Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Antónia Kandravá

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/108/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116205303
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116205303.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: JUDr. Barbora Korenecová, advokát so
sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, proti žalovanému: Y. K., nar. XX.X.XXXX,trvale bytom E. XX
C. 7, v konaní o zaplatenie 16 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov
zo dňa 10.05.2017, č. k. 14C/89/2016 - 23 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcom
rozsahu zamietnutá a súvisiacom výroku o trovách konania.

II. Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Obsah napadnutého rozhodnutia

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 16 eur spolu s 5 %-tným ročným úrokom z omeškania od 16.11.2014
do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol
a vyslovil, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania

nepriznáva.

2. Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a ustanovenia § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

3. V danej právnej veci súd prvej inštancie z predložených listinných dôkazov teda zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a jej dodatku, ktoré boli uzavreté v ten istý deň (7.5.2014) zistil, že strany

sporu uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahujú zákonné ustanovenia o povinných
náležitostiach zmluvy, ktoré ale v predmetnej zmluve absentujú, konkrétne sa jedná o dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ďalej výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a taktiež predpoklady použité pre výpočet
RPMN a zároveň samotná výška RPMN nie je v zmluve uvedená správne, je uvedená v neprospech
spotrebiteľa, pričom podľa výpočtu súdu je správny údaj o RPMN vo výške 571,14 %, čo je teda v
neprospech spotrebiteľa a čo má za následok, obdobne ako absencia vyššie uvedených náležitostí, že

úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej zo zmluvy vôbec nevyplýva žalobca akýmkoľvek
spôsobom posudzoval schopnosť žalovaného splácať úver, pričom žalobca nepredložil žiadne iné
dôkazy, ktoré by preukazovali skúmanie príjmov a výdavkov žalovaného ako spotrebiteľa v súlade s
§ 7 ods. 1 zákona, čo má taktiež za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.Žalobca požadoval zmluvnú pokutu vo výške 33 eur, avšak tu nijako neodôvodnil, nešpecifikoval z
akého dôvodu uplatnil zmluvnú pokutu, ako určil jej výšku a zároveň zmluvná pokuta nie je písomne
dojednaná v zmluve, preto je neplatná. Z uvedeného dôvodu súd aj v tejto časti žalobu zamietol. Keďže

žalovanému bol poskytnutý úver 100 eur a žalovaný doposiaľ zaplatil sumu 84 eur, súd prvej inštancie
priznal žalobcovi rozdiel týchto súm t.j. sumu 16 eur spolu s uplatneným úrokom z omeškania, ktorý je
v súlade so zákonom, od 16.11.2014, keďže úver bol splatný do 15.11.2014 a nasledujúcim dňom sa
žalovaný dostal do omeškania. V prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 Civilného sporového poriadku
úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu t.j. v rozsahu 100 %.

Obsah odvolania

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Vo vzťahu k

chýbajúcim obligatórnym náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere uviedol, že žalovaný si
individuálne dohodol podmienky zmluvy o úvere, s tým že žalobca s odbornou starostlivosťou, ktorú
vykonal na základe vyplnenia formuláru o overení klienta boli dojednané podmienky poskytnutia úveru
a k tomu dohodnutá výška úveru na základe posúdenej bonity klienta. Z vyššie uvedeného vyplýva,
že výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej

strane Zmluvy a dohody o plnení v splátkach. Teda nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Žalovaný sa zaviazal uhradiť celkovú čiastku v 6 pravidelných
mesačných splátkach vo výške 28,- EUR, vždy k 15. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom
15.06.2014. Z uvedeného logicky vyplýva, že termíny splátok sú 15.06.2014; 15.07.2014; 15.08.2014;
15.09.2014; 15.10.2014; 15.11.2014 a 15.12.2014. Spotrebiteľ vzal podpisom Zmluvy o úvere na

vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver je vo výške
44,79 %. RPMN je v zmluve uvedená správne a vypočítaná v zmysle platných právnych predpisov.
Výška RPMN je tiež v dokumente Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere s ktorým
bol žalovaný oboznámený. Ďalej uviedol, že žalobca v čase uzatvorenia zmluvy nestanovil maximálne
možne prípustnú výšku odplaty. Pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe

zmluvy uzavretej do 31.05.2014, obmedzenie výšky odplaty podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka
sa tú nebude aplikovať. Žalovaný uzatvoril Zmluvu o úvere so žalobcom slobodne, vážne, zrozumiteľné ,
nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdil svojím podpisom. Mal za to, že vážnosť
vôle nie je možné zamieňať s ľahkovážnosťou spotrebiteľa. Niet pochýb o tom, že žalobca je priemerným
spotrebiteľom. V dôsledku definície priemerného spotrebiteľa podľa Smernice EP a Rady 2005/29/ES z

11.05.2005 nemožno hovoriť o nedostatku vážnosti vôle na strane žalovaného, ktorý bol pri uzavieraní
Zmluvy dobre informovaný avšak ľahostajný. Uvedenému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu
určením, že zmluvy je bezúročná a bezpoplatková. Uplatnený nárok žalobcu v podobe úroku, ktorý bol
dohodnutý v Zmluve, vzhľadom na povahu a podmienky úverového vzťahu, ako aj jeho zabezpečenie
považoval žalobca za primeraný a v súlade s dobrými mravmi, keďže v danom období podstatným

spôsobom neprevyšoval výšku odplaty (úroku) v obdobných prípadoch pri poskytovaní úverov inými
nebankovými subjektmi, resp. bankami pri istom druhu finančných produktov. Pokiaľ ide o zmluvnú
pokutu žalobca so žalovaným sa v čl. 7 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru dohodli, že ak dlžník
neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v Zmluve, dlžník sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť
zmluvnú pokutu vo výške 33 eur. Dlžník sa v predmetnom článku zaviazal veriteľovi uhradiť za každú

zaslanú upomienku čiastku 10 eur. Žalobca sa ani nestotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie,
kde súd prvej inštancie konštatoval, že zmluvu je potrebné považovať za bezúročnú a bezpoplatkovú
z dôvodu, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali skúmanie príjmov a výdavkov
žalovaného ako spotrebiteľa. Uviedol, že skúmal bonitu Žalovaného. Uzatvoreniu Zmluvy predchádzalo
zo strany žalovaného vypísanie žiadosti o úver, kde žalovaný uviedol, že jeho čistý mesačný príjem

je vo výške 203,20 eur a jeho mesačné výdavky sú vo výške 16,50 eur. Vzhľadom na uvedené bol
žalovanému poskytnutý úver vo výške 100 eur. Navrhol zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Hodnotenie odvolacieho súdu

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len ,,C.s.p.“) vzhľadom na včas podané odvolanie (§
362 ods. 1 C.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmyslezásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§
385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní a vec
aj správne právne posúdil. Odvolací súd si osvojuje odôvodnenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu
a na potvrdenie správnosti rozsudku a v súvislosti s odvolacími dôvodmi dopĺňa.

8. V zhode so súdom prvej inštancie ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom,

že právny vzťah medzi stranami sporu, založený predmetnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere pod
č. 806301600 z 07.05.2014 je vzťahom spotrebiteľským v zmysle zákonných ustanovení, pretože
nepochybne ide o spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z., nakoľko ide o dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru. V ten istý deň bola podpísaná medzi stranami sporu
Dohoda o plnení v splátkach, kde bolo uvedené, že celkovú čiastku vo výške 168 eur je dlžník povinný
splatiť v 6 mesačných splátkach po 28 eur.

9. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 ods. 2 presne definuje, aké náležitosti, okrem všeobecných (§
43 Občianskeho zákonníka), musí spotrebiteľská zmluva obsahovať. Okrem iného v § 9 odsek 2 písm.
k/ uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky

priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia. Z uvedeného je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy medzi stranami sporu bolo aj suma, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová suma, počet a termíny splátok sa viažu ku každej
z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom.

Je teda jednoznačné, že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných
poplatkov, taktiež aj ich počet a termíny splátok.

10. Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 07.05.2014 ani dohoda o plnení v splátkach zo dňa
07.05.2014, ktorá bola podľa tvrdenia žalobcu neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere

takéto uvedenie výšky, počtu a termíny splátok istiny a úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia neobsahuje. Dohoda o plnení splátkach obsahuje len
údaj ohľadne 6 pravidelných mesačných splátkach vo výške 28 eur vždy k 15.dňu v mesiaci počnúc
15.06.2014. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere ani dohoda o plnení

splátkach neobsahuje povinne údaje podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. a to
výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie v ktorom sa mali splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
je zmluvu v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkovú. Zákon
o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňa prísne obsahové

náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo
- právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Tieto informácie sú významné pre spotrebiteľa najmä
pokiaľ ide o jeho možnosť hodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára, ekonomickosť
poskytnutého úveru, posúdenie či požadovaný úrok za úver je pre neho vhodný, prijateľný, resp. aby
spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej žalobcom za poskytnutý úver.

11.Keďže užsamotnéporušeniepovinnostivyplývajúcez§9ods.2písm.k)zákonač.129/2010Z.z.má
za následok, že zmluva o spotrebiteľskom úvere sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov, nezaoberal
sa odvolací súd z dôvodu hospodárnosti odvolacej námietke tykajúcej sa ročnej percentuálnej miere
nákladov ani priemernej hodnoty RPMN, resp. posúdenia bonity žalovaného nakoľko zistenie, či došlo

k nesprávnemu určeniu ročnej percentuálnej miery nákladov v neprospech spotrebiteľa by nedokázalo
zmeniť rozhodnutie vo veci samej.

12. Za daného stavu odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 v spojení

s § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. bol správny. Žalobcovi tak vznikol nárok iba hodnotu sčasti
splatenej istiny, ktorú si žalobca uplatnil v žalobe vo výške 16 eur s príslušným úrokom z omeškania.13. Odvolacie argumentácie žalobcu smerujúce k otázke či je alebo nie je primeraná odplata za
poskytnutý úver svojou výškou je bez právneho významu, keďže súd prvej inštancie túto otázku neriešil
vzhľadom na vyslovený záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

14. Analogický nevznikol nárok žalobcovi na zmluvnú pokutu vo výške 33 eur. Pokiaľ žalobca v odvolaní
poukázal na bod 7 všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, tento sám osebe
predstavuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a to v spôsobe
a najmä niekoľkonásobnému sankčnému postihu, ak pre prípad, že spotrebiteľ neuhradí celkovú

čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, sa zaväzuje okrem zmluvného
úroku hradiť i zmluvnú pokutu, poplatky za upomienky, ako aj náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti
s uplatnením práva spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy, vrátane trov mediácie, trov rozhodcovského
konania, trov súdneho konania, trov exekúcie, trov právneho zastúpenia v týchto konaniach a podobne.
Navyše Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru nemožno považovať za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia, keď žalobca ako dodávateľ nepreukázal opak. Dojednaním zmluvnej

pokuty vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru nebola dodržaná ani písomná
forma podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo spôsobuje neplatnosť tohto dojednania podľa
Občianskeho zákonníka (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

15. So zreteľom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby

v prevyšujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil v súlade s ust.
§ 387 ods. 1 a 2 C.s.p.

16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., § 255 ods. 1 C.s.p.
Žalobcovi vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho

konania a úspešnému žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.