Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, January 26, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/428/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108204691
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5108204691.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcov v rade:
1/ Ing. Y. U., nar. XX.X.XXXX, bytom F. X, t.č. bytom L. č. XX, 2/ C. U., nar. XX.X.XXXX, bytom T. X,
Q. XXX, Česká republika, 3/ T. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., V. č. XXXX/XX, t.č. bytom USA, D. L..,
St. R., W. XXXXX, žalobcovia v rade 1/ až 3/ právne zastúpení JUDr. Mariánom Kuckom, advokátom,
so sídlom v A., W. X, proti žalovaným v rade: 1/ Doc. Ing. R. L., CSc., nar. XX.XX.XXXX, 2/ Ing. E.
L., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom I. XXX, obaja právne zastúpení Advokátska Kancelária JUDr. Pavol
Kuric, JUDr. Andrea Vladárová, s. r. o., IČO: 36 841 200, so sídlom v Žiline, Dolný Val 11, o určenie

právnej skutočnosti a o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalobcov v rade 1/ až 3/ proti rozsudku
Okresného súdu v Žiline zo dňa 17. decembra 2014 č.k. 8C/38/2008-172 v spojitosti s opravným
uznesením toho istého súdu zo dňa 1.6.2015 č.k. 8C/38/2008-191 a o odvolaní žalovaných v rade 1/, 2/
proti časti toho istého rozsudku Okresného súdu v Žiline v spojitosti s opravným uznesením o náhrade
trov konania, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v spojitosti s opravným uznesením v časti výroku vo veci samej,
v ktorej súd žalobu zamietol, p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu v časti o náhrade trov konania z r u š u j e a v tejto časti v r a c i a vec
okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd rozhodujúc rozsudkom zamietol žalobný návrh žalobcov v rade 1/ až 3/ a zároveň rozhodol,
že žalobcovia v rade 1/ až 3/ sú povinní zaplatiť žalovaným v rade 1/ a 2/ na účet ich právneho zástupcu
náhradu trov konania predstavujúcich náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 460,75 eur do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

Neskôr opravným uznesením zo dňa 1.6.2015 okresný súd opravil záhlavie rozsudku zo dňa 17.12.2014

o chýbajúce údaje v tejto časti rozhodnutia a zároveň uvedeným opravným uznesením opravil aj druhú
časť výroku rozsudku okresného súdu (teda v časti o náhrade trov konania) tak, že žalobcovia v rade 1/
až 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným v rade 1/ a 2/ na účet ich právneho zástupcu
náhradu trov konania predstavujúcich náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 460,75 eur do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

V písomnom vyhotovení rozsudku, v jeho odôvodnení, najskôr okresný súd konštatoval, že žalobou

zo dňa 21.2.2008 v znení jej zmeny a doplnenia zo dňa 3.11.2008 (predloženého a ústne prvý krát
predneseného na pojednávaní konanom dňa 5.11.2008) sa žalobcovia v r. 1/, 2/ a 3/ domáhajú:
(Ad 1/ - pozn. súdu) určenia, že žalobcovia v r. I/ - III ako spoluvlastníci rod. domu sup. č. X postaveného
na parc. č. 1021/28 zapísanej na LV č. XXX v k. u. F., nadobudli vydržaním právo zodpovedajúcevecnému bremenu, ktoré pozostáva z ich práva prechodu peši i vozom cez pozemok žalovaných - par.
č. 1021/20 a 1021/35 k. u. F. zapísanú na LV č. XXXX pri vstupe a vjazde do rodinného domu v sup. č.
X a do garáže postavenej pri rodinnom dome ako aj vstupu na predmetný pozemok pri čistení žumpy.

Žalovanýjepovinnýstrpieťvykonávanieprávaprechoduavstupu napozemokpar.č.1021/20a1021/35
k. u. F. a strpieť vybudovanú žumpu na predmetnom pozemku par. č. 1021/20 k.u. F.,
(Ad2/-pozn.súdu)zriadeniavecnéhobremena vprospechvlastníkovrod.domusup.č.X postaveného
na par. č. 1021/28 spočívajúceho v povinnosti strpieť zriadenie plynovej prípojky v zmysle podmienok
pôvodného stavebného povolenia na par. č. 1021/20 a 1021 /35 zapísaných na LV č. XXXX v k. u. F..

O predmete konania vo veci samej súd procesne aktuálne rozhodol uznesením o pripustení zmeny
návrhu na začatie konania č.k. 8C/39/2008 z 5.11.2008 v znení opravného uznesenia č.k. 8C/39/2008
z 25.11.2014.

V ďalšej časti odôvodnenia prvostupňový súd popísal obsah vykonaných dôkazov v konaní, vrátane
listinných dôkazov a následne v súvislosti s právnym posúdením veci citoval ust. § 80 písm. c) O.s.p.,

§ 132 ods. 1, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 134 ods. 1, 3, § 868, § 127 ods. 1 - 3, § 151n, § 151o
Občianskeho zákonníka a § 54, § 58 ods. 1,2, § 59 ods. 1 a § 117 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) v znení zmien a doplnkov.

Svoj právny záver súvisiaci so zamietnutím žaloby prvostupňový súd odôvodnil tým, že súd zamietol

žalobu, (Ad 1/) lebo v časti určenia práva prechodu cez pozemok žalovaných pri vstupe a vjazde
do rodinného domu v sup. č. X a do garáže a strpenia práva prechodu a vstupu na pozemok pri
čistení žumpy a povinnosti strpieť vybudovanú žumpu, súd nezistil právny titul nadobudnutia práva
vydržaním, ktorý by založil dobromyseľnú držbu žalobcov, čo aj ako právnych nástupcov iných osôb,
na základe ktorej by žalobcovia vydržali právo zodpovedajúce tomuto vecnému bremenu na pozemkov

parc. č. 1021/20, parc. č. 1021/35 vo vlastníctve žalovaných. Žalobcovia ani len netvrdili, že právny
titul bol daný, v čom by systematicky táto procesná povinnosť tvrdenia predchádzala dôkaznému
bremenu žalobcov. Aj podľa osobnej výpovede ich matky, žalobcami navrhnutej svedkyne Y. S., vo
vzťahu k pôvodu uplatneného riešenia, s prístupmi "nebol problém", čiže právny predchodca účastníkov
konania Y. L. ako vlastník domu č. X pokiaľ fakticky odviedol odpadovú vodu, resp. splašky do jamy,

urobil tak mimo pozemku v jeho vlastníctve bez akéhokoľvek právneho titulu takéhoto výkonu práva
zodpovedajúcemu vecnému bremenu. Rozsah, v akom dosiahol Y. L. vydanie predmetu vlastníctva
od štátneho výrobného podniku, nepokrýval akékoľvek právo mimo pozemku, na ktorom predmetný
rodinný (bytový) dom č. súp. X stojí (parc. č. 1021/28 vo vlastníctve viacerých osôb). Pokiaľ žalovaný
v r.1/ východiskovo napriek rodinným vzťahom k žalobcom (išlo o brata matky žalobcov) nadobudol

vlastníckeprávotiežodvýrobnéhopodniku,išloonadobudnutierelatívnenezávisléodprávnychvzťahov
vedúcich k nadobudnutiu vlastníckeho práva Y. L. ako právnym predchodcom žalobcov. Obdobne bez
akéhokoľvek právneho titulu v minulosti žalobcovia využívajú prístup do domu a do garáže, aj keď
v tomto zmysle je vhodné dodať, že predmetom tohto konania nie je originálne zriadenie vecného
bremena súdom pre zabezpečenie prístupu podľa cit. ust. § 151o ods. 3 OZ. Ako súd skonštatoval

sporovým stranám, osobitne najmä v príprave pojednávania 16.4.2014, aj s primeraným prihliadnutím
na vývoj právnej praxe (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.6.2010, sp. zn. 3Cdo 29/2009),
tunajší súd napokon zastáva právny názor, že požiadavky na plošné vymedzenie rozsahu navrhovaného
vecného bremena, spravidla v autorizovanej podobe, sú kladené na rozhodnutie vo veci samej, nie
na návrh na začatie konania, podľa názoru tunajšieho súdu nie je možné prakticky nútiť navrhovateľa,

aby pre účely návrhu na začatie konania zabezpečil plošné vymedzenie autorizované geodetom. Preto
pokiaľ žalobcovia podľa vlastného vyznačenia na ktorých žalobcovia vymedzili predmet tohto konania
(Ad 1/ v rozsahu určenia vecných bremien vydržaných v minulosti) kópiami z katastrálnej mapy (č.l.
11 - 112 a č.l. 113 - 114 spisu), tieto náčrtom obsahovali vymedzenie prístupu k vchodu do domu, k
vchodu do garáže a z troch strán okolo domu aj k tvrdenej žumpe, aj keď tu osobitne iba smerovo

bez vyznačenia šírky užívania, súd považoval takýto návrh na začatie konania za úplný pre účely
jeho oboznámenia protistrane, pričom vymedzenie znalcom by bolo smerodajné v podrobnostiach v
prípade preukázania právneho dôvodu tohto vecného bremena. V tomto zmysle prístupu k spravodlivosti
žalobcovia tiež predložili správu geodeta, podľa obsahu ktorej bol prístup na pozemok za účelom
vymedzenia navrhovaného rozsahu vecného bremena zakázaný žalovanými. V podrobnostiach sa súd

skutkovo prikláňa k tomu, že prekrytá jama, ktorá už aj podľa zhodných častí osobných výpovedí
účastníkov konania z protichodných sporových strán slúžila na odvádzanie odpadu z bytového domu,
sa nachádzala v areáli výrobného závodu mimo pozemku, na ktorom stojí predmetný rodinný dom súp.
č. X žalobcov, a to v podrobnostiach už aj podľa osobnej výpovede žalobcami navrhnutej svedkyne Y.S. k náčrtu č.l. 114 spisu (t.j. mimo modro vyšrafovaného pozemku), aj v rozpore s osobnou výpoveďou
ďalšej žalobcami navrhnutej svedkyne Y. A., ktorá si podľa vyhodnotenia súdu skutkový stav menej
presne pamätala. V podrobnostiach už aj na základe zhodných častí osobných výpovedí účastníkov

konania z protichodných sporových strán žalobcu v r. 1/ a žalovaného v r. 1/ v tom, že z prekrytej jamy, do
ktorej mal byť odvádzaný odpad z rodinného (bytového) domu súp. č. X, bol odvedený trativod, k čomu
sporové strany argumentovali poukazom na potrebu, resp. rozsah potreby jej vyprázdňovania vzhľadom
na počet osôb, ktoré ju využívali, súd uznáva aj argument žalovaného v r. 1/ podľa technickej normy
STN 756081 (predloženej na č.l. 131 - 134 spisu), že žumpa je zakrytá podzemná, vodotesná nádrž

bez odtoku. V ďalších podrobnostiach už nebol podstatný účel drevenej stavby so šikmou strechou na
obrázku č.l. 85 spisu, ku ktorej žalovaný v r. 1/ argumentoval, že práve táto slúžila ako suchý záchod,
čo žalobca v r. 1/ spochybňoval, ale bez popretia, že by iný suchý záchod bol vybudovaný. Napokon pre
nepreukázanie právneho dôvodu nadobudnutia tohto vecného bremena žalobcami, už pre rozhodnutie
tohto sporu nebola podstatná samotná potreba odvádzania odpadu z rodinného domu, ktorou (Ad
1/) argumentovali žalobcovia, tá ani podľa platnej právnej úpravy nie je riešená ako osobitné právo,

analogicky ako prístup k stavbe podľa cit. ust. § 151o ods. 3 OZ, ktoré by originálne mohol zriadiť súd.
Súd zároveň zamietol žalobu (Ad 2/) v časti zriadenia vecného bremena v prospech vlastníkov rod.
domu sup. č. 4 postaveného na par. č. 1021/28 spočívajúceho v povinnosti strpieť zriadenie plynovej
prípojky, lebo na takéto originálne zriadenie vecného bremena súdom nie je daný právny dôvod. Je dané
právnou úpravou stavebného zákona, aby o stavbách rozhodol príslušný stavebný úrad, príznačne za

účasti účastníkov stavebného konania, osobitne podľa cit. ust. § 59 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. Samotní
žalobcovia si boli vedomí rozhodovacej právomoci stavebných úradov prvého a druhého stupňa, pokiaľ
predložili stavebné povolenie Okresného úradu Žilina zo dňa 23.11.1998 (č.l. 71 - 72 spisu), ktoré
bolo rozhodnutím Krajského úradu v Žiline zo dňa 25.5.1999 (č.l. 68 - 70 spisu) zrušené. Aj keď
právne postavenie žalobcov ako potenciálnych účastníkov ďalšieho stavebného konania je oslabené

nedostatkom práva k všetkým pozemkom, cez ktoré by na základe ich záujmu mala viesť trasa plynovej
prípojky, súd v občianskom súdnom konaní nemá právny titul, na základe ktorého by právo na zriadenie
plynovej prípojky originálne zriadil.

V záverečnej časti odôvodnenia rozsudku prvostupňový súd odôvodnil priznanú náhradu trov konania

a to ust. § 142 ods. 1, § 149 ods. 1 O.s.p. v spojitosti s ustanovenia vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v
znení neskorších zmien a doplnkov, ktorú časť rozhodnutia taktiež podrobne odôvodnil. Výrokovú časť
rozsudku týkajúcu sa náhrady trov konania však (ako už bolo uvedené) odvolací súd opravil opravným
uznesením zo dňa 1.6.2015.

Proti rozsudku okresného súdu v spojitosti s opravným uznesením ako celku podali odvolanie žalobcovia
v rade 1/ - 3/, ktorí nesúhlasili s právnymi závermi súdu prvého stupňa a naďalej trvali na žalobnom
návrhu v oboch jeho častiach s tým, že v odôvodnení podaného odvolania namietali vyhodnotenie
jednotlivých dôkazov súdom prvého stupňa a uviedli svoje vlastné hodnotenie v časti vykonaných
dôkazov, vytkli prvostupňovému súdu, že dokazovanie nedoplnil o znalecké dokazovanie, prípadne

ďalšie dôkazy. Navrhovali, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a žalobnému návrhu
vyhovel v celom rozsahu a zároveň priznal náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania.

Proti časti rozsudku okresného súdu o náhrade trov konania podali odvolanie aj žalovaní v rade 1/,2/,
ktorí vytýkali súdu prvého stupňa nesprávny výpočet náhrady trov konania v súvislosti s § 17 ods. 3 vyhl.

MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov a poukazovali na ust. § 13 v spojitosti s §
17 ods. 3 (zrušeným od 1.7.2005) citovanej vyhlášky. Navrhovali preto rozsudok okresného súdu v časti
o náhrade trov prvostupňového konania zmeniť a priznať trovy žalovaných v rade 1/,2/ na účet právneho
zástupcu vo výške 555,10 eur. Uplatnili si zároveň aj náhradu trov odvolacieho konania.

V stručnom písomnom vyjadrení podanom k odvolaniu žalobcov v rade 1/ až 3/ navrhovali žalovaní
v rade 1/,2/ rozsudok okresného súdu vo veci samej v spojitosti s opravným uznesením potvrdiť ako
vecne správny.

Krajský súd prejednal vec v odvolacom konaní podľa § 212 a nasl. O.s.p. a rozhodol, pokiaľ ide o

rozsudok vo veci samej, postupom v súlade s ust. § 156 ods. 3 v spojitosti s § 214 ods. 2 O.s.p. tak,
že bez nariadenia ústneho pojednávania rozsudok okresného súdu vo veci samej potvrdil ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.V tejto časti (vo veci samej) sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil aj s odôvodnením prvostupňového
rozsudku (opravného uznesenie sa týkalo len záhlavia rozsudku), a preto podľa § 219 ods. 2 O.s.p.
sa obmedzuje len na konštatovanie správnosti celého odôvodnenia prvostupňového rozsudku vo veci

samej.

Odvolací súd len na zdôraznenie konštatuje, že po vykonanom rozsiahlom dokazovaní prvostupňový
súd vyhodnotil vykonané dôkazy v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p. a dostatočne odôvodnil, prečo
ďalšie dôkazy nevykonal a celé odôvodnenie prvostupňového súdu je jasné, zrozumiteľné a dostatočné.

Odvolatelia v podstate v odvolaní len popisujú obsah niektorých vykonaných dôkazov s tým, že
prvostupňový súd ich vyhodnotil nesprávne, avšak vecne a právne neargumentujú prípadné pochybenia
súdu vo vzťahu k zamietavému výroku.

Pokiaľ ide o časť rozsudku okresného súdu v spojitosti s opravným uznesením o náhrade trov
prvostupňového konania, tento výrok je zmätočný, preto sa ho prvostupňový súd snažil opraviť

opravným uznesením zo dňa 1.6.2015, avšak v zápisnici o pojednávaní zo dňa 17.12.2014, kedy bol
vyhlásený aj rozsudok vo veci samej, vyhlásené rozhodnutie v druhej časti o náhrade trov konania je
odlišné od rozhodnutia, ako ho naformuloval prvostupňový súd v opravnom uznesení (v druhej časti
opravného uznesenia). Odvolací súd nemôže takúto „opravu“ akceptovať, pretože sa týka výrokovej
časti rozhodnutia a nejde o zrejmú nesprávnosť, ani o chybu v písaní alebo počítaní v zmysle ust. §

164 O.s.p. Odvolací súd preto v tejto časti rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h)
O.s.p. a vec vrátil okresnému súdu v tejto časti na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p. V ďalšom
konaní, pokiaľ ide o náhradu trov konania, rozhodne prvostupňový súd aj o náhrade tohto odvolacieho
konania a taktiež sa bude zaoberať argumentami právneho zástupcu žalovaných v rade 1/ a 2/, ktoré
uviedol v odvolaní proti časti prvostupňového rozsudku v spojitosti s opravným uznesením o náhrade

trov prvostupňového konania.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.