Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 18, 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12Cpr/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815214773
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3815214773.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci žalobkyne: L. P., narodená

X.X.XXXX, trvale bytom P., Na K. XXX/X, zastúpená: Fridrich Paľko, s.r.o., advokátska kancelária so
sídlom v Bratislave, Grösslingová 4, 811 09 Bratislava proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom v
Bratislave, Ul. 29. augusta 8-10, o zaplatenie 212.850 eur z titulu mimoriadneho zvýšenia náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 3.457 eur, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobkyňa má voči žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Prievidza dňa 31.8.2015 sa žalobkyňa domáhala proti žalovanej
zaplatenia sumy 212.850 eur titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia (ďalej len „SSU“). Svoj žalobný návrh zdôvodnila tým, že bola zamestnaná ako vodička
nákladného motorového vozidla a dňa 23.09.1988 pri plnení pracovných úloh utrpela pracovný úraz.
Bola zamestnaná u zamestnávateľa Československá autobusová doprava, n. p. Banská Bystrica,
závod Prievidza, pričom nástupcom zamestnávateľa bol podnik Slovenská autobusová doprava,

štátny podnik, IČO: 31 631 860 so sídlom N. cesta 1, P., ktorý bol dňom 1.6.2002 vymazaný z
obchodného registra a na spoločnosť SAD Prievidza, a.s. prešli ako na právneho nástupcu zaniknutého
štátneho podniku dňom 01.06.2002 všetky práva a záväzky. Žalobkyňa sa návrhom o mimoriadne
zvýšenie náhrady za SSU domáhala podanou žalobou zo dňa 4.8.2014 voči právnemu nástupcovi jej
zamestnávateľa, zodpovedného za jej pracovný úraz zo dňa 23.9.1988, zaplatenia sumy 212.850 eur.
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 13.8.2015 č. k. 18Cpr/3/2014-92 súd návrh zamietol z
dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej. Z odôvodnenia vyššie uvedeného rozsudku

vyplýva, že na vyplatenie prípadného mimoriadneho zvýšenia náhrady za SSU žalobkyne je pasívne
vecne legitimovaná Sociálna poisťovňa. Z tohto dôvodu žalobkyňa iniciovala toto konanie, v ktorom
za rovnaký skutkový a právnych skutočností žiada priznať z dôvodov hodných osobitného zreteľa
zvýšenie náhrady za SSU o 100 násobok. Pretože právny zástupca jej zamestnávateľa neuznal svoju
zodpovednosť za následky úrazu, uplatnila si svoj nárok v konaní na Okresnom súde Prievidza sp.zn. 8C
107/89, ktoré konanie bolo zastavené pre späťvzatie návrhu a z dôvodu mimosúdneho urovnania sporu.
Žalovaný uznal zodpovednosť za pracovný úraz. K mimosúdnej dohode, ktorú žalobkyňa s bývalým

zamestnávateľom uzavrela, boli uspokojené niektoré jej nároky a to náhrada za stratu na zárobku
počas pracovnej neschopnosti, náhrada za bolestné, vecná škoda a náhrada za stratu na zárobku.
Neobsahovala však náhradu za SSU. Žalobkyňa sa následne domáhala vyplatenia odškodnenia za
bolesť a SSU (a jeho mimoriadneho navýšenia) na základe znaleckého posudku, ktorý vystavil MUDr.Marián Kováčik dňa 31.01.1999. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 5C 90/99 -32 zo dňa
21.10.1999vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvTrenčíneč.k.5Co41/00-56zodňa21.02.2001,bolo
u nej zvýšené základné bodové hodnotenie SSU podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. na 14 násobok

(900 bodov x 15 Sk x 14). Súdny znalec ohodnotil bolestné a SSU u žalobkyne podľa prílohy vyhlášky
Ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady
odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a SSU týmito položkami: 103c pomliaždenie ťažšieho
stupňa krajiny bedrovej chrbtice 20 bodov a číslo 302f poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice ťažké s
koreňovými príznakmi 900 bodov. Dané odškodnenie súviselo so škodou na zdraví, ktorá bola žalobkyni

spôsobená ku dňu podania žaloby. V konaní pred Okresným súdom Prievidza ako aj Krajským súdom
v Trenčíne bolo preukázané, že v prípade žalobkyne v dôsledku subjektívnych i objektívnych ťažkostí,
vyplývajúcich z pracovného úrazu (obmedzenia žalobkyne v spoločenskom, kultúrnom, športovom
živote s rozsiahlym dopadom na rodinný život) ide o prípad hodný osobitného zreteľa. Ohľadom
detailnejšieho skutkového a právneho stavu poukázala na obsah odôvodnenia rozsudku Okresného
súdu Prievidza č. k. 5C 90/1999-32 zo dňa 21.10.1999 a rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k.

5Co/40/00-56 zo dňa 21.2.2001. Po tomto rozhodnutí došlo u žalobkyni k zhoršeniu zdravotného
stavu. Posudzujúci lekár MUDr. Július Zeman, algeziológ, vypracoval znalecký posudok (doplnenie č.
1/2013) na základe posudku č. 1/99 vypracovaného MUDr. Mariánom Kováčikom, zo dňa 30.08.2013,
v ktorom ohodnotil SSU žalobkyne podľa zákona č. 437/2004 Z.z. a následne v zmysle vyhlášky
č. 32/1965 Zb. hodnotenie v znaleckom posudku opravil lekárskym posudkom zo dňa 10.03.2013 a

nové poškodenie zdravia žalobkyni ohodnotil v počte 1975 bodov. Sociálna poisťovňa z titulu poistného
plnenia žalobkyni vyplatila základný nárok v sume 2.150 eur za 1075 bodov (60 Sk za bod x 1075
bodov). Žalobkyni vznikol dňom 10.02.1997 nárok na invalidný dôchodok, pričom jej pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalobkyňa je
od roku 2001 občanom s ťažkým zdravotný postihnutím, pričom miera funkčnej poruchy bola stanovená

na 50%. Z dôvodu zhoršovania zdravotného stavu bola miera funkčnej poruchy u žalobkyni zvýšená.
Podľa komplexného posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza zo dňa 25.03.2014, je
miera funkčnej poruchy u žalobkyni 60%, je odkázaná na sprievodcu a osobnú asistenciu. Z ťažkého
zdravotnéhopostihnutiavyplývajúprežalobkyňutietosociálnedôsledky:1.Voblastimobilityaorientácie
je mobilná iba v sprievode inej fyzickej osoby. Má zníženú pohybovú schopnosť v dôsledku instability a

neuropatickej bolesti. Z dôvodu instability je odkázaná na používanie korzetu, nie je schopná premiestniť
sa k vozidlám verejnej dopravy osôb a k prostriedkom železničnej dopravy, nastupovať a vystupovať
z nich, udržať sa v nich počas jazdy a zvládnuť inú situáciu vo vozidlách verejnej hromadnej dopravy
a v prostriedkoch železničnej dopravy. Je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom. V tejto oblasti je odkázaná na osobnú asistenciu v rozsahu 264 hodín v kalendárnom roku. 2.

V oblasti komunikácie je u žalobkyni čiastočne narušená schopnosť komunikácie z dôvodu agorafóbie,
v kontakte so spoločenským prostredím je odkázaná na sprievod inej osoby. 3. V oblasti sebaobsluhy
je žalobkyňa odkázaná na osobnú asistenciu v kalendárnom roku. Pri umývaní v rozsahu 73 hodín,
kúpaní v rozsahu 255 hodín, obliekaní a vyzliekaní v rozsahu 130 hodín, podávaní liekov v rozsahu
73 hodín, nakupovaní v rozsahu 100 hodín, pomoci pri domácich prácach 100 hodín, a pri pomoci pri

akútnom ochorení v rozsahu 100 hodín. V tejto oblasti je teda odkázaná na osobnú asistenciu v rozsahu
831 hodín v kalendárnom roku. Je odkázaná na činnosť osobnej asistencie dvoch osobných asistentov.
Podľa zmlúv o výkone osobnej asistencie zo dňa 1.4.2014, vykonávajú osobní asistenti nasledujúce
činnosti osobnej asistencie: 1. U. umývanie, kúpanie, vyzliekanie, obliekanie, podávanie liekov, pomoc
pri akútnych ochoreniach, príprava a podávanie jedla, česanie, úprava nechtov, starostlivosť o pomôcku

(osobné motorové vozidlo) - v rozsahu 631 hodín v kalendárnom roku; 2. L. L. - umývanie, kúpanie,
obliekanie, vyzliekanie, nakupovanie, domáce práce, premiestňovanie pri občianskych, rodinných a
voľno časových aktivitách, pomoc pri akútnych ochoreniach, podávanie liekov - v rozsahu 464 hodín v
kalendárnom roku. Žalobkyňa je osobou v produktívnom veku 57 rokov, v dôsledku pracovného úrazu
je vo všetkých sférach života obmedzená už viac ako 25 rokov. Následkami úrazu trpí nielen ona, ale

aj jej okolie. Pred pracovným úrazom viedla aktívny spoločenský, kultúrny a športový život a využívala
svoj pracovný potenciál. Netrpela žiadnymi závažnejšími ochoreniami. Závažné, neustále sa zhoršujúce
dôsledky úrazu sa u žalobkyni prejavujú výrazným znížením kvality jej rodinného a manželského života
ako aj vo sfére záľub a spoločenských kontaktov. Súbor zdravotných problémov má nepriaznivý vplyv
na jej každodenné životné úkony, spoločenské a rodinné kontakty. Znížila sa kvalita jej manželského

spolužitia, citového a sexuálneho života a obmedzená je aj možnosť plnohodnotného rodinného života.
Po celú dobu následky úrazu výrazne ovplyvňujú jej sociálne prežívanie a správanie, životné voľby
a možnosti. Doteraz vykonané zdravotné vyšetrenia dokazujú, že jej zdravotný stav sa v dôsledku
úrazu ďalej zhoršuje a to napriek medikamentóznej liečbe a dodržiavaniu liečebného režimu. Vykonanézdravotné vyšetrenia potvrdili zdravotné následky, čo bude mať doživotné nepriaznivé a nezvratné
dôsledky na všetky jej životné úkony, uspokojovanie jej životných a spoločenských potrieb a na plnenie
jej spoločenských úloh. Počas dlhej doby, ktorá uplynula od podania prvotnej žaloby, sa zdravotný

stav žalobkyne rapídne zhoršil. Od úrazu trpí výraznými vertebrogennými ťažkosťami, pre ktoré je
opakovane liečená neurológom a neurochirurgom. Postihnutie chrbtice si vyžiadalo operačné riešenie,
no operácia ani následná reoperácia nevyriešili stav k spokojnosti a postupne sa k nim pridávajú ďalšie
zmeny, ktoré sú v priamom súvise s úrazom. Od podania žaloby a po rozhodnutí Okresného súdu
Prievidza zo dňa 21.10.1999 a Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 21.2.2001 bol skutkový stav doplnený

o nasledujúce fakty: 1. Žalobkyňa má značne obmedzenú pohyblivosť chrbtice (driekovo krížovej časti)
stav sa však nedá operačne riešiť. Podľa správy z Neurochirurgického konzília z Neurochirurgickej
kliniky FNsP v Bratislave zo dňa 15.11.2005 nie je u žalobkyni možná chirurgická metóda, ktorá by
zaručovala zlepšenie jej stavu operačným zákrokom, pretože riziká prevažujú možné očakávania. 2.
Žalobkyňa trpí instabilitou chrbtice s potrebou nosenia korzetu, nedokáže dlhšiu dobu stáť a ani sedieť.
3. Taktiež trpí poruchami citlivosti oboch dolných končatín (viacej pravej), čo u nej spôsobuje poruchu

mobility, musí používať francúzsku barlu, známky paraparézy sú na oboch končatinách, v dôsledku čoho
zakopáva do prekážok. 4. Postupne sa u nej rozvinú syndrómy chronickej nenádorovej bolesti ťažkého
stupňa so všetkými príznakmi: psychickými zmenami, výrazným začervenaným a potením, poruchami
koordinácie, následne s vertigom s porušením sluchovej dráhy encephalopathia (ochorenie mozgu) z
pretlakovej choroby. Ide o chronickú nestíšiteľnú bolesť ťažkého stupňa, ktorá si vyžaduje aplikáciu

opoidov vo vysokých dávkach, napriek ktorým bolesti a ťažkosti pretrvávajú. 5. Okrem sedatívneho
účinku liekov sa u nej rozvinula závislosť na týchto liekoch a v prípadoch nepodania vznikajú závažné
stavy - abstinenčný syndróm (stavy rýchlej srdcovej činnosti, slabosti). 6. Postupne sa u nej rozvinula
polyvalentná alergia na viacero druhov liekov, ktorá komplikuje liečebné možnosti, preto je v záchvatoch
prudkej bolesti lekárom aplikované morfium. Praktický lekár v týchto situáciách navštevuje žalobkyňu

priamo v domácom prostredí a injekčne jej podáva lieky. 7. Náhle, prelomové bolesti zvyšujú žalobkyni
krvný tlak až na 230/130 s pulzom až 160 za minútu, čo ju priamo ohrozuje na živote s rizikom
vzniku infarktu myokardu alebo náhlej mozgovej príhody. Hypertonické krízy, tachikardie, vyžadujú častú
starostlivosť a pomoc lekára. 8. Prítomné je aj ochorenie pečene, ktoré je spôsobené užívaním liekov.
9. V dôsledku poruchy citlivosti trpí poruchami vyprázdňovania - močenia a stolice (najmä únikom

moču). 10. Porucha citlivosti sa prejavuje aj v genitálnej oblasti so všetkými dôsledkami na osobný
(sexuálny) život žalobkyne. 11. Chronická bolesť ovplyvňuje aj psychický stav natoľko, že je u nej
prítomná porucha myslenia, vyvolaná práve touto bolesťou. Trpí depresívnym syndrómom z dôvodu
beznádeje pre nemožnosť ďalšej liečby s pocitmi utrpenia a komplexov pre nemožnosť uspokojenia
základných životných potrieb. Jej psychický stav je kolísavý, je často spojený s poruchami pohybu,

nemožnosťou postarať sa sama o seba. Z vyjadrení súdnych znalcov vyplýva, že prognóza ochorenia
žalobkyni nie je priaznivá, pravdepodobné je jeho neustále zhoršovanie. Tento stav je dlhodobý a
akékoľvek zlepšenie je len zdanlivé (napríklad vplyvom liekov), nerieši však základné postihnutie a je
nepredvídateľný. U žalobkyni sa postupne napĺňajú všetky zlé prognózy - zhoršenie mobility, zhoršenie
psychického stavu, zhoršenie bolestí, sebastarostlivosti a zhoršenie aj ochorenia kardiovaskulárneho

aparátu s počínajúcimi degeneračnými zmenami na mozgových bunkách na vaskulárnom podklade
a to aj napriek intenzívnej liečbe chronickej nestíšiteľnej bolesti. Žalobkyňa pred poškodením zdravia
pracovným úrazom viedla riadny rodinný život, trávila mnoho času s rodinou, chodievala do prírody, na
dovolenky, voľný čas trávila na chate, chodila do kina, do divadla, bola nadšenou vodičkou motorového
vozidla, rada čítala knihy a časopisy, vedela sama spravovať domácnosť, sama cestovala, nakupovala,

neužívala lieky, nemala problémy so spánkom, sama a bez pomoci zvládala všetky bežné životné
situácie, vedela si sama zaobstarať potrebné veci na úradoch, u lekára a v obchode. V súčasnosti
predstavuje skôr príťaž pre svoju rodinu, trpí pocitom menejcennosti, nemôže pomôcť so starostlivosťou
o vnuka, nemôže ho popestovať, chodiť s ním na prechádzky, prišla o väčšinu priateľov, nechodí do
kina, divadla, na výlety, dovolenky, do prírody, všetok čas trávi doma, nedokáže vykonať žiadne domáce

práce a udržiavacie práce, nedokáže viesť motorové vozidlo, je odkázaná na pomoc iných osôb, aj
pri najbežnejších činnostiach ako je obliekanie, hygiena, podávanie liekov....., trpí poruchou mobility -
nedokážesisamaľahnúť,vstať,použiťtoaletu.....,nemôžechodiť,zapáliťsviečkunahrobvlastnejdcéry
tak často, ako by chcela, je vylúčená so sociálnej interakcie, izoluje sa, pretože cíti náraz vnútorného
napätia, nepokoja, denne berie veľké množstvo liekov, ktoré ovplyvňujú je vnímanie a spôsobujú jej

závislosť, z užívania silných liekov má problémy so zrakom, a preto už nedokáže čítať knihy a ani dlhšie
pozerať televíziu, nedokáže sama vybaviť bežné veci na úradoch, u lekára, nedokáže sama nakúpiť, trpí
obrovskými bolesťami, pri veľkých bolestiach sa jej zvýši krvný tlak na život ohrozujúcu hranicu, celkovou
slabosťou, trpí poruchami spánku, v noci nespí ani po užití liekov na spanie, trpí celkovou slabosťou, zletoleruje fyzickú záťaž, má veľmi krehkú záťažovú toleranciu, musí nosiť korzet na spevnenie chrbtice, ten
jej však spôsobuje, že stráca cit v pravej ruke, nemôže cestovať na väčšie vzdialenosti, z dôvodu ktorého
sanezúčastnilaani pohrebuvlastnejsestry,prenemožnosťcestovanianemôžechodiťnahrobvlastných

rodičov, ktorí sú pochovaní v Olomouci, trpí pocitom podráždenosti, úzkosti a depresívnym syndrómom,
myslí na smrť. Z uvedeného je zrejmé, že poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé následky
na život žalobkyne a jedná sa u nej o prípad hodný osobitného zreteľa. Škoda na zdraví pri posúdení
všetkých činností v živote žalobkyne nevyhnutne v sebe zahŕňa psychickú škodu, škodu v sexuálnej
sfére, stratu pracovných príležitostí, ujmu schopností súťaživosti, a schopnosti dosahovať zisk, stratu

potešenia zo života, duševnú skleslosť, skľúčenosť, existencionálnu ujmu, stratu životného komfortu,
zníženie fyzickej a psychickej integrity. Vyvolaný zásah do všetkých oblastí života žalobkyne je tak
veľký, že bez zvýšenia odškodnenia by došlo k porušeniu jej základných ľudských práv garantovaných
Ústavou Slovenskej republiky a Listinou základných práv a slobôd uvedenou ústavným zákonom č.
23/1991 Zb.. Ide predovšetkým o právo žalobkyne na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, právo
na ochranu pred neoprávneným zásahom do súkromného a rodinného života, právo na ochranu zdravia,

a ľudskej integrity manželstva, rodičovstva a rodiny. Súd by mal svojím rozhodnutím predovšetkým v
rámci princípu spravodlivosti odstrániť nedostatky prežitej právnej úpravy obsiahnutej vo vyhláške č.
32/1965 Zb. a to tak, aby jej aplikácia bola vykonaná podľa ustanovenia § 1 ods. 1 Listinou základných
práv a slobôd platnou v SR podľa článku 152 ods. 1 Ústavy SR. Vzhľadom k tomu a k faktu, že od
prvotného rozhodnutia Okresného súdu Prievidza zo dňa 21.10.1999 a Krajského súdu v Trenčíne zo

dňa 21.02.2001 došlo u žalobkyni k vzniku ďalšej škody na zdraví, ktorá doposiaľ nebola zohľadnená z
dôvodu procesných princípov a relevancie plynutia času, je namieste požadovať zvýšenie základného
bodového hodnotenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Suma požadovaná navrhovateľkou,
teda zvýšenie novo priznaného bodového hodnotenia na stonásobok, po odrátaní sumy základného
nároku, predstavuje sumu 212.850 eur.

2. Zástupca žalovaného vo svojom prvom, písomnom vyjadrení k meritu veci poukázal na to, že
podľa § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. na bolesť a SSU v dôsledku úrazu a iného poškodenia
na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a ak ide o chorobu z
povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy. Týmto

predpisom je vyhláška č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a SSU. Žalobkyňa utrpela pracovný
úraz dňa 23.9.1988 tak, že pri zatváraní pravej bočnice na vozidle sa jej na štrku pošmykla noha,
následkom čoho sa zatváraná bočnica vrátila naspäť a spadla jej na hlavu a zadnú časť tela. Pri
tejto udalosti utrpela poranenie hlavy a chrbtice. Následne žalobkyňa požiadala Sociálnu poisťovňu,
pobočka Prievidza, o priznanie náhrady za SSU prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pričom

dňa 14.10. 2013 predložila znalecký posudok č. 1/2013 zo dňa 30.8. 2013, ktorý vypracoval MUDr.
Július Zeman, znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, anestéziológia a resuscitácia, toxikológia.
Dňa 11.11. 2013 žalobkyňa doručila na ich pobočku posudok o SSU vystavený posudzujúcim lekárom
MUDr. Júliusom Zemanom, algeziológom NSP Prievidza, v ktorom hodnotil SSU, položkami č. 305,
304 f, 254, 256 a 311 v počte bodov 3700 v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z.. Vzhľadom k tomu,

že išlo o poškodenie zdravia z pracovného úrazu zo dňa 23.9.1988, Oddelenie úrazového poistenia
požiadalo listom PD-98169/2013 zo dňa 12.11.2013 Oddelenie lekárskej posudkovej činnosti o kontrolu
bodového ohodnotenia SSU a o prepracovanie lekárskeho posudku v zmysle vyhlášky č. 32/1965
Zb. v znení neskorších predpisov. Pôvodný posudok bol vystavený v rozpore s citovaným § 11 ods.
1 zákona č. 437/2004 o náhrade za bolesť a o náhrade za SSU. Prepracovaný posudok v zmysle

vyhlášky vystavil posudzujúci lekár MUDr. Július Zeman, algeziológ, dňa 20.1.2014. Dobodovanie SSU
následkom pracovného úrazu zo dňa 23.9.1988 bolo hodnotené nasledovne: položka č. 252 vážne
poruchy zdravia 500 bodov, položka č. 254 bolesti po ťažkých poraneniach 150 bodov, položka č. 303
poúrazová paraparéza 700 bodov, položka 302f poúrazové ťažké obmedzenie pohybu so sy caud quin.
zvýšené o 100 % 1000 bodov x 2, položka č. 309 poškodenie tráviacej sústavy prirovnané poškodeniu

pečene 300 bodov. Spolu bolo dobodované SSU u žalobkyni počtom bodov 3650. Na základe kontroly
bodového hodnotenia posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza, ktorou bolo zistené
nesprávne vystavenie lekárskeho posudku z dôvodu zvýšenia jednotlivých položiek na dvojnásobok,
opravil MUDr. Július Zeman, algeziológ, lekársky posudok dňa 10.3.2014, podľa článku III. vyhlášky č.
32/1965 Zb. a SSU ohodnotil nasledovnými položkami: 252 - vážne poruchy zdravia 500 bodov znížené

o polovicu na 250 bodov, 254 - bolesti po ťažkých poraneniach 150 bodov znížené o polovicu na 75
bodov, 303 - poúrazová paraparéza 700 bodov znížené o polovicu na 350 bodov, 302f - poúrazové
ťažké obmedzenie pohybu so sy caud quin. 1000 bodov, 309 - poškodenie tráviacej sústavy prirovnané
k poškodeniu pečene 600 bodov znížené o polovicu na 300 bodov. Spolu po oprave obodovanéhoSSU bolo posudkom MUDr. Zemana obodované SSU u žalobkyni na 1975 bodov. V zápisnici z kontroly
bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za SSU zo dňa 11.3.2014 posudkový lekár
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza, uviedol, že odborný posudok vystavený

po oprave dňa 10.3.2014 vo výške 1975 bodov je správny. V časti zdôvodnenia nesúhlasu posudkového
lekára s predchádzajúcim lekárskym posudkom o SSU posudkový lekár uviedol, že ,,odborný posudok
hodnotenia SSU nebol správny, pretože bol vypracovaný podľa zákona č. 437/2004 Z.z. a nie podľa
vyhláškyč.32/1965Zb.,pretožepracovnýúrazsastal23.9.1988.OdbornýposudokhodnoteniaSSUbol
zaslaný na opravu MUDr. Zemanovi - algeziologická ambulancia“. Z odôvodnenia rozsudku Okresného

súdu Prievidza sp.zn. 5C/90/1999 zo dňa 21.10.1999 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 5Co/41/00-56 zo dňa 21.2.2001 vyplýva, že súdny znalec MUDr. Marián Kováčik určil dňa 31.1.1999
bodové hodnotenie SSU poškodenej počtom bodov 900 a to položkou 302f - poúrazové obmedzenie
hybnosti chrbtice ťažké s koreňovými príznakmi. Z právoplatného rozsudku v Krajského súdu v Trenčíne
vyplýva,žetentosúdzvýšilzákladnébodovéohodnotenieSSUpodľa§7ods.3vyhláškyna14násobok,
t. j. priznal poškodenej sumu 189.000 Sk (14 x 900 bodov x 15 Sk). Lekárskym posudkom o SSU zo dňa

10.3. 2014 MUDr. Zeman priznal poškodenej aj položku 302f - poúrazové ťažké obmedzenia pohybu
v počte 1000 bodov. Pretože ide o dobodovanie položky 302f, Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza
priznala na úhradu rozdiel 100 bodov. Celkový počet bodov priznaných v predmetnom posudku sa týmto
znížil z 1975 bodov na 1075 bodov. Náhrada za SSU v sume 2.150 eur bola určená súčinnom 1075
bodov a sumy 2 eurá za jeden bod. Podľa § 14a vyhlášky (v znení účinnom od 1.4.1999 do 31.7.2004),

pri odškodňovaní bolesti a SSU z poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred účinnosťou tejto
vyhlášky (č. 19/1999 Z.z.) a pri odškodnení choroby z povolania, ktorá bola zistená pred účinnosťou tejto
vyhlášky, sa postupuje podľa doterajších predpisov. Týmto predpisom je vyhláška č. 47/1995 Z.z.. Podľa
článku II. vyhlášky (zavedený vyhláškou č. 47/1995 Z.z. účinnou do 1.4.1995), výška odškodnenia za
bolesť a za SSU z poškodenia na zdraví, ktoré boli spôsobené a zistené pred nadobudnutím účinnosti

tejto vyhlášky sa posudzuje podľa doterajších predpisov. Pretože u poškodenej bol pracovný úraz
spôsobený dňa 23.9.1988, výška odškodnenia sa určuje sumou 30 Sk t.j. 1 euro za jeden bod (§ 7
ods. 1 vyhlášky). Predpokladom mimoriadneho zvýšenia SSU je existencia takých skutočnosti, ktoré
umožňujú záver, že obmedzenia žalobkyne nie je možné vyjadriť len základným odškodneným, ktoré
samotné už predstavuje náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony žalobkyne

a pre uspokojenie a plnenie jej životných a spoločenských potrieb a úloh. Primerané zvýšenie náhrady
v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. prichádza do úvahy len v prípadoch hodných osobitného
zreteľa. V tejto súvislosti je potrebné vychádzať z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 3Cdo/90/2004, ktorý sa zaoberá náhradou za SSU, v zmysle ktorého zvýšenie odškodnenia za
SSU nad určené najvyššie výmery odškodnenia v zmysle § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky je prípustné

len v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, kedy zapojenie poškodeného do
spoločenského (napr. kultúrneho, športového, politického) života je v dôsledku poškodenia zdravia veľmi
výrazne obmedzené alebo úplne stratené v porovnaní s jeho mimoriadnymi a významnými aktivitami
pred vznikom škody. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/67/2007
účelom odškodnenia SSU nie je nahrádzať, alebo sociálne zabezpečovať poškodenú osobu. Cieľom je

poskytnutie zadosťučinenia a satisfakcie. Odškodnenie SSU má reparovať následky škody na zdraví,
ktoré sú trvalého rázu a majú preukázateľne nepriaznivý vplyv na uplatnenie poškodeného v živote a v
spoločnosti, hlavne na uspokojenie jeho životných a spoločenských potrieb, vrátane výkonu doterajšieho
povolania alebo prípravy na povolanie, ďalšieho vzdelávania a možnosti uplatniť sa v živote rodinnom,
politickom, kultúrnom a športovom a to s ohľadom na vek poškodeného v dobe vzniku škody na

zdraví. Odškodnenie SSU musí byť primerané povahe následkov a jeho predpokladaného vývoju a
to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti uplatniť sa v živote a spoločnosti. Ani zmena právnej
úpravy (vyhláška 32/1965 Zb. zrušená zákonom č. 437/2004 Z.z.) sa nedotkla základných východísk,
týkajúcich sa mimoriadneho zvýšenia náhrady za SSU a prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch
hodných osobitného zreteľa, kedy možnosti poškodeného boli veľmi výrazne obmedzené, či úplne

stratené v porovnaní s vysokou a mimoriadnou úrovňou jeho kultúrnych, športových, či iných aktivít
v dobe pred vznikom škody. Predmetom konania je posudok o SSU s celkovým počtom bodov 1075,
pričom žalobkyňa sa domáha zvýšenia náhrady v rozsahu 100 násobku čo je extrémne neprimerané.
V žalobe zo dňa 28.8.2015, ktorá bola doručená súdu dňa 31.8.2015, žalobkyňa znovu poukazuje na
následky pracovného úrazu a stratu možností, v súvislosti s ktorými jej však už bola mimoriadne zvýšená

náhrada za SSU rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 5C/90/1999 zo dňa 21.10.1999 v spojení
s rozsudkom KS v Trenčíne sp. zn. 5Co/41/00-56. Z vyššie uvedených dôvodov žalobkyňa musí v konaní
preukázať podstatnú zmenu pomerov oproti pomerom, ktoré sa viažu na nároky, ktoré si už uplatnila
podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. a ktoré jej už boli priznané v súvislosti s rozsudkom Okresnéhosúdu Prievidza sp. zn. 5C/90/1999 zo dňa 21.10.1999 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne
sp.zn. 5Co/41/00-56.

3. Po vykonanom dokazovaní vo veci, vypočutím strán sporu, svedkov U. P. a L. L., oboznámením so
znaleckým posudkom MUDr. Júliusa Zemana zo dňa 30.8.2013, lekárskym posudkom MUDr. Júliusa
Zemana zo dňa 10.3.2014, oznámením Sociálnej poisťovne zo dňa 10.4.2006, posudkom Okresného
úradu v Prievidzi zo dňa 8.6.2001, Komplexným posudkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
zo dňa 25.3.2014, zmluvami o výkone osobnej asistencie zo dňa 1.4.2014, znaleckým posudkom č.

9/2003 vypracovaným MUDr. Országhom zo dňa 18.11.2003, správou z neurochirurgického konzília
Neurochirurgickej kliniky FNsP v Bratislave zo dňa 15.11.2005, lekársky posudkom MUDr. Júliusa
Zemana zo dňa 18.10.2010, ďalšou zdravotnou dokumentáciou žalobkyne, obsahom spisov tunajšieho
súdu sp.zn. 5C/90/1999 a 18Cpr/3/2014, ako i ďalšími v spise založenými dôkazmi, rozsudkom č.k.
12Cpr/3/2015-231 zo dňa 3.4.2017 v spojení s opravným uznesením č.k. 12Cpr/3/2015-252 zo dňa
26.7.2017, tunajší súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni z titulu mimoriadneho zvýšenia

náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 5.401 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku
a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Súčasne rozhodol, že žalobkyňa má voči žalovanej právo na
náhradu trov konania v rozsahu 100%.

4. Proti výroku vyššie uvedeného rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej súd žalobu zamietol,

podala žalobkyňa odvolanie. Proti výroku, ktorým súd rozhodol, že žalobkyňa má voči žalovanej právo
na náhradu trov konania v rozsahu 100%, podala odvolanie žalovaná.

5. Uznesením č.k. 27CoPr/4/2017-271 zo dňa 26.3.2018 súd druhej inštancie rozsudok súdu prvej
inštancie v zamietajúcej časti (výrok II.) a v súvisiacej časti o náhrade trov konania medzi stranami sporu

(výrok III.) zrušil a vec vrátil v tomto rozsahu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie na nové rozhodnutie.

6. V odôvodnení svojho uznesenia (bod 5 odôvodnenia tohto rozhodnutia) Krajský súd poukázal na to,
že v priebehu odvolacieho konania bolo zistené, že z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(ďalej aj len „NSSR“) pod sp.zn. 9Sžso/184/2015 (na ktorý žalobkyňa poukazuje v podanom odvolaní)

vyplýva, že v právnej veci žalobkyne proti žalovanej, predmetom ktorého konania bolo preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovanej vydaného pod číslom 37438-2/2014 zo dňa 17.6.2014 o náhrade
za SSU (ktorý súd rozhodoval o odvolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo
dňa 1.4.2015 č.k. 13S/155/2014) vyslovil NSSR právny názor s odkazom na rozhodnutie NSSR pod
sp.zn. 4Sžso 23/2008, v zmysle ktorého podľa doterajších predpisov sa bude posudzovať len sťaženie

spoločenského uplatnenia ako aj jeho ohodnotenia podľa sadzieb stanovených v doterajších predpisov,
nie však výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, teda výšku náhrady za ďalšie SSU je
potrebné určiť v danom prípade sumou 16,48 eur za jeden bod podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004
Z.z.. Z oznámenia žalovanej, doručeného odvolaciemu súdu dňa 21.9.2017 (v priebehu odvolacieho
konania) vyplýva, že v dôsledku vyššie citovaného rozhodnutia NSSR a v súlade s právnym názorom

v ňom vysloveným vydala Sociálna poisťovňa ústredie Bratislava dňa 10.5.2017 Rozhodnutie pod č.
35616-18/2017-BA, ktoré sa stalo právoplatné a vykonateľné dňa 16.5.2017, ktorým vyhovela odvolaniu
poškodenej, zrušila vydané rozhodnutie v správnom konaní a vec vrátila Sociálnej poisťovni Prievidza
na nové prejednanie a rozhodnutie, v dôsledku čoho následne malo byť vydané rozhodnutie pod
č. 1117017602 č. 18471-22/2017-PD zo dňa 18.8.2017, ktorým mala byť priznaná náhrada za SSU

žalobkyni v sume 15.566 eur, určenej ako súčin 1075 bodov a sumy 16,48 eur za jeden bod po
odpočítaní sumy už vyplatenej (17.716 eur - 2.150 eur). Celkovo jej tak malo byť priznaných 17.716 eur.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vzťahu k výkladu pojmov ,,sťaženie spoločenského uplatnenia“
a ,,náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia“ opakovane vo svojich rozhodnutiach (napr. pod
sp.zn. 4Sžso/23/2008 z 28.4.2009 od záverov, ktorého nie je dôvod sa odchýliť ani v posudzovanej veci

a tiež pod sp.zn. 9Sžo/184/2015 zo dňa 28.2.2017 na ktoré poukazuje odvolateľka a ktoré má priamy
súvis s posudzovanou vecou) uviedol, že ide o dva rozličné pojmy. Ust. § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004
Z.z. vyložil tak, že toto ustanovenie predpokladá, že podľa doterajších predpisov sa bude posudzovať
bolesť a sťaženie SSU ako aj ich ohodnotenie podľa sadzieb stanovených v doterajších predpisoch,
nie však výška náhrad za sťaženie SSU. Vychádzajúc z vyššie uvedeného potom súd prvej inštancie

nepostupoval správne, keď výšku náhrady za ďalšie SSU posudzoval podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. a
nie správne podľa zákona č. 437/2004 Z.z..7. Vo vyššie uvedenom rozhodnutí súdu druhej inštancie tento uložil súdu prvej inštancie po vrátení veci
povinnosť postupovať pri určovaní výšky náhrady SSU podľa ust. zákona č. 437/2004 Z.z., vysporiadať
sa tiež so všetkými skutočnosťami produkovanými stranami v odvolacom konaní a vo veci vo vzťahu

k zostávajúcej výške uplatneného žalobného nároku opätovne rozhodnúť, čomu nevyhnutne musí tiež
predchádzať zistenie, či a v akej výške s poukazom na žalovanou produkované tvrdenia v odvolacom
konaní o vydaní nového rozhodnutia, bolo žalobkyni doposiaľ z titulu náhrady za SSU plnené, resp. či
medzičasom nedošlo medzi stranami k uzatvoreniu mimosúdnej dohody, keďže žalovaná na možnosť
využitia tohto inštitútu v odvolacom konaní poukazovala.

8. Po opätovnom vykonaní dokazovania v predmetnej veci uvedenom vyššie (bod 3) a po jeho doplnení
na pojednávaní dňa 18.6.2018, opätovne vypočutím strán sporu a po oboznámení písomného podania
žalovanej adresované druhoinštančnému súdu (č.l. 259) s pripojeným rozhodnutie Sociálnej poisťovne
pobočka Prievidza (č.l. 261) a časťou zdravotnej dokumentácie žalobkyne, mal súd zistený tento
skutkový stav veci:

9. Žalobkyňa dňa 23.9.1988 pri plnení svojich pracovných povinností utrpela u svojho vtedajšieho
zamestnávateľa - Slovenská autobusová doprava, štátny podnik Prievidza, pracovný úraz.

10. Z dôvodu, že jej bývalý zamestnávateľ neuznal zodpovednosť za následky úrazu, uplatnila si

žalobkyňa svoj nárok na Okresnom súde Prievidza. Konanie sa viedlo na tunajšom súde pod sp. zn.
8C/107/1989. Uvedené konanie bolo uznesením č.k. 8C/107/1989-205 zo dňa 22.3.1996 zastavené
v zmysle § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože žalobkyňa vzala žalobný návrh späť z
dôvodu mimosúdneho urovnania sporu, keď jej bývalý zamestnávateľ zodpovednosť za pracovný úraz
uznal. V mimosúdnej dohode uzavretej medzi žalobkyňou a jej bývalým zamestnávateľom boli ustálené

a následne aj likvidované nároky žalobkyne za jej práceneschopnosť - bolestné, vecná škoda a náhrada
za stratu na zárobku. Medzi žalobkyňou a jej bývalým zamestnávateľom nedošlo k dohode o odškodnení
za SSU.

11. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 5C/90/1999 si žalobkyňa podala proti spoločnosti

Slovenská autobusová doprava, š.p. Prievidza, nárok na odškodnenie pracovného úrazu, v ktorom
konaní žiadala, aby žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť jej náhradu škody z pracovného úrazu
z titulu bolestného podľa znaleckého posudku určeného na 20 bodov vo výške 600 Sk a za SSU,
ktoré bolo ustálené znalcom na 900 bodov voľnou úvahou súdu vo výške 200.000 Sk. Rozsudkom
Okresného súdu Prievidza č. k. 5C/90/1999-32 uložil súd bývalému zamestnávateľovi žalobkyne zaplatiť

žalobkyni z titulu bolestného sumu 600 Sk a z titulu SSU sumu 200.000 Sk. Pri vydaní vyššie
uvedeného rozhodnutia tunajší súd vychádzal z posudku súdneho znalca MUDr. Mariána Kováčika zo
dňa 31.1.1999, v ktorom posudku znalec ohodnotil bolestné žalobkyne podľa položky č. 103 c prílohy
vyhlášky č. 32/1965 Zb. - pomliaždenie ťažšieho stupňa krajiny bedrovej chrbtice na 20 bodov a bodové
hodnotenie SSU podľa položky č. 302f - poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice ťažké s koreňovými

príznakmi na 900 bodov. Podľa posudku po pracovnom úraze chrbtice bola žalobkyňa opakovane
vyšetrovaná a liečená neurológom a neurochirurgom. Bezprostredne po úraze boli zaznamenané aj
príznaky koreňového dráždenia do pravej dolnej končatiny s postupne progredujúcou tendenciou. Pre
neúspech konzervatívnej liečby bola v roku 1991 operovaná na Neurochirurgickej klinike v Hradci
Králové. Po operácii však došlo len prechodne a krátkodobo k zmierneniu ťažkostí. Postupne je u

žalobkyni zaznamenávané zvýrazňovanie ťažkostí v zmysle zvýrazňovania koreňovej sympatológie na
dolných končatinách, viac na pravej a tiež v zmysle zvýrazňovania funkčnej poruchy osového aparátu s
ťažkým obmedzením hybnosti chrbtice. Ťažkosti sa u žalobkyni zvýrazňujú aj pri malej fyzickej záťaži,
výrazne obmedzujú žalobkyňu aj v bežných rodinných (domácich) záujmových, poprípade športových
aktivitách. Od roku 1997 je invalidná, pričom predpoklad k zlepšeniu zdravotného stavu žalobkyni nie

je, skôr naopak, je predpoklad ďalšej progresie ťažkostí. Nie sú vylúčené ďalšie operačné riešenia.

12. Vo vyššie uvedenom konaní žalobkyňa uviedla, že v čase pracovného úrazu mala 31 rokov, bola
vydatáamala3detivoveku1,5,4,5a13rokov.Vsúčasnejdobežijevspoločnejdomácnostismanželom
a dvoma deťmi, ktoré majú 11 a 15 rokov. Po úraze sa podstatne zmenil nielen je život, ale život celej

rodiny. Pre časté a dlhodobé liečenie v nemocnici celá ťarcha o drobné veci bola na manželovi, ktorý pri
tom chodil do práce. Pred úrazom celá rodina využívala voľný čas na pobyt v prírode, pobyt na chate v
horách, chodili na dovolenky. Od jej úrazu neboli ako rodina nikde na dovolenke, a nechodia osobitne ani
manžel a deti. Berú ohľad na jej stav, a nechcú ju nechať doma samotnú. Práce v domácnosti zvládnepomocou manžela a detí. Sú pri tom práce, ktoré nemôže vykonávať vôbec ako napr. umývanie okien,
zvesenie záclon a podobne. Zdravotný stav sa jej mení. Niekedy sa cíti celkom dobre, niekedy musí byť
prevezená do nemocnice. Ťažko chodí, nemôže sa voľne pohybovať po meste, sama si zaistiť potrebné

veci, osobné alebo pre domácnosť. Bola nadšenou vodičkou motorového vozidla, pričom v súčasnej
dobe by mohla ovládať len auto, ktoré by bolo prispôsobené na ovládanie rukami. Rodina si to však
nemôže dovoliť pre nedostatok finančných prostriedkov. Poukázala tiež na to, že pre stále bolesti je
podstatne obmedzený alebo niekedy celkom vylúčený jej intímny život s manželom.

13. V odôvodnení svojho rozhodnutia vo vyššie uvedenej právnej veci, tunajší súd poukázal na to,
že žalobkyňa utrpela pracovný úraz vo veku 31 rokov v čase, keď bola matkou troch maloletých detí
vo veku 1,5 4,5 a 13 rokov. Podľa zdravotnej dokumentácie často a dlhý čas bývala v nemocničnom
ošetrení a starostlivosť o deti a chod celej domácnosti zaisťoval jej manžel. Podľa zhodných výpovedí
žalobkyne a jej manžela a toho, ako rodina funguje doteraz, je zrejmé, že išlo o rodinu, ktorá trávila
voľný čas spolu tak, že rodičia s deťmi chodili do prírody, cestovali, cez voľné dni trávili čas na chate.

Chatu v horách musela žalobkyňa predať, pretože cestovanie na ňu bolo vylúčené, pretože je odkázaná
na pomoc členov rodiny aj v každodennom bežnom živote. Celá rodina od úrazu nechodí spolu na
dovolenku a všetci členovia rodiny sa prispôsobujú životnému štýlu žalobkyne po úraze. Žalobkyňa v
čase úrazu si plnila základné povinností ženy, ktoré sú nenahraditeľné, t.j. z povinnosti vyplývajúce z
jej materstva. Obdobie rastu detí od útleho veku prežila tak, že často a dlhodobo bola v nemocnici a

starostlivosť o domácnosť bola na manželovi. Žalobkyňa nie je schopná vykonávať niektoré bežné práce
v domácnosti a následkom bolesti chrbtici je veľmi obmedzený a niekedy celkom znemožnený intímny
život s manželom. Pri odškodnení SSU podľa § 7 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. vychádzal súd z toho,
že žalobkyňa v mladom veku stratila možnosť plne sa realizovať vo svojom postavení matky, manželky,
nemôže sa realizovať v pracovnom pomere, je invalidná. V oblasti záujmov bola nútená skončiť s celou

rodinou využívanie voľného času, turistikou, cestovaním, pobytom na chate. Rada číta, táto zábava je
jej umožnená a preto aj finančné prostriedky, ktoré budú poskytnuté za SSU majú prispieť k zľahčeniu jej
života, nákupu kníh a prípadne k základu na šetrenie finančných prostriedkov na zakúpenie motorového
vozidla, ktoré by sa dalo prerobiť na ovládanie rukami.

14. Krajský súd v Trenčíne vo svojom rozhodnutí č.k. 5Co/41/00-56 zo dňa 21.1.2001 zmenil rozsudok
Okresného súdu Prievidza č.k. 5C/90/1999-32 zo dňa 21.10.1999 tak, že bývalý zamestnávateľ
žalobkyne je povinný zaplatiť žalobkyni titulom SSU sumu 189.000 Sk. V odôvodnení svojho rozhodnutia
krajský súd okrem iného uviedol, že SSU bolo u žalobkyne ohodnotené na 900 bodov, čo predstavuje
pri odškodnení sumu 13.500 Sk. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v danom

prípade je potrebné podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Z.z. zvýšiť základné bodové hodnotenie,
pretože ide o prípad hodný mimoriadneho zreteľa. Žalobkyňa utrpela pracovný úraz v mladom veku, keď
mala 3 maloleté deti, ktoré boli v dôsledku jej úrazu odkázané nie na starostlivosť matky, ale túto jej úlohu
musel nahrádzať manžel, poprípade iný člen domácnosti. Žalobkyňa bola obmedzená v dôsledku úrazu
z plnenia si materských povinností a tiež z každodenných radostí, ktoré matky pri výchove detí majú.

Došlo k zmene jej zapojenia sa v rodinnom, manželskom, kultúrnom i pracovnom živote, k podstatnému
obmedzeniu plnenia jej bežných úloh, ktoré mala pred pracovným úrazom. Dôsledky pracovného úrazu
žalobkyňa ale i jej rodina bude znášať po celý život, pretože jej zdravotný stav je naďalej vážny, a nie je
ani predpoklad jeho zlepšenia. Žalobkyňa je plne invalidná, odkázaná na pomoc iných osôb v bežnom
živote. Je prakticky vylúčená z kultúrneho a športového života. Obmedzená je pri plnení domácich

potrieb rodiny, ktoré žena bežne vykonáva denne sama. Po zvážení týchto skutočností odvolací súd
zvýšil základné bodové ohodnotenie SSU u žalobkyni na 14 násobok, čo predstavuje odškodnenie vo
výške 189.000 Sk (900 bodov x 14 = 12 600 x 15 Sk za bod = 189.000 Sk). Takto zvýšené bodové
hodnotenie za SSU žalobkyne bolo podľa názoru odvolacieho súdu primerané jej obmedzeniam v
bežnomživoteapretovozvyškužalobuakonedôvodnúzamietol.Rozhodnutienadobudloprávoplatnosť

30.5.2001.

15. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 6.8.2014 sa žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho
zástupcu domáhala od svojho bývalého zamestnávateľa SAD Prievidza, a.s. so sídlom v Prievidzi,
zaplatenia sumy 212.850 eur z titulu mimoriadneho zvýšenia náhrady za SSU na tom istom skutkovom

základe, ako vo veci sp.zn. 12Cpr/3/2015. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 18Cpr/3/2014-92
zo dňa 13.8.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19CoPr/10/2015-159 zo
dňa 8.12.2016 súd žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.16. Z dôvodu, že po mimoriadnom zvýšení náhrady za SSU u žalovanej v konaní vo veci sp.zn.
5C/90/1999, došlo u žalobkyni k zhoršeniu zdravotného stavu, požiadala žalobkyňa o vypracovanie

znaleckého posudku. V posudku č. 1/1999, vypracovaného MUDr. Kováčikom, znalcom z odboru
zdravotníctvo a farmácia, anestéziológia a resuscitácia, v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa
23.9.1988, sa uvádza, že hlavným zdravotným postihnutím, ktorý naďalej zhoršuje zdravotný stav
žalobkyne, je postihnutie chrbtice. Úraz chrbtice, ktorý mala 23.9.1988, viedol k výraznému zhoršeniu
postihnutia chrbtice, čo si vyžiadalo neskôr aj operačné riešenie. Táto operácia ani následná reoperácia

stav nevyriešila k spokojnosti, zdravotný stav žalobkyne zhoršujú ďalšie zmeny, ktoré sú v priamom
súvise s úrazom následnou operáciou - fibrotizácia v mieste operácie, progres degeneratívnych zmien
s radikulatívnymi dráždeniami bilat, s rozvojom paraparézy, predtým len na pravej dolnej končatine,
nepravidelneaneurčitúdobu,nietrvaléporuchyvyprázdňovania,sporuchoucitlivostivoblastigenitálnej
a konečníkovej so všetkými dôsledkami na osobný život pacientky, rozvoj silnej chronickej nestíšiteľnej
bolesti, so závažnou reakciou kardiovaskulárneho aparátu, pretože bolesť okrem stálej má aj zložku

prelomovú, náhlu, ktorá je spojená s vegetatívnymi prejavmi - vysoký tlak krvi až 230/130, zrýchleným
pulzom až 160 za minútu, čo priamo ohrozuje na živote vznikom infarktu myokardu alebo náhlej
mozgovej príhody a ďalej rozvojom ťažkých psychických zmien vznikom závislosti na analgetikách, ktoré
pravidelne poškodzujú pečeň a rozvojom závislosti na opioidných preparátoch, ktorými sa len veľmi
neuspokojivopokúšajúotlmeniebolesti.VovyššieuvedenomznaleckomposudkuznalecobodovalSSU

u žalobkyni na celkový počet bodov 5400 v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z..

17. Vyššie uvedený posudok o SSU bol následne MUDr. Júliusom Zemanom dňa 20.1.2014
prepracovaný a dobodovanie SSU následkom pracovného úrazu u žalobkyni bolo hodnotené spolu na
3650 bodov.

18. Na základe kontroly bodového hodnotenia posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka
Prievidza, ktorou bolo zistené nesprávne vystavenie lekárskeho posudku z dôvodu zvýšenia jednotlivých
položiek na dvojnásobok, opravil MUDr. Július Zeman, algeziológ lekársky posudok dňa 10.3.2014,
podľa článku III. Vyhlášky č. 32/1965 Zb. a SSU ohodnotil nasledovnými položkami: 252 - vážne poruchy

zdravia 500 bodov znížené o polovicu na 250 bodov, 254 - bolesti po ťažkých poraneniach 150 bodov
znížené o polovicu na 75 bodov, 303 - poúrazová paraparéza 700 bodov znížené o polovicu na 350
bodov, 302f poúrazové ťažké obmedzenie pohybu so sy caud quin. 1000 bodov, 309 - poškodenie
tráviacej sústavy prirovnané k poškodeniu pečene 600 bodov, znížené o polovicu na 300 bodov. Spolu
po oprave obodovaného SSU bolo posudkom MUDr. Zemana obodované SSU u žalobkyni na 1975

bodov. V zápisnici z kontroly bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za SSU zo
dňa 11.3.2014 posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza uviedol,
že odborný posudok vystavený po oprave dňa 10.3.2014 vo výške 1975 bodov, je správny.

19. Z dôvodu, že lekárskym posudkom o SSU zo dňa 10.3.2014 priznal MUDr. Zeman poškodenej

žalobkyni aj položku 302f - poúrazové ťažké obmedzenia pohybu v počte 1000 bodov, pričom išlo o
dobodovanie položky 302f, Sociálna poisťovňa pobočka Prievidza priznala žalobkyni na úhradu rozdiel -
100 bodov. Celkový počet bodov priznaných v predmetnom posudku sa tým znížil z 1975 bodov na 1075
bodov. Samotná náhrada za SSU u žalobkyne v sume 2.150 eur bola určená ako súčin 1075 bodov a
sumy 2 eurá za jeden bod.

20. Žalobkyňa pri uplatnení žalobného nároku vychádzala z počtu bodov SSU 1075 a z nároku 60 Sk
(2 eurá) za bod, čiže zo sumy 2.150 eur. Tvrdila, že pri ďalšom odškodnení vo výške 100 násobku ide
o sumu 215.000 eur, od ktorej po odrátaní sumy 2.150 eur, ktorá predstavuje základné odškodnenie
(1075 bodov x 60 Sk, resp. 2 eurá), si v konaní uplatnila od žalovaného sumu 212.850 eur.

21. Vychádzajúc z prepracovaného lekárskeho posudku MUDr. Zemana, sociálna poisťovňa vyplatila
žalobkyni za SSU z titulu poistného plnenia základný nárok v sume 2.150 eur za 1075 bodov (60 Sk za
bod x 1075 bodov) a to vzhľadom na skutočnosť, že náhrada za SSU v počte bodov 900 za položku 302f
už bola žalobkyni vyplatená na základe predchádzajúceho súdneho rozhodnutia v konaní vedenom pod

sp. zn. 5C/90/1999.

22. Zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne je zrejmé, že tejto od 10.2.1997 vznikol nárok na
invalidný dôchodok, pričom jej pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70% vporovnaní so zdravou fyzickou osobou (list Sociálnej poisťovne, ústredie žalobkyni zo dňa 10.4.2006
- č.l. 33). Žalobkyňa bola od roku 2001 občanom s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom miera
funkčnej poruchy je u nej zistená v rozsahu 50%. V zmysle posudku Okresného úradu v Prievidzi,

odbor sociálnych vecí zo dňa 8.6.2001, u žalobkyni vyplývajú z jej ťažkého zdravotného postihnutia
tieto sociálne dôsledky: v oblasti mobility čiastočné zníženie pohybovej schopnosti, v súčasnosti je
pohyb samostatný pri nastupovaní do prostriedkov verejnej hromadnej dopravy je potrebné používať
kompenzačnú prostriedky - francúzsku barlu; v oblasti komunikácie sociálne dôsledky nevznikajú;
v oblasti nevyhnutných životných úkonov a prác v domácnosti nemá sociálne dôsledky občana s

ťažkým zdravotným postihnutím; v oblasti zvýšených výdavkov sociálne dôsledky nevznikajú. Peňažný
príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a
bytového zariadenia nenavrhli, pretože podľa vyjadrenia odborného lekára - neurológa zo dňa 11.5.2001
žalobkyňa nie je odkázaná na používanie francúzskej barle a teda nedochádza k výdavkom spojených
s obnovou a s nákupom predmetov bežnej osobnej potreby a bytovej spotreby, ktoré sa nadmerne
opotrebúvajú v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia občana. Takisto peňažný príspevok na kúpu

osobnéhomotorovéhovozidlaapeňažnýpríspevoknakompenzáciuzvýšenýchvýdavkovsúvisiacichso
zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla nenavrhli, pretože žalobkyňa podľa vyjadrenia
odborného lekára nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Je schopná
premiestniť sa prostriedkom verejnej hromadnej dopravy, nastúpiť do nich, udržať sa v nich a vystúpiť
z nich a rovnako zvláda situácie v týchto prostriedkoch.

23. Podľa komplexného posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza zo dňa 25.3.2014,
je miera funkčnej poruchy u žalobkyni 60%, táto je odkázaná na sprievodcu a osobnú asistenciu. V
uvedenom posudku sa uvádza okrem iného, že žalobkyni vyplývajú z ťažkého zdravotného postihnutia
tieto sociálne dôsledky: v oblasti mobility a orientácie v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia je

orientovaná a mobilná v sprievode inej fyzickej osoby, má zníženú pohybovú schopnosť v dôsledku
instability a neuropatickej bolesti. Z dôvodu instability je odkázaná na používanie korzetu. Nie je schopná
premiestniť sa k vozidlám verejnej dopravy osôb a k prostriedkom železničnej dopravy, nastupovať a
vystupovať z nich, udržať sa v nich počas jazdy a zvládnuť inú situáciu vo vozidlách verejnej hromadnej
dopravy a v prostriedkoch železničnej dopravy. V oblasti komunikácie je čiastočne narušená schopnosť

jej komunikácie z dôvodu agorafóbie, v kontakte so spoločenským prostredím je odkázaná na sprievod
inej fyzickej osoby. V dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia, na základe lekárskeho posudku, spĺňa
kritéria podľa zákona č. 477/2008 Z.z. v znení neskorších predpisov, prílohy č. 7, skupina II., písm.
f-1- ortézy z tuhých materiálov, ortézy krku, trupu, bedra a lumbálnej oblasti, vznikajú u nej zvýšené
výdavky súvisiace s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi, a bytového zariadenia. V dôsledku ťažkého

zdravotného postihnutia je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nie je
schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami pri rešpektovaní prirodzenej ľudskej
dôstojnostipremiestniťsakvozidluverejnejhromadnejdopravyosôbakprostriedkuželezničnejdopravy
a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy,
udržať sa v ňom počas jazdy, a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku

železničnej dopravy. V dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia na základe lekárskeho posudku
je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby v rozsahu jednotlivých činností, na osobnú asistenciu v
kalendárnom roku pri umývaní v rozsahu 73 hodín, kúpaní v rozsahu 255 hodín, obliekaní a vyzliekaní
v rozsahu 130 hodín, podávaní liekov v rozsahu 73 hodín, nakupovaní v rozsahu 100 hodín, pomoci pri
domácich prácach v rozsahu 100 hodín, pri pomoci pri akútnom ochorení v rozsahu 100 hodín. V oblasti

sebaobsluhy ide o 831 hodín osobnej asistencie v kalendárnom roku.

24. Dňa 1.4.2014 uzavrela žalobkyňa ako fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím a užívateľ
osobnej asistencie so svojím manželom U. P. zmluvu o výkone osobnej asistencie pri umývaní, kúpaní,
vyzliekaní,obliekaní,podávaníliekov,pomocipriakútnomochorení,prípraveapodávaniajedla,česania,

úpravy nechtov, starostlivosti o pomôcku (osobné motorové vozidlo) v rozsahu 631 hodín za rok na
dobu neurčitú.

25. Dňa 1.4.2014 uzavrela žalobkyňa ako fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím a užívateľ
osobnej asistencie s L. L. ako osobným asistentom zmluvu o výkone osobnej asistencie pri umývaní,

kúpaní, obliekaní, vyzliekaní, nakupovaní, domácich prác, prepravy, premiestňovania pri občianskych,
rodinných, voľno časových aktivitách, pomoci pri akútnom ochorení, a pri podávaní liekov v rozsahu 464
hodín na dobu neurčitú.26. Už zo znaleckého posudku č. 9/2003, vypracovaným Klinikou pracovného lekárstva a toxikológie
FNsP akad. L. Dérera so sídlom v Bratislave, vypracovaným v konaní vedenom na Krajskom súde
v Trenčíne pod sp. zn. 12S/260/2001, zo dňa 18.11.2003, mal súd zistené, že zdravotný stav

žalobkyne je zhoršený natoľko, že nie je schopná výkonu akejkoľvek práce ani za zvlášť uľahčených
podmienok, prognóza jej ochorenia chrbtice nie je priaznivá, pravdepodobné je jeho ďalšie zhoršovanie,
ako i zhoršovanie zdravotného stavu užívaných liekov. Tento stav je dlhodobý a podľa dostupnej
dokumentácie trvá i v priebehu obdobia od 21.6.2001 doteraz.

27. Zo správy Neurochirurgickej kliniky, Neurochirurgického konzília z 15.11.2005 súd zistil, že
žalobkyňa je po operácii driekovej chrbtice v Hradci Králové s chronickým verterogénnym syndrómom s
minimálnymi známkami instability pri výrazných artrotických bolestiach chrbtice s vyžarovaním do oboch
dolných končatín, je sledovaná algeziológom a neurológom, po opiátovej liečbe. Vzhľadom na klinický
obraz RTG CT MR 1 neprikláňajú sa k indikovaniu stabilizačnej operácii pre jej vysoké riziko a neistý
výsledok. U žalobkyne nie je chirurgická metóda, ktorá by zaručovala zlepšenie jej stavu operačným

zákrokom a riziká prevažujú možné očakávania.

28. Z potvrdenia MUDr. Alžbety Dobrovodovej, psychologičky, zo dňa 16.4.2015, mal súd zistené, že
žalobkyňa je v jej starostlivosti od októbra 2009 pre depresívnu symptomatiku ťažšieho stupňa pri
chronifikovanej bolesti abuze opiátových analgetík a následných komplikácii po úraze, ktorý utrpela dňa

23.9.1988. Stav menovanej je napriek kombinovanej liečbe nepriaznivý.

29.ZlekárskychsprávMUDr.DaniciHudecovej,psychiatričky,malsúdzistené,žežalobkyňasaliečivjej
odbornej ambulancii od septembra 2002 pre pretrvávajúcu bolestivú poruchu s depresívnymi príznakmi
a abuzom opiátových analgetík v súvislosti s komplikáciami úrazového stavu z 23.9.1988. Zhoršenie

stavu nastalo u nej po tragickej smrti dcéry. Má preto ordinovanú kombinovanú antidepresívnu liečbu.
Na kontroly dochádza každý pol rok.

30. Z lekárskej správy MUDr. Tomáša Priehodu, ortopéda, zo dňa 10.3.2015 mal súd zistené, že
z pohľadu ortopéda je zdravotný stav žalobkyne trvalý a nedoporučuje ďalšie operačné riešenie,

doporučuje pokračovať v liečbe algeziológom.

31. Z lekárskej správy MUDr. Márie Ľuliakovej, FRO - ambulancia zo dňa 15.10.2015 mal súd zistené,
že žalobkyňa má ťažký stupeň postihnutia thoracolumbalneho prechodu chrbtice s porušením statiky aj
dynamiky chrbtice s trvalou aktívnou progresiou s ťažkou formou aj s výrazným obmedzením hybnosti

celej chrbtice, pretrváva aj motorický deficit trvalého charakteru, ťažký stupeň postihnutia hybnosti
svalovej sily, a rotácie ľavého ramenného kĺbu. Pravý ramenný kĺb má veľmi bolestivý, obmedzenie
hybnosti, pre bolesť je u nej výrazne obmedzená, sú u nej prítomné zvýšená únavnosť a sklony pre
instabilitu pravého kolena, zníženie svalovej sily. Pri zmenách počasia má veľké bolesti v daných
úsekoch. Po dlhšej chôdzi používa francúzske barle, prejde maximálne dvesto metrov, daný stav

vyžaduje asistentskú starostlivosť.

32. Z lekárskych správ MUDr. Júliusa Zemana, algeziológa, zo dňa 1.8.2016 a 19.12.2016 mal
súd zistené, že lekár doporučil žalobkyni primeranú telesnú záťaž, vystrihať sa prechladnutiu,
vertermbrogénne cvičenie, kontroly u neurológa, ortopéda, praktického lekára.

33. Vo veci sp. zn. 18Cpr/3/2014 na pojednávaní pred súdom dňa 23.7.2015 žalobkyňa okrem iného
uviedla, že na pojednávanie ju priviezol jej manžel, osobným motorovým vozidlom. Užíva veľké
množstvo liekov a stále musí nosiť plastový korzet, ktorý jej fixuje chrbticu a ktorý je jej vyhotovený
na mieru. Tým, že ho má celý deň na sebe, nemôže sa zohnúť, obuť si ponožky, umyť sa sama, a

vzhľadom na materiál, z ktorého je vyhotovený, pri horúčavách je to veľmi nepohodlné. Necestuje už
na dlhšie cesty nikam, takisto v aute nemôže dlhšie sedieť. Má trojročného vnuka, ktorého nemôže
vziať na ruky, popestovať, takisto nemôže vziať do rúk nič ťažké. Takisto jej začala tŕpnuť pravá ruka a
pravá noha. Niekedy sa nedokáže ani pohnúť, vyjsť z domu, dokonca ju musí prísť ošetriť lekár k nim
domov. Lekár jej doma aplikuje morfium, prípadne je kvôli tomu volaná k nej domov pohotovosť. Stáva

sa, že máva aj veľké bolesti, kedy upadne aj do bezvedomia, z dôvodu ktorého bola tiež hospitalizovaná
na áre v Bojniciach. Z dôvodu veľkých bolestí je už závislá na morfiu, z dôvodu čoho sa jej ťažko
rozpráva. Má dvoch osobných asistentov, pričom jeden z nich je jej manžel, ktorý dostal výnimku, druhý
osobný asistent chodí k nim domov na hodinu denne, pomáha s nákupmi, v domácnosti, prípadne jejrobí doprovod, keď chce ísť napríklad na cintorín. Pred 3,5 rokmi sa jej vydávala dcéra a bola v takom
zlom stave, že jej na svadbu ísť nemohla. Tiež sa nemohla zúčastniť pohrebu svojej sestry v roku 2013
v Olomouci pre dlhú cestu. Odkedy mala pracovný úraz, na dovolenke ako rodina neboli. K veľkému

zhoršeniu zdravotného stavu u nej došlo v posledných dvoch rokoch, kedy tým, že nosí korzet, vplýva
to na platničky, ochrňuje jej pravá ruka a pravá noha, čo je uvedené aj v lekárskych správach. Potom, čo
MUDr. Zeman vyhotovil lekársky posudok, nejaký lekár zo sociálnej poisťovne uviedol, že jej zdravotný
stav sa už nezlepší, resp. má sa zmieriť s tým, že jej zdravotný stav sa bude len zhoršovať. Absolvovala
už dve operácie, s tým, že predpoklad ďalšej operácie už možný nebude. Má alergiu na lieky. Morfium

užíva v tabletkách 3-krát denne MST 100, ak sú bolesti veľké, tak Sevredol a ak sú neznesiteľné,
morfium vo forme injekcií, ktoré má vždy v kabelke pri sebe, aby jej ho bolo v prípade potreby možné
aplikovať,pretoževopačnomprípadesajejprudkozvýšikrvnýtlakapotomodpadne.Stupnicazávislosti
na morfiu je od 1 po 10, v súčasnosti má stupeň 9 závislosti na morfiu. Momentálne má už najvyššiu
dávku, táto sa jej postupne v priebehu rokov zvyšovala, odkedy presne uviesť nevedela. V minulosti
užívala dlhodobo v priebehu posledných rokov opiátové liečivá, ktoré sa odlišujú dávkou morfia v sebe,

pričom v súčasnosti užíva za posledné dva roky dávku formou tabliet aj injekcií. V skutočnosti jej nejde
tak o peniaze, stačilo by jej, keby si mohli kúpiť iné auto, do ktorého by mohla pohodlne si sadnúť a
vycestovať s ním na dlhšiu cestu. V súčasnosti majú desaťročné auto značky SUZUKI Ignis, ktoré jej to
neumožňuje. Tiež by si rada kúpila polohovateľnú posteľ, ktorá by jej uľahčila život a najmä by sa cítila
viac sebestačná a nemuseli by jej všetci okolo nej pomáhať, pretože v korzete musí aj spávať, pričom

by sa mohla polohovať na posteli aj sama a nikoho by k sebe v noci nemusela budiť.

34. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 23.7.2015 vo veci sp.zn. 18Cpr/3/2014 okrem
iného uviedol, že je nepochybné, že následkom pracovného úrazu došlo k najväčšej možnej miere
zásahu do života žalobkyne v mladom veku, ktorá i k dnešnému dňu je osobou v produktívnom veku,

ktorá pred úrazom netrpela žiadnymi vážnejšími ochoreniami a jej zdravotný stav tak, ako to vyplýva z
dokazovania, progreduje negatívnym smerom a je preto potrebné v zmysle účelu právnej normy, ktorá
pamätá na takéto prípady a dáva súdu možnosť, aby v prípadoch hodných osobitného zreteľa súd
spravodlivo rozhodol o navýšení náhrady za SSU, ktoré predstavuje sumu za lekársky posudok z roku
2014, pričom doteraz žalobkyni vyplatenú náhradu za SSU považoval za neprimerane nízku. Po novom

obodovaní SSU je možné opätovne žiadať navýšenie náhrady za SSU s tým, že progresia ochorenia
je novou škodou, s ktorou sa spájajú nové nároky na náhradu a s tým súvisiaci nárok na jej navýšenie
prostredníctvom súdu.

35. Zástupca žalovaného na pojednávaniach súdu sprvoti poukázal na to, že podľa § 7 vyhlášky č.

32/1965 Zb., o mimoriadnom zvýšení nároku na SSU môže rozhodnúť len súd. Hodnota bodu je 1 eur,
t.j. 30 Sk, pretože hodnota bodu 60 Sk, t.j. 2 eur, patrí výlučne len na tie pracovné úrazy, ktoré boli v
zmysle novelizácie vyhlášky č. 19/1999 Zb. spôsobené po účinnosti tejto novelizácie, t.j. po 1.4.1999,
čo v tomto prípade u žalobkyni nie je dané a preto jej patrí hodnota bodu 30 Sk. V skutočnosti žalovaný
plnil žalobkyni dvojnásobok a fakticky žalobkyňa žiada ďalší 200-násobok, čo je extrémne neprimerané.

36. V písomnom podaní zo dňa 14.9.2017, doručenom Krajskému súdu v Trenčíne, dňa 21.9.2017,
zástupca žalovaného uviedol, že Sociálna poisťovňa ústredie Bratislava rozhodnutím č. 37438-2/2014-
BA zo dňa 17.6.2014 odvolanie poškodenej v celom rozsahu zamietla a potvrdila rozhodnutie Sociálnej
poisťovne pobočka Prievidza č. 10134-12/2014-PD, zo dňa 7.4.2014, ktoré rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.6.2014. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava
podala poškodená na Krajský súd v Trenčíne žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia 1/číslo
37438-2/2014-BA zo dňa 17.6.2014 a 2/číslo 10134-12/2014-PD zo dňa 7.4.2014. Krajský súd v
Trenčíne rozsudkom č. 13S/155/2014-67, 3014200569 zo dňa 1.4.2015 zrušil rozhodnutie Sociálnej
poisťovne ústredie Bratislava podľa § 250j ods. 2, písm. c/ a d/ OSP a vec vrátil ústrediu na ďalšie

konanie. Proti rozhodnutiu Krajského súdu v Trenčíne sa Sociálna poisťovňa (ďalej aj len „SP“) ústredie
odvolala na NSSR, ktorý rozsudkom č. 9Sžso/184/2015, zo dňa 28.2.2017, ktorý sa stal právoplatným
dňa 23.3.2017, potvrdil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne (ďalej aj len „KSTN“) zo dňa 1.4.2015. dňa
10.5.2017 SP ústredie Bratislava vydala rozhodnutie č. 35616-18/2017-BA, ktoré sa stalo právoplatné a
vykonateľné dňa 16.5.2017, ktorým rozhodnutím bolo vyhovené odvolaniu poškodenej, zrušené vydané

rozhodnutie a vec vrátená SP pobočka Prievidza na nové prejednanie a rozhodnutie. V rozhodnutí je
tiež uvedené, že SP pobočka Prievidza vydá meritórne rozhodnutie v intenciách právneho názoru NSSR
prezentovaného v rozsudku NSSR. Z rozhodnutia vyplýva, že odvolací orgán SP ústredie Bratislava
sa stotožnil s právnym názorom KSTN a NSSR, ktorý v odôvodnení rozsudku č. 9Sžso/184/2015 nastrane 5 uviedol ,,vo vzťahu k výkladu pojmov sťaženie spoločenského uplatnenia a náhrada za sťaženie
spoločenského uplatnenia ide o dva rozličné pojmy. NSSR v tomto zmysle vyložil ust. §11 ods. 1 zákona
č. 437/2004 Z.z. v rozsudku sp.zn. 4Sžso/23/2008 zo dňa 28.4.2009 tak, že toto ust. predpokladá, že

podľa doterajších predpisov sa bude posudzovať len bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia ako
aj ich ohodnotenie podľa sadzieb stanovených v doterajších predpisoch nie však výška náhrady za
SSU. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potom potrebné v ďalšom konaní rešpektovať záväzný právny
názor uvedený v predmetných súdnych rozhodnutiach ako aj v rozhodnutí odvolacieho orgánu a o výške
náhrady za SSU sa rozhodovalo podľa zákona č. 437/2004 Z.z. a nie podľa vyhlášky. Rozhodnutím SP

pobočka Prievidza zo dňa 7.4.2014 bolo priznaných žalobkyni 1075 bodov vo výške 2 eurá za 1 bod v
sume 2150 eur, ktorá bola poukázaná dňa 10.7.2014 na bankový účet poškodenej. Náhrada za SSU v
sume 15566 eur bola určená ako súčin 1075 bodov a sumy 16,48 eur za 1 bod po odpočítaní sumy už
vyplatenej t.j. 17716 eur - 2150 eur. Náhrada za SSU bola priznaná žalobkyni rozhodnutím SP pobočka
Prievidza č. z ISUP: 1117017602, č. 18471-22/2017 - PD zo dňa 18.8.2017. spolu teda poškodenej bola
priznaná suma 17716 eur. pokiaľ v tomto konkrétnom prípade súdy ustálili, že výška náhrady za SSU

sa nebude posudzovať podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb., ale podľa zákona č. 437/2004 Z.z. znamená to,
že aj pri rozhodovaní v prípadoch osobitného zreteľa sa musí postupovať podľa zákona č. 437/2004
Z.z.. Tomu korešponduje aj systematické začlenenie právnej úpravy, týkajúcej sa rozhodovania súdu v
prípadoch osobitného zreteľa v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. pod časť upravujúcu výšku
náhrady za bolesť a výšku náhrady za SSU. V zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z., v prípadoch

hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za SSU zvýšiť najviac o 50
%. Teda v tomto konkrétnom prípade môže súd náhradu za SSU zvýšiť najviac o 8.858 eur. V zmysle
§ 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z., poškodený je oprávnený uplatniť nárok na náhradu za SSU na
súde, ak sa podal návrh na uzatvorenie dohody podľa odseku 1 a do 3 mesiacov od jeho podania sa
neuzatvorila dohoda podľa ods. 1 a neuspokojili sa nároky poškodeného. V zmysle § 6 ods. 3 citovaného

zákona, poškodený je oprávnený uplatniť nárok na náhradu za SSU na súde len v prípade, ak sa podal
návrh na uzatvorenie dohody o vyrovnaní a do 3 mesiacov od jeho podania sa neuzatvorila dohoda a
neuspokojili sa nároky poškodenej. Právomoc súdu rozhodovať v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004
Z.z. nastupuje len v prípade, ak sú splnené zákonné podmienky uvedené v citovanom ustanovení § 6
ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z.. Navrhol teda, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza sp.zn.

12Cpr/3/2015 zo dňa 3.4.2017 tak, že žalobu zamietne, resp. zastaví odvolacie konanie pre nedostatok
právomocí v zmysle § 9 CSP s tým, že žalobkyňu odkáže na postup podľa § 6 zákona č. 437/2004 Z.z..

37. Sociálna poisťovňa pobočka Prievidza vo svojom rozhodnutí zo dňa 18.8.2017, pod č.

18471-22/2017-PD, priznala žalobkyni podľa § 99 Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov, nárok na celkovú náhradu za SSU v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 23.9.1988
v sume 17.716 eur, určenej podľa § 5 zákona č. 437/2004 Z.z.. V zmysle § 99 v spojení s § 109 ods. 2
zákona č. 461/2003 z.z. určila, že žalobkyňa má nárok na výplatu náhrady za SSU v sume 15.566 eur
a súčasne, že nemá nárok na výplatu náhrady za SSU v sume 2.150 eur.

38. Na pojednávaní pred súdom dňa 18.6.2018 právny zástupca žalobkyne predložil súdu dôkaz - výpis
z účtu VÚB banky, ktorým preukázal, že žalobkyni dňa 10.7.2014 bola titulom SSU zaplatená suma
2.150 eur a dňa 10.10.2017 suma 15.566 eur. Takisto predložil súdu podací lístok zo dňa 12.6.2018,
ktorým preukázal, že žalobkyni dňa 10.7.2014 bola titulom SSU zaplatená suma 5.401 eur. Spolu tak

bola žalobkyni uhradená suma 23.117 eur.

39. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaniach súdu okrem iného predložil do spisu rôzne lekárske
správy, potvrdzujúce, že žalobkyňa i v súčasnosti navštevuje viacerých odborných lekárov, s tým,
že žalobkyňa bola z dôvodu akútnych bolestí a vysokého tlaku aj hospitalizovaná, odvezená rýchlou

zdravotnou službou. Takisto predložil súdu 2 lekárske správy podpísané MUDr. Vladislavom Smiechom
zo dňa 29.1.2016 a 5.2.2016, z obsahu ktorých vyplýva, že lekár v domácnosti žalobkyne žalobkyni
aplikoval opiáty.

40. Žalobkyňa na pojednávaniach súdu okrem iného uviedla, že sa jej zle hovorí, užila morfium. Od tej

doby, čo sa jej stal úraz, sa jej zdravotný stav stále zhoršoval, dostala sa až do súčasného štádia, keď
je absolútne odkázaná na niekoho, kto jej celodenne pomáha, pretože keď má veľké bolesti, odpadáva,
musí volať lekára, ten jej aplikuje morfium. Má problém aj s komunikáciou, užíva pri tom vysoké dávky
morfia. Užíva najsilnejšie morfium NST 100 už niekoľko rokov 2-krát denne. Keď jej nestačí dávkamorfia, užije aj morfiové injekcie, a ešte má aj dodatkové morfium, keď jej nestačia ani lieky a ani
injekcie. Nemôže sa hýbať, je 24 hodín denne v korzete. Keď chce ísť na toaletu, musí sa vyzliecť. Je
odkázaná na iných, nemôže riadiť auto, tŕpne jej noha. Vozí ju manžel, ktorý chodí všade s ňou. Majú

staršie auto, potrebovala by však auto, v ktorom by si mohla natiahnuť nohy, a priala by si špeciálnu
rehabilitačnú polohovateľnú posteľ, na ktorej by sa mohla rehabilitovať. Musí sa zmieriť s tým, že jej
stav už nebude lepší, vyššie uvedené veci však k svojej existencii potrebuje. Zo života už nemá nič.
Má malého vnuka, nikdy ho nepopestovala, nemôže s ním nič robiť a nikde ani ísť. Nemohla navštíviť
rodičov, keď jej zomrela sestra, nemohla ísť na jej pohreb a dcére ani nebola na svadbe. Má rodinu,

ktoré jej pomáha, je jej však na obtiaž. Vidí to na manželovi, ktorý by chcel vycestovať, avšak nemôže,
musí zostať s ňou. Odišiel predčasne z práce a zostal bez peňazí. Istý čas žili len z jej dôchodku. Keď
má veľké bolesti, býva agresívna a má to vplyv na celú rodinu, na susedov, na rodinu, závidí ostatným,
že idú na dovolenku, že si môžu kupovať pekné veci, ona má korzet, nemôže nič na seba pekné kúpiť.
V lete nemôže ísť na slnko, stále musí byť doma. V zime ju korzet zase chladí. Nemôže si zaviazať
topánky, lebo korzet má od pásu hore. Kvôli alergii nemôže absolvovať ďalšiu operáciu. Chcela ísť aj

do kúpeľov, poisťovňa jej však odpísala, že liečba je pre ňu nevhodná. Doma sa snaží cvičiť, niekedy
je jej lepšie, niekedy nie. Snaží sa robiť doma to, čo jej zdravotný tav dovolí, takmer všetko za ňu robia
však asistenti. Je to ponižujúce, keď musí ísť na toaletu, okúpať sa, vždy musí mať niekoho so sebou.
Chcela by niekedy si niekam zájsť, ale nedá sa jej. Vie, že žaluje vysokú sumu, v podstate však má
aspoň takú požiadavku, aby si mohla zabezpečiť pre seba polohovateľnú posteľ, túto je možné kúpiť za

sumu 7.000 eur, už na ňu však nárok nemá, pretože jej boli poskytnuté, resp. predplatené iné pomôcky,
ktoré v súvislosti s jej zdravotným stavom musí mať. Dostala príspevok na auto a na vyrovnanie všetkých
podláh v dome. Ráno si vezme lieky, 2 hodiny potom musí ležať. Majú rodinný dom, chodí na dvor kvôli
psovi. Má problém s pravou rukou a nohou, tŕpne jej. Keď jej je lepšie, ide s manželom autom aj do
mesta, napríklad niečo kúpiť. Je to individuálne. Niekedy ide a potom už ísť nemôže, musia sa vrátiť.

Na aute má označenie „ZŤP“ a s týmto autom môže zájsť aj tam, kde iní vodiči nemôžu parkovať. Doma
si zvykne pustiť televíziu. Ak jej je trošku lepšie, zoberie si notebook. Je to otrava, nuda a rozmýšľa
pol dňa o tom, ako si ľahnúť, aby mala menšie bolesti. Snaží sa doma urobiť nejaké práce, napr. keď
vypije kávu, zvykne umyť aj riad. Majú doma všetko prispôsobené jej zdravotným problémom, všade sa
dostane blízko. Niekedy leží, je to podľa okolností, niekedy leží aj celý mesiac a nepohne sa, musia sa

o ňu starať. S manželom žije sama v rodinnom dome. Doma zvykne variť aj manžel. Niekedy uvarí niečo
aj ona. Niekedy dokáže napr. naplniť práčku prádlom a takisto prádlo aj vybrať. Niekedy môže takéto
práce vykonávať, aj vyvesiť prádlo, niekedy však nie. Väčšinou tieto práce robiť nemôže. Nevysáva,
pretože sa nemôže v korzete zohnúť. Korzet nosí asi 8 rokov. V roku 2001 tento korzet ešte nemala. To
ešte chodila, vedela sa postarať o domácnosť a nebrala morfium. Vyššie dávky morfia začala užívať

pred 5-6 rokmi. Morfium užívala už v roku 2001, avšak nie v takých dávkach, ako v súčasnosti, vtedy
si morfium nepichala. Niekedy do mesiaca užije morfium 10-krát a niekedy 3-krát, naposledy to bolo
12-krát. Korzet v podstate má na sebe stále. Keď sa sprchuje a ide na WC, vtedy si ho musí dať dole.
Problém je v tom, že korzet ju drží, nemôže sa v ňom pohnúť, nemôže si zapnúť topánky a podobne.
Posledné 2 roky sa u nej prejavuje tŕpnutie pravej ruky a pravej nohy. Noha jej tŕpla v podstate vždy,

nie však tak, ako teraz, pokiaľ ide o ruku, táto jej začala tŕpnuť z dôvodu, že nosí korzet. Posledné 2
roky sa jej problémy s rukou a nohou zhoršujú. Najprv mala jednu asistentku, táto k nim dochádzala,
túto mala 2 roky, potom dostala výnimku na asistenta z rodiny, potrebovala niekoho z rodiny na intímne
veci, aby bol s ňou stále. Jej manžel robí v podstate všetko, sú spolu doma. Manžel ako jej asistent sa
zdržuje doma aj kvôli tomu, že majú záhradu a v záhrade sú včely. Druhá asistentka urobí rôzne veci v

domácnosti, nakúpi, uprace.... Má určené navštevovať ju 1,5 hod. denne, niekedy je dlhšie, chodí s ňou
aj na cintorín, je dôchodkyňa, býva neďaleko od nej a príde k nej podľa potreby kedykoľvek. V súčasnej
dobe číta menej, ako čítavala, má silné okuliare, na diaľku a aj na blízko, radšej si pozrie televíziu,
pretože pri čítaní ju zvykne bolieť hlava. Teraz by jej už príspevok na auto neposkytli, musela by byť
zamestnaná. Polohovateľná posteľ nie je ani poskytnuteľná. Psychiatričku MUDr. Hudecovú navštevuje

od roku 2002, keď začala brať opiáty. V súčasnej dobe užíva silné antidepresívna. U psychiatria sa liečila
aj v minulosti a je pravda, že s tragickou smrťou svojej dcéry sa vyrovnávala len postupne, táto tragická
udalosť mohla v minulosti ovplyvniť jej psychický stav. V podstate celá rodina sa jej zdravotnému stavu
musí prispôsobiť, musia jej pomáhať. Problém je aj v tom, že to už nezvláda psychicky jej manžel, nikam
nechodia, chcel by aj niekde vycestovať, od úrazu neboli na dovolenke. Chcel by byť aj s kamarátmi,

chceli by mať chatu, zmeniť prostredie, ale nie je to možné. Keby mala polohovateľnú posteľ, bola by to
pre ňu veľká pomoc, mohla by sama vstať, snaží sa, ako môže, kvôli korzetu sa nemôže zohnúť. Manžel
bol pred rokom aj na operácii kolena, zostal doma, kým však neodišiel do predčasného dôchodku, bolv podstate bez príjmu. Zostali úplne bez peňazí, resp. žili len z jej dôchodku, z ktorého podstatná časť
sa minula na jej lieky. Syn žije v Českej republike a ich dcéra má tiež svoju domácnosť.

41. Z výpovede svedka Miroslava Petráša, manžela žalobkyne, vyplynulo, že od úrazu nechodia ako
rodinadoprírody,nadovolenku,abysažalobkyňanecítilaosamelá.Domácnosťsazvládavďakapomoci
detí. Sú však práce, ktoré môže vykonávať len on sám. Musel skončiť v práci kvôli zdravotnému stavu
manželky. Je to asi 5 rokov dozadu, mal vtedy 58 rokov. Keď sa zdravotný stav manželky zhoršoval,
musel sa starať o celú domácnosť, varil, takisto pomáhal pri hygienických návykoch žalobkyne,

nakupoval, staral sa o manželku - chodí s ňou po doktoroch, doktor chodí aj k nim domov. Od úrazu sa
zdravotný stav jeho manželky len zhoršoval. Zo začiatku to také zlé nebolo, teraz už nemôžu ísť nikde,
napr. na dovolenku, venovať sa iným aktivitám. Všetko je na ňom, on sa musí o všetko starať. Manželka
by potrebovala nejakú polohovateľnú posteľ, takisto nejaké auto, do ktorého by si mohla riadne sadnúť
- s nejakým vyšším sedadlom. Všetko doma nerobí, chodí k nim opatrovateľka - pani Jankulárová, nie
však každý deň, 3-4-krát do týždňa, niekedy môže byť u nich 1,5 hodinu a niekedy 2 hodiny, niekedy

sa zdrží dlhšie, keď robí s oknami, alebo so záclonami. On sám pomáha manželke aj pri obliekaní,
pri osobnej hygiene, v ďalších bežných veciach, takisto varí. Jeho manželka sa v podstate zvykne len
poprechádzať po záhrade, ísť na cintorín s pani L., v podstate nerobí žiadne práce, nemôže ani vnúča
vo veku 4 rokov popestovať. Manželka sem-tam utrie prach, porobí len „také drobnosti“. Osem, resp.
desať rokov je to so žalobkyňou tak, ako je to v súčasnosti. Manželka neriadi auto, všade ju vozí on.

Žalobkyňa občas urobí kávu, polievku....

42. Z výpovede svedkyne Jolany L. mal súd zistené, že ako asistentka žalobkyne navštevuje jej
domácnosť, kde jej chodí pomáhať asi 4-5 rokov, podľa potreby, väčšinou po 10,00 hodine, pretože
ráno žalobkyňa berie lieky. Pomáha jej obliecť, idú spolu na prechádzku, von do obchodov. Takisto

podľa potreby jej doma zvykne upratovať, žehliť, umývať okná, vykonáva ďalšie domáce práce. Osobnú
hygienu zabezpečuje žalobkyni viac menej jej manžel. Zvykne jej chodiť po lieky, takisto zvykne chodiť
so žalobkyňou k jej dcére, je vodička a má auto. O jej zdravotnom stave veľa nevie, nezvyknú sa o tom
baviť. Párkrát prišla k žalobkyni v čase, keď bol u nej aj doktor Smiech, aby jej dal injekciu. Myslí si, že za
tých 5 rokov sa stav žalobkyni zhoršil, niekedy sa u žalobkyni zdrží dlhšie, niekedy kratšie, v závislosti od

toho, ako sa cíti. Asi rok až dva roky je zdravotný stav žalobkyne horší. Vie to podľa toho, že keď prišla za
žalobkyňou okolo 10,00 hod., niekedy istý čas aj preležala. Predtým to tak nebolo. Chodieva k žalobkyni
dosť často, niekedy je to každý deň, niekedy sa lepšie cíti, vykompenzuje si tým nejaké činnosti, ktoré
trvajú dlhšie, väčšie upratovanie, umývanie okien a podobne. Keď je so žalobkyňou, v podstate chodia
na prechádzky obdeň. Zvyknú chodiť na cintorín, ktorý je z miesta bydliska žalobkyne vzdialený jeden

až dva kilometre. Keď idú pešo, cesta im trvá hodinu a naspäť ďalšiu hodinu, ide o cestu do kopca,
väčšinou však na cintorín chodievajú autom. Keď idú na cintorín peši, zvyknú chodiť pomaly, zvyknú si
posedieť aj na lavičke. Žalobkyňa je väčšinou vonku so psami, alebo pri včelách, v byte ju nevidí robiť
nič. V záhrade žalobkyňa väčšinou len sedí. Záhrada, ktorú majú, je celá zatrávnená. Záhradku zvykne
kosiť pán P. Žalobkyňu v poslednom čase nevidela riadiť motorové vozidlo. Naposledy to bolo asi pred

3 rokmi. Žalobkyňa sa dokáže sama učesať, umyť si zuby, ale pri sprchovaní a v podobných veciach jej
zvykne pomáhať manžel. Žalobkyni varí zvyčajne ona a pán P. dokončí jedlo. Žalobkyňa variť nezvykne.
Podľa rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny by mala navštevovať domácnosť žalobkyne 38
hodín mesačne, je to niečo cez 1 hodinu denne, chodí k nej nepravidelne, niekedy je tam dlhšie, iný deň
kratšie, niekedy takisto ani do domácnosti žalobkyne nepríde, pokiaľ to nie je nutné. Zvykne žalobkyni

zavolať, resp. pred tým, ako k nej príde, sa s ňou dohodne.

43. Zástupca žalovaného na pojednávaniach pred súdom (do vyhlásenia pôvodného rozsudku vo veci
samej v apríli 2017) poukázal na to, že žalobkyni bol priznaný mimoriadny nárok už v súvislosti s
rozhodovaním tunajšieho súdu sp. zn. 5C/90/1999 zo dňa 21.10.1999 v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/41/2000, keď jej bol priznaný celkovo nárok na 14- násobok a to vo výške
189.000 Sk pri hodnote bodu 15 Sk. Na základe znaleckého posudku znalca MUDr. Mariána Kováčika
jej bolo obodované takmer maximálne bodové ohodnotenie a to z rozpätia do 1000 bodov, kedy jej
znalec priznal počet bodov 900. Z uvedeného vyplýva, ako aj z predmetného odôvodnenia citovaných
rozsudkov, že už v roku 1999, t. j. pred viac ako 18 rokmi, bolo SSU u žalobkyni veľmi výrazné. Tomu

korešponduje aj skutočnosť, že fakticky znaleckým posudkom MUDr. Zemana, jej bolo priznaných len
100 bodov, teda dobodovanie na maximum 1000 bodov z najzávažnejšej položky 302f - poúrazové
obmedzenie hybnosti chrbtice. Vzhľadom na túto skutočnosť, žalovaný plnil žalobkyni sumu 2.150 eur
a to ako súčin počtu bodov 1075 a sumy 1 euro, ktorá bola zvýšená s poukazom na § 7 ods. 2 až namožný dvojnásobok, s poukazom na to, že pracovný úraz žalobkyni bol spôsobený 23.9.1988, výška
odškodnenia je určená s poukazom na čl. 2 vyhlášky zavedený vyhláškou č. 47/1995 Z.z. s účinnosťou
od 1.4.1995 sumou 30 Sk, t.j. 1 euro za jeden bod. Už v súvislosti s desaťročiami ustálenou judikatúrou

NSSR bolo potrebné skúmať takzvanú podstatnú zmenu pomerov od obdobia, kedy žalobkyni bola
prvýkrát zvýšená náhrada za SSU. Ako už bolo zdôraznené, veľký rozsah následkov bol u nej prítomný
už v roku 1999, a túto skutočnosť pripustil aj v konaní vypočutý svedok, ktorý už uviedol, že od začiatku
to bolo zlé. Poukázal tiež na mieru funkčnej poruchy v rozsahu 60% stanovenú úradom práce, keď
takáto miera funkčnej poruchy sa napr. stanovuje pri bežných chorobách, ako sú choroby z povolania, z

vibrácii alebo z DNJZ. Žalobkyňa si fakticky uplatňuje ďalší 200-násobok titulom mimoriadneho zvýšenia
náhrady za SSU, pričom takéto zvýšenie je podľa názoru žalovaného mimoriadne extrémne. Poukázal
tiež aj na čiastočné rozpory vo výpovediach žalobkyne a svedka U. P. a na lekársku správu MUDr.
Hudecovej, ambulantného psychiatra, ktorá uviedla, že zhoršenie psychického stavu žalobkyne nastalo
v súvislosti s tragickým úmrtím jej dcéry. Ďalšie položky obodované v zmysle vyhlášky, teda okrem už
spomínanejnajzávažnejšejpoložkysúfaktickynadolnejhranicibodovéhorozpätia,čotaktiežpoukazuje

na nevýraznosť obmedzení v súvislosti s tým.

44. Na pojednávaní pred súdom dňa 18.6. 2018 právny zástupca žalobkyne na podanej žalobe
zotrval. Uviedol tiež, že pokiaľ už bola určená náhrada za mimoriadne SSU vo výške 14-násobku
základného počtu bodov zistených lekárom a žalovaná v odvolaní túto skutočnosť nenamietala, je

táto výška už súdom právoplatne stanovená a z tejto by mal súd vychádzať aj v novom rozhodovaní
o mimoriadnom zvýšení SSU u žalobkyne. Preto majú za to, že nárok žalobkyne predstavuje súčin
bodového ohodnotenia 1075 bodov x 14-násobok x hodnota jedného bodu 16,48 eur, čo v skutočnosti
predstavuje sumu 248.024 eur. Trvajú však na žalobe len vo výške pôvodne žalovanej istiny 212.850 eur
pri zohľadnení už vyplatenej sumy 5.401 eur. Žalovaná si teda v konaní uplatňuje ešte nárok o zaplatenie

sumy 207.449 eur.

45. Na pojednávaní pred súdom dňa 18.6. 2018 právny zástupca žalovanej takisto uviedol, že súd v
danejvecinerozhodujeoakomsinásobkuzákladnéhopočtubodov,alerozhodujeosume,ktorúpriznáva
titulom mimoriadneho zvýšenia SSU. Je nesporné, že žalobkyni bola titulom základnej náhrady SSU

uhradená suma 17.716 eur a titulom mimoriadnej náhrady SSU suma 5.401 eur. V súlade so záväznými
právnymi názormi vyšších súdov, musí tunajší súd vo veci postupovať podľa § 5 ods. 5 zákona č.
437/2004 Z.z., v zmysle ktorého môže súd náhradu zvýšiť najviac o 50%. 50% z priznanej základnej
náhrady predstavuje sumu 8.858 eur, z ktorej už bola titulom mimoriadneho zvýšenia SSU vyplatená
suma 5.401 eur. V prípade, že by súd zvýšil náhradu SSU o maximum zákonne možnej náhrady, mohol

by rozhodovať o sume 3.457 eur, čo je rozdiel medzi uvedenými sumami, Do pozornosti súdu však dali,
že žalobkyňa má najzávažnejší následok SSU podľa položky 302 f - poúrazové obmedzenie hybnosti
chrbtice dobodované na maximum len o 100 bodov, pričom už v súvislosti s predchádzajúcim konaním
sp. zn. 5C/90/1999 bola znaleckým posudkom priznaný počet bodov 900. Z uvedeného vyplýva, že
podstatný rozsah následkov vyjadrený 900 bodmi už bol u žalobkyni odškodnený. poukázal tiež na to,

že za takmer 14 rokov nebola na tunajšom súde ešte nikomu priznaná mimoriadna náhrada za SSU v
maximálnej výške, teda zvýšená oproti základnej náhrade o 50%.

46.Žalobkyňanapojednávanípredsúdomdňa18.6.2018predložilasúduviaceroaktuálnychlekárskych
správ, ktorými deklarovala zhoršenie svojho zdravotného stavu od času posledného rozhodovania vo

veci samej, s tým, že väčšinu času by mala tráviť na lôžku. Uviedla, že sa jej veľmi zhoršil zdravotný stav
kvôli liekom, ktoré berie. Nevládze od posledného rozhodovania sa u nej podstatne zhoršil zrak a má
tak veľké bolesti, že už nerobí v podstate nič. Kvôli bolesti užíva denne veľké dávky morfia a je stále na
niekom závislá. Zdravotný stav sa u nej bude len zhoršovať. Zdravému človeku sa zdá jej finančný nárok
vysoký, ona však tieto peniaze potrebuje k tomu, aby prostredníctvom nich čiastočne kompenzovala

svoj zdravotný handicap napr. nejakými rehabilitačnými pomôckami, autom, rehabilitačnou posteľou a
inými vecami..

47. Od 1.1.2004 nadobudol účinnosť zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorý zrušil okrem
iného aj § 198 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, podľa ktorého mal zamestnanec, ktorý utrpel pracovný

úraz, alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania, nárok voči zamestnávateľovi na poskytnutie
náhrady za bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia. V zmysle zákona o sociálnom poistení
je náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia dávkou sociálneho poistenia, ktorú vypláca
poškodeným Sociálna poisťovňa (§ 178 ods. 1 písm. d/ zákona o sociálnom poistení).48. Z vyššie uvedených dôvodov nebol pasívne legitimovaným subjektom na strane odporcu bývalý
zamestnávateľ žalobkyne, ktorý svoju objektívnu zodpovednosť za pracovný úraz u žalobkyni uznal, ale

Sociálna poisťovňa.

49. Podľa § 99 citovaného zákona, poškodený má právo na náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu.

50. Podľa § 259 zákona č. 461/2003 Z.z,. o sociálnom poistení, v konaniach o nárokoch na dávky a
ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku
z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo
chorobou z povolania ..., ktoré vznikli pred 1.1.2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne
rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky náhrady škody spôsobenej pracovným
úrazom alebo chorobou z povolania, alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1.1.2004, aj

keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne
podľa predpisov účinných do 31.12.2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.

51. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za SSU, pri určení výšky
náhrady za bolesť a výšky náhrady za SSU sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť

alebo SSU ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

52. Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za SSU, v prípade
hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za SSU zvýšiť najviac o 50%.

53. Vychádzajúc z ust. § 6 zákona č. 437/2004 Z.z., poskytovateľ náhrady a poškodený môžu uzatvoriť
dohodu o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorá musí mať písomnú formu.

54. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z., poškodený je oprávnený uplatniť nárok na náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia na súde, ak sa podal návrh na uzatvorenie dohody podľa odseku 1

a do troch mesiacov od jeho podania sa neuzatvorila dohoda podľa odseku 1 a neuspokojili sa nároky
poškodeného.

55. Odvolací súd vo svojom uznesení okrem iného uviedol, že nárok na náhradu škody za sťaženie
spoločenského uplatnenia (tiež jeho zvýšenie) podľa zákona č. 437/2004 Z. z. je svojou povahou

občianskoprávnym nárokom, pričom právna úprava v zmysle § 6 ods. 3 citovaného zákona kladie
význam aj na podanie návrhu na uzatvorenie dohody zo strany poškodeného, čím podmieňuje
jeho právo uplatniť nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde. Tento návrh
na uzatvorenie dohody je jednaním medzi poškodeným účastníkom na jednej strane a povinným
subjektom na strane druhej, ktoré má za cieľ dosiahnuť zmier, teda vo svojej podstate mimosúdne

vyriešenie veci, teda jeho zmyslom je predchádzať súdnym sporom. Keďže v citovanom zákone nie
je ustanovenie, ktoré by spôsob podania tohto návrhu na uzatvorenie dohody priamo upravovalo,
tento návrh nemusí byť prísne formálny a v kladnom prípade jeho akceptáciou môže dôjsť k dohode, v
zmysle ktorej dochádza buď k úplnému, alebo aspoň čiastočnému uspokojeniu nároku. V prípade, ak do
troch mesiacov od jeho podania nedôjde k uzatvoreniu dohody a neuspokoja sa nároky poškodeného,

môže sa poškodený domáhať priznania nároku, alebo jeho neuspokojenej časti žalobou na súde
(§ 6 ods. 3 zákona). Podanie návrhu na uzatvorenie mimosúdnej dohody, je teda iba procesnou
podmienkou pre uplatnenie nároku na súde. V prípade, ak poškodený uplatní nárok na súde bez
predchádzajúceho podania návrhu na mimosúdnu dohodu, nemôže súd jeho žalobu pre nedostatok
splnenia tejto podmienky zamietnuť, ani bez ďalšieho konanie zastaviť, ale správne má poškodeného

vyzvať na odstránenie nedostatku tejto podmienky so stanovením primeranej lehoty (§ 128 ods. 1
CSP). Iba v tom prípade, ak by napriek tomu nebol odstránený nedostatok uvedenej podmienky, ktorý
treba hodnotiť ako nedostatok procesnej podmienky, mal by súd postupovať podľa úpravy CSP o
zastavení konania (§ 161 ods. 1 CSP), neprichádza však do úvahy z tohto dôvodu žalobu zamietnuť.
V prípade podania návrhu na mimosúdnu dohodu v rámci už prebiehajúceho súdneho konania, mal by

súd vyčkať do skončenia lehoty uvedenej v § 6 ods. 3 citovaného zákona, či nedôjde k uzatvoreniu
dohody a následnému uspokojeniu nárokov. Z hľadiska posúdenia splnenia podmienky uvedenej v
ust. § 6 ods. 3 cit. zákona vo vzťahu k okolnostiam v posudzovanej veci je však potrebné pozornosť
upriamiť na cieľ, ktorý zákon sledoval ustanovením o podaní návrhu na uzatvorenie mimosúdnejdohody, ktorým nepochybne bolo vyvolať zmier, či jednanie s výsledkom mimosúdneho usporiadania
nároku, za účelom predísť tak súdnemu sporu. Metóda výkladu citovaného ustanovenia teda nie je
určená iba jeho predmetom, ale aj jeho zmyslom, funkciou. K aplikácii práva nemožno z hľadiska

jeho opodstatnenosti pristupovať formalisticky bez toho, aby súd vzal do úvahy podstatu, zmysel a
funkcie inštitútu mimosúdnej dohody, tiež povahu uplatneného nároku vo vzťahu k odmietavému
stanovisku žalovanej k uplatnenému nároku v danom konaní a tiež k tomu, že tento naviac samotná
žalovaná právne podriadila režimu Vyhl. č. 32/1965 Zb., ktorý splnenie takejto procesnej podmienky
pre uplatnenie nároku na súde nevyžadoval. Každý súd pri svojom rozhodovaní by mal mať na zreteli

základný účel konania - poskytnutie spravodlivej ochrany subjektívnym právam účastníkov. Ústavne
články o súdnej ochrane (čl. 46 a nasl.), čl. 6 Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd
spolu s procesným kódexom predstavujú všeobecné požiadavky spravodlivého procesu . Vzťah práva
a spravodlivosti načrtol Český Ústavný súd, keď v jednom zo svojich nálezov uviedol: „súd musí nielen
rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí
byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov ktoré sú mechanicky

a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho, ktorého záujmu chráneného príslušnou
normou”. Rovnako Ústavný súd SR opakovane pri svojej rozhodovacej činnosti pripomína potrebu
uprednostňovania materiálneho poňatia právneho štátu, ktoré spočíva okrem iného na interpretácii
právnychpredpisovzhľadiskaichúčeluazmyslu,pričompririešení(rozhodovaní)konkrétnychprípadov
sa nesmie opomínať, že prijaté riešenie (rozhodnutie) musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne

ponímanej spravodlivosti (m. m. IV. ÚS 1/07, IV. ÚS 75/08, I. ÚS 57/07, I. ÚS 82/07, IV. ÚS 182/07),
pretože formálne poňatie právneho štátu - formálny výklad práva, môže totiž v konkrétnych súdnych
konaniach viesť k rozhodnutiam, ktoré budú v zjavnom rozpore s účelom a zmyslom príslušnej právnej
úpravy a v konečnom dôsledku môžu v súdnych konaniach spôsobiť porušenie práva na spravodlivý
proces (III. ÚS 502/2011). Z hľadiska vyššie uvedených princípov odvolací súd aj nastolenú otázku

posudzoval a dospel k záveru, že je zrejmé, že zmysel a účel ust. § 6 ods. 3 cit. zákona spočívajúci
v umožnení žalovanej ako povinnej z daného vzťahu plniť mimosúdne žalobkyni s cieľom predísť
sporu, nemôže byť naplnený. Od doby, ako žalovaná prevzala žalobu, uplynuli nielen tri mesiace,
počas ktorých by mal súd vyčkať pokiaľ by v dôsledku správne zvoleného postupu podľa (§ 128 ods. 1
CSP) vyzvala žalobkyňa na zaslanie takejto výzvy žalobkyni, ale uplynuli tri roky a postoj žalovanej k

uplatnenému nároku sa žiadnym spôsobom nezmenil, táto plnenie z jej strany z hľadiska uplatneného
nároku v rozsahu požadovanom žalobkyňou naďalej odmieta. Keďže je tak jednoznačné, že zmysel a
účel ust. § 6 ods. 3 cit. zákona nemôže tak byť naplnený, pričom žalovaná jednoznačne najneskoršie od
doby ako jej bola doručená žaloba má vedomosť akého nároku sa žalobkyňa domáha (aj čo do základu
aj čo do výšky), bez akejkoľvek mimosúdnej akceptácie tohto nároku z jej strany, či pokusu o mimosúdne

vyriešenie sporu, bolo by podľa názoru odvolacieho súdu neudržateľným formalizmom a odopretím
spravodlivosti vo vzťahu k právam žalobkyne neprejednať a vecne nerozhodnúť o ňou uplatnenom
nároku. Podľa názoru odvolacieho súdu, za daných okolností, ak by aj bol dôvodný záver o aplikácii
dotknutého zákonného ustanovenia z hľadiska procesného postupu, bolo by potrebné považovať
doručením žaloby žalovanej, procesnú podmienku vyplývajúcu z ust. § 6 ods. 3 cit. zákona za splnenú a

ani samotná skutočnosť, že žalovaná výšku náhrady v zmysle jej prvotného rozhodnutia ( t. č. už podľa
jej tvrdenia zrušeného) posúdila podľa nesprávneho právneho predpisu a nahradila ho rozhodnutím
novým, v zmysle ktorého výšku náhrady posúdila podľa zákona č. 437/2004 Z.z.), nezakladá dôvod na
žalovanou požadovaný postup podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia opodstatňujúci záver
o nesplnení tejto procesnej podmienky s následkom zastavenia konania, pretože takýto postup podľa

názoru odvolacieho súdu by mal za následok porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy SR z ktorého vyplýva, že
každý sa môže domáhať zákonom stanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom
súde a popieral by vzhľadom na okolnosti prípadu zmysel a účel tejto právnej úpravy.

56. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie

spoločenského uplatnenia účinného od 1.8.2004, na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v
dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona a ak ide o chorobu z povolania, z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú
doterajšie predpisy.

57. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje vtedy, ak má choroba, resp. ujma na
zdraví preukázateľne trvalé a výraznejšie nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného, na
uspokojovanie jeho životných, spoločenských potrieb, resp. úloh. Výška odškodnenia závisí okrem
lekárskeho hodnotenia aj od posúdenia predpokladov, ktoré mal poškodený pre uplatnenie v živote, vspoločnosti a pri voľbe povolania, a ktoré sú poškodením obmedzené alebo stratené. Vychádza sa z
individuálnych predpokladov poškodeného, pričom náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia má
byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju.

58. Z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 2Cdo 308/2006, 10Cdo 197/2005)
vyplýva, že samotné obodovanie sťaženia spoločenského uplatnenia nezakladá samo osebe nárok na
zvýšenie náhrady za sťažené spoločenské uplatnenie. Druhým predpokladom musia byť dôvody hodné
osobitného zreteľa na strane poškodeného, v danom prípade žalobkyne pre uplatnenie v živote a v

spoločnosti.

59. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že od času predchádzajúceho posúdenia sťaženia
spoločenského uplatnenia u žalobkyne v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 5C/9/99, došlo
jednoznačne k ďalším obmedzeniam v osobnom, rodinnom a spoločenskom živote na strane žalobkyne.

60. Je pravda, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 5C/9/99 bola žalobkyni priznaná
náhrada za SSU v celkovej výške 189.000 Sk, suma ktorá predstavuje 14-násobok základného počtu
obodovaného SSU (900 bodov) pri sume 15 Sk za bod podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb..
Rozsudok tunajšieho súdu z 21.10. 1999 v spojení s rozsudkom krajského súdu zo dňa 21.2. 2001
nadobudol právoplatnosť dňa 30.5. 2001. Pri vyššie uvedenom odškodnení súd zohľadnil, že žalobkyňa

utrpela pracovný úraz v mladom veku, keď mala 3 maloleté deti, ktoré boli v dôsledku jej úrazu odkázané
nie na starostlivosť matky, ale túto jej úlohu musel nahrádzať manžel, poprípade iný člen domácnosti.
Žalobkyňa bola obmedzená v dôsledku úrazu z plnenia si materských povinností a tiež z každodenných
radostí, ktoré matky pri výchove detí majú. Došlo k zmene jej zapojenia sa v rodinnom, manželskom,
kultúrnom i pracovnom živote, k podstatnému obmedzeniu plnenia jej bežných úloh, ktoré mala pred

pracovným úrazom. Súd zohľadnil i to, že dôsledky pracovného úrazu žalobkyňa ale i jej rodina bude
znášať po celý život, pretože jej zdravotný stav je naďalej vážny, a nie je ani predpoklad jeho zlepšenia.
Žalobkyňa už v tom čase bola plne invalidná, odkázaná na pomoc iných osôb v bežnom živote. Bola
praktickyvylúčenázkultúrnehoašportovéhoživota.Obmedzenábolapriplnenídomácichpotriebrodiny,
ktoré žena bežne vykonáva denne sama. Išlo o rodinu, ktorá trávila voľný čas spolu tak, že rodičia s

deťmi chodili do prírody, cestovali, cez voľné dni trávili čas na chate. Chatu v horách musela žalobkyňa
predať, pretože cestovanie na ňu bolo vylúčené, pretože je odkázaná na pomoc členov rodiny aj v
každodennom bežnom živote. Celá rodina od úrazu nechodí spolu na dovolenku a všetci členovia rodiny
sa prispôsobujú životnému štýlu žalobkyne po úraze. Následkom bolesti chrbtice je veľmi obmedzený a
niekedy celkom znemožnený intímny život s manželom. V oblasti záujmov bola nútená skončiť s celou

rodinou využívanie voľného času turistikou, cestovaním, pobytom na chate. Rada číta, táto zábava je
jej umožnená a preto aj finančné prostriedky, ktoré mali byť žalobkyni poskytnuté za SSU mali prispieť k
zľahčeniu jej života, nákupu kníh a prípadne k základu na šetrenie finančných prostriedkov na zakúpenie
motorového vozidla, ktoré by sa dalo prerobiť na ovládanie rukami.

61. Od posledného obodovania SSU u žalobkyni došlo k ďalšiemu SSU v jej osobnom a rodinnom živote.
Z dôvodu zhoršovania zdravotného stavu bola miera funkčnej poruchy u žalobkyni určená najprv v roku
2001 v rozsahu 50% a v súčasnosti, podľa komplexného posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
zo dňa 25.03.2014, je miera funkčnej poruchy u žalobkyni 60%, pričom je už odkázaná na sprievodcu

a osobnú asistenciu (od 1.4. 2014 má žalobkyňa dvoch osobných asistentov). Z ťažkého zdravotného
postihnutia vyplývajú pre žalobkyňu viaceré sociálne dôsledky. V oblasti mobility a orientácie je už
mobilná iba v sprievode inej fyzickej osoby. Má zníženú pohybovú schopnosť v dôsledku instability
a neuropatickej bolesti, z dôvodu instability je odkázaná na používanie korzetu, ktorý ju podstatným
spôsobom obmedzuje v osobných úkonoch (napr. v umývaní, pri toalete, uväzovaní topánok z dôvodu,

že sa v korzete nemôže zohýnať), nie je schopná premiestniť sa k vozidlám verejnej dopravy osôb a
k prostriedkom železničnej dopravy, nastupovať a vystupovať z nich, udržať sa v nich počas jazdy a
zvládnuť inú situáciu vo vozidlách verejnej hromadnej dopravy a v prostriedkoch železničnej dopravy. Z
týchto dôvodov je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, pričom nezvláda
cestovanie na väčšie vzdialenosti. V oblasti komunikácie je u žalobkyni tiež už čiastočne narušená

schopnosť komunikácie z dôvodu agorafóbie a v kontakte so spoločenským prostredím je odkázaná na
sprievod inej osoby. Aj v oblasti sebaobsluhy je žalobkyňa odkázaná na osobnú asistenciu, a to dokonca
pri takých úkonoch, ako je umývanie, kúpanie, obliekanie a vyzliekanie, podávanie liekov, nakupovanie,
pomoc pri domácich prácach a pri pomoci pri akútnom ochorení. V tejto oblasti je odkázaná na osobnúasistenciu v rozsahu 831 hodín v kalendárnom roku. Hoci je žalobkyňa ešte stále v produktívnom
veku, dlhodobo v dôsledku pracovného úrazu je vo všetkých oblastiach života výrazne čoraz viac
obmedzovaná, neustále sa zhoršujúce dôsledky úrazu sa u žalobkyni prejavujú stále viac výraznejším

znížením kvality jej osobného, rodinného, manželského ale aj spoločenského života. Z predloženej časti
zdravotnej dokumentácie žalobkyne je zrejmé, že jej zdravotný stav sa v dôsledku úrazu stále zhoršuje
i napriek pravidelnej intenzívnej liečbe a dodržiavaniu liečebného režimu, čo bude mať doživotné
nepriaznivé dôsledky na všetky jej životné úkony, uspokojovanie jej životných a spoločenských potrieb.
Od úrazu trpí výraznými vertebrogennými ťažkosťami, pre ktoré je opakovane liečená neurológom

a neurochirurgom. Postihnutie chrbtice si vyžiadalo operačné riešenie, no operácia ani následná
reoperácia nevyriešili zdravotný stav žalobkyne. Žalobkyňa má značne obmedzenú pohyblivosť chrbtice
(driekovo krížovej časti), tento stav sa však nedá operačne riešiť (správa z Neurochirurgického konzília
z Neurochirurgickej kliniky FNsP v Bratislave zo dňa 15.11.2005), trpí instabilitou chrbtice s potrebou
nosenia korzetu, nedokáže dlhšiu dobu stáť a ani sedieť, trpí poruchami citlivosti oboch dolných končatín
(viacej pravej), čo u nej spôsobuje poruchu mobility, musí používať francúzsku barlu, známky paraparézy

sú na oboch končatinách, v dôsledku čoho zakopáva do prekážok. Od roku 2001 je žalobkyňa zdravotne
ťažko postihnutou osobou, od roku 2002 navštevuje pre pretrvávajúcu bolestivú poruchu s depresívnymi
príznakmi a abuzom opiátových analgetík v súvislosti s komplikáciami úrazového stavu z 23.9.1988,
psychiatričku, pričom zhoršenie stavu u žalobkyne nastalo po tragickej smrti jej dcéry, z dôvodu ktorého
má preto ordinovanú kombinovanú antidepresívnu liečbu. Od roku 2009 je žalobkyňa obťažovaná aj

pravidelnými návštevami psychológa pre depresívnu symptomatiku ťažšieho stupňa pri chronifikovanej
bolesti abuze opiátových analgetík a následných komplikácii po úraze. Okrem sedatívneho účinku
liekov sa u nej rozvinula závislosť na týchto liekoch a v prípadoch nepodania vznikajú závažné stavy
- abstinenčný syndróm (stavy rýchlej srdcovej činnosti, slabosti). Postupne sa u nej rozvinula alergia
na viacero druhov liekov, ktorá komplikuje liečebné možnosti, pri veľkých bolestiach je jej lekárom v jej

domácomprostredíaplikovanémorfium.Veľkébolestizvyšujúžalobkynikrvnýtlak,čojupriamoohrozuje
na živote s rizikom vzniku infarktu myokardu alebo náhlej mozgovej príhody. Trpí tiež hypertonickými
krízami, ochorením pečene, ktoré je spôsobené užívaním liekov, v dôsledku poruchy citlivosti trpí
poruchami vyprázdňovania. Porucha citlivosti sa prejavuje aj v genitálnej oblasti so všetkými dôsledkami
na osobný (sexuálny) život žalobkyne. Chronická bolesť ovplyvňuje jej psychický stav natoľko, že je u

nej prítomná porucha myslenia, vyvolaná práve touto bolesťou. Trpí depresívnym syndrómom z dôvodu
beznádeje pre nemožnosť ďalšej liečby s pocitmi utrpenia a komplexov pre nemožnosť uspokojenia
základných životných potrieb. Tento stav je dlhodobý a akékoľvek zlepšenie je len zdanlivé (napríklad
vplyvom liekov), nerieši však základné postihnutie a je nepredvídateľný.

62. Z vyššie zisteného skutkového stavu je zrejmé, že zdravotný stav žalobkyne sa i naďalej
zhoršuje a bezprostredne výrazne vplýva na zhoršenie mobility, psychického stavu, zhoršenie bolestí,
sebastarostlivosti a aj ochorenia kardiovaskulárneho aparátu s počínajúcimi degeneračnými zmenami
na mozgových bunkách na vaskulárnom podklade a to aj napriek intenzívnej liečbe chronickej
nestíšiteľnej bolesti. Kým v minulosti žila bežným rodinným a spoločenským životom a všetky osobné

záležitosti si vedela vybaviť sama, v súčasnosti sa žalobkyňa cíti byť príťažou pre svoju rodinu, nemôže
chodiť s rodinou na výlety, do spoločnosti, nemôže sa riadne postarať o potreby rodiny, všetok čas
trávi doma, nedokáže vykonať žiadne domáce práce, naopak, je odkázaná na pomoc iných osôb, aj
pri najelementárnejších úkonoch - obliekanie, hygiena, podávanie liekov....., trpí poruchou mobility -
nedokáže si sama ľahnúť, vstať, použiť toaletu ....., je takmer izolovaná od spoločenského života, izoluje

sa, denne berie veľké množstvo liekov, ktoré ovplyvňujú jej vnímanie a spôsobujú jej závislosť, z užívania
silných liekov má problémy so zrakom, a preto už nedokáže čítať knihy a ani dlhšie pozerať televíziu,
nedokáže sama vybaviť bežné veci na úradoch, u lekára, nedokáže sama nakúpiť, trpí obrovskými
bolesťami, pri veľkých bolestiach sa jej zvýši krvný tlak na život ohrozujúcu hranicu, celkovou slabosťou,
trpí poruchami spánku, v noci nespí ani po užití liekov na spanie, trpí celkovou slabosťou, zle toleruje

fyzickú záťaž, má veľmi krehkú záťažovú toleranciu, musí nosiť korzet na spevnenie chrbtice, ten jej však
spôsobuje, že stráca cit v pravej ruke, nemôže cestovať na väčšie vzdialenosti. Z výsluchu žalobkyne
i svedkov mal súd preukázané, že v súčasnosti sa žalobkyňa už žiadnych domácich prác v podstate
nezúčastňuje (svedok P. v rozpore s tvrdením žalobkyne uviedol, že žiadnych). Skutočnosť, že aj pri tých
najzákladnejších osobných úkonoch už nie je sebestačná (v čase posledného odškodnenia SSU tak

tomu nebolo), jednoznačne preukázala uzavretými zmluvami zo dňa 1.4. 2014, na základe ktorých sú jej
ajpritýchnajzákladnejšíchúkonochposkytovanéasistenčnéslužbymanželomatakistocudzouosobou.
Okrem najzákladnejších osobných úkonoch ako je umytie zubov, česanie, si ďalšie úkony žalobkyňa
v súčasnosti nedokáže obstarať sama, naopak je úplne odkázaná na pomoci rodiny, resp. osobnéhoasistenta. Z uvedeného je zrejmé, že poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé následky na
život žalobkyne, od posledného priznania náhrady za SSU v dôsledku zhoršenia jej zdravotného stavu,
je žalobkyňa ešte podstatnejšie obmedzená v osobnom, rodinnom i spoločenskom živote.

63. Z vyššie zisteného skutkového stavu je teda zrejmé, že od prvotného rozhodnutia Okresného súdu
Prievidza zo dňa 21.10.1999 a Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 21.02.2001, ktorým bolo žalobkyni
priznané mimoriadne zvýšenie náhrady za SSU, došlo u žalobkyni k vzniku ďalšej škody na zdraví, ktorá
doposiaľ nebola zohľadnená, preto sa žalobkyňa v konaní dôvodne domáhala ďalšieho odškodnenia

z titulu mimoriadneho zvýšenia náhrady za SSU, pričom výšku nároku žalobkyne, v konaní uplatnenú,
posudzoval súd podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z..

64. Vzhľadom na obmedzenia, ktoré žalobkyňa v osobnom, rodinnom a spoločenskom živote v
súčasnosti má, pričom je každodenne odkázaná užívať morfium na tlmenie bolestí, ktoré má,

vychádzajúc aj z toho, že u žalobkyni bolo dobodované SSU u najzávažnejšej položky (302f) na plných
1000 bodov, považoval súd za spravodlivé, priznať žalobkyni mimoriadnu náhradu za SSU v zmysle §
5 ods. 5 zákona č. zákona č. 437/2004 Z.z. o ďalších 50% z už vyplatenej základnej sumy náhrady za
SSU. Žalobkyni bola za dobodovaných 1075 bodov SSU, pri zohľadnení 16,48 eur za 1 bod, vyplatená
suma 17.716 eur. Ďalších 50% mimoriadnej náhrady za SSU predstavuje potom sumu 8.858 eur, z

ktorej sumy už žalobkyni bola vyplatená suma 5.401 eur. Rozdiel, sumu 3.457 eur, uložil súd žalovanej
žalobkyni zaplatiť.

65. V prevyšujúcej časti (189.733 eur) bol podľa právneho názoru súdu žalobný návrh podaný
nedôvodne, a preto v tejto časti súd žalobu zamietol.

66. Súd sa nestotožnil s právnym názorom právneho zástupcu žalobkyne, a síce, že pokiaľ už jej bola
určená náhrada za mimoriadne SSU vo výške 14-násobku základného počtu bodov zistených lekárom
a žalovaná v odvolaní túto skutočnosť nenamietala, je táto výška už súdom právoplatne stanovená,
pretože, ako právne uzavrel odvolací súd, pri rozhodovaní o výške mimoriadnej náhrady za SSU tunajší

súd pôvodne vychádzal z nesprávneho právneho predpisu, na základe ktorého aj pôvodne určil náhradu
za mimoriadne SSU u žalobkyne.

67. Presné stanovenie výšky plnenia v danej veci bolo závislé od úvahy súdu. Základ nároku na ďalšie
odškodnenie žalobkyne z titulu SSU bol v konaní preukázaný. Súd má teda za to, že žalobkyňa bola

v konaní v celom rozsahu úspešná a teda má voči žalovanému právo podľa § 255 ods. 1 a § 262
Civilného sporového poriadku na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania
buderozhodnutépoprávoplatnostitohtorozhodnutiasamostatnýmuznesenímvydanýmvyššímsúdnym
úradníkom podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm.
d/ CSP v spojení s § 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok).