Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 17, 2018

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 8P/108/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315218423
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kralovičová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1315218423.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, vo veci starostlivosti o maloletú U. G.,

nar. XX.XX.XXXX,. št. prísl. SR, bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, dieťa rodičov D. Z., nar.
XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom N., R. ul. č. XX a O. G., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, trvale bytom
Mestská časť N. - U., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Súd zveruje maloletú U. G., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, s tým, že zastupovať
maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletej U. výživným vo výške 150 Eur mesačne počnúc
02.09.2015 a počnúc 01.09.2017 zvýšeným výživným vo výške 200 Eur mesačne, ktoré výživné je
povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Zročné výživné za obdobie od 02.09.2015 do 17.04.2018 vo výške 5 195 Eur, je otec povinný uhradiť
k rukám matky do 3 dní od vykonateľnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava II dňa 02.09.2015 sa matka domáhala úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej U.; žiadala, aby súd zveril maloletú do jej osobnej
starostlivosti a otca zaviazal prispievať na výživu dieťaťa výživným vo výške 250 Eur mesačne od
podania návrhu. Matka svoj návrh odôvodnila skutočnosťou, že s otcom maloletej ukončili spolužitie,

pretože otec peniaze prepíjal a prehrával na automatoch, obaja mali narušený psychický stav z užívania
drog a navzájom sa mlátili.

2. Uznesením č. k. 38P/306/2015-17 zo dňa 28.01.2016, právoplatným dňa 22.03.2016, Okresný súd
Bratislava II preniesol svoju miestnu príslušnosť na tunajší súd.

3. Matka v priebehu konania uviedla, že s otcom maloletej nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2003,

pričom otec za celú túto dobu maloletej neprispieval žiadnym výživným, občas jej niečo kúpil, asi od
roku 2004 jej už neprispieva vôbec ničím. Matka má vedomosť, že otec pracuje v Nemecku v oblasti
stavebných - búracích prác, pričom pre svojho zamestnávateľa vykonáva činnosť po celej Európe.
Uviedla, že podľa jej informácií má otec aj ďalšie maloleté dieťa, a to zo vzťahu s partnerkou U.N., nar.XX.XX.XXXX, bytom N. - F., R. ul. č. XXXX/X., dieťa sa volá U. K., resp. G.. Matka nevedela uviesť
či matka maloletej U. podala návrh na určenie výživného. Matka sa vyjadrila, že maloletá U. s ňou
žije v spoločnej domácnosti, avšak t. č. vzhľadom k bytovým pomerom matky maloletá dočasne býva

u rodičov otca, ktorým matka prispieva na výživu dieťaťa sumou 250 Eur. Uviedla, že koncom mája sa
budú sťahovať do bytu v O., kedy sa zároveň maloletá Laura vráti do spoločnej domácnosti k matke. V
období od júla 2015 do júla 2017 matka podľa svojho vyjadrenia žila v O. s jej vtedajším partnerom a
zároveň otcom jej syna V., ktorý však v lete 2017 zomrel. Uviedla, že maloletému V. nevznikol nárok na
sirotský dôchodok, pretože zamestnávateľ neprihlásil riadne otca maloletého V. do systému sociálneho

poistenia, a tento teda aj napriek odpracovaniu 15 rokov u daného zamestnávateľa oficiálne nemal
odpracovaný potrebný počet rokov. Matka uviedla, že v súčasnosti je na rodičovskej dovolenke, poberá
rodičovský príspevok na maloletého V. a prídavky na obe deti, a zároveň pracuje v rámci dohody o
vykonaní práce za hodinovú mzdu 2,10 Eur netto, môže odpracovať 40 hodín mesačne. Pred nástupom
na materskú dovolenku bola matka podľa svojho vyjadrenia zamestnaná, avšak celé tehotenstvo mala
rizikové, bola práceneschopná a poberala nemocenské dávky. Matka uviedla, že maloletá U. je žiačkou

prvého ročníka Obchodnej akadémie v N., stravuje sa doma, nenavštevuje žiadne platené záujmové
krúžky. Uviedla, že za obdobie od 01.09.2017 do 30.06.2018 uhradila maloletej poplatok za ZRPŠ v
sume 40 Eur a ďalší poplatok vo výške 20 Eur za to isté obdobie, okrem toho maloletej zaplatila poplatky
za nákup učebníc a pracovných zošitov na anglický a nemecký jazyk v celkovej výške 30 Eur na pol
roka a zakupuje jej tiež bežné školské pomôcky. Matka sa vyjadrila, že pred nástupom na strednú školu

maloletá U. navštevovala Základnú školu na H. ulici v N., kde poplatok za ZRPŠ predstavoval sumu 25
Eur polročne, takisto bolo potrebné zakúpiť jazykové učebnice za poplatok vo výške cca 30 Eur polročne,
maloletá sa stravovala doma, nenavštevovala záujmové krúžky, lyžiarsky výcvik neabsolvovala a ani
počas strednej školy ho neabsolvuje, pretože si to nemôžu dovoliť. Matka uviedla, že maloletá U. je
zdravá, raz ročne chodí na kontrolu do očnej ambulancie v N., od detstva nosí okuliare, ktoré je potrebné

meniť asi raz za rok.

4. Otec sa k návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej U. nevyjadril,
na pojednávanie vo veci nariadené na deň 17.04.2018 sa nedostavil napriek tomu, že bol o termíne
pojednávania písomne upovedomený dňa 13.04.2018, pričom svoju neúčasť neospravedlnil. Preto súd

v zmysle ustanovenia § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP.“) s poukazom na ustanovenie
§ 31 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti
za súčasného rešpektovania ústavne garantovaných práv ostatných účastníkov konania (článok 48 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky).
5.Zástupcakolíznehoopatrovníkamaloletéhodieťaťasaknávrhumatkynazvereniemaloletéhodieťaťa

do jej starostlivosti pripojil, výšku výživného ponechal na úvahu súdu.

6. Súd vykonal dokazovanie vypočutím prítomných účastníkov, oboznámil sa s rodným listom
maloletéhodieťaťa,potvrdenímoškolskýchpoplatkochmaloletej,lustrácioumatkyvSociálnejpoisťovni,
potvrdeniami o príjme matky, potvrdením Sociálnej poisťovne o nemocenských dávkach vyplatených

matke, lustráciou otca v Sociálnej poisťovni, potvrdeniami o príjme otca, ako aj obsahom ostatnej
spisovej dokumentácie a zistil, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia, nežijú v spoločnej
domácnosti, otcovstvo k maloletej bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov pred príslušným orgánom
matričného úradu. Rodičia žili v spoločnej domácnosti do roku 2003.

7. Matka žije v spoločnej domácnosti s maloletou U. a svojím maloletým synom V., pričom maloletá U.
sa t. č. zdržiava v domácnosti rodičov otca, a to do času, kým sa matka presťahuje do nového bytu.
Matka v súčasnosti na rodičovskej dovolenke a zároveň od 16.10.2017 pracuje na základe dohody o
pracovnej činnosti v spoločnosti Y., s.r.o., kde dosahuje čistý hodinový zárobok vo výške 2,10 Eur. V
období od 28.09.2015 do 27.01.2016 bolo matke vyplácané nemocenské v priemernej mesačnej výške

230,65 Eur a od 28.01.2016 do 21.09.2016 materské v priemernej mesačnej výške 294,60 Eur. Okrem
maloletej U. má matka vyživovaciu povinnosť k maloletému V. s tým, že otec tohto dieťaťa zomrel, avšak
maloletému nevznikol nárok na sirotský dôchodok.

8. Otec maloletej sa v súčasnosti zdržiava na neznámom mieste, nie je vedený v evidencii Sociálnej

poisťovne. V období od 03.01.2015 do 31.03.2015 otec pracoval na základe dohody o vykonaní práce
v spoločnosti L., s.r.o., kde dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 306,78 Eur. Okrem
maloletej U. má otec vyživovaciu povinnosť k svojej maloletej dcére U.N., nar. XX.XX.XXXX, súd nezistil,
že by k tomuto dieťaťu boli upravené rodičovské práva a povinnosti.Otec na výživu maloletej U. od roku 2004 nijako neprispieva.

9. Maloletá U. navštevuje prvý ročník Strednej odbornej školy obchodu a služieb Z. M. v N., kde

poplatok Rady rodičov určený na aktivity žiaka v školskom roku 2017/2018 predstavoval sumu 40 Eur a
príspevok na sporenie žiaka na certifikát IES sumu 10 Eur za každý polrok. Maloletá sa stravuje doma,
nenavštevuje žiadne platené krúžky. Maloletá U. nosí okuliare, raz ročne navštevuje očnú ambulanciu,
inak je zdravá.

10. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnostiam rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť za strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

11. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati Rodič, ktorému nebolo maloleté

dieťaťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom
dieťati domáhať na súde.

12. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,

b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku dieťaťa.

13. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práv a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

14. Podľa § 36 ods. Zákona o rodine, veta prvá a druhá, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

15. Úprava zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jednému z rodičov prichádza do úvahy
v prípade, ak rodičia spolu nežijú, ani sa spoločne nepodieľajú sa na úhrade nákladov domácnosti.
Vzhľadomkzistenýmskutkovýmokolnostiamsúdkonštatuje,ževdanomprípadebolinaplnenézákonné
podmienky, na základe ktorých je úprava zverenia maloletého dieťaťa nevyhnutná, keďže rodičia spolu

nežijú, tento stav nie je prechodný a o výkone týchto práv sa rodičia nedohodli.

16. Matka riadne vykonáva svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovstva a starostlivosť, ktorú dieťaťu
poskytuje, je v záujme jeho výchovy, zdravia a všestranného rozvoja. Súd pri rozhodovaní rešpektoval
citové väzby maloletého dieťaťa, ako aj skutočnosť, že matka sa o maloletú riadne stará, zabezpečuje

jej zdravé rodinné prostredie, poskytuje sústavnú osobnú starostlivosť, preto rozhodol o zverení
maloletej Laury do osobnej starostlivosti matky, ktorá spôsobom svojho života dáva záruku, že osobnú
starostlivosťbudevykonávaťvzáujmemaloletéhodieťaťa.Súdsúčasnekonštatuje,žezverenímdieťaťa
do starostlivosti jedného z rodičov nie je dotknuté právo druhého z rodičov, teda všetky rodičovské
práva a povinnosti k maloletému dieťaťu ostávajú zachované. Ide o úpravu výkonu rodičovských práv a

povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia len s osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa.

17. Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni svojich rodičov.19. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona.

20. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

21. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré na seba berie.

24. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

25. Podľa § 76 ods. 3 Zákona o rodine v prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného

rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa
predpisov občianskeho práva.

26. Podľa § 76 ods. 4 Zákona o rodine plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až
po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.

27. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

28. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie
výživného možné len na návrh.

29. Podľa § 217 ods. 1 prvej vety CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

30. Podľa § 217 ods. 2 CSP, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na
plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
31. Podľa § 231 CSP, rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky
možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a
ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena

pomerov.
32. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
33. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu

možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
34. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom
je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale aj
všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka a jeho všestranný rozvoj. Pre posúdenie
schopnostíamožnostírodičavzmysleustanovenia §75ods.1Zákonaorodine,niesúrozhodujúcejeho

skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové)
možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a
pracovných skúseností a pod. (R 27/1970). V rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov
k dieťaťu bude vyjadrená zásada úmernosti životnej úrovne dieťaťa k životnej úrovni rodičov, aby ajzvýšené potreby, ktoré možno dieťaťu z príjmu otca poskytnúť, boli zabezpečené výživným určeným v
zodpovedajúcej miere (R 14/1966).

35. Pri ustálení výšky výživného súd zohľadnil osobnú starostlivosť matky o dieťa, vek dieťaťa,
skutočnosť, že maloletá Laura v súčasnosti navštevuje strednú školu, zohľadnil vývojové potreby
maloletej, ako aj celkový vývoj životných nákladov. Procesom dokazovania súd zistil, že matka je v
súčasnosti na rodičovskej dovolenke a zároveň pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti v
spoločnosti Y., s.r.o., kde dosahuje čistý hodinový zárobok vo výške 2,10 Eur. Okrem maloletej U. má

matka vyživovaciu povinnosť k svojmu maloletému synovi V..
Otec maloletej sa v súčasnosti zdržiava na neznámom mieste, nie je vedený v evidencii Sociálnej
poisťovne. Okrem maloletej U. má otec vyživovaciu povinnosť k svojej maloletej dcére U.N., nar.
XX.XX.XXXX..
Pri takto preukázanom skutkovom stave súd určil výživné pre maloletú U. vo výške 150 Eur mesačne,
ktoré od zmeny pomerov u maloletej - nástupu na strednú školu, zvýšil na sumu 200 Eur mesačne.

Uvedená výška výživného zodpovedá ako veku a potrebám dieťaťa, tak aj možnostiam a schopnostiam
otca - súd zistil, že otec je v produktívnom veku a je schopný sa zamestnať, dosahovať primeraný príjem,
nič nenasvedčuje tomu, že by bol zdravotne nespôsobilý sa riadne zamestnať. Preto pri určení výšky
výživného súd vychádzal z príjmu otca, ktorý dosiahol u svojho posledného známeho zamestnávateľa.
Súd pri určovaní výšky výživného vzal do úvahy aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca a súčasne aj ďalšiu

vyživovaciu povinnosť matky. Preto i napriek tomu, že otec sa na pojednávanie nedostavil, na žiadne
predvolania súdu nereagoval a nepreukázal súdu svojej majetkové pomery a zárobkové možnosti, mal
súd dostatok dôkazov, preukazujúcich schopnosť otca sa riadne zamestnať a dosahovať primeraný
príjem.
Vzhľadom na uvedené súd návrh matky vo zvyšnej časti zamietol.

36. Čo sa týka doby určenia výživného, matka žiadala určiť vyživovaciu povinnosť otca k maloletej
počnúc podaním návrhu, t. j. od 02.09.2015, preto súd aj od tejto doby výživné určil.
I keď výživné na maloleté dieťa možno priznať najviac tri roky spätne od podania návrhu, matka sa takto
spätne určeného výživného nedomáhala, preto sa súd touto možnosťou nezaoberal, keďže v konaní ani

neboli na takéto rozhodnutie preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa.

37. Pri takto určenom výživnom vzniklo otcovi zročné výživné za obdobie od 02.09.2015 do 17.04.2018
vo výške 5 195 Eur, ktoré súd otcovi prikázal v zmysle ustanovenia § 232 ods. 3 CSP uhradiť do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

38. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podľa § 355 ods. 1 CSP, podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na tunajšom súde, písomne, v 3 vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 363 CSP.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa § 44 ods. 1 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak účastník konania nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený účastník
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitného predpisu (Zákon
č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).