Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, May 30, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/100/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716205103
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5716205103.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu
a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcu:
Železnice Slovenskej republiky, so sídlom Klemensova 8, Bratislava, IČO: 31364501, vo veci týkajúcej
sa organizačnej zložky Železnice slovenskej republiky - Stredisko hospodárenia s majetkom Bratislava,
proti žalovanej: O. T., nar. XX.X.XXXX, bytom M. R. S. XXX/X, R. nad C., právne zastúpenej Mgr.

Katarínou Milanskou, advokátkou so sídlom T. XXXX/X, R., o odstránenie stavieb, na základe odvolania
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 15C/162/2016-78 zo dňa 29.novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že z a m i e t a žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
uložiť žalovanej povinnosť odstrániť stavby vedené v katastrálnom území T., okres Turčianske Teplice,
obec Čremošné:
- na liste vlastníctve č. XXX ako dielňa, nachádzajúca sa na C-KN parcele č. 605/7,
- na liste vlastníctve č. XXX ako ubytovňa - sauna nachádzajúca sa na C-KN parcele č. 605/5,

hospodárska budova nachádzajúca sa na C-KN parcele č. 605/6 a kotolňa nachádzajúca sa na C-KN
parcele č. 605/9.
Žalovaná má voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť v lehote 90 dní od právoplatnosti
rozsudku odstrániť vo výroku špecifikované stavby. Vychádzal z toho, že žalobca je správcom majetku
Slovenskej republiky, a to pozemkov vedených ako parcely registra „C“ pod parcelným číslom 605/5,

605/6, 605/7, 605/9 pre katastrálne územie T., zapísaných na LV č. XXX. Taktiež sa preukázané
vyhodnotil, že žalobkyňa je vlastníkom stavieb - nehnuteľností zapísaných (pre to isté kat. územie) na LV
č. XXX a č. XXX, a to ubytovňa - sauna, nachádzajúca sa na parcele registra „C“ pod parcelným číslom
605/5, hospodárska budova, nachádzajúca sa na parcele registra „C“ pod parcelným číslom 605/6,
dielňa nachádzajúca sa na parcele registra „C“ pod parcelným číslom 605/7 a kotolňa nachádzajúca sa
na parcele registra „C“ pod parcelným číslom 605/9. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná má umiestnené
stavby na pozemkoch, ktoré sú vo vlastníctve, resp. v správe žalobcu ako správcu majetku Slovenskej

republiky. Za preukázané ďalej považoval, že žalobca niekoľkokrát vyzýval žalovanú, aby uzavrela
nájomnú zmluvu vo vzťahu k týmto pozemkom, táto však žiadnym spôsobom nereagovala.
2.Nadväzne súd prvej inštancie postupom podľa § 151 ods. 1 CSP - v zmysle ktorého skutkové
tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné - konštatoval, že
žalovaná je vlastníčkou stavieb, ktoré boli neoprávnené zriadené na pozemkoch, ktoré sú vo vlastníctve
žalobcu. V danej spojitosti poukázal na zákonnú úpravu (§ 135c OZ - citované v napadnutom

rozsudku) tzv. neoprávnených stavieb, ktorá stanovuje jednotlivé spôsoby vyporiadania neoprávnenej
stavby rozhodnutím súdu a to v záväznom poradí. Súd teda vždy musí najprv skúmať, či je možné
odstránenie stavby, následne prikázanie stavby do vlastníctva vlastníka pozemku a nakoniec inémožnosti vyporiadania. Tu zdôraznil, že žalovanú opakovane/niekoľkokrát predvolal na pojednávanie
za účelom jej vypočutia v súvislosti s možným iným vyporiadaním neoprávnených stavieb, ktorých je
vlastníčkou. Táto sa však ani raz pojednávania nezúčastnila, na základe čoho mal súd za to, že s

predmetným návrhom na odstránenie stavieb, ktoré sú na cudzom pozemku, súhlasí. Žalovaná nedala
žiadne vyjadrenie k žalobe, nerozporovala ani listinné dôkazy. Žalobca vo svojom poslednom vyjadrení
uviedol, že sú podávané neustále sťažnosti na zanedbaný areál budov žalobkyne (správne zrejme
žalovanej - pozn. odvol. súdu), preto žalobca nemá záujem na zachovaní stavieb na svojom pozemku.
3.Zhrnúc opísané, dospel okresný súd k záveru, že žalobca dostatočne preukázal žalovaný nárok,

preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a uložil žalovanej povinnosť odstrániť stavby v jej vlastníctve z
pozemkov žalobcu.
4.Onáhradetrovkonaniasúdprvejinštancierozhodolvzmysle§255ods.1CSPaprocesneúspešnému
žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

5.Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa a domáhala sa zrušenia napadnutého rozhodnutia,

alternatívne zmeny v podobe zamietnutia žaloby. S poukazom na právne normy upravujúce inštitút
vlastníckeho práva konštatovala, že súd prvej inštancie svojím rozhodnutím porušil ústavný princíp
nedotknuteľnosti vlastníctva. Výkonom svojho vlastníckeho práva totiž nijakým spôsobom neobmedzuje
žalobcu vo výkone vlastníckeho práva k pozemkom. Dotknuté nehnuteľnosti nadobudla zákonným
spôsobom na základe kúpnej zmluvy uzavretej so žalobcom dňa 28.08.2014, pričom žalobca tieto

prevádzal ako samostatné veci, t.j. neumožnil vlastníkovi stavby súčasne nadobudnúť aj pozemky, na
ktorých sú stavby postavené. Následne žalobca chcel upraviť vzťahy vlastníkov stavieb prostredníctvom
nájomnej zmluvy, čo považuje odvolateľka za šikanózny výkon vlastníckeho práva.
6.Odvolateľka zdôraznila, že hoci je pravdivé tvrdenie žalobcu, že jej pred podaním žaloby na súd doručil
návrh nájomnej zmluvy, v konaní už však nezmienil, že uvedené bolo predmetom rokovania o uzavretí

nájomnej zmluvy a zmenený obsah návrhu nebol akceptovaný žalovanou. Súčasne žalobca tým, že
sa domáha spätnej úhrady ceny nájomného za užívanie pozemkov, zrejme akceptuje nájomný vzťah,
avšak sporné medzi stranami je určenie odplaty za užívanie nehnuteľností žalobcu žalovanou, na čo mal
súd prihliadnuť, pokiaľ žalobca žiada odstránenie stavieb žalovanej, čím jej vlastníctvo zanikne. Žalobca
však žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal odôvodnenosť svojej žaloby ani tým, že by mu hrozila zo

strany stavieb žalovanej škoda, prípadne, aký druh škody a v akej výške. Dôvod, ktorým je neschopnosť
strán dosiahnuť dohodu vo veci užívania pozemkov žalobcu žalovanou, ktoré má charakter vecného
bremena, zaťažujúceho žalobcu, nie je dôvodom na odstránenie stavieb iného vlastníka. Právny vzťahy
sporových strán je možné upraviť iným spôsobom, preto nie je právne odôvodnený návrh žalobcu, ktorý
takým výrazným spôsobom zasahuje do vlastníckeho práva jej osoby. Do pozornosti v danej spojitosti

dala prednes žalobcu, ktorý uviedol, že: „Túto žalobu sme podávali z toho dôvodu, aby sa nejakým
spôsobom usporiadal stav stavieb voči pozemkom, než k tomu, aby sme trvali na tom, aby sa tieto stavby
odstránili.“ V dôsledku toho považuje rozhodnutie súdu o nariadení odstránenia stavieb v jej vlastníctve
za nezákonný a neoprávnený zásah štátneho orgánu do jej vlastníckeho práva, ktoré nemá oporu v
zákone. Jej vlastnícke právo je totiž rovné svojím obsahom a ochranou k vlastníckemu právu žalobcu.

7.Žalovaná tiež poukázala na porušenie práva na spravodlivý súdny proces v dôsledku nesprávneho
procesného postupu, ktorým bolo znemožnené uplatnenie jej patriacich procesných práv, keď jej nebolo
doručené predvolanie na pojednávanie na deň 11.10.2017. Uvedené predvolanie jej bolo dourčené až
po termíne, kedy bolo pojednávanie realizované.

8.V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej, žalobca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Zdôraznil,
že pojednávania boli opakovane odročované z dôvodu, že žalovaná predvolanie na pojednávania a
ostatné písomnosti prevzala, avšak nijako sa k nim nevyjadrila a na pojednávaní sa nezúčastnila, a to
aj napriek uloženiu poriadkovej pokuty. Dokonca ju súd telefonicky kontaktoval, aby zaujala k žalobe
stanovisko. Mohla sa teda k nároku vyjadriť a na pojednávaní zúčastniť, no neučinila tak.

9.Pokiaľ ide o hmotnoprávne podmienky, žalobca uviedol, že z titulu vlastníctva stavby žalovanej
nevyplýva automaticky jej vzťah k pozemku. Preto sa žalobca snažil rokovať so žalovanou a predkladal
jej návrhy nájomnej zmluvy. Žalovaná na predložené zmluvné návrhy dlhodobo nereagovala, preto
v záujme doriešenia vzťahu k pozemku začal žalobca toto konanie. Vzťah k pozemku sa so
žalovanou nepodarilo doriešiť ani počas opakovaného odročovania pojednávaní. Podaním z 18.10.2017

doručeným súdu sa žalobca vyjadril, že trvá na odstránení stavieb žalovanej tak, ako to uplatnil v žalobe.
Vzhľadom na to, že žalovaná vzťah k pozemkom žalobcu nemá a nevyjadrila v spore ani záujem založiť
vzťah k pozemkom, rozhodol súd v súlade so žalobou a s právnym poriadkom.10.V písomnej reakcii na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu, žalovaná okrem opakovanej citácie právnych
noriem uviedla, že za neoprávnenú možno považovať iba takú stavbu, zriadenú na cudzom pozemku,
ktorú zriadil vlastník stavby, hoci na to nemá právo. Žalobca však v konaní nepreukázal, že stavby

boli zriadené žalovanou na pozemku žalobcu. Žalovaná totiž tieto stavby nezriadila, ale nadobudla na
základe kúpnej zmluvy. Okrem toho, o neoprávnenú stavbu sa nemôže jednať, ak stavba bola zriadená
pred rokom 1992, nakoľko definícia neoprávnenej stavby sa uplatňuje s účinnosťou od 01.01.1992.
Žalobca však v konaní nepreukázal, že stavby, ktoré požaduje odstrániť, boli zriadené žalovanou po
tomto termíne. Z uvedeného podľa odvolateľky vyplýva, že žalovaná nie je stavebník a stavby, ktorých

odstránenie požaduje žalobca, nie sú stavby v zmysle § 135c OZ. Preto skutkový stav nemožno
subsumovať pod toto ustanovenie. Navyše, relevantná právna norma ustanovuje, že súd na návrh
vlastníka pozemku rozhodne, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil a týmto
subjektom nie je žalovaná. Dodala, že odstránenie stavby je mimoriadnym opatrením a predstavuje
vážny zásah do vlastníckeho práva, ktorý musí byť riadne skutkovo a právne odôvodnený, pričom v
prejednávanej veci sa súd uspokojil len s tvrdením žalobcu, že sporové strany, vlastníci nehnuteľností

neboli pred podaním návrhu a v priebehu súdneho konania schopní sa dohodnúť na nájomnom vzťahu.
Zdôraznila, že dôvodom, pre ktorý neuzavrela nájomnú zmluvu v zmysle návrhu žalobcu, bola ním
jednostranne určená výška nájomného a skutočnosť, že žalobca vo vzájomnom právnom vzťahu
nezohľadnil, že užíval a užíva panelovú cestu vo vlastníctve žalobkyne. Uzavrela, že je daný dôvod pre
zamietnutie žaloby, nakoľko ochrana vlastníckeho práva žalobcu, ktorý sa prostredníctvom tejto žaloby

domáha, je zjavne neprimeraná skutkovým okolnostiam a právnemu stavu. Vo zvyšnej časti doslovne
zopakovala argumentáciu z odvolania.

11.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu

danom v ustanovení § 379 - 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa §
219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil podľa § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

12.Neobstojí odvolacia argumentácia o porušení práva na spravodlivý proces z dôvodu nedoručenia

predvolania na pojednávanie konané dňa 11.10.2017. Z doručenky na č.l. 61 spisu jednoznačne
vyplýva, že žalovaná bola na predmetné pojednávanie predvolaná riadne a včas (predvolanie prevzala
28.8.2017).

13.Taktiež sú všeobecnosti opodstatnenými závery okresného súdu o pasivite žalovanej v dotknutom

súdnom konaní, ktorá skutočnosť za iných okolností, vychádzajúc z principiálne kontradiktuálneho
charakteru sporového súdneho konania, by viedla k procesnému neúspechu žalovanej, nakoľko
prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie nemožno použiť (až)
v odvolacom konaní. Inými slovami, z určujúceho hľadiska (§ 366 CSP) by boli skutkové tvrdenia,
predostreté (prvýkrát) žalovanou až v rámci riadneho opravného prostriedku, bez právneho významu.

14.Jednou zo vznesených odvolacích námietok je však aj tvrdenie o nesprávnom právnom posúdení
veci, z ktorého aspektu skutočne okresným súdom použité ustanovenie nezodpovedá žalobcom
tvrdenému skutkovému stavu. Hypotéza aplikovaného ustanovenia § 135c OZ totiž predpokladá/
vyžaduje osobu, ktorá neoprávnenú stavbu zriadila (analogické rozširovanie použitia opísanej hypotézy

na iné prípady nie je prípustné). Len takejto osobe a súčasne na jej náklady umožňuje dotknutá norma
uložiť povinnosť odstrániť stavbu. Žalovaná ale v zmysle skutkových tvrdení žalobcu tieto pojmové
charakteristiky nenapĺňa.
15.Možno teda zhrnúť, že odhliadnuc od skutočnosti, že zvolená forma riešenia existujúcej spornosti
sa javí nie úplne primeranou existujúcemu skutkovému stavu (hoci tu by ešte bolo akceptovateľné

rozhodnutie súdu založené na procesnej pasivite žalovanej), právnym základom meniaceho rozhodnutia
odvolacieho súdu je nesprávne právne posúdenie veci, keď žalovaná nie je subjektom/stavebníkom,
akého predvída ustanovenie § 135c OZ. Z tohto dôvodu ide o nedôvodne uplatnenú žalobu, ktorá
okolnosť viedla krajský súd k jej zamietnutiu.
16.Nad bezprostredne nevyhnutný rámec možno dodať, že skutočnosti zodpovedá aj argumentácia

žalovanej o zavedení definície neoprávnenej stavby (a právnych dôsledkov s tým spojených) až
1.1.1992 (bez účinkov ex tunc, keď rozhodujúcim je právny stav v čase/okamihu zriadenia/vzniku
stavby). Napokon, bez povšimnutia nemožno ponechať ani skutočnosť, že podstatnou mierou k
existujúcemu spornému stavu prispel žalobca, (práve) ktorý odpredal stavby na svojich pozemkoch aaž následne (nie súčasne s predajom, ako by to bolo vhodné/žiaduce) pristúpil k pokusom o doriešenie
vzťahov s vlastníkom stavieb.

17. V dôsledku zmeny prvoinštančného rozhodnutia rozhodoval odvolací súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP
(v spojení s § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP) o nároku na náhradu trov celého (prvoinštančného
i odvolacieho) konania. Krajský súd na základe odvolania žalovanej zmenil napadnuté rozhodnutie
okresného súdu vo veci samej a žalobu zamietol. Žalovaná tak bola procesne úspešná v celom rozsahu,
preto jej bol priznaný nárok na plnú náhradu trov konania (pred súdom prvej inštancie ako i pred súdom

odvolacím). O konečnej/konkrétnej výške týchto trov (po vyhodnotení uplatnených trov v zmysle hľadísk
uvedených v § 251 CSP) rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

18.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,

v čom spočíva táto vada.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti

podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.