Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 30, 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10Csp/149/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616209019
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5616209019.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu KRUK Česká a

Slovenská republika s. r. o., so sídlom Hradec Králové, Československé armády 954/7, Česká republika,
IČ:24785199,zastúpenéhosplnomocnenýmzástupcomAdvokátskakanceláriaGallo,s.r.o.,sosídlom
v Martine, Jilemnického 4012/30, IČO: 36 715 352, proti žalovanému X. U., nar. XX. X. XXXX, trvale
bytom F. X, v spore o zaplatenie 2112,11 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie o zaplatenie 200 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 70 eur od 17.
12. 2016 do 22. 2. 2017, zo sumy 140 eur od 23. 2. 2017 do 19. 4. 2017 a zo sumy 200 eur od 20. 4.
2017 zaplatenia, s a z a s t a v u j e .

Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 22. 12. 2016, sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia 2112,11 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 11. 11. 2016
do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tak, že obchodná spoločnosť W. W., a. s.
uzatvorila so žalovaným dňa 19. 9. 2012 zmluvu o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX, na základe

ktorej sa mu zaviazala poskytnúť úver vo výške 3000 eur. Žalovaný sa zaviazal splácať poskytnutý úver
v pravidelných mesačných splátkach. Zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorú uzatvoril so W. W., a. s.
dňa 29. 9. 2015 ako postupník, mu bola postúpená pohľadávka voči žalovanému, vrátane príslušenstva.
Keďže žalovaný svoje povinnosti zo zmluvy o úvere neplnil riadne a včas, jeho právny predchodca dňa 4.
6. 2015 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Dňa 19. 1. 2016 uzatvoril so žalovaným splátkovú dohodu,
na základe ktorej sa dohodli, že doterajší záväzok žalovaného v celom rozsahu zaniká a nahrádza sa
novým záväzkom vo výške 2242,11 eura, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v mesačných splátkach.

Žalovaný dojednané splátky neplnil riadne a včas, preto celý dlh zosplatnil výzvou zo dňa 10. 11. 2016.
Žalovaná suma predstavuje súčet neuhradených splátok dohodnutých v bode 6. splátkovej dohody.

2. Žalovaný svoje procesné právo vyjadriť sa písomne ku žalobe v zmysle § 167 ods. 2 Civilného
sporového poriadku nevyužil. Na pojednávaní uviedol, že úver si zobral, platil ho nepravidelne. Pre
prípad priznania žalovaného plnenia žalobcovi navrhol na splácanie dlhu povoliť splátky vo výške 70
eur mesačne.

3. Žalobca v doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 22. 3. 2017, uviedol, že žalovaný nárok odvodzuje od
splátkovej dohody, uzavretej v zmysle § 570 Občianskeho zákonníka. Ku dňu spísania uvedenej dohody
bola výška dlžnej sumy 2335,53 eura, pričom strany sporu sa dohodli, že doterajší záväzok vo výške2335,53 eura sa nahrádza novým záväzkom vo výške 2242,11 eura. V zmysle splátkovej dohody suma
vo výške 2242,11 eura predstavuje istinu pohľadávky, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť formou splátok,
zmluvný úrok vo výške 6 % predstavuje 294,38 eura. Žalovaný po uzavretí splátkovej dohody uhradil 3

splátky v celkovej výške 130 eur, do omeškania sa dostal v poradí 4. splátkou, splatnou dňa 25. 2. 2016.

4. Podaním, doručeným súdu dňa 9. 10. 2017, vzal žalobca podanú žalobu v časti o zaplatenie istiny vo
výške 200 eur späť, z dôvodu vykonania čiastočných úhrad žalovaným dňa 16. 12. 2016 vo výške 70
eur, 22. 2. 2017 vo výške 70 eur a 19. 4. 2017 vo výške 60 eur. Navrhol, aby žalovanému bolo uložené

zaplatiť mu 1912,11 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2112,22 eura, od
11. 11. 2016 do 16. 12. 2016, zo sumy 2042,22 eura od 17. 12. 2016 do 19. 4. 2017, zo sumy 1982,22
eura od 20. 4. 2017 do 22. 2. 2017 a zo sumy 1912,22 eura od 23. 2. 2017 do zaplatenia.

5. V doplnení žaloby, doručenom súdu elektronicky dňa 27. 10. 2017, žalobca uviedol, že z predloženej
histórie splácania úveru vyplýva, že žalovaný čerpal dňa 19. 9. 2012 sumu 3000 eur a z poskytnutého

úveru uhradil 1250 eur. Postúpenú pohľadávku vo výške 2536,49 eura tvorí istina vo výške 2323,98
eura, t. j. skutočne poskytnutý úver vo výške 3000 eur, na ktorý boli započítané úhrady vo výške 676,02
eura, úrok vo výške 212,51 eura, t. j. celková výška úrokov 632,41 eura po započítaní 419,90 eura. V
spore si uplatňuje právo na zaplatenie sumy 2242,11 eura, ktorá predstavuje zostatok nesplatenej istiny,
po odpočítaní úhrad.

6. V súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd vykonal pojednávanie v
neprítomnosti splnomocneného zástupcu žalobcu, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie riadne a
včas doručené. Splnomocnený zástupca žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu
nenavyšovania trov právneho zastúpenia a súhlasil s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti.

7.Žalovanýprivýsluchunapojednávaníuviedol,žesinepamätá,koľkozaplatilW.W.,možno3-4splátky.
Od žalobcu mu telefonovali, chceli sa dohodnúť, povedali mu, že to má splatiť v splátkach. Nevedel o
tom, že by existoval nejaký sporný záväzok, ani prečo sa záväzok 2335,53 eura nahrádzal záväzkom
2242,11 eura. Nevedel, z čoho pozostáva suma 2536,49 eura, keď aj nejaké platby zaplatil, stále to bolo
na tej istej sume, boli tam nejaké zmluvné pokuty. Na základe splátkovej dohody uhradil 2 x 70 eur a

1 x 60 eur. Príjem poberá z práce v zahraničí vo výške 1180 eur mesačne. Na bývanie platí 240-250
eur mesačne, cestovné 30 eur, telefón a internet 30 eur, splátky dlhu 250 eur a 70 a 50 eur mesačne.
Vyživovacie povinnosti nemá, vlastní len automobil Škoda Fábia.

8. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nasledovný skutkový stav:

9. Obchodná spoločnosť W. W., a. s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 19. 9. 2012 zmluvu
o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX, v ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo
výške 3000 eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť, spolu s dojednaným úrokom vo výške
17,9 % ročne, v 43 mesačných splátkach po 104,52 eura, so splatnosťou prvej splátky 20. 10. 2012 a

konečnou splatnosťou úveru 20. 4. 2016. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 23,97 %,
priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 21,30 %, celková čiastka, na ktorej zaplatenie
sa žalovaný zaviazal, 4341,69 eura. Dňa 14. 5. 2015 W. W., a. s. oznámila žalovanému, že je v omeškaní
so splácaním dlhu vo výške 804,76 eura a súčasne ho upozornila na možnosť vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru. Dňa 4. 6. 2015 oznámila W. W., a. s. žalovanému, že vyhlásila ku dňu 3. 6. 2015

mimoriadnu splatnosť úveru a vyzvala ho na úhradu dlhu v celkovej výške 2291,64 eura v lehote 15
dní. Oznámenie žalovaný prevzal dňa 9. 6. 2015. Podľa prehľadu transakcií na účte žalovaného, bol
žalovanému vyplatený úver dňa 19. 9. 2012 v celkovej výške 3000 eur. Žalovaný zaplatil na istinu úveru
spolu 913,50 eura. W. W., a. s. ako postupca a žalobca ako postupník uzatvorili dňa 29. 9. 2015 zmluvu
o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej, podľa prílohy k zmluve, bolo aj postúpenie pohľadávky

voči žalovanému v celkovej výške 2323,98 eura. Dňa 8. 10. 2015 W. W., a. s. oznámila žalovanému
postúpenie pohľadávky. Dňa 19. 1. 2016 uzatvorili strany sporu splátkovú dohodu, v ktorej sa, v zmysle
ustanovenia § 570 Občianskeho zákonníka, dohodli, že peňažný záväzok žalovaného vo výške 2335,53
eura sa nahrádza záväzkom novým vo výške 2242,11 eura. Súčasne v zmluve vyhlásili, že berú na
vedomie, že dohoda má charakter spotrebiteľského úveru poskytovaného vo forme odloženej platby, v

súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z. a pre účely tejto dohody sa maximálnou výškou úveru rozumie
suma2536,49eura.Žalovanýsazaviazaluhradiťčiastku2536,49eura,ktorásaskladázosumy2242,11
eura z titulu novovzniknutého dlhu a sumy 294,38 eura z titulu zmluvných úrokov zodpovedajúcich
úrokovej sadzbe uvedenej v čl. 4. a 5. dohody. V čl. 4. dohody sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovizmluvný úrok vo výške 6 % ročne, podľa čl. 5. dohody ročná percentuálna miera nákladov činí 6,16
%. Podľa čl. 6. dohody sa žalovaný zaviazal uhrádzať splátky vo výške prvej splátky 30 dňa 25.
11. 2015 a následne 2. až 51. splátku vo výške 50 eur mesačne. Dňa 21. 9. 2016 upozornil žalobca

žalovaného na možnosť zosplatnenia celej splátkovej dohody, z dôvodu neuhradenia splátok v celkovej
sume 352,72 eura. Dňa 10. 11. 2016 žalobca oznámil žalovanému, že jeho dlh vo výške 2112,11 eura
bol zosplatnený a vyzval ho na úhradu dlhu. Z dokladov o úhradách, predložených matkou žalovaného,
mal súd preukázané úhrady žalovaného žalobcovi dňa 16. 12. 2016 vo výške 70 eur a dňa 22. 2. 2017
vo výške 70 eur.

10. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.

11. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto
časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

12. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

13. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie v časti o zaplatenie 200 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 70 eur od 17. 12. 2016 do 22. 2. 2017, zo sumy
140 eur od 23. 2. 2017 do 19. 4. 2017 a zo sumy 200 eur od 20. 4. 2017 zaplatenia, zastavil, nakoľko
žalobca vzal v uvedenej časti podanú žalobu späť, pričom uvedený dispozitívny úkon mu prislúchal. Súd
nezisťoval stanovisko žalovaného ku čiastočnému späťvzatiu žaloby, nakoľko ku späťvzatiu došlo pred

otvorením pojednávania, preto by aj jeho prípadný nesúhlas bol právne neúčinný.

14. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

15. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

16. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

18. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

19. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

21. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj

zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

22. Podľa § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok
sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.23. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“)

spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

24. Podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou

o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

25. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu žalobcu v zostávajúcej časti (po
vykonanom čiastočnom späťvzatí) zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa

žalovaného nároku domáhal právnym dôvodom splnenia záväzkov zo splátkovej dohody, uzavretej
so žalovaným dňa 9. 1. 2016. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že uvedená dohoda
je neplatná. Uzavretou dohodou malo dôjsť, v zmysle § 570 Občianskeho zákonníka, k nahradeniu
doterajšieho záväzku žalovaného, vyplývajúceho zo zmluvy o splátkovom úvere, uzavretej so W. W., a.
s., novým záväzkom. Podľa uzavretej dohody sa mal nahradiť doterajší záväzok vo výške 2335,53 eura

novým záväzkom vo výške 2242,11 eura. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka je právny úkon prejav
vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s
takýmtoprávomspájajú.Zuvedenejlegálnejdefinícievyplývajúpojmovéznakyprávnehoúkonu,ktorými
sú prejav vôle, jeho zameranie na následky, ktoré sa prejavom vôle majú vyvolať, pričom sa jedná
o právne následky, ktoré s takýmto prejavom vôle právne predpisy spájajú. Aby právny úkon vyvolal

následky, ku ktorým má smerovať, je nevyhnutné, aby spĺňal všetky zákonom stanovené náležitosti.
Náležitosťami právneho úkonu sú náležitosti v osobe, vôli, prejave vôle, pomere vôle a prejavu a
predmete. Pokiaľ ide o náležitosti vôle, musí byť vôľa skutočne daná, vážna, bezomylná a slobodná.
Existencia (danosť) vôle je základnou náležitosťou vôle pri posudzovaní platnosti právneho úkonu.
Právny úkon nevznikne, ak vôľa nie je daná, ak vôľa neexistuje. Z vykonaného dokazovania mal súd

preukázané, že na strane žalovaného absentovala vôľa smerujúca k uzatvoreniu dohody o nahradení
doterajšiehozáväzkunovýmzáväzkom(tzv.privatívnanovácia)vzmysle§570Občianskehozákonníka.
Zo splátkovej dohody, ani z vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu žalovaného, nevyplynula žiadna
skutočnosť, odôvodňujúca nahradenie doterajšieho záväzku žalovaného záväzkom novým. Žalovaný
pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že žiaden záväzok medzi ním a žalobcom sporný nebol, výšku

pôvodného záväzku voči W. W., a. s. nerozporoval a nevedel uviesť, aký by mal byť dôvod nahradenia
uvedeného záväzku novým záväzkom. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že nový záväzok bol
o 93,42 eura nižší, pričom z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, prečo práve o uvedenú
sumu mal byť znížený pôvodný záväzok. Žalovaný uviedol, že žalobca sa s ním chcel dohodnúť o
splátkach. Z výsluchu žalovaného mal súd preukázané, že uzavretie splátkovej dohody inicioval žalobca,

ktorý ho opakovane kontaktoval. Vzhľadom na absenciu dôvodu pre nahradenie doterajšieho záväzku
žalovaného záväzkom novým mal súd za to, že žalobca tak učinil s cieľom zlepšiť si svoje právne
postavenie pri vymáhaní pohľadávky tým, že si vytvorí nový právny titul. Aj z úradnej činnosti z iných
súdnych konaní je súdu známe, že iniciátorom uzavretia dohody o privatívnej novácii (prípadne iných
dohôd, napr. dohody o urovnaní) je žalobca, ktorý po postúpení pohľadávky kontaktuje dlžníkov a vyzýva

ich na uzatvorenie dohody o splácaní dlhu v splátkach. Súd mal za to, že žalobca ako iniciátor uzavretia
splátkovej, neuzavrel dohodu s cieľom reálneho poskytnutia výhod žalovanému, ale, naopak, s cieľom
zlepšiť si svoje právne postavenie pri vymáhaní pohľadávky tým, že nahradí pôvodný záväzok, ktorý
nemusel byť dôvodný v celom rozsahu, novým záväzkom. Dohodu o nahradení doterajšieho záväzku v
zmysle § 570 Občianskeho zákonníka uzatvárajú dlžník a veriteľ ako účastníci pôvodného záväzkového

vzťahu, pričom jej dôsledkom je zánik doterajšej pohľadávky veriteľa a vznik novej pohľadávky a vznik
povinnosti dlžníka plniť nový záväzok. Medzi stranami sporu nebola sporná existencia a výška dlhu
žalovaného voči žalobcovi a nebol preukázaný ani iný dôvod pre nahradenie doterajšieho záväzku
záväzkom novým. Dohoda o splátkach mohla byť uzavretá ako samostatná dohoda na existujúci
(pôvodný) záväzok, bez potreby nahrádzať doterajší záväzok záväzkom novým. V spotrebiteľských

právnychvzťahochsapritomvždyvychádzazozásadyochranyspotrebiteľaakoslabšejzmluvnejstrany.
Navyše, spotrebiteľ (žalovaný) nemal možnosť ovplyvniť obsah dohody, táto bola vopred pripravená
na predtlačenom formulári, jedná sa o typickú formulárovú zmluvu, do ktorej žalovaný doplnil len údaj
o mieste a čase uzavretia dohody a svoj podpis. Postup žalobcu pri uzatváraní dohody je preto možnéhodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku. Z dôvodu absencie vôle žalovaného na uzavretie dohody o
nahradení doterajšieho záväzku novým záväzkom, je dohoda neplatná. Súd mal tiež preukázané, že
dohoda je neurčitá a nezrozumiteľná, následkom čoho je taktiež jej neplatnosť. Dohoda je označená

ako splátková dohoda, obsahuje však nielen dojednanie o nahradení doterajšieho záväzku žalovaného
záväzkom novým a jeho splácaní v splátkach, ale, v čl. 2. obsahuje aj dojednanie, že má charakter
spotrebiteľského úveru poskytovaného vo forme odloženej platby s maximálnou výškou úveru 2536,49
eura. Z dohody nie je nepochybným spôsobom zrejmé, aký záväzok zakladá, pričom, navyše, žalobca
žalovanému na základe dohody žiaden úver neposkytol. Dohoda obsahuje aj ďalšie nedostatky, ktoré

spôsobujú jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť, najmä pokiaľ ide o výšku dlžnej sumy, keďže nie je zrejmé,
z čoho pozostáva nový záväzok vo výške 2242,11 eura, ani z čoho pozostáva suma 294,38 eura (malo
jednať o zmluvný úrok vo výške 6 % ročne, nie je však zrejmé, od akého dátumu bol úrok vyčísľovaný a
z akých súm). V čl. 5. dohody je uvedená ročná percentuálna miera nákladov, ktorá je o 0,16 % vyššia
ako dojednaný úrok, pričom, podľa výslovného zmluvného dojednania, zahŕňa úrok z úveru. Nie je však
zrejmé, čo tvorí zvyšných 0,16 %, keďže v zmluve nie sú dojednané žiadne ďalšie poplatky, ktoré by

bol žalovaný povinný platiť. Už len okrajom súd uvádza, že nemohol posúdiť žalovaný nárok ani podľa
pôvodnej zmluvy o splátkovom úvere, nakoľko nielenže žalobca skutkovo popísal uplatnený nárok ako
nárok zo splátkovej dohody, ale aj, a to napriek opakovaným výzvam súdu, si nesplnil svoju povinnosť
tvrdenia a nedoplnil žalobu o relevantné skutkové tvrdenia kedy a koľko žalovaný na úver plnil, ako boli
uvedené platby započítané a nepredložil rozpis splátok úveru na istinu a úroky (amortizačnú tabuľku).

Z uvedených dôvodov preto nebolo možné preskúmať žalovaný nárok ani podľa zmluvy o splátkovom
úvere, najmä s ohľadom na prípadné premlčanie nároku, resp. jeho časti. V tejto súvislosti súd uvádza,
že tvrdenia žalobcu ohľadne úhrad vykonaných žalovaným boli v rozpore s jeho vlastnými tvrdeniami,
ako aj predloženými listinnými dôkazmi. V doplnení žaloby zo dňa 26. 10. 2017 žalobca uviedol, že na
istinu boli započítané úhrady vo výške 676,02 eura, čo je v rozpore s predloženým listinným dôkazom

- výpisom z transakcií na účte, podľa ktorého žalovaný vykonal úhrady na istinu vo výške 913,50 eura.
Aj podľa oznámenia žalobcu o postúpení pohľadávok, adresovanému žalovanému, predstavovala dlžná
istina 2086,50 eura, t. j. bola o 237,48 eura nižšia ako tvrdil žalobca v doplnení žaloby zo dňa 26. 10.
2017.

26. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo.

28. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29.Vsúladesozákonnýmustanovením§255ods.2Civilnéhosporovéhoporiadkusúdpriznalčiastočne
úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v pomernej časti. Úspech žalovaného v konaní
predstavoval 1982,11 eura, nakoľko v časti, v ktorej bolo konanie o zaplatenie 130 eur s príslušenstvom
zastavené z dôvodu žalovaným vykonaných úhrad po podaní žaloby, bol, z hľadiska procesného
výsledku v zmysle § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, úspešný žalobca (hoci aj bolo konanie

zastavené v časti o zaplatenie 200 eur, z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že 70
eur bolo uhradených žalovaným už dňa 16. 12. 2016, t. j. ešte pred podaním žaloby), čo predstavuje
v percentuálnom vyjadrení 94 %, jeho neúspech 130 eur, čo predstavuje v percentuálnom vyjadrení
6 % a pomer úspechu a neúspechu žalovaného potom činí 88 % (94 % - 6 %). Súd preto priznal
žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88 %. V súlade s ustanovením §

262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde

Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno

meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak:

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.