Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 22, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/571/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316210360
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1316210360.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu

Mgr. Aleny Čakváriovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti o maloletú: T. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Pezinok, Odbor
sociálnych vecí, Krátka 1, Senec, dieťa rodičov: matka - Y. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. K. XX, otec
- Z. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. K. XXX, o návrhu na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti
rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III, č. k. 37P/161/2016-36 zo dňa 20.10.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú T. A., nar. XX.XX.XXXX zo sumy XX
eur mesačne na sumu XXX eur mesačne odo dňa rozhodnutia, ktorú sumu je otec povinný zasielať k
rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Vo zvyšku súd návrh matky zamietol. Týmto rozsudkom
zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 51P/226/2015-31 zo dňa 05.10.2015. Žiadnemu z
účastníkov súd prvej inštancie nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 36 ods. 1, § 62, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 Zákona o
rodine. Súd prvej inštancie mal po vykonanom dokazovaní preukázané, že návrh matky na zvýšenie

výživného je čiastočne dôvodný. Súd prvej inštancie zistil, že otec si plní vyživovaciu povinnosť voči
maloletej, avšak o maloletú prejavuje len vlažný a sporadický záujem. Od poslednej úpravy výživného
v roku 2015 došlo k podstatnej zmene okolností odôvodňujúcich zvýšenie vyživovacej povinnosti.
Od poslednej úpravy došlo k zmene, pretože náklady spojené s odôvodnenými potrebami maloletej
vzrástli a doposiaľ stanovené výživné nepostačuje na ich krytie. Preto súd prvej inštancie zvýšil výživné
zo sumy XX eur mesačne na sumu XXX eur mesačne, pričom takto určené výživné považoval za
primerané na zabezpečenie potrieb maloletej. Od poslednej úpravy výživného otec je zamestnaný s

pravidelným mesačným príjmom. Súd prvej inštancie vyhodnotil aj dlhodobý vlažný sporadický záujem
otca o maloletú a všestrannú starostlivosť matky o maloletú. Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie návrh
matky zamietol, pretože tento nepovažoval za dôvodný, keďže matka nepreukázala náklady na maloletú
v takej výške, ako požaduje od otca maloletej, pričom súd prvej inštancie prihliadol na skutočnosť, že
obaja rodičia sú povinní podieľať sa na výživnom pre maloletú.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletej. Nesúhlasil s výškou vyživovacej povinnosti,

poukázal na to, že sa s maloletou chcel stretávať, toto mu bolo niekoľkokrát znemožnené a bol aj
napadnutý matkou maloletej.4. Matka maloletej neumožňuje stretnutie maloletej so starými rodičmi, napriek tomu platí výživné včas.
Jeho momentálna situácia nie je taká, aby mohol platiť XXX eur na dieťa. Nie je pravda, že o maloletú
nejaví žiadny záujem. Žiadal určiť výživné vo výške XX eur mesačne, keďže uvedená suma je pre neho

príliš vysoká. Matka maloletej navrhla potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne. Uviedla,
že nie pravdou, že neumožňuje stretávať sa otcovi ani jeho rodičom s maloletou. Pravda je taká, že
nejaví záujem. Dieťa nie je na otca ani starých rodičov zvyknuté, sú to pre ňu cudzí ľudia, preto pri
ojedinelej návšteve otca v škôlke dieťa dostalo šok, plakalo, kričalo a odmietalo ho. Ďalej vo vyjadrení
k odvolaniu vysvetľovala ďalšie okolnosti stretávania sa otca s maloletou. Nesúhlasila so znížením

výživného, pretože otec na ňu dlhé obdobie vôbec neprispieval, toho času stratila zamestnanie, pretože
dcérka bola opakovane chorá, musela zostávať na OČR, nemal jej kto vypomôcť, tak jej zamestnávateľ
nepredĺžil pracovnú zmluvu. Toho času je evidovaná na úrade práce, stará sa o dcéru sama a výživné
potrebuje na zabezpečenie životných nákladov a potrieb maloletej.

5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65,

§ 66 zák. č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru,
že odvolaniu otca nie je možné vyhovieť. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne.

6. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vyvodil z neho správny právny záver, svoje
rozhodnutie aj riadne zdôvodnil a v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za
následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.

7. Súd prvej inštancie správne zistil a konštatoval, že v zmysle § 78 Zákona o rodine nastala zmena

pomerov odôvodňujúca zvýšenie vyživovacej povinnosti. Plnenie vyživovacej povinnosti je prvoradá
povinnosť každého rodiča a túto si rodič musí plniť aj na úkor svojich osobných potrieb. Súd prvej
inštancie správne vyhodnotil odôvodnené potreby maloletej a správne vyhodnotil aj podiel otca na plnení
si vyživovacej povinnosti, podiel matky a jej osobnú starostlivosť. Skutočnosti, ktoré otec v odvolaní
uviedol sa ani tak netýkajú plnenia vyživovacej povinnosti voči maloletej, keď úpravu styku je možné

riešiť v inom konaní. Odvolací súd nemohol vyhovieť návrhu otca na určenie výživného vo výške XX .
eur mesačne, keď pri takomto výživnom by vychádzala suma X eurá na deň, čo v žiadnom prípade
nezabezpečíaninajzákladnejšiepotrebymaloletej.Vprospechotcasvedčískutočnosť,žematkažiadala
zvýšiť výživné od rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď o výživnom bolo možné rozhodovať od podania
návrhu podľa § 77 Zákona o rodine.

8. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, pričom odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej
inštancie. Odvolací súd preto potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 C.s.p..

9. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p..

10. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).