Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 10, 2018

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 5C/77/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317214912
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2018:4317214912.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcu: Q. X., A.. XX.XX.XXXX, W.

D., Š. X v zastúpení B. X., A.. XX.XX.XXXX, W. Š. X, D., proti žalovanému: P. X., A.. XX.XX.XXXX, W.
D., Š. X o vypratanie nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

I.Žalovanýje povinný vyprataťbytč.16,nachádzajúcisavbytovomdomesúpisnéčíslo3089,siedme
poschodie, Ulica Školská, Levice, zapísaný na LV č. 8126, katastrálne územie Levice, ktorý pozostáva
z troch obytných miestností a príslušenstva a to v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. O výške

náhradytrovkonaniabuderozhodnutésúdomprvejinštanciesamostatnýmuznesenímpoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala proti žalovanému uloženia povinnosti vypratať
nehnuteľnosť, a to byt č. 16 nachádzajúci sa na 7. poschodí, súpisné číslo domu 3089, ulica Školská,
zapísaný na LV č. XXXX katastrálne územie D.. Podanú žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že je
výlučnou vlastníčkou predmetného bytu, pričom žalovaný je jej otec a neoprávnene užíva predmetnú
nehnuteľnosť. Žalovaný ako aj jej matka v roku 2009 na základe svojho rozhodnutia previedli členstvo v
OS BD D. na ňu. Žalobkyňa ďalej poukázala na skutočnosť že manželstvo žalovaného bolo rozsudkom

OS Levice č. k. 7C/145/2010 zo dňa 11.03.2011 rozvedené a žalovaný zostal v byte naďalej bývať.
Žalovaný užíva takýto byt, a to jednu izbu, sociálne zariadenie a kuchyňu, pričom počas celej doby
užívania tohto bytu neprispieval a neprispieva pomernou časťou na nájomné, náklady spojené s
dodávkou elektrickej energie, plynu, vodného a stočného. Všetky takéto náklady znášala a platila v
minulosti jej matka a po čase, keď sa ona zamestnala, začala prispievať svojej matke na úhradu
uvedených nákladov. Žalobkyňa ďalej uviedla, že sa viac krát snažila ako vlastník bytu o to, aby žalovaný
prispieval na náklady spojené s užívaním bytu avšak bezvýsledne, pričom ten obýva dlhé roky takýto

byt, o ten sa nestará a nič nezabezpečuje. Žalovaný sa tiež odmieta vzdať užívania bytu, ktorý užíva
bez právneho dôvodu, a preto žiada v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, aby bol žalovaný
vyprataný z bytu. Okrem toho, žalovaný je spoluvlastníkom trojizbového bytu v D., na Lúkach 1, ktorý
v máji 2015 zdedil s bratom po svojom otcovi.

2. Súd následne doručil dňa 11.12.2017 žalovanému žalobu s tým, že ho v zmysle § 167 ods. 2 CSP

vyzval, aby sa k podanej žalobe vyjadril, pričom ten sa písomnou formou k podanej žalobe nevyjadril.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávania, na ktorých žalobkyňa, resp. jej zástupca /
splnomocnenie pre celé konanie žalobkyňa udelila na pojednávaní zo dňa 29.03.2018 do zápisnice/uviedol, že trvá na podanej žalobe, ako aj dôvodoch tam uvedených. Pokiaľ išlo o prepis predmetného
bytu na bytovom družstve a k uzavretiu dohody, na základe ktorej bol prevedený tento byt na žalobkyňu,
tak k takémuto prevodu došlo z dôvodu, že žalovaný v tom čase hral automaty a hrozilo im, že budú

vysťahovaní z bytu, pretože žalovaný klamal že vykonáva platby v súvislosti s užívaním takéhoto bytu.
Dlh za platby v súvislosti s užívaním takéhoto bytu sa vyšplhal až na sumu 74000,- SK a z tohto dôvodu
bytové družstvo zaslalo žalobkyni, resp. jej matke výzvu na úhradu takéhoto dlhu. Žalobkyňa, resp. jej
zástupca ďalej uviedol, že takýto dlh bol vyplatený z odstupného, ktoré dostala matka žalobkyne a ktoré
jej vyplatil bývalý zamestnávateľ. Následne sa so žalovaným dohodli na tom, že dôjde k prepisu auta

ako aj bytu, pričom sa so žalovaným matka žalobkyne rozviedla až 2 roky po tom, čo sľúbil, že všetky
veci dá do poriadku. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaný neprispieval na úhradu poplatkov za byt a
ani na výživné. Z tohto dôvodu bolo voči nemu podané trestné oznámenie. Žalovaný začal platiť výživné
až vtedy, keď bol podaný návrh na exekúciu, s tým, že mal vedomosť o čísle účtu zástupkyni žalobkyne,
lebo mu boli z jej účtu posielané peniaze, keď ich potreboval. Zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní
tiež uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by žalovaný mal uzavretú nejakú dohodu so žalobkyňou,

na základe ktorej by bol oprávnený užívať predmetný byt, pričom žalobkyňa sa so žalovaným už 10
rokov nerozpráva. V súčasnej dobe je vlastníčkou predmetného bytu a žalovaný neprispieva žiadnymi
úhradami za to, že užíva takýto byt. V minulosti tiež naňho podávala návrh na vykonanie exekúcie,
pretože neuhrádzal ani výživné, pričom má vedomosť o tom, že žalovaný zdedil byt po svojom otcovi a
to spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1. Druhý spoluvlastnícky podiel vlastní jeho brat. Ona v súčasnosti

je zamestnaná ako učiteľka a tiež externe študuje doktorantské štúdium na fakulte Q. A.. Všetky platby
spojené s užívaním bytu uhrádza jej matka, pričom ona jej prispieva na ich úhradu. Pokiaľ ide o zmluvu o
podnájme zo dňa 04.09.2010, ktorú uzavrela so svojou matkou, tak tá naďalej trvá a matka jej prispieva
sumou 95,- Eur. Zástupkyňa žalobkyne ďalej uviedla, že si nepamätá, že by bola vyhotovená zmluva u
notárky JUDr. Hörömpöliovej, na základe ktorej by bol žalovaný oprávnený doživotne užívať predmetný

byt.

4. Žalovaný ma nariadených pojednávaniach uviedol, že bol okradnutý a oklamaný ohľadom svojho
bytu, ktorý bol prepísaný na žalobkyňu. Zároveň poukázal na skutočnosť, že aj keď chcel platiť za byt,
ako aj na výživné na syna, tak zástupkyňa žalobkyne mu odmietla dať číslo účtu. Podľa jeho názoru

jeho bývalá manželka prepísala byt ako aj auto na ich dcéru, pričom ho oklamala a následne sa s
ním aj rozviedla. Nepamätá si, že by uzatváral nejakú zmluvu so žalobkyňou, na základe ktorej by
bol oprávnený užívať predmetný byt, pričom zmluvu o podnájme zo dňa 04.09.2010, ktorú uzavrela
žalobkyňa so svojou matkou on nepodpísal. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že on neprispieval
na úhradu služieb spojených s užívaním bytu z dôvodu, že mu manželka odmietla dať číslo účtu a u

notárky JUDr. Hörömpöliovej by sa mala nachádzať zmluva, z ktorej vyplýva jeho právo doživotne užívať
predmetný byt. V súčasnej dobe takúto zmluvu nemá k dispozícii. Okrem toho poukázal na skutočnosť,
že zmluva o podnájme bola vyhotovená dňa 04.09.2010 avšak podľa podacieho lístka mu mala byť
doručovaná už 31.08.2010. V byte, ktorý zdedil spolu s bratom, býva len jeho brat a on neprispieva
na úhradu služieb spojených s užívaním takéhoto bytu. Žalovaný ďalej uviedol, že o predmetnom byte

sa dohodli tak, že ten sa prepíše na ich dcéru, pričom zmluva o jeho práve na užívanie takéhoto bytu
existuje. On chcel prispievať na úhradu nákladov spojených s užívaním bytu, ale žalobkyňa ho odmietla
a povedala, že si bude veci riešiť inak, a to súdnou cestou. Predmetná zmluva o doživotnom užívaní bytu
musí existovať, pričom táto zmluva mu zmizla, lebo sa mu stratili aj iné veci. On by takýto byt neprepísal
na dcéru, keby mu neostalo právo doživotného bývania.

5. Súd potom ako prečítal listinné dôkazy, a to: žalobu, dohodu o prevode členských práv a povinností,
nájomnú zmluvu zo dňa 02.10.2009, zmluvu o prevode bytu zo dňa 25.05.2016, výzvu čl. 10, podací
lístok čl. 11-12, doručenku čl. 13, výpis z listu vlastníctva č. 8126, výpis z listu vlastníctva č. XXXX,

doručenku čl. 53, podací lístok, zmluvu o podnájme zo dňa 04.09.2010, listinný doklad čl. 66, rozsudok
OS LV 4T/222/2011 zo dňa 22.03.2012, správu od notárky JUDr. Hörömpöliovej čl. 77, list vlastníctva
č. XXXX zo dňa 10.05.2018, listinný doklad detail príkazu z EB zo dňa 28.03.2018, a oboznámil sa so
spisom tunajšieho súdu 9Er/1471/2011, zistil nasledovný skutkový stav veci:

6. na základe dohody o prevode členských práv a povinností žalovaný spolu so svojou manželkou
previedol práva a povinnosti vyplývajúce z ich členstva na nadobúdateľa, a to žalobkyňu. Takáto zmluva
bola uzavretá dňa 02.10.2009. Zároveň žalobkyňa uzavrela s OSBD D. dňa 02.10.2009 nájomnú zmluvu
k bytu č. 16 na ulici Školskej č. 3, 7. poschodie v D.. Žalobkyňa na základe zmluvy o prevode bytuzo dňa 25.05.2016 nadobudla vlastnícke právo k bytu č. 16 zapísanom na LV č. XXXX pre katastrálne
územie D., nachádzajúci sa na ulici Školská č. 3, číslo súpisné obytného domu XXXX. Listom následne
žalobkyňa vyzvala žalovaného, aby vypratal takýto byt v lehote 15 dní, pretože je výlučným vlastníkom

a neuhrádza žiadne náklady spojené s užívaním bytu a ani v minulosti neuhrádzal. Takýto list bol daný
na poštovú prepravu dňa 14.10.2017. Z doručenky /čl. 13/ vyplýva, že takýto list mal prevzal žalovaný
dňa 19.10.2017. Z výpisu LV č. XXXX pre k. ú. D. vyplýva, že žalobkyňa je výlučným vlastníkom bytu č.
16 nachádzajúci sa v bytovom dome, súpisné č. XXXX a žalovanému nevyplýva žiadne užívacie právo.
Z výpisu LV č. XXXX k. ú. D. súd zistil, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom v rozsahu 1/2 k bytu

č. 2, ktorý sa nachádza v bytovom dome súpisné č. XXXX. Ďalším podielovým spoluvlastníkom je D. X. -
brat žalovaného. Zo zmluvy o podnájme zo dňa 04.09.2010 vyplýva, že žalobkyňa sa dohodla so svojou
matkou B. X., že jej bude uhrádzať sumu 95,- Eur mesačne za užívanie bytu. Takúto zmluvu podpísala
žalobkyňa a jej matka. Žalovaný napriek tomu, že bol označený v takejto zmluve ako nájomca č. 1,
takúto zmluvu nepodpísal. Z potvrdenia o vklade zo dňa 12.12.2009 v SLSP /čl. 66/ vyplýva, že matka
žalobkyne vložila sumu 68,- Eur v prospech účtu, ktorý bol vedený na meno žalovaného. Z rozsudku

Okresného súdu Levice č. k. 4T/222/2011 zo dňa 22.03.2012 vyplýva, že žalovaný bol uznaný vinným
z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, a to z dôvodu, že si neplnil
svoju vyživovaciu povinnosť na svoje deti, a to žalobkyňu ako aj jej brata S. X., hoci mu táto vyživovacia
povinnosť vyplývala z právoplatného rozhodnutia tunajšieho súdu. Voči synovi S. X. predstavoval dlh
na výživnom za mesiac október 2010 do 22.03.2012 sumu 1600,- Eur a voči žalobkyni bol dlh na

výživnom ku dňu 22.03.2012 v sume 1750,- Eur. Takýto rozsudok nadobudol právoplatnosť 30.07.2012.
Z oznámenia notárky Yvlin Hörömpöliovej zo dňa 12.04.2018 vyplýva, že odporúča tunajšiemu súdu
aby sa obrátil so žiadosťou o zaslanie kópie zmluvy na Okresný úrad D., katastrálny odbor, kde sa má
zmluva nachádzať s overenými podpismi účastníkov. Zo spisu tunajšieho súdu 9Er/1471/2011 vyplýva,
že žalobkyňa podala návrh na vykonanie exekúcie voči žalovanému z titulu zameškaného výživného vo

výške 1250,- Eur. Z detailu príkazu z EB zo dňa 28.03.2018 vyplýva, že matka žalobkyne je majiteľom
účtu vedený v Slovenskej sporiteľni, a. s. pod číslom XXXXXXXXXX.

7. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

8. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje
sa im rovnaká právna ochrana.

9. Podľa § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

10. Občianskyzákonníkv§126upravujeprávovlastníkavecinasúdnuochranu,ktorúmožnorealizovať
formou dvoch typov žalôb a to žalobou na vydanie veci ako aj zapieracou žalobou. Obe žaloby sú
žalobami na plnenie a chránia vlastnícke právo vlastníka, ktorý je oprávnený vec držať, užívať a
požívať jej plody a úžitky vrátane oprávnenia nakladať s ňou. Takéto typy žalôb poskytujú ochranu proti
inému spôsobu porušovania oprávnení vlastníka. Žaloba na vydanie veci predpokladá, že iná osoba

neoprávnene, t.j. bez právneho dôvodu, zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta
vydať. Aktívna legitimácia patrí vlastníkovi, pričom jeho vlastnícke právo musí trvať až do poskytnutia
súdnej ochrany. Pasívne legitimovaným subjektom je osoba, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá
na to žiaden právom dovolený dôvod. „Základnou podmienkou úspechu všetkých žalôb vo veciach
vlastníckych je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu. Bez preukázania svojho vlastníckeho práva

nie je totiž žalobca aktívne legitimovaný domáhať sa ochrany, ktorá mu ako vlastníkovi prislúcha; z
úspešného preukázania vlastníctva však ešte nevyplýva, že nárok žalobcu na požadovanú ochranu
je už tým opodstatnený. Žalovaný totiž môže mať právo na užívanie veci, právo na zasahovanie
do vlastníctva žalobcu, ktoré prevažuje nad vlastníckym právom žalobcu a spôsobí, že žaloba na
ochranu vlastníckeho práva nebude mať úspech. Tak to bude najmä v prípadoch, ak žalovaný vykonáva

oprávnenie vyplývajúce z vecných bremien, z platných zmlúv alebo z iných skutočností.“ /R 65/1972 (s.
230, ods. 3)/.11. Súd považoval z vykonaného dokazovania za nesporné, že žalobkyňa je v súčasnej dobe výlučným
vlastníkom bytu č. 16, zapísaného na LV č. XXXX k. ú. D. s tým, že takýto byt užíva aj žalovaný
spolu so zástupkyňou žalobkyne. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné. Zároveň súd za

nesporné považoval skutočnosť, že žalovaný je tiež podielovým spoluvlastníkom k vyššie uvedenému
bytu, ktorého ďalším podielovým spoluvlastníkom je jeho brat. V konaní nebolo tiež preukázané, že
žalovanému vzniklo právo užívať takýto byt č. 16 na základe zmluvy o podnájme, ktorá bola uzavretá
medzi žalobkyňou a jej matkou, pričom samotný žalovaný poprel, že by takúto zmluvu uzatváral. Za
nespornú tiež možno považovať skutočnosť, že žalovaný neuhrádza žiadne platby za užívanie takéhoto

bytu. Súd preto dospel k názoru, že žaloba žalobkyne je dôvodná v celom rozsahu, pretože tá je
výlučným vlastníkom predmetného bytu a žalovaný užíva takýto byt bez toho, aby mal akýkoľvek
právny titul k jeho užívaniu /napr. nájomnú zmluvu, právo vecného bremena a pod./, pričom napriek
výzve žalobkyne takýto byt dobrovoľne nevypratal. Súd podotýka, že napriek tomu, že žalovaný tvrdil,
že existuje zmluva z ktorej by mu vyplývalo právo užívať takýto byt, tak takúto zmluvu nepredložil
a napriek tomu, že bola požiadaná notárka, JUDr. Hörömpeliová u ktorej sa mala nachádzať takáto

zmluva /tvrdenia žalovaného/ tak tá oznámila súd, aby dotazoval Okresný úrad D., katastrálny odbor a
žiadnu zmluvu nepredložila. Z listu vlastníctva č. XXXX k. ú. D. tiež nevyplýva žiadne užívacie právo
žalovaného. Z uvedených dôvodov tak súd uložil žalovanému povinnosť vypratať predmetný byt. Pokiaľ
ide o obranu žalovaného, tak tú považoval súd za účelovú, pričom je potrebné prihliadnuť na skutočnosť,
že žalovaný napriek tomu, že je rodičom - otcom žalobkyne, tak sa nepodieľal žiadnym spôsobom

na úhrade nákladov spojených s užívaním bytu hoci už v minulosti mu žalobkyňa ponúkla možnosť
užívať takýto byt za predpokladu, že bude prispievať na úhradu takýchto nákladov. Žalovaný však takúto
ponuku ignoroval a jeho obrana spočívajúca v tom, že nemal číslo účtu, na ktorý by mohol zasielať
finančné prostriedky na úhradu nákladov neobstojí, pretože z vykonaných dôkazov /potvrdenie zo SLSP/
vyplýva, že mal vedomosť, aké je číslo účtu matky žalobkyne. Okrem toho ak chcel prispievať na

úhradu nákladov žalobkyne tak mohol finančné prostriedky uhrádzať napríklad v hotovosti, poštovým
poukazom resp. inou formou. Samotný žalovaný tiež porušoval svoje zákonné povinnosti voči žalobkyni,
ktoré mu vyplývajú zo Zákona o rodine a neprispieval jej na výživu, napriek tomu, že bol povinný si
plniť takúto povinnosť. Z tohto dôvodu bol aj právoplatne odsúdený za prečin zanedbania povinnej
výživy, pričom takéto konanie žalovaného tak možno považovať za konanie, ktoré neumožňuje súdu

zohľadniť príbuzenský pomer medzi žalobkyňou a žalovaným z ktorého by mohlo byť odvodené právo
žalovaného užívať takýto byt, pretože samotné správanie sa žalovaného voči žalobkyni bolo v rozpore
s dobrými mravmi, pretože žalovaný si ako rodič neplnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť. Súd tiež
podotýka, že žalovaný má otázku svojho bývania vyriešenú, nakoľko je podielovým spoluvlastníkom inej
nehnuteľnosti, a preto je oprávnený ju užívať. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak ako je uvedené vo

výroku tohto rozhodnutia. Pokiaľ ide o lehotu na vypratanie predmetnej nehnuteľnosti, tak súd poskytol
žalovanémulehotuvtrvaní30dníodprávoplatnostitohtorozhodnutia,pretožetakátolehotajeprimeraná
na to, aby žalovaný mohol vypratať takúto nehnuteľnosť.

12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pretože žalobkyňa mala úspech v celom
rozsahu, a preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%.
O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom
Okresného súdu Levice ku Krajskému súdu v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný
poriadok).