Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 13, 2017

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 16C/92/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213216500
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kotus

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2017:7213216500.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Vladimírom Kotusom, v právnej veci žalobcov P. A., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom A., O. X a Ľ. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A., O. X, proti žalovanému
Stavebné bytové družstvo II. Košice, so sídlom Bardejovská 3, Košice, IČO: 00 171 2014, o nahradenie
prejavu vôle žalovaného uzavrieť so žalobcami zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu, takto

r o z h o d o l :

I. Z a s t a v u j e konanie o žalobe žalobcu.

II. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. N a h r á d z a vyhlásenie prejavu vôle žalovaného k prevodu vlastníctva bytu
č. 18, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
o veľkosti podielu 1263/100 000-in k celku, nachádzajúceho sa na 6. poschodí bytového domu so
súpisným číslom II. 1306, vchod č. 5, postavenom na parcele registra „C“ parc. č. 2919, popis stavby -
obytný dom, zapísanom na liste vlastníctva č. 2387, vedenom Okresným úradom Košice, katastrálnym
odborom pre katastrálne územie Grunt, obec Košice-Sídlisko KVP, okres Košice II, z vlastníctva
žalovaného do výlučného vlastníctva žalobkyne.

IV. Písomné vyhotovenie zmluvy o prevode vlastníctva predmetného bytu tvorí prílohu a neoddeliteľnú
súčasť výroku tohto rozsudku.

V. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, ktorá bola tunajšiemu súdu doručená dňa 17. júla 2013, sa žalobcovia domáhali nahradenia
vyhlásenia vôle žalovaného k prevodu bytu špecifikovanému vo výrokovej časti tohto rozsudku.

2. Žalobu odôvodnili tým, že na základe zmluvy o prevode práv a povinností spojených s členstvom v
družstve, ktorú uzavreli ako nadobúdatelia s predchádzajúcim nájomcom predmetného bytu P. J. dňa
14. júna 2010, sú členmi žalovaného, ktorý je v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 513/1991
Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, bytovým družstvom. Zároveň uviedli, že sú
nájomcami bytu, o prevod ktorého mali záujem a vlastníkom ktorého bol v čase podania žaloby na súd
žalovaný, a to v dôsledku uzavretia nájomnej zmluvy dňa 1. júla 2010 medzi žalobcami ako nájomcami a
žalovaným ako prenajímateľom, pričom zmluvou založený nájomný vzťah bol medzi zmluvnými stranami

dojednaný na dobu neurčitú. Následne žiadosťou zo dňa 20. septembra 2010 žalobcovia v tom čase
už ako členovia bytového družstva a nájomcovia predmetného bytu požiadali žalovaného v súlade s
príslušnými ustanoveniami zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ZoB“) o prevod vlastníctva bytu. Žalovaný však uzavretie zmluvy oprevode vlastníctva bytu podmieňoval úhradou nedoplatkov viaznucich na byte, s čím oni nesúhlasili.
Žiadali priznať náhradu trov konania.

3. Na pojednávaní konanom dňa 25.4.2017 žalobca vzal žalobu späť, pretože došlo k zániku
spoločného nájmu tohto bytu a podľa dohody uzavretej so žalobkyňou tá sa stala výlučnou členkou
družstva. Vzdal sa práva na náhradu trov konania.

4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Tvrdil, že žalobcovia boli pri prevode práv a povinností spojených

s členstvom v družstve od predchádzajúceho nájomcu P. J. na základe zmluvy zo dňa 21.6.2010
oboznámení s existenciou dlhu na nájomnom, tento však odmietli vyrovnať. Prevod bytu do vlastníctva
žalobcov sa mal uskutočniť na základe zmluvy o prevode vlastníctva, túto žalovaní odmietli. Jednou z
podmienok pre prevod vlastníctva je vyhlásenie prenajímateľa podľa § 5 Zákona o vlastníctve bytu o
tom, že nájomca nemá žiadne nedoplatky na nájomnom a úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu,
avšak bez toho, aby nedoplatky boli zaplatené, nie je možné uvedené vyhlásenie vydať.

5. Názor Krajského súdu v Košiciach vo veci 6Co 669/2014, kde súd rozhodoval o povinnosti žalobcov
zaplatiť nedoplatky na predmetnom byte, považuje žalovaný za nesprávny. U členov družstva súd
nesprávneoddeľujeprávaapovinnostivyplývajúcezčlenstvavdružstveodprávapovinnostíznájomnej
zmluvy. Je to v rozpore so zákonom. S členstvom v družstve je spojená základná povinnosť člena platiť

riadne a včas nájomné a platby spojené s užívaním bytu. V prípade uzatvorenia Zmluvy o prevode
členských práv a povinností spojených s konkrétnym bytom však nadobúdateľ univerzálne vstupuje do
nájomných práv a v nájomnom spláca tú časť úveru, ktorú prevádzkovateľ ku dňu prevodu neuhradil
(t.j. nájomné u družstevných bytov). Platby spojené s užívaním bytu sú tie, ktoré súvisia len s užívaním
toho ktorého konkrétneho bytu. V Zmluve o prevode členských práv a povinností nebolo a nikdy nie je

uvedené, že sa prevádza na nadobúdateľa len časť členských práv. Pre vznik nájomného vzťahu sa
vyžaduje,okremuzatvorenianájomnejzmluvy,ajodovzdanieaprevzatietohoktoréhokonkrétnehobytu.
Nadobúdateľovivšakuždružstvonikdyneodovzdávabytzápisnične,čojepodmienkoupreužívaniebytu
podľa Občianskeho zákonníka, ale právne účinky prevodu členstva v družstve spojené s užívaním bytu
nastávajú momentom doručenia Zmluvy o prevode členských práv a povinností k bytu družstvu alebo

doručenia oznámenia nájomcu, t.j. oznámenie prevádzateľa, že previedol členské práva a povinnosti ku
konkrétnemu bytu na nadobúdateľa, t.j. na nového nájomcu toho bytu.

6. Podľa § 16 ods. 6 ZoB súčasťou Zmluvy o prevode vlastníctva k bytu je aj vzájomné vyrovnanie
prostriedkov určených na financovanie údržby a opráv domu pripadajúcich na bytový a nebytový priestor

dome, ktorý je predmetom prevodu. Preto považuje aj názor odvolacieho súdu len o práve uzatvoriť
nájomnú zmluvu za nesprávny, lebo ak by tieto prostriedky neboli predmetom vyrovnania, znášali by ich
všetci členovia bytového družstva. Ak si však nadobúdateľ požiadal o prevod vlastníctva k bytu, musí
dôjsť medzi ním a družstvom k vysporiadaniu aj týchto nedoplatkov. Z tohto dôvodu predložil žalovaný
nadobúdateľom návrh zmluvy, na ktorý už žalobcovia nepristúpili.

7. Je pravdou, že podľa ZoB ak neuzavrel vlastník domu s nájomcom bytu do dvoch rokov od podania
žiadosti Zmluvu o prevode vlastníctva bytu, môže nájomca požiadať súd o uloženie tejto povinnosti.
Touto žalobou však žalobcovia nežiadajú uloženie povinnosti uzatvoriť Zmluvu, ale nahradiť vyhlásenie
vôle žalovaného k prevodu bytu do vlastníctva aj s návrhom Zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktorú

povinnosť už zákon súdu neukladá. Žaloba ja zmätočná a nie je preto možné žalobe vyhovieť. Žiadal
priznať náhradu trov konania.

8. Súd vykonal dokazovanie prednesmi a vyjadreniami účastníkov konania, oboznámením sa zmluvou
o prevode práv a povinností spojených s členstvom v družstve zo dňa 14.6.2010 uzavretou medzi

P. J. a žalobcami, nájomnou zmluvou zo dňa 1.7.2010 o nájme predmetného družstevného bytu
medzi žalovaným - prenajímateľom a žalobcami - nájomcami, žiadosťami žalobcov zo dňa 20.5.2010,
23.2.2011, 28.9.2011 a 13.3.2012 o odkúpenie bytu do osobného vlastníctva, záväznou prihláškou
pre nájomcu bytu pri prevode vlastníctva bytu, návrhom zmluvy o prevode vlastníctva predmetného
bytu, vyjadreniami odborných útvarov žalovaného, výzvou žalovaného zo dňa 4.7.2012 na zaplatenie

nedoplatkov evidovaných na predmetnom byte, listom žalovaného zo dňa 7.6.2012, obsahom spisu
tunajšieho súdu sp. zn. 17C 312/2012, ako ďalšími súvisiacimi písomnosťami a zistil tento skutkový stav
veci:9. Žalobcovia boli na základe zmluvy o prevode práv a povinností spojených s členstvom uzavretej dňa
14.6.2010 s P. J. členmi SBD Košice II. a spoločnými nájomcami bytu č. XX, nachádzajúcemu sa v A., O.
Č.. X, na X. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, pozostávajúcemu z 2 izieb, kuchyne a

príslušenstva. Nájomná zmluva o nájme družstevného bytu bola medzi žalovaným a žalobcami uzavretá
na dobu neurčitú od 1.7.2010.

10. Žiadosťou zo dňa 20.5.2010, zopakovanou dňa 23.2.2011, 28.9.2011 a 13.3.2012, žalobcovia
požiadali o odkúpenie bytu, ku ktorému im svedčilo právo nájmu, do osobného vlastníctva a podali aj

záväznú prihlášku pre nájomcov bytu pri prevode do osobného vlastníctva.

11. Dňa 1.6.2012 žalovaný predložil žalobcom návrh zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu
a zároveň vyzval žalobcov na úhradu nedoplatkov, ktoré na byte boli ku dňu 31.5.2012 a to dlh na
nájomnom894,57eur,poplatkyzomeškania9840,50eur,nakáblovejdistribučnejsieti27,66euraúroky
298,78 eur. Zaplatením nedoplatkov podmieňoval vydanie vyhlásenia prenajímateľa podľa § 5 ZoB.

Žalobcovia vyrovnať dlh súvisiaci s bytom odmietli, dôvodiac, že nedoplatky vznikli predchádzajúcemu
nájomcovi. Navyše pri vyúčtovaní za rok 2011 žiadne nedoplatky neboli uvedené, a tak k uzavretiu
zmluvy o prevode vlastníctva bytu nedošlo.

12. Na tunajšom súde pod sp. zn. 17C 312/2012 sa viedlo konanie proti žalobcom a P. J. (dedičovi

po predchádzajúcom nájomcovi predmetného bytu P. J. Q..) o zaplatenie nedoplatkov na náhradách
spojených s užívaním predmetného bytu za obdobie od 1.2.2005 do 28.2.2007 vo výške 508,89 eur,
poplatkov z omeškania ku dňu 31.12.2011 vo výške 9. 617,43 eur, nedoplatkov KSD za obdobie od
1.2.2005 do 28.2.2006 vo výške 27,66 eur a úrokov z omeškania ku dňu 31.7.2012 vo výške 299,18 eur.
Na návrh sporových strán súd v tejto veci uznesením zo dňa 9.1.2014 konanie prerušil podľa § 109

ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku do právoplatnosti konania vedeného pod sp. zn.
17C 312/2012. Konanie o zaplatenie nedoplatkov proti P. J. bolo zastavené a žaloba proti terajším
žalobcom právoplatne zamietnutá. Odvolací súd rozhodujúc o podanom odvolaní vo svojom rozsudku
zo dňa 12.4.2016, č.k. 6Co 669/2014-253 a poukazujúc na ust. § 229 ods. 1, 2 a § 230 Obchodného
zákonníka konštatoval, že súdna prax dospela k záveru, že na základe dohody o prevode práv a

povinností dochádza k prevodu len tých práv a povinností, ktoré sú spojené výlučne s členstvom v
bytovom družstve. S členstvom v bytovom družstve je napr. spojené okrem iných práv a povinností právo
na základný členský podiel, zostatkovú hodnotu členského podielu a ďalej napr. právo na uzavretie
nájomnej zmluvy družstevného bytu. Na základe prevodu členských práv a povinností dohodou v
zmysle ustanovenia § 229 a § 230 Obchodného zákonníka nedochádza k vstupu do práv a povinností

vyplývajúcich z nájomnej zmluvy, ktorú uzavrelo bytové družstvo s predchádzajúcim členom a nájomcom
družstevného bytu ohľadom pohľadávok z dlžného nájomného. Pohľadávka na dlžnom nájomnom nie
je súčasťou práv a povinností spojených s členstvom v družstve a nie je ani súčasťou práva užívať
družstevný byt (práva nájmu družstevného bytu), ktoré vznikne novým nájomcom družstevného bytu
(viď. R NS ČR z 29.4.2001 sp. zn. 29Odo 440/2001). Vychádzajúc z vyššie uvedeného preto žalovaní -

terajší žalobcovia, uzavretím dohody o prevode práv a povinností nevstúpili do povinností vyplývajúcich
z nájomnej zmluvy predchádzajúceho nájomcu, a preto nie je daná ich pasívna vecná legitimácia v tomto
spore bez ohľadu na to, či v samotnej zmluve bol alebo nebol uvedený aj prevod povinnosti k finančnej
úhrade vyplývajúcej z predloženého vysporiadania záväzkov a pohľadávok k termínu prevodu práv a
povinností.

13. Dňa 4.4.2017 žalobcovia doručili žalovanému dohodu o zániku spoločného nájmu družstevného
bytu manželmi a zániku spoločného členstva manželov v družstve v zmysle
§ 705 Občianskeho zákonníka a žalobca na pojednávaní konanom dňa 25.4.2017 vzal žalobu späť.
Žalovaný so späťvzatím žaloby žalobcom súhlasil.

14. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v
tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

15. Podľa § 146 ods. 1, veta prvá Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný

so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí.

16. Keďže žalovaný neprejavil nesúhlas so späťvzatím žaloby žalobcu a neuviedol žiadne vážne
dôvody, preto súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami konanie o žalobe žalobcu zastavil.17. Keďže tak žalobca ani žalovaný vo vzájomnom vzťahu náhradu trov konania priznať nežiadali, preto
súd v súlade s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku im náhradu trov konania

nepriznal.

18. Po uzavretí dohody o zániku spoločného nájmu bytu žalobcami žalobkyňa podala návrh na
pripustenie zmeny žaloby, ktorému súd uznesením zo dňa 15.5.2017 vyhovel a pripustil zmenu žaloby
tak, že predmetom konania je nahradenie vyhlásenia prejavu vôle žalovaného k prevodu vlastníctva

bytu v Košiciach, na ul. O. Č.. X, bytového domu so súpisným číslom II. XXXX, X. poschodie, číslo bytu
XX a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti
podielu 1263/100 000-in k celku, z vlastníctva žalovaného ale iba do výlučného vlastníctva žalobkyne
Ľ. A., rod. P., nar. XX.X.XXXX, bytom O. X, A..

19. Žalovaný zotrval na svojom odmietavom stanovisku, mal za to, že nie sú splnené podmienky pre

vyhovenie žaloby a žiadal ju zamietnuť. Žiadal priznať náhradu trov konania.

20. Vzhľadom na právoplatné ukončenie konania vedeného pod sp. zn. 17C 312/2012, a taktiež
aj naň nadväzujúceho odvolacieho konania vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn.
6Co 669/2014, došlo k definitívnemu odstráneniu dôvodu, kvôli ktorému strany sporu v tomto konaní

požadovali jeho prerušenie, čo znamená, že tunajší súd mohol, berúc do úvahy jednak rozsudky v
predmetných konaniach, ako aj všetky doteraz vykonané dôkazy, pristúpiť k prijatiu tohto rozhodnutia v
znení, ktoré je uvedené v jeho výrokovej časti, a to aplikáciou nižšie uvedených zákonných ustanovení
na zistený skutkový stav.

21. Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 ZoB, byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu
previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas. Podmienka
dohodnutia trvania nájmu bytu na dobu neurčitú je v posudzovanom prípade, ako bolo preukázané
žalovanými predloženou zmluvou o nájme uzavretou dňa 1.7.2010, splnená.

22. Podľa ustanovenia § 28 ZoB, nájomca družstevného bytu, ktorý je členom bytového družstva,
má nárok na prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona, ak nepožiadal o prevod vlastníctva podľa
osobitného predpisu. Podmienka bytia členom bytového družstva bola žalobcami taktiež splnená, o čom
svedčí zmluva o prevode práv a povinností spojených s členstvom v družstve, ktorú žalobcovia uzavreli
ako nadobúdatelia dňa 14.6.2010.

23. Podľa ustanovenia § 29 ods. 1 ZoB, ak nájomca družstevného bytu, garáže alebo ateliéru požiadal
bytové družstvo o prevod vlastníctva bytu, garáže alebo ateliéru podľa osobitného predpisu, je bytové
družstvo povinné previesť vlastníctvo bytu, garáže alebo ateliéru do dvoch rokov od účinnosti tohto
zákona; ak sa nájomca družstevného bytu, garáže alebo ateliéru písomne dohodol s bytovým družstvom

o prevode vlastníctva v inej lehote, prevedie bytové družstvo vlastníctvo bytu, garáže alebo ateliéru v
takto dohodnutej lehote. V súlade s citovaným ustanovením žalobcovia požiadali žalovaného o prevod
vlastníctva bytu žiadosťou ešte zo dňa 20.9.2010 a následne ju aj zopakovali.

24. Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 ZoB, prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo zmluvy o

prevode vlastníctva nebytového priestoru je vyhlásenie správcu alebo predsedu spoločenstva vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome, že vlastník bytu nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia
spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv; to
neplatí, ak ide o prvý prevod vlastníctva bytu. Ak ide o prvý prevod vlastníctva bytu alebo nebytového
priestoru, prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo zmluvy o prevode vlastníctva nebytového

priestoru je aj vyhlásenie prenajímateľa o tom, že nájomca bytu alebo nebytového priestoru nemá žiadne
nedoplatky na nájomnom a na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru.
Nakoľko sa v prejednávanom prípade jedná o žiadosť žalobcov o prvý prevod bytu, pre jeho realizáciu
je nevyhnutné vydanie predmetného vyhlásenia prenajímateľom. Žalovaný ako prenajímateľ avšak toto
vyhlásenie odmietol vydať, a to z dôvodov opísaných v predchádzajúcich odsekoch tohto rozsudku, o

neodôvodnenosti ktorých už však bolo právoplatne rozhodnuté, čím opadla jediná podmienka, splnenie
ktorej žalovaný požadoval pred tým, než by vyhlásenie vydal.25. Berúc do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti má súd za preukázané, že boli splnené všetky
zákonné požiadavky, na základe ktorých bol žalovaný povinný uzavrieť ako prevodca so žalobkyňou ako
nadobúdateľkou zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Žalobkyňa totiž žiadne nedoplatky na úhradách za

plnenia spojené s užívaním predmetného bytu alebo nebytového priestoru a na tvorbe fondu prevádzky,
opráv a údržby nemá, a tak žalovaný mal žalobkyni vydať vyhlásenie podľa § 5 ods. 2 ZoB. Keďže tak ale
neurobil a odmietol previesť vlastníctvo bytu na žalobkyňu, dopustil sa porušenia povinnosti stanovenej
§ 29 ods. 1 ZoB. Žalobkyňa sa preto oprávnene súdnou cestou domáhala práv, ktoré jej ako nájomkyni
priznáva ZoB.

26. K námietke žalovaného, že podal dovolanie vo veci tunajšieho súdu sp. zn. 17C 312/2012 súd
dodáva, že samotná skutočnosť podania dovolania nie je dôvodom na zamietnutie žaloby ani na
prípadné prerušenie konania, keďže dovolací súd nevydal rozhodnutie podľa § 444 ods. 1 Civilného
sporového poriadku.

27. Žalobcovia formulovali svoj žalobný návrh v čase platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku (zmena žaloby bola iba logickým vyústením existencie dohody
manželov - žalobcov o zániku spoločného nájmu bytu), v zmysle ktorého „právoplatné rozsudky
ukladajúce vyhlásenie vôle nahradzujú toto vyhlásenie“ (§ 161 ods. 3 Civilného sporového poriadku), a
preto žiadali, aby bolo rozsudkom nahradené vyhlásenie prejavu vôle žalovaného k uzavretiu zmluvy o

prevode vlastníctva bytu. V súčasnosti je však platným a účinným procesným kódexom zák. č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok, v ktorého prechodnom ustanovení § 470 ods. 1 sa síce uvádza, že ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti, ale podľa
§ 470 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Pritom podľa § 229 Civilného sporového
poriadku právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle nahradzujú tento prejav. Preto súd
žalobe žalobkyne vyhovel. Nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov Civilného sporového
poriadku o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov sa v rozhodnutí súdu
musí prejaviť tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Je to v súlade s normatívami vnútroštátneho

práva korešpondujúcimi s ust. článku 3 ods. 1 Civilného poriadku.

28. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

30. Žalobkyňa mala v konaní plný úspech, preto súd v súlade s vyššie citovanými zákonnými
ustanoveniami jej priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady týchto trov rozhodne

v súlade s ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho
doručenia v zmysle ust.§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku v dvoch písomných vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§127ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku-ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané) uviesť (podľa § 363), proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku, žalobca
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.