Uznesenie Judgement was issued on Thursday, June 27, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/43/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117010582
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6117010582.7

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a
sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Jozefa Ryanta, v trestnej veci obžalovaných 1/ E. V., 2/ C. P. a 3/ H.
P., pre obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu podľa § 186 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm.
a) Tr. zák., spáchaný závažnejším spôsobom konania s poukazom na § 138 písm. a), písm. c) Tr. zák.
v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. v časti dokonaný, v časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr.

zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 27. júna 2018, o odvolaniach obžalovaných E. V., C. P. a H.
P., proti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 26.01.2018 sp.zn. 1Tk/2/2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaných E. V., C. P. a H. P. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 26.01.2018 sp.zn. 1Tk/2/2017 boli obžalovaní
E. V., C. P. a H. P. uznaní za vinných z obzvlášť závažného zločinu vydieračského únosu podľa § 186

ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zák. spáchaný závažnejším spôsobom konania s poukazom
na ust. § 138 písm. a), písm. c) Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. v časti dokonaný, v časti
v štádiu pokusu trestného činu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
E. V., C. P. a H. P., po vzájomnej dohode, dňa 04.03.2017 cca o 18:00 hod., prostredníctvom mobilného
telefónu vylákali poškodeného C. E., nar. XX.XX.XXXX, na stretnutie na parkovisko pri Staroprameni v
Z. pod zámienkou, že mu idú vyplatiť províziu za zrealizovaný úver, kam sa poškodený dostavil cca o

18:30 hod. a utvrdzovaný menovanými, že pre sľubovanú províziu musia ísť autom, nasadol k nim do
vozidla tov. zn. BMW 745i; ev. č.: Z. I., šedej metalízy, ktoré viedol majiteľ vozidla E. V., na prednom
sedadle spolujazdca sedel H. P., na zadnom sedadle za vodičom sedel C. P. a po tom, ako do vozidla v
obci Y. pristúpil A. R., nar. XX.XX.XXXX, poškodený C. E. sedel na zadnom sedadle v strede a napriek
tomu, že začal mať pocit strachu, že bol oklamaný a nejdú pre jeho províziu, nemal už možnosť brániť sa
alebo nejakým spôsobom prejaviť odpor alebo vystúpiť z auta, pričom hneď na to začali na neho kričať,

aby sa pred A. R. priznal, že úver vo výške 14.000,- €, ktorý vybavil na menovaného si ponechal, keďže
C. E. to poprel, C. P. sediaci za vodičom vytiahol pištoľ, presne nezistenej značky, výr. čísla, ani kalibru,
poškodenému ňou hrozil, stále so slovami, aby sa priznal, následne mu E. V. začal hovoriť, že ho vezú
za cigánom, ktorý ho „znásilní", pričom v obci O., okr. Z., pri družstve odbočili na odľahlé miesto, kde
po necelých 3 km, v miestnom kameňolome zastavili a ako z vozidla vystúpili, poškodený C. E., mysliac
si, že majú v úmysle ublížiť mu na zdraví, začal utekať od vozidla, ale po minimálne jednom výstrele C.

P. z pištole, v obave o svoj život si ľahol na zem, kde ho obžalovaní dobehli, C. P. s H. P. ho držali od
chrbta a bránili mu postaviť sa, následne ho E. V., C. P. aj s H. P. prinútili uviesť, ktorou rukou spracováva
žiadosti o úver, aby ho mohli naďalej využívať pre svojich klientov žiadajúcich o úvery a keď uviedol,
že pravou, E. V. ho najmenej 5x udrel gumeným kladivom po hornej časti hánok ľavej ruky, za ktorú ho
držali C. P. s H. P., následne v útoku pokračovali tak, že H. P. ho ešte ležiaceho najmenej 2x kopol do
rebier a po slovách, že sa ide „operovať" mu C. P. stláčal kovovými kliešťami malíček ľavej ruky a to až

do momentu, kým im sľúbil zabezpečiť 50.000,- €, po čom ho ešte E. V. udrel gumeným kladivom lx nad
kolenom ľavej nohy a lx nad členkom pravej nohy a až potom od poškodeného odstúpili, nechali ho namieste, nasadli do auta a odišli do K. R., M. C. P. asi po 500 metroch vyhodil z idúceho auta mobilný
telefón patriaci poškodenému, ktorým konaním poškodenému spôsobili, podľa lekárskeho vyšetrenia
zo dňa 04.03.2017, poranenia hrudníka, hlavy, ruky vľavo a kolena vľavo, s predpokladanou dĺžkou

práceneschopnosti do 14 dní; odcudzením mobilného telefónu mu spôsobili škodu v sume cca 245,28 €.
Za to im boli uložené tresty, a to obžalovanému E. V. podľa § 186 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák.,
§ 46 Tr. zák. nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 14 rokov. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr.
zák. na výkon trestu odňatia slobody súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu s maximálnym
stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovanému uložil trest prepadnutia veci, a

to 1/ mobilný telefón zn. DOOGEE, PIN: XXXX, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX a XXXXXXXXXXXXXXX,
SIM karta S. s číslom XXXX XXX XXX a 2/ gumené kladivo. Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. za podmienok
uvedených v § 77 ods. 1 Tr. zák. uložil obžalovanému ochranný dohľad v trvaní dva roky.
Obžalovanému C. P. súd uložil podľa § 186 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák.,
§ 37 písm. h) Tr. zák., § 41 ods. 1,2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 39 ods. 1,3 písm. b) Tr. zák.,
§ 46 Tr. zák. súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov. Podľa § 48 ods. 3

písm. b) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu s
maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste z trestného rozkazu
Okresného súdu Lučenec sp.zn. 22T/92/2017 zo dňa 08.09.2017 právoplatný dňa 20.09.2017 za prečin
falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej
značky podľa § 352 ods. 1 Tr. zák. na peňažný trest v sume 450,- Eur, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia

na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili
podklad. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovanému uložil aj trest prepadnutia veci, a to mobilný
telefón zn. Samsung zlatej farby bez PIN, IMEI: 352937/08/252396/7, SIM karta s telefónnym číslom
XXXXXXXXXX, plynovú pištoľ zn. Ekola Aras Magnum, výrobné číslo EA-1640999 + 1 ks zásobník a
kovové kliešte s modrou rúčkou. Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. za podmienok uvedených v § 77 ods. 1 Tr.

zák. uložil obžalovanému ochranný dohľad v trvaní dva roky.
Obžalovanému H. P. podľa § 186 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 46 Tr. zák. súd uložil
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. na výkon
trestuodňatiaslobodyzaradilobžalovanéhodoústavunavýkontrestusmaximálnymstupňomstráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovanému uložil trest prepadnutia veci, a to mobilný telefón zn.

S8-301L, PIN: 0000, IMEI: 864218020857010, SIM karta Tesco mobile č.: XXXXXXXXXXXXXXXXXX.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. za podmienok uvedených v § 77 ods. 1 Tr. zák. uložil obžalovanému ochranný
dohľad v trvaní dva roky.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť
poškodenému C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXXXX Z., škodu vo výške 245,28 Eur.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podali všetci traja obžalovaní, teda E. V., C. P. a aj H. P. odvolanie.
Odvolanie obžalovaného E. V. a C. P., ktoré podali prostredníctvom obhajcu je v podstate totožné a v
tomto odvolaní namietali najmä to, že oni sa žiadnej protiprávnej činnosti voči poškodenému nedopustili.
Namietalijednakprávnukvalifikáciukonania,akoajvýškutrestov,ktoréimbolizostranyprvostupňového
súdu uložené. V písomných dôvodoch odvolania zdôraznili, že podľa ich názoru celým prípravným

konaním,ktorérozhodnutiupredchádzalobezvšetkýchpochybnostívidieťobrovskúsnahuOČTKudržať
skutkový dej, následne skutkový základ, resp. skutkovú vetu tak, aby bola naplnená skutková podstata
žalovaného trestného činu. V tejto súvislosti spochybnili to, že dňa 05.03.2017 bolo prijaté trestné
oznámenie poškodeného C. E. až tromi policajtmi, a to H.. Y. E., H.. H.. K. K. a X.. H.. C. G., príslušníkmi
NAKA, čo podľa ich názoru je nezákonné.

Okrem toho obžalovaný P. mal obhajcovi v prípravnom konaní aj na súde povedať, že sa mu opakovane
vyhrážal príslušník NAKA, X.. C. G., že ho dostane do basy, a tak vyslovil názor, že G. tam pri výsluchu
nemal čo robiť a mal vedomosť, že poškodený C. E. sa s uvedeným policajtom pozná, lebo mu
poškodený vybavoval nejaké veci. Týmto spôsobom mohlo byť zasiahnuté do predsúdneho konania. Do
pozornosti krajského súdu dali aj tú skutočnosť, že neboli ani vyťažovaní, ani neboli požiadaní o podanie

vysvetlenia po podaní trestného oznámenia pred začatím trestného stíhania. Okrem toho korunný
svedok obvinenia a aj obžaloby (A. R.) bol vypočutý po vznesení obvinenia dňa 14.03.2017 (obvinenie
bolo vznesené 13.03.2017), ktorý nepotvrdil skutočnosti, na základe ktorých bolo možné vyvodiť záver,
že bola naplnená skutková podstata trestného činu vydieračského únosu. K osobe poškodeného C. E.
z dôvodu hodnoverností štyroch rozdielnych výpovedí uviedli, že ide o osobu, ktorú označuje polícia

ako kriminálne závadnú, pretože dlhodobo páchala a aj pácha ekonomickú trestnú činnosť. Aj pri tomto
výsluchu mali byť prítomné osoby H.. K. K. a X.. H.. C. G., zápisnicu podpísali ako nezúčastnené osoby,
avšak nezúčastnená osoba v zmysle § 124 ods. 3 Tr. por. môže byť prítomná len pri predložení zápisnice
o výsluchu na prečítanie pred podpisom zápisnice - svedkovi, avšak nemôže byť prítomná pri výsluchu.Nedá sa zo spisu zistiť, čo uvedené dve osoby pri výsluchu poškodeného dňa 05.03.2017 tam svojou
prítomnosťou robili. Vyslovili názor, že v tomto smere bol porušený Trestný poriadok. Jediný zákonný
vyšetrovateľ v danej trestnej veci bol H.. Y. E., a preto ostatné osoby, ktoré sú uvedené v spise, prítomné

a konajúce v danej trestne veci nemali byť. Neskôr pri nezmenenej dôkaznej situácii vyšetrovateľ NAKA
vznášaobvinenievočikonkrétnymosobám(E.V.,C.P.aH.P.)zaobzvlášťzávažnýzločinvydieračského
únosu podľa § 186 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zák. spáchaný závažnejším spôsobom
konania s poukazom na ust. § 138 písm. a), písm. c), písm. d) Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa §
20 Tr. zák. v časti dokonaný, v časti v štádiu pokusu trestného činu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., avšak

krajskýprokurátoroprotiobvineniuvynechávavobžalobeprispôsobekonaniaobžalovaných,ktorémalo
smerovať k zmocneniu sa iného oproti jeho vôli použitie násilia voči poškodenému § 138 písm. d) Tr.
zák., čo tiež považujú za vadu konania. V skutkovej vete uvedenej v obžalobe krajského prokurátora a
skutkovej vete odsudzujúceho rozsudku okresného súdu totiž chýba únos poškodeného, hrozba jeho
usmrtenia z dôvodu, že konanie obžalovaných nebol únos a ani obžalovaní nehrozili usmrtením.
Ku skutkovému deju poznamenali, že na základe dôkazov nebolo použité násilie, ani hrozba násilia pri

údajnom zmocnení sa iného proti jeho vôli. Konanie, ktoré malo naplniť skutkovú podstatu trestného činu
vydieračského únosu, trvalo približne od 18.30 hod. do 19.30 hod. dňa 04.03.2017, avšak okresný súd
neupresnil, kedy a akým konaním - akým spôsobom sa obžalovaní zmocnili poškodeného proti jeho vôli
bez násilia a bez hrozby usmrtenia od nástupu do auta až do ponechania poškodeného v kameňolome.
Tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom bolo preukázané, že poškodený nasadol do auta

dobrovoľne, nebál sa, bez použitia násilia, bez hrozby usmrtenia asi o 18.30 hod. Cieľ, dôvod cesty,
jej účel inak popisuje poškodený, inak obžalovaní, pričom korunný svedok obžaloby R. potvrdil cieľ
cesty a jej účel rovnako, ako obžalovaní. Ak do auta nasadol poškodený dobrovoľne, nemohlo ísť o
zmocnenie sa poškodeného proti jeho vôli. Poškodený v prípravnom konaní, ani v konaní pred súdom
neudal žiadne skutočnosti, že by sa ho obvinení zmocnili a neuvádzal ani žiadnu hrozbu od nikoho,

ani to, že by mu P. hrozil zbraňou. Vyslovili názor, že poškodený, ani obvinení, ani svedok obžaloby R.
neuviedli skutočnosti, ktoré by dokazovali - nasvedčovali, že poškodený mal vôľu v obci Y. vystúpiť alebo
presadnúť na iné miesto v aute BMW. Okrem toho pri nástupe R. do auta svedok R. nevidel, ani nepočul,
alebo iným zmyslom nevnímal, že by sa obžalovaní zmocnili poškodeného. Poškodený neprejavil vôľu
zbaviť sa údajného zmocnenia jeho osoby buď slovne konaním, napríklad vystúpením z auta. Nebol

vyprodukovaný dôkaz, že by niečo alebo niekto bránil poškodenému vystúpiť zo stojaceho auta v obci
Y., pričom poškodený ani nepožiadal o pomoc korunného svedka obžaloby R..
Z trestného oznámenia a opakovaných výpovedí poškodeného taktiež nebola potvrdená verzia
poškodeného ohľadne mobilného telefónu v tom slova zmysle, že tento mu mal vziať, resp. získať do
svojej moci obžalovaný V.. Svedok obžaloby R. totiž potvrdil, že telefón mal počas celej cesty z obce Y.

do kameňolomu poškodený E. na kolene a tento bol vyhodený až pri ceste autom z kameňolomu. Túto
verziu potvrdili aj samotní obžalovaní. Okrem toho zo strany svedka R. nebolo potvrdené ani to, že by
obžalovaný P. spoza pásu zozadu vybral pištoľ - striebornú, kovovú a ani nepočul žiadne cvaknutie v
tom slova zmysle, ako to tvrdil poškodený E.. V tomto smere poukázal na výpoveď poškodeného E. z
hlavného pojednávania, ktorý uviedol, že obžalovaný P. sedel vedľa neho, tento mal vytiahnuť spoza

pása pištoľ, ale nevedel určite, či mu ju priložil k hlave alebo to boli prsty alebo niečo iné. Všetci obvinení
však popreli akékoľvek skutočnosti týkajúce sa hrozby strelnou zbraňou. V danej veci preto je pochybné,
či vôbec zbraň pri uvedenom skutku bola použitá. V tejto súvislosti poznamenali, že dá sa domnievať,
že konanie C. P. voči poškodenému C. E., ktoré vyprodukoval poškodený za pomoci policajtov, bolo z
dôvodu udržať za každú cenu priebeh skutkového deja so zbraňou, aby prípad vyšetrovala NAKA.

Ďalej dali do pozornosti odvolaciemu súdu, že priebeh uvedeného skutkového deja tak, ako uvádzal
poškodený od začiatku prípravného konania, poprel obvinený V., P., P., ako aj korunný svedok obžaloby
A. R.. K poslednej časti skutkového deja, ktorý je spojený s konaním obvinených je tá časť, kde
auto BMW malo zastať v kameňolome, pričom popis deja poškodeným v tejto časti skutkového deja
nenaplňuje skutkovú podstatu trestného činu vydieračského únosu.

Namietali aj uloženie trestov vo výmere 14 rokov, čo však nebolo správne, pretože keďže nebola podľa
ich názoru naplnená skutková podstata obzvlášť závažného zločinu vydieračského únosu podľa § 186
ods. 1,2 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zák., tak tieto tresty nezodpovedajú právnej kvalifikácii. Opätovne
zdôraznili, že k zmocneniu poškodeného nedošlo, pretože žiadna dohoda obvinených neexistovala a
nebolo ani dokázané vylákanie mobilným telefónom zo strany obžalovaného P., poškodeného. Ďalej

dodali, že aj účel - motív stretnutia uvádza poškodený rozdielne od obvinených aj od korunného svedka
obžaloby R., pretože na č.l. 4 je presne uvedené, že malo sa ísť po províziu, avšak obžalovaní sa mali
vyjadriť, že idú do O. a obec Y. sa nachádza v tomto smere. Aj v tomto tvrdení sú rozdielnosti na strane
obvinených, ako aj svedka obžaloby.Tak z prípravného konania, ako aj konania pred súdom bolo preukázané, že R. dal svoje osobné
údaje poškodenému A.E., nakoľko chcel, aby mu E. pomohol riešiť poistku, pričom uvedené osobné
údaje zneužil E. na výber úveru na korunného svedka obžaloby R., lebo tomuto svedkovi začali chodiť

upomienky. V tejto súvislosti zdôraznili, že osobné údaje R. nemali k dispozícii, lebo svedok R. svoje
osobné údaje im nedal. Konanie obvinených teda nesmerovalo k únosu, ale k riešeniu problematiky
úveru, teda nie k získaniu prospechu, ktorý si mal vybaviť na seba svoj účet poškodený E., a to zneužitím
osobných údajov korunného svedka R. a neexistuje dôkaz, že by obžalovaní pýtali od E. uvedený úver
či už pre seba alebo iného v čase skutkového deja.

Aj keď orgány činné v trestnom konaní, krajská prokurátora a súd neupresnili čas zmocnenia sa
poškodeného proti jeho vôli, bolo preukázané, že čas, kedy mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu je
čas od nástupu poškodeného do auta až do odchodu auta do kameňolomu, t.j. čas, ktorý determinuje
možnosť začiatku a konca zmocnenia sa iného proti jeho vôli. V tejto súvislosti zdôraznili, že údajný
únos - zmocnenie sa iného, ak malo motív ísť pre províziu do O., tak nebolo upresnené ani v prípravnom
konaní, ani v konaní pred súdom, o akú výšku údajnej provízie išlo. Záverom dali do pozornosti

odvolaciemu súdu, že uvedený trestný čin, ktorí mali spáchať spoločne a so zbraňou, opisuje poškodený
štyrikrát rozdielne, rozdielne aj na súde a pri tvrdení poškodeného o použití zbrane obvinenými, musí
byť aj iný dôkaz, ktorý by potvrdil, že trestný čin bol spáchaný so zbraňou. Výpoveď korunného svedka
obžaloby potvrdzuje výpovede obvinených, že zbraň nebola použitá, nebola ani použitá hrozba so
zbraňou, ani mávaním so zbraňou. Na základe hore uvedených skutočností považujú uznanie viny za

nezákonné a v tejto súvislosti za nezákonne aj uložené tresty.
Navrhlikrajskémusúduzrušiťnapadnutérozhodnutieaichspodobžalobyoslobodiť,pretožeichkonanie
nenaplnilo skutkovú podstatu trestného činu vydieračského únosu.
Okrem odvolania, ktoré proti prvostupňovému rozhodnutiu podal obhajca obžalovaných E. V. a C.
P., samostatné odvolanie podal aj obžalovaný P.. V písomných dôvodoch v podstate uvádza tie isté

skutočnosti, ako ich uviedol jeho obhajca v dôvodoch odvolania a poukazuje taktiež na rozpory vo
výpovediach samotného poškodeného E., ktorý v podstate na hlavnom pojednávaní vypovedal iným
spôsobom,akovypovedalvprípravnomkonaní.Taktiežspochybnilajpostuporgánovčinnýchvtrestnom
konaní v trestnej veci a tento postup považuje za nezákonný. Vyslovil presvedčenie, že súd prvého
stupňa rozhodol neobjektívne a nespravodlivo, čo je v rozpore s Trestným poriadkom a dôkazy, ktoré

vyzneli v jeho prospech, absolútne nevzal v úvahu. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa vynechal časti
výpovede,kdepoškodenýuvádzal,žedoautanastupovaldobrovoľneanepociťovalžiadnystrachakeby
nechcel, tak do auta nenastúpi, pričom v aute mala dokonca panovať dobrá nálada a z jeho výpovede
nevyplynulo, že by on mu pištoľ prikladal k hlave, pretože na hlavnom pojednávaní uviedol len, že dačo
cítil na hlave, ale nevie, či to bola pištoľ, nakoľko on mal tam mať ruky alebo prsty, i keď pripustil, že tú

pištoľ mal vzadu pri sebe, ale že by s ňou šibrinkoval, to nie. Poškodený nemal vidieť žiadnu zbraň u
neho, počul len niečo buchnúť pri výstupe z motorového vozidla v kameňolome, čo mohlo byť aj zvuk
pochádzajúci od dvier na aute. Namietal aj výšku sumy, ktorá mala byť vymáhaná. Okrem toho dal do
pozornosti výpoveď vypočutého svedka poškodeného C. E., ktorý na hlavnom pojednávaní zotrval na
svojej výpovedi z predchádzajúceho konania a na jeho otázku, či sa cítil byť unesený, uviedol, že vtedy

to tak nepociťoval. Poškodený C. E. tiež uviedol, že s obžalovanými P., V. sa bežne stretával na kávičke,
pričom sa rozprávali o bežných veciach, teda o obžalovaných sa vyjadruje ako o kamarátoch. Namietal
aj to, že korunný svedok obžaloby A. R., ktorý bol na hlavnom pojednávaní vypočutý, ovládal slovenský
jazyklenčiastočne,viacsadorozumievalvmaďarskomjazyku,apretobolopotrebnézostranypredsedu
senátu prizvať tlmočníka, a preto výpoveď tohto korunného svedka z prípravného konania považuje

za nezákonnú. Podľa jeho názoru túto výpoveď, ktorú uskutočnil v prípravnom konaní svedok A. R.,
prekladal prítomný policajt, pričom však zápisnica z tohto výsluchu je len v slovenskom jazyku. Na
hlavnom pojednávaní bol vypočutý uvedený svedok aj za prítomnosti tlmočníka, ktorý uviedol, že dňa
04.03.2017 telefonoval obžalovanému V., že mu domov prišli upomienky pre nesplácané úvery a od
známych z Z. a zistil, že za týmto je C. E., čím svojou výpoveďou aj potvrdil tú skutočnosť, ktorú tvrdili

všetci obžalovaní, a to motív stretnutia sa s poškodeným C. E.. Tento svedok na hlavnom pojednávaní
potvrdil, že poškodenému C. E. sa počas cesty nikto nevyhrážal, ani mu nikto neprikladal žiadnu pištoľ k
hlave. Z tohto možno vyvodiť, že nič z toho, čo uviedol poškodený v prípravnom konaní, sa nepotvrdilo.
Podľa jeho názoru policajti poškodenému pomáhali v tom zmysle, že zapisovali iné skutočnosti, ako
svedok uvádzal. Taktiež poukázal aj na to, akým spôsobom mal byť mobilný telefón poškodeného E.

vyhodený z motorového vozidla, čo nekorešpondovalo s tým, čo tvrdil samotný poškodený v prípravnom
konaní. Podľa jeho názoru výpoveď svedka R. nekorešponduje s výpoveďou poškodeného E., a preto
nie je správna argumentácia okresného súdu v tom smere, že korunný svedok obžaloby A. R. potvrdil
výpoveď poškodeného. Podľa jeho názoru poškodený E. podstatne zmenil na hlavnom pojednávanískutočnosti, ktoré uviedol v prípravnom konaní a argumentácia súdu, že v prípravnom konaní vypovedal
pravdu, určite neklamal, pretože si to lepšie pamätal, bola skreslená, resp. upravená tak, aby vyznela
v neprospech obžalovaných.

Keďže súd prvého stupňa nerozhodol správne a v rozhodnutí bral do úvahy iba skutočnosti vyznievajúce
v jeho neprospech, čo je v rozpore s príslušnými ustanoveniami Trestného zákona a Trestného poriadku,
považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za nezákonné. Podľa jeho názoru k naplneniu skutkovej
podstatyvyššieuvedenéhotrestnéhočinunedošlo,leboonsaspoločnýmkonanímnezmocnilinéhoproti
jeho vôli a nebránil mu užívať osobnú slobodu a pod žiadnou hrozbou jeho ujmy na zdraví si nevynucoval

poskytnutie plnenia majetkovej povahy, čo v podstate vyplynulo aj z konania pred súdom.
Na základe týchto skutočností rozsudok považuje za nezákonný, nespravodlivý a neprimerane vysoký
a z toho dôvodu, že súd použil § 41 ods. 2 Tr. zák., asperačnú zásadu aj za nezákonný.
Na základe týchto skutočností žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1
písm. a), písm. b), písm. c), písm. d), písm. e) Tr. por., alebo vo veci rozhodol sám.
Ako je už vyššie uvedené, odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu podal prostredníctvom obhajcu

aj obžalovaný H. P.. V dôvodoch odvolania uviedol, že s rozhodnutím prvostupňového súdu v predmetnej
trestnej veci v časti jeho osoby sa nemôže v žiadnom prípade stotožniť, pretože on sa žiadneho
protiprávneho konania nedopustil. Zdôraznil, že vykonaným dokazovaním, či už počas prípravného
konania alebo pred súdom nebol vyprodukovaný žiadny hodnoverný dôkaz, predovšetkým učinenými
výpoveďamisvedkovC.E.aA.R.,naktoré,akovyplývazodôvodnenianapadnutéhorozsudku,konajúci

súd prihliadal ako na nosné dôkazy pre svoje rozhodnutie a nevyplynul taký relevantný a objektívny
dôkaz,ktorýbyhodôvodnespájalspredmetnýmtrestnýmčinom.Vyslovilpresvedčenie,žesúdvdanom
prípade nesprávne vyvodil záver a nesprávne pri svojej hodnotiacej činnosti vychádzal zo skutočností,
poznamenaných či už zo strany poškodeného alebo zo strany svedka A. R., jeho účasti na danom
skutku. On od začiatku prípravného konania až do konania na súde vždy striktne odmietal a odmieta,

že sa mal dopustiť, prípadne podieľať na predmetnom únose, pričom však nespochybňuje fakt, že dňa
04.03.2017 skutočne prišiel do styku s C. E.. Faktom bolo aj to, že sa nachádzal v osobnom motorovom
vozidle s ostatnými spoluobžalovanými, do ktorého neskôr nastúpil poškodený C. E. a A. R. a nevylučuje
ani to, že s obžalovanými sa predtým poznal a stretával sa aj v danom období s nimi, avšak vylučuje,
že by dňa 04.03.2017 svojím konaním a svojou činnosťou naplnil znaky skutkovej podstaty žalovaného

trestného činu. Odôvodňovať rozhodnutie, ako to urobil súd prvého stupňa len od toho, že sa poznal a
pozná s ostatnými spoluobžalovanými, že sa spolu často stretávali, z čoho on mal a musel mať nesporne
vedomosť, že C. P. a E. V. sa pravidelne stretávajú s poškodeným, čo je/bývalo a bolo obsahom ich
stretnutí a čo bude predmetom ich stretnutia s poškodeným dňa 04.03.2017 resp. ich zámerom voči
poškodenému, tak takéto tvrdenie okresného súdu, ktorý rozhoduje o vine a o merite veci voči konkrétnej

osobe,považujezanezákonné,keďžejepostavenélennaurčitýchdomnienkachapredpokladoch,ktoré
nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Učinenými výpoveďami bolo nepochybne preukázané, že C. E., C. P., E. V. sa pred dátumom daného
skutku (04.03.2017) spoločne opakovane stretávali. Nejednalo sa, rovnako ako v prípade predmetného
stretnutia dňa 04.03.2017, o akési náhodné stretnutia ale o stretnutia, ktoré boli vždy vopred dohodnuté,

vždy s konkrétnym zámerom a účelom a o stretnutia, o obsahu ktorých vedeli vždy len tieto osoby.
Týchto stretnutí sa však on s vyššie uvedenými osobami nezúčastňoval. V tejto súvislosti poukázal na
výpoveď poškodeného C. E., ktorý na otázku, či na stretnutí obžalovaných v súvislosti s vybavovaním
úveru sa zúčastňoval aj obžalovaný P. uviedol, že nie, že obžalovaný P. sa stretnutí v súvislosti s
úvermi, ktoré vybavoval na žiadosť P. a V., nezúčastňoval. Preto vylučuje a spochybňuje konštatovanie

okresného súdu na strane 16 napadnutého rozsudku, že sa pravidelne zúčastnil zmienených stretnutí
medzi poškodeným a ostatnými obžalovanými a teda, že mal vedomosť o tom, akú činnosť konkrétne
vykonáva C. E. pre C. P. a E. V. a mal teda aj vedomosť, čo bude predmetom stretnutia dňa 04.03.2017.
V tejto súvislosti poukázal aj na výpovede obžalovaných E. V. a C. P. z hlavného pojednávania, ktoré
potvrdili nielen to, že on bol v aute náhodou, ale že ani nevedel o tom, čo majú s poškodeným E. vybaviť,

resp., prečo E. nastupuje do vozidla a prečo sa ide k svedkovi R. riešiť.
Ďalej dodal, že jediné dve osoby, ktoré mohli skutočne a reálne preukázať, že mohol mať o uvedenom
skutku vedomosť, t.j., či mal vedomosť, prečo a za akým účelom dňa 04.03.2017 do vozidla nastupuje
C. E., či došlo predtým ako C. E. do tohto vozidla nastúpil k telefonickým rozhovorom ohľadne miesta a
času, stretnutia, prípadne jeho účelu, C. P., E. V. jasne uviedli, že sa on v osobnom motorovom vozidle

ocitolviacmenejnáhodouajedinéosoby,ktorérelevantnemohliamalipreukázaťnaplneniesubjektívnej
stránky uvedeného trestného činu, v súvislosti s jeho osobou, teda jeho úmysel o ich zamýšľanom
konaní, to jasne popreli a vyvrátili, pretože tak obžalovaný C. P. a obžalovaný E. V. poznamenali, že
jeho prítomnosť na celom skutku bola viac menej náhodná. Na strane druhej nechce popierať, že nemalv konečnom dôsledku žiadnu vedomosť, prečo sa C. P., E. V. chceli stretnúť, resp., že počas cesty
nezískal presvedčenie o skutočnom zámere stretnutia s poškodeným C. E. a nepopiera, že postupne
získal vedomosť, prečo nastúpil poškodený C. E. do vozidla, resp., za akým zámerom ho C. P. vopred

kontaktovaladohodolsasnímnastretnutí,avšakjednalosaoskutočnosti,ktorézistilažpočassamotnej
cesty vo vozidle a nie predtým, ako do vozidla nastúpil, resp. nie predtým, keď do vozidla nastúpil C.
E.. V tejto súvislosti odkázal na výpoveď a skutočnosti poznamenané zo strany práve druhého pre súd
podstatného svedka skutku, a to A. R., ktorý v rámci svojich výpovedí ani raz neuviedol, či už on alebo aj
ostatníobžalovaníbyvočipoškodenémupočasjazdyvosobnommotorovomvozidleučinilitakékonanie,

ktoré malo smerovať proti vôli poškodeného.
Zdôraznil, že počas predmetnej cesty motorovým vozidlom, ktorá v zmysle podanej obžaloby má teda
predstavovať základnú časť predmetného únosu poškodeného nikdy k ničomu nenútili, nijako sa mu
nevyhrážali či už ublížením na zdraví, prípadne inou ujmou, nijako poškodeného neobmedzoval na
jeho vôli a vyslovil presvedčenie, že nevykonal žiadne konanie, ktoré by smerovalo voči jeho vôli a
poukazovať len na akési slovné posmešky, ktoré nikdy nemali a nemohli mať oporu v realite, údajnú

obavu a údajný strach poškodeného, ktorý reálne navonok túto obavu nevyjadril, jednoducho nemôže
znamenať, že v danom prípade išlo konanie proti vôli poškodeného. Poškodený navyše nikdy počas
cesty neuviedol a neprejavil záujem, že chce z daného vozidla vystúpiť, nikdy neuviedol, že už viac
nechce, resp. nemá záujem s obžalovanými ísť vo vozidle, resp., že ho majú zastaviť. Dokonca aj sám
poškodený uviedol, že do vozidla nastúpil dobrovoľne na základe dohody s obžalovanými C. P., resp.

E. V. a nie s ním. Okrem toho poškodený navyše uviedol, že to bol on, kto navrhol stretnutie v Z. a
nie niekto z obžalovaných a teda hovoriť o akomsi plánovaní a príprave únosu zo strany obžalovaných,
predovšetkým z jeho strany a jeho vedomosti o tomto stretnutí je nesprávne.
Na druhej strane nepopiera, že dňa 04.03.2017 v kameňolome pri obci O. došlo k určitému konfliktu,
či už k výmene názorov medzi ostatnými obžalovanými a C. E., čo potvrdil aj svedok A. R., avšak

striktne odmieta, že by mali byť v danom prípade zabezpečené a preukázané také dôkazy, ktoré by
mali preukazovať naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu podľa § 186 Trestného zákona.
Ak poškodený C. E. počas prípravného konania uviedol, že ho mal v daný deň fyzickým spôsobom
napadnúť, aj keď túto skutočnosť na hlavnom pojednávaní už nepotvrdil a súd toto považoval za
postačujúce, nakoľko vypovedal takmer okamžite po udalosti dňa 04.03.2017, nech mu je vyvodená

zodpovednosť za to konanie, ktoré mu bolo preukázané a nie rozhodnutie odôvodňovať na základe
domnienok a predpokladov. Zo žiadnej produkovanej skutočnosti počas hlavného pojednávania nie je
a nebolo možné objektívne vyvodiť jeho úmysel pomáhať, resp. spolupodieľať sa na údajnom únose C.
E., resp. bez akýchkoľvek pochybností nie je možné preukázať, že v čase nastupovania poškodeného
do vozidla s ostatnými spoluobžalovanými potom, čo ho najprv zavolali na kávu, mal vedomosť, prečo

C. E. nastupuje do vozidla. V závere poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR - R 14/1964 a
dodal, že pokiaľ súd v napadnutom rozsudku dôvodí, že súhrn dôkazov je spôsobilý na prijatie záveru,
že nesie trestnoprávnu zodpovednosť za tento únos poškodeného C. E., tak na jednej strane stoja v
jeho neprospech najmä nepriame dôkazy, ktoré v konečnom dôsledku sú len možnými konštrukciami
skutkového deja, ktoré však ale nie sú spôsobilé vylúčiť iné možné varianty jeho priebehu a na strane

druhej v jeho prospech stojí celý rad dôkazov zmienených vyššie, predovšetkým priamych dôkazov,
a to jednotlivých výpovedí či už ostatných spoluobžalovaných, ale aj samotného poškodeného, ktoré
ak nevylučujú, tak prinajmenšom dôvodne oslabujú hodnovernosť a správnosť rozhodovacej činnosti
konajúceho súdu, že naplnil znaky skutkovej podstaty daného trestného činu.
Výpovede spoluobžalovaných E. V. a C. P. totiž jasne uvádzajú, že on mal v danom prípade tohto

údajného únosu pozíciu akéhosi piateho kolesa na voze a v celej situácií sa ocitol viac menej náhodou,
dokonca aj sám, či už poškodený C. E. a aj svedok A. R. nepriamo potvrdili, že nemal žiadny reálny
záujem, aby došlo k stretnutiu ostatných spoluobžalovaných s poškodeným a rovnako, že to nebol on,
kto inicioval stretnutie s poškodeným. Navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil podľa §
322 ods. 3 Tr. por. a sám vo veci rozhodol v časti týkajúcej sa jeho osoby a jeho spod obžaloby oslobodil

podľa § 285 písm. c) Tr. por.
Dvomi samostatnými podaniami sa k odvolaniu obžalovaných vyjadril aj krajský prokurátor. V prvom
vyjadrení, týkajúceho sa obžalovaného H. P. uviedol, že s dôvodmi, na ktoré poukázal obžalovaný v
písomnom vyhotovení odvolania sa nestotožňuje, pretože podľa jeho názoru v predmetnom konaní boli
zabezpečené a vykonané dôkazy, ktoré nepochybne usvedčujú aj obžalovaného H. P. zo spáchania

skutku, ktorý je predmetom obžaloby. V tejto súvislosti zdôraznil, že ako nepravdivé sa javí tvrdenie
obžalovaného P., že z výpovede poškodeného E. zo dňa 09.01.2018 vyplýva, že obžalovaný sa
nezúčastňoval stretnutí v súvislosti s vybavovaním úveru, pretože zo zápisnice z hlavného pojednávania
vyplýva, že obžalovaný P. chodil na spoločné stretnutia spolu s P. a V., bol účastný aj spoločnýchrozhovorov a debát, kde sa preberali úvery, ktoré poškodený vybavoval a aj pred samotným skutkom
(04.03.2017) sa s ním stretol asi dvakrát a to aj po mesiaci október 2016, kedy poškodenému bola
odobratá licencia, tento ďalej vybavoval úvery a na spoločné stretnutia chodili všetci traja obžalovaní,

i keď obžalovaný P. bol najmenej aktívny, čo poškodený vysvetlil v tom zmysle, že keď riešil s
obžalovanými nejaký úver, jednalo sa o známych V. alebo P., avšak obžalovaný P. mal presné
vedomosti, čoho sa týkali stretnutia obžalovaných a poškodeného, čo potvrdzuje obsah prepisov
telekomunikačnej prevádzky, ako aj prepis zvukového záznamu zo dňa 13.03.2017, ktoré tvoria súčasť
spisového materiálu. Vyjadril presvedčenie, že ako účelové sa preto javí tvrdenie obžalovaných V., P.,

že obžalovaný P. nemá so skutkom nič spoločné a že bol v aute len náhodou.
Čo sa týka konštatovania obžalovaného, že poškodený E. počas cesty do kameňolomu navonok
nevyjadril žiadnu obavu a neprejavil záujem z vozidla vystúpiť, je logicky vysvetlené samotným
poškodeným E. v tom zmysle, že akákoľvek jeho snaha by za daných okolností nemala nádej na úspech,
pričom jeho obavy, ktoré mal počas jazdy autom do kameňolomu viedli k tomu, že po zastavení vozidla
sa rozhodol pre útek. Svedok A. R. jednoznačne toto zdôvodnenie poškodeného podporil, keď uviedol,

že sa poškodenému v aute vyhrážali znásilnením, aby sa poškodený bál a že po vystúpení z auta
poškodený utekal zrejme z dôvodu, že mal obavy z fyzického útoku zo strany obžalovaných, čo sa
nakoniec aj potvrdilo. Menovaný svedok jednoznačne uviedol, že potom, ako poškodený E. začal utekať
od auta, všetci traja obžalovaní začali utekať za ním, čo potvrdil vo svojich výpovediach aj samotný
poškodený. Vzhľadom na vyššie uvedené preto navrhol odvolanie obžalovaného H. P. zamietnuť.

K odvolaniu obžalovaných E. V. a obžalovaného C. P. krajský prokurátor uviedol, že rozsudok
prvostupňového súdu v žiadnom prípade nevykazuje známky nepreskúmateľnosti tak, ako to uvádzajú
obžalovaní, pričom v tejto súvislosti poznamenal, že poškodený C. E. vypovedal rovnakým spôsobom
v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom a zhodným spôsobom popísal skutkový dej tak, ako
je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Vovzťahuktvrdeniuobžalovaných,ževpriebehuprípravnéhokonaniamátrestnéoznámenieprijímaťzo
zákona policajt, uviedol, že takéto tvrdenie nemá oporu v žiadnom ustanovení procesnoprávnych, resp.
hmotnoprávnych predpisov, pričom v spise nie je nikde zaznamenané konštatovanie obžalovaných o
vyhrážkach obžalovanému P. zo strany príslušníka NAKA, npor. C. G.. Ku konštatovaniu obžalovaných,
že trestné stíhanie bolo začaté len na základe trestného oznámenia poškodeného E. a že obžalovaní

neboli vyzvaní na podanie vysvetlenia pred začatím trestného stíhania poznamenal, že po začatí
trestného stíhania boli v predmetnej veci nasadené informačno-technické prostriedky, ktorých výsledky
sú obsiahnuté vo vyšetrovacom spise a postupom naznačeným v odôvodnení odvolania by tak došlo
nepochybne k zmareniu legálnemu využitiu spomínaných prostriedkov. To isté platí aj k namietaniu
postupu vyšetrovateľa, ktorý pred začatím trestného stíhania nevypočul svedka A. R., ktorého obhajoba

označuje pojmom korunný svedok. Pokiaľ obžalovaní namietajú procesné úkony, a to výsluchy svedkov
uskutočnené H.. H.. A. M. a poukazujú, že tieto výsluchy uskutočnila ako nepríslušný policajt, tieto
ich námietky nemajú zákonnú oporu, pretože Trestný poriadok nepozná pojem zákonný vyšetrovateľ.
Uvedená príslušníčka PZ je zaradená ako vyšetrovateľka Ministerstva vnútra, Prezídia Policajného
zboru, Národnej kriminálnej agentúry, Národnej protizločineckej jednotky, expozitúra Stred, Banská

Bystrica.
Čo sa týka tvrdenia obžalovaných, že došlo k vypusteniu priťažujúcej okolnosti podľa § 138 písm. d)
Tr. zák., a to tak v obžalobe, ako aj v napadnutom rozsudku, poznamenal, že táto okolnosť zakladajúca
závažnejší spôsob konania nebola uplatnená z dôvodu, že obdobné konanie je popísané v základnej
skutkovej podstate trestného činu vydieračského únosu podľa § 186 ods. 1 Tr. zák. K tvrdeniu, že

svedok A. R. vo svojich výpovediach potvrdil cieľ cesty a jej účel rovnako ako obžalovaní, a to na
rozdiel od poškodeného, v tejto súvislosti poukázal na výpoveď svedka R. v prípravnom konaní, ako
aj v konaní pred súdom, kde uviedol, že účelom návštevy obžalovaného V. v deň spáchania skutkov
bola skutočnosť, že boli vopred dohodnutí na obhliadke motorového vozidla, ktoré chcel obžalovaný
V. zakúpiť a nie tak, ako to tvrdí obhajoba, vyjasnenie si sporného úveru medzi poškodeným E. a

svedkom A. R.. Ak poškodený neprejavil vôľu zbaviť sa údajného zmocnenia sa jeho osoby, a to buď
slovne alebo konaním, napr. vystúpením z auta tak, ako to prezentuje obhajoba, toto odôvodnil svedok
- poškodený vo svojich výpovediach tým spôsobom, že po vystúpení svedka R. do vozidla vedel, že je
zle a že nejdú pre spomínanú províziu, pričom vzhľadom na vzniknutú situáciu nevidel zmysel v kladení
odporu a svoje obavy, ktoré pociťoval počas celej cesty do kameňolomu, prejavil tým spôsobom, že sa

pokúsiloútek.Soskutočnosťoutýkajúcousavyhodeniamobilnéhotelefónupoškodeného,resp.použitie
zbrane v motorovom vozidle sa prvostupňový súd dostatočným spôsobom vysporiadal v odôvodnení
napadnutého rozsudku.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vo vzťahu k odvolaniam obžalovaných E. V. a C. P. navrhol
ich odvolanie zamietnuť.
Na verejnom zasadnutí tak všetci traja obžalovaní, ako aj ich obhajcovia predniesli návrh v súlade s

písomným vyhotovením odvolania, okrem toho obhajca E.. H. za obžalovaného V. a P. dodal, že podľa
jeho názoru nedošlo k žiadnemu únosu, ako je uvedený v napadnutom rozsudku, ale maximálne o bitku,
a preto navrhol oboch obžalovaných oslobodiť.
Obhajca obžalovaného H. P. dodal, že podľa jeho názoru jeho klient nebol zainteresovaný na tom, čo
sa dialo v motorovom vozidle, a preto uvedený skutok sa nestal. Takisto namietol aj výšku uloženého

trestu, ktorý je podľa jeho názoru neprimeraný.
Krajský prokurátor navrhol zamietnuť odvolania obžalovaných, pretože prvostupňové rozhodnutie
považoval za správne a zákonné.
Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaného odvolania primárne zistil, či nie je daný dôvod pre
jeho zamietnutie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. (odvolanie bolo podané včas a oprávnenými osobami) a
nie je ani daný dôvod pre zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., a preto postupom podľa §

317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k
záveru, že odvolania všetkých troch obžalovaných, teda E. V., C. P. a H. P. nie sú dôvodné.
Po splnení revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že skutok bol súdom prvého stupňa ustálený na
základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní pri dodržaní zásad bezprostrednosti, priamosti a

ústnosti,akoajprirešpektovaníprávaobžalovanýchnaobhajobu.Všetkydôkazybolizískanézákonným
spôsobom a súd ich vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrnne podľa svojho vnútorného presvedčenia,
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, riadiac sa pritom ustanoveniami § 2
ods. 12 Tr. por.
Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa správne zistil, že všetci traja obžalovaní

spoločnýmkonanímsazmocnilipoškodenéhoC.E.protijehovôliatýmmubrániliužívaťosobnúslobodu
a pod hrozbou jeho ujmy na zdraví si od neho vynucovali poskytnutie plnenia majetkovej povahy v
úmysle získať pre seba značný prospech, takýto čin spáchali so zbraňou a trýznivým spôsobom, pričom
ich konanie, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustili v úmysle
spáchať trestný čin v časti získania pre sebe značného prospechu, nedošlo k dokonaniu trestného činu,

čím spáchali obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu podľa § 186 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3
písm. a) Tr. zák. spáchaný závažnejším spôsobom konania s poukazom na ust. § 138 písm. a), písm.
c) Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. a v časti dokonaný, v časti v štádiu pokusu trestného
činu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.
V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že skutkové zistenie súdom prvého stupňa je správne a

zodpovedá dokazovaniu, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní. Odvolací súd poznamenáva, že
v danom prípade je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného
poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym podstatným chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie
skutkového stavu veci, pokiaľ ide o zistenie, že predmetný skutok uvedený v napadnutom rozhodnutí
sa stal spôsobom popísaným v rozsudku a že ho spáchali všetci traja obžalovaní a z ich konania tam

nastal aj uvedený následok.
Krajský súd si v celom rozsahu osvojil skutkové závery prvostupňového súdu a v podrobnostiach
odkazuje na presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku
totiž súd prvého stupňa dostatočným spôsobom rozanalyzoval dôkaznú situáciu a predmetné
rozhodnutie obsahuje aj úvahy, ktorými sa súd spravoval pri hodnotení dôkazov, ako aj pri právnych

úvahách na to nadväzujúcich. V tomto smere preto odvolací súd nepovažuje za potrebné podrobne
opakovať dôvody, ktoré viedli prvostupňový súd k presvedčivému rozhodnutiu.
Aj keď, ako je to vyššie uvedené, súd prvého stupňa veľmi podrobne a aj presvedčivo odôvodnil
rozhodnutie, ktorým uznal obžalovaných vinných z protiprávneho konania a predmetnému odôvodneniu
nemožno nič podstatné vytknúť, na základe odvolania všetkých troch obžalovaných odvolací súd uvádza

nasledovné:
V prvom rade odvolací súd konštatuje, že dôvody odvolania obžalovaných sú v nosných častiach v
podstate tie isté, ktoré uvádzali v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, čo súd prvého
stupňa zvážil a aj na ne adekvátnym spôsobom reagoval.
Ani odvolací súd nemá najmenšie pochybnosti o tom, že všetci traja obžalovaní sa protiprávneho

konania v uvedený deň, teda 04.03.2017 dopustili. Tieto skutočnosti boli potvrdené nielen podrobnou
výpoveďou svedka - poškodeného C. E. z prípravného konania, ale aj ďalšími dôkazmi, ktoré jeho
tvrdenie potvrdili. Výpoveď C. E. z prípravného konania je totožná s tou, ktorú urobil v rámci podaného
trestného oznámenia a v ktorých výpovediach sa nevyskytli také rozdiely, ktoré by vinu obžalovanýchakýmkoľvek spôsobom spochybnili. Ak uvedený svedok na hlavnom pojednávaní nevypovedal úplne v
zhode oproti jeho výpovedi z prípravného konania, jednoznačne sa však na predchádzajúcu výpoveď
odvolal s tým, že určité detaily si už nepamätá. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva a zo

súdnej praxe to má potvrdené, že poškodený, ktorý utrpel vážny psychický stres spôsobený konaním
páchateľov (ako v tomto prípade), snaží sa v nasledujúcom období niektoré traumatizujúce zážitky
vytesniťzosvojhovedomia,čovšakneznamená,žebyskutkovýdejprebeholinak,akouviedolvprvotnej
výpovedi. V danom prípade tieto okolnosti sa môžu týkať nielen manipulácii so zbraňou v oblasti jeho
hlavy zo strany obžalovaného P. v motorom vozidle, ale aj konania obžalovaného P., ktorý ho mal držať

a následne kopať do rebier potom, ako ostal ležať v strachu po výstrele zo zbrani obžalovaného P..
Že poškodený mal zranenia okrem iného aj na hrudníku vyplýva z obsahu správy H.. R. E., s obsahom
ktorej sa súd prvého stupňa potrebným spôsobom vysporiadal.
Odvolací súd nemal pochybnosti ani o tom, že jednak všetci traja obžalovaní dopredu vedeli o tom,
že po províziu, na ktorú zareagoval poškodený E. E. nepôjdu, o čom svedčí priebeh skutkového deja,
ktorý bol správne ustálený, ale aj početná telefonická komunikácia medzi obžalovanými navzájom, ako

aj medzi poškodeným, ktorá predchádzala udalostiam, ktoré následne nastali. Ak obžalovaní namietali,
že v danom prípade sa nemohlo jednať o únos, odvolací súd tak, ako súd prvého stupňa uvádza, že pod
pojmom ,,unesie iného" je potrebné rozumieť zmocnenie sa iného proti jeho vôli, to znamená akékoľvek
získanie a vykonávania faktickej fyzickej kontroly nad inou osobou, pričom k zmocneniu môže dôjsť
rôznym spôsobom, najčastejšie násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia, poprípade aj tým, že

takáto osoba je vylákaná na odľahlé miesto, kde jej je potom obmedzená osobná sloboda, poprípade,
kde je zadržiavaná.
Vdanomprípadektomutodošlojednakvmotorovomvozidle,vktoromsapoškodenýnachádzal,pretože
ciel cesty, ktorý bol deklarovaný zo strany obžalovaných bol iný, ako aj násilné konanie obžalovaných
potom, ako poškodený sa po vystúpení v kameňolome snažil vzhľadom na strach, ktorý z obžalovaných

nadobudol v motorom vozidle, uniknúť z ich dosahu, čo sa mu nakoniec nepodarilo. Že sa v danej
chvíli bál jednak o svoje zdravie, ako aj o život svedčí aj to, že minimálne po prvom výstrele zo zbrane
obžalovaného C. P. si ľahol na zem, na čo bol fyzicky atakovaný zo strany všetkých troch obžalovaných.
Priebeh týchto skutočností potvrdzovali aj dôkazy nájdené a procesným spôsobom zabezpečené a
v neposlednom rade aj správne vyhodnotené zo strany okresného súdu na mieste činu, a to jednak

nábojnica vystrelená z expanznej pištoli vydanej obžalovaným C. P. a mince a žuvačka patriace
poškodenému nájdené 20 m od predmetnej nábojnice. Ide totiž o miesto, ktoré odvolací súd považuje za
také, kde došlo k útoku proti telesnej integrite poškodeného, ďalej výsledky DNA spracované z čeľustí
klieští, ktorými mal byť trýznivým spôsobom fyzicky atakovaný poškodený, ako aj rad ďalších dôkazov,
ktoré sa v spise nachádzajú a na ktoré poukázal súd prvého stupňa v rozhodnutí.

Je síce pravdou, že svedok A. R. vo výpovedi nepotvrdil všetky skutočnosti, ktoré mali prebehnúť
najmä v motorovom vozidle počas ich cesty do kameňolomu, avšak manipuláciu so zbraňou zo strany
obžalovaného C. P. nemusel zaregistrovať, vzhľadom na umiestnenie v motorovom vozidle, pretože
nesedel pri obžalovanom P., ale pri poškodenom E. v smere jazdy, a tak pohyb rúk tohto obžalovaného
nemal vo svojom zornom uhli. Na druhej strane však zreteľne počul slová o znásilnení a videl aj to, ako

po zastavení motorového vozidla v kameňolome sa za poškodeným rozbehli všetci traja obžalovaní,
teda nielen obžalovaný V. a obžalovaný P., ako sa to snažili prezentovať vo svojich výpovediach, ale v
neposlednom rade aj obžalovaný P..
Aj z obsahu jeho výpovede bolo možné vyvodiť, že obžalovaní konali voči poškodenému spôsobom,
ktorý možno právne kvalifikovať ako trýznivý (použitie gumeného kladiva a klieští - kričanie poškodeného

od bolesti), za účelom získať majetkový prospech. Ak obžalovaní namietali aj výšku sumy, ktorá
mala byť protiprávnym konaním získaná, resp. prisľúbená, odvolací súd poznamenáva, že útok voči
poškodenému zo strany obžalovaných bol ukončený až vtedy, keď poškodený vyriekol sumu 50.000,-
Eur. O zlom zdravotnom psychickom rozpoložení poškodeného tesne po skutku vypovedali aj ďalší
svedkovia, ktorí prišli do styku s poškodeným, a to svedkyňa A. Y. a svedok V. Y., čo bolo nakoniec

potvrdené aj odborným vyjadrením H.. R. E..
Hoci obžalovaný H. P. sa okrem iného bránil aj tým, že on v podstate nemal vedomosti o účele stretnutia
poškodeného s obžalovaným J.V. a A.P., tejto verzii ani odvolací súd neuveril. Z obsahu výpovede
poškodeného jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný P. bol o spôsobe vybavovania úverov a aktivitách
s tým súvisiacimi zo strany obžalovaného V. a P. informovaný už pred samotnou udalosťou, ktorá je

predmetom tohto konania, pretože minimálne v dvoch prípadoch sa takéhoto jednania osobne zúčastnil,
apretojehoargumentáciianiodvolacísúdneuveril.Tietoskutočnostinepriamopotvrdzujújednakaktivitu
pred samotným skutkom zo strany tohto obžalovaného, o čom svedčia prepisy telefonických hovorov,
prítomnosť v motorovom vozidle, ktoré obžalovaný V. viedol v čase skutku a v neposlednom rade aj jehoprítomnosť v čase zadržania zo strany orgánov polície, kde mala byť v podstate odovzdaná hotovosť
zo strany poškodeného E.. O jeho angažovanosti v tomto smere svedčí aj výpoveď poškodeného E.,
ktorý uviedol, že sa bál všetkých troch obžalovaných, ktorí sa mu mali vyhrážať, že ak niečo oznámi

polícii, tak mu ublížia na zdraví, a to buď oni, alebo ich známi z Maďarskej republiky a že mu rozstrieľajú
kolená. Ak by skutočne na mieste činu bol obžalovaný P. len náhodou, mohol verbálne prejaviť svoj
nesúhlas s konaním ďalších obžalovaných a následne sa ich spoločnosti v ďalšom období vyhnúť, čo
všaknespravil.Vzhľadomnatietoskutočnosti,akoajtie,ktoréuviedolprvostupňovýsúd,potomodvolací
súd považoval túto obranu za účelovú.

Nakoniec odvolací súd poznamenáva, že reakcia krajského prokurátora na odvolanie všetkých troch
obžalovaných a jeho argumentácia uvedená v písomnom podaní, ktorá je vyššie rozvedená, je plne
akceptovateľná jednak vo vzťahu k priebehu prípravného konania, ako aj k úkonom, ktoré vykonávali
príslušníci NAKA a ani odvolací súd pochybenie, ktoré by bolo v rozpore s jednotlivými ustanoveniami
Trestného poriadku, nezistil. Neobstojí ani tvrdenie o pochybení vo vzťahu k priebehu výsluchu A.
R., pretože na možnosť prítomnosti tlmočníka bol riadnym a zákonným spôsobom poučený a jeho

prítomnosť v prípravnom konaní odmietol s tým, že slovenský jazyk ovláda slovom aj písmom.
Predmetný úkon bol uskutočnený za prítomnosti obhajkyne obžalovaných, a preto ich práva v tomto
smere porušené neboli.
V súhrne možno teda skonštatovať, a to po vyhodnotení dôkazov, ktoré boli produkované či už v
prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, že bez akýchkoľvek pochybností bolo dokázané,

že všetci traja obžalovaní spoločným konaním sa zmocnili poškodeného proti jeho vôli, bránili mu
užívať osobnú slobodu a pod hrozbou jeho ujmy na zdraví si od neho vynucovali poskytnutie plnenia
majetkovej povahy v úmysle získať pre seba značný prospech, pričom taký čin spáchali so zbraňou a
trýznivým spôsobom a ich konanie bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa
dopustili v úmysle spáchať trestný čin v časti získania pre seba značného prospechu, avšak k dokonaniu

trestného činu nedošlo, čím naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného
zločinu vydieračského únosu podľa § 186 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zák. spáchaný
závažnejším spôsobom konania s poukazom na ust. § 138 písm. a), písm. c) Tr. zák. v spolupáchateľstve
podľa § 20 Tr. zák. v časti dokonaný a v časti v štádiu pokusu trestného činu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.
Súd nepochybil ani pri ukladaní trestov jednotlivým obžalovaným, keď obžalovanému E. V. uložil trest

odňatia slobody vo výmere 14 rokov pri nezistení žiadnej poľahčujúcej, ani priťažujúcej okolnosti,
obžalovanému C. P. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 rokov za súčasného zrušenia výroku o
treste z trestného rozkazu Okresného súdu Lučenec sp.zn. 22T/92/2017 zo dňa 08.09.2017, právoplatný
dňa 20.09.2017 pre prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery,
úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Tr. zák., ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento

výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad,
pretože do dňa verejného zasadnutia po zistení zo strany odvolacieho súdu predmetný peňažný trest vo
výške 450,- Eur uhradený nebol a správny bol aj výrok ohľadne ukladania trestu obžalovanému H. P. vo
výmere 12 rokov, taktiež pri nezistení žiadnej priťažujúcej, ani poľahčujúcej okolnosti, nakoľko v zmysle
ust. § 186 ods. 3 Tr. zák. za takéto konanie možno páchateľovi uložiť trest odňatia slobody vo výmere

12 až 20 rokov o tom, že predmetný trestný čin bol spáchaný so zbraňou, nemal ani odvolací súd žiadne
pochybnosti, a preto aj právna kvalifikácia v zmysle § 138 písm. a), c) Tr. zák. bola namieste. Tieto
skutočnosti sa týkajú aj toho, že uvedený obzvlášť závažný zločin bol spáchaný trýznivým spôsobom.
Tresty, ktoré uložil súd prvého stupňa a ktoré aj priliehavo zdôvodnil s podrobnou argumentáciou,
majú oporu v ust. § 34 ods. 1 a nasl. Tr. zák. a sú potrebné na to, aby v budúcnosti sa všetci traja

obžalovaní vyvarovali akejkoľvek protispoločenskej činnosti, pričom spĺňajú tak individuálnu, ako aj
generálnu prevenciu. Správne boli výroky súdu aj v tom smere, ktorými uložil všetkým obžalovaným trest
prepadnutia vecí v zmysle § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ako aj ich zaradenie pre výkon trestu odňatia
slobody v zmysle § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák., teda do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom
stráženia. Obligatórne musel ukladať aj v zmysle § 76 ods. 1 Tr. zák. za podmienok uvedených v § 77

ods. 1 Tr. zák. každému obžalovanému ochranný dohľad a doba v trvaní dva roky je akceptovateľná.
Keďže protiprávnym konaním bola poškodenému C. E. spôsobená škoda vo výške 245,25 Eur, súd v
zmysle § 287 ods. 1 Tr. por. správne uložil obžalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne uvedenú
škodu nahradiť.
Keďže odvolanie tak obžalovaného E. V., ako aj obžalovaného C. P. a v neposlednom rade aj

obžalovaného H. P. dôvodné nebolo, odvolací súd ich v zmysle § 319 Tr. por. zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.