Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 6, 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618200197
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5618200197.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Mesto Liptovský
Mikuláš, so sídlom Liptovský Mikuláš, Štúrova 1989/41, IČO: 00 315 524, zastúpeného splnomocneným
zástupcom FIAČAN & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Liptovský Mikuláš, M. Pišúta 936/16, IČO: 36 861
251, proti žalovaným: 1) X. O., nar. XX. X. XXXX U. X) Š.I. O., nar. XX. X. XXXX, obaja bytom J. Q.,
Z. XXXX/XX, v spore o vypratanie bytu, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná 1) a žalovaný 2) s ú p o v i n n í vypratať byt číslo XXX - H., nachádzajúci sa na X.
poschodí,vovchodečísloXXbytovéhodomusúpisnéčísloXXXX,postavenéhonapozemkuzapísanom
ako parc. č. KN-C 3334/30, nachádzajúceho sa v katastrálnom území J. Q., obec Liptovský Mikuláš,
zapísaného v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste
vlastníctva číslo XXXX, pozostávajúci z jednej obytnej miestnosti, kuchyne a kúpeľne s WC, bez nároku
na bytovú náhradu, v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi s a p r i z n á v a voči žalovanej 1) a žalovanému 2) spoločne a nerozdielne nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 23. 1. 2018, sa žalobca domáhal voči
žalovanej 1) a žalovanému 2) vypratania bytu číslo XXX - H., nachádzajúceho sa na X. poschodí, vo
vchode číslo XX bytového domu súpisné číslo XXXX, postaveného na pozemku parcela registra C-KN
č. 3334/30, na ulici Z. B. J. Q., pozostávajúceho z jednej obytnej miestnosti a príslušenstva, ktorým je

kuchyňa, kúpeľňa a WC, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX, vedenom Okresným úradom
Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, pre Mesto Liptovský Mikuláš, katastrálne územie J. Q., do 15 dní
od právoplatnosti rozsudku, bez bytovej náhrady, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že je
vlastníkom predmetného bytu. Na základe zmluvy o nájme bytu č. 22/2010, uzavretej dňa 1. 2. 2011 so
žalovanýmiakonájomcami,vznikolžalovanýmspoločnýnájomkuvedenémubytu.Nájomboldojednaný
na dobu určitú, do 30. 6. 2011. Žalovaní užívali byt dlhodobo bez právneho dôvodu, preto ich dňa 24. 8.
2016 vyzval na odovzdanie bytu. Žalovaná požiadala o možnosť splácania dlhu prostredníctvom inštitútu

osobitného príjemcu, preto súhlasil s uzavretím novej zmluvy o nájme bytu č. 230/2017/BaNP zo dňa 2.
5. 2017, na dobu určitú do 30. 9. 2017. Po uzavretí zmluvy o nájme však žalovaná inštitút osobitného
príjemcu odmietla a naďalej si neplnila povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy. Žalovaní byt naďalej užívajú.
Napriek tomu, že zmluva o nájme bytu zo dňa 2. 5. 2017 bola uzavretá len so žalovanou, byt užívali a
naďalej užívajú obaja žalovaní. Po uplynutí doby nájmu žalovaní byt nevypratali a neodovzdali a naďalej
ho užívajú, hoci ich vyzval na jeho vypratanie dňa 12. 9. 2017.

2. Žalovaná 1) v písomnom vyjadrení ku podanej žalobe, doručenom súdu dňa 6. 4. 2018, uviedla, že
uznáva svoj dlh vo výške 3612,65 eura. Byt jej bol pridelený v roku 2010 s manželom. O rok neskôrdošlo k rozpadu manželstva a rozvodu. Keďže nevedeli vyriešiť samostatné bývanie, zostali v byte bývať
spolu.Exmanželneprispievalnaúhradunájmubytu,dostalasadodlhov,ktorésasnažilariešiťbrigádami
alebo príležitostnými prácami. Príjmy im však vystačili vždy len na uspokojenie základných životných

potrieb rodiny. Celá starostlivosť o všetky potreby detí zostala na jej pleciach. Nepodarilo sa jej nájsť
prácu na trvalý pracovný pomer. V súčasnosti sa zaevidovala na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a
podala žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi. S deťmi nemá kam ísť. Rada by využívala inštitút osobitného
príjemcu. Pomoc jej prisľúbila aj dcéra so zaťom, ktorí sa osamostatnili.

3. Žalovaný 2) nevyužil svoje procesné právo v zmysle zákonného ustanovenia § 167 ods. 2 Civilného
sporového poriadku a ku podanej žalobe sa nevyjadril, hoci bol na to vyzvaný uznesením zo dňa 6. 3.
2018, ktoré mu bolo, spolu so žalobou, doručené dňa 26. 3. 2018.

4. Žalobca vo vyjadrení ku vyjadreniu žalovanej 1) (replike), doručenom súdu dňa 23. 4. 2018, uviedol,
že naďalej trvá na podanej žalobe a skutočnostiach v nej uvedených. Skutočnosti, uvedené vo vyjadrení

žalovanej 1), považuje za právne irelevantné. Žalovaní užívajú byt od 1. 10. 2017, t. j. viac ako pol roka,
bez právneho dôvodu. Žalovaní dlhodobo neplatia úhrady za užívanie bytu a za služby spojené s jeho
užívaním, pričom výška bezdôvodného obohatenia spočívajúca v nedoplatkoch za užívanie bytu a za
služby spojené s užívaním bytu po uplynutí dohodnutej doby nájmu, predstavuje k 31. 3. 2018 sumu
4748,69 eura. Žalovaní za celú dobu užívania bytu neuhradili nájomné ani jeden krát. Žalovanej poskytol

ďalšiu šancu na zlepšenie platobnej disciplíny, napriek negatívnym predchádzajúcim skúsenostiam.
Žalovanásivšakpouzavretínovejnájomnejzmluvyprísľubzriadeniainštitútuosobitnéhopríjemcunáhle
rozmyslela, s odôvodnením, že bude uhrádzať nájomné sama, čo však neuskutočnila. Jej vyjadrenie o
snahe splácať dlžnú sumu formou splátok preto považuje za zavážajúce a klamlivé.

5. V písomnom vyjadrení ku vyjadreniu žalobcu (duplike), doručenom súdu dňa 16. 5. 2018, žalovaná
1) uviedla, že uznáva svoj dlh vo výške 4748,69 eura. Trvá na svojich tvrdeniach, že k úhrade nájmu
nedošlo kvôli finančným problémom spojeným s nezamestnanosťou. Dôvodom odstúpenia od prísľubu
inštitútu osobitného príjemcu v máji 2017 bolo jej zamestnanie sa v spoločnosti SlovTan, pričom v tom
čase sa domnievala, že zo svojho zárobku sa jej podarí uhradiť nájom. Z prvej výplaty jej však hneď

boli vykonané exekučné zrážky a príjem sa natoľko znížil, že nedokázala byt platiť a z práce kvôli tomu
následne aj odišla. Ďalšou skutočnosťou bolo narodenie jej vnučky v čase, keď jej dcéra mala 16 rokov,
a preto bola zodpovedná aj za dcéru a vnučku. Situácia sa zmenila priznaním rodičovských práv dcére
a udelením povolenia na sobáš. Sobášom sa jej dcéra so zaťom a vnučkou osamostatnili. Do evidencie
nezamestnaných sa zaevidovala 27. 11. 2017 a je v nej evidovaná doposiaľ. O byt by nerada prišla,

nakoľko má ešte 3 maloleté deti. Jednorazovo dlh vyrovnať nedokáže. Momentálne je nezamestnaná.
Pomoc jej ponúkol jej zať, ktorý sa zamestnal na trvalý pracovný pomer a bol by zo svojho príjmu ochotný
platiť nájom za byt a splácať vzniknutý dlh. V prípade, že by žalobca na uvedené riešenie nepristúpil,
rada by využila možnosť zriadenia inštitútu osobitného príjemcu na príspevok na bývanie. Momentálne
nie je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, nakoľko stratila občiansky preukaz. Požiadala o možnosť

vyriešenia situácie inak ako vyprataním bytu. Nie je v jej silách zabezpečiť jej a jej maloletým deťom
iné bývanie. Nemá možnosť odsťahovať sa k rodičom a nedisponuje finančnými prostriedkami na kúpu
alebo prenájom bytu.

6. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní trvala na podanej žalobe v celom rozsahu. Uviedla, že

zmierne riešenie už v tomto štádiu možné nie je, nakoľko žalovaní nevyplatili ani jeden krát nájomné
počas trvania nájomného vzťahu a ani po podaní žaloby neprejavili vôľu na splácanie nájomného. Aj po
právoplatnom rozhodnutí vo veci je možnosť jednať o možnosti žalovaných zotrvať v byte. Momentálne
je vedená voči žalovaným exekúcia na vymoženie dlžného nájomného na základe predchádzajúcej
nájomnej zmluvy.

7. Žalovaná 1) v celom rozsahu trvala na svojich písomných vyjadreniach. Uviedla, že v blízkej dobe by
mala mať rozhodnuté o dávke v hmotnej núdzi, z ktorej by mohla splácať 100-130 eur mesačne. V byte
s ňou žijú ešte 3 maloleté deti. Dcéra si zabezpečila samostatné bývanie, ale býva s nimi ich vnučka.
V prípade vypratania nemajú kde ísť.

8. Žalovaný 2) sa stotožnil s vyjadrením žalovanej 1). Poukázal na to, že na splátky dlhu by bol schopný
ešte platiť ďalších 50 eur mesačne. Býva v predmetnom byte spolu so žalovanou 1).9. Žalovaní zhodne na pojednávaní uviedli, že byt, ktorého vypratania sa žalobca domáha, pozostáva
z jednej obytnej miestnosti, kuchyne a kúpeľne, spojenej s WC. Žiadne nájomné na základe nájomnej
zmluvy zo dňa 2. 5. 2017 doposiaľ nezaplatili.

10. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nasledovný skutkový stav:

11. Žalobca je výlučným vlastníkom stavby bytového domu súpisné číslo XXXX, postavenej na pozemku

zapísanom ako parc. č. KN-C 3334/30, nachádzajúcej sa v katastrálnom území J. Q., obec Liptovský
Mikuláš, zapísanej v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na
liste vlastníctva číslo XXXX.

12. Žalobca ako prenajímateľ a žalovaná 1) ako nájomca uzatvorili dňa 1. 2. 2011 zmluvu o nájme bytu č.
22/2010, predmetom ktorej bol nájom bytu číslo XXX-H., nachádzajúceho sa na X. podlaží, vo vchode

číslo XX bytového domu súpisné číslo XXXX/XX, postaveného na pozemku parcela registra C-KN č.
3334/30, na ulici Z. Č.. XXXX v J. Q., katastrálne územie J. Q., zapísaného na liste vlastníctva číslo
XXXX. V zmluve je ako nájomca označený aj žalovaný 2), avšak zmluva nie je žalovaným 2) podpísaná.
Nájom bol dojednaný n dobu určitú do 30. 6. 2011. Podľa zápisnice o prevzatí bytu žalovaná 1) prevzala
byt do užívania dňa 1. 2. 2011. Ako osoby bývajúce v byte sú uvedené žalovaná 1), žalovaný 2), Q. O.,

S. O. U. Ľ. O.. Výzvou zo dňa 24. 8. 2016 vyzval žalobca žalovaných na odovzdanie bytu do 12. 9. 2016,
z dôvodu evidencie pohľadávky vo výške 3612,65 eura.

13. Žalobca ako prenajímateľ a žalovaná 1) ako nájomca uzatvorili dňa 2. 5. 2017 zmluvu o nájme bytu
č. 230/2017/BaNP, predmetom ktorej bol nájom bytu číslo XXX-H., pozostávajúceho z jednej obytnej

miestnosti a príslušenstva, ktorým je kuchyňa, kúpeľňa s WC, nachádzajúceho sa na X. poschodí, vo
vchode číslo XX bytového domu súpisné číslo XXXX/XX, postaveného na pozemku parcela registra C-
KN č. 3334/30, na ulici Z. Č.. XXXX v J. Q.Š., katastrálne územie J. Q., zapísaného na liste vlastníctva
číslo XXXX. Nájom bol dojednaný na dobu určitú, do 30. 9. 2017. Ako osoby oprávnené užívať byt spolu
s nájomcom boli uvedené deti žalovanej 1), Q. O., S. O., Ľ. O. U. Q. O.Ž.. V čl. 3.6. zmluvy sa zmluvné

strany dohodli, že po skončení nájmu sa nájomca zaväzuje predmetný byt a jeho zariadenie odovzdať
prenajímateľovi v stave, v akom ho prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

14. Výzvou zo dňa 12. 9. 2017 vyzval splnomocnený zástupca žalobcu žalovaných na vypratanie bytu
v lehote 7 dní od doručenia výzvy, nakoľko uplynutím dňa 30. 6. 2011 nájom bytu zanikol a v súčasnosti

byt užívajú bez právneho dôvodu.

15. Podľa stavu konta a správy bytu za obdobie od 2. 1. 2009 do 31. 3. 2018 predstavuje celková výška
zálohových predpisov za užívanie bytu od 1. 2. 2011 do 28. 2. 2018 4748,69 eura. Na stave konta a
správy nie sú evidované žiadne platby.

16. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

17. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

18. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez

určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v
zákone.

19. Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež

uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.20. Podľa § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka, pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá
nájomca právo na bytovú náhradu. Osobitný zákon môže ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má
nájomca právo na bytovú náhradu.

21. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobcu v celom rozsahu
vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vypratania
bytu, t. j. ochrany svojho vlastníckeho práva v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Obsahom
vlastníckeho práva je právo vlastníka predmet vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a

nakladať s ním. Vlastník môže niektoré z uvedených čiastkových oprávnení zmluvne previesť na inú
osobu. Vlastník veci má právo prenechať užívanie veci inej osobe, najmä prostredníctvom zmluvy o
výpožičke a zmluvy o nájme. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané a medzi stranami sporu
nebolo sporné, že žalobca je výlučným vlastníkom bytu, vypratania ktorého sa v spore domáhal. Medzi
stranami sporu taktiež nebolo sporné, že žalobca na základe zmluvy o nájme bytu zo dňa 1. 2. 2011
prenechal užívanie bytu žalovaným, a to na dobu určitú do 30. 6. 2011. V tejto súvislosti súd uvádza,

že pokiaľ aj zmluvu o nájme bytu podpísala len žalovaná 1), v súlade so zákonným ustanovením §
703 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vznikol spoločný nájom bytu manželmi aj žalovanému 2), keďže v
čase podpisu zmluvy boli ešte so žalovanou 1) manželmi. Následne žalobca prenechal byt do užívania
žalovanej 1) zmluvou o nájme bytu zo dňa 2. 5. 2017, a to na dobu určitú do 30. 9. 2017. Medzi stranami
sporu nebolo sporné, že po uplynutí dojednanej doby nájmu, t. j. od 1. 10. 2017 (a žalovaný 2/ už

od 1. 7. 2011) žalovaní byt naďalej užívajú, byt doposiaľ nevypratali a neodovzdali žalobcovi. Pokiaľ
aj poukazovala žalovaná 1) na to, že nemá zabezpečené iné bývanie pre seba a svoje maloleté deti,
uvedená skutočnosť bola bez vplyvu na právne posúdenie nároku žalobcu. V tejto súvislosti súd len
okrajom poukazuje na to, že medzi stranami sporu bolo nesporné, že žalovaní za užívanie bytu od
1. 2. 2011, čo je viac ako 7 rokov, žalobcovi nezaplatili žiadnu úhradu, pričom aktuálna výška dlhu

evidovaného žalobcom činí 4748,69 eura. Neplnenie si povinnosti uhrádzať dojednané nájomné a platby
spojené s užívaním bytu žalovaná 1) odôvodňovala nedostatkom finančných prostriedkov. Žalovaní však
od vzniku zmluvného vzťahu v roku 2011 neprejavili žiadnu snahu plniť si zmluvné povinnosti, a to aspoň
čiastočne. Keďže nájom bytu bol medzi stranami sporu dojednaný na dobu určitú, uplynutím dojednanej
doby, t. j. 30. 6. 2011 vo vzťahu k obom žalovaným a následne dňa 30. 9. 2017 vo vzťahu k žalovanej 1),

zanikol a žalovaným vznikla povinnosť vrátiť predmet nájmu, t. j. byt, žalobcovi. Žalovaní tak doposiaľ
neučinili a byt vo vlastníctve žalobcu naďalej užívajú bez právneho dôvodu. Preto súd uložil žalovaným
povinnosť byt vypratať. Bytová náhrada žalovaným, v súlade so zákonným ustanovením § 712a ods. 9
Občianskeho zákonníka, neprislúchala, keďže nájom zanikol uplynutím dojednanej doby (bol dojednaný
na určitú dobu).

22. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

23. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd uložil žalovaným na splnenie povinnosti vypratať
byt dlhšiu ako zákonnú trojdňovú lehotu, prihliadajúc ku pomerom žalovaným, ktorí majú v starostlivosti

tri maloleté deti a aktuálne nemajú zabezpečenú žiadnu inú formu bývania. Súd mal preukázané, že
lehota na splnenie uloženej povinnosti v trvaní 3 mesiace od právoplatnosti rozsudku je primeraná
pomeromžalovaných,keďžezabezpečeniepriestorovnauspokojovaniebytovýchpotriebsinepochybne
vyžiada dlhší čas ako zákonom určenú trojdňovú lehotu na plnenie. Súčasne mal súd preukázané,
že určením dlhšej ako zákonnej trojdňovej lehoty na plnenie nebude neprimerane zasiahnuté do práv

žalobcu, prihliadajúc najmä ku skutočnosti, že žalovaní byt užívali bez právneho dôvodu už od 1. 7.
2011, žalovaná 1) potom následne od 1. 10. 2017, pričom žalobca podal návrh na vypratanie až dňa
23. 1. 2018, preto v pomere k dĺžke uvedeného obdobia nepredstavuje doba 3 mesiacov neprimerane
dlhú dobu.

24. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku vznikol nárok
na náhradu trov konania v konaní v plnom rozsahu úspešnému žalobcovi. Súd preto priznal žalobcovi
voči žalovaným, spoločne a nerozdielne, nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V súlade sustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v troch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno

meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak:

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.