Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 7, 2017

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 17C/156/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416206482
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lívia Gombárová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:4416206482.7

Rozhodnutie

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Líviou Gombárovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia
Slovakia s.r.o. , so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35831154, právne zastúpený: JUDr. Ján
Šoltés, advokát, AK so sídlom Bratislava, Karadžičova 8 proti žalovanému: W. Q., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. M. XXX, o zaplatenie 548,15 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I.Súd konanie v časti o zaplatenie 123,08 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 123,08

eur od 16.03.2016 do zaplatenia z a s t a v u j e .

II. Súd žalobu v zostávajúcej časti z a m i e t a .

III. Súd žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu t rov konania v plnom rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojím žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.4.2016 domáhal voči
žalovanému o zaplatenie 548,15 eur s príslušenstvom titulom porušenia zmluvného záväzku zo zmluvy
o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s. uzatvorenej dňa 4.5.2010 medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným.

2. Súd návrhu vyhovel v plnom rozsahu vydaním platobného rozkazu dňa 19.9.2016 pod sp. zn.

17C/156/2016-29, ktorý v zákonnej lehote napadol odporom žalovaný, ktorý sa bránil tým, že čerpané
financie sú uhradené, o čom svedčí podrobný výpis z autokarty, pričom výška vyčerpaných financií bola
752,09 eur a žalovaný uhradil 778,36 eur. Uznesením z 20.10.2016 pod sp. zn. 17C/156/2016-33 súd
platobný rozkaz zrušil v zmysle § 267 odsek 3 CSP.

3. Podaním doručeným súdu dňa 20.4.2017 žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie 123,08 eur

(poplatky a sankčný úrok) s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť v dôsledku čoho, súd konanie v
uvedenej časti v zmysle § 145 odsek 2 CSP zastavil.

4.Uznesením z 15.12.2016 pod sp. zn. 17C/156/2016-40 súd na návrh žalobcu a na základe
predloženého oznámenia o postúpení pohľadávky z 30.9.2016 ako aj príslušného podacieho hárku,
preukazujúceho doručovanie oznámenia žalovanému pripustil zmenu strán sporu na strane žalobcu a

do konania na miesto doterajšieho žalobcu Všeobecná úverová banka a.s. vstúpila spoločnosť Intrum
Justitia Slovakia s.r.o.

5. Podaním doručeným súdu dňa 20.4.2017 sa právny zástupca žalobcu vyjadril k odporu, keď nárok
žalobcu považoval za dôvodný a preukázaný, pričom tvrdenia žalovaného považoval za účelové v snahe
vyhnúť sa plneniu záväzku, keď po späťvzatí žaloby v časti o zaplatenie 123,08 eur s príslušenstvom sa

domáhal o zaplatenie 425,07 eur s príslušenstvom, ktorá suma pozostávala z istiny vo výške 192,66 eura štandardného vyčísleného úroku vo výške 232,41 eur. Žalobca zároveň v žalobe potvrdzoval plnenie
žalovaného v prospech kartového účtu vo výške 776,12 eur.

6. Súd v zmysle § 180 C.s.p. pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorý
podaním doručeným súdu dňa 29.6.2017 ospravedlnil neúčasť na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti
konania a súhlasil s rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením predložených správ a dokladov

a to Žiadosťou o vydanie autokarty, Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných
platobných kariet vydávaných VÚB a.s., Výpisom z autokarty, odporom , návrhom na zmenu strany
sporu, vyjadrením z 19.4.2017 s prílohami a zistil tento skutkový a právny stav:

8. Vyplnením žiadosti o vydanie Autokarty žalovaným a v zmysle Obchodných podmienok pre vydanie
a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou a.s. v spolupráci

so spoločnosťou Consumer finance holding, a.s. prijatím a schválením žiadosti o vydanie autokarty zo
strany banky došlo k uzatvoreniu zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s.. Zo
strany banky bola žiadosť schválená dňa 4.5.2010. Žalovaný mal schválený úverový rámec vo výške
300 eur so štandardnou splátkou vo výške 10 eur mesačne. Podľa výpisu z autokarty žalovaný od
9.8.2010 čerpal celkovo sumu vo výške 752,09 eur a v prospech kartového účtu vykonal kreditné

transakcie spolu vo výške 776,12 eur, pričom posledná úhrada bola zaúčtovaná dňa 21.8.2013.
Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB a.s. v
spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. (ďalej len „OP“) upravovali v bode VI. 39
výpočet úrokov, keď dlžný zostatok sa denne úročil úrokovou sadzbou, v prípade úhrady sumy nižšej
ako je výška povinnej splátky, alebo omeškania s úhradou ktorejkoľvek povinnej splátky, alebo jej časti

sa denne úročila časť dlžného zostatku ktorá bola v omeškaní aj sankčnou úrokovou sadzbou, podľa
bodu 36 obchodných podmienok. Pri výpočte úrokov sa vychádzalo z počtu dní 365. Sankčná a vkladová
úroková sadzba bola určená bankou a uvedená v cenníku. V zmysle čl. V. bod 32 OP bol klient povinný
uhradiť povinnú splátku vo výške uvedenej vo výpise s použitím variabilného symbolu identifikujúceho
kartový účet tak, aby úhrad bola pripísaná na kartový účet najskôr v deň nasledujúci pod dni uzávierky

a najneskôr v deň splatnosti. Podľa bodu 37 čl. V. Obchodných podmienok ak klient nezrealizoval
úhradu povinnej splátky správca ho mal vyzvať na vyrovnanie. V prípade ak, banka evidovala voči
klientovi pohľadávku po lehote splatnosti mala právo dočasne alebo na trvalo obmedziť výšku úverového
rámca všetkých kariet vydaných bankou v súlade s obchodnými podmienkami. Ak klient napriek výzve
nezaplatil povinnú splátku a prípadne ostatné splatné časti v stanovenej lehote banka, mala právo

vyhlásiť dlžný zostatok za okamžite splatný, pričom banka mala právo vymáhať od klienta všetky náklady
spojené s uplatnením a vymáhaním pohľadávky a postúpiť pohľadávku tretej osobe. Listom zo dňa
2.5.2013 banka vypovedala zmluvu a vyhlásila predčasnú splatnosť dlžného zostatku na kreditnej karte
Autokarta vovýške252,24euravyzvalažalovanéhonaúhradudlžnéhozostatkudo10dníoddoručenia
vyhlásenia. Žalovaný si výpoveď zmluvy prevzal dňa 13.5.2013, o čom svedčí doručenka podpísaná

žalovaným.

9. Žalovaný na pojednávaní vypovedal, že posledné čerpanie podľa predloženého výpisu z autokarty
vykonal 17.8.2012, odvtedy finančné prostriedky z karty nečerpal a celkovo vykonal úhrady vo výške
778,36 eur. Vypovedal, že pri uzatvorení zmluvy resp. žiadosti o vydanie karty mu nebol predložený

osobitný formulár týkajúci sa zmluvných podmienok a nebol s ním dohodnutý zmluvný úrok ani ročná
percentuálna miera nákladov. Ďalej vypovedal, že uvedenú kartu používal na tankovanie motorového
vozidla a v mesiaci sa snažil uhradiť celú splátku 10 eur. Nespomínal si , či k zmluve uzatvoril poistenie
schopnosti splácať úver.

10. Podľa § 52 odsek 1, 2, 3,4 Občianskeho zákonníka účinného od 1.3.2010 do 31.5.2010 (ďalej
len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 53 odsek 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 odsek 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 odsek 6 OZ ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov
a nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch nesmie odplata podstatne
prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a
v čase uzavretia zmluvy.

Podľa § 54 odsek 1,2,3 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť

od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V pochybnostiach o
význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom
orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 1 odsek 2 z.č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 11.6.2010 do 31.12.2010 (ďalej len
z.č. 129/2010Z.z.) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo

obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 9 odsek 1 z.č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 odsek 2 z.č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 odsek 1 z.č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

11.V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh po čiastočnom späťvzatí žaloby nie je dôvodný.
Je nesporné, že medzi žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom a žalovaným došlo na základe
žiadosti žalovaného k uzatvoreniu zmluvy o vydaní a používaní autokarty a zo strany banky bola žiadosť
schválená dňa 4.5.2010. Zmluva obsahovala len výšku úverového rámca a výšku štandardnej mesačnej
splátky, ktorá bola uzatvorená bez poistenia. Uvedenú zmluvu súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú

spoukazomna§52odsek1OZa§1odsek2z.č.129/2010Z.z.účinnéhood11.6.2010.Spotrebiteľskou
zmluvou je akákoľvek súkromnoprávna zmluva, ktorá sa vyznačuje definičnými znakmi uvedenými v §
52 ods. 1 OZ, bez ohľadu na to, či je upravená Občianskym zákonníkom, Obchodným zákonníkom alebo
iným zákonom a teda ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách je potrebnépoužiť aj na právne vzťahy, ktoré vznikajú aj na základe iných zákonov z oblasti súkromného práva.
Medzi spotrebiteľské zmluvy môžeme zásadne zaradiť len zmluvy, ktoré majú odplatný charakter. V tejto
veci bola veriteľom VÚB banka a.s., teda dodávateľ podľa § 52 ods. 3 OZ a dlžník bol spotrebiteľom

podľa § 52 ods. 4 OZ, pretože pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Pri týchto úvahách a zároveň pri zistení, že vylúčenie použitia
zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 11.6.2010 podľa jeho § 1, a § 9 neprichádza
do úvahy, je potrebné konštatovať, že citovaná zmluva o vydaní a používaní autokarty VÚB a.s.
musí na svoju platnosť spĺňať predpoklady uvedené v § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení

účinnom ku dňu 4.5.2010. Pritom súd zistil, že uvedená zmluva nespĺňa všeobecné náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, keď neobsahuje náležitosti v zmysle § 9 odsek 2 písmeno i), j), k) v dôsledku
čoho v zmysle § 11 odsek 1 z.č. 129/2010 Z.z. nemôže veriteľ od spotrebiteľa požadovať úrok alebo
poplatky, ktoré nie sú uvedené v úverovej zmluve a preto uvedenú zmluvu považoval za bezúročnú a
bez poplatkov. Na základe uvedeného, keď súd zmluvu považoval za bezúročnú a bez poplatkov s
poukazomnapredloženývýpiszúverovéhoúčtu,keďsúdmalpreukázané,žežalovanývykonaldebetné

operácie za obdobie od 9.8.2010 do 17.8.2012 v celkovej výške 752,09 eur a kreditné operácie
za obdobie od 9.8.2010 do 20.8.2013 v celkovej výške 776,12 eur, súd návrh po späťvzatí žaloby v
zostávajúcej časti s poukazom na § 54 odsek 2 OZ zamietol, nakoľko mal preukázané, že žalovaný
uhradil a dokonca preplatil sumu, ktorú vyčerpal používaním autokarty VÚB a.s..

12.O nároku na náhradu trov konania súd celkovo rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu, keď v časti zastavenia konania žalobca zavinil zastavenia
konania z dôvodu späťvzatia žaloby v časti sankčného úroku a poplatkov, keď v tejto časti súd rozhodol
podľa § 262 odsek 1 CSP s poukazom na § 256 odsek 1 CSP a v zamietajúcej časti rozhodol podľa §
255 odsek 1 CSP s poukazom na § 262 odsek 1 CSP, pretože žalovaný bol v tejto časti úspešný

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať zanásledok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( § 55 odsek 1 z.č. 233/1995 Z.z ).