej mobilizácii môže byť subjektom hospodárskej mobilizácie podnikateľ, teda osoba
vykonávajúca svoju činnosť za účelom dosahovania zisku.
Súd sa nestotožňuje s tvrdením odporcu, že znalecký posudok je nesprávny, nakoľko navrhovateľ
nemohol dosahovať a ani nemal dosiahnuť zisk v súvislosti s plnením opatrení HM, keďže zo strany
odporcu sú uhrádzané len samotné výdavky (náklady) t. j. rozdiel medzi poskytovanými finančnými
prostriedkami na plnenie opatrení HM zo strany odporcu a nákladmi (výdavkami) navrhovateľa sa rovná
nule.
Podľa dostupnej judikatúry súd poukazuje na rozhodnutia súdov, ktoré ušlý zisk ako formu náhrady
škody priznávajú, keď ušlý zisk má predstavovať zmarený majetkový prospech (preukázané zväčšeniealebo budúce rozmnoženie majetku poškodeného), ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky
okolnosti prípadu, no nenastalo v dôsledku škodnej udalosti ( NS SR sp. Zn. X M. XX/XXXX), ušlý zisk
sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného, ale stratou očakávaného prínosu ( NS ČR sp. Zn.
XX M. XXXX/XXXX), z čoho možno vyvodiť, že sa nejedná len o zisk podnikateľský a ani ako zisk v
účtovnom slova zmysle, teda ako kladný hospodársky výsledok (rozdiel medzi výnosmi a nákladmi) a
nejedná sa o akékoľvek nerozmnoženie (nezväčšenie) majetku bez ohľadu na jeho právnu povahu.
Pre vymedzenie nároku navrhovateľa v danej veci je významná skutočnosť, že navrhovateľ bol pred
nesprávnym úradným postupom jediným, výlučným subjektom, ktorý vykonával činnosti v súvislosti s
udržiavaním, aktualizáciou a servisov JISHM a za tieto činnosti poberal od odporcu pravidelne peňažné
prostriedky.
Opakujúce sa príjmy z predmetných činností bolo možné na strane navrhovateľa pri bežnom chode
udalostí očakávať, nakoľko bol jediným subjektom vykonávajúcim udržiavanie, aktualizáciu a servis
JISHM, avšak v dôsledku škodovej udalosti, ktorá zasiahla do priebehu deja vedúceho k zisku
navrhovateľa, teda v dôsledku nesprávneho úradného postupu spočívajúcom vo výbere nového
dodávateľa bez uskutočnenia verejného obstarávania v zmysle zákona o verejnom obstarávaní, tieto
príjmy navrhovateľ nedosiahol.
V tejto súvislosti má značnú relevanciu spoľahlivé zistenie príčinnej súvislosti (kauzálneho nexusu)
medzi porušením právnej povinnosti a nedosiahnutím predpokladaného zisku.
Kauzálny nexus - príčinná súvislosť je vzťah príčiny a následku, ktorý musí byť medzi porušením
povinnosti a vznikom škody. Má objektívnu povahu, nezávislú od vôle a vedomia osoby, ktorá právnu
povinnosť porušila. Jej aplikácia v oblasti práva spočíva v skutkovom zistení. Kauzálny nexus medzi
protiprávnymúkonomavznikomškody,tojeexistenciapríčinnejsúvislosti-medziprotiprávnymkonaním
a vznikom škody existuje vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku protiprávneho konania. Je teda zrejmé, že
predmetná protiprávnosť musí byť aspoň jednou z hlavných príčin vzniku príslušnej škody, nemôže byť
v žiadnom prípade jej vedľajšou príčinou.
Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ale skutkovou otázkou, ktorá môže byť riešená len
v konkrétnych súvislostiach.
Vyžaduje sa preto existencia príčinnej súvislosti medzi konaním škodcu, vyvolávajúce následok v
podobeškody.Nepostačujevšeobecnáúvahaomožnýchnásledkochkonaniaškodcu,tedaibamožnosť
existencie príčinnej súvislosti medzi konaním a škodou, ale vyžaduje sa jej nepochybná existencia.
Nevyžaduje sa však, aby išlo o jedinú príčinu, ale vyžaduje sa, aby išlo o príčinu podstatnú, bez ktorej
by ku škode nedošlo. Ak je však viac príčin, ktoré pôsobia súbežne alebo následne, je pre existenciu
príčinnej súvislosti nevyhnutné, aby reťazec postupne nastupujúcich príčin a následkov bol vo vzťahu k
vzniku škody natoľko prepojený, že už z pôsobenia prvotnej príčiny možno dôvodne vyvodzovať vecnú
súvislosť so vznikom škodlivého následku. K prerušeniu príčinnej súvislosti dochádza len za situácie,
že nová okolnosť pôsobila ako výlučná a samostatná príčina, ktorá spôsobila vznik škody bez ohľadu
na pôvodnú škodnú udalosť (X H. X/XXXX X. R., XX M. XXXX/XXXX X. Č.).
O vzťah príčinnej súvislosti sa jedná, ak vznikla škoda následkom nesprávneho úradného postupu, teda
ak je nesprávny úradný postup a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku. To znamená, že
príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom je daná len vtedy, ak by škoda pri
absencii nesprávneho úradného postupu resp. nezákonného rozhodnutia nevznikla, teda musí teda ísť
o priamu (nie len sprostredkovanú) príčinu vzniku škody.
Príčinou škody môže byť len taký nesprávny úradný postup, bez ktorého by škodný následok nenastal.
Nemusí síce ísť o príčinu jedinú, ale i len o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku,
o ktorého odškodnenie ide, avšak musí íst' o príčinu podstatnú. Príčinná súvislosť nemôže byť riešenie
všeobecne, ale len v konkrétnych súvislostiach.
Súd určil v danej veci, že nesprávny úradný postup je postup odporcu v rozpore s ust. § 1 ods. 2
písm. b) ZVO t. j. neaplikovanie predmetného zákona na výber nového dodávateľa JISHM za podmienok
určených v ZVO, keďže odporca je štátnym orgánom a verejným obstarávateľom.Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že výlučne navrhovateľ zabezpečoval v čase pred nesprávnym
úradným postupom odporcu (nezákonným uskutočnením výberového konania na nového dodávateľa
Jednotného informačného systému) udržiavanie programových prostriedkov JISHM prostredníctvom
aktualizácie a servisu tohto systému. Je teda bezpochyby preukázané, že navrhovateľ vykonával všetky
činnosti súvisiace s JISHM pred nesprávnym úradným postupom odporcu.
V prejednávanej veci súd považuje výber iného dodávateľa JISHM bez uskutočnenia verejného
obstarávania podľa ZVO za výber iného subjektu nezákonným a nesprávnym úradným postupom. V
prípade, ak by odporca postupoval v zmysle ZVO a nového dodávateľa JISHM by vybral v rámci
verejného obstarávania ku vzniku škody by nedošlo.
Príčinou vzniku škody, a to prvotnou a podstatnou je tak nesprávny úradný postup odporcu spočívajúci
v neaplikovaní ZVO na výber nového dodávateľa JISHM. V priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti
s nesprávnym úradným postupom odporcu vznikla potom navrhovateľovi škoda.
Pre vymedzenie nároku navrhovateľa v danej veci je významná skutočnosť, že navrhovateľ bol pred
nesprávnym úradným postupom jediným, výlučným subjektom, ktorý vykonával činnosti v súvislosti
s udržiavaním, aktualizáciou a servisov JISHM a za tieto činnosti poberal od odporcu pravidelne
peňažné prostriedky. Opakujúce sa príjmy z predmetných činností bolo možné na strane navrhovateľa
pri bežnom chode udalostí možné očakávať, nakoľko bol jediným subjektom vykonávajúcim udržiavanie,
aktualizáciu a servis JISHM, avšak v dôsledku škodovej udalosti, ktorá zasiahla do priebehu deja
vedúceho k zisku navrhovateľa, teda v dôsledku nesprávneho úradného postupu spočívajúcom vo
výbere nového dodávateľa bez uskutočnenia verejného obstarávania v zmysle zákona o verejnom
obstarávaní, tieto príjmy navrhovateľ nedosiahol.
V danej veci súd dodáva vychádzajúc z aplikačnej praxe, že pri nemožnosti získania v tomto smere
stopercentného dôkazu je vhodné aplikovať staré rozhodovacie pravidlo, podľa ktorého absolútnu istotu
je v tomto smere možné získať len málokedy, a že súd sa má uspokojiť s takými dôkazmi, ktoré
sú dostatočné na to, aby sudca v rámci aplikačnej rozhodovacej činnosti nadobudol presvedčenie o
dokazovanej skutočnosti, čo znamená, že vo všeobecnosti by škoda za pravidelného priebehu vecí
nebola bez škodcovho konania vôbec vznikla.
Podľa teórie adekvátnej príčinnej súvislosti príčinná súvislosť existuje vtedy, ak je škoda podľa
všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu
alebo škodovej udalosti. Súčasne sa musí preukázať, že škoda by nebola nastala bez tejto príčiny
(conditio sine qua non). V rade vzájomne súvisiacich príčin nie sú všetky príčiny rovnako významné, je
potrebné odlíšiť právne podstatné príčiny od príčin právne nepodstatných. (XX M. XXXX/XXXX X. Č.).
Právnym posúdením je vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (akou
príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má
preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda, za ktorú je náhrada požadovaná. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislosti a skúmať, ktorá príčina
ju vyvolala. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku, lebo každá príčina je niečím vyvolaná
(sama je následkom niečoho), a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu (5 Cdo
126/2009 NS SR, 3 Cdo 130/2010 NS SR). Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda v zmysle
všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu.
V danej veci je nepochybné, že navrhovateľ ako podnikateľ, určený rozhodnutím odporcu na
zabezpečenie činnosti odporcu vykonával pre odporcu pravidelne určitý objem prác, za ktoré obdržal
finančnú hodnotu a z ktorej mal podnikateľský výnos. V opačnom prípade by navrhovateľ nebol schopný
riadnezabezpečiťarealizovaťčinnostimuvyplývajúcezpredmetupodnikaniazapísanéhovobchodnom
registri. Navrhovateľ bol (je) stále subjektom hospodárskej mobilizácie. Tým, že odporca nepostupoval v
súlade so zákonom, znemožnil navrhovateľovi zabezpečiť si podnikateľský výnos, ktorý by bol dosiahol
pri obvyklom chode. Zjednodušene uvedené, ide o to, o čo bol navrhovateľ ukrátený v budúcnosti a o
to, že navrhovateľ stratil podnikateľskú príležitosť.Ak sa teda navrhovateľ domáha náhrady škody v súvislosti s vyššie uvedeným konaním odporcu
súvisí to s jeho podnikateľskou činnosťou (vzťah príčiny a následku), pričom škoda je navrhovateľom
uplatňovaná v tomto konaní ako teoretická, hypotetická vo forme ušlého zisku, ktorý je ale určený
všeobecnou hodnotou podľa odborného prepočtu.
V tomto smere súd poukazuje tiež na ust. §2 ods. 3 a § 3 ods. 2 vyhl. č. 119/2003 Z.z. účinnej do
31.03.2010, podľa ktorých programové prostriedky JISHM sú uvedené program ATON a AMION a
na ktoré má navrhovateľ vydané ochranné známky ( č.l.302 až 312) a ktoré výhradne mali slúžiť ako
programové prostriedky JISHM pre odporcu, ktorý nadobudol právo jeho používania podľa dohodnutých
zmluvných podmienok. Taktiež nie je zanedbateľná skutočnosť, že tieto programové prostriedky
navrhovateľ bol povinný zabezpečovať vo funkčnom stave, aktualizovať verzie, poskytovať servis a pod.
Pokiaľ odporca namietal, že neexistuje príčinná súvislosť medzi postupom odporcu a vznikom
škody z dôvodu, že ak by aj odporca vyberal nového systémového integrátora na základe verejného
obstarávania nie je isté, či by e navrhovateľ sa stal výhercom vo výberovom konaní a že by z
tohto dôvodu mal potom aj zisk, ako aj, že zmluvy o dielo sa uzatvárali len na obdobie jedného
roka, v tomto smere súd poukazuje na abstraktnosť ušlého zisku, ktorý nie je možné porovnávať
so skutočnou škodou, napr. ak by takáto škoda vznikla tým, že odporca by odstúpil od uzatvorenej
zmluvy. Keďže ušlý zisk nie je skutočnou škodou, predpoklad, či by sa stal navrhovateľ víťazom alebo
či by získal zisk, sú rovnako hypotetickou úvahou. Preto, ak vznikla škodová udalosť jej následok je
možné odvodiť od reálnych okolností, ktorými v tomto prípade sú existencia vzniknutého a trvajúceho
právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom, existencia reálneho zabezpečovania predmetu
zmluvy udržiavaním programov ATON a AMION v už existujúcom programe JISHM, či existencia
rozsahu celkovej podnikateľskej činnosti zameranej na dodávanie služieb navrhovateľom odporcovi.
Tiežjedôležitáskutočnosť,ževčase,keďodporcasarozhodolpoužiťvýnimkuzoZVOnazabezpečenie
JISHM končila platnosť zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom, pričom zmluva bola
medzi týtmito účastníkmi uzatvorená podľa Obchodného zákonníka, čo znamená, že účastníkom bolo
známe ustanovenie § 381 Obch. Zákonníka, podľa ktorého namiesto skutočne ušlého zisku môže
poškodená strana požadovať náhradu zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za
podmienok obdobných podmienkam porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká.
Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k
rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk
navrhovateľa je strata očakávaného výnosu (uznesenie Najvyššieho súdu, sp. zn. 4 Cdo 319/2008, zo
dňa 28. apríla 2010).
Výška škody bola navrhovateľom stanovená znaleckým posudkom č. 86/2011 znaleckou organizáciou
z príslušného odboru, a to Výskumný ústav riadenia hodnoty podniku a súdneho inžinierstva, a.s. so
sídlom Česká 15, Bratislava 831 03.
Znaleckým posudkom je určená výška ušlého zisku navrhovateľa z dôvodu nerealizovania prác
súvisiacich s plnením úloh vyplývajúcich z opatrení hospodárskej mobilizácie v súlade s rozhodnutím
odporcu. Z rozhodnutia Ministerstva hospodárstva č. 1135/2006 zo dňa 14.08.2006 vyplýva, že
navrhovateľ bol okrem iného povinný plniť úlohu systémového integrátora JISHM a zabezpečovať
udržiavanie predmetného informačného systému. Predmetným znaleckým posudkom je teda stanovená
výška ušlého zisku z dôvodu nerealizovania činností súvisiacich s údržbou, aktualizáciou a servisom
Jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie, jedná sa teda o kvantifikáciu škody, ktorej
vznik je bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom.
V znaleckom posudku bola hodnota ušlého zisku stanovená v dvoch variantoch. Varianta I. predstavuje
hodnotu ušlého zisku v sume 47.707 € a varianta II. predstavuje hodnotu ušlého zisku v sume
2.752.875 €, pričom pre účely súdneho konania bola všeobecná hodnota ušlého zisku určená vo výške
2.705.169 €. Táto výška ušlého zisku predstavuje rozdiel súčasných hodnôt odčerpateľných zdrojov
variantu II. a variantu I.. Stanovená výška ušlého zisku zodpovedá maximálnej miere potenciálnej tvorby
odčerpateľných zdrojov za sledované obdobie 2008 až 2017, ktorú mohol navrhovateľ získať, v prípade
realizovania prác súvisiacich s plnením úloh vyplývajúcich z opatrení hospodárskej mobilizácie v súlade
s rozhodnutím ministra hospodárstva SR.Podľa písomného vyjadrenia Výskumného ústavu riadenia hodnoty podniku a súdneho inžinierstva,
a.s. zo dňa 10.06.2013 medzi stanovenou výškou ušlého zisku v ZP č. 86/2011 a prehľadom
fakturovaných výkonov spoločnosťou VUJE, a.s. nie je priama súvislosť, prehľad fakturovaných výkonov
spoločnosti VUJE, a.s. predstavuje v znaleckom posudku podklad pre potvrdenie skutočnosti, že zo
strany ústredných orgánov štátnej správy i po ukončení spolupráce s navrhovateľom naďalej dochádza
k nákupu služieb súvisiacich so zabezpečovaním úloh systémového integrátora JISHM, ale i iného
subjektu.
Ako znalecký ústav súdu uviedol, znalec vychádzal za hodnotené obdobie 2008 až 2017 pri výpočte
ušlého zisku odborným odhadom, pričom rozhodujúci vplyv na dĺžku hodnoteného obdobia mali faktory,
ako a) dĺžka bezprostredne predchádzajúceho obdobia pred hodnoteným obdobím 2008 až 2017, počas
ktorého navrhovateľ plnil úlohy subjektu hospodárskej mobilizácie, b) dosahované výkony navrhovateľa
pri plnení úloh subjektu hospodárskej mobilizácie, c) objektívnosť stanovenia dĺžky hodnoteného
obdobia vychádzala zo skutočnosti, že odporca využíva služby súvisiace so zabezpečovaním úloh
systémového integrátora JISHM doposiaľ, ale u iného subjektu, nie u navrhovateľa. K nároku
navrhovateľa len na úhradu vzniknutých výdavkov uviedol, že z predložených zmlúv o dielo znalec
neidentifikoval ustanovenia obmedzujúce tvorbu zisku, tak ako to vyplýva z druhej skupiny zmlúv o
dielo (okrem zmlúv o financovaní bežných výdavkov hospodárskej mobilizácie z prostriedkov štátneho
rozpočtu na príslušný rok).
Námietku odporcu, že navrhovateľ nemôže dosahovať v súvislosti s plnením úloh hospodárskej
mobilizácie zisk nepovažoval súd za dôvodnú, nakoľko je zrejmé, že na strane súkromnoprávneho
subjektu plniaceho úlohy hospodárskej mobilizácie sa peňažné prostriedky prijímané za plnenie týchto
úloh vykazované ako výnos z hospodárskej činnosti. Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 414/2002 Z.
z. o hospodárskej mobilizácii môže byť subjektom hospodárskej mobilizácie podnikateľ, teda osoba
vykonávajúca svoju činnosť za účelom dosahovania zisku.
Odporca vo veci žiadal v prípade, že súd posúdi jeho konanie ako nesprávny úradný postup vyhotoviť
kontrolný znalecký posudok, ktorý by nemal vychádzať z fakturačných dokladov spoločnosti VUJE,
a.s., ktorá pre odporcu vytvorila nový a celkom iný program. Súd kontrolné znalecké dokazovanie
nevykonal, a to z dôvodu, že by pri zadaní rovnakej úlohy stanovenia všeobecnej hodnoty ušlého
zisku u navrhovateľa musel znalec vzchádzať z podkladov inej spoločnosti, ktorá zabezpečuje pre
odporcu JISHM, pretože iná spoločnosť (okrem spoločnosti VUJE, a.s.) v rozhodnom období u odporcu
neposkytovala služby tohto charakteru.
Záverom súd uvádza, že zmyslom predbežného prerokovania nároku je využitie zákonných možnosti
na to, aby k náprave narušených vzťahov došlo konaním medzi poškodeným a orgánmi oprávnenými
konať za štát a aby sa v týchto prípadoch pokiaľ možno predišlo súdnemu konaniu. Poškodený sa
obracia na súd až vtedy, ak predbežné prerokovanie nároku neviedlo k uspokojeniu nároku na náhradu
škody. Navrhovateľ podal žiadosť o predbežne' prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 24.3.2011,
ktoré doplnil dňa 24.5.2011. Dňa 16.9.2011 doručil odporcovi znalecký posudok. Z listín predložených
odporcovi v zákonnej lehote na prerokovanie nároku sú zrejmé okolnosti vzniku nároku na náhradu
škody ako i dostatočne špecifikované výška nároku. Prerokovanie by malo prispieť k objasneniu veci
a vytvoriť tak podmienky pre uzavretie mimosúdnej dohody o uspokojení nároku. Iba vtedy, ak by sa
účastníci nedohodli, malo by nasledovať súdne konanie. Z vyjadrení účastníkOV konania bolo zrejmé,
že k uzatvoreniu mimosúdnej dohody nie je možné dospieť a odporca ani opak netvrdil.
Podľa názoru súdu bol nárok uplatnený navrhovateľom v príslušnom súdnom konaní riadne prerokovaný
a neviedol k úhrade nároku navrhovateľa zo strany odporcu, čoho potvrdením je zamietavá odpoveď
odporcu v liste č. 514/20114220 zo dňa 8.9.2011. Vo vzťahu k námietke odporcu, že žaloba je z dôvodu
nedostatočného prerokovania nároku neprípustná, túto súd nepovažoval za dôvodnú. I v prípade, že
by nedošlo k riadnemu prerokovaniu nároku navrhovateľa, tento nedostatok by bol len odstrániteľnou
prekážkou konania podľa ust. § 104 Občianskeho súdneho poriadku (napr. stanovisko Najvyššieho súdu
ČSSR (K.).
O úrokoch z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nar. vl. SR
č. 87/1995 Z. z. a navrhovateľovi priznal úrok z omeškania z istiny od 17.09.2011, nakoľko sa odporca
dostaldoomeškaniaprvýmdňomnasledujúcimpooznámeníodporcu,ženároknavrhovateľaneuznáva.Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a navrhovateľovi priznal plnú náhradu
trov konania, nakoľko bol v konaní úspešný.
1. Trovy právneho zastúpenia priznal súd právnemu zástupcovi navrhovateľa podľa § 10 ods. 1, § 13a
ods. 1 písm. a), c), d), a § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov za 1 úkon z
hodnoty práva vov ýške 2.705.169 € ( z právneho základu v sume 5.831,49 € + 20% DPH v sume
1.166,3€) spolu v sume 6.997,79€ a to za 24 úkonov :
- prevzatie a príprava dňa 24.03.2011 v sume 5.831,49 €
- písomné podanie na súd - žaloba zo dňa 21.09.2011 v sume 5.831,49 €
- účasť na pojednávaní dňa 04.07.2012 v sume 5.831,49 €
- písomné podanie zo dňa 01.08.2012 v sume 5.831,49 €
- písomné podanie zo dňa 26.09.2012 v sume 5.831,49 €
- písomné podanie zo dňa 15.10.2012 v sume 5.831,49 €
- účasť na pojednávaní dňa 24.10.2012 v sume 5.831,49 €
- účasť na pojednávaní dňa 10.12.2012 v sume 5.831,49 €
- písomné podanie zo dňa 07.01.2013 v sume 5.831,49 €
- písomné podanie zo dňa 17.01.2013 v sume 5.831,49 €
- písomné podanie zo dňa 19.03.2013 v sume 5.831,49 €
- účasť na pojednávaní dňa 27.03.2013 v sume 5.831,49 €
- písomné podanie zo dňa 22.05.2013 v sume 5.831,49 €
- písomné podanie zo dňa10.06.2013 v sume 5.831,49 €
- písomné podanie zo dňa 04.07. 2013 v sume 5.831,49 €
- účasť na pojednávaní dňa 20.01.2014 v sume 5.831,49 €
- písomné podanie zo dňa 08.04.2014 v sume 5.831,49 €
- účasť na pojednávaní dňa 20.04.2014 v sume 5.831,49 € ( spolu 104.966,82 €)
Súd nepriznal právnemu zástupcovi uplatnené úkony právnej pomoci za :
- žiadosť o predbežné prerokovanie nároku a list protistrane, ktoré právny zástupca vykonal pred
podaním návrhu,
-návrhnaoslobodenieodsúdnychpoplatkovzodňa22.10.2012,keďžedosúdnehospisubolodoručené
len tlačivo s prílohami bez písomného vyjadrenia,
- písomné vyjadrenie vo veci zo dňa 28.06.2012, keďže takéto písomné vyjadrenie sa v súdnom spise
nenachádza,
- ďalšiu poradu s klientom dňa 01.07.2013 a dňa 23.03.2016, ktorú žiadnym spôsobom nepreukázal
( zápisom a potvrdením o uskutočnení porady s klientom),
Právny zástupca navrhovateľa si uplatnil podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky aj režijný paušál za všetky úkony
v jednej réžii platnej v roku 2012, 2013 a 2014 v sume 7,63.-eur za úkon. Súd právnemu zástupcovi
priznal k vykonaným právnym úkonom režijný paušál v sume 7,41.-eur za 2 úkony v roku 2011 (14,82
€) a v sume 7, 63.-eur režijný paušál za ďalších 16 úkonov v roku 2012 a 2013 a 2014 (122,08 €).
Trovy právneho zastúpenia celkovo pozostávajú zo sumy 105.103,72 € (104.966,82 €+ 14,82 € +122,08
€) + 20% DPH ( 21.020,74 €) spolu celkovo vo výške 126.124,46 €.
O náhrade trov konania vzniknutých navrhovateľovi v tomto konaní tzv. iných trovách ( § 151 ods. 8
O.s.p.) súd rozhodne v doplňujúcom rozsudku.
Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je
to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.