Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/74/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111230856
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8111230856.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove vo veci žalobcu G. O. K., so sídlom K., Ul. G. č. XX, zastúpeného Z.. Z. H.,
advokátkou v K., Ul. H. č. 3, proti žalovaným: 1/ I. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. I. č. XXX, 2/ Z. S.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom I. I. č. XXX, obaja L. Z.. F. I., advokátom vo N., J. N.. hrdinov č. XXX/XX, o
zaplatenie 2.760,54 Eur s prísl., o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 12C
253/2011 - 115 z 19.11.2013 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, ako aj vo výroku o trovách konania a v
rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi 2.760,54 Eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol, zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich zo

súdneho poplatku vo výške 126,60 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 217,76 Eur a protižalobu
o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky s prísl. vylúčil na samostatné konanie.

Vychádzal zo zistenia, že z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalovaným vznikol
nedoplatok za obdobie od júna 2010 do októbra 2011 v celkovej sume 2.760,54 Eur. Z predložených
listinných dôkazov mal súd zistené, že žalovaní v 1. a 2.rade nadobudli predmetný byt na základe

zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu z 21.01.2008. Žalobca vo veci predložil listinné dôkazy
ohľadom výšky uplatnenej pohľadávky a právny základ ani výšku tejto pohľadávky žalovaní nepopierali,
nepredložili ani neoznačili dôkaz spôsobilý spochybniť správnosť evidencie žalobcu o základe a výške
jeho nároku voči žalovaným.

Žalovaní vzniesli započítaciu námietku a poukazovali na svoju úhradu, ktorú vykonali prostredníctvom

tretej spoločnosti žalobcovi 11.01.2008, ktorou uhradili predchádzajúci dlh na nájomnom a následne, v
časti 84.979,- Sk vzniknutého preplatku navrhovali tento započítať na uplatňovanú pohľadávku žalobcu
v tomto konaní.

Pohľadávkou, ktorú žiadali žalovaní na započítanie vo vzťahu k žalobcovi, bola uplatnená titulom
bezdôvodného obohatenia, ktoré získal ako prospech bez právneho dôvodu, pričom táto pohľadávka

mala byť podľa tvrdení žalovaných uhradená úverovou spoločnosťou dňa 11.01.2008 a žalovaní v 1. a 2.
rade si túto pohľadávku vo vzťahu k žalobcovi uplatnili na súde po prvýkrát 23.03.2012, pričom trojročná
premlčacia doba uplynula 11.01.2011 a z tohto dôvodu na obranu žalovaných nebolo možné prihliadnuť.

Pokiaľ ide o kapitalizovaný úrok z omeškania za obdobie od 01.07.2010 do 31.10.2011 v tomto smere
žalobca neuniesol dôkazné bremeno a preto žalobu súd v tejto časti žiadaného úroku z omeškania

zamietol vrátane poplatkov z omeškania a žalobcovi priznal len nárok, ktorý je preukázaný.Čo sa týka ďalšej časti žalobného návrhu, a to určenie zmluvnej pokuty za neprijateľnú zmluvnú
podmienku a primerané finančné zadosťučinenie, v tejto časti súd vylúčil tento nárok žalovaných na
samostatné konanie v zmysle § 112 ods. 2 O.s.p.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalovaní.

Poukázali na to, že k septembru 2007 mali nedoplatok na úhrade predpísaných zálohovitých platieb vo
výške 60.273,30 Sk, žalobca im dal kontakt na úverovú spoločnosť Y., ktorá im mala poskytnúť úver na
úhradu tohto dlhu s tým, že byt si hneď odkúpia do osobného vlastníctva a bude hneď aj ručením pre
poskytnutý úver. Vzhľadom na to, že inú možnosť nemali, využili poskytnutú možnosť, ktorú ponúkol
žalobca.

Pokiaľ žalobca poukazuje na skutočnosť, že žalovaní si zisťovali, aký je nedoplatok na nájomnom a
na úrokoch z omeškania, táto okolnosť sa nezakladá na pravde, nakoľko konzultácie ohľadom úveru
so spoločnosťou Y. viedli v mesiaci október 2007 s tým, že po zrealizovaní všetkých potrebných
písomností si spoločnosť Y. pred zaslaním finančných prostriedkov u žalobcu zistí aktuálny nedoplatok
a podľa tohto nedoplatku, ktorý vyčísli žalobca, zašle peniaze. Následne žalobca oznámil úverovej

spoločnosti, koľko majú žalovaní uhradiť, vrátane súm, na ktoré nemal nárok a zvyšok úveru poukázala
spoločnosť Y. žalovaným. Z listinných dôkazov následne žalovaní zistili, že dňa 11.01.2008 bola
úverovou spoločnosťou Y. poukázaná žalobcovi suma 145.252,50 Sk, pričom žalovaní boli radi, že budú
mať predplatené nájomné za byt, keďže sa už rozhodli pre tento úver a dokonca ručili aj bytom.

Po úhrade dlhu, ktorý predstavuje sumu 2.000,71 Eur, ktorý mali žalovaní na nájomnom voči žalobcovi,
ostala žalobcovi suma 2.821,50 Eur, ktorú nesprávne priradil na trovy konania. Taktiež nesprávne túto
sumu priradil na sankcie za omeškania v celkovej výške 1.402 Eur. Zmluvná podmienka spočívajúca v
tom,ževeriteľurčísámúčelplatbyjeneprijateľnázmluvnápodmienka,čojepotrebnériešiťprejudiciálne.

Žalovaní žiadali žalobcu pri rokovaniach o nedoplatkoch, aby tieto boli kompenzované s ich preplatkom z
prostriedkov, ktoré zostali z úveru od spoločnosti Y. a žalobca bol povinný vo vyúčtovaniach mesačných
zálohových platieb a úhrad spojených s užívaním bytu za jednotlivé roky ich preplatok vykazovať a
kompenzovať s nedoplatkami. Pokiaľ sa tak nestalo, ide o nesprávny postup zo strany žalobcu. Na
základe toho navrhli, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných poukázal na to, že žaloba je dôvodná a nemôže dôjsť k
započítaniu vzájomných pohľadávok, lebo žalovaní sú vlastníkmi bytu a nie jeho nájomcami. Nájomcami
boli v čase, keď voči ním G. O. K. evidovalo dlh a tento v celom rozsahu cestou úverovej spoločnosti
zaplatili. Ak by mali voči G. družstvu K. finančné nároky, tieto je nutné riešiť samostatnou žalobou voči G.

družstvu K., pričom však tento nárok je v celom rozsahu premlčaný, tak ako to konštatoval súd prvého
stupňa. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1, 2 O.s.p., a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) a zistil, že nie sú podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu rozsudku v napadnutej časti, pretože

tento bol vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a naviac je aj nepreskúmateľný.

Nepreskúmateľnosť rozsudku je potrebné vždy hodnotiť ako odňatie účastníkovi možnosti konať pred
súdom, pretože tento minimálne v odvolacom konaní nemá možnosť reagovať na nepreskúmateľné
závery súdu prvého stupňa, čo je zároveň dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm.

f/ O.s.p.

So zreteľom na obsah odvolania žalovaných, v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok napadnutého
rozsudku, ktorým bolo žalobe vyhovené, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania, a preto výroky
o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o vylúčení časti konania na samostatné konanie, ktoré

odvolaním napadnuté neboli, v odvolacom konaní preskúmavané neboli a ako také nadobudli
právoplatnosť, a to vo vzťahu k výroku o vylúčení časti predmetu konania na samostatné konanie aj z
toho dôvodu, že ide o výrok, ktorým sa iba upravuje vedenie konania a proti ktorému odvolanie nie je
prípustné (§ 202 ods. 3 písm. a/ O.s.p., § 206 ods. 2 veta prvá O.s.p.).Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov, vlastníci bytov a nebytových priestorov
v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať
preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca

nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu
prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy
na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy
spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva
a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov

a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti
spoluvlastníckeho podielu; ak je súčasťou bytu balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu
prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25 % z podlahovej
plochy balkóna, lodžie alebo terasy.

V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že žalovaní majú podlžnosti vo vzťahu k žalobcovi,

ktoré podľa žaloby vznikli v dôsledku neplatenia mesačných zálohových platieb (tzv. predpisu) v zmysle
§ 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., pričom nezaplatili tieto platby za obdobie mesiacov 7 až 12/2010
po 171,99 Eur, za mesiac 1/2011 v sume 171,99 Eur, za mesiace 2 až 6/2011 po 172,05 Eur, za mesiace
7 až 10/2012 po 178,22 Eur, pričom neuhradili nedoplatok z vyúčtovania za rok 2009 v sume 283,44 Eur
a v ich prospech sa započítava naviac uhradená platba vo výške 146,39 Eur a preplatok z vyúčtovania

za rok 2010 v sume 153,57 Eur.

Predovšetkým je potrebné konštatovať, že po preskúmaní takto uplatneného nároku žalobcu existujú
závažné pochybnosti o presnosti a určitosti nárokov uplatnených v tomto konaní, ktoré však súd prvého
stupňa neodstránil, pretože sa nezaoberal právne významnými okolnosťami, ktoré je potrebné zvažovať

pri správnom posúdení dlhu žalovaných vo vzťahu k žalobcovi, a to v zmysle § 10 ods. 1 citovaného
zákona.

Predovšetkým nie je zrejmé, kedy bola uhradená platba 146,39 Eur, ktorá sa započítava v prospech
žalovaných a ako mohol žalobcom vzniknúť preplatok z vyúčtovania za rok 2010, ktorý by sa im mal

z celkovej sumy odpočítať vo výške 153,57 Eur za situácie, že za celú druhú polovicu roka 2010, teda
mesiace 7 až 12/2010, žalovaní neplatili úhrady v prospech G. O. v zmysle vyššie uvedeného právneho
predpisu.

Súd prvého stupňa prevzal takéto vyčíslenie pohľadávky zo strany žalobcu bez kritického preskúmania

a bez uvedomenia si, že o predmetných platbách, ktoré sú v podstate zálohovite platené v zmysle § 10
ods. 1 citovaného zákona, je možné rozhodovať len do momentu, kým za príslušný rok nie je podané
vyúčtovanie vo vzťahu k predmetnému bytu patriacemu žalovaným. V opačnom prípade by mohla totiž
vzniknúť situácia, že na zaplatenie zálohových platieb v určitej výške má byť aj vlastník bytu za situácie,
že v skutočnosti náklady na byt sú nižšie než by to zodpovedalo zálohovitým platbám, vrátane tých,

ktoré sú uplatňované v súdnom konaní.

To znamená, že vždy je potrebné vychádzať predovšetkým z vyúčtovania za jednotlivé roky, za ktoré
sú uplatňované tieto zálovité platby a zisťovať, či ich výška je dôvodná v celom rozsahu, čo však súd
prvého stupňa neurobil a v spise sa nachádza iba vyúčtovanie za rok 2009.

Bude preto povinnosťou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní zabezpečiť si vyúčtovanie vzťahujúce
sa na predmetný byt patriaci žalovaným za roky 2010 a 2011 a na základe toho, najmä pri porovnaní
skutočných nákladov za tieto roky na predmetný byt a zaplatených preddavkov zo strany žalovaných
zisťovať, aká je reálna výška dlhu žalovaných za tieto obdobia. Obdobie roka 2009 je podporené

vyúčtovaním, avšak v zmysle vyššie uvedeného vo vzťahu k rokom 2010 a 2011 takéto vyúčtovanie v
dokazovaní súdu prvého stupňa absentuje.

Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalovaných uvedené v ich odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa
spočívajúce v tom, že po poskytnutí úveru od úverovej spoločnosti Y., bolo v prospech žalobcu zaplatené

z ich strany viac než predstavovala reálna výška dlhu, ktorý v predchádzajúcom období na strane
žalovaných vo vzťahu k žalobcovi existoval, je potrebné konštatovať dve rozhodujúce okolnosti, pre
ktoré nie je možné túto obranu zohľadniť.Prvou je predovšetkým okolnosť, že z dokazovania vykonaného na súde prvého stupňa nepochybne
vyplýva, že žalovaní si boli vedomí výšky pohľadávky, ktorú žalobca voči nim v tom čase si uplatňoval,
vrátane trov konania a ďalších platieb, ktoré v súčasnosti v odvolaní spochybňujú a s ich úhradou

súhlasili.

Druhou okolnosťou je to, že aj keby finančné prostriedky poskytnuté úverovou spoločnosťou Y. v
prospech žalovaných boli nesprávne určené na pokrytie úhrad, na ktoré žalobca nemal právo, vzniklo
by žalobcovi bezdôvodné obohatenie, ktoré je premlčané ako to správne uzavrel súd prvého stupňa v

analýze uvedenej v odôvodnení jeho rozhodnutia. Domnienka žalovaných, že žalobca mal vykonávať
kompenzáciu preplatku finančných prostriedkov poskytnutých úverovou spoločnosťou Y. na úhrady,
ktoré mali vykonávať v súvislosti s užívaním predmetného bytu žalovaní v nasledujúcom období, nie je
právne významná, pretože takéto započítanie zo strany žalobcu vykonané nebolo, nakoľko tento použil
predmetné finančné prostriedky takým spôsobom, ako je to uvedené vo špecifikácii, ktorá je súčasťou
spisu z 24.04.2012 (č.l. 41, 42).

Preto postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa,
ktoré je nepreskúmateľné z dôvodu nevyporiadania sa so základnými právne významnými okolnosťami
rozhodnými pre správne rozhodnutie v predmetnej veci (zabezpečenie vyúčtovania za jednotlivé roky)
a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§
224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.